Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/51/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v sporovej veci žalobkyne: F.. O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom: S. XX, XXX XX W., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Miroslav Repka, s.r.o., so sídlom: Leškova 3A, 811 04 Bratislava proti žalovanému: F.. H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom: P. 9, XXX XX W., zastúpený: Advokátska kancelária Hanáček & Hanáčková s.r.o., so sídlom: Záhradnícka 41, 821 08 Bratislava, o zaplatenie 13.747,20 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného voči rozsudku býv. Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 20. apríla 2023, č.k. -179, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok býv. Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 20. apríla 2023, č.k. -179 p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Bývalý Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 20. apríla 2023, č.k. -179 rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výše 13.747,20 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 13.747,20 eur od 01.06.2021 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie žalobkyni proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (ako súdu upomínaciemu v zmysle o upomínacom konaní) a postúpenou dňa 25.11.2021 súdu prvej inštancie sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 13.747,20 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že žalovaný čestným prehlásením podľa príloh k podaniu uznal voči žalobkyni svoj dlh, čo do dôvodu a výšky, ktorý mu vznikol titulom pôžičky na kúpu motorového vozidla, a súčasne titulom pôžičky bez bližšieho určenia, spolu v sume 13.747,20 eur. Žalobkyňa žalovaného písomne vyzvala v zmysle ust. na splnenie dlhu. Predmetnú výzvu žalovaný prevzal dňa 14.05.2021. Dlh sa stal splatným dňom 01.06.2021 podľa výzvy žalobkyne. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 26.10.2021 pod sp. zn. platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal dňa 8.11.2021 odpor s odôvodnením, že podpísal uznanie dlhu v čase, keď boli so žalobkyňou v rozchodovom konaní. Žalobkyňa odišla z domu žalovaného aj s maloletým synom žalobkyne a žalovaného (H. P. nar. 2017), pričom odcudzila rôzne veci a pod prísľubom vrátenia vecí žalovaného, žalobkyňa psychickým nátlakom vymámila uznanie dlhu. Žalovaný uviedol, že uznáva aj časť dlhu, ale nie v celom rozsahu. Ďalej uviedol, že v máji 2021 prostredníctvom emailu žiadal o vrátenie motorového vozidla Škoda Superb, ktoré dal do užívania žalobkyni a tak isto jej chcel vrátiť finančné prostriedky. V júli žiadal o možnosť vrátenia finančných prostriedkov a rovnako aj dňa 04.08.2021, pričom sa dohodli so žalobkyňou, že odstráni

poškodenia, ktoré spôsobila na danom motorovom vozidle. Uviedol, že na účet žalobkyne zaslal 6.900,- eur dňa 10. novembra 2020, platbu označil ako black truck a táto bola čiastočnou splátkou jeho dlžoby, pričom žalobkyňa túto splátku nikde nezaevidovala. Krádežou mu bola spôsobená škoda cca 5.200,- eur a poškodením vozidla cca 8.500,- eur, pričom podal trestné oznámenie na žalobkyňu, nakoľko vymontovala GPS alarm z vozidla v hodnote 280,- eur a nevrátila kľúč od Š-Superb v hodnote 270,- eur. Záverom uviedol, že sa ústne dohodli, že pôžičku na VW Multivan bude žalobkyni splácať 8 rokov. 3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. , , , prvej vety a , (ďalej len „“), (ďalej len „“) a vecne tým, že žalovaným vlastnoručne podpísané čestné vyhlásenie zo dňa 14.03.2021 je uznaním dlhu v zmysle , nakoľko obsahuje vyčíslenie výšku dlhu žalovaného voči žalobkyni vo výške 13.747,20 eur a právny dôvod dlhu, ktorým je poskytnutie pôžičky. Súd prvej inštancie skonštatoval, že je presne špecifikované, že žalovaný si od žalobkyni požičal finančnú hotovosť na kúpu vozidla VW Multivan a ku dňu uznania bol zostatok dlhu vo výške 9.447, 20 eur a čiastka 4.300,- eur zodpovedá hotovosti, ktorú si od žalobkyni v rôznych čiastkach prevzal v období od septembra 2020 do februára 2021. Obsahom čestného vyhlásenia nie je uvedenie dátumu, dokedy žalovaný dlh uhradí, jeho obsahom však je, že na dobu, kým žalovaný finančnú čiastku nevráti, dáva žalobkyni do bezplatného užívania motorové vozidlo Škoda Super. Súd prvej inštancie uviedol, že výzvou na splnenie dlhu zo dňa 12.05.2021, doručenou podľa priloženej doručenky zo dňa 14.05.2021, žalobkyňa vyzvala žalovaného na úhradu dlhu v lehote do 31.05.2021. Súd prvej inštancie mal za to, že v súlade s ustanovením , ak čas splnenia nie je dohodnutý, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný ako prostriedok procesnej obrany použil skutkové tvrdenia spočívajúce v tom, že predmetné čestné vyhlásenie zo dňa 14.03.2021 podpísal pod nátlakom, žalobkyňa jeho skutkové tvrdenia poprela a predložila e-mailovú komunikáciu zo dňa 14.03.2021, ktorou jej žalovaný zaslal video týkajúce sa stavu odovzdaného vozidla v závere uvádzajúc „spolu to zvládneme“ doplnené o emotikon symbolizujúci bozk. Uviedol, že žalovaná rovnako predložila sms komunikáciu zo dňa 14.03.2021, ktorá okrem iného obsahuje správu s obsahom: „O., milujem Ťa“. Súd prvej inštancie uvedené vyhodnotil tak, že sa nestotožnil s obranou žalovaného spočívajúceho v tvrdení, že čestné vyhlásenie podpísal pod nátlakom. Podľa súdu prvej inštancie, žalovaný neoznačil na preukázanie svojich tvrdení žiadny návrh na vykonanie dokazovania, kým žalobkyňou predložené dôkazy, sms komunikácia i e-mailová komunikácia preukazujú, že žalovaný konal dobrovoľne. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný časť dlhu uznáva a časť uhradil (čo bližšie nešpecifikoval), pričom predložil výpisy z bankového účtu preukazujúce platby na účet žalobkyni vo výške 6.900,- eur dňa 10.11.2020, 1.000,- eur dňa 04.11.2020, platby vo výške 2 x 225,- eur dňa 15.01.2021 a 2x 225,- eur dňa 15.02.2021, pričom žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že tieto sumy jej boli pripísané na účet, avšak sa netýkajú dlhu, keďže čiastka 6.900 eur, ako aj z popisu platby vyplýva sa týka vozidla Fiat Ducato- pojazdná predajňa- food truck, čiastka 1.000,- eur bola sprostredkovaním pôžičky pre spoločného známeho s prezývkou T.. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný sa k popretiu skutkových žalobkyňou nevyjadril. Súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o splatení časti dlhu, nakoľko platby, ktoré uhradil na účet žalobkyni, časovo predchádzali dňu, ktorým uznal svoj dlh vo výške 13.747,20 eur t.j. dňu 14.03.2021. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že výzva na splnenie dlhu zo dňa 12.05.2021 mu nebola doručená uviedol, že žalobkyňa jej doručenie preukázala, a to podacími lístkami zo dňa 12.05.2021, z ktorých vyplýva označenia odosielateľa - žalobkyne a zároveň označenie adresáta

- žalovaného, pričom písomnosť bola odoslaná na adresu trvalého pobytu žalovaného, ako aj na adresu M. Podľa súdu prvej inštancie, doručenie písomností na obe adresy nepochybne preukazujú potvrdenia o doručení, obe zo dňa 14.05.2021. Vzhľadom na uvedené považoval súd prvej inštancie žalobu za dôvodnú a v plnom rozsahu jej vyhovel. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni aj uplatnený úrok z omeškania vo výške súladnej s nariadenia vlády SR č. (vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom základná úroková sadzba ECB ku dňom omeškania s úhradou bola vo výške 0,00 %, teda úrok z omeškania je vo výške 5,00 % ročne), odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na plnenie v zmysle výzvy zo dňa 12.05.2021, v ktorej bola stanovená lehota na plnenie do 31.05.2021. Súd prvej inštancie preto zaviazal žalovaného na úhradu úroku z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.06.2021 do zaplatenia. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle v spojení s tak, že v konaní plne úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd

prvej inštancie uviedol, že o výške náhrady trov konania rozhodne v súlade s po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že podľa neho súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa a zároveň rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle , považuje žalovaný rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne a má za to, že dospel k nesprávnemu rozhodnutiu. Žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie na základe predloženého dôkazu, výpisu z bankového účtu, nevysporiadal s platbami vo výške spolu 900,- Eur, a to v januári 2021 a februári 2021. Zároveň podľa neho nemôže obstáť skutkové tvrdenie súdu prvej inštancie o tom, že sa uvedené platby nemôžu považovať za čiastkové platby dlhu, nakoľko boli vykonané pred uznaním dlhu. Uviedol, že dlh sa de facto aj de iure považuje za dlh odo dňa podpisu zmluvy o pôžičke (bez ohľadu na osobu dlžníka) a v prípade, pokiaľ určité platby súvisia s predmetom dlhu je irelevantné, kedy sú tieto platby uhradené veriteľovi, teda či pred alebo po uznaní dlhu zo strany dlžníka. Žalovaný teda nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie, že tieto splátky nemožno považovať za splátky dlhu, a preto namieta výšku sumy vo výrokovej časti rozsudku, ktorú je povinný splatiť žalobkyni, ako aj od toho sa odvíjajúci úrok z omeškania. Súdu prvej inštancie vytýkal, že sa taktiež nevysporiadal s jeho námietkou v súvislosti s finančnými nárokmi, ktoré žalovaný má voči žalobkyni súvisiacimi so samotným vozidlom a na ňom vzniknutou škodou, ako aj demontážou zariadenia z auta. Žalovaný má za to, že na tieto skutočnosti súd prvej inštancie neprihliadal a nezohľadnil ich pri určovaní výšky dlžnej sumy žalovaného, pričom sa s nimi ani argumentačne ani právne nevysporiadal. Žalovaný opakovane uviedol, že čas splnenia bol dohodnutý, a to ústne tak, že splatí úver žalobkyne do ôsmich rokov odo dňa poskytnutia úveru žalobkyni, čo žalobkyňa nerozporovala, preto ani nebol v čestnom vyhlásení uvedený dátum splnenia dlhu, ale moment splatenia dlhu zo strany žalovaného naviazaný iba na dočasné užívanie automobilu žalobkyňou, až kým žalovaný dlh nesplní. Uviedol, že nakoľko je možné zmluvu uzavrieť ústnou dohodou (s výnimkou, ak sa vyžaduje písomná forma na jej platnosť), tak aj splnenie dlhu vyplývajúce z určitej zmluvy je možné dohodnúť ústne. Podľa žalovaného na danú situáciu tak nie je možné aplikovať právnu normu tak, ako to uviedol súd prvej inštancie a došlo tak k nesprávnej interpretácii právnej normy z jeho strany. Žalovaný má za to, že zákon musí v určitom rozsahu chrániť aj dlžníka pred svojvôľou veriteľa požadovať okamžité splatenie úveru, najmä ak by dlh spočíval vo vyššej čiastke, čo môže spôsobiť likvidačný efekt voči dlžníkovi, preto je možné sa na vrátení dlhu dohodnúť, k čomu aj došlo. Žalovaný uznal dlh v určitej výške a o záujme žalovaného splácať úver svedčí aj ten fakt, že zostatok úveru ku dňu 14.03.2021 bol vo výške 9.447,20,- eur, a teda žalovaný čiastočne splácal úver, ktorého pôvodná výška bola v sume 16.000,- eur, nerozporuje ho, ale má za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne posúdil. Na základe vyššie uvedeného žalovaný žiada, aby súd prvej inštancie zamietol rozsudok v rozsahu výroku o výške dlžnej sumy a vo veci sám rozhodol, alternatívne vrátil vec prvoinštančnému súdu na nové konanie.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že žalovaný nijako nepreukázal a teda neuniesol dôkazné bremeno o tom, že platby v sume 900,- eur mali byť čiastkovými platbami na splatenie časti žalovaného dlhu. Platby, ktoré žalovaný uhradil na účet žalobkyni, časovo predchádzali dňu, ktorým uznal svoj dlh vo výške 13.747,20 eur, t.j. dňu 14.03.2021, a teda ich ani logicky a ani z právneho pohľadu nemožno považovať za splátky žalovaného dlhu. K odvolacím námietkam žalovaného, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s námietkou v súvislosti s finančnými nárokmi, ktoré má žalovaný voči žalobkyni v súvislosti s motorovým vozidlom a na ňom vzniknutou škodou, ako aj demontážou zariadenia z auta, ako aj toho, že čas plnenia bol dohodnutý, a to ústne tak, že splatí úver žalobkyni do 8 rokov odo dňa poskytnutia úveru žalobkyni, žalobkyňa uviedla, že žalovaný v predmetnom konaní nevykonal žiaden právny úkon, ktorým by si svoje domnelé nároky voči žalobkyni uplatnil napr. kompenzačnou námietkou, alebo hmotnoprávnym zápočtom jeho potenciálneho (aj keď nijak nepreukázaného) nároku na náhradu škody (vzniknutej v príčinnej súvislosti s konaním žalobkyne). Rovnako tak podľa žalobkyne, žalovaný neuniesol žiadne dôkazné bremeno v ústnom tvrdení a preukázaní, že mal splácať žalovaný dlh žalobkyni 8 rokov. Žalovaný ďalej argumentuje tým, že na danú situáciu nie je možné aplikovať , pričom k uvedenému tvrdeniu žalobkyňa uviedla, že výzvou na splnenie dlhu zo dňa 12.05.2021, doručenou podľa doručenky zo dňa 14.05.2021, žalobkyňa vyzvala žalovaného na úhradu dlhu v lehote do 31.05.2021. Žalobkyňa poukázala na to, že v prípade, ak sa súd prvej inštancie v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou žalovaného, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , ktorý uviedol, že celkom zrejmý obsah zmluvných dojednaní účastníkov zmluvy o pôžičke nemôže byť vyvrátený na základe prostého popretia zo strany

účastníka, ktorý nechce niesť následky porušenia povinnosti zo zmluvného vzťahu. Žalobkyňa má za to, že odvolanie neobsahuje právne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali, zamietnutie žaloby v rozsahu výroku o výške dlžnej sumy alebo zrušenie napadnutého výroku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolaním napadnutý rozsudok považuje žalobkyňa za vecne správny, náležite odôvodnený na základe náležite úplne a pravdivo zisteného skutkového stavu veci. V súlade s vyššie uvedeným žalovaným podané odvolanie navrhuje žalobkyňa v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem,) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne a právne správny potvrdiť (, ).

7. Bez ohľadu na námietky odvolateľa vznesené v rámci podaného odvolania odvolací súd uvádza, že uznanie dlhu v zmysle ustanovenia je jednostranné vyhlásenie, resp. jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník v písomnej forme vyhlasuje, že zaplatí svoj dlh, čo do dôvodu a výšky. Základným obsahovým prvkom inštitútu uznania dlhu je vznik právnej domnienky, že dlh v čase jeho uznania trval, ktorá sa prejavuje najmä v procesnej rovine, ako prenesenie dôkazného bremena na dlžníka. Zároveň však uznanie dlhu zakladá aj iné procesnoprávne a hmotnoprávne účinky. V danom prípade dokument označený ako „Čestné vyhlásenie“ zo dňa 14.03.2021 obsahuje vyhlásenie dlžníka o výške dlhu a súčasne aj právny dôvod vzniku dlhu. Pokiaľ ide o vyhlásenie dlžníka respektíve jeho sľub, že zaplatí svoj dlh, čo do dôvodu a to výšky tento sa prejavil vo vyhlásení dlžníka, v ktorom uviedol, že na dobu, kým zmienenú finančnú čiastku nevráti (žalobkyni), jej dáva do bezplatného užívania osobné motorové vozidlo.... Na základe uvedeného možno uzavrieť, že Čestné vyhlásenie“ zo dňa 14.03.2021 obsahuje všetky náležitosti uznania dlhu v zmysle ustanovenia . S ohľadom na námietky odvolateľa uvedené v rámci podaného odvolania odvolací súd uvádza, že žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie riadne preukázala, že žalovaný má voči žalobkyni dlh, titulom pôžičky v celkovej výške 13.747,20 eur (suma vo výške 9.447,20 eur za kúpu motorového vozidla zn. VW Multivan a časť sumy vo výške vo 4.300,- eur pôžička poskytovaná žalobkyňou žalovanému v období od 09/2020 do 02/2021) a to nielen listinnými dokladmi, výsluchom strán sporu, ako aj sms komunikáciou medzi žalobkyňou a žalovaným, ale hlavne s ohľadom na čestné vyhlásenie, ktoré má podľa názoru odvolacieho súdu všetky účinky uznania dlhu, čo v podstate znamená, že žalobkyňa existenciu a výšku dlhu v konaní pred súdom už nemusí preukazovať, nakoľko platí, právna domnienka, že dlh v čase jeho uznania trval. To znamená, že veriteľ v prípade súdneho sporu nemusí dokazovať, že dlh vo výške uvedenej v písomnom uznaní dlhu v čase uznania existoval. Ak žalovaný namieta, že dlh v čase uznania v danej výške neexistoval, musel by to preukázať. Preto námietka žalovaného, že v januári a vo februári uhradil žalobkyni spolu sumu vo výške 900,- eur, ktorá mala byť započítaná na úhradu jeho dlhu nie je možné považovať za relevantnú z dôvodu, že uznanie dlhu bolo medzi stranami sporu spísané dňa 14.03.2021, a teda platí domnienka, že dlh ku dňu 14.03.2021 bol vo výške 13.747,20 eur. Inak povedané, žalovaný úhradu časti dlhu po tomto dni v konaní pred súdom prvej inštancie žiadnymi dokladmi nepreukázal, pričom v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno žalovaného. Preto odvolací súd odvolanie žalovaného v tejto námietke nepovažuje za dôvodné. Žalovaný taktiež v rámci podaného odvolania namietal, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho námietkami, že má voči žalobkyni finančné nároky, ktoré vznikli a súvisia so samotným vozidlom a na ňom vzniknutou škodou, ako aj s demontážou zariadenia z auta. Na tieto námietky odvolateľa uvedené v rámci podaného odvolania odvolací súd uvádza, že žalovaný tieto tvrdenia iba ústne namietol, bez toho aby k nim predložil akýkoľvek dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia. Rovnako tak, žalovaný nevzniesol v rámci konania kompenzačnú námietku, ani vzájomný návrh voči žalobkyni a z obsahu spisu nevyplýva, že by bol urobil voči žalobkyni započítací prejav. S poukazom na tieto skutočnosti možno uzavrieť, že tvrdenia žalovaného ohľadom škody na motorovom vozidle a jej výšky zostali iba v rovine tvrdení, bez ich preukázania zo strany žalovaného a to až do momentu vyhlásenia uznesenia, ktorým súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené. Keďže došlo ku koncentrácii konania, a v rámci prvoinštančného konania žalovaný svoje tvrdenia ničím nepreukázal, v rámci odvolacieho konania na tieto námietky odvolací súd už nemôže prihliadať, a preto ich taktiež považuje za bezpredmetné. V rámci podaného odvolania žalovaný namietal, že čas plnenia medzi stranami sporu bol dohodnutý ústne tak, že žalovaný splatí úver žalobkyni do ôsmich rokov odo

dňa poskytnutia úveru. Odvolací súd musí zopakovať, že aj tieto tvrdenia týkajúce sa splatnosti dlhu žalovaný žiadnym spôsobom v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal, a preto možno uzavrieť, že neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa jeho ústneho tvrdenia, že mal splácať dlh žalobkyni 8 rokov. Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že v danej veci žalobkyňa mohla postupovať iba v zmysle ustanovenie , z ktorého vyplýva, že ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Z dokazovania vykonaného na súde prvej inštancie vyplýva, že výzva na splnenie dlhu zo dňa 12.5.2021 bola doručená žalovanému dňa 14. 5. 2021 (aj keď žalovaný rozporuje toto doručenie), pričom žalobkyňa vyzvala žalovaného na úhradu dlhu a to v lehote do 31.5.2021. Pokiaľ ide o doručenie výzvy na plnenie tejto súvislosti odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku prvej inštancie, ktorý sa podrobne predmetným doručením zaoberá, pričom s týmto odôvodnením sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Na základe uvedeného odvolací všetky námietky žalovaného, ktoré vzniesol v rámci odvolacieho konania nepovažuje za také, ktoré by boli schopné zvrátiť správnosť záverov súdu prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdil ( ).

8. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces ( ) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

9. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. -34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp. zn. ).

10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a ich náhradu úspešnej žalobkyni priznal v rozsahu 100 %.

11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).