Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/406/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudkýň JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: W. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom v M., O. XX, o zaplatenie 1.018,42 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č.k. -52 zo dňa 21. augusta 2018

rozhodol:

I. Pripúšťa späťvzatie žaloby o zaplatenie sumy 20,-eur, zrušuje rozsudok a konanie zastavuje v tejto časti zamietavého výroku č. III.

II. V ostatnej časti m e n í rozsudok vo výroku č. III. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 746,65 eur, úrok z omeškania vo výške 5,05% p.a. zo sumy 866,65 eur od 31.3.2015 do 22.3.2018, úrok z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 846,65 eur od 23.3.2018 do 24.4.2018, úrok z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 806,65 eur od 24.5.2018 do 26.6.2018, úrok z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 786,65 eur od 27.6.2018 do 17.7.2018, úrok z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 766,65 eur od 18.7.2018 do 16.8.2018, úrok z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 746,65 eur od 17.8.2018 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50%

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Pripúšťa, aby z konania vystúpil žalobca: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: XX XXX XXX, so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava a na jeho miesto vstúpil: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48,811 07 Bratislava, IČO: XX XXX XXX II. Konanie v časti o zaplatenie sumy 251,77 eur zastavuje. III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. IV. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. V. Žalobcovi Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: XX XXX XXX vracia súdny poplatok z návrhu vo výške 7,30 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s..

2. Predmetom konania je žaloba žalobcu doručená súdu prvej inštancie dňa 19.1.2018 voči žalovanému na zaplatenie sumy 1.018,42 eur s príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 31.3.2015 do zaplatenia) a náhrada trov konania, titulom zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu (Consumer Finance Holding a.s.) a žalovaným zo dňa 4.10.2013, evidovanej pod č. 6159331, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 2.200 eur, ktorú sa žalovaný

zaviazal splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 68,61 eur a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 4.116,60 eur. Do podania žaloby žalovaný uhradil z uvedenej pôžičky sumu 2.161,08 eur. Z tohto dôvodu právny predchodca žalobcu listom zo dňa 27.1.2015 označeným ako „Predžalobná upomienka“ vyzval žalovaného na úhradu dlžných splátok a upozornil žalovaného na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Keďže ani v dodatočne poskytnutej lehote na plnenie k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 19.3.2015 úver zosplatnil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 1.018,42 eur.

3. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle , , (ďalej len „“), a , , , , , , , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch, , .

4. Súd prvej inštancie po zistení, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod práv a povinností, pretože Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 23.04.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: XX XXX XXX, so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava vstúpil do trvajúceho záväzku nový veriteľ - spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48,811 07 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, pripustil, aby z konania vystúpil žalobca: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: XX XXX XXX, so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava a na jeho miesto vstúpil: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48,811 07 Bratislava, IČO: XX XXX XXX.

5. Z dôvodu, že žalobca podaním doručeným súdu dňa 16.8.2018 (č.l. 46) vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 151,77 eur s prísl. titulom uplatnených zmluvných pokút a poplatkov a v časti o zaplatenie 100 eur s prísl. späť a navrhol v tejto časti konanie zastaviť, súd prvej inštancie výrokom č. II. konanie v časti o zaplatenie sumy 251,77 eur zastavil.

6. Súd prvej inštancie preskúmal dohodnuté úroky z úveru a uzavrel, že tieto sú v hrubom rozpore s dobrými mravmi, nakoľko podľa zverejnených priemerných úrokových sadzieb (na webovom sídle Národnej banky Slovenska: <http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategorie-sdds/urokove- sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank>) poskytnutých pre spotrebiteľské úvery v rozhodujúcom období (t.j. ku dňu 22.03.2013, kedy bola uzavretá úverová zmluva) v kategórii Nové úvery pre domácnosti, pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 2 do 5 rokov činila úroková sadzba hodnotu 11,45% ročne. V zmluve bola dohodnutá ročná úroková sadzba 32 % čo je zjavne v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na to sa v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý úver pokladá za bezúročný a bez poplatkov, pretože odporuje dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku. Dobré mravy patria medzi všeobecné uznávané zásady konania, na ktoré je povinný súd zo svojej úradnej moci prihliadať, či tieto boli v jednotlivých právnych vzťahoch medzi účastníkmi konania dodržané, a pokiaľ tomu tak nie je, zabrániť aby slabšia zmluvná strana - v tomto prípade spotrebiteľ, bola pred takýmito praktikami zo strany veriteľov ochránená. Dobré mravy predstavujú pojem, ktorý nie je presne zákonom definovaný, ale môžeme ho považovať za súhrn takých etických hodnôt, ktoré sú všeobecné uznávané a ktoré sú určitou etickou a morálnou vodiacou linkou pri vzniku, zmene alebo zániku právnych vzťahov v demokratickej spoločnosti. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. , , Krajského súdu v Prešove sp.zn.

7. Úroková miera dohodnutá medzi stranami konania prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa , nakoľko v čase poskytnutia úveru priemerná výška úroku za novoposkytnuté spotrebiteľské úvery činila výšku 11,45% a dohodnutá úroková miera medzi stranami konania činila výšku 32% čo niekoľkonásobok obvyklej úrokovej miery poskytovanej finančnými inštitúciami v rozhodujúcom období. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú. Pokiaľ sú úroky neplatné, nemožno ich ďalej moderovať a tým poskytnuté úvery aj revolvingy sú z uvedeného dôvodu bezúročné a bez poplatkov.

8. Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že vzhľadom na to, že podľa zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 2.200 eur a žalovaný uhradil sumu 2.161,08 eur a po začatí konania ešte sumu 100 eur, spolu tak sumu 2.261,08 eur považuje túto zmluvu za uzavretú

ako bezúročnú a bez poplatkov, úhrady žalovaného mali byť pripísané v celom rozsahu na istinu úveru, pričom žalovaný v celom rozsahu úver už uhradil, dokonca uhradil viac, než bol povinný uhradiť, a preto zamietol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú.

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. . Žalobca nemal vo veci úspech, úspešnejší žalovaný nežiadal priznať náhradu trov konania, nakoľko mu trovy konania nevznikli, a preto súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.

10. S odkazom na ust. prvá veta, a o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov rozhodol o vrátení časti súdneho poplatku v sume 8,80 eur (vo výroku pod č. V. je nesprávne uvedená suma 7,30 eur) vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby.

11. Proti rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote (včas) odvolanie podľa , ktorým napáda predmetný rozsudok vo výroku č. III., ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a v súvisiacom výroku č. IV. o trovách konania a navrhol, aby odvolací súd na základe rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 746,65 eur, úrok z omeškania vo výške 5,05% p.a. zo sumy 866,65 eur od 31.3.2015 do 22.3.2018, úrok z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 846,65 eur od 23.3.2018 do 24.4.2018, úrok z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 806,65 eur od 24.5.2018 do 26.6.2018, úrok z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 786,65 eur od 27.6.2018 do 17.7.2018, úrok z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 766,65 eur od 18.7.2018 do 16.8.2018, úrok z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 746,65 eur od 17.8.2018 do zaplatenia a konanie v časti o zaplatenie sumy 20 eur zastavil. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

12. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil, že dojednaná odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru vo forme zmluvne dojednaného úroku je neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi (ods. 36. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 2.200 eur, ktorý sa zaviazal vrátiť v 60 pravidelných mesačných splátkach vo výške 68,61 eur. Navýšenie úveru predstavuje len zmluvne dojednaný úrok vo výške ročnej úrokovej sadzby 32%. Celková čiastka, ku ktorej zaplateniu sa žalovaný zaviazal predstavuje 4.116,80 eur. Celkové náklady spotrebiteľa s úverom predstavujú 1.916,60 eur. Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nachádza svoje vyjadrenie v RPMN vo výške 32% zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou, nakoľko jedinou odplatou poskytnutého úveru je len zmluvný úrok. Výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery vo výške od 1.500 eur do 6.500 eur vrátane so splatnosťou od 1 do 5 rokov zverejnená naposledy v čase uzavretia úverovej zmluvy MFSR v súlade s z.č. v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2.štvrťrok 2013 so stavom k 30.6.2013 predstavovala 20,83% tak, ako je táto hodnota uvedená v úverovej zmluve (priemerná hodnota RPMN). Súdna prax zaujala názor, že postup súdu podľa má miesto len vo výnimočných situáciách, napr. v prípade šikanózneho výkonu práva účastníkom zmluvného vzťahu. Korektív dobrých mravov nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem. Výška dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v úverovej zmluve 32% neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa § la ods.1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 platného a účinného od 1.9.2014. Napriek skutočnosti, že uvedené pravidlo maximálneho stropu výšky odplaty nebolo v čase dojednania úverovej zmluvy v platnosti, žalobca zastáva názor, že pokiaľ sám zákonodarca považuje odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi do výšky 2x priemernej RPMN za akceptovanú, v takom prípade výška dojednanej odplaty v úverovej zmluve nemôže byť označená za neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi. Dojednaná odplata v úverovej zmluve vo výške 32% nepresahuje 2x váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov zverejneného MFSR v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2.štvrťrok 2013 so stavom ku dňu 30.6.2013 vo výške 18,63% a zároveň nepresahuje 2x priemernej výšky RPMN zverejnenej MFSR v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2.štvrťrok 2013 so stavom ku dňu 30.6.2013 vo výške 20,83% pre obdobné úvery. Dojednaná odplata je primeraná, v súlade so zákonom ( platného a účinného v čase uzavretia úverovej

zmluvy) a dobrými mravmi. Nakoľko žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 20 eur dňa 16.8.2018 vzal žalobca v tejto časti žalobu späť a navrhol, aby odvolací súd v tejto časti konanie zastavil.

13. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že s rozsudkom súdu prvej inštancie plne súhlasí. Podľa zmluvy mu bol poskytnutý úver vo výške 2.200 eur pričom uhradil sumu vo výške 2.261,08 eur a teda úver už uhradil v celom rozsahu, dokonca viac, než bol povinný uhradiť. Súd po preskúmaní dohodnutých úrokov dospel k názoru, že tieto sú v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Poskytnutý úver pokladá za bezúročný a bez poplatkov, pretože odporuje dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku. Preto s podaným odvolaním nesúhlasí a žiadal, aby odvolací súd odvolanie zamietol v plnom rozsahu.

14. Rozsudok, okrem výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a o trovách konania, nebol odvolaním napadnutý, výrok I., II. a V. nadobudol právoplatnosť (s.1,3 ), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.

15. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) bez nariadenia pojednávania ( - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , a zistil, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie ( ) zamietavej časti rozsudku, ani na jeho zrušenie ( ), preto ho podľa v odvolaním napadnutej časti zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a v súlade s ust. a pripustil späťvzatie žaloby o zaplatenie sumy 20,-eur, zrušil rozsudok a konanie v tejto časti zamietavého výroku zastavil.

16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 12.9.2019 o 9.20 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 2.9.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle a a .

17. Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

18. Súd prvej inštancie síce použil správny právny predpis, ale na daný skutkový stav ho nesprávne aplikoval, t.zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

19. Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

20. Podľa pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

21. Podľa (platný v čase uzatvorenia zmluvy) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

22. Podľa v znení účinnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých finančných prostriedkov a lehotu splatnosti.

23. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Spotrebiteľský vzťah vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným na základe zmluvy o poskytnutí pôžičky zo dňa 4.10.2013, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku 2.200 eur a žalovaný sa zaviazal uhradiť na zaplatenie pôžičky sumu 4.116,60 eur v 60 mesačných splátkach po 68,61 eur s ročnou úrokovou sadzbou 32% s RPMN 32%. Žalovaný uhradil od začiatku úverového obdobia na splatenie pôžičky 2.161,08 eur, po začatí konania sumu 100 eur a dňa 16.8.2018 sumu 20 eur. Súd nesprávne vyhodnotil tú skutočnosť, že dohodnutý úrok vo výške 32% je v rozpore s dobrými mravmi podľa , a že zmluva je v tejto časti neplatná.

25. Najvyšší súd SR v rozsudku z 26.4.2012 uviedol: „... neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek".

26. Odvolací súd porovnal výšku obvyklých úrokových sadzieb v komerčných bankách a zistil, že priemerná ročná úroková sadzba pre rok 2013 bola 11,45% a priemerná RPMN 20,83% a na základe tohto zistenia je možné uzavrieť, že dohodnutá odplata nie je v rozpore s dobrými mravmi a vôbec nemožno súhlasiť so záverom, že úver bol dohodnutý na neprimerane dlhú dobu, lebo celková odplata bola vypočítaná s prihliadnutím na dobu splácania a bola dohodnutá vo výške 4.116,60 eur. Okrem uvedeného, doba po ktorú má úverový vzťah trvať a teda do kedy má žalovaný svoju povinnosť splniť je výlučne vytvorená dohodou strán. Ak by súd určoval alebo sledoval túto dobu, neprimerane a nežiaduco by zasahoval do zmluvnej voľnosti strán.

27. Dohodnutá úroková sadzba nepresahuje 2x (dvojnásobok) váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov zverejneného MFSR v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2.štvrťrok 2013 so stavom k 30.6.2013 vo výške 18,63%, ako aj nepresahuje 2x priemernej výšky RPMN zverejnenej MFSR v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2.štvrťrok 2013 so stavom k 30.6.2013, ktorá bola vo výške 20,83% pre obdobné úvery, preto je možné uzavrieť, že dohodnutá úroková sadzba ako aj RPMN sú primerané. Žalovaného preto zaviazal zaplatiť aj sumu 746,65 eur s prísl. vypočítanú ako rozdiel medzi žalovanou sumou 1.018,42 eur (po čiastočnom späťvzatí žaloby v sume 251,77 eur; č.l. 46), čiastočným späťvzatím v časti o zaplatenie 20 eur a priznanou sumou 746,65 eur (1.018,42 eur - 251,77 eur - 20 eur = 746,65 eur).

28. Podľa prvá veta dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

29. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

30. Podľa nar. vlády , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. Omeškanie dlžníka má zo zákona za následok zmenu práv veriteľa a povinností dlžníka, resp. ich doplnenie novými právami a povinnosťami. V dôsledku omeškania dlžníka dochádza zo zákona k zmene obsahu právneho vzťahu bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie zavinil, alebo nie. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať úroky z omeškania, pokiaľ nie je ustanovená povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania. Pokiaľ ide o výšku úrokov a poplatku z omeškania, Občiansky

zákonník odkazuje na vykonávací predpis, ktorým je Úroky z omeškania sa platia až do zániku pohľadávky splnením ().

32. nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , neumožňuje meniť výšku úrokov z omeškania v súvislosti so zmenami v určení základnej úrokovej sadzby, ku ktorým došlo po prvom dni omeškania s plnením peňažného dlhu. Dlžník sa dostane do omeškania vtedy, ak svoj dlh nesplní riadne (t.j. nesplní všetky náležitosti ustanovené o predmete, spôsobe, mieste splnenia toho, kto mal splniť alebo komu sa malo plniť a pod.) a ak dlh nesplní včas (v určenom čase) (R 6/2007).

33. V čase vzniku omeškania bol úrok z omeškania určený vo výške 5,05%, resp. 5% ročne, odvolací súd preto zaviazal žalovaného i na zaplatenie úrokov z omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

34. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

35. Podľa ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

36. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania procesne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

38. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. V prejednávanom prípade bolo konanie zastavené v dôsledku dispozitívneho úkonu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 251,77 eur v štádiu prvoinštančného konania a v sume 20,-eur štádiu odvolacieho konania.

40. Hypotéza ustanovenia predpokladá, že podmienkou na priznanie nároku na náhradu trov konania spornej strane je preukázanie, že zastavenie konania zavinila druhá sporová strana.

41. Vychádzajúc zo zásady procesného zavinenia za zastavení konania žalobcu o zaplatenie istiny 251,77 eur a procesného zavinenia žalovaného na zastavení konania o zaplatenie istiny 20,-eur a procesného úspechu žalobcu o zaplatenie istiny 746,05 eur, úspech žalobcu v percentuálnom vyjadrení predstavuje 75% a úspech žalovaného 25%. Po odpočítaní vzájomných pomerných úspechov (75% - 25%) konečný úspech žalobcu predstavuje 50%.

42. Odvolací súd preto v súlade s ust. rozhodol o nároku na náhradu trov celého konania (prvoinštančného i odvolacieho) tak, že priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50%.

43. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).