Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-7-2024.pdf
PDF · 149.83 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/7/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu JUDr. Dariny Vargovej a Mgr. Mareka Janigloša, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, D. E. XXX, C. F., proti žalovanému: G. F. B., G., nar. XX. XX. XXXX, so sídlom činnosti H. A. X, I. J., znalec zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, odbor: Psychológia, evidenčné číslo XXXXXX, o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/52/2021-239 zo dňa 02. 10. 2023, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej len súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal od žalovaného povinnosti zdržať sa všetkých tvrdení a škodlivých výrokov na jeho adresu s úmyslom poškodiť jeho dobré meno a povesť, a tým vedome znížiť jeho spoločenský kredit a uplatnenie jeho zákonom priznaných práv v konaniach vedených na súde, ako aj v konaniach dodnes vedených orgánmi činnými v trestnom konaní. Okrem toho sa domáhal od žalovaného povinnosti písomného ospravedlnenia na adresu uvedenú žalobcom s vedomím súdu doručeným do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku odvolať svoje tvrdenia a výroky znižujúce jeho spoločenskú vážnosť, ľudskú dôstojnosť a česť.
2. V žalobe uviedol, že žalovaný osobne o žalobcovej osobe vedome a neoprávnene rozširuje falošné informácie, výroky a svedectvá v kruhoch svojich kolegov a orgánoch činných v trestnom konaní, najmä Oddelenia Kriminálnej polície v Banskej Bystrici, že sa žalobca údajne odmieta zúčastniť vyšetrenia duševného stavu, ako aj iné nepravdivé a účelové skutočnosti cielene poškodzujúce žalobcovu povesť a meno v spoločnosti. Podľa žalobcu sa žalovaný horeuvedenou formou voči žalobcovi neoprávnene a aktívne vyjadril do spisu vedenom OKP BB pod ČVS: ORP-733/1-VYS-BB-2020 pred vyšetrovateľmi a orgánmi Ministerstva vnútra SR, Ministerstva spravodlivosti SR a tiež znalcami z organizácie Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii spol. s r.o., že sa žalobca údajne odmietol podrobiť znaleckému vyšetreniu, ktoré mu mal vykonať žalovaný osobne, na ktorého pozvanie sa žalobca osobne zúčastnil a ktoré žalovaný z vlastnej vôle nevykonal, aj napriek tomu, že žalobca trval na jeho vykonaní.
3. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 20. 06. 2023 pod sp. zn. 9C/52/2021-174 vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia svoje podanie doplnil tak, aby z podania bolo zrejmé, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a čoho sa žalobca domáha - mal by uviesť určitý, zrozumiteľný a vykonateľný petit, a to konkrétne špecifikovať, akých tvrdení a škodlivých výrokov na adresu žalobcu s úmyslom poškodiť
jeho dobré meno a povesť sa má žalobca zdržať. Žalobca špecifikoval žalobný petit a doplnil ho tak, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný zdržať sa tvrdení a škodlivých výrokov na adresu žalobcu „že sa ako obvinený odmietal podieľať na psychologickom vyšetrení dňa 15. 03. 2021“, s úmyslom poškodiť jeho dobré meno a povesť, a tým vedome znížiť jeho spoločenský kredit a uplatnenie jeho zákonom priznaných práv v konaniach vedených na súde, ako aj v konaniach dodnes vedených orgánmi činnými v trestnom konaní. Ďalej sa domáhal, aby žalovaný bol povinný písomným ospravedlnením na adresu uvedenú žalobcom s vedomím súdu doručeným do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku odvolať svoje tvrdenia a výroky znižujúce jeho spoločenskú vážnosť, ľudskú dôstojnosť a česť. Súd uznesením zo dňa 26. 06. 2023 č. k. 9C/52/2021-190 pripustil rozšírenie žalobného návrhu a jeho špecifikáciu tak, ako ju navrhol žalobca. Žalobca elektronickým podaním doručeným súdu 21. 06. 2023 predložil súdu záznam z telefonického rozhovoru ako zvukovú nahrávku medzi ním a žalovaným a túto žiadal, aby bola na pojednávaní v rámci dokazovania prehratá a na základe tejto nahrávky žalobca mal za to, že žalovaný mal vedomosť o tom, že klamlivým vyjadrením poškodí meno žalobcu a jeho osobnosť. Okrem toho predložil do súdneho spisu záznam o tom, že sa ako obvinený odmietol žalobca podieľať na psychologickom vyšetrení zo dňa 15. 03. 2021.
4. Súd prvej inštancie pojednával dňa 02. 10. 2023 v neprítomnosti strán sporu podľa ustanovenia § 180 CSP, keď konštatoval, že žalovaný mal doručenie predvolania vykázané riadne a včas, svoju neúčasť neospravedlnil a ani žiadnym spôsobom nepožiadal súd o odročenie pojednávania. Žalobca po obdržaní predvolania žiadal odročiť pojednávanie z dôvodu, že sa žení a nebude v uvedený dátum na Slovensku. Súd prvej inštancie ho preto výzvou zo dňa 26. 07. 2023 vyzval, aby predložil dôkaz o odročení pojednávania z dôvodu, že sa žení, v opačnom prípade súd pojednávanie nebude odročovať, lebo dôvod na odročenie nie je odôvodnený a nie je ničím preukázaný. Na túto výzvu súdu reagoval žalobca spôsobom, že či ho súd vyzýva, aby doložil potvrdenie od farára alebo o rezervovaní rezortu a ktoré potvrdenie má predložiť, aby bolo pre súd dostatočné. Súd prvej inštancie žalobcu oznámením zo dňa 31. 07. 2023 poučil, čo má obsahovať žiadosť o odročenie pojednávania a najmä, že strana sporu musí náležite nepreukáže dôvodnosť a existenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania. Žalobca reagoval elektronickým podaním doručeným súdu dňa 11. 08. 2023, v ktorom uviedol, že sa chce zúčastniť pojednávania osobne a nechce sa nechať zastupovať. Opakovane uviedol, že v dňoch od 28. 09. 2023 do 01. 10. 2023 sa žení. Pre ochranu svojho súkromia, najmä pred žalovaným, žalobca nechcel vopred informovať o tejto udalosti. Podľa názoru žalobcu, súd má chápať súkromie žalobcu a rešpektovať udalosť, ako je vstup do manželstva.
5. Súd prvej inštancie vyhodnotil žiadosť žalobcu na odročenie pojednávania za nedôvodnú, lebo žalobca nepreukázal hodnoverným spôsobom a dostatočným spôsobom dôležitosť jeho návrhu na odročenie pojednávania. Preto súd postupoval v súlade s ustanoveniami CSP a posúdil, že nie sú žiadne dôvody na odročenie pojednávania.
6. Vykonaným dokazovaním a to listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu a čiastočne zadováženými súdom zistil, že na základe žiadosti Okresnej prokuratúry Michalovce adresovanej žalovanému vo veci pod ČVS: ORP-735/1/VYS-MI-2019 zo dňa 19. 02. 2021 prokurátor požiadal žalovaného v súvislosti s tým, že bol pribratý do trestného konania ako znalec za účelom vypracovania znaleckého posudku na obvineného A. B. C., aby odpovedal na otázky, ktoré boli uvedené v tejto žiadosti, a to v lehote 7 dní za účelom zváženia ďalšieho postupu vo veci. Z vyjadrenia Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a v Psychiatrii spol. s r.o. adresovanú prokurátorovi Okresnej prokuratúry Michalovce vo veci trestného konania obvineného žalobcu zo dňa 23. 02. 2021 súd zistil, že sa ústav vyjadril k otázkam prokurátora tak, že k vyšetreniu žalobcu ako obvineného bráni to, že žalobca sa z rôznych dôvodov na termíny, ktoré s ním boli dohodnuté opakovane nedostavuje (doposiaľ s ním bolo dohodnutých 5 termínov), obvinený v rámci telefonických hovorov najprv pripustí účasť na vyšetrení, dávajúc však najavo, že s ním nesúhlasí, potom z istých dôvodov nepríde (naposledy mal zvýšenú teplotu a obaja susedia boli Covid pozitívni). Z prehlásenia zo dňa 15. 03. 2021 bolo zistené, že v tento deň sa dostavil na základe predvolania žalobca ku konateľovi Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a v Psychiatrii spol. s r.o., kde žalobca uviedol, že podľa zákona o znalcoch a tlmočníkoch vzniesol námietku zaujatosti voči ústavu, pretože je v dvoch sporových konaniach s jedným zo spoločníkov ústavu. Z uvedeného dôvodu plánované psychologické vyšetrenie nebolo vykonané. Menovaný (žalobca) uviedol, že ho absolvuje po vysporiadaní sa s jeho námietkou. Podpísaný boli žalobca a žalovaný vlastnoručne. Z vyjadrenia OR PZ v Banskej Bystrici, odbor kriminálnej polície zo dňa 11. 06. 2021, ktoré bolo adresované Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s
r.o. so sídlom Nové Zámky súd zistil, že OR PZ zaslalo Ústavu fotokópiu žiadosti obvineného (žalobcu) doručenú OKP OR PZ Banská Bystrica dňa 03. 06. 2021, v ktorej obvinený žiadal o vyjadrenie znalcov k ich možnej zaujatosti. Žaloba v nej žiadal od znalcov, aby sa vyjadrili, či sa necítia byť vo veci obvineného žalobcu zaujatí. Žalobca žiadal v tejto žiadosti, aby vyjadrenia ako dôkaz znalci zaslali do vyšetrovacieho spisu pod č. ČVS: ORP-733/1/VYS-BB-2020 na OKP Banská Bystrica a zároveň písomne informovali žalobcu o vykonaní uvedeného dôkazu na adresu jeho trvalého bydliska. Z vyjadrenia Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii spol. s r.o. zo dňa 22. 06. 2021 adresované vyšetrovateľke OR PZ Banská Bystrica, Odboru kriminálnej polície Banská Bystrica, vyplynulo, že ústav sa vyjadril k žiadosti obvineného (žalobcu) tak, že znalecký posudok vo veci A. B. C. bol po jeho opakovaných námietkach vypracovaný spoločníčkou ústavu, MUDr. Luciou Žlnayovou, PhD. Žalovaný uviedol v tomto písomnom vyjadrení, že chcel ako znalec v danej veci konať. Od psychologického vyšetrenia pána C., napriek tomu, že voči nemu nie je zaujatý, nie je s ním v príbuzenskom vzťahu ani v žiadnom inom blízkom vzťahu, upustil výlučne vzhľadom na presvedčenie pána C., že by žalovaný vo veci nemal konať, keďže, ako uviedol „bolo preukázané, že sme v inom spore...“. Z odpovede OR PZ v Banskej Bystrici, odbor kriminálnej polície zo dňa 07. 01. 2022 vo veci ČVS: ORP-733/1/VYS-BB-2020 obvineného A. B. C., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd zistil, že v predmetnej trestnej veci sa jedná o rozsiahly spisový materiál cca o 5000 strán, ktorý obsahuje nespočetné množstvo podaní obvineného A. B. C.. V spisovom materiáli sa medzi početnými podaniami nachádza aj vyjadrenie znalca k obvinenému ohľadne vyšetrenia duševného stavu, ako aj námietka zaujatosti obvineného proti znalcovi. Z viacerých elektronických podaní žalobcu súd zistil, že sa domáhal a navrhoval, aby súd zabezpečil ako dôkaz do tohto konania vyšetrovací spis z autonehody č. ČVS: ORP-733/1/VYS/BB-2020, ktorého obsahom sú dokumenty, ktoré by preukázali to, že žalovaný uviedol o osobe žalobcu nepravdy, že sa žalobca údajne odmietol zúčastniť vyšetrenia duševného stavu, čo žalobca popiera a má za to, že tým žalovaný poškodil jeho dobré meno a povesť. Z odpovede OR PZ v Banskej Bystrici, odbor kriminálnej polície zo dňa 20. 06. 2022 vo veci ČVS: ORP-733/1/VYS-BB-2020 obvineného A. B. C., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd zistil, že OR PZ v Banskej Bystrici oznámilo súdu, že spis, ani kópiu vyjadrenia znalca nie je možné zaslať súdu, nakoľko prvopis a rovnopis vyšetrovacieho spisu sa nachádza na Okresnom súde v Michalovciach. Z oznámenia Okresného súdu Michalovce zo dňa 08. 09. 2022 v trestnej veci obvineného B. C. sp. zn. 4T/21/2022 bol odoslaný návrh obv. B. C. na vykonanie dokazovania, kde žiadal žalobca Okresný súd Michalovce o zapožičanie trestného spisu sp. zn. 4T/21/2022 ako dôkazný materiál v civilnom konaní proti znalcovi sp. zn. 9C/52/2021 vedenom na Okresnom súde v Nových Zámkoch na termín 10. 10. 2022 o 09:00 hod. Z oznámenia Okresného súdu Michalovce zo dňa 13. 09. 2022 súd zistil, že mu súd oznámil, že trestný spis sp. zn. 4T/21/2022 sa nachádza na Najvyššom súde SR s tým, že Okresnému súdu Michalovce bol z Najvyššieho súdu SR vrátený až 07. 10. 2022 a po jeho preskúmaní bude rozhodnuté o ďalšom postupe. Následne bolo oznámené, že trestný spis sp. zn. 4T/21/2022 je od 02. 12. 2022 na Krajskom súde v Košiciach vedený pod sp. zn. 8To/114/2022. Krajský súd v Košiciach dňa 28. 02. 2023 zaslal súdu prvej inštancie kópiu vyjadrenia znalca G. F. B. z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-773/1/VYS-BB-2020 zo dňa 22. 06. 2021, ktorý sa už v spisovom materiáli nachádzal a súdu bolo oznámené, že trestný spis sp. zn. 4T/21/2022 nie je možné súdu prvej inštancie doručiť, lebo vo veci je vytýčený termín hlavného pojednávania. Ministerstvo spravodlivosti SR (odbor znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti) so sídlom Bratislava III vo veci OR PZ v Banskej Bystrici, odbor kriminálnej polície oznámilo žalobcovi podaním zo dňa 09. 04. 2021 vo veci ČVS: ORP-733/1-VYS-BB-2020 „Oznámenie o odložení podnetu“ skutočnosti, že Ministerstvu spravodlivosti SR ako orgánu dohliadajúcemu nad výkonom znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bolo dňa 31.03.2021 doručené podanie Okresného riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici označené ako „Obvinený A. B. C. - zaslanie námietky zaujatosti znaleckej organizácie“ z 26. 03. 2021. V prílohe tohto podania sa nachádza fotokópia žalobcovho podania z 15. 03. 2021, ktoré podal žalobca ako obvinený v trestnom konaní vedenom pred OR PZ v Banskej Bystrici pod ČVS: ORP-733/1- VYS-BB-2020. Uvedeným podaním ako obvinený namietal zaujatosť znaleckej organizácie, ktorá bola pribratá do trestného konania. Ďalšou prílohou bol záznam G. F. B. o tom, že sa žalobca ako obvinený odmietol podieľať na psychologickom vyšetrení zo dňa 15. 03. 2021. Ministerstvo spravodlivosti SR posúdilo podanie predložené žalobcom ako podnet podľa § 27 odsek 1 ZZTP na preskúmanie činnosti znaleckého ústavu Ústav pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o., keďže G. F. B., G. je zapísaný len v znaleckom ústave a aj v zázname o odmietnutí vyšetrenia je uvedený ako konateľ tohto znaleckého ústavu. Preto ministerstvo primárne zisťovalo, či je možné podnet odložiť bez preskúmania podľa § 27 odsek 4 ZZTP. Ministerstvo spravodlivosti v tomto oznámení uviedlo,
že zákon č. 382/2004 Z. z. o ZZTP neobsahuje ustanovenia o postupe ministerstva, ak sú vznesené námietky proti pribratiu znaleckej organizácie/znaleckého ústavu v trestnom konaní. Zákon neumožňuje ministerstvu vstupovať a zasahovať do trestného konania a posudzovať námietky, ktoré žalobca ako obvinený vznáša v trestnom konaní. Podnet žalobcu na začatie trestného stíhania voči znalcovi G. B. bol ukončený uznesením OR PZ v Nových Zámkoch dňa 16. 12. 2021, keď vyšetrovateľ uviedol, že odmieta tento podnet na začatie trestného stíhania, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 odsek 2 Trestného poriadku. Zo samotného znaleckého posudku MUDr. Žlnayovej, vyplýva, že znalkyňa uviedla, že sa psychiatrickému vyšetreniu sa obvinený podrobil. K tvrdeniu oznamovateľa, že G. B. sa vlastne úmyselne nevylúčil, aby ho poškodil, vyšetrovateľ uviedol, že je potrebné v tomto smere prijať taký záver o veci, že G. B. prijal námietky žalobcu ako obvineného a nakoniec nevykonal znalecké skúmanie, teda vzhľadom na námietky obvineného sa z konania vylúčil. Zo spisového materiálu vyšetrovateľ uviedol, že je zrejmé, že v prípade oznamovateľa A. B. C. sa jedná o neštandardné postupy, ktorý takmer voči takmer všetkým osobám v konaní (OČTK a znalcom) podáva sťažnosti a námietky, čo je podľa znalkyne sýtené dekompenzáciou poruchy osobnosti v konfliktnej situácii so zvýraznením správania sa na báze potreby kontroly a citlivého vnímania konania druhých s výrazne silnou potrebou dokazovania vlastnej pravdy a silnou angažovanosťou až agresívnymi prejavmi. Na záver vyšetrovateľ konštatoval, že neprišiel k záveru, že by došlo konaním znalkyne MUDr. Lucii Žlnayovej, znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, resp. G. F. B., znalca z odboru klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality a z odboru dopravná psychológia k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu podľa § 347 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, prípadne skutkových podstát iných trestných činov uvedených v Trestnom zákone. Súčasťou tohto vyšetrovacieho spisu je aj podrobný prepis zvukového záznamu, ktorý predložil v tejto veci (9C/52/2021) žalobca ako zvukovú nahrávku a ktorý dôkaz bol vykonaný priamo na pojednávaní jeho prehratím, a to na čísle listu 162-166, znalecký posudok č. 58/2020 Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o. so sídlom Nové Zámky vo veci obv. A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A.
- D. B., C. XXXX/XX, A. K. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, 2 písmeno a) Tr. zákona s poukázaním na § 138 písmeno h) Trestného zákona, ktorý vypracovala MUDr. Lucia Žlnayová, PhD.
7. Súd skúmal, či sú splnené zákonom stanovené podmienky podľa ustanovenia § 11 a § 13 OZ, a teda či zo strany žalovaného došlo k neoprávneným zásahom do práv na ochranu osobnosti žalobcu tak, ako to navrhoval a ako to súd pripustil, najmä, že sa mal žalovaný dopustiť takých škodlivých tvrdení a výrokov na adresu žalobcu, že sa žalobca ako obvinený odmietal podieľať na psychologickom vyšetrení zo dňa 15. 03. 2021. Súd sa oboznámil s „Prehlásením zo dňa 15. 03. 2021“, ktoré podpísali vlastnoručne strany sporu a ktoré spísal žalovaný ako konateľ Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o. s tým, že dňa 15. 03. 2021 sa dostavil žalobca na základe predvolania do ústavu, kde zároveň pred vyšetrením u konateľa spoločnosti vzniesol námietku zaujatosti voči ústavu pre znaleckú činnosť z dôvodu, že je v dvoch sporových konaniach s jedným zo spoločníkov ústavu. Z tohto dôvodu plánované psychologické vyšetrenie nebolo vykonané. Žalobca uviedol, že ho absolvuje po vysporiadaní sa s námietkou zaujatosti, ktorú vzniesol voči konateľovi ústavu. Z tohto prehlásenia nevyplývajú žiadne neoprávnené zásahy do práva žalobcu, čo vyplýva aj zo zvukovej nahrávky, ktorú ako dôkaz súd prehral na pojednávaní konanom dňa 02. 10. 2023 a ktorej podrobný obsah je uvedený vo vyšetrovacom spise č. ČVS: ORP-498/1-VYS-NZ-2021 Zo zvukovej nahrávky nevyplýva, že by malo dôjsť k neoprávneným zásahom voči žalobcovi zo strany žalovaného, a to s poukazom na to, že výrok „odmieta vyšetrenie žalobca ako obvinený“ nikde nebol použitý, lebo bol uvedený konateľom ústavu pre znaleckú činnosť - žalovaným iba dôvod nevykonania vyšetrenia, a to z dôvodu presvedčenia žalobcu, že by žalovaný nemal vo veci konať, lebo je zaujatý. Okrem toho zo samotného „Prehlásenia zo dňa 15. 03. 2021“ nevyplýva, že by sa žalobca odmietol podrobiť psychologickému vyšetreniu a okrem toho, celá komunikácia, ako vyplýva aj zo zvukovej nahrávky, a to telefonického rozhovoru medzi stranami sporu, prebiehala medzi žalobcom a spoločníkmi ústavu pre znaleckú činnosť vo vzťahu k orgánom činným v trestnom konaní a vôbec nie na verejnosti a nie v takej miere a intenzite, že by to malo poškodzovať žalobcovo dobré meno a povesť v spoločnosti a znižovať jeho spoločenskú vážnosť a narúšať jeho ľudskú dôstojnosť. Takéto okolnosti vo veci absolútne neboli preukázané.
8. Súd uviedol, že mal k dispozícii dostatok dôkazov k tomu, aby posúdil dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu v súvislosti s ochranou osobnosti. To, že súd nemal pripojený vyšetrovací spis č. ČVS: ORP-733/1-VYS-BB-2020, na čom trval žalobca, nebolo podstatné, keďže niekoľkokrát oznámil žalobcovi, že tento spis nie je možné pripojiť, lebo obsahuje viac ako 5000 strán, 18 zväzkov a je ako živý spis pripojený v trestnom konaní pred Okresným súdom Michalovce pod sp. zn. 4T/21/2022. Súd
výzvou zo dňa 27. 06. 2023 vyzval žalobcu, pokiaľ trvá na pripojení iných dôkazov, okrem prehlásenia zo dňa 15. 03. 2021, pripojeného spisu Ministerstva spravodlivosti SR č. 21767/2021/153, vyjadrenia Ústavu pre znaleckú činnosť zo dňa 22. 06. 2021, je povinný každý dôkaz presne špecifikovať a označiť názvom dokumentu s dátumom, ktorý žiada pripojiť, aby bolo jednoznačné, čo žiada pripojiť a čo žiada predmetným dôkazom vykonať. Okrem toho v tejto výzve mu súd jednoznačne uviedol, že čo sa týka trestného spisu Okresného súdu Michalovce pod č. k. 4T/21/2022 a v ktorom žalobca je obvinený, resp. obžalovaný, má plné právo nahliadnuť do spisu a dať si priamo na súde vyhotoviť kópie dôkazov, ktoré navrhuje oboznámiť v tomto konaní a ktoré chce vykonať. Súd nie je stranou sporu, a nie je povinný zabezpečovať dôkazy za stranu sporu v súlade s CSP a ani nie je povinný hľadať v tak rozsiahlom trestnom spise dôkazy, ktoré bližšie neonačí a nekonkretizuje žalobca.
9. Z pripojených spisov, a to vyšetrovacieho spisu č. ČVS: ORP-498/1-VYS-NZ-2021 a spisu Ministerstva spravodlivosti č. 21767/2021/153, z vyjadrenia k žiadosti A. B. C. zo dňa 22. 06. 2021 (číslo listu 39 spisu) ako aj z „Prehlásenia zo dňa 15. 03. 2021“ absolútne nevyplývajú skutočnosti, ktorých sa žalobca v tomto konaní domáha a už vôbec nie neoprávnených zásahov zo strany žalovaného voči žalobcovi na základe tvrdení vyplývajúcich z „Prehlásenia zo dňa 15. 03. 2021“, že by týmto tvrdením žalovaného malo dôjsť k neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti, že by týmto vyjadrením žalovaného došlo k takým neoprávneným zásahom smerujúcim proti osobnej a mravnej integrite fyzickej osoby, že by to zasiahlo do spoločenského a osobnostného života žalobcu. Vôbec nie je možné definovať, že by žalovaný v konaní preukázal, že „Prehlásením zo dňa 15. 03. 2021“, „že sa ako obvinený odmietal podieľať na psychologickom vyšetrení žalobca spôsobil žalobcovi takú vážnu ujmu do jeho osobného života, že by mal poškodiť jeho dobré meno a povesť a vedome znížiť jeho spoločenský kredit, lebo jednak v tomto prehlásení vôbec nie je uvedené, že žalobca ako obvinený mal odmietnuť podieľať sa na psychologickom vyšetrení, takáto zmienka vôbec v tomto prehlásení uvedená nie je. V tomto prehlásení je iba uvedené, že plánované psychologické vyšetrenie nebolo vykonané z toho dôvodu, že žalobca vzniesol námietku zaujatosti voči Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o. a žalovaný bol jedným z konateľov tohto ústavu a žalobca bol v tom čase v dvoch sporových konaniach s jedným zo spoločníkov ústavu. V ďalšom dôkaze, a to vo „Vyjadrení k žiadosti A. B. C. zo dňa 22. 06. 2021“ (číslo listu 39 spisu) vôbec nie je zmienka o tom, že by mal žalovaný poškodiť dobré meno a povesť žalobcu a tým vedome znížiť jeho spoločenský kredit a uplatnenie jeho zákonom priznaných práv v konaniach na súde, keď v tomto vyjadrení žalovaný ako konateľ ústavu oznámil vyšetrovateľovi OR PZ v Banskej Bystrici B. K. E. G., že znalecký posudok vo veci A. B. C. bol po jeho opakovaných námietkach vypracovaný spoločníčkou ústavu MUDr. Luciou Žlnayovou, PhD. a sám žalovaný sa vyjadril v tomto vyjadrení, že od psychologického vyšetrenia žalobcu napriek tomu, že voči nemu nebol zaujatý a nie je s ním v príbuzenskom vzťahu, ani v žiadnom inom blízkom vzťahu, upustil výlučne vzhľadom na presvedčenie žalobcu, že by vo veci nemal konať, keďže ako sám uviedol, „bolo preukázané, že sme v inom spore...“. Vo veci ORP-498/1-VYS-NZ-2021 vyšetrovateľ uznesením zo dňa 16. 12. 2021 odmietol trestné stíhanie pre podozrenie z prečinu nepravdivého znaleckého posudku tlmočníckeho úkonu a prekladateľského úkonu podľa § 347 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, ktorého skutku sa podľa oznámenia A. B. C. mali dopustiť znalec z odboru psychológia a znalec z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria tým, že vo veci vedenej na Odbore kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Banská Bystrica pod sp. zn. ČVS: ORP-733/1-VYV-BB-2020 zo dňa 04. 05. 2021 v Bratislave, vo svojom znaleckom posudku v snahe spôsobiť ujmu A. B. C. úmyselne uviedla nepravdu o zdravotnom stave A. B. C. a nepravdu o tom, že odmietol psychologické vyšetrenie, na základe čoho bol vyhotovený nepravdivý znalecký posudok, lebo nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postupu podľa § 197 odsek 2 Trestného poriadku. V tomto uznesení vyšetrovateľ takisto poukázal na to, že žalobca sa zúčastnil psychologického vyšetrenia u žalovaného, ale odmietol sa mu podrobiť z dôvodu námietok proti žalovanému, čo je možné interpretovať ako odmietnutie vyšetrenia z dôvodu možných pochybností o nezaujatosti žalovaného. Konkrétne k tvrdeniu žalobcu v trestnom konaní, že žalovaný sa vlastne úmyselne nevylúčil, aby ho poškodil, je potrebné uviesť, že žalovaný prijal námietky obvineného (žalobcu) a nakoniec nevykonal znalecké skúmanie, teda vzhľadom na námietky žalobcu sa z konania vylúčil.
10. Súd v súlade s ustanovením § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka nezistil, že by žalobca preukázal v rámci dôkazov, ktoré navrhol vo veci vykonať, nad všetky pochybnosti, že došlo k naplneniu skutkových podstát týchto dvoch ustanovení Občianskeho zákonníka, lebo povinnosť preukázať skutkové otázky zaťažuje toho, kto verejne uviedol skutočnosti, ktoré majú byť obsahom zákazu a v tomto konaní žalobca nepreukázal, že by žalovaný tvrdil o žalobcovi na verejnosti, v médiách alebo iným spôsobom
komunikoval na verejnosti s úmyslom poškodiť dobré meno a povesť žalobcu a tým znížiť jeho spoločenský kredit, keďže všetko to, čo tvrdí žalobca, prebiehalo na úrovni trestného konania medzi OČTK, žalovaným resp. ďalšími znalcami z ústavu. Vôbec sa nejednalo o také tvrdenia, ktoré mal žalovaný uviesť voči žalobcovi, ktoré by splnili zákonné podmienky ustanovení § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka. Z celého konania a dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalobca si nesprávne vyložil obsah „Prehlásenia zo dňa 15. 03. 2021“, keď na základe tohto prehlásenia, ktoré bolo spísané za účasti oboch strán sporu, došlo len ku konštatácii žalovaného, prečo nevykoná vyšetrenie žalobcu, a to z dôvodu, že podľa zákona o znalcoch a tlmočníkoch žalobca vzniesol námietku zaujatosti voči ústavu a žalovaný aj z toho dôvodu odmietol vykonať psychologické vyšetrenie žalobcu, lebo bol v dvoch sporových konaniach jedným zo spoločníkov ústavu. Toto nie je možné hodnotiť a klasifikovať ako zásah žalovaného do osobnosti žalobcu s úmyslom poškodiť jeho dobré meno a povesť.
11. Považoval za potrebné uviesť, že ani prítomnosť strán sporu na pojednávaní konanom dňa 02. 10. 2023 by žiadnym spôsobom nezmenila rozhodnutie súdu prvej inštancie v predmetnej veci. V predmetnom konaní neboli preukázané ani len nepravdivé údaje alebo tvrdenia zo strany žalovaného, z ktorých by bolo možné vyvodiť určité skutočnosti, ktorých sa žalobca v konaní domáhal. Zo zvukovej nahrávky, ktorú súd prehral na pojednávaní a ktorej podrobný prepis sa nachádza vo vyšetrovacom spise ČVS: ORP-498/1-VYS-NZ-2021 jednoznačne vyplýva, že žalobca trval na psychologickom vyšetrení u žalovaného, ale mal také otázky na žalovaného, že týmito dával jednoznačne najavo, že by sa znalec mal najprv vysporiadať s otázkou vznesenej námietky zaujatosti a potom sa rozhodnúť, či vykoná psychologické vyšetrenie žalobcu alebo nie a žalovaný odpovedal žalobcovi, že on je s tým vysporiadaný a vie, čo koná a čo robí a pozná zákon o znalcoch a tlmočníkoch. Dokonca už v tomto telefonickom rozhovore, a teda zo zvukovej nahrávky vyplýva, že sám žalovaný uviedol „ja vás vyšetrovať teda nebudem, pretože už vidím vaše námietky, takže ostaňme pri tom, že kontaktujte tú pani doktorku Žlnayovú, aby aspoň tá psychiatrická časť mohla byť urobená. Dobre?...“
12. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 CSP a priznal ich žalovanému v rozsahu 100 % voči žalobcovi, lebo bol v konaní plne úspešný podľa § 262 odsek 1 CSP s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 CSP.
13. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Namietal, že súd požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že bol v zahraničí a že sa ženil. Citoval z rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že 11. 08. 2023 žalobca uviedol, že na svadbe sa zúčastnia ľudia zo zahraničia, majú prenajatý areál aj súkromný kostol a pre ochranu svojho súkromia nechcel vopred informovať o tejto udalosti. Súd z toho usúdil, že klamal, keď najskôr uviedol, že sa bude ženiť v zahraničí a v neskoršom vyjadrení uviedol, že ide o súkromný kostol, jeden z dvoch na Slovensku. V prílohe priložil dôkaz, že bol v dňoch 26. 09. - 28. 09. 2023 na konferencii sociálnych služieb vo Varšave, teda bol v zahraničí na plánovanej služobnej ceste. Následne sa cestou z Poľska na Slovensko dňa 30. 09. 2023 oženil, čo preukázal sobášnym listom. Ďalej uviedol, že ich zákonnou povinnosťou bolo dostaviť sa najbližší deň po svadbe - pondelok - dňa 02. 10. 2023 na matriku, aby si mohla zapísať manželka nové priezvisko. Svadba teda bola v sobotu, v pondelok 02. 10. 2023 vybavovali úradné veci. Následne zostali v penzióne Koliba do stredy 04. 10. 2023. Žalobca tvrdil, že nevedel, že sa bude pojednávať, lebo sa ospravedlnil a podľa neho svadba je dôležité udalosť a predpokladal, že sudkyňa to pochopí. Keďže išlo o jeho súkromnú udalosť, nechcel súd informovať o detailoch zo svojej svadby z dôvodu ochrany súkromia. Podľa neho bolo postačujúce, že uviedol, že sa ide ženiť. Súd mu tým neumožnil sa k veci vyjadriť, neumožnil mu k veci vypovedať a rozhodol v jeho neprítomnosti a tým bolo porušené jeho právo. Žiadal odvolací súd, aby vec vrátil prvostupňovému súdu a aby vo veci ďalej konal a umožnil mu vypovedať pred súdom.
14. Žalobca k odvolaniu pripojil kópie fotografií zo svadby, fotografiu z konferencie, a sobášny list.
15. Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril v podaní zo dňa 01. 12. 2023 a považoval podané odvolanie za nedôvodné. Uviedol, že žalobca nepreukázal dôležité dôvody na odročenie pojednávania dňa 02. 10. 2023 napriek tomu, že súd prvej inštancie ho na jeho nedostatky v žiadosti o odročenie pojednávania upozornil. Z tvrdenia žalobcu je možné dospieť k záveru, že pokiaľ bola konferencia plánovaná rok vopred a mal uhradený poplatok, tieto doklady bolo možné predložiť súdu prvej inštancie na preukázanie žalobcom uvádzaných dôvodov na odročenie pojednávania, keď uviedol že v dňoch 26. 09. - 28. 09. 2023 sa nebude nachádzať na Slovensku. Je viac ako pravdepodobné, že žalobca disponoval dokladmi
preukazujúcimi plánované uskutočnenie sobáša vopred, ktoré aj napriek výzve súdu nepredložil, hoci to bolo v jeho možnostiach. Žalobca ani v jednom zo svojich podaní súdu neuviedol dôvody, pre ktoré sa dňa 02. 10. 2023 v popoludňajších hodinách (o 13.00 hod.) nemohol zúčastniť nariadeného pojednávania. Súd nemal možnosť skutočnosti tvrdené žalobcom overiť, túto povinnosť mal žalobca, ktorý si ju nesplnil a preto nie je možné dospieť k záveru, že bolo porušené jeho akékoľvek právo.
16. Žalobca ani v podanom odvolaní žiadnym spôsobom nezmienil skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé zmeniť právne posúdenie skutkového stavu ustáleného rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 02. 10. 2023. Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
17. V reakcii k vyjadreniu žalovaného, v podaní zo dňa 05. 12. 2023 žalobca uviedol, že je veľmi zvláštne, že súd neakceptoval fakt, že sa ženil a pojednávanie neodročil. Nie je povinný informovať súd, čo všetko musel cez daný víkend stihnúť, aby všetko prebehlo podľa jeho predstáv. Na svadbe sa zúčastnili ľudia z USA, Anglicka a celého Slovenska. Keďže on podával žalobou, bol ukrátený na svojich právach, chcel sa domáhať ochrany svojich práv, ale určite jeho svadba bola pre neho dôležitá a preto potreboval iný termín. Uviedol ďalej, že má právo na ochranu súkromia. Nie je mu príjemné, keď sa v ňom rýpe žalovaný a vytvára si svoje teórie, ako sa pojednávania mohol zúčastniť, ale nezúčastnil. Nechce hovoriť o detailoch jeho svadby a organizačných skutočnostiach, ktoré musel a chcel zvládnuť pre a po svadbe. Verí, že odvolací súd pochopí, že sa nemohol zúčastniť pojednávania a vec vráti prvostupňovému súdu na pokračovanie v konaní. V ďalšej časti popisuje dôležitosť svadby - ako udalosť dôležitú pre život a administratívne úkony s ňou spojené. Uviedol ďalej, že žalovaný operuje tým, že dostatočne neinformoval o detailoch, má právo na súkromie a preto nechce, aby žalovaný poznal detaily jeho svadby. Dôkazom o tom, že sa uskutočnila, je sobášny list. Uviedol, že dva dni po svadbe ležal v posteli v horúčkach a penzión opustil až 03. 10. 2023 pre jeho zvýšené teploty. Nebol na žiadnom lekárskom ošetrení, pil čaj a bral vitamíny, pretože je SZČO a na voľno nepotrebuje potvrdenie od lekára. Trval na tom, aby odvolací súd vrátil vec na ďalšie konanie z dôvodu, že sa nemohol pojednávania vo veci samej zúčastniť a vo veci vypovedať.
18. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou sporu (§ 362, § 359 CSP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 379, § 380 CSP) a rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
19. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
20. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na to, že v zmysle ust. § 363 CSP (náležitosti odvolania) sa v odvolaní popri všeobecných náležitostí podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolacie dôvody sú taxatívne uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. a/ - h/ CSP. V zmysle ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody je možné meniť a dopĺňať do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalobcu neobsahovalo žiadny z dôvodov taxatívne uvedených vo vyššie citovanom ustanovení CSP, pričom súd zdôrazňuje, že v zmysle § 373 ods. 1 veta druhá CSP, súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov. Nebolo teda povinnosťou súdu prvej inštancie vyzvať odvolateľa na uvedenie odvolacích dôvodov. Z obsahu podaného odvolanie vyplýva, že žalobca namietal porušenie jeho práv tým, že súd prvej inštancie mal odročiť pojednávanie, nakoľko napriek jeho žiadosti o odročenie pojednávania, súd konal. Podľa obsahu podaného odvolanie teda je možné ustáliť, že odvolacím dôvodom mal byť nesprávny procesný postup súdu, ktorým znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
21. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti žaloby žalobcu v prejednávanom spore, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP na tieto v celom rozsahu poukazuje. Keďže odvolací súd dospel k tomu záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny, dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný (§ 379 CSP, § 380 CSP), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, t. j. procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP).
22. Odvolací súd považuje za potrené dať do pozornosti, že strana sporu je sama zodpovedná za to, že v konaní bude účinne uplatňovať svoje procesné práva - a to aj v odvolacom konaní, pričom v opačnom prípade jej hrozí strata sporu. K zodpovednosti za uplatňovanie vlastných procesných práv patrí to, že strana sporu musí mať jasno ohľadom dôvodov svojej nespokojnosti s prvoinštančným rozhodnutím. Strana sporu, ale zároveň musí rešpektovať to, že jej právo na konštatovanie svojej nespokojnosti s prvoinštančným rozhodnutím je časovo obmedzené, a to lehotou na podanie odvolania. V zmysle platnej judikatúry, pokiaľ odvolanie po uplynutí odvolacej lehoty neobsahuje riadne vymedzený odvolací dôvod a tento nemožno z obsahu odvolania vyvodiť, odvolací súd bez ďalšieho odvolanie odmietne podľa § 386 písm. d) CSP, keďže absencia relevantného odvolacieho dôvodu je vadou odvolania, pre ktorú nemožno v odvolacom konaní pokračovať. Na prípadné oneskorené doplnenie odvolacieho dôvodu pred rozhodnutím o odmietnutí odvolania nemôže odvolací súd prihliadnuť vzhľadom na znenie § 365 ods. 3 CSP. V súdenej veci však odvolací súd vyvodil z obsahu podaného odvolania tak, ako je uvedené vyššie, odvolací dôvod, ktorý spočíval v nesprávnom procesnom postupe súdu, ktorým znemožnil, aby strana uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z uvedeného dôvodu potom odvolací súd odvolanie neodmietol, ale ho prejednal v intenciách, ako ich odvodil z odvolania, ktoré subsumoval pod odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1, písm. b/ CSP. Takýto postup je aj v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1VCdo/2/2023 zo dňa 08. novembra 2023 vo veľkom senáte občianskoprávneho kolégia, podľa ktorého: „Veľký senát k uvedenému udáva, že ak odvolací súd v zmysle prieskumu podľa § 380 ods. 2 CSP nezistí vadu v procesných podmienkach, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí. Podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie prichádza do úvahy, ak je vo výroku vecne správne. V danom prípade však nedochádza k vecnému prieskumu výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie, ale procesných vád v zmysle § 380 ods. 2 CSP vzhľadom na existenciu tzv. blanketového odvolania....“
23. V odvolaní žalobca namietal postup súdu prvej inštancie, ktorý nariadil termín pojednávanie na 02. 10. 2023 a predvolal strany sporu na uvedený termín. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca si predvolanie prevzal (ako to vyplýva z elektronickej doručenky) dňa 18. 07. 2023. V podaní (bez uvedenia dátumu) žalobca žiadal súd, aby ho upovedomil, čo by malo byť predmetom pojednávania dňa 02. 10. 2023 a k čomu by ho chcel súd vypočuť, zároveň žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že sa žení a nebude v uvedený dátum na Slovensku. Tiež poukázal na to, že na portáli Ministerstva spravodlivosti SR je uvedený dátum pojednávania 01. 10. 2023 (čo je deň pracovného pokoja), ktorý sa odlišuje od dátumu pojednávania na predvolaní a z tohto dôvodu podal aj zároveň sťažnosť predsedovi súdu. Súd prvej inštancie výzvou zo dňa 26. 07. 2023 (ktorú si žalobca prevzal 26. 07. 2023) žiadal žalobcu, aby predložil dôkaz o odročení pojednávania z dôvodu, že sa žení, v opačnom prípade súd pojednávanie nebude odročovať, lebo dôvod nie je ničím preukázaný. Následne žalobca požiadal súd o vysvetlenie, či ho vyzýva doložiť potvrdenie od farára, alebo o rezervovaní rezortu. V podaní zo dňa 31. 07. 2023 (ktoré bolo žalobcovi doručené 11. 08. 2023) súd poučil žalobcu, že strana sporu, ktorá žiada o odročenie pojednávania, je povinná dôvod pre odročenie pojednávania preukázať. Oznámil mu, že pokiaľ hodnoverným spôsobom nepreukáže dôvod na odročenie pojednávania, súd nebude žiadosť o odročenie pojednávania akceptovať. Okrem toho ho poučil o možnosti zvoliť si právneho zástupcu, ktorý ho môže na pojednávaní zastupovať. Žalobca podaním bez uvedenia dátumu súdu oznámil, že sa chce zúčastniť pojednávania osobne a nechce sa nechať zastupovať. Uviedol, že v dňoch od 28. 09. do 01. 10. 2023 sa žení a môže priniesť sobášny list ex post. Z dôvodu ochrany jeho súkromia nechcel uvádzať podrobnosti o jeho súkromí. Svadby sa zúčastnia ľudia zo zahraničia, má prenajatý areál aj súkromný kostol a nechce pre ochranu svojho súkromia, najmä pred žalovaným, vopred informovať o tejto udalosti. Ďalej uviedol, že pokiaľ súd trvá na preverení, môže si z úradnej moci overiť informáciu na matričnom úrade a žiadal, aby údaje o jeho svadbe neboli súčasťou spisu. Uviedol ďalej, že súd od
neho žiada dôkaz, ale neuviedol, aký dôkaz. Poslal by svadobné oznámenie, ale je na ňom uvedené miesto konania, ktoré má zostať utajené. Čestne prehlásil, že sa v uvedenom termíne žení a navrhol vypočuť nevestu. Opätovne podal sťažnosť k rukám predsedu súdu. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 02. 10. 2023 vyplýva, že súd konal v neprítomnosti strán sporu a v merite veci rozhodol. Žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania vyhodnotil ako nedôvodnú, lebo žalobca nepreukázal hodnoverným spôsobom dôležitosť jeho návrhu na odročenie pojednávania.
24. Podľa ust. § 183 ods. 1, 3, 4 veta prvá CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla.
25. Súd môže posudzovať žiadosť účastníka o odročenie pojednávania len z hľadiska dôležitých dôvodov, existenciu ktorých môže preveriť zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase rozhodovania o tejto žiadosti účastníka. Dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania posudzuje súd preto predovšetkým z hľadiska preukázania skutočností, z ktorej účastník vyvodzuje existenciu dôležitého dôvodu v zmysle § 101 ods. 2 OSP. Pokiaľ uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o tejto žiadosti účastníka hodnoverne preukázaná, zostáva jeho žiadosť iba v rovine nepodložených tvrdení. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania vo všeobecnosti vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom na svoju povahu spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t. j. také, ktoré mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť a súčasne sú vážne, dôležité a ospravedlniteľné z hľadiska objektívneho, tak aj subjektívneho (či mohla byť prekážka predvídaná, príp. odvrátená).
26. Je povinnosťou súdu posúdiť, či je daný dôvod na odročenie pojednávania alebo nie. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď žalobcu vyzval (v dostatočnom časovom predstihu pred nariadeným pojednávaním (viac ako dva mesiace), aby preukázal dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že sobáš je dôležitou životnou udalosťou, ktorá si aj vyžaduje dostatočný časový priestor na jej prípravu. Pretože už v júli 2023 oznamoval žalobca súdu, že sa bude ženiť a preto požiadal o odročenie pojednávania, bolo nepochybne len v dispozícii žalobcu, aby takúto, pre neho významnú udalosť, vedel aj súdu preukázať (sám uviedol, že mal prenajatý kostol a priestor a termín svadby). Žalobca však uvedenú skutočnosť nepreukázal, čo odôvodňoval tým, že ide o jeho právo na súkromie a nechce, aby v spise boli dostupné údaje o jeho svadbe, jej miesta konania a to najmä pred žalovaným. Súdu nie je zrejmé, z akých dôvodov by mal byť sobáš žalobcu natoľko utajený, aby nemohol doložiť súdu dôkaz o tom, že v konkrétny deň je plánovaný jeho sobáš. V žiadnom prípade však nemôže prenášať povinnosť preukazovať uvedenú skutočnosť na súd. Tvrdenie strany o dôležitom dôvode na odročenie pojednávania a jej preukázanie je výsostne povinnosťou strany sporu. Samozrejme, môže nastať situácia, že dôvod pre odročenie a neúčasť strany sporu na pojednávaní sa vyskytne náhle (napr. lekárske ošetrenie, úraz a pod.), a v takom prípade môže strana sporu preukázať vzniknutý dôvod aj dodatočne, ale toto nebola situácia, pre ktorú žiadal odročiť pojednávanie žalobca. Postup súdu, ktorý by odročil pojednávanie len základe tvrdení sporovej strany, bez preukázania dôvodov na odročenie pojednávania, by predstavoval porušenie zásady hospodárnosti konania, podľa ktorej je súd povinný čo najrýchlejšie prejednať a rozhodnúť vec bez zbytočných prieťahov, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania (§ 157 ods. 1 CSP, čl. 17 CSP). Navyše z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalovaný doklad osvedčujúci vážny dôvod pre odročenie pojednávania nedoložil. Doložil ho dodatočne, až v samotnom odvolaní, keď doložil sobášny list. Je zrejmé že sobášny list mohol žalobca predložiť aj potom, čo sobáš bol zrealizovaný. Žalobca však mal nepochybne k dispozícii ďalšie možnosti preukázania plánovaného sobáša, ktoré mohol súdu včas predložiť na preukázanie dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania pre plánovaný sobáš.
27. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 226/(2018 – 10 zo dňa 25. 06. 2018, podľa ktorého : „Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na
pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 183 ods. 4 CSP, podľa ktorého ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla; strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania. Ustanovenie § 157 ods. 1 CSP súdu ukladá povinnosť, aby vec rozhodol rýchlo a hospodárne, spravidla na jednom pojednávaní. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. To však neznamená, že súd za žiadnych okolností nemôže konať bez prítomnosti účastníka, prípadne, že je povinnosťou súdu vyhovieť každej žiadosti o odročenie pojednávania. Podľa § 180 CSP po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané; ak sa tieto osoby nedostavili, hoci boli riadne predvolané a absentuje žiadosť o odročenie pojednávania alebo súd uvádzané dôvody odročenia nepovažuje za dôležité, súd rozhodne, že sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie. Pre legitímne pojednávanie v neprítomnosti účastníka teda musia byť splnené súčasne dve podmienky - účastník bol riadne predvolaný a absentuje žiadosť účastníka o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Posledná podmienka je splnená nielen vtedy, ak účastník nepožiada o odročenie pojednávanie, ale aj vtedy, ak požiada, ale existenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania nepreukáže. Opodstatnenosť takéhoto dôvodu posudzuje príslušný súd...“
28. Odvolací súd preto konštatuje, že žalovaný nedôvodne namieta, že mu postupom súdu prvej inštancie bola znemožnená realizácia jeho procesných práv, k čomu zdôrazňuje, že výkon práv jednej sporovej strany nesmie brániť druhej sporovej strane v realizácii jej práv na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.
29. Možno teda naproti námietkam žalobcu uzavrieť, že aj podľa právneho názoru odvolacieho súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné argumenty strán sporu, pričom tak učinil v snahe garantovať stranám sporu ich právo na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalobcu, teda súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu totiž postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo strán sporu na súdnu ochranu, túto stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite. S ohľadom na uvedené odvolací súd po prejednaní veci posúdil odvolanie žalobcu ako neopodstatnené a z uvedeného dôvodu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie (§ 387 ods. 2 CSP).
30. S ostatnými námietkami žalobcu sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).
31. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).