Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22CoE-7-2019.pdf
PDF · 90.51 KB
Case nature
Area
Subarea
22CoE/7/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a sudkýň JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti povinnej W. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Z. N., P. XXX/X, o vymoženie sumy 836,49 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 2Er/14/2006 - 26 zo dňa 10. júna 2016 takto
rozhodol:
Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Trovy odvolacieho konania stranám n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie ako exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Radoslavovi Kešeľakovi trovy exekúcie vo výške 60,37 EUR v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia. Oprávnenému ani povinnej nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 13.12.2005 bola podaná na základe exekučného titulu, notárskej zápisnice č. N 4265/2005, NZ 40696/2005 zo dňa 01.09.2005, Notársky úrad JUDr. Ondreja Ďuriača. Notárska zápisnica bola v menne povinnej osoby spísaná Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom, ktorému oprávnenie na tento úkon vyplývalo z udeleného splnomocnenia vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere zo dňa 13.10.2004 uzavretej medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou na strane dlžníka. Udelené splnomocnenie oprávňovalo Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu uznávajúc tým záväzok povinnej osoby z úveru do výšky vzniknutej pohľadávky a príslušenstva. S odkazom na § 57 ods. 1 písm. a/, § 41 ods. 2 písm. c/, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 22 ods. 2, § 23 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 254 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), účinného v čase rozhodovania exekučného súdu, opierajúc sa o rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoE/151/2013, uznesenie Ústavného súdu SR IV ÚS 183/11 - 16, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/63/2009, exekučný súd uviedol, že notárska zápisnica, na podklade ktorej je vedené exekučné konanie, nie je spôsobilým exekučným titulom. Pri zastupovaní povinnej pri spísaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, keď za povinnú osobu uznal záväzok advokát, t.j. osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami povinnej ako zastúpenej osoby. Splnomocnenie je tak neplatným právnym úkonom, čím absentuje podstatná náležitosť notárskej zápisnice ako exekučného titulu, súhlas povinnej. Splnomocnenie pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra bolo neoddeliteľnou súčasťou štandardnej formulárovej zmluvy. Zmluvná voľnosť povinnej bola týmto postupom obmedzená, povinná
nemala možnosť voľby iného splnomocnenca. Skutočnosť, že Mgr. Tomáš Kušnír bol vybraný priamo oprávneným ako veriteľom, nemôže viesť k záveru, že ten bude brániť záujmy osoby, ktorá mu plnomocenstvo udelila, ale svedčí záveru, že táto osoba bude hájiť predovšetkým záujmy subjektu, ktorý ho vybral a uviedol do predtlače zmluvy o úvere, t.j. že bude brániť predovšetkým záujmy oprávneného, ktorého zastupoval ako zvolený právny zástupca v mnohých iných exekučných konaniach. Uznanie dlhu un block formou notárskej zápisnice je tak absolútne neplatným úkonom na podklade ktorého nemôže byť vedená exekúcia. Výrok o trovách exekúcie súd odôvodnil § 196, § 200, § 203 Exekučného poriadku v spojení s príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov s tým, že zastavenie exekúcie zavinil oprávnený predložením nespôsobilého exekučného titulu, je preto povinný nahradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy.
2. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Odvolanie odôvodnil tým, že exekučný súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, porušil právo oprávneného na kontradiktórne konanie, vo veci nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a vec následne nesprávne právne posúdil. Namietal postup exekučného súdu, ktorý preskúmavaním predloženej notárskej zápisnice ako exekučného titulu a posudzovaním jeho vecnej správnosti porušuje zákon. Keďže v tejto veci bolo vydané poverenie, čo preukazuje prvšie preskúmanie exekučného titulu a jeho uznanie za platný a spôsobilý právny úkon, opakované preskúmanie a dodatočné vyhlásenie neplatnosti notárskej zápisnice bez zmeny skutkového stavu je v rozpore s právomocou súdu danou Exekučným poriadkom a vážne narúša princíp právnej istoty a právnej stability. Oprávnený navyše nemal daný priestor vyjadriť sa k opakovanému prieskumu predloženého exekučného titulu, čím došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti a k porušeniu práva oprávneného na súdnu ochranu. Taktiež poukázal na postavenie notára v právnom poriadku Slovenskej republiky a na charakter jeho činnosti. Oprávnený namietal tvrdenia o vadnosti udeleného splnomocnenia a je toho názoru, že splnomocnenie nemôže byť už zo svojej podstaty považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Na základe uvedených skutočností oprávnený žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil.
3. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že s podaným odvolaním proti uzneseniu Exekučného súdu podal oprávnený návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. (teraz § 162 ods. 1 písm. b/ CSP), na podanie návrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky na začatie konania o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok. Oprávnený v ňom poukázal na to, že je otázne, či je opakovaný revízny prístup exekučného titulu bez časovej limitácie v priebehu exekučného konania v súlade s princípom právnej istoty.
4. Vo vzťahu k tomuto návrhu odvolací súd konštatuje, že podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, veta prvá a druhá, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku.
5. Citované ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakladá zodpovednosť exekučného súdu za vykonanie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže jeho vydanie musí byť výsledkom náležitého preskúmania jednak exekučného titulu, jednak žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie a to z hľadiska ich súladu so zákonom, teda zákonmi všeobecne, a to práve za účelom ochrany práv na exekúcii zúčastnených osôb zo strany nezávislého a nestranného súdu. V zverení takejto právomoci exekučnému súdu odvolací súd nevidí žiaden rozpor alebo nesúlad § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1, veta prvá, Ústavy Slovenskej republiky. Opätovné preskúmanie prípustnosti exekúcie, proti čomu odvolateľ namieta, pritom umožňuje nielen § 44 ods. 2, ale tiež § 57 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Dokonca už aj samotný Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že exekučný súd je oprávnený rozhodovať o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd v priebehu celého exekučného konania ex offo skúma, či sú splnené všetky predpoklady pre vedenie takéhoto konania.
6. Keďže odvolací súd nedospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis (t.j. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, veta prvá a druhá), ktorý sa týka danej veci, je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, neboli tak splnené podmienky, aby bolo toto exekučné konanie v zmysle návrhu oprávneného v súlade s postupom podľa § 162 ods. 1 písm. b/ CSP prerušené a vec postúpená Ústavnému súdu Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska. Odvolací súd preto tento návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b/ CSP zamietol.
7. Vo veci samej, vo vzťahu k výroku, ktorým bola exekúcia zastavená, odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávneného v zmysle § 34 CSP preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku, v znení účinnom k 31.03.2017, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 386 CSP a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
8. K námietke oprávneného k otázke porušenia jeho práva na kontradiktórne konanie a možnosť vyjadriť sa k tomu, že súd bude opätovne skúmať exekučný titul, odvolací súd uvádza, že postup súdu prvej inštancie nie je v rozpore so zásadou kontradiktórnosti, keďže namietaný nedostatok možno považovať za zhojený možnosťou oprávneného vyjadriť svoje námietky ku skutkovým zisteniam exekučného súdu vyvodených z oprávneným predložených listinných dôkazov a k právnym záverom z toho vyplývajúcim, a to podaním argumentačne rozsiahleho odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, s ktorým oprávnený vyjadril svoj nesúhlas a uviedol svoje námietky a právnu argumentáciu. Táto odvolacia námietka oprávneného preto nie je dôvodná. Navyše, nemožno opomenúť odvolacie námietky oprávneného, ktoré sa napriek ich rozsiahlosti v prevažnom rozsahu vôbec netýkajú napadnutého rozhodnutia a nereflektujú na argumentáciu exekučného súdu v odôvodnení.
9. Odvolací súd poukazuje na § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom k 31.03.2017, v zmysle ktorého exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2) podrobne upravuje Exekučný poriadok, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže vykonať, nie je explicitne daný. Z toho vyplýva, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky.
10. K odvolacím námietkam oprávneného spočívajúcich v tom, že otázku platnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu už súd raz skúmal, a to pri vydávaní poverenia postupom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, je potrebné uviesť, že táto námietka nie je dôvodná. Je nesporné, že exekučný súd je ex offo oprávnený preskúmavať predložený exekučný titul, a to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Exekučný súd teda skúma, či sú splnené zákonné predpoklady na vedenie takéhoto konania, t.j. aj vo vzťahu k zákonnosti exekučného titulu, bez ktorého nemožno exekúciu vykonať. Súd je povinný zastaviť exekúciu, ak v priebehu exekúcie vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul notársku zápisnicu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či na spísanie tohto právneho úkonu, ktorý je zo zákona exekučným titulom, boli splnené zákonné podmienky a či takýto právny úkon teda je spôsobilým exekučným titulom.
11. Exekučný súd preto postupoval správne, keď už začatú exekúciu zastavil. Na splnenie podmienok exekúcie je treba prihliadať v každom okamihu exekúcie. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.1.1997, sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997). Toto oprávnenie exekučného súdu vyplýva už aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ako aj z uznesení Ústavného súdu SR (napr. IV. ÚS 425/2011 zo dňa 29.9.2011).
12. Notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu. V tejto súvislosti však je nevyhnutné dodať, že by nebolo možné pripustiť exekúciu na základe notárskej zápisnice najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je nutné bezpodmienečne trvať. Pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, zákonodarca kládol hlavný
dôraz na výslovný súhlas povinnej osoby s exekúciou. Nepochybne až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu.
13. Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
14. Podľa § 22 ods. 1 OZ zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
15. Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
16. Podľa § 34 OZ je právny úkon prejavom vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 OZ).
17. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
18. Odvolací súd v zhode so záverom súdu prvej inštancie konštatuje, že pri zastupovaní povinnej pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, keďže za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v zjavnom rozpore so záujmami zastupovaného. Rozpornosť vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený zahrnul plnomocenstvo pre Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta, do formulárovej Zmluvy o úvere, z čoho je bezpochyby zrejmé, že nemohlo ísť o slobodný výber zástupcu zo strany povinnej. Výber splnomocnenej osoby bol výlučne na strane oprávneného, čo spochybňuje predpoklad, že takto určený zástupca bol v postavení, kedy by hájil výlučne záujmy povinnej osoby ako splnomocniteľa. Zmluvná voľnosť povinnej pri uzatváraní zmluvy vo vzťahu k možnosti odmietnuť splnomocnenie udeliť je otázna a vzhľadom na okolnosti uzavretia zmluvy vyplývajúce z jej formy vzniká dôvodná pochybnosť, či došlo k slobodnému a vážnemu prejavu vôle povinnej v tejto časti uzavretej zmluvy. Konanie oprávneného vo vzťahu k postupu, ktorým tento koncipuje splnomocnenie ako súčasť zmlúv o úvere, preto možno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 OZ. Za uvedených okolností je bezpochyby možné tento právny úkon rovnako posúdiť ako neplatný pre spochybnenie slobodného prejavu vôle, vážnosti a určitosti udelenia splnomocnenia zo strany dlžníka (§ 37 ods. 1 OZ).
19. Z obsahu spisu sa javí byť nepochybné, že povinná nemala možnosť výberu právneho zástupcu, resp. nemala možnosť plnomocenstvo na zastupovanie svojej osoby neudeliť. Uzavretie zmluvy o úvere medzi oprávneným a povinnou a poskytnutie peňažných prostriedkov bolo bezpochyby podmienené udelením plnomocenstva, ktoré tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere. Nemožno teda konštatovať, že šlo o prejav slobodnej vôle pri výbere osoby zástupcu, resp. vôbec o prejav slobodnej vôle zvoliť si vo veci zástupcu s uvedomením si všetkých právnych dôsledkov tohto úkonu. Skutočnosť, že išlo o vopred určeného splnomocnenca zo strany oprávneného, poskytovateľa úveru, odôvodňuje záver súdu v tom smere, že takto udelené plnomocenstvo je v rozpore s § 22 ods. 2 OZ, keďže je zrejmé, že vo veci existuje rozpor záujmov splnomocniteľa a splnomocnenej osoby.
20. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že plnomocenstvo udelené povinnou Mgr. Tomášovi Kušnírovi ako súčasť formulárovej zmluvy o úvere je neplatné. Z toho dôvodu nemôže byť platná ani notárska zápisnica, ktorú na základe neplatného plnomocenstva spísal tento advokát. Notárska zápisnica tak nemá vlastnosť materiálnej vykonateľnosti a tým nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie.
21. Z uvedených skutočností je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd prvej inštancie postupoval správne, keď v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku opakovane preskúmal exekučný titul a následne konanie zastavil.
22. Odvolací súd preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie exekučného súdu ako vecne správne potvrdil.
23. Vo vzťahu k výroku o trovách exekúcie, odvolací súd poukazuje na to, že aj keď bolo v podanom odvolaní oprávneného uvedené, že podáva odvolanie proti rozhodnutiu exekučného súdu vcelku, absencia akýchkoľvek odvolacích dôvodov a vecných námietok vo vzťahu k výroku o trovách konania má za následok, že odvolací súd výrok o trovách exekúcie vecne neskúmal.
24. V zmysle judikatúry súdov vrátane Európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu SR z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd preto pri vyslovení absolútnej neplatnosti udeleného plnomocenstva a s tým súvisiacou neplatnosťou notárskej zápisnice predloženej ako exekučný titul, nepovažoval za potrebné sa zaoberať ďalšími odvolacími námietkami oprávneného.
25. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, iným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.
26. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je možné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).