Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/28/2019

Potvrdené rozhodnutím 1Co/309/2019
„Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Zuzany Matyiovej vo veci žalobcu R.. E. J., nar. XX.X.XXXX, bytom v R., Q. XXX, proti žalovaným 1. Okresný súd Košice II, so sídlom v Košiciach, Štúrova 29, IČO: 31 944 523, 2. Okresný súd Bratislava III, so sídlom v Bratislave, Námestie Biely kríž 7, IČO: 00 039 501, 3. Krajský súd Bratislava, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 10, IČO: 00 215 759, 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, IČO: 00 165 581, v konaní o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 9. septembra 2019 č. k. 6C/28/2019-45 rozhodol: P o t v r d z u j e uznesenie. Žiadnej zo strán n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania."

Uznesenie

Okresný súd Rožňava, v právnej veci žalobcu: JUDr. E. J., narodený XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX R., proti žalovanému: 1/ Okresný súd Košice II, IČO: 31 944 523, so sídlom Štúrova 29, 040 01 Košice 1, 2/ Okresný súd Bratislava III, IČO: 00 039 501, so sídlom Námestie Biely kríž 7, 831 02 Bratislava 3, 3/ Krajský súd Bratislava, IČO: 00 215 759, so sídlom Záhradnícka 10, 811 07 Bratislava 1, 4/ Najvyšší súd Slovenskej republiky, IČO: 00 165 581, so sídlom Župné námestie 13, 811 03 Bratislava 1, v konaní o žalobe namietajúcej porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, takto

rozhodol:

I. Súd podanie žalobcu vo veci samej, doručené súdu dňa 15.07.2019 o d m i e t a .

odôvodnenie:

1/ Tunajšiemu súdu bolo dňa 15.07.2019 doručené podanie žalobcu označené ako žaloba namietajúca porušenie zásady rovnakého zaobchádzania. Žalobca žaluje viacero súdov, pričom prioritne poukazuje na právnu vec o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru spísanou v obci Jovice dňa 26.07.2017 a mätúcim spôsobom, nezrozumiteľne a neprehľadne opisuje zrejme sled udalostí, ktorými mali žalovaní porušiť zásadu rovnakého zaobchádzanie. Žalobca vo svojom podaní cituje širokú škálu zákonných ustanovení a v závere uvádza súdu úplne neurčitý, nezrozumiteľný a nevykonateľný petit. Na preukázanie svojich tvrdení a rozhodnutí, resp. úkonov súdov na ktoré poukazuje v žalobe nepredložil súdu žiadne dôkazy, ale uvádza že tak učiní do vyhlásenie rozhodnutia vo veci samej.

2/ Podľa sa v žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. 3/ Uznesením tunajšieho súdu č. k. - 29 zo dňa 25.07.2019 súd uložil žalobcovi odstrániť vady podania, a to doplniť svoje podanie v zmysle ustanovenia tak, aby z podania bolo zrejmé, zrozumiteľné opísanie rozhodujúcich skutočností, t.j. skutočností, o ktoré opiera svoje nároky, a z ktorých vyplývajú jeho nároky, prípadne aj s uvedením odkazov na právny predpis na ktorý sa odvoláva, doplniť ho o dôkazy, na ktoré sa žalobca odvoláva a ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny, ktoré je vhodné označiť. Žalobca by mal tiež uviesť určitý, zrozumiteľný a vykonateľný petit (návrh výroku ako má súd rozhodnúť vo veci samej tak, aby návrh výroku spĺňal podmienky jeho vykonateľnosti), všetko v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia.

4/ Predmetné uznesenie žalobca prevzala dňa 25.07.2019.

5/ V podaní zo dňa 05.08.2019 žalobca opakovane citoval jednotlivé ustanovenia jednak , o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, a o štátnej službe a

o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov. Žalobca v podaní okrem iného vytýkal súdu, že ho ako žalobcu núti konať niečo, čo mu zákon neukladá, znevýhodňuje jeho postavenie v porovnaní so žalovanými súdmi, poškodzuje a znemožňuje jeho základné ľudské práva: na súdnu a inú právnu ochranu, na rovnosť účastníkov v konaní pred súdmi na verejné prerokovanie veci bez zbytočných proeťahov. Ďalej súdu vytýka, že v uznesení zo dňa 25.07.2019 nie je uvedené v čom je podanie neúplné a nezrozumiteľné ani poučenie ako treba podanie doplniť a opraviť. Zdôraznil, že ako žalobca uviedol určitý, zrozumiteľný a vykonateľný petit, označil osobu o ktorej tvrdí, že porušila zásadu rovnakého zaobchádzanie a mal za to, že zákon mu neukladá povinnosť doplniť podanie o dôkazy na ktoré sa odvoláva. Výslovne uviedol, že naďalej trvá na svojom pôvodnom podaní zo dňa 11.07.2019.

6/ V zmysle , ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

7/ V zmysle § 129 ods. 2 citovaného zákona, v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.

8/ V zmysle § 129 ods. 3 citovaného zákona, ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

9/ V zmysle § 129 ods. 4 citovaného zákona, ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal. 10/ Žalobca vo svojom podaní uvádza, že súd ho ako žalobcu núti konať niečo, čo mu zákon neukladá, znevýhodňuje jeho postavenie v porovnaní so žalovanými súdmi, poškodzuje a znemožňuje jeho základné ľudské práva, pričom súdu vytýka, že v uznesení zo dňa 25.07.2019 nie je uvedené v čom je podanie neúplné a nezrozumiteľné, ani poučenie ako treba podanie doplniť a opraviť. V uznesení zo dňa 25.07.2017 priamo v petite je uvedené o aké skutočnosti je potrebné žalobný návrh doplniť, ako presne je potrebné upraviť petit žaloby, čo súd náležite zdôvodnil aj odkazom na príslušné zákonné ustanovenia a žalobcu primerane poučil. Nie je úlohou súdu koncipovať vykonateľný petit žaloby v mene žalobcu. O tom, že žalobca si je vedomý, v čom spočívajú vady jeho podania, je zrejmé aj z jeho písomného podania zo dňa 05.08.2019, časť IV. odseky 14. až 19. 11/ Podľa , o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), každý má podľa tohto zákona právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou.

12/ Podľa § 9 ods.2, antidiskriminačného zákona, každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie; ak ide o nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, môže sa tiež domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená.

13/ Podľa § 9 ods.3, antidiskriminačného zákona, ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.

14/ Podľa § 11 ods.1, antidiskriminačného zákona, konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania sa začína na návrh osoby, ktorá namieta, že jej právo bolo dotknuté porušením zásady rovnakého zaobchádzania (ďalej len "žalobca"). Žalobca je povinný v návrhu označiť osobu, o ktorej tvrdí, že porušila zásadu rovnakého zaobchádzania (ďalej len "žalovaný").

15/ Podľa § 11 ods.2, antidiskriminačného zákona, žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo. 16/ Čo sa týka náležitostí žaloby v konaniach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania a povinnosťou doplniť podanie o dôkazy na ktoré sa žalobca odvoláva, súd zdôrazňuje, že o diskrimináciu ide vtedy, ak dochádza k rozdielnemu zaobchádzaniu s jednotlivcami, ktorí sa nachádzajú v obdobných situáciách bez objektívneho a rozumného zdôvodnenia. Za objektívne a rozumné zdôvodnenie sa považuje zdôvodnenie, ktoré sleduje legálny cieľ a rešpektuje rozumový rámec primeranosti medzi použitými prostriedkami a zamýšľaným cieľom. Z rozhodnutia NS SR sp. zn. , ÚS SR sp. zn. vyplýva, že len subjektívny názor žalobcu, jeho samotný pocit, či vnútorné presvedčenie o diskriminácii jeho osoby nie je dôvodom na prijatie záveru, že vo vzťahu k nemu mohlo dôjsť k diskriminačnému postupu. Z vnútroštátnej právnej úpravy Antidiskriminačného zákona totiž vyplýva, že dôkazné bremeno v sporoch týkajúcich sa porušenia zásady rovnakého zaobchádzania nezaťažuje len a výlučne žalovanú stranu, ale zaťažuje aj žalobcu. Žalobca musí prioritne uniesť dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností, z ktorých možno odvodiť, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii jeho osoby. Žalobca musí tvrdiť a zároveň aj predložiť také dôkazy (uniesť dôkazné bremeno), z ktorých možno dôvodne usúdiť, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo. Súčasne musí tvrdiť, že pohnútkou diskriminačného konania je napr. jeho rasa či etnická príslušnosť (pôvod), vek, sexuálna orientácia, farba pleti, jazyk, národný alebo sociálny pôvod, majetok, rod alebo iné postavenie. Až následne sa presúva dôkazné bremeno na žalovanú stranu, ktorá má právo preukazovať svoje tvrdenia, že neporušila zásadu rovnakého zaobchádzania. 17/ S odkazom na písomné podanie žalobcu zo dňa 05.08.2019 v ktorom uvádza, že zotrváva na pôvodne podanej žalobe a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a podanie žalobcu vo veci samej v zmysle odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie podľa ust. , v lehote do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.

Podľa ust. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.