Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13C-3-2024.pdf
PDF · 86.24 KB
Case nature
Subarea
13C/3/2024
Uznesenie
Okresný súd Lučenec v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX E., štátny občan SR proti žalovanému: F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX E., štátny občan SR o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e zabezpečovacie opatrenie, ktorým v prospech žalobcu zriaďuje záložné právo k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného v podiele 1/1 celku evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom G. H. E., katastrálnym odborom pre katastrálne územie E., obec E., G. E., a to
- pozemok parcely registra CKN, číslo parcely XXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 250 m2,
- pozemok parcely registra CKN, číslo parcely XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera: 269 m2,
- pozemok parcely registra CKN, číslo parcely XXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera o výmere 87 m2 a
- stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXX postavená na parcele č. XXXX, za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy vo výške 250.000,- Eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 2,5 % ročne zo sumy 250.000,- Eur a spolu s úrokom z omeškania zo sumy 250.000,- Eur od 01.07.2023 do zaplatenia.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, vo výške ako bude rozhodnuté osobitným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Okresnému súdu Lučenec (ďalej len „súd) bol dňa 08.01.2024 doručený návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal zriadenia záložného práva vo svoj prospech k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného v podiele 1/1 celku, evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom G. H. E., katastrálnym odborom pre katastrálne územie E., obec E., G. E., a to
- parcela registra CKN, číslo parcely XXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 250 m2,
- parcela registra CKN, číslo parcely XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 269 m2,
- parcela registra CKN, číslo parcely XXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 87 m2,
- stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na parcele č. XXXX (ďalej len ako „Nehnuteľnosti“). V návrhu uviedol, že voči žalovanému vlastní peňažnú pohľadávku na zaplatenie sumy vo výške 250.000,- Eur s príslušenstvom (ďalej len „Peňažná pohľadávka“). Peňažná pohľadávka je splatná ku
dňu 30.06.2023 a ku dňu podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je priznaná právoplatným súdnym rozhodnutím. Peňažnú pohľadávku nadobudol od pôvodného veriteľa peňažnej pohľadávky: A. I. C., trvale bytom: J. K. XXXXX, L. J. XXX XX (ďalej len ako „Pôvodný veriteľ“) na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.04.2021 (ďalej len „Zmluva o postúpení pohľadávky“). Peňažná pohľadávka žalovaného, ako dlžníka, bola zabezpečená na základe Zmluvy o zriadení záložného práva na obchodný podiel zo dňa 28.01.2019 uzatvorenej medzi Pôvodným veriteľom a žalovaným (ďalej len ako „Záložná zmluva“). Predmetom záložného práva podľa Záložnej zmluvy bol 50% obchodný podiel žalovaného v obchodnej spoločnosti DAZ - PRO s.r.o., so sídlom Slobody 306/29, Poltár 987 01, SR, IČO: 51 840 791, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, Oddiel: Sro, vložka číslo: 34835/S (ďalej len ako „Spoločnosť“). Záložné právo Pôvodného veriteľa bolo k obchodnému podielu žalovaného zapísané ku dňu 14.02.2019. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky došlo v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica ohľadne zápisu Spoločnosti k registrácii zmeny osoby záložného veriteľa z osoby Pôvodného veriteľa na osobu žalobcu. V Spoločnosti figurovali dvaja spoločníci: M. N. N. a žalovaný, voči ktorým obom spoločníkom žalobca evidoval peňažné pohľadávky, každú v hodnote 250.000,- Eur, pričom každý obchodný podiel bol zabezpečený samostatnou záložnou zmluvou. Len pred niekoľkými dňami sa prostredníctvom lustrácie vo verejne dostupnom obchodnom registri žalobca dozvedel, že žalovaný vykonal právne úkony spočívajúce v prevode celého jeho obchodného podielu v Spoločnosti na druhého spoločníka M. N. N.. Prevodom obchodného podielu došlo k výmazu osoby žalovaného ako spoločníka Spoločnosti a tým aj k výmazu registrácie záložného práva zriadeného Záložnou zmluvou na zabezpečenie uspokojenia žalobcovej Peňažnej pohľadávky voči žalovanému. Ostávajúci spoločník M. N. N. mal ku dňu prevodu obchodného podielu v Spoločnosti registrované už len svoje „vlastné“ záložné právo zriadené na jeho obchodný podiel. Ku dňu podania návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je obchodný podiel spoločníka M. N. N. v obchodnom registri zapísané bez záložného práva. Prevzatie peňažných prostriedkov od Pôvodného veriteľa vo výške 250.000,- Eur žalovaný potvrdil v ustanovení Článku II Zmluvy o pôžičke. Žalovaný zároveň písomne uznal svoj peňažný záväzok, čo do dôvodu a výšky a existenciu svojho dlhu žalovaný písomne uznal aj podpísaním Zmluvy o zriadení záložného práva k obchodnému podielu v Spoločnosti zo dňa 28.01.2019, čo bolo oficiálne potvrdené zápisom tejto Záložnej zmluvy v príslušnom obchodnom registri. V zmysle Článku III Zmluvy o pôžičke mal žalovaný povinnosť vrátiť celú hodnotu poskytnutej pôžičky spolu so zmluvným úrokom vo výške 2,5% p.a. v lehote splatnosti do 30.06.2023. Žalovaný svoj peňažný dlh do dnešného dňa neuspokojil, a to ani čiastočne. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal žalobca za to, že je hodnoverne osvedčené, že jeho Peňažná pohľadávka voči žalovanému na zaplatenie sumy vo výške 250.000,- Eur s príslušenstvom k dnešnému dňu existuje a je právne dôvodná. Peňažná pohľadávka žalobcu vo výške 250.000,- Eur ostala bez akejkoľvek právnej formy zábezpeky, tým, že sa žalovaný zbavil svojho obchodného podielu v Spoločnosti, čím spôsobil výmaz nielen svojej osoby, ako 50% spoločníka Spoločnosti, ale aj výmaz svojho záložného práva zriadeného na základe Záložnej zmluvy. Peňažná pohľadávka žalobcu tak ostala bez akéhokoľvek zabezpečenia. Podľa názoru žalobcu sa žalovaný preukázateľne začal zbavovať svojho majetku, čím výrazne obmedzil potenciálne uspokojenie Peňažnej pohľadávky žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, navrhol, aby vo veci konajúci súd zriadil záložné právo vo vzťahu k všetkým Nehnuteľnostiam, ktoré žalovaný aktuálne vlastní a ktoré sú špecifikované vyššie. Žalobca mal za to, že výlučne týmto spôsobom je možné jeho Peňažnej pohľadávke poskytnúť skutočne účinnú ochranu pred jej znehodnotením, ktoré nastane v prípade, že žalovaný do právoplatnosti súdneho rozhodnutia priznávajúceho jeho Peňažnú pohľadávku účelovo prevedie vlastnícke právo k svojmu (zostávajúcemu) majetku, a to Nehnuteľnostiam, ktoré vlastní. Z dôvodu právnej istoty žalobca uviedol hodnotu predmetných Nehnuteľností, a to na podklade verejne dostupných informácií, teda trhových informácií. Žalobca má za to, že uvedený spôsob ohodnotenia Nehnuteľností je na účely nariadenia zabezpečovacieho opatrenia dostatočný a s prihliadnutím na časové hľadisko, v ktorom by mal súd rozhodnúť o prípadnom zriadení záložného práva, aj najefektívnejší. Aktuálna trhová cena Nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území E. by sa na základe inzerátov na obdobné nehnuteľnosti pohybovala okolo 50 Eur - 70 Eur/ m2, čo vzhľadom na výmeru Nehnuteľností vo veľkosti 606 m2 predstavuje sumu cca. 30.300,- Eur až 42.420,- Eur. Táto čiastka
pritom predstavuje len časť žalobcom vymáhanej Peňažnej pohľadávky a teda svojou podstatou neporušuje princíp primeranosti. V dôsledku vyššie uvedených skutočností, má žalobca za to, že na jeho strane existuje vážna a dôvodná obava, že žalovaný plánuje previesť aj ostatný svoj majetok na tretí subjekt, čím vážne poškodí na majetkových právach žalobcu a zmarí uspokojenie jeho pohľadávky. Tento návrh podal z preventívnych dôvodov, aby nedošlo k zmareniu uspokojenia splatnej Peňažnej pohľadávky žalobcu na jeho škodu. Ak žalovaný predá resp. inak naloží s predmetnými Nehnuteľnosťami, ukráti žalobcu ako svojho veriteľa a znemožní tým akékoľvek uspokojenie jeho splatnej Peňažnej pohľadávky, na zaplatenie ktorej má voči žalovanému nárok. Spolu s návrhom predložil súdu Zmluvu o pôžičke zo dňa 28.01.2019 uzatvorenú medzi A. I. C. ako veriteľom a F. C. ako dlžníkom, Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 16.04.2021 uzatvorenú medzi A. I. C. ako postupcom a A. B. C. ako postupníkom, Zmluvu o zriadení záložného práva na obchodný podiel zo dňa 28.01.2019 uzatvorenú medzi A. I. C. ako záložným veriteľom a F. C. ako záložcom, Potvrdenie o vykonaní zápisu záložného práva do Obchodného registra SR na obchodný podiel spoločníka obchodnej spoločnosti DAZ – PRO s.r.o. F. C. v prospech záložného veriteľa A. I. C., Výpis obchodnej spoločnosti DAZ – PRO s.r.o. z Obchodného registra SR zo dňa 14.02.2019, Potvrdenie o vykonaní zápisu do Obchodného registra SR zo dňa 04.05.2021 – zmeny záložného veriteľa pri zapísanom záložnom práve na obchodné podiely spoločníkov obchodnej spoločnosti DAZ – PRO s.r.o. z A. I. C. na A. B. C., výpis obchodnej spoločnosti DAZ – PRO s.r.o. z Obchodného registra SR zo dňa 05.05.2021, výpis obchodnej spoločnosti DAZ – PRO s.r.o. z Obchodného registra SR zo dňa 16.10.2023, Potvrdenie o vykonaní zápisu do Obchodného registra SR zo dňa 15.12.2023 – výmaz záložného práva záložného veriteľa A. B. C. na obchodný podiel spoločníka obchodnej spoločnosti DAZ – PRO s.r.o, výpis obchodnej spoločnosti DAZ – PRO s.r.o. z Obchodného registra SR zo dňa 18.12.2023, výpis z Listu vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom, katastrálnym odborom E. pre k.ú. a obec E. zo dňa 07.01.2024 a ponuky (inzeráty) realitných kancelárií na predaj nehnuteľností v obci E..
2. Podľa § 343 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
3. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
4. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
5. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
6. Podľa § 328 CSP ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
7. Podľa § 328 ods. 2 CSP návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
8. Podľa § 328 ods. 3 CSP uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.
9. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
10. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11. Podľa § 324 ods. 2 CSP na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
12. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia je v Civilnom sporovom poriadku upravený ako osobitný procesný postup, ktorého cieľom je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná. „Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením sa teda má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie. Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán sporu tak striktne ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci samej, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Uvedené platí tak na úrovni rozhodovania na súde prvej inštancie, ako aj pri rozhodovaní na súde odvolacom.“ (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 294/2020).
13. Základnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je návrh žalobcu, spôsobilý predmet záložného práva (ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, pričom podstatou je ich prevoditeľnosť), zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a existuje obava z budúceho zmarenia exekúcie. Súd po oboznámení sa s návrhom a pripojenými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že v danom prípade sú všetky podmienky pre vyhovenie návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia splnené. Žalobca osvedčil existenciu peňažnej pohľadávky a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami z dôvodu zabránenia vzniku nezvratného stavu a bezprostrednej ujmy na svojich právach, ako i skutočnosť, že budúci možný výkon exekúcie by mohol byť ohrozený. Z predložených dôkazov vyplýva, že žalobca má voči žalovanému pohľadávku vo výške 250.000 Eur, ktorá doposiaľ nebola judikovaná. Pohľadávku mal žalobca zabezpečenú záložným právom zapísaným v Obchodnom registri SR na obchodný podiel žalovaného, pôvodne v prospech A. I. C. a od 04.05.2021 v prospech žalobcu na obchodné podiely oboch spoločníkov obchodnej spoločnosti DAZ – PRO s.r.o., a to žalovaného a M. N. N.. Z výpisov obchodnej spoločnosti DAZ – PRO s.r.o. z Obchodného registra SR je zrejmé, že ku dňu 16.10.2023 bola konateľom a jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti M. N. N. a záložné právo zriadené na podiel žalovanej v prospech žalobcu bolo z Obchodného registra SR vymazané. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že takéto konanie žalovaného, ktorým previedol predmet zálohu na iného spoločníka, čím znemožnil žalobcovi domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky výkonom záložného práva, u žalobcu dôvodne vzbudzuje obavu, že uspokojenie jeho pohľadávky bude zmarené alebo značne ukrátené.
14. Súd prihliadol aj na proporcionalitu zásahov do práv sporu. Žalobca sa domáha zriadenia záložného práva na nehnuteľnostiach v obci E. a to na rodinnom dome a pozemkoch o celkovej výmere 606 m2, ktorých hodnota sa podľa cenových ponúk realitnej kancelárie na predaj porovnateľných nehnuteľností pohybuje v rozmedzí 30.300,- Eur až 42.420,- Eur. Vzhľadom na výšku zabezpečovanej pohľadávky 250.000 Eur a skutočnosť, že zabezpečovacím opatrením nedochádza k závažnému zásahu do práv žalovaného, nakoľko slúži výhradne na zabezpečenie nárokov žalobcu a jeho zriadením nedochádza k zániku vlastníckeho práva žalovaného, mal súd za to, že návrhu žalobcu je potrebné vyhovieť a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
15. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Žalobca bol v konaní úspešný, súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.