Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3CoPr-5-2019.pdf
PDF · 88.81 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoPr/5/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a členov senátu Mgr. Zuzany Čisovskej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu: P. U., nar. X.XX.XXXX, bytom v Č.R. XX, zastúpeného: Prof. JUDr. Ján Kľučka, CSc., advokát, so sídlom v Košiciach, Ku Potoku 4 proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, o náhradu škody vo výške 3.191,98 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 37Cpr/6/2016-48 zo dňa 10.4.2019 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením označeným v záhlaví konanie zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
2. S poukazom na ust. § 161 ods. 1, 2, § 3, § 4 a § 9 CSP, s prihliadnutím na článok I CSP a na ust.§ 15 ods. 1 a § 16 ods. 4 zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania a nedostatku právomoci súdu konať, je potrebné konanie zastaviť. Konštatoval, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 3.191,98 eur s prísl. titulom náhrady škody spôsobenej mu pri výkone verejnej moci z dôvodu nesprávneho prebratia smernice Európskej únie Slovenskou republikou - Ministerstvom vnútra SR. Predpokladom vzniku právomoci súdov na prejednanie a rozhodnutie v predmetnej veci je podľa záveru súdu prerokovanie nároku na náhradu škody príslušným orgánom, v danom prípade Ministerstvom vnútra SR, konajúcim za Slovenskú republiku, na základe písomnej žiadosti poškodeného. V danom prípade súd zistil, že žalobca nepostupoval podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č.514/2003 Z.z., keďže podľa obsahu žaloby takáto žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podaná nebola (vzhľadom na vyjadrenie žalobcu, že to nie je potrebné), preto súdu neostávalo iné, ako konanie zastaviť.
3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, s odôvodnením, že za zastavenie konania procesne zodpovedá žalobca, ktorý podal žalobu na súd, hoci súd v danej veci nemá právomoc konať a rozhodnúť, preto vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanému. Tomuto však žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto rozhodol tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.
4. Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že argumentácia súdu prvej inštancie, podľa ktorého pri uplatňovaní nároku na náhradu škody spôsobenej mu porušením úniového práva Slovenskou republikou, je potrebné splniť podmienky zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
vrátane predbežného prerokovania nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného, predstavuje nesprávnu právnu kvalifikáciu žaloby. Žalobca zdôraznil, že predmetom žaloby nie je nárok na náhradu škody podľa zákona č.514/2003 Z.z., ale nárok na náhradu škody spôsobený porušením jeho práva garantovaného úniovým právnym poriadkom, za ktorú zodpovedá Slovenská republika ako členský štát únie. Škoda mu bola spôsobená nesprávnou transpozíciou Smernice 2003/88/ES do slovenského právneho poriadku, konkrétne do zákona č.315/2001 Z.z. o hasičskom a záchrannom zbore, ktorá mala podľa neho v okolnostiach jeho prípadu za následok, že vznikol stav, ktorý predstavuje porušenie jeho úniového práva, ktoré mu zaručuje týždenný pracovný čas v rozsahu maximálne 48 hodí a práve porušenie tohto práva zakladá pre neho nárok na náhradu škody pred vnútroštátnym súdom členského štátu EÚ. Použitie zákona č. 514/2003 Z.z. podľa neho v predmetnej veci neprichádza do úvahy aj z dôvodu, že v dôsledku novelizácie zákona č. 514/2003 Z.z., vykonanej zákonom č. 412/2012 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2013 sa za nesprávny úradný postup nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 86 písm. a/ a d/ Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 119 písm. b/ Ústavy Slovenskej republiky. S účinnosťou od 1.1.2013 teda legislatívna činnosť Národnej rady SR nespadá do žiadnej z kategórie porušení upravených v zákone č. 514/2003 Z.z. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Cdo 43/2009, v ktorom bol zaujatý názor, že prijímanie právnych predpisov nie je vykonávaním úradného postupu vo vzťahu ku konkrétnym účastníkom a chýba tak príčinná súvislosť medzi normotvornou činnosťou a škodou, keďže vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený. Keďže nejde o úradný postup podľa zákona o zodpovednosti za škodu, nemôže takýmto postupom byť spôsobená škoda podľa tohto zákona.
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na skutočnosť, že samotný žalobca v žalobe výslovne uplatnil svoj nárok podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. a iné právne posúdenie uvádza až v odvolaní, čo pokladal za účelové.
6. Žalobca k vyjadreniu žalovaného stanovisko nevyjadril.
7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
8. Žalobca v odvolaní namietal odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
9. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
10. Odvolací súd dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod je daný.
11. Podľa § 161 ods. 1, 2, 3 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
12. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že povinnosťou súdu počas celej doby konania je skúmať splnenie procesných podmienok, za ktorých je možné vo veci konať.
13. Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že žalobcom uplatnený nárok posúdil ako nárok podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a splnenie podmienok konania posudzoval aj podľa § 15 citovaného zákona, v zmysle ktorého vyplýva povinnosť poškodeného vopred predbežne prerokovať nárok na náhradu škody na základe písomnej žiadosti s príslušným orgánom. Súd prvej inštancie pritom konštatoval, že splnenie uvedenej povinnosti je vzhľadom na znenie ust. § 16 ods. 4 cit. zákona podmienkou pre uplatnenie nároku na náhradu škody na súde.
14. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a/ a d/ Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b/ Ústavy Slovenskej republiky.
15. Podľa čl. 86 písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky, do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky patrí najmä uznášať sa na Ústave, ústavných a ostatných zákonoch a kontrolovať, ako sa dodržiavajú.
16. Podľa ust. § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje, e/ a podpis.
17. Podľa ust. § 132 ods. 1, 2 a 3 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitosti podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
18. Občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (právo pozná súd). Účastníci konania teda nie sú povinní uplatnený nárok ani obranu proti nemu právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia však uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je, alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú (rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Cdo 196/2009).
19. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že právnu charakteristiku opísaného skutkového deja nie je potrebné v žalobe uvádzať. Takýto záver vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp.zn. 5Cdo 254/2009 a NS ČR sp.zn. 22Cdo 2255/2009.
20. Otázka právnej kvalifikácie žalobcom uplatneného nároku v danom prípade je podstatná pre posúdenie správnosti záveru súdu prvej inštancie o nesplnení procesných podmienok konania (nepodanie žiadosti na predbežné prerokovanie nároku príslušným orgánom).
21. Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že žalobcom uplatnený nárok posúdil ako nárok podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a splnenie podmienok konania posudzoval aj podľa § 15 citovaného zákona, v zmysle ktorého vyplýva povinnosť poškodeného vopred predbežne prerokovať nárok na náhradu škody na základe písomnej žiadosti s príslušným orgánom. Súd prvej inštancie pritom konštatoval, že splnenie
uvedenej povinnosti je vzhľadom na znenie ust. § 16 ods. 4 cit. zákona základnou podmienkou pre uplatnenie nároku na náhradu škody na súde, nesplnenie ktorej predstavuje neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania.
22. Uvedený záver odvolací súd nepovažuje za správny.
23. Z cit. ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom a platnom v čase podania žaloby, vyplýva, že za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky, ktorým je uznášať sa na Ústave, ústavných a ostatných zákonoch a kontrolovať ako sa dodržiavajú, t.j. zákonodarná právomoc. Žalobca v žalobe výslovne uviedol pri opise rozhodujúcich skutočností uplatneného nároku, že ide o škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu nesprávneho prevzatia smernice Európskej únie Slovenskou republikou - Ministerstvom vnútra SR, ktorou sa stanovuje maximálny týždenný pracovný čas (čl. 6 písm. b/ Smernice 2003/88/ES), keďže jeho týždenný pracovný čas ako príslušníka Hasičského zboru Slovenskej republiky sa skladá z 16,5 hodinových pracovných zmien, po ktorých nasleduje 7,5 hodinová pohotovosť (t.j. 24 hodinové smeny) v takom rozsahu, že súhrn takto „naskladaného“ týždenného pracovného času pravidelne prekračuje 48 hodín, pričom podľa tejto smernice priemerný pracovný čas pre každé obdobie 7 dní, vrátane nadčasov, nemá prekročiť 48 hodín.
24. Keďže žaloba obsahuje všetky zákonom predpokladané náležitosti, napriek tomu, že žalobca v žalobe uvádzal aj právnu kvalifikáciu ním uplatneného nároku, touto právnou kvalifikáciou súd prvej inštancie nebol viazaný, resp. bol povinný právnu kvalifikáciu nároku posúdiť sám. Vychádzajúc z ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. je teda zrejmé, že žalobcom uplatnený nárok nemožno posudzovať ako nárok podľa tohto zákona t.j. ako nárok zo zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, keďže za nesprávny úradný postup sa nepovažuje výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri uplatňovaní zákonodarnej moci t.j. pri prijímaní právnych predpisov. Preto nesprávne postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ žalobcom uplatnený nárok posúdil ako nárok na náhradu škody za nesprávny úradný postup podľa zák. č. 514/2003 Z.z. a skúmal splnenie podmienok konania vyplývajúcich z § 15 a 16 cit. zákona a nesprávne potom rozhodol, pokiaľ konanie zastavil pre nesplnenie podmienok konania z dôvodu, že žalobca nepodal návrh na predbežné prerokovanie nároku.
25. Žalobcom uplatnený nárok, vychádzajúc z obsahu žaloby, je nárokom na náhradu škody podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka.
26. Zhrnúc vyššie uvedené odvolací súd uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
27. Po vrátení veci súd prvej inštancie opätovne posúdi splnenie podmienok konania a ak tieto budú splnené, bude jeho povinnosťou vo veci riadne konať a rozhodnúť o dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku.
28. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov celého konania, vrátane trov tohto odvolacie konania (§ 396 ods. 3 CSP).
29. Toto rozhodnutie prijal senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).