Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_11Co-177-2019.pdf
PDF · 76 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/177/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu Y. X., nar. X.X.XXXX, bytom Č. XX, zast. JUDr. Jozefom Chmurom, advokátom, so sídlom Košice, Zvonárska 8, proti žalovaným 1/ I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., W. XX a 2/ Z. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., Y. X, obaja zast. JUDr. Rastislavom Lenártom, advokátom, so sídlom Košice, Pollova 32, o zaplatenie 42.109,51 € s prísl. o odvolaní žalobcu proti uzneseniu 15C/358/2003-851 zo 4.12.2018 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku o trovách štátu.
Stranám nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) uznesením konanie zastavil, vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania a priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 50 % a voči žalovaným 1/a 2/ v rozsahu 50 %.
2. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 27.11.2003 domáhal zaplatenia sumy 42.109,51 € s prísl. titulom náhrady za užívanie nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, kat. územie W. - U., ktorej je žalobca spoluvlastníkom v pomere 1/4-iny k celku. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 14.8.2018, žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť na základe výsledku mimosúdneho rokovania medzi stranami, kde došlo k dohode, že takisto druhá strana vezme späť svoje žalobné návrhy v súdnych konaniach na OS KE I sp. zn. 18C 258/2010 a 17C 197/2010, kde si žiadna zo strán neuplatňuje trovy konania. Žalobca navrhol konanie zastaviť a nepriznať žiadnej strane trovy konania. Žalovaní so späťvzatím žaloby súhlasili, uviedli, že aj keď medzi stranami sporu nebola uzavretá žiadna mimosúdna dohoda v písomnej forme, strany sporu sa dohodli a aj realizovali spoločne cestou právnych zástupcov späťvzatie žalôb vo veciach vedených na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 18C/258/2010, 17C/197/2010 a 15C 358/2003. Žalovaní si neuplatnili trovy tohto konania s poukazom na neuplatnenie trov aj v označených súdnych konaniach.
3. Súd konanie zastavil podľa § 144, § 145 ods. 1, 2, 3 a § 146 ods. 1 CSP po späťvzatí žaloby žalobcom a súhlase žalovaných so späťvzatím.
4. O náhrade trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu súd rozhodol v intenciách § 256 ods. 1 CSP s analogickým použitím (s oporou v čl. 4 ods. 1 CSP) § 255 ods. 2 CSP.
5. Súd ďalej konštatoval, že v konaní vznikli trovy štátu, pozostávajúce z odmeny a náhrady hotových výdavkov za vypracovanie znaleckého posudku č. 1/2014 vo výške 498,92 €, ktorá bola znalkyni Ing. Q. V. v celosti vyplatená z finančných prostriedkov štátu na základe uznesenia 15C/358/2009-568 z 22.12.2014 a uznesením 15C/358/2003- 651 z dňa 13.7.2015 bola znalkyni priznaná odmena a náhrada
hotových výdavkov za znalecký úkon - doplnok k znaleckému posudku č. 1/2014 vo výške 290,98 €, ktorá jej bola rovnako v celosti vyplatená z finančných prostriedkov štátu. Uznesením 15C/358/2003- 675 z 12.2.2016 bola znalkyni priznaná odmena a náhrada hotových výdavkov za znalecký úkon - odborné stanovisko ku znaleckému posudku č. 1/2014 vo výške 74,38 €, ktorá jej bola v celosti vyplatená z finančných prostriedkov štátu. O týchto trovách súd rozhodol aplikujúc čl. 4 ods. 1, 2 CSP a § 255 ods. 1 CSP, dôvodiac, že nakoľko v danom prípade sa strany na predmete sporu dohodli, súd priznal nárok na náhradu trov konania voči stranám pomerne, a to voči žalobcovi v rozsahu 50 % a voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 50 %.
6. Uznesenie vo výroku o trovách štátu napadol včas podaným odvolaním žalobca argumentujúc, že z dôvodu, že je na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo 14.8.2009 invalidný dôchodca, existujú uňho dôvody osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP a nemal by byť zaviazaný na náhradu trovy štátu podľa § 257 Civilného sporového poriadku. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie alebo zmenil tak, že ho nezaviaže na náhradu trov štátu.
7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné, lebo súd prvej inštancie stupňa rozhodol správne, keď napadnutým uznesením uložil žalobcovi nahradiť štátu trovy konania v rozsahu 50 %.
8. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
9. Medzi trovy konania patria aj trovy dokazovania a do týchto nepochybne treba zahrnúť aj trovy znalečného, resp. náklady odborného stanoviska. Od nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku (od 1.7.2016), v prípade znaleckého dokazovania je preddavková povinnosť na znalecký posudok obligatórna, t.j. ak strana preddavok nezloží, súd znalecké dokazovanie nenariadi. Ide o rozdielnu úpravu od predchádzajúcej úpravy v § 141 ods. 2 O.s.p., kedy trovy znášal štát, ktorý mal nárok na ich následnú náhradu proti účastníkom podľa § 148 ods. 1 O.s.p.
10. V prejednávanej veci bolo znalecké dokazovanie nariadené v čase účinnosti O.s.p. a bolo vykonané bez toho, aby jeho náklady boli pokryté zložením preddavkov od účastníkov konania.
11. Ako bolo uvedené v bode 9., v čase účinnosti CSP obligatórne nie je možné vykonať znalecké dokazovanie, ktorého náklady by vopred neboli kryté preddavkom zloženým stranou sporu.
12. Podľa § 253 ods. 2 CSP ak súd ustanoví znalca a strane nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania.
13. Podľa § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. V prejednávanej veci žalobcovi doposiaľ nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, jeho priznania sa ani nedomáhal (§ 254 ods. 1 CSP - súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku) a nepredložil dostatočné dôkazy na preukázanie toho, že uňho skutočne existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Len tá ním tvrdená a preukazovaná skutočnosť, že je invalidným dôchodcom, pre ustálenie dôvodov hodných osobitného zreteľa nepochybne nepostačuje.
15. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (NS SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009, sp. zn. 5 Cdo 67/2010 či sp. zn. 3 MCdo 46/2012) ustanovenie § 257 nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie
§ 257 preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Ide o výnimočné ustanovenie, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o trovách konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadnuť k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strany sporu a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery druhej strany, ktorá by musela zaplatiť celé trovy štátu vzniknuté znaleckým dokazovaním. Odvolateľ neuviedol svoje pomery, teda nepreukázal celé svoje majetkové, sociálne, osobné pomery svoje, resp. svojej rodiny (manželky), preto odvolaciemu súdu nepreukázal, že skutočne sú uňho dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali, že nemusí znášať trovy štátu vzniknuté znaleckým dokazovaním (podľa CSP nebolo povinnosťou odvolacieho súdu, aby ho vyzýval na preukázanie týchto svojich pomerov).
16. Odvolací súd odkazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.7.2018 sp. zn. 4 Obo/3/2018, v ktorom vyslovil právny názor, že štátu patrí náhrada trov, ktoré skutočne vynaložil v súlade s v danom čase platnou procesnou normou, ustanovením § 148 O.s.p., podľa ktorej mu ex lege vznikol nárok na ich náhradu, a to napriek tomu, že nová procesná úprava CSP analogické ustanovenie neobsahuje. Aplikáciou základného princípu uvedeného v čl. 4 ods. 2 CSP s použitím ustanovenia § 253 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP je možné štátu náhradu trov konania voči neúspešnej strane sporu priznať aj za právnej úpravy Civilného sporového poriadku.
17. So zreteľom na uvedené skutočnosti odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP uznesenie v napadnutom výroku ako vecne správne potvrdil.
18. Stranám sporu odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože žalobca v ňom nebol úspešný a žalovaným žiadne trovy nevznikli (§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP).
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.