Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/6/2024

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu JUDr. Zuzany Krivdovej a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, právne zastúpená: JUDr. Eva Fulierová, advokátka, so sídlom D. E. XXXX, F., G. žalovanej: B. H., I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. -67 zo dňa 22. septembra 2023, takto

rozhodol:

Odvolanie žalobkyne proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. o d m i e t a .

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku III. o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej proti žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (výrok I.). Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. -52 z 14.9.2023, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, zrušil v celom rozsahu (výrok II.). Žalovanej voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok III.). Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam označeným v žalobe, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území C. a sú zapísané na LV č. XXXXX a nariadenia neodkladného opatrenia. Uznesením č. k. -52 zo dňa 14.9.2023 nariadil neodkladné opatrenie. Žalobkyňa podaním zo dňa 18.09.2023 zobrala žalobu o určenie vlastníckeho práva a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia späť a žiadala konanie zastaviť.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Poukázala na svoj nepriaznivý zdravotný stav, pre ktorý je ľahko ovplyvniteľná a v čase, keď na jej žiadosť došlo k späťvzatiu žaloby, prebiehali intenzívne mimosúdne rokovania s protistranou. Žalovaná však podmienky predbežnej dohody nedodržala, ani neposkytla potrebnú súčinnosť, preto jej zavinením k dosiahnutiu mimosúdnej dohody nedošlo. Je presvedčená, že sú dané okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je potrebné v začatom súdnom konaní pokračovať a je potrebné ponechať v platnosti aj vydané neodkladné opatrenie.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadrila.

4. Aby došlo k vecnému prejednaniu odvolania odvolacím súdom, odvolanie musí spĺňať všetky zákonom predpísané podmienky prípustnosti tohto riadneho opravného prostriedku. Jednou z objektívnych podmienok prípustnosti odvolania je, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie

a zároveň je podané oprávnenou osobou. Nesplnenie týchto podmienok má za následok odmietnutie odvolania.

5. Podľa (ďalej len „“) odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

6. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

7. Subjektívna stránka prípustnosti odvolania sa viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie – či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom); takým dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu prvej inštancie bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery.

8. Sporovému konaniu dominuje dispozičný princíp. Konanie sa začína doručením žaloby, prípadne návrhu na nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu ( ). Žalobca ako dominus litis disponuje po začatí konania právom vziať žalobu späť a v prípade splnenia zákonných podmienok tým dosiahnuť zastavenie konania alebo jeho časti bez meritórneho rozhodnutia ( ). Zastavenie konania alebo jeho časti ako bezprostredný následok späťvzatia žaloby je však podmienené splnením ďalšej podmienky, ktorá je od vôle žalobcu nezávislá. Ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, je na zastavenie konania v dôsledku späťvzatia žaloby nevyhnutný súhlas žalovaného ( ). V ostatných prípadoch súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí; s výnimkou späťvzatia žaloby pred predbežným prejednaním sporu podľa alebo pred pojednávaním ( ).

9. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon žalobcu adresovaný súdu, ktorý súd vždy posudzuje podľa obsahu. Rozhodujúci je pritom prejav vôle žalobcu, ktorým je súd viazaný. Po späťvzatí žaloby nemôže žalobca dodatočne namietať, že jeho vôľa smerovala k inému následku, že konal v omyle, prípadne že si nebol vedomý účinkov tohto úkonu a podobne (tzv. teória prejavu). Civilné právo procesné je odvetvím verejného práva a doktrinálna procesualistika nepripúšťa analogickú aplikáciu hmotnoprávnych ustanovení o vadách právnych úkonov na procesné úkony strán v sporovom konaní. Prípadné vady procesných úkonov posudzuje súd vždy podľa predpisov procesného práva. Účinky späťvzatia žaloby nastávajú jeho doručením súdu. Späťvzatie žaloby nemôže žalobca odvolať ani iným spôsobom negovať jeho právne následky (v režime sa neaplikuje pravidlo vyjadrené napr. v OSŘ, podľa ktorého môže byť procesný úkon odvolaný, ak jeho odvolanie dôjde súdu najneskôr súčasne so samotným úkonom) (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 532 s.). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -12 zo dňa 15. októbra 2014, podľa ktorého „Je notorietou, že právne účinky každého procesného úkonu účastníka súdneho konania, ak spĺňa zákonom ustanovené formálne náležitosti, nastávajú v momente, keď sa prejav vôle účastníka dostane do dispozičnej sféry konajúceho súdu. Zároveň platí, že po tomto momente (teda ex post) už nemožno účinne právne relevantným spôsobom uskutočnený procesný úkon odvolať (k tomu pozri napr. aj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. zverejnené pod č. R 60/1999)...“. Žalobca nemôže odvolať späťvzatie so žiadosťou pokračovať v konaní. Takúto žiadosť je potrebné posudzovať ako podanie nového návrhu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28. mája 1998). Rovnako Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. zo dňa 20.8.2010 konštatoval, že „Späťvzatie žaloby je jednostranným procesným úkonom účastníka konania, pričom jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t. j. súdu. V prípade, ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie žaloby vziať ďalším úkonom späť. Každý procesný úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým, čo účastník zamýšľal a tým, čo skutočne navonok prejavil, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája.“ Najvyšší súd SR v uznesení č. k. -1164 zo dňa 20. novembra 2018 konštatoval, že „Právny stav, ktorého sa žalobca domáha podaním odvolania (v znení jeho doplnenia), t. j. pokračovanie v spore o plnenie, nemôže nastať, nakoľko späťvzatie žaloby je výrazom dispozičného oprávnenia žalobcu so žalobou, ktorého nevyhnutným dôsledkom je zastavenie konania. Zároveň platí, že späťvzatie žaloby je neodvolateľným úkonom, čo znamená, že žalobca nemôže späťvzatie žaloby vziať späť.“

10. Po oboznámení sa so spisovým materiálom odvolací súd zistil, že dňa 18.09.2023 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalobkyne zo dňa 18.09.2023, ktorá je v súdnom konaní zastúpená advokátkou, označené „Späťvzatie návrhu a žaloby v celom rozsahu, žiadosť o zastavenie konania“. Uvedeným podaním výslovne vzala späť ako žalobu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, tak aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, oba zo dňa 03.08.2023 a žiadala, aby súd konanie zastavil. Dôvod späťvzatia žaloby neuviedla. Na základe tohto dispozitívneho úkonu žalobkyne súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil, v súlade s a súčasne zrušil neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania, v súlade s . Žalobkyňa týmto rozhodnutím nebola negatívne dotknutá na jej právach, nebolo rozhodnuté v jej neprospech, nebola jej spôsobená ujma dopadajúca na jej pomery, a preto nie je oprávnená na podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku I. o zastavení konania. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR (ako súdu dovolacieho) sp. zn. zo dňa 21. októbra 2020, ktorý dovolanie žalobcu odmietol, nakoľko žalobca nebol oprávnenou osobou na podanie dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania podaného neoprávnenou osobou - žalobcom ( ) a ani na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby, konštatujúc, že „...súdy z procesného hľadiska vyhoveli návrhu žalobcu, ktorý tak nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania...“. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku I. o zastavení konania, preto odvolanie žalobkyne v tejto časti odmietol.

11. V nadväznosti na vyššie uvedené žalobkyňa nie je oprávnená podať odvolanie ani proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku II. o zrušení nariadeného neodkladného opatrenia, z dôvodu, že podaním zo dňa 18.09.2023 zobrala späť (okrem žaloby vo veci samej) i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie takto prejavenej vôli žalobkyne vyhovel, keď napadnutým uznesením konanie (v celom rozsahu) zastavil (výrok I.), pričom rozhodnutie o zrušení uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia (výrok II.) je zákonným následkom rozhodnutia o zastavení konania v zmysle . Z uvedeného dôvodu odvolací súd aj v tejto časti odvolanie žalobkyne odmietol ako podané neoprávnenou osobou.

12. Pokiaľ ide o odvolanie žalobkyne proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku III. o nároku na náhradu trov konania, Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podala včas ( ) strana sporu, v ktorej neprospech bolo vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (, ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v intenciách a , ktoré vo výroku III. ako vecne správne podľa potvrdil.

13. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Ten v dostatočnom rozsahu posúdil skutočnosti rozhodné pre zvolený procesný postup a následne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením . Odôvodnenie napadnutého uznesenia je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

14. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že v posudzovanej veci sa žalobkyňa voči žalovanej domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným v žalobe a nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanej vykonávať akékoľvek právne úkony, najmä prevádzať vlastnícke právo alebo zaťažovať dané nehnuteľnosti. Dňa 18.09.2023, pred prvým pojednávaním vo veci, zobrala žalobu v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne súd prvej inštancie postupom podľa konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa s prihliadnutím na zásadu procesnej zodpovednosti za zavinenie, v súlade s ktorou žalovanej patrí náhrada trov konania v rozsahu 100 %. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

15. Hoci z formálneho hľadiska je procesné zavinenie na zastavení konania v dôsledku späťvzatia žaloby na strane žalobcu, ktorý môže ako jediný zobrať žalobu späť a tento úkon realizuje na vlastnú procesnú zodpovednosť, odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 20.03.2018, podľa záverov ktorého aj za účinnosti je možné priznať žalobcovi náhradu trov konania v intenciách doterajšej judikatúry v prípade, ak žalobca zoberie dôvodne podanú žalobu späť pre správanie žalovaného. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že žalobkyňa zobrala žalobu v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu. Z uvedeného nie je zrejmé, že pre správanie sa žalovanej odpadol dôvod na trvaní žaloby. Až v odvolacom konaní žalobkyňa tvrdila, že k späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu, že pre jej veľmi nepriaznivý zdravotný stav je ľahko ovplyvniteľná a v čase späťvzatia žaloby prebiehali intenzívne mimosúdne rokovania s protistranou, avšak žalovaná podmienky predbežnej dohody nedodržala, ani neposkytla potrebnú súčinnosť, preto jej zavinením k dosiahnutiu mimosúdnej dohody nedošlo. Odvolací súd v zmysle na tieto skutočnosti nemohol prihliadnuť, naviac zostali len v rovine tvrdení. S poukazom na uvedené odvolací súd vyvodil, že k zastaveniu konania došlo jednoznačne z dôvodu procesného zavinenia na strane žalobkyne, a nie v dôsledku zavinenia žalovanou, preto žalobkyňa by bola povinná nahradiť žalovanej trovy konania. Keďže žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, správne súd prvej inštancie rozhodol, keď žalovanej proti žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie žalobkyne proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. odmietol, aplikujúc , ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku III. o nároku na náhradu trov konania, v súlade s , ako vecne správne potvrdil, s poukazom na vyššie konštatované procesné zavinenie žalobkyne na zastavení konania.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s . Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko jej však v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( ) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )