Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Co-309-2019.pdf
PDF · 92.94 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/309/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Zuzany Matyiovej vo veci žalobcu R.. E. J., nar. XX.X.XXXX, bytom v R., Q. XXX, proti žalovaným 1. Okresný súd Košice II, so sídlom v Košiciach, Štúrova 29, IČO: 31 944 523, 2. Okresný súd Bratislava III, so sídlom v Bratislave, Námestie Biely kríž 7, IČO: 00 039 501, 3. Krajský súd Bratislava, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 10, IČO: 00 215 759, 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, IČO: 00 165 581, v konaní o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 9. septembra 2019 č. k. 6C/28/2019-45
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Žiadnej zo strán n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením odmietol podanie žalobcu doručené súdu dňa 15.07.2019 a označené ako ,,žaloba namietajúca porušenie zásady rovnakého zaobchádzania“.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v podaní, ktoré sa malo týkať porušenia zásad rovnakého zaobchádzania, označil ako žalovaných súdne orgány odkazujúc na jeho súdny spor o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, nezrozumiteľne opísal skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzoval porušenie zásady rovnakého zaobchádzania a navrhovaný petit rozhodnutia bol nezrozumiteľný, neurčitý a nevykonateľný. Súd konštatoval, že žalobca vady podania neodstránil ani na základe poučenia a výzvy súdu podľa uznesenia sp.zn. 6C/28/2019 zo dňa 25.7.2019, ktorým bol žalobca vyzvaný na zrozumiteľné opísanie rozhodujúcich skutočností, t.j. uvedenie skutočností, z ktorých vyplýva jeho nárok, označenie dôkazov, na ktoré sa odvoláva a opravu navrhovaného výroku rozhodnutia tak, aby tento spĺňal podmienky vykonateľnosti, Žalobca reagoval na výzvu súdu na odstránenie vád podaním zo dňa 5.8.2019, v ktorom citoval rôznorodé ustanovenia právnych predpisov, vytýkal súdu, že znevýhodňuje jeho postavenie v porovnaní so žalovanými a núti ho konať niečo, čo mu zákon neukladá, preto poškodzuje a znemožňuje jeho základné ľudské práva. Súdu vytkol, že v uznesení nie je uvedené, v čom je jeho podanie neúplné a nezrozumiteľné a uviedol, že trvá na pôvodnom podaní zo dňa 11.7.2019 (pozn. súdu, doručené na súd 15.7.2019).
3. Súd prvej inštancie vo veci aplikoval § 129 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (CSP), § 9 ods. 1, 2, 3, § 11 ods. 1, 2 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) a poukázal na to, že v uznesení, ktorým žalobcu vyzval na opravu a doplnenie podania vo veci samej je priamo v petite uvedené ako presne je potrebné podanie opraviť, doplniť a upraviť petit žaloby, čo aj náležite zdôvodnil a žalobcu primerane poučil. Skonštatoval. že nie je úlohou súdu prvej inštancie
koncipovať vykonateľný petit žaloby v mene žalobcu. Zdôraznil, že o diskrimináciu ide vtedy, ak bez objektívneho a rozumného zdôvodnenia, dochádza k rozdielnemu zaobchádzaniu s jednotlivcami, ktorí sa nachádzajú v obdobných situáciách. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 171/2008 a Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/2009, z ktorých vyplýva, že len subjektívny názor žalobcu, či jeho presvedčenie o diskriminácii jeho osoby, nie je dôvodom na prijatie záveru, že vo vzťahu k nemu mohlo dôjsť k diskriminačnému postupu. Súd prvej inštancie s odkazom na podanie žalobcu zo dňa 5.8.2019, v ktorom uviedol, že zotrváva na pôvodnej žalobe, podanie vo veci samej odmietol podľa § 129 CSP, pretože pre jeho vady nemohol v konaní ďalej pokračovať.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1, písm. b), e), f) g), h) CSP a navrhol uvedené rozhodnutie zrušiť. Žalobca v odvolaní citoval ustanovenia Ústavy SR, antidiskriminačného zákona, ustanovenia Civilného sporového poriadku a zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe uvádzajúc, že jeho podanie je bez akýchkoľvek pochybností žalobou namietajúcou porušenie zásady rovnakého zaobchádzania súdmi, ktoré označil ako žalovaných. Tvrdil, že rozhodnutím súdu je znevýhodnený v porovnaní so žalovanými, súd marí, poškodzuje a znemožňuje jeho právo na súdnu a inú právnu ochranu a tiež poškodzuje a znemožňuje jeho právo na rovnosť účastníkov konania pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy. Uznesenie súdu prvej inštancie podľa jeho názoru nie je odôvodnené, nie sú v ňom uvedené právne dôvody odmietnutia jeho podania, je arbitrárne, pretože súd neuvádza, v čom je jeho podanie neúplné a nezrozumiteľné, ani ako treba podanie doplniť alebo opraviť. Podľa názoru žalobcu, je z jeho podania zrejmé, akej veci sa týka, čo ním sleduje a čoho sa domáha, a tiež je v ňom uvedený určitý, zrozumiteľný a vykonateľný petit. Odvolateľ poukázal na to, že žalované súdy sú povinné preukázať, že neporušili zásadu rovnakého zaobchádzania, a jemu ako žalobcovi zákon neukladá povinnosť doplniť podanie o dôkazy, na ktoré sa odvoláva. Tvrdil, že ide o jeho právo a prostriedok procesnoprávnej obrany a procesnoprávneho útoku, pričom môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti alebo dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Uviedol, že súd prvej inštancie svojim konaním marí, poškodzuje a znevýhodňuje jeho právo, aby vec bola prejednaná bez zbytočných prieťahov, pretože on splnil svoju povinnosť a oznámil skutočnosti, z ktorých možno usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania žalovanými došlo.
5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379 a § 380 CSP z hľadísk žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je neopodstatnené.
6. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesny´m postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktory´m sa strane sporu odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taky´ postup súdu, ktory ´m sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesny´ch práv, priznany´ch mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chráneny´ch záujmov.
7. V súvislosti s odvolacím dôvodom v zmysle § 365 ods. 1 písm. e/ je potrebné uviesť, že vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je úlohou a doménou súdu. Súd jednoznačne pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné, pretože takýmto postupom sťažuje dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo rezultovať v neunesení jej dôkazného bremena a neodôvodnene sa vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu.
8. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetky´m v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení vy´sledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj vy´sledkom logicky´ch rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitny´m zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získany´ch poznatkov.
9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ nie je vnímaný ako reálna vada rozhodnutia v zmysle chybného procesného postupu súdu pri zisťovaní skutkového stavu. Stav predpokladaný hypotézou
tejto normy nemožno v kontradiktórnom spore ani objektívne dávať za vinu súdu, ktorý postupoval v intenciách prejednacieho princípu. Zároveň však ide o stav, keď je možné doteraz zistený skutkový stav (skutkový základ neprávoplatného rozhodnutia) aktivitou strany sporu viac priblížiť „pravde“, čím sa rozhodnutie vo veci samej môže vo väčšej miere priblížiť ideálu spravodlivého rozhodnutia. Prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu je potrebné vnímať v spojitosti s § 366 písm. d), z ktorého vyplýva, že novoty môže odvolateľ použiť v tomto prípade len vtedy, ak ich v konaní pred súdom prvej inštancie nemohol použiť bez vlastnej viny.
10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladany´ tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkovy´ch zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zisteny´ skutkovy´ stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zisteny´ skutkovy´ stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iny´, než ktory´ použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na dany´ prípad.
11. Žalobcom namietané odvolacie dôvody neboli naplnené, pretože súd právnej inštancie na základe správne ustáleného skutkového stavu vyplývajúceho z posúdenia podania žalobcu, aplikoval správne ustanovenia právnej úpravy, tieto aj správne interpretoval, a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. V konaní sa nevyžadovalo vykonanie žiadneho ďalšieho dokazovania, a ani sám žalobca nenavrhoval v odvolacom konaní žiadne dôkazy spĺňajúce povahu prípustných novôt podľa § 366 CSP, ktoré by mali vplyv na vyhodnotenie obsahu jeho podaní. Preskúmaním postupu súdu prvej inštancie a ním vydaných rozhodnutí nebolo zistené ani žiadne porušenie procesných práv žalobcu, pre ktoré by sa súdne konanie ako celok mohlo javiť voči jeho osobe ako nespravodlivé.
12. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, že žalobca podanie v lehote určenej súdom nedoplnil, preto súd prvej inštancie správne vo veci rozhodol, ak žalobu odmietol v zmysle § 129 ods. 3 CSP. Žalobca ani vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také skutkové tvrdenia, ktorými by vady podania odstránil, a ktoré by pre neho privodili priaznivé rozhodnutie v konaní.
13. Podľa § 132 ods.1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
14. Podľa § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
15. Podľa § 129 ods. 2 CSP, v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.
16. Podľa § 129 ods. 3 CSP, ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
17. Z vyššie citovanej zákonnej úpravy vyplýva, že podstatnou náležitosťou podania vo veci samej, medzi ktoré sa radí žaloba, patrí skutkové zdôvodnenie podania, teda pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, na základe ktorých sa žalobca domáha určitého nároku v konaní pred súdom, a vymedzenie tohto nároku vo forme vyjadrenia žalobného návrhu (petitu). Predpokladom riadneho prejednania žaloby a vydania súdneho rozhodnutia vo veci samej, je existencia určitého a zrozumiteľného vyjadrenia žalobcu v podaní o tom, kto voči komu uplatňuje nárok, na základe akých skutkových okolností, a ako konkrétne navrhuje vo veci samej rozhodnúť (žalobný návrh). Pre postup súdu v konaní nie je určujúca právna kvalifikácia nároku ani precízna formulácia žalobného petitu, no obsah podania musí byť zrozumiteľný a určitý do takej miery, aby súd na základe vymedzených skutkových okolností mohol určiť, podľa akých ustanovení hmotného a procesného práva má v konaní postupovať a rozhodnúť. Samotný žalobný návrh musí byť v zmysle zákona spôsobilý vykonateľnosti, teda to, čo žalobca uplatňuje v konaní, musí byť reálne vykonateľné niektorým zo spôsobov predpokladaných a prípustných v exekučnom konaní. Pokiaľ z podania takéto okolnosti nevyplývajú, ide o prekážku konania.
18. Vadou podania je nezrozumiteľnosť alebo neurčitosť podania. Nezrozumiteľným podaním je najmä také podanie, ktoré vzbudzuje pochybnosti o obsahu podania, predovšetkým z hľadiska jeho náležitostí. Nezrozumiteľné podanie znamená, že ten, kto podanie urobil, si svojimi tvrdeniami vzájomne odporuje, ponecháva nedokončené vety, uvádza nezmyselné argumenty nesúvisiace s vecou a podobne. Nezrozumiteľným podaním je predovšetkým také podanie, pri ktorom nie je možné ani pri použití výkladového pravidla podľa § 124 CSP zistiť, ktoré tvrdenia sú pre rozhodnutie podstatné, a čo má byť predmetom konania. Neurčité je také podanie, ktoré vzbudzuje napríklad pochybnosť o individualizácii veci alebo identifikácii strán alebo pochybnosť o právnych následkoch, ktoré má spôsobiť (napr. existuje rozpor medzi skutkovými tvrdeniami a návrhom).
19. Žalobca označil ako žalovaných okresné súdy v Košiciach a Bratislave, Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd Slovenskej republiky, pričom poukázal na určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, v ktorom konaní sa mali súdy dopustiť porušenia zásady rovnakého zaobchádzania v jeho neprospech ako žalobcu - štátneho zamestnanca. Opis konania žalovaných, ktorým malo dôjsť k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania bol nezrozumiteľný a neurčitý, a navrhnutý petit žaloby nevykonateľný.
20. Podľa § 11 ods. 1, 2 Antidiskriminačného zákona, konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania sa začína na návrh osoby, ktorá namieta, že jej právo bolo dotknuté porušením zásady rovnakého zaobchádzania (žalobca). Žalobca je povinný v návrhu označiť osobu, o ktorej tvrdí, že porušila zásadu rovnakého zaobchádzania (ďalej len žalovaný). Žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania až potom, čo žalobca oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo.
21. Podľa citovaného zákonného ustanovenia, pokiaľ žalobca tvrdil, že konaním žalovaných došlo vo vzťahu k nemu k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania a teda ku diskriminačnému konaniu, je na žalobcovi, aby oznámil skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo. Uvedená povinnosť pre žalobcu vyplýva priamo z § 11 antidiskriminačného zákona. Len všeobecné tvrdenie, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo, avšak bez uvedenia skutkových okolností, ktorými sa žalovaní mali dopustiť takého konania, nepredstavuje spôsobilý podklad pre začatie a vedenie súdneho konania. Opis skutkových okolností nemožno nahradiť nezrozumiteľnou citáciou rôznorodej právnej úpravy, tak ako to vo svojich podaniach urobil žalobca. Nespôsobilým ďalšieho pokračovania v konaní činí podanie žalobcu aj ním navrhovaný zmätočný, nezrozumiteľný petit žaloby, ktorý nezodpovedá zákonnej úprave, a ktorý nie je možné vykonať žiadnym zo zákonom uznaných spôsobov exekučného výkonu rozhodnutia. Odmietnutie podania je procesnou sankciou za neodstránenie vád podania vo veci samej v lehote určenej súdom.
22. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie riadne a úplne poučil žalobcu o náležitostiach žaloby, napriek tomu žalobca nedoplnil chýbajúce skutkové okolnosti. Zároveň je zrejmé, že bez úplného a zrozumiteľného opísania rozhodujúcich skutočností, označenia dôkazov na ich preukázanie, a jasne a zrozumiteľne formulovaného žalobného petitu súd nemôže v konaní pokračovať, preto jedinou možnosťou je podanie odmietnuť.
23. Nedostatky svojho podania žalobca neodstránil ani v lehote na podanie odvolania (§ 129 ods. 4 CSP), pretože vyjmúc námietky voči postupu súdu prvej inštancie, v odvolaní len zopakoval nejasné a nezrozumiteľné formulácie skutkových tvrdení totožných s tými, ktoré zakladali dôvody odmietnutia jeho podania. Odvolaciemu súdu tak neostávala iná možnosť ako potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.
24. Aj keď samotné podanie žalobcu nebolo spôsobilým predmetom súdneho konania na súde prvej inštancie, odvolanie voči uzneseniu o odmietnutí podania, ktorým sa konanie končí, vyvolalo devolutívne účinky a teda konanie pred odvolacím súdom. Nakoľko stranám sporu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd v súlade s § 396 ods.1, § 255 ods.1 CSP rozhodol, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).