Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_13Co-36-2018.pdf
PDF · 104.14 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/36/2018
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v právnej veci žalobcu ČSOB Poisťovňa, a. s. so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/B, IČO: 31 325 416, zastúpeného Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o. so sídlom Bratislava, Prievozská 4/B, IČO: 47 239 921, proti žalovanému H. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom v Q. č. XX, zastúpenému JUDr. Marianom Dzuroškom, advokátom so sídlom Rimavská Sobota, Hviezdoslavova 468/31, o zaplatenie 1.032,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 12C/86/2015 - 58 zo dňa 04. 10. 2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.032,- Eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 20. 09. 2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti odvolaním napadnutého rozsudku. Zároveň rozhodol, že žalobcovi priznáva náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 16. 03. 2015 domáhal na žalovanom zaplatenia 1.032,- Eur s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne od 20. 09. 2012 do zaplatenia na tom základe, že dňa 18. 05. 2011 uzavrel s A. O., bytom v Z. XXX, ako poistníkom poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla E. Q. ev. č. Y. XXX O. s účinnosťou od 18. 05. 2011. Dňa 27. 01. 2012 spôsobil žalovaný ako šofér uvedeného vozidla dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k škodovej (poistnej) udalosti na vozidla ev. č. O. XXX P.. Škodovú udalosť žalovaný nahlásil až 28. 03. 2012, hoci podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. to mal urobiť do 15 dní po vzniku škodovej udalosti. Celková výška spôsobenej škody predstavovala sumu 4.126,46 Eur. Ako poistiteľ dňa 19. 06. 2012 poukázal v zmysle zákonného poistenia poškodenému poistné plnenie v uvedenej výške. V zmysle § 12 ods. 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. si preto voči žalovanému uplatnil postih poistného plnenia vo výške 25 %, čo predstavuje žalovanú sumu. Výzvu na zaplatenie do 15 dní si žalovaný prevzal 04. 09. 2012, teda bol povinný uhradiť sumu do 19. 09. 2012. Keďže tak neurobil, žiadal ho zaviazať aj na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na plnenie, a to do zaplatenia. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal odpor, ktorý odôvodnil tým, že neporušil povinnosť nahlásiť škodovú udalosť do 15 dní od jej vzniku, lebo už nasledujúci deň po dopravnej nehode ju nahlásil prostredníctvom jeho splnomocneného zástupcu INSIA Sk , s. r. o. V. T.. Následne po tomto telefonickom nahlásení keď mu p. T. dal príslušné tlačivo, to potvrdil aj písomne vyplnením správy o nehode. Hlásenie škodovej udalosti z 28. 03. 2012 predložené žalobcom na rozdiel od jeho hlásenia je vyplnené strojom a absentuje na ňom jeho podpis. Je preto viac ako pravdepodobné, že žalobca sa o škode a kto za
ňu zodpovedá dozvedel skôr ako 28. 03. 2012, ako to tvrdí v žalobe, a teda že si uplatňuje premlčanú pohľadávku (§ 106 ods. 1 Obč. zák.). Vzniesol preto námietku premlčania.
3. Prvostupňový súd konštatoval, že medzi stranami neboli sporné skutočnosti, že dňa 27. 01. 2012 spôsobil žalovaný ako vodič osobného motorového vozidla E. Q. ev. č. Y O. dopravnú nehodu na ceste R1 pri P. nad B., v dôsledku ktorej bolo poškodené vozidlo ev. č. O. XXX P., že vlastníkom uvedeného vozidla je A. O., bytom v Z. XXX, ktorá dňa 18. 05. 2011 uzavrela so žalobcom poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX na poistenie zodpovednosti za prevádzku motorového vozidla podľa zák. č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, že žalobca uhradil poškodenému dňa 19. 06. 2012 poistné plnenie vo výške 4.126,46 Eur a že si voči žalovanému uplatňuje postih poistného plnenia vo výške 25 % z poistného plnenia, teda žalovanú sumu 1.032,- Eur s príslušenstvom.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 2 písm. b), d) až j) zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení ku dňu vzniku škodovej udalosti, teda dopravnej nehody dňa 27. 01. 2012 (ďalej v texte tiež ako „zákon“ alebo „zák. č. 381/2011 Z. z.“), podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona, podľa § 12 ods. 2 zákona.
5. Konštatoval, že žalovaný ako poistený mal podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona písomne nahlásiť do 13. 02. 2012 vznik škodovej udalosti.
6. V súvislosti s obranou žalovaného, že vystupuje v pozícii spotrebiteľa, teda slabšej strany sporu a v súvislosti s vznesenou námietkou premlčania, súd prvej inštancie dospel k záveru, že vo veci nejde o spotrebiteľský spor, nakoľko žalobca neuzatváral žiadnu zmluvu a teda žalovaný vo veci nemôže vystupovať ako spotrebiteľ v zmysle právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa. Čo sa týka námietky premlčania, prvostupňový súd dospel k záveru, že žalobca poskytol poškodenému poistné plnenie dňa 19. 06. 2012, teda došlo k splneniu podmienky vzniku škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a podmienky vyplatenia poistného plnenia, a preto podľa názoru prvostupňového súdu týmto dňom začala plynúť trojročná premlčania doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka, keďže vo vzťahu k žalovanému nejde o náhradu škody, ale o náhradu poistného plnenia. Preto neposúdil pohľadávku ako premlčanú.
7. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že rozhodujúcim ostalo zistiť, či žalovaný splnil svoju povinnosť nahlásiť poistnú udalosť v lehote 15 dní, teda do 13. 02. 2012 (k nehode došlo 27. 01. 2012, posledný deň 15 dňovej lehoty pripadol na sobotu 11. 02. 2012, a preto sa koniec lehoty posúva na najbližší pracovný deň, t. j. 13. 02. 2012). Túto povinnosť nahlásiť to písomne mal žalovaný v zmysle § 10 ods. 1 písm. a) zákona. Žalovaný sa bránil tým, že škodovú udalosť nahlásil hneď telefonicky prostredníctvom zástupcu Insie V. T., následne keď mu tento dal príslušné tlačivo, tak to potvrdil aj písomne vyplnením správy o nehode. Pritom podľa tlačiva žalobcu správa o nehode sa môže škodová udalosť nahlásil aj telefonicky a tiež aj v praxi sa to robilo, ako to potvrdil aj svedok V. T.. K tomuto súd prvej inštancie uviedol, že nebolo preukázané, že by v čase vzniku dopravnej nehody postačovalo ohlásenie telefonicky a z tlačiva ani nevyplýva, že by následne po telefonickom oznámení sa nemuselo toto oznámiť písomne, keďže toto vyplýva priamo zo zákona [§ 10 ods. 1 písm. a) zákona]. Svedok V. T. (Insia SK s.r.o.) vypovedal, že má so žalobcom zmluvu o spolupráci na základe zákona o finančnom sprostredkovaní. Chcel nahlásiť poistnú udalosť telefonicky, ale operátorka to odmietla prevziať s odôvodnením, že on nebol účastníkom nehody, preto volal klientovi (žalovanému), aby prišiel, čo si pamätá, lebo klient bol veľmi rozčúlený. Prvé nahlásenie jeho osobou teda bolo odmietnuté a potom poštou posielali žalobcovi vyplnenú správu o nehode. Keď mu žalovaný nahlasoval škodovú udalosť resp. keď prevzal správu o nehode, bola mu predložená plná moc. Žalobca je pritom jediná poisťovňa, ktorá žiada plnú moc k písomnostiam. V tejto konkrétnej veci splnomocnenie nedal, lebo jeho telefonické hlásenie nebolo akceptované a teda musel škodovú udalosť nahlásiť vinník, takže on potom neposielal ani hlásenie a samozrejme ani plnú moc, ale si to musel vybaviť priamo žalovaný. Prvostupňový súd konštatoval, že plná moc, na ktorú poukazoval žalovaný aj svedok, bola predložená. Podľa nej A. O., zastúpená žalovaným udeľuje plnú moc pre Insia SK, s. r. o., zastúpenú V. T. na zastupovanie vo veci spracovania návrhov poistných zmlúv, sprostredkovania poistných zmlúv, správy poistných zmlúv a aktívnej pomoci pri vybavovaní nárokov a poistných plnení z poistných zmlúv a sprostredkovania programov zamestnaných výhod. Plná moc je datovaná 01. 01. 2012 a podpísaná žalovaným. Súd prvej inštancie uzavrel, že evidentne teda z tejto plnej moci nevyplýva, že by ju dal žalovaný, keďže ju podpísal len ako zástupca, nie je na zastupovanie vo veci hlásenia škodovej udalosti (keďže toto nespadá pod
úkony uvedené v plnej moci). Súd prvej inštancie mal za preukázané, že následne až dňa 28. 03. 2012 bola žalobcovi písomne nahlásená škodová udalosť (zaslané prostredníctvom Insia 21. 03. 2012, kde je táto písomnosť dopísaná ako zaslaná), čo je podľa prvostupňového súdu jednoznačne po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že škodovú udalosť nahlásil v zmysle zákona, teda písomne do 15 dní od jej vzniku. Konštatoval, že samotné skutočnosti okolo splnomocnenia ostali nejasné, avšak jednoznačne žalovaný vedel, že telefonické oznámenie svedkom nepostačuje, a preto bolo jeho povinnosťou ďalej konať a splniť si svoju povinnosť. Žalovaný nepreukázal, že by bol túto povinnosť písomného oznámenia škodovej udalosti splnil do 13. 02. 2012, preto súd žalobe podľa § 12 ods. 2 zákona vyhovel a zaviazal žalovaného na náhradu požadovanej časti poistného plnenia vo výške 25 % z celkovej náhrady plnenia 4.126,46 Eur, teda ho zaviazal na zaplatenie žalovaných 1.032,- Eur.
8. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný je s plnením v omeškaní, keď nezaplatil žalovanú sumu na základe výzvy, doručenej mu 04. 09. 2012, kedy bol vyzvaný na zaplatenie do 15 dní od prijatia výzvy, a preto ho súd prvej inštancie podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania od 20. 09. 2012 (ktorým dňom už bol v omeškaní) do zaplatenia, pričom výšku úrokov ustanovil v zmysle ust. § 3 a § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
9. Keďže žalobca mal vo veci plný úspech, súd prvej inštancie mu priznal náhradu trov podľa § 255 ods. 1 CSP.
10. Rozsudok okresného súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, ktorý požadoval, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie zmenil, a to tak, že žalobu žalobcu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania.
11. Podané odvolanie žalovaný odôvodnil tým, že súd podľa jeho názoru, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovému zisteniu a následne vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdenie prvostupňového súdu, že žalobca inú formu nahlásenia škodovej udalosti než písomnú nepripúšťa, nemá reálny základ vo vykonaných dôkazoch. Sám žalobca pripúšťa možnosť nahlásiť škodovú udalosť aj telefonicky, čo však podľa neho závisí od poisťovne, či klientovi takéto hlásenie umožní a bude ho akceptovať. V tejto súvislosti poukázal na internetovú stránku žalobcu v časti „nahlásenie škodovej udalosti“. Podľa žalovaného je nepochybné, že žalobca v správe o nehode, usmernil poisteného, že hlásenie škodovej udalosti môže realizovať aj na ním uvedené telefónne čísla a táto možnosť je zrejmá aj z prvej časti usmernenia o nahlásení škodovej udalosti, v ktorej žalobca vypustil slovo „písomne“. Pokiaľ žalobca odmietol prevziať telefonicky hlásenie škodovej udalosti (tak, ako to potvrdzujú aj dôkazy), konal v rozpore s vlastným usmernením poistených v správe o nehode, vydanej pod jeho hlavičkou a na jeho oficiálnej stránke. Žalovaný uviedol, že predstaviteľovi INSIA, s. r. o., podpísal plnú moc a splnomocnil ho na aktívnu pomoc pri vybavovaní nárokov a poistných plnení z poistných zmlúv. Preto pre posúdenie plnomocenstva i napriek niektorým nepresnostiam zapríčineným svedkom V. L. je nevyhnutné vychádzať z cieľa, ktorý týmto právnym úkonom účastníci sledovali a v akom postavení. Z dôkazov je zrejmé, že plnomocenstvo spoločnosti INSIA SK, s. r. o., žalovaný podpísal nasledujúci deň po škodovej udalosti a s jednoznačným cieľom, aby táto spoločnosť, ktorá na základe zákona zastupovala s klientom žalobcu, realizovala všetky úkony spojené so škodovou udalosťou z 21. 01. 2012, vrátane jej nahlásenia žalobcovi v zákonnej lehote. Sám žalobca potvrdil, že v konečnom dôsledku akceptoval písomné nahlásenie škodovej udalosti vypracovanej práve spoločnosťou INSIA SK, s. r. o. dňa 21. 03. 2012, doručenej mu 28. 03. 2012. Žalobca na zmluvnom základe vychádzajúceho zo zákona č. 185/2009 Z. z. nesie zodpovednosť aj za spoločnosť INSIA, s. r. o. (a naopak) a túto v prípade splnomocnenia nemôže niesť poistený. Žalobca s jeho doterajšou argumentáciou o povinnosti písomného nahlásenia škodovej udalosti koná v rozpore, keď na svojej oficiálnej stránke zverejňuje tlačivo „Správa o nehode“, na ktorom už nevyžaduje písomné, ale telefonické hlásenie škodovej udalosti. Evidentne ide zo strany žalobcu o úkon zavádzajúci. Žalovaný považuje za nekalú obchodnú praktiku, pokiaľ žalobca na jednej strane deklaruje povinnosť písomného hlásenia škodovej udalosti a na druhej strane telefonické hlásenie škodovej udalosti. Takáto situácia je zneužiteľná a evidentne znevýhodňuje poisteného. Podľa žalovaného sa prvostupňový súd do všetkých dôsledkov nevysporiadal ani s uplatnenou námietkou premlčania. Z dôkazov je zrejmé, že žalobca sumu 4.126,46 Eur poškodenému poukázal 19. 06. 2012 a škodu, ktorá mu tým vznikla si na súde proti žalovanému uplatnil až 16. 03. 2015.
12. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že ide o samostatný inštitút hmotného práva, na ktorý nie je možné aplikovať ust. § 106 Občianskeho zákonníka, nakoľko sa nejedená o náhradu škody, ale o postih poistného plnenia podľa § 12 zák. č. 381/2001 Z. z. . Vo vzťahu k žalovanému jednoznačne nejde o náhradu škody, ale o náhradu poistného plnenia, ktoré žalobca ako poistiteľ poskytol, v praxi označený aj ako postih poistného plnenia. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní opätovne poukazuje na skutočnosť, že škodovú udalosť hlásil telefonicky prostredníctvom zástupcu spoločnosti INSIA SK, k tomu žalobca vo vyjadrení uviedol, že žalovaný bol povinný jednak preukázať svoje skutkové tvrdenia a zároveň bol povinný preukázať, že škodovú udalosť nahlásil písomne a včas. V tejto súvislosti poukázal žalobca na ust. § 10 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. Žalobca tiež uviedol, že žalovaný po celý čas nepredložil plnú moc, ktorú by udelil zástupcovi spoločnosti INSIA SK. Plná moc, ktorá bola predložená žalovaným, bola udelená inou osobou, ako bol žalovaný, táto bola navyše datovaná pred vznikom poistnej udalosti. Žalovaný opomenul konanie, na ktoré bol zo zákona povinný. Svedok L. uviedol, že žalovaného informoval o jeho povinnosti a žalovaný ju napriek tomu nesplnil v zákonom stanovenej lehote.
13. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ust. § 379, § 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
15. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
16. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvostupňového súdu, odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je nielen dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektami, a teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP.
17. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvostupňového súdu, a s ktorými by sa prvostupňový súd pri rozhodovaní a pri jeho odôvodnení náležite nevysporiadal.
18. Žalovaný svoje odvolanie ťažiskovo odôvodňuje tým, že nárok žalobcu nebol uplatnený v dvojročnej subjektívnej lehote v zmysle ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
19. Odvolací súd v súvislosti s touto odvolacou námietkou vyzval strany sporu v zmysle § 382 CSP, aby sa v lehote 10 dní od doručenia výzvy vyjadrili k možnému použitiu ust. § 12 ods. 4 zák. č. 381/2001 Z. z. o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Na výzvu odvolacieho súdu reagoval iba žalobca, ktorý voči aplikácii ustanovenia § 12 ods. 4 zák. č. 381/2001 Z.z. nevznieslo výhrady.
20. Podľa § 12 ods. 4 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom, právo poisťovateľa na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti podľa odseku 1 alebo 2 sa premlčí do troch rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia.
21. Citované ustanovenie § 12 ods. 4 zák. č. 381/2001 Z. z. upravuje premlčaciu lehotu, ktorá sa viaže na nároky poisťovateľa v zmysle § 12 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z. z.
22. V súdenom prípade medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca uhradil poškodenému poistné plnenie vo výške 4.126,46 Eur dňa 19. 06. 2012, a že voči žalovanému si uplatňuje postih poistného plnenia vo výške 25% z poistného plnenia, teda žalovanú sumu 1.032,-Eur s príslušenstvom v zmysle §
12 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z.. Žaloba žalobcu bola súdu prvej inštancie doručená dňa 16. 03. 2015, teda pred uplynutím trojročnej premlčacej lehoty v zmysle cit. ust. § 12 ods. 4 zák. č. 381/2001 Z. z..
23. Keďže zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom vo svojom ust. § 12 ods. 4 upravuje premlčaciu dobu nárokov podľa ods. 1 a 2 § 12 tohto zákona, nie je namieste na daný prípad aplikovať všeobecnú úpravu premlčania podľa Občianskeho zákonníka tak, ako na to nesprávne poukazuje žalovaný.
24. Čo sa týka ďalších odvolacích námietok, odvolací súd tieto nemohol vyhodnotiť ako dôvodné.
25. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie v tom, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že škodovú udalosť nahlásil v zmysle zákona, teda písomne do 15 dní od jej vzniku. Žalovaný vedel, že telefonické oznámenie svedkom L. nebolo postačujúce, a preto bolo povinnosťou žalovaného ďalej konať a splniť si svoju zákonnú povinnosť. Plná moc, na ktorú poukazoval žalovaný, bola udelená A. O. na zastupovanie vo veci spravovania návrhov poistných zmlúv, sprostredkovania poistných zmlúv, správy poistných zmlúv a aktívnej pomoci pri vybavovaní nárokov a poistných plnení z poistných zmlúv a sprostredkovania programov zamestnaných výhod. Evidentne z tejto plnej moci nevyplýva, že by uvedenú plnú moc udelil žalovaný spoločnosti INSIA SK, s. r. o., tak, ako to tvrdil žalovaný.
26. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako celok, teda vrátane výroku o trovách konania. Je evidentné, že žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, a teda má právo na náhradu trov voči žalovanému v rozsahu 100%.
27. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP, na ktorú poukazoval žalovaný v podanom odvolaní, musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri k tmou napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočnosť okolností. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenie NS SR sp. zn. 2Mcdo 17/2009, sp. zn. 5Cdo 67/2010 či sp. zn. 3Mcdo 46/2012) nemožno § 257 považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, keď sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody na aplikáciu § 257 CSP.
28. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).