Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/37/2024

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom mesto Poltár, prechodne bytom D. E. F. XXXX/XX, XXX XX G., proti žalovanej: H. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, XXX XX E., v konaní o návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. – 41 zo dňa 23. januára 2024 ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

II. Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva v prospech žalobkyne na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovanej evidované Okresným úradom Poltár, katastrálny odbor na liste vlastníctva (ďalej aj „LV“) č. XXXX vedenom pre okres Poltár, obec E. a katastrálne územie E., a to na parcelu CKN č. XXXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 250 m2, parcelu CKN č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 269 m2, parcelu CKN č. XXXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 87 m2 a rodinný dom so súp. č. XXX postavený na parcele CKN č. XXXX, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobkyne voči žalovanej vo výške 250 000,- € s príslušenstvom (I. výrok) a uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, vo výške ako bude rozhodnuté osobitným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia (II. výrok).

2. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že tento mal za osvedčené zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle v platnom znení (ďalej aj „“), ktorými okrem podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú existencia zabezpečovanej peňažnej pohľadávky žalobcu ako veriteľa voči žalovanému ako dlžníkovi, existencia spôsobilého predmetu záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty a existencia obavy z ohrozenia, či zmarenia budúcej exekúcie vedenej na vymoženie pohľadávky.

3. Súd prvej inštancie mal existenciu splatnej peňažnej pohľadávky vo výške 250 000,- Eur s príslušenstvom osvedčenú zo žalobkyňou k návrhu predložených listín – zmluvy o pôžičke zo dňa 28.01.2019 (z ktorej vyplýva, že pôvodný veriteľ A. J. C., nar. XX.XX.XXXX požičal žalovanej sumu 250 000,- €, čo žalovaná potvrdila podpisom zmluvy a zaviazala sa požičanú sumu vrátiť a zaplatiť z nej zmluvný úrok vo výške 2,5% ročne do 30.06.2023) v spojení so zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.04.2021 (z ktorej vyplýva, že pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku z predmetnej zmluvy o pôžičke na

žalobkyňu ku dňu podpisu zmluvy. Pohľadávka doposiaľ nebola judikovaná. Pohľadávku mala žalobkyňa zabezpečenú záložným právom zapísaným v Obchodnom registri SR na obchodný podiel žalovanej ako spoločníčky v obchodnej spoločnosti H. - E. I. zriadeným zmluvou o zriadení záložného práva na obchodný podiel zo dňa 28.01.2019. Okrem toho bola osobitnou zmluvou o pôžičke zo dňa 28.01.2019 pôvodným veriteľom A. J. C. poskytnutá druhej spoločníčke K. L. L. pôžička vo výške 250 000,- €, ktorú taktiež zabezpečil záložným právom na jej obchodný podiel v obchodnej spoločnosti H. - E. I. a ktorá bola tou istou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.04.2021 postúpená z pôvodného veriteľa na žalobkyňu, čo vyplýva z predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok.

4. Súd prvej inštancie mal ďalej osvedčené, že vo výlučnom vlastníctve žalovanej sú vyššie uvedené nehnuteľnosti (uvedené v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia) ako spôsobilý predmet záložného práva.

5. Súd prvej inštancie mal aj za to, že žalobkyňa osvedčila dôvodnú obavu, že prípadná exekúcia vedená na vymoženie jej pohľadávky bude bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia ohrozená, či zmarená, nakoľko z výpisov obchodnej spoločnosti H. - E. I. z Obchodného registra SR zistil, že ku dňu 16.10.2023 bola konateľom a už jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti K. L. L. a záložné právo zriadené na obchodný podiel žalovanej v prospech žalobkyne bolo z Obchodného registra SR vymazané. Túto dôvodnú obavu videl teda v konaní žalovanej, ktorým previedla predmet zálohu na iného spoločníka, čím znemožnila žalobkyni domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky výkonom záložného práva.

6. Súd prvej inštancie bol napokon názoru, že nariadené zabezpečovacie opatrenie zodpovedá aj princípu proporcionality, t.j. zásah do majetkových pomerov dlžníka je primeraný výške pohľadávky, na ktorej zabezpečenie súd zriaďuje záložné právo, rozsah zabezpečeného majetku nie je v zjavnom nepomere k uplatňovanej, zabezpečovanej pohľadávke, nakoľko hodnota zálohu (nehnuteľností) sa podľa cenových ponúk realitnej kancelárie na predaj porovnateľných nehnuteľností pohybuje v rozmedzí od 30 300,- € do 42 420,- €, kým zabezpečovaná pohľadávka je vo výške 250 000,- €, ako aj s poukazom na účel zabezpečovacieho opatrenia slúžiaceho výhradne na zabezpečenie nárokov žalobcu, jeho zriadením nedochádza k zániku vlastníckeho práva žalovaného a tým k závažnému zásahu do jeho práv.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa , nakoľko žalobkyňa bola v konaní (plne) úspešná. Dodal, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti veci samej samostatným uznesením.

8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala včas odvolanie žalovaná. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označila za nesprávne z dôvodov uvedených v a , t.j. z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Za nesprávne skutkové zistenie súdu prvej inštancie považovala žalovaná existenciu splatnej pohľadávky žalobkyne voči nej. Potvrdila síce skutočnosť, že medzi ňou a jej sestrou ako dlžníčkami a ich otcom A. J. C. boli spísané dve samostatné zmluvy o pôžičke, na základe ktorých každá z nich dlhovala otcovi sumu 250 000,- €, ako aj skutočnosť, že na základe zmluvy o pôžičke bola medzi ňou a jej otcom spísaná zmluva o zriadení záložného práva na jej obchodný podiel. Tvrdiac však, že zmluva o postúpení pohľadávok bola dňa 16.04.2021 uzatvorená medzi jej otcom, ňou a žalobkyňou a s poukazom na článok III. predmetnej zmluvy označený ako odplata, podľa ktorého postúpenie pohľadávok je medzi zmluvnými stranami dohodnuté bezodplatne, a to z dôvodu vyporiadania predchádzajúcich záväzkov-právnych vzťahov zmluvných strán, mala za to, že dlžná suma bola ňou vyplatená veriteľovi v ten istý deň, t.j. 16.04.2021, o čom svedčí príjmový doklad, ktorý je súčasťou zmluvy o pôžičke. Uviedla, že žalobkyňa o týchto skutočnostiach vie, nakoľko všetko bolo vykonané so súhlasom všetkých zúčastnených strán. Všetky potrebné právne veci, vrátane zmlúv zabezpečovala jej sestra K. L.. Žalovaná zhrnula, že pôžička bola splatená, neexistuje, preto nie je daný dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (čím uplatnila odvolací dôvod – rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Žalobu považovala za účelovú, podanú v snahe žalobkyne ublížiť jej aj vzhľadom na iného prebiehajúce konanie na Okresnom súde Lučenec.

10. K odvolaniu žalovaná na podporu svojich tvrdení pripojila vo fotokópii zmluvu o pôžičke zo dňa 28.01.2019, zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 16.04.2021 a príjmový pokladničný doklad č. 175444 zo dňa 16.04.2021 s osvedčovacou doložkou uznania podpisu na ňom za vlastný zo strany A. J. C. zo dňa 31.01.2024.

11. Žalovaná preto navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia zmenil podľa , t.j. aby ho zrušil.

12. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov aj odvolacieho konania voči žalovanej. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považovala za zákonné, spravodlivé a presvedčivé, vychádzajúce z náležite zisteného skutkového stavu veci a zo správneho právneho posúdenia veci.

13. Dôkaz predložený žalovanou o zaplatení dlžnej sumy označila za vykonštruovaný, úmyselne vytvorený dodatočne. Skutočnosť, že dlh žalovanej nebol nikdy zaplatený a už vonkoncom nie pôvodnému veriteľovi A. J. C. potvrdzujú podľa žalobkyne nasledovné skutočnosti:

14. Žalovanou tvrdené zaplatenie dlhu v hotovosti do rúk jej otca – A. J. C. je vystavené dňa 16.04.2021, t.j. toho istého dňa ako bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky. Z toho žalobkyňa vyvodila, že by bolo absolútne proti akejkoľvek logike, aby sa vypracovávala zmluva o postúpení pohľadávky, ktorá údajne zanikla v ten istý deň, teda podľa logiky žalovanej už nebolo čo postupovať. Žalobkyňa zdôraznila, že A. J. C. overoval pravosť svojho podpisu na zmluve o postúpení pohľadávky dňa 21.04.2021, čím ešte aj v daný deň potvrdzoval, že postupoval existujúcu pohľadávku. Ak by totiž bola pohľadávka uspokojená už 16.04.2021, nebolo by čo dňa 21.04.2021 postupovať. Výška odmeny za postúpenie pohľadávky nie je spôsobilá preukazovať tvrdenie žalovanej, že došlo k jej uspokojeniu. Žalobkyňa vyjadrila názor, že otec žalovanej jej na jej žiadosť účelovo dňa 31.01.2024 vystavil príjmový pokladničný doklad o zaplatení dlžnej sumy do jeho rúk v hotovosti spätne ku dňu 16.04.2021, čo spochybňuje hodnovernosť takéhoto potvrdenia. Podotkla, že odovzdanie hotovostných peňazí vo výške 250 000,- € je viac menej technicky nereálne a v hrubom rozpore so o obmedzení platieb v hotovosti – o bezhotovostnom prevode peňazí neexistuje reálny záznam. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaná od údajnej úhrady dlhu 16.04.2021 do súčasnosti nežiadala o kvitanciu zániku jej dlhu, o výmaz záložného práva z jej obchodného podielu (nakoľko ešte v roku 2023 bolo záložné právo v obchodnom registri zapísané). Záväzok zaplatiť dlh 250 000,- € je dostatočne vysoký na to, aby akýkoľvek dlžník mal najvyšší záujem mať v rukách potvrdenie, že tento dlh neexistuje.

15. Žalobkyňa za dôkaz o existencii dlhu považovala aj plnú moc udelenú A. J. C. advokátskej kancelárii ZVONČEKOVÁ & PARTNERS, s.r.o. taktiež zo dňa 16.04.2021 za účelom zápisu zmeny osoby záložného veriteľa na obchodný podiel žalovanej v obchodnej spoločnosti H. - E. I.. Zmenu osoby veriteľa obchodný register zapísal ku dňu 05.05.2021. Mala za to, že ak by bol dlh žalovanej uhradený, nežiadalo by sa o zápis zmeny osoby záložného veriteľa, ale o zápis výmazu záložného práva z obchodného podielu žalovanej v obchodnej spoločnosti. Dodala, že predmetná plná moc je uložená v zbierke listín príslušného obchodného registra. Žalobkyňa mala preto za to, že A. J. C. a žalovaná zavádzajú a klamú, pričom ich klamstvo je konfrontované s ich neskoršími právnymi úkonmi potvrdzujúcimi trvanie záväzku.

16. Žalobkyňa zhrnula, že A. J. C. nikdy nevystavil akékoľvek písomné potvrdenie o zániku jeho pohľadávky voči žalovanej, nikdy ju o tom on ani žalovaná neinformovali.

17. Pokiaľ ide o obavu žalobkyne z nakladania s nehnuteľnosťami zo strany žalovanej, mala za to, že táto bola potvrdená, nakoľko žalovaná nakladá s rodinným domom, čo vyplýva z LV č. XXXX vedeného pre katastrálne územie E., kde je uvedené, že žalovaná (zrejme z vďaky za vystavenie falošného potvrdenia) zriadila pre svojho otca vecné bremeno dožitia evidované pod č. M. XX/XXXX a M. XX/XXXX.

18. K vyjadreniu k odvolaniu žalobkyňa pripojila plnomocenstvo udelené A. J. C. advokátskej kancelárii ZVONČEKOVÁ & PARTNERS, s.r.o. zo dňa 16.04.2021, návrh na zápis zmeny zapísaných údajov o spoločnosti s ručením obmedzeným uložený do elektronickej schránky dňa 26.04.2021 a výpis z LV č. XXXX vedeného pre katastrálne územie E. zo dňa 02.03.2024.

19. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobkyne k jej odvolaniu už nevyjadrila.

20. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovanej podľa preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, nakoľko sa jedná o vec nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, o ktorej ani súd prvej inštancie nemusí rozhodnúť na pojednávaní ( v spojení s a ), len v rozsahu odvolania podľa , z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa a mimo nich v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok podľa , ktoré vady nezistil a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa zmeniť, nakoľko nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie z nasledovných dôvodov:

21. V prvom rade odvolací súd uvádza, že ustanovenie článku III. pod názvom odplata citované žalovanou zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.04.2021 hovorí len o tom, že pohľadávka bola postúpená bezodplatne, teda nebola dojednaná odplata za jej postúpenie. Uvedené ustanovenie nehovorí nič o tom, že pohľadávka bola uhradená dlžníkom. Žalovaná mylne v odvolaní uvádza, že zmluva o postúpení pohľadávok bola spísaná medzi jej otcom, ňou a žalobkyňou. Žalovaná ako dlžník neuzatvárala zmluvu o postúpení pohľadávok, na postúpenie pohľadávky nie je potrebný súhlas dlžníka, ak to neodporuje dohode s dlžníkom ( v spojení s ), zmluva o postúpení pohľadávok bola uzatvorená len medzi postupcom – jej otcom a postupníkom – žalobkyňou. Skutočnosť, že za postúpenie pohľadávky nebola dojednaná odplata má vplyv len na to, že nenastupuje zodpovednosť postupcu voči postupníkovi za existenciu postupovanej pohľadávky v čase jej postúpenia vyplývajúca z ustanovenia , t. j. argumentum a contrario postupca nezodpovedá postupníkovi, ak postupník sa nestal namiesto postupcu veriteľom pohľadávky s dohodnutým obsahom; dlžník splnil postupcovi záväzok skôr, než bol povinný ho splniť postupníkovi; postúpená pohľadávka alebo jej časť zanikla započítaním nároku, ktorý mal dlžník voči postupcovi.

22. Avšak dôkazom spôsobilým preukázať zánik dlhu dlžníka (žalovanej), resp. zánik pohľadávky veriteľa zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 28.01.2019 je príjmový pokladničný doklad predložený vo fotokópií žalovanou k odvolaniu, z ktorého vyplýva, že dňa 16.04.2021 A. J. C. prijal od žalovanej sumu 250 000,- € titulom vrátenia pôžičky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 28.01.2019, čo prijímateľ potvrdil vlastnoručným podpisom. Z osvedčovacej doložky mesta Poltár zo dňa 31.01.2024 vyplýva, že dňa 31.01.2024 mesto Poltár osvedčilo, že podpis na príjmovom pokladničnom doklade uznal za svoj vlastný A. J. C.. Osvedčovacia doložka výslovne uvádza, že neosvedčuje pravdivosť skutočností uvádzaných na listine (príjmovom pokladničnom doklade), tzn. že osvedčuje len skutočnosť, že podpis na príjmovom pokladničnom doklade uznal A. J. C. za svoj vlastný. Skutočnosť, že A. J. C. potvrdil pravosť jeho podpisu zo značným časovým odstupom a potom, ako bolo žalovanej doručené uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia (25.01.2024), môže síce vyvolávať pochybnosť, či príjmový pokladničný doklad nebol vyhotovený dodatočne pre účely tohto konania, avšak bez akýchkoľvek pochybností nevylučuje, že k podpisu príjmového pokladničného dokladu potvrdzujúceho úhradu dlhu došlo dňa 16.04.2021 a potvrdením pravosti podpisu si žalovaná chcela len vylepšiť svoju dôkaznú pozíciu v tomto súdnom konaní. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že pre platnosť potvrdenia o úhrade dlhu nevyžaduje úradne overenie pravosti podpisu veriteľa, len písomnú formu ( ).

23. Podľa žalobkyne je nelogické, aby v ten istý deň, ako s ňou pôvodný veriteľ A. J. C. uzatvoril zmluvu o postúpení pohľadávky pohľadávka už neexistovala aj vzhľadom na skutočnosť, že dňa 21.04.2021 ešte bola overená pravosť svojho podpisu na zmluve o postúpení pohľadávky. K tomu odvolací súd uvádza, že táto skutočnosť nie je spôsobilá vyvrátiť vierohodnosť príjmového pokladničného dokladu potvrdzujúceho úhradu pohľadávky. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok a z príjmového pokladničného dokladu totiž nevyplýva, ktorý z nich bol A. J. C. podpísaný skôr, iba to, že boli podpísané v ten istý deň. Mohlo dôjsť k situácii, že najprv A. J. C. podpísal zmluvu o postúpení pohľadávok a následne v ten istý deň žalovaná uhradila dlžnú sumu. V zmysle veta druhá totiž platí, že dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Žalovanej teda ani po uzatvorení zmluvy o postúpení pohľadávok nebránilo uhradiť pohľadávku, o ktorej postúpení nemusela mať vedomosť (A. J. C. jej nemusel jej postúpenie oznámiť) pôvodnému veriteľovi a tým sa zbaviť svojho dlhu. Relevantná nie je ani skutočnosť, že A. J. C. dňa 21.04.2021 bol na Obecnom úrade České Brezovo spolu so žalobkyňou overovať podpisy na zmluve o postúpení pohľadávok. Opätovne osvedčovacia doložka obce na zmluve

osvedčuje len pravosť podpisu, neosvedčuje pravdivosť skutočností uvádzaných na osvedčovanej listine. A. J. C. tým teda nepotvrdzoval, že v čase osvedčenia jeho podpisu ešte pohľadávka existovala, ale osvedčovacou doložkou len obec potvrdila pravosť jeho podpisu, ako aj podpisu žalobkyne na zmluve o postúpení pohľadávok. Presvedčenie žalobkyne, že každý dlžník, ktorý by uhradil dlh v takej výške, by bol požiadal o kvitanciu o zániku dlhu pre účely výmazu záložného práva z obchodného registra na obchodný podiel a o samotný výmaz, je len dohadom žalobkyne, avšak nie dôkazom nepochybne vyvracajúcim, že dlh v minulosti uhradený nebol. Nie nepodstatnou je v tomto smere skutočnosť, že žalobkyňa a A. J. C. sú rodičmi žalovanej a K. L. L., veci sa teda do vzniku sporu mohli riešiť aj neformálne a napokon nezanedbateľnou je aj skutočnosť vyplývajúca z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 16.10.2023, že v čase prevodu obchodného podielu žalovanej na K. L. L. činila jeho výška len 3 320,- €, teda založený bol len obchodný podiel v relatívne nízkej výške, čo mohlo viesť k nedbalosti žalovanej ohľadne riešenia výmazu záložného práva k tomuto podielu.

24. Obdobne plnomocenstvo udelené advokátskej kancelárii ZVONČEKOVÁ & PARTNERS, s.r.o. pre účely prepisu záložného veriteľa ohľadne záložného práva na obchodnom podiele tiež nevylučuje, že k úhrade dlhu mohlo dôjsť neskôr v ten istý deň. Skutočnosť, kedy následne advokátska kancelária návrh na zmenu zápisu podala a obchodný register na základe návrhu na zmenu zápisu zapísal zmenu záložného veriteľa, nie je z tohto pohľadu relevantná.

25. Prípadné porušenie o obmedzení platieb v hotovosti v znení účinnom v čase úhrady dlhu žalovanou v hotovosti do rúk A. J. C., nemá v zmysle jeho vplyv na platnosť právneho úkonu, na základe ktorého sa vykonala platba v hotovosti, t.j. nespôsobuje neplatnosť zániku dlhu jeho splnením. Za záznam o bezhotovostnom prevode peňazí možno považovať príjmový pokladničný doklad. Žalobkyňa neuviedla, aký prípadne iný záznam o bezhotovostnom prevode peňazí, ktorý neexistuje, mala na mysli, aký iný záznam o tomto prevode mala žalovaná v konaní predložiť. V tomto smere ani nenavrhla vykonanie žiadneho dôkazu na preukázanie ňou tvrdenej skutočnosti. V civilnom spore medzi dvoma fyzickými osobami, ktorý nie je sporom s ochranou slabšej strany, súd zásadne vykonáva len dôkazy navrhnuté stranami sporu, čo vyplýva z ust. .

26. Navyše odvolací súd poukazuje na znenie o obmedzení platieb v hotovosti v znení účinnom v čase úhrady dlhu žalovanou, podľa ktorého zákaz podľa sa nevzťahuje na platby v hotovosti odovzdané alebo prijaté v čase krízovej situácie, vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu, núdzového stavu a mimoriadnej situácie. Podľa daného zákona zakazuje sa platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 5 000 eur, ak odsek 2 neustanovuje inak. Podľa daného zákona zakazuje sa platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 15 000 eur, medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi. V roku 2021 pretrvávala na Slovensku mimoriadna situácia vyhlásená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11.03.2020 z dôvodu ohrozenia verejného zdravia II. stupňa v dôsledku pandémie infekčného ochorenia COVID-19 s účinnosťou od 12.03.2020, pričom mimoriadna situácia z uvedeného dôvodu bola odvolaná uznesením vlády Slovenskej republiky č. 446 zo dňa 13.09.2023 ku dňu 15.09.2023 o 06.00 hod.

27. Odvolací súd taktiež poukazuje na nezrovnalosti v tvrdeniach žalobkyne v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a v dôkazoch ňou predložených na preukázanie týchto tvrdení. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tvrdila, že k výmazu záložného práva na obchodný podiel žalovanej v obchodnej spoločnosti H. - E. I. došlo v októbri 2023 v dôsledku prevodu tohto obchodného podielu na zostávajúcu druhú spoločníčku K. L. L.. Zo žalobkyňou predloženého výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica ohľadne obchodnej spoločnosti H. - E. I. zo dňa 16.10.2023 v spojení s výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 05.05.2021 však vyplýva, že obchodný podiel spoločníka K. L. L. sa navýšil na sumu 412 640,- € (t. j. o obchodný podiel žalovanej vo výške 3 320,- €, nakoľko pôvodne činil 409 320,- €), pričom naďalej na tento obchodný podiel zostalo zapísané záložné právo na základe záložnej zmluvy uzatvorenej dňa 28.01.2019 a ako záložný veriteľ je na výpise zo dňa 16.10.2023 uvedená žalobkyňa. Z výpisu zo dňa 16.10.2023 teda vyplýva, že v čase prevodu menšinového obchodného podielu žalovanej na druhú spoločníčku ešte existovalo záložné právo na celkový obchodný podiel vo výške 412 640,- €. Až z potvrdenia Okresného súdu Banská Bystrica o vykonaní zápisu zo dňa 15.12.2023 a výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 18.12.2023 vyplýva výmaz záložného práva žalobkyne k celému obchodnému podielu v tom čase už jedinej spoločníčky K. L. L., nakoľko už žiadne záložné právo na uvedenom výpise nefiguruje. Z uvedených dokladov však nie je zrejmý

dôvod výmazu záložného práva. Uvedené listiny teda bez pochybností nepreukázali tvrdenie žalobkyne, že prevodom obchodného podielu žalovanej ako spoločníčky na druhú zostávajúcu spoločníčku K. L. L. došlo k výmazu záložného práva k tomuto obchodnému podielu, teda že toto konanie žalovanej spôsobilo zánik zabezpečenia pohľadávky žalobkyne a teda, že by ním bolo osvedčená dôvodnosť obavy, že exekúcia bude ohrozená, či zmarená, resp. snaha žalovanej o ukrátenie uspokojenia pohľadávky žalobkyne.

28. Odvolací súd taktiež poukazuje aj na tú skutočnosť, že dopytom na Okresný súd Lučenec nezistil, že by sa žalobkyňa v súčasnosti pokúšala o judikovanie pohľadávky zo zmluvy o pôžičke, na uvedenom súde žiadne konanie o zaplatenie dlhu žalovanej zo zmluvy o pôžičke ku dňu vydania tohto rozhodnutia neprebieha. Odvolací súd zistil, že na danom súde prebieha len konanie o neplatnosť právneho úkonu

- oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 05.01.2024, ktorého vyslovenia sa žalobou domáha žalovaná (v danom konaní v procesnom postavení žalobkyne) voči žalobkyni (v danom konaní v procesnom postavení žalovanej), pričom záložné právo sa týka iných nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej, zapísaných na inom liste vlastníctva vedenom pre iné katastrálne územie, z čoho vyplýva, že nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne vyplývajúce z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, že žalovaná vlastní len nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre katastrálne územie E., ktoré sú predmetom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a ktorý bol na súd prvej inštancie podaný dňa 08.01.2024.

29. Napokon pre úplnosť (uvedomujúc si, že pre rozhodnutie súdu prvej inštancie bol rozhodujúci skutkový a právny stav v čase jeho rozhodnutia o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle v spojení s ) odvolací súd podotýka, že z úradnej činnosti, a to konkrétne z aktuálneho výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica ohľadne obchodnej spoločnosti H. - E. I. zistil, že podľa súčasného právneho stavu je od 13.03.2024 jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti žalovaná, teda v súčasnosti je ona vlastníčkou obchodného podielu v hodnote 412 640,- €. Z uvedeného vyplýva, že v súčasnosti žalovaná disponuje iným majetkom okrem nehnuteľností, z ktorého môže byť pohľadávka žalobkyne v prípade jej existencie, judikovania a exekúcie vedenej na jej vymoženie uhradená.

30. V spojitosti s predchádzajúcimi skutočnosťami preto odvolací súd dospel k záveru, že v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie neboli a ani v súčasnosti nie sú osvedčené, resp. naplnené všetky kumulatívne podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko existencia zabezpečovanej pohľadávky v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie bola zo strany žalovanej relevantným dôkazom spochybnená, pričom presahuje časový priestor a účel rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podrobné dokazovanie existencie spornej pohľadávky. To je účelom prípadného konania vo veci samej na základe prípadnej žaloby žalobkyne o zaplatenie pohľadávky s príslušenstvom zo zmluvy o pôžičke. Taktiež nebolo osvedčené, že práve konanie žalovanej spočívajúce v prevode jej obchodného podielu spôsobilo zánik záložného práva k nemu ako prostriedku zabezpečenia prípadnej pohľadávky žalobkyne a tým ohrozenie prípadnej exekúcie, či jej zmarenie. Navyše zo skutočností zistených odvolacím súdom po rozhodnutí súdu prvej inštancie vyplýva, že žalovaná v súčasnosti disponuje iným majetkom – obchodným podielom v hodnote 412 640,- €, z exekúcie postihnutím ktorého by bolo možné prípadnú pohľadávku žalobkyne uspokojiť.

31. Krajský súd rozhodol v zmysle v spojení s 262 ods. 1 per analogiam o nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho), pretože zmenil prvoinštančné rozhodnutie ( ) a keďže konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa týmto rozhodnutím končí (návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nebol podaný v rámci konania vo veci samej). Nakoľko žalovaná mala v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia plný úspech, v zmysle odvolací súd uložil žalobkyni povinnosť nahradiť žalovanej trovy (prvoinštančného aj odvolacieho) konania v rozsahu 100%. O výške a prijímateľovi náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti II. výroku tohto rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania v zmysle .

32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a

e) podpis

( ).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak neboli splnené podmienky podľa , resp. dovolanie má vady podľa napriek riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa v odvolacom konaní, resp. napriek výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne ( v spojení s ).