Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Csp/62/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Kornéliou Harcsovou v spore žalobcu: Československá obchodní banka, a.s., so sídlom Praha 5, Radlická 333/150, IČO: 00 001 350, v zastúpení: Mgr. Lenka Heřmánková, advokátka so sídlom Bratislava - Ružinov, Košická 5590/56, proti žalovanému: E. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. B., E. XXXX/XX, v zastúpení: JUDr. Roman Jurík, advokát so sídlom Nové Zámky, Jazerná 19, IČO: 40 353 729, o zaplatenie 21800 CZK s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 21800 CZK s kapitalizovaným zmluvným úrokom vo výške 4873,86 CZK od 21.08.2003 do 11.06.2018, s kapitalizovaným zmluvným úrokom z omeškania vo výške 1394,04 CZK od 29.07.2017 do 11.06.2018, s 8,05 % úrokom z omeškania p. a. zo sumy 20000 CZK od 12.06.2018 do zaplatenia, to všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.06.2018 domáhal zaplatenia sumy 21800 CZK s kapitalizovaným zmluvným úrokom vo výške 4873,86 CZK od 21.08.2003 do 11.06.2018, so zmluvným úrokom vo výške 18,9 % p. a. zo sumy 20000 CZK od 12.06.2018 do zaplatenia, s kapitalizovaným zmluvným úrokom z omeškania vo výške 1394,04 CZK od 29.07.2017 do 11.06.2018, s 8,05 % úrokom z omeškania p. a. zo sumy 20000 CZK od 12.06.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel Smlouvu o povoleném přečerpání k běžnému účtu č. 185942968/0300 v rámci balíčku ČSOB OSOBNÍ KONTO PLUS zo dňa 21.08.2003, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Obchodní podmínky pro povolené přečerpání účtu (ďalej len „podmienky“). Žalobca poskytol žalovanému úver vo forme povoleného prečerpania, a to až do výšky stanoveného úverového limitu. Zmluva bola uzavretá doručením oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania zo strany žalobcu k predchádzajúcej žiadosti žalovaného o poskytnutie kontokorentného úveru. Žalovaný sa zaviazal podľa článku 8 písm. f) podmienok splácať žalobcovi poskytnuté (vyčerpané) peňažné prostriedky najmenej jedenkrát v období 6 mesiacov, resp. najneskôr do 6. mesiacov po poslednom splácaní, ďalej sa zaviazal podľa článku 5.2 podmienok splácať zmluvné úroky z vyčerpaných peňažných prostriedkov ku koncu každého kalendárneho mesiaca a hradiť poplatky súvisiace s poskytnutým úverom. Žalovaný bol oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou stanovenou v zmluve.

2. Žalovaný požiadal dňa 10.10.2008 novou žiadosťou o poskytnutie povoleného prečerpania k bežnému účtu, žalobca dňa 06.11.2008 zaslal žalovanému oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania,

ktorého doručením došlo k uzavretiu zmluvy o povolenom prečerpaní č. 207303PO177S. Neoddeliteľnou súčasťou uvedenej zmluvy boli obchodné podmienky pre povolené prečerpanie bežného účtu zo dňa 01.05.2006 s čím žalovaný vyslovil súhlas v rámci podanej žiadosti zo dňa 10.10.2008. Na základe zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver vo forme povoleného prečerpania bežného účtu až do výšky 20000 CZK. Žalovaný bol povinný splatiť vyčerpanú čiastku úveru vždy najmenej jedenkrát v období 6 mesiacov, resp. najneskôr do 6 mesiacov po poslednom splatení. Čerpané peňažné prostriedky boli úročené úrokovou sadzbou, pri uzatvorení zmluvného vzťahu bola dohodnutá úroková sadzba vo výške 16,9 % p. a., žalobca podľa čl. 11 podmienok bol oprávnený navrhnúť žalovanému novú úrokovú sadzbu písomným oznámením, a to kedykoľvek v priebehu trvania zmluvného vzťahu. Ak by žalovaný s novou úrokovou sadzbou nesúhlasil, bo povinný túto skutočnosť písomne oznámiť žalobcovi najneskôr do 30 dní od odoslania návrhu novej úrokovej sadzby, v opačnom prípade nastala fikcia súhlasu s novou úrokovo sadzbou. Žalobca žalovanému oznámil v rámci výpisu z bežného účtu za obdobie od 01.01.2010 do 31.01.2010 novú úrokovú sadzbu 18,9 % p. a. s účinnosťou od 01.03.2010. Keďže žalovaný neodoslal písomný nesúhlas s novou úrokovou sadzbou, nastala tým fikcia súhlasu žalovaného a počítajúc dátumom 01.03.2010 boli čerpané peňažné prostriedky úročené úrokovou sadzbou 18,9 % p. a. Žalovaný mal podľa čl. 15 podmienok uhradiť úrok z vyčerpanej čiastky vždy ku koncu kalendárneho mesiaca a podľa článku 16 bol povinný zaistiť na účte dostatok peňažných prostriedkov, aby mohli byť tieto jeho záväzky hradené z bežného účtu. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splatných úrokov, keď nehradil riadne a včas úroky splatné k 31.03.2017, a to ani napriek výzve k úhrade splátok zo strany žalobcu, preto žalobca k 28.07.2017 vyhlásil pohľadávky súvisiace s úverom podľa článku 24 písm. a) a h) podmienok, ktoré oznámenie bolo žalovanému doručené dňa 18.08.2017.

3. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 20000 CZK, zmluvného úroku vo výške 4873,86 CZK, úroku z omeškania vo výške 1394,04 CZK a poplatkov vo výške 1800 CZK.

4. Z vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že žalovaný prvýkrát prečerpal prostriedky na bežnom účte dňa 21.08.2003 sumou 18000 CZK, dňa 20.08.2003 sumou 80 CZK a takto žalovaný ďalej čerpal sumy, ktoré žalobca uviedol v prílohe k žalobe. Žalovaný prostriedky z prečerpania z roku 2003 uhradil, tieto nie sú predmetom podanej žaloby, naposledy mal úplne uhradené vyčerpané prostriedky k 17.01.2017, keď uhradil do tej doby čerpané prostriedky v sume 15151,06 CZK. Následne však žalovaný čerpal

- dňa 17.01.2017 sumu 19601,06 CZK

- dňa 17.01.2017 sumu 9 CZK

- dňa 20.01.2017 sumu 389,94 CZK

- dňa 13.03.2017 sumu 10150 CZK

- dňa 13.03.2017 sumu 9 CZK

- dňa 20.03.20017 sumu 339,37 CZK. Takto žalovaný celkovo vyčerpal peňažné prostriedky vo výške povoleného limitu 20000 CZK a na prečerpanú istinu už nič neuhradil. Žalovanému bol vyúčtovaný dňa 03.04.2017 poplatok za upomienku vo výške 300 CZK a následne mu bol účtovaný poplatok 3x po 500 CZK za zaslané výzvy k úhrade. Celková výška poplatkov činila sumu 1800 CZK. Žalovanému boli účtované zmluvné úroky za obdobie od 01.02.2017 do 28.02.2017, teda zo sumy 20000 CZK zmluvný úrok vo výške 18,90 % p. a. od 01.03.2017 do 07.03.2017, zo sumy 9184,59 CZK zmluvný úrok vo výške 18,90 % p. a. od 08.03.2017 do 12.03.2017, zo sumy 19660,63 CZK zmluvný úrok vo výške 18,90 % p. a. od 13.03.2017 do 19.03.2017, a zo sumy 20000 CZK zmluvný úrok vo výške 18,90 % p. a. od 20.03.2017 do 11.06.2018, ktorých celková výška činila sumu 4873,86 CZK k 11.06.2018.

5. Žalobca si uplatnil zmluvné úroky vo výške 18,90 % p. a. zo sumy 20000 CZK od 12.06.2018 do zaplatenia, ako aj úroky z omeškania v súlade s článkom 43 podmienok. Úroky z omeškania boli vždy účtované zo súčtu dlžných sankčných poplatkov a dlžných splátok na istinu. Predmetom žaloby sú úroky z omeškania vo výške 8,05 % p. a. zo sumy 300 CZK od 03.04.2017 do 17.04.2017, zo sumy 800 CZK od 18.04.2017 do 08.05.2017, zo sumy 1300 CZK od 09.05.2017 do 11.06.2017, zo sumy 1800 CZK od 12.06.2017 do 27.07.2017, zo sumy 21800 CZK od 28.07.2017 do 11.06.2018, takto celková suma kapitalizovaných úrokov z omeškania bola ku dňu 11.06.2018 vo výške 1394,04 CZK. Žalobca si uplatnil aj zákonné úroky z omeškania vo výške 8,05 % zo sumy 20000 CZK od 12.06.2018 do zaplatenia, a to v zmysle nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb. v platnom znení.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení namietal, že žalobca v žalobe nepostupoval v zmysle / a / , teda žalobca vo svojej žalobe neupresnil v akej výške poskytol žalovanému finančné

prostriedky, v akom rozsahu čerpal žalovaný povolené prečerpanie. Namietal aj úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne. Podľa jeho názoru sa jedná o vec spotrebiteľskú, bola porušená zásada sudcovskej koncentrácie, pretože žalobca vo svojej pôvodnej žalobe z 18.06.2018 neuviedol skutkové okolnosti, namietal aj výšku aj dôvodnosť poskytnutého povoleného prečerpania, namietal, že žalobca až po obdržaní vyjadrenia zo strany žalovaného doplnil žalobu, čo pri spotrebiteľských veciach v zmysle je neprípustné. Žiadal, aby súd zmenu petitu žaloby nepripustil, na tejto svojej požiadavke trval až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Takisto vzniesol námietku premlčania uplatneného práva žalobcu spred doby troch rokov od podania žaloby. Podľa jeho tvrdenia rozhodným právom je právo Slovenskej republiky, a to v zmysle / o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a v zmysle článku 6 Nariadenia Európskeho parlamentu Rady ES č. 593/2008 (Rím I). Poukázal na to, že žalovaný ako spotrebiteľ nemôže byť znevýhodnený v porovnaní s iným spotrebiteľom. V duplike z 21.11.2018 právny zástupca žalovaného opätovne namietal, že vo vyjadrení žalobcu z 31.08.2018 sú nové skutkové tvrdenia, teda súd má rozhodnúť o zmene petitu žaloby a žalobu zamietnuť. Na pojednávaní dňa 16.09.2019 právny zástupca žalovaného o podaniach žalobcu tvrdil, že neboli splnené procesné podmienky na žalobe absentuje podpis žalobcu, v žalobe sú len všeobecné konštatovania, žalovaný v rokoch 2010 až 2017 vyplatil sumu 111781 CZK. Už netrval na svojej námietke premlčania.

7. Právny zástupca žalovaného doručil súdu do konania dňa 14.06.2019 podanie, ktoré označil ako námietka zaujatosti sudkyne, toto podanie odôvodnil tým, že sudkyňa v predchádzajúcom konaní sp. zn. dňa 06.06.2019 vyhlásila rozsudok a tento riadne neodôvodnila, pričom nedala právnemu zástupcovi žalovaného (jedná sa o tú istú osobu) poučenie o opravnom prostriedku. Z tohto správania sudkyne zistil, že je voči nemu zaujatá, teda má byť vylúčená z konania vo veci sp. zn. . Súd posúdil predmetnú námietku zaujatosti ako námietku ktorá bola vznesená v konaní sp. zn. , kde však už bol vyhlásený rozsudok a mal za to, že sa týka len okolností, ktoré spočívali len v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti, preto na vznesenú námietku neprihliadal.

8. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavil, nedostavil sa ani žalovaný, avšak ani jedna z procesných strán nežiadala o jeho výsluch, preto súd v zmysle pojednával v ich neprítomnosti.

9. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu, ako aj oboznámením sa so žalobou, Smlouvou o přečerpání č. 207303PO177Sz 21.08.2003, Migrační žádostou o poskytnutí ČSOB povoleného přečerpání z 10.10.2008, Žádostou o poskytnutí kontokorentního úvěru, Oznámením o poskytnutí povoleného přečerpání, Obchodníma podmínkama pro povolené přečerpání účtu a ČSOB studentského konta, výpisom čerpania, 1. Upomínkou z 03.04.2017, výzvou k zaplacení dluhu z 18.04.2017, opakovanou výzvou k zaplacení dluhu z 09.05.2017, poslední výzvou k zaplacení dluhu z 12.06.2017, oznámením o zesplatnění úvěru z 03.08.2017, predžalobnou upomienkou z 10.05.2018, podacím hárkom, vyjadrením k žalobe zo dňa 16.07.2018, replikou žalobcu z 31.08.2018 s výpisom přečerpání, Obchodní podmínky pro povolené přečerpání bežného účtu, Sazebníkom ČSOB pro fyzické osoby - občany, duplikou žalovaného z 21.11.2018, vyjadrením žalobcu z 02.01.2019, odstránením nedostatku procesných podmienok z 25.01.2019, doplnením skutkových tvrdení žalobcu z 26.04.2019, ospravedlnením právneho zástupcu žalobcu z 20.08.2019 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

10. Z dôkazov predložených žalobcom je zrejmé, že žalobca uzavrel so žalovaným Smlouvu o povoleném přečerpání k běžnému účtu č. 185942968/0300 v rámci balíčku ČSOB OSOBNÍ KONTO PLUS zo dňa 21.08.2003, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Obchodní podmínky pro povolené přečerpání účtu (ďalej len „podmienky“). Žalobca poskytol žalovanému úver vo forme povoleného prečerpania, a to až do výšky stanoveného úverového limitu. Zmluva bola uzavretá doručením oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania zo strany žalobcu k predchádzajúcej žiadosti žalovaného o poskytnutie kontokorentného úveru. Žalovaný sa zaviazal podľa článku 8 písm. f) podmienok splácať žalobcovi poskytnuté (vyčerpané) peňažné prostriedky najmenej jedenkrát v období 6 mesiacov, resp. najneskôr do 6. mesiacov po poslednom splácaní, ďalej sa zaviazal podľa článku 5.2 podmienok splácať zmluvné úroky z vyčerpaných peňažných prostriedkov ku koncu každého kalendárneho mesiaca a hradiť poplatky súvisiace s poskytnutým úverom. Žalovaný bol oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou stanovenou v zmluve.

11. Žalovaný požiadal dňa 10.10.2008 novou žiadosťou o poskytnutie povoleného prečerpania k bežnému účtu, žalobca dňa 06.11.2008 zaslal žalovanému oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania, ktorého doručením došlo k uzavretiu zmluvy o povolenom prečerpaní č. 207303PO177S. Neoddeliteľnou súčasťou uvedenej zmluvy boli obchodné podmienky pre povolené prečerpanie bežného účtu zo dňa 01.05.2006, s čím žalovaný vyslovil súhlas v rámci podanej žiadosti zo dňa 10.10.2008. Na základe zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver vo forme povoleného prečerpania bežného účtu až do výšky 20000 CZK. Žalovaný bol povinný splatiť vyčerpanú čiastku úveru vždy najmenej jedenkrát v období 6 mesiacov, resp. najneskôr do 6 mesiacov po poslednom splatení. Čerpané peňažné prostriedky boli úročené úrokovou sadzbou, pri uzatvorení zmluvného vzťahu bola dohodnutá úroková sadzba vo výške 16,9 % p. a., žalobca podľa čl. 11 podmienok bol oprávnený navrhnúť žalovanému novú úrokovú sadzbu písomným oznámením, a to kedykoľvek v priebehu trvania zmluvného vzťahu. Ak by žalovaný s novou úrokovou sadzbou nesúhlasil, bo povinný túto skutočnosť písomne oznámiť žalobcovi najneskôr do 30 dní od odoslania návrhu novej úrokovej sadzby, v opačnom prípade nastala fikcia súhlasu s novou úrokovo sadzbou. Žalobca žalovanému oznámil v rámci výpisu z bežného účtu za obdobie od 01.01.2010 do 31.01.2010 novú úrokovú sadzbu 18,9 % p. a. s účinnosťou od 01.03.2010. Keďže žalovaný neodoslal písomný nesúhlas s novou úrokovou sadzbou, nastala tým fikcia súhlasu žalovaného a počítajúc dátumom 01.03.2010 boli čerpané peňažné prostriedky úročené úrokovou sadzbou 18,9 % p. a. Žalovaný mal podľa čl. 15 podmienok uhradiť úrok z vyčerpanej čiastky vždy ku koncu kalendárneho mesiaca a podľa článku 16 bol povinný zaistiť na účte dostatok peňažných prostriedkov, aby mohli byť tieto jeho záväzky hradené z bežného účtu. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splatných úrokov, keď nehradil riadne a včas úroky splatné k 31.03.2017, a to ani napriek výzve k úhrade splátok zo strany žalobcu, preto žalobca k 28.07.2017 vyhlásil pohľadávky súvisiace s úverom podľa článku 24 písm. a) a h) podmienok, ktoré oznámenie bolo žalovanému doručené dňa 18.08.2017.

12. V žalobe z 18.06.2018 bol špecifikovaný nárok žalobcu tak, ako to bolo uvedené vyššie. Žalobca následne dvoma podaniami doplnil opis rozhodujúcich skutočností, pričom v pôvodnej žalobe žalobca len odkázal na označené dôkazy, ktoré k žalobe pripojil, a to hlavne na zmluvu o prečerpaní, obchodné podmienky a výpis z účtu žalovaného, kde boli konkrétne rozpísané jednotlivé čerpania, ako aj platby zo strany žalovaného, a to počnúc od 21.08.2003. Žalobca síce doplnil opis rozhodujúcich skutočností na výzvu súdu, avšak ani po takomto doplnení žaloby nedošlo k takej zmene žaloby, ktorou by si žalobca uplatňoval menší alebo väčší nárok, než ktorý bol uvedený v žalobe. Z tohto dôvodu súd nerozhodoval o zmene žaloby, pretože v zmysle / a / zmenou žaloby je len návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo, resp. i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností. V tomto prípade však nedošlo k zmene žaloby, len k doplneniu skutočností uvedených už v pôvodnom znení žaloby, čo súd nepovažoval za zmenu petitu žaloby. Navyše zmenu petitu žaloby navrhoval právny zástupca žalovaného a nie žalobca, ktorý žalobou disponuje, z toho dôvodu súd o zmene petitu žaloby nerozhodoval, pretože k zmene žaloby nedošlo a žalobca o zmenu petitu žaloby nepožiadal.

13. Čo sa týka uplatnenej námietky premlčania, ktorú vzniesol žalovaný v podaní zo dňa 16.07.2018, súd posúdil nárok žalobcu na uplatnenú sumu a dospel k tomu záveru, že žalobca si uplatňuje nárok z roku 2017, a to konkrétne za obdobie od 17.01.2017 do 20.03.2017, žaloba bola podaná dňa 18.06.2018, teda žalobca svoju žalobu podal vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, ktorá mu začala plynúť najskôr od 18.01.2017, preto súd vyhodnotil vznesenú námietku premlčania ako nedôvodnú a neprihliadol na ňu.

14. Žalobca v žalobe uviedol, že daný právny vzťah založený zmluvou sa spravuje právnym poriadkom Českej republiky a že žalobca žalobu podal na vecne a miestne príslušný súd v zmysle Nariadenia Rady ES č. 593/2008, podľa čl. 4.1 písm. b) ak nedošlo k voľbe práva pre zmluvu, sa zmluva o poskytovaní služieb spravuje právom krajiny, v ktorej má poskytovateľ služby obvyklý pobyt. V tomto prípade súd zistil, že žalobca má sídlo v Českej republike, zmluva bola uzavretá v súlade s § 497 a nasl. zák. č. 513/1991 Sb. v znení neskorších predpisov. Súd po nahliadnutí do predložených listín zistil, že zmluva o povolenom prečerpaní bola uzavretá na území Českej republiky medzi veriteľom, ktorý má sídlo na území Českej republiky a konal v rámci svojho predmetu činnosti a žalovaným v pozícii dlžníka, ktorý je fyzickou osobou (spotrebiteľom). Zmluva o bežnom účte je uzatvorená podľa , avšak žalovaný vystupoval v pozícii spotrebiteľa, preto súd posudzoval predmetné ustanovenia zmluvy aj z hľadiska ochrany spotrebiteľa. Pri aplikácii rozhodného práva súd vychádzal z Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky otvorenému v Ríme na podpis dňa 19. júna 1980 (ďalej Rímsky dohovor), ku ktorému Slovenská republika i Česká republika pristúpili v roku 2005. V zmysle čl. 3 ods. 1 Rímskeho

dohovoru „zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy; voľba musí byť výslovná alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu; účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.“

15. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu v tom, že zmluva o povolenom prečerpaní zo dňa 21.08.2003 bola uzavretá medzi žalobcom - Československá obchodní banka a.s. a žalovaným, štátnym občanom Slovenskej republiky, ktorý pracoval a žil v Českej republike od roku 2003. Zo zmluvy o povolenom prečerpaní mal súd preukázané, že účastníci zmluvy (t. j. strany sporu) si zvolili právny poriadok, ktorým sa spravovala celá zmluva, zvolili si české právo, ktoré sa aplikovalo aj v súlade s čl. 5 ods. 1 Rímskeho dohovoru - keďže zmluvou o úvere boli žalovanému (spotrebiteľovi) poskytnuté finančné prostriedky na účel, ktorý nemožno považovať za súčasť ich podnikania alebo povolania. Z čl. 5 ods. 2 Rímskeho dohovoru vyplývajú podmienky za akých sa bez ohľadu na ustanovenie článku 3 nemôžu účastníci zmluvy svojou voľbou práva zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú imperatívne normy štátu jeho obvyklého pobytu, resp. zamestnania. Keďže štátom zamestnania žalovaného v dobe uzavretia zmluvy o úvere bola Česká republika, uskutočnenou voľbou českého práva žalovaný - spotrebiteľ nebol zbavený ochrany v zmysle citovaného článku.

16. Žalovaný sa bránil tým, aby zmluva o úvere bola posudzovaná podľa právneho poriadku slovenského práva v kontexte s o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej „“) podľa ktorého: „Ak si účastníci spotrebiteľskej zmluvy zvolili právo, ktoré poskytuje spotrebiteľovi menšiu ochranu jeho práv ako slovenský právny poriadok, ich vzťahy sa spravujú slovenským právnym poriadkom“. Súd skonštatoval, že Rímsky dohovor je právne záväzným aktom sekundárneho práva Európskej Únie, ktorý má v zmysle prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. A preto súd pri rozhodovaní aplikoval Rímsky dohovor a tak dospel k záveru, že voľba rozhodného práva v zmluve o úvere bola uskutočnená v súlade s čl. 3 ods. 1 Rímskeho dohovoru a pri právnom posúdení tohto sporu súd aplikoval právo české.

17. Podľa § 261 zák. č. 513/1991 Sb., tato část zákona upravuje závazkové vztahy mezi podnikateli, jestliže při jejich vzniku je zřejmé s přihlédnutím ke všem okolnostem, že se týkají jejich podnikatelské činnosti. (2) Touto částí zákona se řídí rovněž závazkové vztahy mezi státem nebo samosprávnou územní jednotkou a podnikateli při jejich podnikatelské činnosti, jestliže se týkají zabezpečování veřejných potřeb. K tomuto účelu se za stát považují i státní organizace, jež nejsou podnikateli, při uzavírání smluv, z jejichž obsahu vyplývá, že jejich obsahem je uspokojování veřejných potřeb. (3) Touto částí zákona se řídí bez ohledu na povahu účastníků závazkové vztahy a) mezi zakladateli obchodních společností, mezi společníkem a obchodní společností, jakož i mezi společníky navzájem, pokud jde o vztahy týkající se účasti na společnosti, jakož i vztahy ze smluv, jimiž se převádí podíl společníka, b) mezi zakladateli družstva a mezi členem a družstvem, jakož i mezi členy družstva navzájem, pokud vyplývají z členského vztahu v družstvu, jakož i ze smluv o převodu členských práv a povinností, c) z úplatných smluv týkajících se cenných papírů a jejich zprostředkování (§ 642), d) ze smlouvy o prodeji podniku nebo jeho částí (§ 476), smlouvy o nájmu podniku (§ 488b), zástavní právo k obchodnímu podílu (§ 117a), smlouvy o úvěru (§ 497), smlouvy o kontrolní činnosti (§ 591), smlouvy zasílatelské (§ 601), smlouvy o provozu dopravního prostředku (§ 638), smlouvy o tichém společenství (§ 673), smlouvy o otevření akreditivu (§ 682), smlouvy o inkasu (§ 692), smlouvy o bankovním uložení věci (§ 700), smlouvy o běžném účtu (§ 708) a smlouvy o vkladovém účtu (§ 716), e) z bankovní záruky (§ 313), z cestovního šeku (§ 720) a slibu odškodnění (§ 725), f) mezi společností nebo družstvem a osobou, která je statutárním orgánem nebo jiným orgánem nebo jeho členem, g) mezi zakladateli a správcem vkladu, h) z finančního zajištění19). (4) Touto částí zákona se řídí i vztahy vzniklé při zajištění plnění závazků v závazkových vztazích, jež se řídí touto částí zákona podle předchozích odstavců a zástavní právo k cenným papírům v rozsahu stanoveném zvláštním zákonem.(5) Při použití této části zákona podle odstavců 1 a 2 je rozhodující povaha účastníků při vzniku závazkového vztahu.(6) Smlouvy mezi osobami uvedenými v odstavcích 1 a 2, které nejsou upraveny v hlavě II této části zákona a jsou upraveny jako smluvní typ v občanském zákoníku, se řídí příslušnými ustanoveními o tomto smluvním typu v občanském zákoníku a obchodním zákoníkem. Směnná smlouva související s podnikáním stran se však řídí tímto zákonem a použijí se

na ni přiměřeně ustanovení tohoto zákona o kupní smlouvě; při plnění závazku dodat zboží má každá ze stran postavení prodávajícího a při převzetí zboží postavení kupujícího.(7) Pojistná smlouva se řídí občanským zákoníkem a zvláštními zákony.

18. Podľa § 262 zák. č. 513/1991 Sb., strany si mohou dohodnout, že jejich závazkový vztah, který nespadá pod vztahy uvedené v § 261, se řídí tímto zákonem. Jestliže taková dohoda směřuje ke zhoršení právního postavení účastníka smlouvy, který není podnikatelem, je neplatná. (2) Dohoda podle odstavce 1 vyžaduje písemnou formu.(3) Touto částí zákona se řídí i vztahy vzniklé při zajištění závazků ze smluv, pro něž si strany zvolily použití tohoto zákona podle odstavce 1, jestliže osoba poskytující zajištění s tím projeví souhlas nebo v době vzniku zajištění ví, že zajišťovaný závazek se řídí touto částí zákona.(4) Ve vztazích podle § 261 nebo podřízených obchodnímu zákoníku dohodou podle odstavce 1 se použijí, nevyplývá-li z tohoto zákona nebo ze zvláštních právních předpisů něco jiného, ustanovení této části na obě strany; ustanovení občanského zákoníku nebo zvláštních právních předpisů o spotřebitelských smlouvách, adhezních smlouvách, zneužívajících klauzulích a jiná ustanovení směřující k ochraně spotřebitele je však třeba použít vždy, je-li to ve prospěch smluvní strany, která není podnikatelem. Smluvní strana, která není podnikatelem, nese odpovědnost za porušení povinností z těchto vztahů podle občanského zákoníku a na její společné závazky se použijí ustanovení občanského zákoníku.

19. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Sb., smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.

20. Podľa § 499 zák. č. 513/1991 Sb., za sjednání závazku věřitele poskytnout na požádání peněžní prostředky lze sjednat úplatu, jestliže poskytování úvěru je předmětem podnikání věřitele.

21. Podľa § 502 ods. 1/ a 2/ zák. č. 513/1991 Sb., od doby poskytnutí peněžních prostředků je dlužník povinen platit z nich úroky ve sjednané výši, jinak v nejvyšší přípustné výši stanovené zákonem nebo na základě zákona. Nejsou-li takto úroky stanoveny, je dlužník povinen platit obvyklé úroky požadované za úvěry, které poskytují banky v místě sídla dlužníka v době uzavření smlouvy. Jestliže strany sjednají úroky vyšší než přípustné podle zákona nebo na základě zákona, je dlužník povinen platit úroky ve výši nejvýše přípustné. V pochybnostech se má za to, že sjednaná výše úroků se týká ročního období.

22. Podľa § 503 ods. 1/ až 3/ zák. č. 513/1991 Sb., závazek platit úroky je splatný spolu se závazkem vrátit použité peněžní prostředky. Jestliže lhůta pro vrácení poskytnutých peněžních prostředků je delší než rok, jsou úroky splatné koncem každého kalendářního roku. V době, kdy má být vrácen zbytek poskytnutých peněžních prostředků, jsou splatny i úroky, které se jej týkají. Mají-li být poskytnuté peněžní prostředky vráceny ve splátkách, jsou v den splatnosti každé splátky splatny i úroky z této splátky. Dlužník je oprávněn vrátit poskytnuté peněžní prostředky před dobou stanovenou ve smlouvě. Úroky je povinen zaplatit jen za dobu od poskytnutí do vrácení peněžních prostředků.

23. Podľa § 504 zák. č. 513/1991 Sb., dlužník je povinen vrátit poskytnuté peněžní prostředky ve sjednané lhůtě, jinak do jednoho měsíce ode dne, kdy byl o jejich vrácení věřitelem požádán.

24. Podľa § 505 zák. č. 513/1991 Sb., zanikne-li nebo zhorší-li se za trvání smlouvy zajištění závazku vrátit poskytnuté peněžní prostředky, je dlužník povinen doplnit zajištění na původní rozsah. Jestliže tak dlužník neučiní v přiměřené lhůtě, může věřitel od smlouvy odstoupit a požadovat, aby dlužník vrátil dlužnou částku s úroky. Odstoupení věřitele od smlouvy nemá vliv na zajištění závazků z této smlouvy.

25. Podľa § 506 zák. č. 513/1991 Sb., je-li dlužník v prodlení s vrácením více než dvou splátek nebo jedné splátky po dobu delší než tři měsíce, je věřitel oprávněn od smlouvy odstoupit a požadovat, aby dlužník vrátil dlužnou částku s úroky. Odstoupení věřitele od smlouvy nemá vliv na zajištění závazků z této smlouvy.

26. Podľa § 51a zák. č. 40/1964 Sb., tato hlava zapracovává příslušné předpisy Evropských společenství2a) 2b) a upravuje ochranu spotřebitele ve spotřebitelských smlouvách a některé povinnosti při uzavírání spotřebitelských smluv.

27. Podľa § 52 ods. 1/ až 3/ zák. č. 40/1964 Sb., spotřebitelskými smlouvami jsou smlouvy kupní, smlouvy o dílo, případně jiné smlouvy, pokud smluvními stranami jsou na jedné straně spotřebitel a na druhé straně dodavatel. Dodavatelem je osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy jedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti. Spotřebitelem je fyzická osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy nejedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti nebo v rámci samostatného výkonu svého povolání.

28. Podľa § 55 ods. 1/ až 3/ zák. č. 40/1964 Sb., smluvní ujednání spotřebitelských smluv se nemohou odchýlit od zákona v neprospěch spotřebitele. Spotřebitel se zejména nemůže vzdát práv, které mu zákon poskytuje, nebo jinak zhoršit své smluvní postavení. Ujednání ve spotřebitelských smlouvách podle § 56 jsou neplatná. V pochybnostech o významu spotřebitelských smluv platí výklad pro spotřebitele příznivější.

29. Podľa § 56 ods. 1/ až 3/ zák. č. 40/1964 Sb., spotřebitelské smlouvy nesmějí obsahovat ujednání, která v rozporu s požadavkem dobré víry znamenají k újmě spotřebitele značnou nerovnováhu v právech a povinnostech stran. Ustanovení odstavce 1 se nevztahuje na smluvní ujednání, která vymezují předmět plnění smlouvy nebo cenu plnění. Nepřípustná jsou zejména smluvní ujednání, která a) vylučují nebo omezují odpovědnost dodavatele za jednání či opomenutí, kterým byla spotřebiteli ůsobena smrt či újma na zdraví, b) vylučují nebo omezují práva spotřebitele při uplatnění odpovědnosti za vady či odpovědnosti za škodu, c) stanoví, že smlouva je pro spotřebitele závazná, zatímco plnění dodavatele je vázáno na splnění podmínky, jejíž uskutečnění je závislé výlučně na vůli dodavatele, d) dovolují dodavateli, aby spotřebiteli nevydal jím poskytnuté plnění i v případě, že spotřebitel neuzavře smlouvu s dodavatelem či od ní odstoupí, e) opravňují dodavatele odstoupit od smlouvy bez smluvního či zákonného důvodu a spotřebitele nikoli, f) opravňují dodavatele, aby bez důvodů hodných zvláštního zřetele vypověděl smlouvu na dobu neurčitou bez přiměřené výpovědní doby, g) zavazují spotřebitele k plnění podmínek, s nimiž se neměl možnost seznámit před uzavřením smlouvy, h) dovolují dodavateli jednostranně změnit smluvní podmínky bez důvodu sjednaného ve smlouvě, i) stanoví, že cena zboží či služeb bude určena v době jejich splnění, nebo dodavatele opravňují k zvýšení ceny zboží či služeb, aniž by spotřebitel byl oprávněn od smlouvy odstoupit, je-li cena sjednaná v době uzavření smlouvy při splnění podstatně překročena, j) přikazují spotřebiteli, aby splnil všechny závazky i v případě, že dodavatel nesplnil závazky, které mu vznikly, k) dovolují dodavateli převést práva a povinnosti ze smlouvy bez souhlasu spotřebitele, dojde-li převodem ke zhoršení dobytnosti nebo zajištění pohledávky spotřebitele.

30. Z dôkazov predložených žalobcom je zrejmé, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o prečerpaní na bežnom účte, na základe ktorej žalovaný prečerpal prostriedky na bežnom účte vo výške 20000 CZK, ktorú žalovaný čerpal postupne počnúc od 17.01.2017. Žalovaný splnil podmienky na poskytnutie povoleného prečerpania na jeho bežnom účte, podľa čl. 3 podmienok sa suma povoleného prečerpania považuje za úver a spravuje sa ustanoveniami ohľadne poskytnutia úveru. Zmluva bola uzavretá podľa , avšak žalovaný vystupuje v pozícii spotrebiteľa, keďže sa jedná o fyzickú osobu a úver bol poskytnutý nie na podnikateľskú činnosť žalovaného. S poukazom na tieto skutočnosti súd posudzoval zmluvný vzťah aj podľa ustanovení platného s prihliadnutím na ochranu spotrebiteľa. Žalovaný však bol v konaní zastúpený advokátom, preto jeho postavenie ako slabšej strany v konaní zvolením advokáta zaniklo.

31. Žalobca predložil súdu vyčíslenie istiny, ktorú žalovaný celkovo vyčerpal, a to vo výške 20000 CZK. Podľa bodu 9 podmienok úroky, s platením ktorých bol žalovaný v omeškaní, sa dňom nasledujúcim po splatnosti stali súčasťou vyčerpanej istiny. Žalovaný pri úrokovej sadzbe 18,9 % p. a. čerpal prostriedky v roku 2017, pričom bol v omeškaní s ich plnením, preto žalobca pripísal žalovanému na ťarchu úroky v celkovej výške 4873,86 CZK ku dňu 11.06.2018. Tieto úroky z istiny boli medzi stranami sporu dohodnuté, podľa bodu 11 podmienok žalobca bol oprávnený navrhnúť žalovanému novú úrokovú sadzbu písomným oznámením a žalovaný mal žalobcovi oznámiť v danej lehote 30 dní, že s úrokovo sadzbou nesúhlasí, v opačnom prípade mal žalobca za to, že žalovaný s navrhnutou úrokovou sadzbou súhlasí. Zo strany žalobcu došlo k oznámeniu o zvýšení úrokovej sadzby zo 16,9 % na 18,9 % žalovanému, žalovaný svoj nesúhlas písomne žalobcovi nezaslal, teda možno

konštatovať, že žalovaný s novou úrokovou sadzbou súhlasil. Úroková sadzba účtovaná žalobcom nebola v rozpore ani s ustanoveniami ani s ustanoveniami , jedná sa o štandardnú výšku úroku v roku 2010 stanovenú peňažnými ústavmi na poskytnutie nezabezpečených úverov spotrebiteľom na obdobie od 1 do 5 rokov. Pri podpise zmluvy bola táto skutočnosť žalovanému ozrejmená, žalovaný nemal výhrady voči týmto úverovým podmienkam, riadne sa oboznámil s obchodnými podmienkami ako aj s podmienkami pre poskytnutie povoleného prečerpania prostriedkov na bežnom účte, čo potvrdil svojim vlastnoručným podpisom pri podaní žiadosti o poskytnutie kontokorentného úveru dňa 21.03.2003, ako aj vo svojej žiadosti o poskytnutie ČSOB povoleného prečerpania zo dňa 10.10.2008. Žalovaný nenamietal ani v období platnosti úverovej zmluvy tieto skutočnosti. Začal ich namietať až po doručení žaloby, keď tvrdil prostredníctvom svojho právneho zástupcu, že nárok žalobcu neuznáva, pretože mu nie je zrejmý právny dôvod uplatnenej pohľadávky. Žalovaný tvrdil, že žalobcovi zaplatil celkovo sumu 111781 CZK za obdobie rokov 2010 až 2017, z predchádzajúceho konania sp. zn. je súdu známe, že žalovanému zo strany žalobcu boli poskytnuté dva úvery, pričom v jednom prípade sa jednalo o kreditnú kartu s povoleným limitom do výšky 20000 CZK, z ktorej žalovaný postupne čerpal finančné prostriedky. Tvrdenia žalovaného ohľadne týchto skutočností neboli preukázané žiadnymi dôkazmi zo strany žalovaného, v podstate žalovaný v konaní neprodukoval žiadne dôkazy, ktorými by preukázal niektoré zo svojich tvrdení.

32. Žalobca predložil súdu dôkazy, z ktorých bolo nesporne preukázané, že žalovaný riadne nesplácal úver, ktorý mu žalobca poskytol, porušil platobnú disciplínu dohodnutú v zmluve o úvere a v obchodných podmienkach žalobcu. Žalobca v spore preukázal oprávnenosť nároku (zmluva o úvere obsahuje všetky zákonné náležitosti vyplývajúce z s prihliadnutím na ustanovenia na ochranu spotrebiteľa), pričom obranu žalovaného pri rozhodovaní nevzal do úvahy z dôvodov uvedených vyššie. Žalovaný naďalej dlhuje žalobcovi istinu vo výške 20000 CZK, ktorú je povinný žalobcovi zaplatiť. Súd priznal žalobcovi aj zmluvný úrok vo výške 4873,86 CZK, ktorý bol vyčíslený vyššie, a to z toho dôvodu, že sa jednalo o úrok z poskytnutých prostriedkov do doby zosplatnenia, ktorý bol žalobcom riadne vyčíslený a vyplýva z výpisu z účtu, keďže tento úrok bol dojednaný medzi stranami podľa článku 9 podmienok.

33. V konaní si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,05 % p. a. zo sumy sankčných poplatkov, ako aj zo sumy istiny a poplatkov, pričom ich celkovú výšku vyčíslil na sumu 1394,04 CZK, ktorý úrok z omeškania vyčíslil v súlade s článkom 4.3 podmienok. Žalovaný preukázateľne neuhradil splátky splatné v lehote splatnosti, preto mu bol účtovaný úrok z omeškania, pričom ich výšku žalobca riadne konkretizoval a žalovaný nevzniesol žiadny argument, ktorým by odôvodňoval, z akého dôvodu by ho nemala zaväzovať povinnosť zaplatiť dlžný úrok z omeškania. V zmluve boli dojednané poplatky v súlade so sadzobníkom poplatkov, a to poplatky za upomienky podľa článku 4.5 podmienok, výška týchto poplatkov činila sumu 1800 CZK a takisto sa poplatky pripísali k vyčerpanej istine.

34. Súd po oboznámení sa so všetkými dôkazmi dospel k tomu záveru, že žalobe v časti o zaplatenie istiny, kapitalizovaného zmluvného úroku a kapitalizovaného úroku z omeškania je potrebné vyhovieť, pretože žalobca predložil dôkazy, ktorými preukázal tak výšku ako aj dôvodnosť svojho nároku, čo síce žalovaný síce namietal, ale z tvrdení žalobcu neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktorými by žalovaný vedel preukázať, že žalobcovi predmetný nárok neprináleží. Tvrdenia žalovaného sa zakladali na rýdzo teoretických úvahách bez akéhokoľvek právneho a skutkového základu, pričom právny zástupca žalovaného len tvrdil, že žalovaný zaplatil celkovo sumu 111781 CZK, čo súd považoval za všeobecné konštatovanie, nijakým dôkazom nepodložené. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd žalobe vo vyššie uvedenej časti vyhovel.

35. Žalobcovi súd priznal aj úroky z omeškania, ktoré bol žalovaný povinný z istiny zaplatiť vo výške určenej nariadením vlády ČR č. 142/1994 Sb. v platnom znení, t. j. vo výške REPO sadzby ČNB zvýšenej o 8 bodov p. a., t. j. vo výške 8,05 % ročne zo sumy 20000 CZK od 12.06.2018 do zaplatenia, pretože žalovaný sa preukázateľne dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, žalobca si uplatnil úrok z omeškania deň nasledujúci po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.

36. Súd posúdil žalobu v časti o zaplatenie zmluvného úroku vo výške 18,9 % p. a. zo sumy 20000 CZK od 12.06.2018 do zaplatenia a mal za to, že v tejto časti je potrebné žalobu zamietnuť, a to z nasledovných dôvodov: Žalobca si uplatnil tieto úroky z úveru po zosplatnení úveru, t. j. po vyhlásení jeho mimoriadnej splatnosti. Súd bol toho názoru, že predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej

podstate jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Kým dohodnutý úrok predstavuje cenu, za ktorú veriteľ poskytuje dlžníkovi istinu k dispozícii, tento zisk predstavuje práve dohodnutý úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku a predstavuje takýto úrok kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru v splátkach. Zosplatnením úveru nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda stráca veriteľ nárok na úroky za požičané peňažné prostriedky od spotrebiteľa. Ak spotrebiteľ nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili ak by spotrebiteľ takéto právo držby finančných prostriedkov mal, inak by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by mal naďalej nárok na úroky zo zmluvy. Aplikačná prax súdov sa už zaoberala otázkou priznania úrokov za úver po splatnosti pohľadávky, NSSR vo svojom rozhodnutí sp. zn. uviedol, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu a od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, toto rozhodnutie NSSR bolo potvrdené aj uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 18.09.2012. Taktiež výkladom Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, súdny dvor stanovil zásadné pravidlo pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky za nekalú, ak sa odkláňa od dispozičných noriem zákona v neprospech spotrebiteľa. Úrok z úveru predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Zosplatnením úveru na jednej strane nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, na druhej strane už spotrebiteľ nemá právny titul držať peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom, v svojej dispozícii, preto niet dôvodu na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov. V opačnom prípade by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Za tejto situácie by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky ako keby k zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by tak nemal žiadne garantované práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Navyše by došlo k hrubej nadvláde veriteľa, ak by bol tento nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potencionálnej nečinnosti. Takéto správanie veriteľa nemôže byť podporované a používať právnu ochranu. Keďže v danej veci niet pochýb o tom, že medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, po poskytnutí náležitej ochrany žalovanému ako spotrebiteľovi, súd dospel k záveru, že po zosplatnení úveru žalobcovi neprináležia úroky dohodnuté za poskytnutý úver.

37. Podľa / , výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj v cudzej mene . V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd priznal žalobcovi uplatnený nárok od žalovaného v CZK.

38. O trovách konania rozhodol súd podľa / tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle / a / .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) / /.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky,

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania / /.