Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/15/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Stavebné bytové družstvo občanov so sídlom v Pezinku, Na bielenisku 4, Pezinok, IČO: 00 170 364, proti žalovanej: R. V., O.. XX.XX.XXXX, K. XX, U., o zaplatenie 1 523,44 eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovanej o zaplatenie 1 105,22 eur, na odvolanie žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 11.7.2017, č.k. -697, jednomyseľne takto

rozhodol:

Odvolanie žalobcu proti výroku V, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšku vzájomnú žalobu žalovanej zamietol sa o d m i e t a.

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu (výrok I), žalovanej priznal v časti uplatnenej žaloby žalobcom náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, vo výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku (výrok II), štátu priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, vo výške o ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku (výrok III), žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 388,29 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok IV), vo zvyšku vzájomnú žalobu žalovanej zamietol (výrok V) a žalobcovi priznal v časti uplatnenej vzájomnej žaloby žalovanej náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 29,74 %, vo výške o ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku (výrok VI).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil , , , ,, vyhlášky č. , , , , , , (ďalej „„), keď po vyhodnotení zisteného skutkového stavu a aplikovaní príslušných právnych predpisov dospel k záveru, že žalobe žalobcu o zaplatenie 1 523,44 eur s príslušenstvom nie je možné vyhovieť. Konštatoval, že žalobca ako správca bytového domu v zmysle Zmluvy o výkone správy, ku ktorej pristúpila aj žalovaná ako nová vlastníčka bytu č. XX v Bytovom dome na K. H. XX X. U., si žalobou doručenou súdu dňa 7.12.2010 uplatnil voči žalovanej zaplatenie uvedenej sumy z titulu nedoplatku vzniknutého z ročného vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2008. Z vyúčtovania za rok 2008 vyplynulo, že žalobca vyúčtoval žalovanej nedoplatok 1 534,19 eur vzniknutý v súvislosti s vyúčtovanými nákladmi na kúrenie. Dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná riadne za rok 2008 každý mesiac platila mesačné zálohové platby vo výške 172,80 eur čo znamenalo, že nedoplatok účtovaný žalobcom vo výške 1 534,19 eur vznikol z dôvodu zvýšených účtovaných nákladov na kúrenie. Za situácie, kedy pri ročnom nedoplatku 1 534,19 eur by

to znamenalo, že priemerne na mesiac žalovaná spotrebovala na kúrenie o cca 127 eur viac ako už zaplatila zálohovými platbami, súd prvej inštancie pristúpil k skúmaniu opodstatnenosti takto vyúčtovanej spotreby tepla a vzniknutého nedoplatku žalovanej. Žalovaná v konaní namietala, že vysoká cena tepla, ktorá jej bola účtovaná je spôsobená tým, že merače, ktoré mala v rozhodnom období kedy nedoplatok vznikol (1.1.2008 - 10.11.2008) v byte na radiátoroch namontované, namerali nereálny počet dielikov spotreby a že takto nameraný počet dielikov následne správca prerátal ešte aj nesprávnym prepočtovým koeficientom. Výsledný nedoplatok na zálohových platbách je tak fiktívny a neodzrkadľuje jej reálnu spotrebu. Za sporné mala, aké vlastne merače v rozhodnom období v byte mala. Navyše, sporné merače boli dňa 10.11.2008 z jej bytu demontované a zlikvidované a nie je možné preveriť ich typ a ani správnosť ich merania. Žalovaná v konaní tvrdila, že pri kúpe predmetného bytu (v júni 2007), si byt zrekonštruovala, pričom súčasťou rekonštrukcie bola aj výmena radiátorov. Sama žalovaná v podaní doručenom súdu dňa 27.1.2011 uviedla, že pri výmene radiátorov došlo aj k výmene meračov, ktoré na radiátoroch mala namontované jej právna predchodkyňa p. Vilma Konečná. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj faktúra č. X., z ktorej vyplýva, že v byte žalovanej došlo aj k výmene „meračov tepla“. Skutočnosť, že došlo spolu s výmenou radiátorov aj k výmene meračov potvrdil aj svedok Klíma vo svojej výpovedi na pojednávaní. Ten uviedol, že si síce uvedenú skutočnosť presne nepamätá, ale na 99% keď menili radiátory, menili aj merače. Po predložení faktúry č. X. svedok potvrdil, že v byte žalovanej došlo dňa 21.6.2007 aj k výmene meračov. Žalovaná však v priebehu konania tvrdila, že po tejto výmene meračov došlo na jeseň roku 2007 k ďalšej výmene meračov a pracovníci žalobcu jej namontovali do bytu iné merače, ktoré sú tie, ktorých presnosť namieta. Súd prvej inštancie konštatoval, že zo žiadneho dôkazu založeného v spise však táto skutočnosť preukázaná nebola a ustálil, že v rozhodnom období mala žalovaná v byte merače s výrobnými číslami: D. C. - Č.. XXXXXXXX, M. - Č.. XXXXXXXX, F. - Č.. XXXXXXXX R. Y. C. - Č.. XXXXXXXX.

3. K ďalšej spornej okolnosti týkajúcej sa typu meračov uviedol, že sporné merače boli dňa 10.11.2008 z bytu žalovanej (ako aj z celého bytového domu) odmontované firmou U. Š. (výrobcom týchto meračov) a nimi boli aj odvezené a zlikvidované. V konaní nebol predložený žiaden doklad, z ktorého by vyplývalo o aký typ merača išlo Žalobca doložil do spisu faktúru na kúpu 352 meračov typu E-ITN 20.xx avšak v prípade tejto faktúry išlo o merače, ktoré boli v bytoch namontované ešte pred spornými meračmi ( ešte v decembri 2006). Z potvrdenia spoločnosti APATOR Metra s.r.o. (č. l. 414a) - právneho nástupcu spoločnosti U. Š. ako výrobcu meračov bolo ďalej preukázané, že na základe zaslaných výrobných čísiel meračov ide o typ E-ITN 20.2. Z výsluchu svedka C.. Z. Y. (zamestnanca spoločnosti APATOR Metra s.r.o.) vyplynulo, že v ich spoločnosti boli vyrábané v rokoch 2007 - 2009 merače len typu EITN 10., pre ktorý boli podtypy: EITN 10.4, 10.5 a 10.7., merače EITN 20., pre ktorý bol podtyp EITN 20.2. a merače EITN 30., pre ktorý bol podtyp EITN 30.2. Typ merača - indikátora sa dá určiť z jeho výrobného čísla. Indikátor EITN 10 - jeho výrobné číslo je 7-miestne a začína buď „4, 5 alebo 7“. U indikátora EITN 20.2 je 8-miestne a začína „22“, u indikátora EITN 30.2 je 8-miestne a začína číslom „32“. Keďže teda výrobné čísla sporných meračov (podľa odpočtových hárkov) sa začínali na „22“ a boli 8-miestne, mal súd prvej inštancie za nesporné, že žalovaná mala v rozhodnom období v byte merače typu E-ITN 20.2.

4. K ďalším sporným okolnostiam týkajúcich sa toho, či hodnota dielikov spotreby tepla zaznačená v odpočtovom hárku zo dňa 10.11.2008 účtovaná žalovanej v ročnom vyúčtovaní za rok 2008 je správna a či následne žalobca pri prepočte dielikov použil správny prepočtový koeficient, súd prvej inštancie neuznal argumenty žalobcu ( o tom, že ako správca pri vyhotovovaní ročného vyúčtovania neporušil žiaden právny predpis, že žalovaná odpočtový hárok s údajom o počte dielikov podpísala a on tento počet dielikov len zaúčtoval do ročného vyúčtovania a zo žiadneho právneho predpisu mu nevyplýva povinnosť skúmať, či nameraný počet dielikov v jednotlivých bytoch je reálny) konštatujúc, že žalovaná ako odberateľka - spotrebiteľka má právo sa voči účtovanej spotrebe tepla brániť a má právo žiadať vykonanie istej kontroly jej účtovanej spotreby. Argumenty žalobcu by znamenali, že vždy keď správca vyúčtuje z odpísaných dielikov náklady na teplo (resp. vykoná vyúčtovanie), boli by odberatelia automaticky zaviazaní účtovanú spotrebu zaplatiť bez možnosti sa brániť. Súd prvej inštancie dospel k názoru, že žalovaná mala právo žiadať súd o vykonanie objektívneho najmä znaleckého dokazovania na zistenie reálnosti účtovanej spotreby. Zložitosť tejto situácie vyvoláva fakt, že sporné merače sa nezachovali a nie je možné preveriť konkrétne ich presnosť merania. V tejto súvislosti dodal, že sa stotožnil s argumentom žalobcu, ktorý bol podporený aj vyjadrením Slovenskej obchodnej inšpekcie, že žalobca nemal povinnosť odmontované merače uchovať. Napriek tejto skutkovej situácii mal za potrebné (keďže spor reálne existuje) v intenciách vykonaného dokazovania reálnosť spotreby žalovanej zhodnotiť.

5. Z predložených ročných vyúčtovaní bytov s rovnakou rozlohou ako byt žalovanej (celkovo 27 ročných vyúčtovaní) súd prvej inštancie zistil, že hodnoty dielikov spotreby, ktoré sa blížili k počtu dielikov spotrebovaných žalovanou mali len tri byty: vlastník F., R. R. B.. Žiadny však nemal viac ako žalovaná. Žalobca uvádzal vo svojej záverečnej reči, že až 53 bytov malo nameraných podobný vysoký počet dielikov, túto skutočnosť však z vykonaného dokazovania zistená nebola a ani nemohla byť, keďže v konaní boli predložené celkovo len vyúčtovania za 27 bytov. Konštatoval, že to, či nameraný počet dielikov spotreby žalovanej bol skutočný alebo či išlo o chybu merania sa za tejto dôkaznej situácie zistiť nedá a keďže sa merače nezachovali, nemožno exaktne overiť ani presnosť ich merania. Z hodnoty dielikov, ktoré boli namerané v byte žalovanej a po porovnaní s počtom nameraných dielikov v ostatných bytoch sa však súd prvej inštancie priklonil k tomu, že dieliky namerané žalovanej nie sú reálne.

6. Pokiaľ ide o sporný prepočtový koeficient, žalobca počítal s koeficientmi 3,141, 2,244 a 2,692, ktoré určil z teplotného spádu 90/70°C a z tabuľky výkonu radiátorov na č.l.207. Znalec C.. V. určil koeficienty 3,031, 2,598 a 2,165, vychádzal z teplotného spádu 90/70°C ale z výkonu radiátorov: 3031, 2598 a 2165 určených podľa tabuľky výrobcu radiátorov na č.l. 344. Znalec C.. F. počítal s teplotným spádom 70/55°C, pričom tvrdil, že toto je reálny teplotný spád, ktoré je potrebné na výpočet aplikovať, nakoľko spád 90/70°C je len spád, na ktorý sú projektované výhrevné stanice dodávateľa tepla. Do bytového domu je reálne dodávané teplo v nižšom teplotnom spáde. Znalec Ing. Szabo konkrétny prestupový koeficient neurčil. K svojmu posudku však doložil tabuľku výkonnosti radiátorov KORAD typu K22 (str. posudku č. 53), ktorá bola taká istá ako tabuľka, ktorú použil znalec C.. V.. Tieto zhodné výkonnostné tabuľky boli zároveň iné ako tie, ktoré použil žalobca. V zmysle tabuľky výkonnosti radiátorov KORAD typu K22 (str. posudku č. 53 C.. F.) tak vyplýva, že keďže označil ako smerodajný teplotný spád 70/55°C, a teda výkony radiátorov ako 1367, 1641 a 1914, že podľa znalca C.. F. by správny prepočtový koeficient mal byť 1,367, 1,641 a 1,914. Z uvedených skutočností mal súd prvej inštancie za zrejmé, že výšku prepočtového koeficientu, ktorým sa následne násobia dieliky spotreby a výsledný počet sa potom zaeviduje do ročného vyúčtovania, ovplyvňuje výkon radiátorov a teplotný spád. Žalobca pri určení výkonu radiátorov vychádzal z úplne inej tabuľky ako obaja znalci. Lustráciou na internetovej stránke výrobcov radiátorov súd prvej inštancie zistil tabuľku výkonov radiátorov, ktorá sa zhoduje s tabuľkou používanou oboma znalcami. Na základe uvedeného mal za to, že správna výkonnostná tabuľka je práve tá, ktorá je použitá v oboch posudkoch a konštatoval, že správca neurčil prestupový koeficient celkom správne. Znalci sa však líšili aj v hodnote teplotného spádu, z ktorého sa má vychádzať (buď 90/70°C alebo 70/55°C), pričom rozdiel v koeficientoch bol z tohto hľadiska dosť značný - približne viac ako 1,5 násobný. Určenie správneho koeficientu sa v konaní nepodarilo ustáliť. Súd prvej inštancie sa priklonil k tvrdeniu znalca C.. F., že určenie prepočtového koeficientu je až druhotný problém. Výpočet nákladov na teplo v konkrétnom byte vychádza vždy z dvoch veličín, ktoré sa navzájom násobia: počtu dielikov spotreby a z veľkosti prepočtového koeficientu. Aj keby súd v konaní určil s presnosťou, ktorý koeficient mal byť správne použitý, aj tak by to nedalo odpoveď na otázku či aj počet dielikov spotreby bol nameraný v byte žalovanej správne.

7. K otázke, či daný typ meračov bol vhodný na typ radiátora, ktorý mala žalovaná v byte znalec C.. V. zhodnotil, že tieto merače vhodné na daný typ radiátora neboli a znalec C.. F. uviedol, že merače na daný typ radiátora vhodné boli. Súd prvej inštancie sa priklonil k záveru znalca C.. F. pričom prihliadol aj na svedeckú výpoveď C.. Y. zamestnanca spoločnosti R. Š., ktorý potvrdil, že nimi vyrábané merače boli vhodné aj na typ radiátora KORAD aj na typ KORADO. Napriek tomu, že obe veličiny (namerané dieliky a prepočtový koeficient), ktoré sa pri účtovaní spotreby tepla používajú boli sporné a z vykonaného dokazovania sa ich nepodarilo s presnosťou určiť, súd prvej inštancie dospel k názoru, že sa v konaní dá zhodnotiť, či účtovaná spotreba tepla žalovanej je reálna, keďže sa dá hodnotiť celková ročná spotreba tepla účtovaná žalovanej, a to 2 145,59 eur (64 638,22 Sk). Napriek uvedeným skutočnostiam vyjadrujúcim spornosť nameraných dielikov spotreby a spornosť určenia prepočtového koeficientu súd prvej inštancie dospel k záveru o nereálnosti účtovanej spotreby tepla v byte žalovanej, a to na základe výpočtov vychádzajúcich z reálnych hodnôt nákladov na teplo účtovaných na celý bytový dom.

8. Z vykonaného dokazovania (záverov oboch posudkov vykonaných súdom) ustálil, že spotreba tepla, ktorá bola žalovanej vyúčtovaná vo vyúčtovaní za rok 2008 nemôže byť reálna. Zo záverov oboch posudkov vyplynulo, že účtovaná spotreba tepla je nereálna. Znalec C.. V. na pojednávaní a znalec C.. F. priamo v závere znaleckého posudku uviedli, že keby žalovaná mala skutočne takú spotrebu tepla, akú jej vyúčtoval žalobca, musela by kúriť v priebehu celého vykurovacieho obdobia na teplotu 28°C a viac,

čo je podľa oboch znalcov neznesiteľná teplota. Každý zo znalcov síce použil iný prepočtový koeficient (nakoľko každý vychádzal z iného teplotného spádu) avšak napriek tomu sa obaja vo svojich záveroch zhodli a označili účtovanú spotrebu tepla za nereálnu. Súd prvej inštancie sa stotožnil s vyjadrením znalca C.. F., že určenie správneho prepočtového koeficientu je až druhotný problém. Primárnym problémom vo veci je počet dielikov nameraných v byte žalovanej. Znalec uviedol, že spotreba tepla sa meria na tzv. päte domu a táto spotreba sa následne rozpočítava medzi všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome podľa spotreby + počíta sa aj so základnou zložkou, ktorá je pri každom jednom byte rovnaká. Spotrebná zložka v danom bytovom dome predstavovala 70% celkových nákladov objektu a základná zložka predstavovala 30% celkových nákladov objektu. Tento pomer bol určený v súlade s vyhl. a v súlade s rozhodnutím vlastníkov v danom bytovom dome. Podľa ročného vyúčtovania nákladov na rok 2008 celkové náklady objektu na kúrenie boli 44 279,30 eur (1 333 958,19 Sk). Základná zložka na objekt bola 13 283,79 eur (400 187,46 Sk), spotrebná zložka na objekt bola 30 995,51 eur (933 770,73 Sk). Pri počte bytov v bytovom dome 88 bytov (počet bytov vychádza z ročného vyúčtovania č.l. 45 prvá strana) je priemer bytu: základná zložka 150,95 eur (13 283,79 : 88), spotrebná zložka 352,22 eur (30 995,51 : 88), celkové priemerné náklady na byt teda spolu 503,17 eur. Žalovanej však boli účtované náklady na kúrenie za jej byt: základná zložka 152,52 eur (4 594,73 Sk), spotrebná zložka 1 993,08 eur (60 043,49 Sk), celkovo 2 145,59 eur (64 638,22 Sk) - údaje vyplývajú z ročného vyúčtovania založeného v spise č.l. 45. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovanej boli účtované celkové náklady priestoru o 4,26 krát viac ako sú priemerné náklady na kúrenie na jeden byt vypočítané z objektívnych nikým nespochybnených údajov o celkových nákladoch na kúrenie za celý bytový dom. Uvedené podľa názoru súdu naznačovalo, že spotreba účtovaná žalovanej je nereálna.

9. V nadväznosti na uvedené konštatoval, že z podobných prepočtov vychádzal aj znalec C.. V. na str. 10 svojho posudku (normovaná spotreba na byt s obstavaným priestorom 200 m3 podľa F. XXXXXX je 9,3MWh/rok). Ročná spotreba tepla za byt žalovanej bola účtovaná 30,216 MWh/rok (467 580 ako fakturovaná spotreba tepla na bytový dom krát 29 004 dielikov ako účtovaná základná zložka pre byt delené 448 822 ako merače upravené v dielikoch). Podľa uvedeného znalca je spotreba žalovanej 3,2 krát vyššia ako normovaná ročná spotreba. Znalec uviedol, že väčšina bytov na Záhoráckej 49-57 nedosahuje vôbec normovanú ročnú spotrebu tepla 9,3 MWh/rok. Priemerná hodnota spotreby dielikov za byt je cca 5500 dielikov za rok 2008, orientačný prepočet je 5,72 MWh/rok, čo je 0,61 z normovanej spotreby. Podľa znalca pomer ročnej spotreby tepla žalovanej a ročnej spotreby priemerného bytu je cca 5,3 násobný. Súd prvej inštancie na uvedené výpočty prihliadol, nakoľko tieto vyplývali z nespochybnených údajov o fakturovanej spotrebe tepla na celý bytový objekt a keď pri týchto výpočtoch znalec nebral do úvahy spotrebné koeficienty ani sporné teplotné spády. Znalec C.. F. prepočítal účtovanú spotrebu tepla žalovanej 2 145,60 eur/byt (64 638,22Sk/byt) na 22,656 MWh/byt.rok (22 656,944 kWh/byt.rok), čo sa líšilo od prepočítanej spotreby znalcom C.. V., avšak v pomere k normovanej spotrebe 9,3 MWh/rok je to stále 2,44 krát viac.

10. Na základe uvedeného, zhodnotiac dôkazy jednotlivo ale predovšetkým v ich vzájomnej súvislosti, súd prvej inštancie dospel k záveru, že spotreba, ktorú vyúčtoval žalobca žalovanej za rok 2008 je nereálna a nie je správne žiadať od žalovanej takto určenú spotrebu tepla zaplatiť. Účtovaná spotreba tepla žalovanej je niekoľkonásobne vyššia ako je normovaná spotreba. Súd prvej inštancie prihliadol ďalej na závery oboch posudkov, že keby táto spotreba bola skutočná, žalovaná by musela v byte kúriť na 28°C a viac, čo je neznesiteľná teplota a na to, že žalovaná mala nesporne v byte na radiátoroch namontované termostatické hlavice (výpoveď žalovanej potvrdil aj svedok p. M.). Súd prvej inštancie uveril tvrdeniu žalovanej o jej spotrebiteľskom správaní a nastavovaní termostatických hlavíc tak, že keď odchádzala z domu radiátory stišovala a keď vetrala, tak ich vypínala, z dôvodu toho, že keby k druhotnej regulácii nepristupovala, výkonnosť jej radiátorov by spôsobovala to, že by v byte mala neznesiteľné teplo.

11. V odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že v zmysle vyhlášky č. , ktorou sa ustanovuje teplota úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla (ďalej „vyhl. č. “) sa pre takýto prípad ustanovujú dva spôsoby tzv. náhradného výpočtu spotreby tepla, a to podľa alebo podľa vyhl. č. Odsek 4 stanovuje náhradný výpočet v prípade ak ide o spotrebiteľa, ktorý nemá zapojené pomerové rozdeľovače tepla alebo určené meradlo tepla alebo odmietol umožniť vykonať ich odčítanie alebo neoprávnene do nich zasahoval. Odsek 5 stanovuje náhradný výpočet v prípade poruchy pomerových meračov tepla alebo určeného meradla

tepla alebo ak konečný spotrebiteľ neúmyselne neumožnil ich odčítanie. Na základe logického výkladu uvedených ustanovení súd prvej inštancie dospel k záveru, že na danú situáciu je potrebné aplikovať ustanovenie vyhl. č. , pretože síce v konaní nebola preukázaná chyba pomerových rozdeľovačov, ktoré mala v byte žalovaná, ale keďže žiadna za situácií obsiahnutých v obidvoch odsekoch nezahŕňa skutkový stav daný v tomto konaní, je potrebné vychádzať z toho, že ods. 4 uvedeného ustanovenia je skôr koncipovaný na situácie, keď spotrebiteľ svojím vlastním konaním nenameranie dielikov spôsobil - nemal merače, odmietol umožniť odčítanie, neoprávnene do meračov zasahoval. Toto ustanovenie skôr pokrýva úmyselné negatívne správanie spotrebiteľa. Odsek 5 je koncipovaný na obsiahnutie situácií kedy spotrebiteľ svojim neúmyselným konaním alebo dokonca bez svojho zavinenia (došlo k poruche meračov) tento stav spôsobil. Prepočtom podľa vyhl. č. dospel k záveru, že výpočet spotrebnej zložky tepla žalovanej predstavuje sumu 355,87 eur, základná zložka je 152,52 eur a celkový náklad na teplo (kúrenie) určený náhradným výpočtom pre žalovanú predstavuje 508,39 eur.

12. Z predpisu zálohovej úhrady za užívanie priestoru (č.l. 638) zistil, že žalovaná mala platiť (a aj platila) zálohu na kúrenie vo výške 54,24 eur mesačne, čo predstavovalo za rok 2008 sumu 650,88 eur (12 x 54,24 eur). Žalovaná teda už na zálohách zaplatila na kúrenie o 142,49 eur viac ako mala. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná a žalovaná žalobcovi za rok 2008 už nedlží nič a žalobu žalobcu zamietol.

13. Keďže žalovaná mala v časti žaloby uplatnenej žalobcom plný úspech, súd prvej inštancie priznal žalovanej podľa , , ( ďalej „ “) náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

14. Vo vzťahu k vzájomnej žalobe žalovanej, ktorou si dňa 15.11.2016 uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré po úprave podaním zo dňa 19.1.2017 predstavovalo sumu 1 105,22 eur titulom nevrátenia preplatkov žalobcom za roky 2009 - 2015 , ktoré v súvislosti s každoročným vyúčtovaním nákladov mala a ktoré si žalobca neoprávnene započítal na sporný dlh z roku 2008, súd prvej inštancie uviedol, že sa nejedná len o procesnú obranu žalovanej. Súd prvej inštancie sa následne v záujme hospodárnosti vysporiadal s námietkou premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnenou žalobcom. Z ročných vyúčtovaní za roky 2009-2015 zistil, že žalovaná mala preplatky za rok 2010 +12,65 eur, za rok 2011 +170,77 eur, za rok 2012 +277,96 eur, za rok 2013 + 277,96 eur, za rok 2014 + 386,60 eur a za rok 2015 +1,69 eur. V zmysle týchto vyúčtovaní bola žalovaná oprávnená podať reklamáciu vyúčtovania vždy do 30.6. príslušného kalendárneho roka a podľa vyúčtovaní bol preplatok splatný do 30 dní od ukončenia reklamačných konaní. Súd prvej inštancie premlčanie nároku na vrátenie preplatkov posudzoval za každý rok vyúčtovania zvlášť.

15. Za rok 2010 žalovaná reklamovala vyúčtovanie preplatku vo výške 12,65 eur dňa 7.6.2011. Žalobca jej odpovedal dňa 27.6.2011. Keďže bol preplatok splatný 30 dní od ukončenia reklamačných konaní a jednoznačné ukončenie reklamačného konania nie je možné stanoviť na konkrétny dátum, súd prvej inštancie ustálil, že premlčacia doba na uplatnenie nároku na vrátenie preplatku za rok 2010 začala plynúť najneskôr v mesiaci august 2011 (uplynutím 30 dní od konca mesiaca, v ktorom došla žalovanej odpoveď na podanú reklamáciu) a uplynula v mesiaci august 2013 (2-ročná premlčacia doba podľa ). Keďže vzájomná žaloba bola podaná dňa 15.11.2016, nárok na vrátenie preplatku za rok 2010 je nedôvodný a vzájomnú žalobu v tejto časti zamietol pre premlčanie nároku. Na námietku žalovanej, že reklamačné konania považovala za neukončené neprihliadol, keďže ukončením reklamačného konania sa nerozumie len kladné ukončenie reklamačného konania v prospech žalovanej a aj negatívna odpoveď žalobcu na reklamáciu žalovanej môže byť považovaná za ukončené reklamačné konanie. Žalovaná najneskôr v čase, kedy jej žalobca odpovedal na reklamáciu vedela, že jej preplatok nebude vrátený, mohla sa teda už v tom čase (mesiac august príslušného roka) obrátiť na súd so žalobou o vydanie tohto preplatku.

16. Za rok 2011 žalovanej vznikol preplatok vo výške 170,77 eur a podať reklamáciu mala právo do 30.6.2012. Žalovaná súdu nepriložila dôkaz o tom, že reklamáciu podala a o tom, ako bola vybavená. Premlčacia doba začala v tomto prípade plynúť v mesiaci júl 2012 a uplynula v mesiaci júl 2014. Pri podanej žalobe dňa 15.11.2016 súd prvej inštancie posúdil nárok v tejto časti vzájomnej žaloby za premlčaný.

17. Za rok 2012 žalovanej vznikol preplatok vo výške 277,96 eur, žalovaná voči vyúčtovaniu podala reklamáciu dňa 5.6.2013 a žalobca jej odpovedal dňa 17.6.2013. Keďže bol preplatok splatný 30 dní od ukončenia reklamačných konaní, súd prvej inštancie ustálil, že premlčacia doba na uplatnenie nároku na vrátenie preplatku za rok 2012 začala plynúť najneskôr v mesiaci august 2012 (uplynutím 30 dní od konca mesiaca, v ktorom došla žalovanej odpoveď na podanú reklamáciu) a uplynula v mesiaci august 2014 (2-ročná premlčacia doba podľa ). Vzájomná žaloba bola podaná dňa 15.11.2016, teda nárok na vrátenie preplatku za rok 2012 je premlčaný.

18. Za rok 2013 vznikol žalovanej preplatok vo výške 199,20 eur, dňa 5.6.2014 žalovaná reklamovala vyúčtovanie za rok 2013, avšak odpoveď žalobcu na túto reklamáciu nedoložila a v konaní nebolo možné objektívne ustáliť lehotu ukončenia reklamačného konania. Súd prvej inštancie dospel v tejto súvislosti k záveru, že ak žalovaná odpoveď na reklamáciu neobdržala (napriek tomu, že predchádzajúce roky odpovede na reklamácie dostávala), mohla svoje právo uplatniť na súde najskôr v auguste 2014. Uviedol, že nekonanie žalobcu nemožno považovať za neukončenie reklamácie. Právo patrí bdelým a žalovanej nič nebránilo uplatniť právo na vydanie zadržaných preplatkov. Premlčacia doba podľa súdu prvej inštancie v tomto prípade začala plynúť v mesiaci august 2014 a uplynula v mesiaci august 2016. Pri podanej žalobe dňa 15.11.2016 je teda žaloba aj v tejto časti premlčaná.

19. Za nepremlčané súd prvej inštancie posúdil nároky žalovanej na vrátenie preplatkov za rok 2014 vo výške 386,60 eur a za rok 2015 vo výške 1,69 eur a tieto posúdil ako dôvodne uplatnené. V odôvodnení rozhodnutia v nadväznosti na priznaný prísudok konštatoval, že bezdôvodné obohatenie je v konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov ( ). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať ( ) tomu, na úkor koho ho získal ( ). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada ( ). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. z 24. júna 2008). K obrane žalovaného, že v zmysle ročných vyúčtovaní má právo preplatky z nasledujúcich rokov započítať na predchádzajúce pohľadávky z titulu zistených nedoplatkov a teda, že pohľadávka žalovanej na vrátenie preplatku zanikla už skôr, a to započítaním na nedoplatok z roku 2008, ktorý si žalobca uplatňoval v tomto konaní súd prvej inštancie zaujal názor, že pohľadávka žalovanej na vrátenie preplatkov nemohla zaniknúť započítaním, nakoľko vzájomná pohľadávka žalobcu na zaplatenie nedoplatku z roku 2008 bola sporná. Žalobca vedel, že od roku 2011 prebieha súdne konanie, ktoré s konečnou platnosťou vyrieši otázku či vôbec pohľadávka žalobcu existuje a je dôvodná a jeho postup, ktorým žalovanej preplatky započítal a nevrátil, nie je správny.

20. Súd prvej inštancie mal z ročných vyúčtovaní a zo zhodných tvrdení strán preukázané, že žalovanej za roky 2014 a 2015 preplatky z titulu ročného vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu vznikli a že tieto preplatky žalovanej vrátené neboli. Ak teda žalobca preplatky zadržal, išlo z jeho strany o bezdôvodné obohatenie získané bez právneho dôvodu . Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie neprihliadol na obranu žalobcu a nárok žalovanej na vrátenie preplatkov za rok 2014 a 2015 vo výške 388,29 eur priznal. Pokiaľ ide o nedefinované položky spolu v sume 63,44 eur, v tejto časti nárok žalovanej zamietol, nakoľko nemal preukázané z čoho tieto nedefinované položky pozostávali a ako žalovaná k takémuto vyčísleniu prišla. V odôvodnení rozhodnutia napokon konštatoval, že návrh žalovanej na vykonanie dôkazu výsluchom kontrolnej komisie žalobcu (ktorá by sa k započítaniu vyjadrila) ako nadbytočný zamietol konštatujúc, že zhodnotenie oprávnenosti započítania preplatkov považoval za otázku právnu, s ktorou sa vysporiada aj bez takto vykonaného dokazovania.

21. Keďže žalobca bol v konaní o vzájomnej žalobe úspešnejší, súd prvej inštancie mu podľa , , priznal v časti vzájomnej žaloby nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v

rozsahu 29,74 %. Pri rozhodovaní zohľadnil, že predmetom konania o vzájomnej žalobe bola suma 1 105,22 eur, žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 716,93 eur, t. j. 64,87 %, v časti o zaplatenie sumy 388,29 eur bola úspešná žalovaná, t. j. 35,13 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného), čiže miera úspechu žalobcu v konečnom dôsledku predstavuje 29,74% (64,87 - 35,13).

22. Proti všetkým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca odôvodňujúc ho a navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Konštatoval, že je správcom bytového domu, v ktorom sa okrem iných priestorov nachádza aj byt, ktorého vlastníčkou je žalovaná strana, ktorá byt nadobudla kúpnou zmluvou. Žalovaná po nadobudnutí vlastníckych práv vykonala rekonštrukčné práce v byte, popri ktorých vykonala aj výmenu radiátorov, túto si chcela dať robiť mimo riadnu objednávku, tzv. na priateľskom základe, avšak zhodou okolností u pracovníka údržbárskeho strediska v U.. O zakúpenie nových radiátorov požiadala svojho známeho, ktorý je aj pracovníkom žalujúcej strany, tento žalovanej radiátory zakúpil, žalovaná si pri výmene radiátorov nezistila akých rozmerov majú byť radiátory pre jednotlivé priestory a pochybila, nakoľko chcela ušetriť finančné prostriedky pri dodávke radiátorov odborníkmi a aj pri montáži radiátorov. Radiátory boli následne namontované do jednotlivých priestorov a na tieto boli pracovníkmi namontované pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov (ďalej „PRVN“), na základe ktorých sa následne rozpočítava množstvo dodaného tepla pomerom k celkovému množstvu dodaného tepla na základe nameraných dielikov na PRVN. V priebehu konania nebolo preukázané, že by žalobca porušil ktorúkoľvek svoju povinnosť pri vypracovaní ročného vyúčtovania nákladov u žalovanej, ktoré sú jasne a direktívne určené jednak vo vyhláške č. v platnom znení, ako aj F. W. XXX, s touto otázkou sa súd nijako nezaoberal a sústredil sa len na závery znalcov, ktorí vo svojich znaleckých posudkoch riešili fyzikálne otázky. Žalobca konštatoval, že neuznanie reklamácie je jeho vyriešením, žalovaná strana mala možnosť v súlade so zákonom sa obrátiť na príslušné inštitúcie za účelom prešetrenia správnosti ročného vyúčtovania a v prípade akéhokoľvek výsledku prešetrenia mala možnosť obrátiť sa na nezávislý súd o preskúmanie správnosti rozhodnutia. Súd pri vynesení a odôvodnení rozsudku nebral v úvahu skutočnosti uvedené vo výpovedi svedka C.. Y. Z., v ktorých podrobne ozrejmil princíp fungovania PRVN, typ PRVN, ktorý bol namontovaný jednak v bytovom doma ako celku a aj v byte žalovanej a pri vyhodnotení dôkazov sa sústredil len na výsledky znaleckých posudkov, ktoré riešili fyzikálne výpočty, ktoré nie je možná spochybniť. Správca (žalobca) nemá žiadnym právnym predpisom stanovenú a určenú povinnosť zaoberať sa fyzikálnymi vlastnosťami a výpočtami pri vyúčtovaní nákladov. Súd prvej inštancie mal v danom prípade sústrediť a upriamiť svoju pozornosť na otázku či žalobca pri vyúčtovaní nákladov pre byt žalovanej dodržal všetky právne predpisy alebo nie, a ak ich porušil tak kde a v akom rozsahu. Touto skutočnosťou sa súd vôbec nezaoberal, nevzal do úvahy argumentáciu žalobcu, výsledky dokazovania , a to listinné dôkazy, výpovede svedkov, ktoré odignoroval a bagatelizoval. Je zrejmé, že žalovaná nenamietala nesprávnosť vyúčtovania ako celku, ale len vyúčtovania v časti dodaného tepla. To znamená, že žalobca si svoje povinnosti riadne splnil a v zmysle platných právnych predpisov ako aj platnej W. F. XXX nebolo namieste, aby súd žalobu zamietol. Podľa názoru odvolateľa mal súd v rozsudku uviesť, aké množstvo tepla a v akej cene bolo potrebné do vyúčtovania žalovanej vyúčtovať, keď akékoľvek iné konštatovanie zo strany súdu nerieši problém ako celok a je zavádzajúce.

23. Žalobca v podanom odvolaní ďalej uviedol, že akékoľvek špekulácie, resp. tvrdenia, že vyúčtovanie malo byť vypočítané pri inom ako W. F. XXX povinne uvádzanom teplotnom spáde by bolo porušením predpisov pri vyúčtovaní, za ktoré by bol v prípade kontroly zo strany obchodnej inšpekcie sankcionovaný peňažnou pokutou pre nedodržanie zákona a predpisov. V priebehu celého konania nebolo preukázané, že by merače namontované na vykurovacích telesách v byte žalovanej boli vadné, čo konštatuje aj samotný súd. Súdni znalci v znaleckých posudkoch spochybňovali koeficienty prestupov tepla na jednotlivých radiátorov, stanovené výrobcom na základe vedecky preukázaných a stanovených postupov na referenčný vzorkách jednotlivých radiátorov, ktorými sa riadia všade, kde sa vyúčtovanie spracováva podľa ustanovení právnych predpisov a z príslušných technických noriem upravujúcich spôsob a postup ich výpočtov. Žalobca vyslovil záver, že ročné vyúčtovanie nákladov v byte žalovanej vykonal v súlade s platnými predpismi a STN W. Č.. XXX, v priebehu konania nebolo zistené a preukázané, že pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov boli vadné, žalovaná svojím podpisom potvrdila množstvo nameraných dielikov na PRVN, na montáž PRVN nie je potrebná odborná spôsobilosť (stačí preškolenie dodávateľom, resp. výrobcom ), radiátory do priestoru si dala zakúpiť žalovaná bez toho, aby si nechala odborne posúdiť ich výkon v pomere k ich veľkosti k priestoru, nie je možné zrovnávať obdobné byty s rovnakou podlahovou plochu s bytom žalovanej čo sa týka nameraných počtov dielikov

na PRVN, ani jeden zo súdnych znalcov nezodpovedal na otázku, či pri výpočtoch ročného vyúčtovania žalobca postupoval v súlade s platnými predpismi a STN, žalovaná od roku 2009 nesprístupňuje svoj byt za účelom odčítania PRVN namontovaných na vykurovacích telesách a pri ďalších vypracovaných ročných vyúčtovaniach sa vychádza z 1 násobku najvyššej nameranej spotreby v bytovom dome, ktorá je v evidentne v prospech žalovanej, takýto prístup žalovanej je v rozpore s dobrými mravmi, tvrdenie žalovanej o regulovaní dodávky tepla do bytu zapínaním a vypínaním termoregulačného ventilu je irelevantné zavádzajúce a účelové a v súlade s príslušným ustanovením zmluvy o výkone správy sa rozpočítanie tepla dodaného do bytov realizuje v pomere 70 % spotrebná zložka a 30 % základná zložka, ktorý pomer bol zo strany žalobcu dodržaný. Čo sa týka vzájomnej žaloby podanej žalovanou, túto súd vo vzťahu k nesprávne vyhodnotil.

24. Proti výroku V rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie nad prísudok 388,29 eur zamietol vzájomnú žalobu žalovanej a nadväzujúcemu výroku o trovách konania (výrok VI) podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná navrhujúc, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zmenil a vzájomnej žalobe v celom rozsahu vyhovel. Konštatovala, že spor o zaplatenie sumy 1 523,44 eur prebieha od roku 2010 a preplatky (dlhy žalobcu voči žalovanej) vzniknuté v rokoch 2010-2015, ktoré sú nesporné, nemožno započítať na spornú pohľadávku žalobcu voči žalovanej. Žaloba žalobcu bola zamietnutá a na jej ujmu nemôže byť dĺžka súdneho konania. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď pri preplatkoch z rokov 2010 - 2013 v sume 660,58 eur vôbec počítal premlčaciu dobu. Žalovaná ako oprávnená na vydanie bezdôvodného obohatenia nemohla vedieť o oprávnenosti započítavať preplatky na sporný nedoplatok a premlčacia doba nemohla začať plynúť z dôvodu spornosti pôvodnej pohľadávky. Skutkovými okolnosťami, z ktorých bolo možné vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia je v danom prípade až rozhodnutie súdu o zamietnutí žaloby o zaplatenie 1 523,44 eur (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26.9.2011, sp.zn. a Najvyššieho súdu SR sp.zn. ). Pokiaľ ide o sumu 63,41 eur, žalobca tieto sumy ako predpísané platby na byt žalovanej nepreukázal a zúčtoval ich neoprávnene.

25. Žalovaná v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu konštatovala, že po zakúpení bytu oboznámila správcu aké stavebné úpravy plánuje v byte vykonať, oznam o stavebnej rekonštrukcii bytu osobne podala na príslušný stavebný úrad, výmenu radiátorov osobne konzultovala na pobočke SBDO v U. s prítomným C.. E., ktorý jej odporučil pracovníka SBDO v U. p. M. - údržbára, na ktorého ponechala výber radiátorov a ich namontovanie, faktúra za vykonané práce bola hradená zo spoločného fondu majiteľov bytového domu. V konaní bolo preukázané, že v roku 2007 boli na radiátoroch dvoje merače - prvé pôvodné po predošlej majiteľke a druhé - sporné, nainštalované žalobcom na jeseň 2007 (tieto ostali namontované aj v r. 2008), pochádzajúce z nepreukázaného zdroja a vykazujúce už v r. 2007 a následne v r. 2008 enormnú spotrebu. Tieto boli demontované koncom r.2008 a zamenené za ďalšie v období, kedy sa hromadne menili merače vo všetkých bytoch (jej sa menili druhé merače v poradí, ostatným majiteľom bytov prvotné PRVN). V danom čase reklamácií sa obrátila na Slovenskú obchodnú inšpekciu ktorá jej oznámila, že nik nemá v kompetencii skontrolovať riešenia správcu ohľadom reklamácie - preskúšania chybnosti meračov. Žalobca v odvolaní odpútava pozornosť od meračov a dáva do popredia právne predpisy, ktoré nik nenapádal. Ani v konaní vypočutý svedok C.. Y. Z. nepreukázal pôvod sporných meračov a tým celú identifikáciu sporných PRVN. Sudkyňa sa v rozhodnutí jasne vyjadrila k sume, ktorá mala byť za teplo vyúčtovaná. Porovnávacia tabuľka s rovnakým typom radiátorov, ktorú doložila v konaní , poukazuje na nadmerne vysoký rozdiel námeru žalovanej od ostatných majiteľov s rovnakým typom radiátorov, i po zohľadnení veľkostí radiátorov. V konaní bolo preukázané, že žalobca ako správca nesprávne uviedol typ radiátora i vstupnú teplotu do radiátorov a tým dvojmo chybne určil výkonnosť radiátorov žalovanej a prestupový koeficient, ktorým sa násobia namerané dieliky na PRVN. Keďže žalobca odmieta opravu prestupového koeficientu, k ročnému zúčtovaniu nákladov od r. 2010 prestala poskytovať stav dielikov a správca postupuje pri výpočte za spotrebované teplo alternatívnym riešením , a to podľa vyhl. č. , čím z jej strany prichádza k preplateniu za spotrebované teplo v byte. Žalovaná vo vyjadrení napokon konštatovala, že v priebehu konania nemohla byť preukázaná bezchybnosť PRVN z dôvodu ich znehodnotenia správcom okamžite po demontáži, znalci sa v posudkoch riadili pri určení koeficientov podľa tabuliek určených výrobcom, znalec pripustil dodané teplo do jej bytu za predpokladu, že by sa byt vykuroval počas celého vykurovacieho obdobia na vnútornú teplotu + 28 C a viac, čo je absurdita, keďže vo svojom byte vo vzťahu k vykurovaniu bytu aplikuje zaužívané správne postupy.

26. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania podaného žalobcom a žalovanou ( , , ods. 1 ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne a právne správne.

27. Podľa odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

28. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d) nemá náležitosti podľa , ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

29. Súd prvej inštancie výrokom V napadnutého rozhodnutia nad prísudok uvedený vo výroku IV (188,29 eur) zamietol vzájomnú žalobu žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnenú vo výške 1 105,22 eur titulom nevrátenia preplatkov žalobcom za roky 2009 - 2015 , ktoré v súvislosti s každoročným vyúčtovaním nákladov mala a ktoré si žalobca neoprávnene započítal na sporný dlh z roku 2008. Z uvedeného vyplýva, že vo vzťahu k výroku V bol v konaní úspešný žalobca.

30. Osobou oprávnenou podať odvolanie je tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, pričom podmienkou subjektívnej prípustnosti odvolania je existencia ujmy spôsobenej napadnutým rozhodnutím. Túto ujmu je potrebné posudzovať výlučne z hľadiska procesného, pričom sa musí vychádzať z výroku rozhodnutia napadnutého odvolaním. Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že tento odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie vo všetkých jeho výrokoch, vrátane výroku V, ktorým súd prvej inštancie nad prísudok uvedený vo výroku IV (188,29 eur) zamietol vzájomnú žalobu žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia a ktorým nebola žalobcovi spôsobená ujma . S poukazom na uvedené preto odvolanie žalobcu proti výroku V, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšku vzájomnú žalobu zamietol, podľa ust. odmietol, ako podané neoprávnenou osobou.

31. Následne odvolací súd pristúpil k odvolaciemu prieskumu rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu a medziach dôvodov odvolania podaného žalobcom a žalovanou ( , , ods. 1 ), t.j. v celom jeho rozsahu. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať, aj keď tieto neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené ( ).

32. V súvislosti s opravným prostriedkom podaným oboma stranami sporu odvolací súd upozorňuje, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním ( ), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

33. S prihliadnutím na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav sa odvolací súd v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje ( ) s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, v ktorom súd prvej inštancie dostatočne, veľmi presvedčivo a zrozumiteľne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o nároku uplatnenom žalobcom a o vzájomnej žalobe žalovanej podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie . Na základe uvedeného využíva možnosť sa v tomto rozhodnutí obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (, ). K odvolacím námietkam oboch odvolateľov udáva nasledovné.

34. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal

do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania . Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti, ktorou zamietol žalobu žalobcu nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení až v znení účinnom do 30.6.2016, resp. z ustanovení druhého dielu v znení účinnom od 1.7.2016 alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

35. Za nedôvodnú posúdil i námietku žalobcu o tom, že rozsudok prvoinštančného súdu v časti, ktorou zamietol žalobu žalobcu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.

36. V danej veci súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia veľmi podrobne a presvedčivo odôvodnil úvahy vedúce ho k rozhodnutiu o zamietnutí žaloby žalobcu, v ktorom sa riadne a dôsledne zaoberal námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, ktoré mali pre rozhodnutie podstatný význam. K odvolacím námietkam žalobcu o tom, že pri „dokazovaní súd nevykonal porovnávanie týkajúce sa pasportizácie radiátorov na ktorých boli namerané obdobné, resp. rovnaké množstvá dielikov na PRVN, s inými výkonmi a teda tým aj s iným koeficientom„ je treba zdôrazniť, že súd nemá povinnosť sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať úplne všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán; postačujúcim je, ak z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (viď ). Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. -34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. ). V danom prípade súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodol tak, že ním prijaté skutkové a právne závery, ktoré dostatočne vysvetlil v odôvodnení rozhodnutia, nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle . K námietkam žalobcu mu odvolací súd dáva do pozornosti, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu , aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami ().

37. Za nedôvodnú odvolací súd posúdil i námietku žalobcu „o nesprávnom vyhodnotení súdom prvej inštancie“, výlučne ktorou odôvodnil odvolanie podané proti výroku rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie priznal žalovanej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 388,29 eur. V nadväznosti na podania žalovanej doručené súdu prvej inštancie dňa 15.11.2016 a dňa 19.1.2017 je bez akejkoľvek pochybnosti, že žalovaná sa nimi v začatom spore domáhala uloženia povinnosti žalobcovi uhradiť jej sumu 1 105,22 eur predstavujúcu bezdôvodné obohatenie žalobcu vzniknuté

nevrátením preplatkov za roky 20010 - 2015 a vyúčtovaním tzv. nedefinovaných položiek za roky 2009

- 2015. Zdôrazňuje, že ak v spore žalovaná strana nárok uplatnený žalobou popiera, nemožno procesný úkon , ktorým sa v prebiehajúcom konaní domáha plnenia od žalobcu, považovať za kompenzačnú námietku v zmysle . V takomto prípade sa vždy jedná o vzájomnú žalobu, a to aj pokiaľ je žalovanou stranou uplatňovaná nižšia pohľadávka než je žalobcom uplatnená pohľadávka. Keďže v prejednávanej veci žalovaná nárok uplatnený žalobou poprela , súd prvej inštancie správne posúdil jej podania doručené súdu prvej inštancie dňa 15.11.2016 a dňa 19.1.2017 ako vzájomnú žalobu ( ), ktorú prejednal a rozhodol o nej súčasne s nárokom uplatneným žalobcom.

38. Námietky žalovanej smerujúce proti výroku súdu prvej inštancie, ktorým nad určený prísudok vo výške 388,29 eur jej vzájomnú žalobu zamietol rovnako posúdil ako nedôvodné. Pokiaľ žalovaná namieta to, že súd prvej inštancie „pri preplatkoch z rokov 2010 - 2013 v sume 660,58 eur vôbec počítal premlčaciu dobu, keďže samotná pôvodná pohľadávka (žalobcu bola sporná„ a „keďže prebiehalo súdne konanie, nemohla plynúť premlčacia doba vo vzťahu k neoprávnene zadržaným preplatkom, ktoré žalobca započítaval na neexistujúci dlh „ poukazuje na to, že vzájomná žaloba je štandardnou žalobou ( ) majúcou riadne procesnoprávne a hmotnoprávne účinky , na základe ktorej súd koná o nároku uplatnenom žalovanou stranou sporu, obidve konania sú vedené súčasne a v podstate samostatne a nie sú vzájomne podmienené. Preto pokiaľ súd prvej inštancie pri zohľadnení žalobcom vznesenej námietky premlčania voči nároku uplatneného vzájomnou žalobou sa ako prvoradou otázkou zaoberal posúdením jej opodstatnenosti, jeho postup bol správny a v súlade so zásadou hospodárnosti konania.

39. Pri posúdení právnej otázky začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby pri bezdôvodnom obohatení odvolací súd poukazuje na vyriešenie tejto otázky rozhodovacou praxou ( napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. , na ktoré v odvolaní poukazovala aj žalovaná, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. ). Podľa týchto rozhodnutí, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil ( ). Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo ( ). Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. S poukazom na uvedené sa odvolací súd zhoduje so závermi súdu prvej inštancie vedúcimi ho k úvahe o premlčaní časti nároku uplatneného vzájomnou žalobou (na zaplatenie preplatkov za roky 2010 až 2013) uvedenými v ods. 105 až 109 napadnutého rozhodnutia, v ktorých pri nárokoch na vydanie preplatkov z rokov 2010 - 2013 riadne ustálil začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby a v plnej miere na ne odkazuje.

40. Pokiaľ žalovaná v podanom odvolaní namieta zamietnutie vzájomnej žaloby v časti o zaplatenie sumy 63,41 eur, odvolací súd sa zhoduje s úvahou súdu prvej inštancie o tom, že žalovaná tieto nároky riadne nepreukázala. S poukazom na , upravujúcich náležitosti žaloby (aj vzájomnej) a v nadväznosti na podania žalovanej zo dňa 14.11.2016 a 18.1.2017 a jej postupu v konaní po podaní vzájomnej žaloby konštatuje, že žalovaná k tzv. nedefinovaným položkám za rok 2009 vo výške 4,68 eur, rok 2010 vo výške 3,90 eur, rok 2012 vo výške 25 eur a rok 2015 vo výške 29,83 eur v konaní neuvádzala skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť opodstatnenosť vzájomnej žaloby v tejto časti. Pokiaľ k vzájomnej žalobe pripojila listinné dôkazy Vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu v r. 2008 - 2015, sumárnu analýzu platieb za r. 2010 - 2015, reklamácie vyúčtovaní za r. 2010, 2012, 2013 , 2015 a odpovede na tieto reklamácie je treba sa zhodnúť s úvahou súdu prvej inštancie v tom, že pri nedostatku skutkových tvrdení žalovanej nie je zrejmé, z čoho nedefinované položky pozostávajú a ani to, akým spôsobom dospela žalovaná k vyčísleniu ich výšky. Ak za daného stavu súd prvej inštancie vzájomnú žalobu v tejto časti zamietol, jeho rozhodnutie je vecne a právne správne .

41. S poukazom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane výrokov II, III, VI nenapadnutých odvolacími dôvodmi) podľa ako vecne a právne správne potvrdil.

42. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a zohľadňujúc, že ani jedna strana nebola v odvolacom konaní úspešná. O výške trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením ( ).

43. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).