Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/187/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci navrhovateľa: E.. Ľ. Y., X. G. XX.XX.XXXX, L.: Y. X, XXX XX L., právne zastúpený: JUDr. Juraj Bašnák, advokát, so sídlom: Černyševského 10, 851 01 Bratislava, proti oprávnenej z výživného: Z. Y., X. G. XX.XX.XXXX, L.: H. XX, XXX XX L., právne zastúpená: JUDr. Dagmar Farkašová, advokátka, so sídlom: Štúrova 11, 811 02 Bratislava, o zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10. januára 2018 č. k. -198, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10. januára 2018, č. k. -198 p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 10.01.2018, č. k. -198, znížil vyživovaciu povinnosť otca voči plnoletej Z. Y., X. XX.XX.XXXX, zo sumy 990,- eur mesačne na sumu 500,- eur mesačne, počnúc mesiacom január 2018, ktorú sumu je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám dcéry Laury. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh na zníženie výživného zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia tak, že žiadnej strane nepriznal návrh na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že návrhom podaným na súd prvej inštancie dňa 31.03.2016 sa otec domáhal zníženia výživného pre vtedy ešte maloletú Z., zo sumy 990,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne, a to spätne odo dňa 31.03.2016 V návrhu otec uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 11.03.2009, č.k. -32, súd rozviedol manželstvo účastníkov a schválil dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva, na základe ktorej bola maloletá Z. zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá maloletú zastupuje a spravuje jej majetok. Styk otca s maloletou sa neupravoval. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 990,- eur mesačne, splatnou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. V návrhu na zníženie výživného na toho času plnoletú Z. otec poukazoval na to, že v čase rozvodu s matkou maloletej a schválenia rodičovskej dohody dosahoval príjem v rozmedzí od 3.000,- eur až do 5.000,- eur, ale v súčasnosti už dlhodobo nemá žiaden príjem a finančné prostriedky čerpá z úspor. Je spoločníkom vo viacerých obchodných spoločnostiach, ale tieto nevykonávajú žiadnu činnosť, pričom jediná obchodná spoločnosť, ktorej je spoločníkom, a ktorá obchodnú činnosť vyvíja, je TRINITY CAFE s.r.o., so stratou za rok 2014. Od času odchodu zo spoločnej domácnosti vedenej s matkou plnoletej Z., t.j. od začiatku roka 2015, býva otec v garsónke na Zámockej ulici v Bratislave. Iné nehnuteľnosti okrem garsónky, ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty nevlastní. Otec

má tiež ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi Z. Y., X.. XX.XX.XXXX. S matkou maloletého Z. nežije v spoločnej domácnosti a na jeho výživu prispieva na základe dohody s matkou maloletého sumou 100,- eur mesačne. Otec v návrhu tiež zdôraznil, že po rozvode s matkou Z. sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, pričom si neuplatňoval žiadne nároky v rámci vysporiadania BSM, hoci počas trvania manželstva zabezpečoval príjem rodiny výlučne, alebo v prevažnej miere. Matka spolu s Z. zostali bývať vo veľkom rodinnom dome v lukratívnej časti Bratislavy, ktorý bol zrenovovaný výlučne zo zárobku otca. Na návrh Z. matky je proti nemu vedené exekučné konanie za účelom vymoženia zameškaného výživného. Svoje výdavky vyčíslil otec v sume 360,- eur a pozostávajú zo sumy 200,- eur na stravu, 20,- eur na drogériu, 20,- eur na elektrinu a 120,- eur tvoria náklady na byt.

3. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení rozsudku uviedol, že plnoletá Z. sa k návrhu otca vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 21.04.2017, ktorým žiadala návrh, ako nedôvodný zamietnuť, nakoľko nie sú splnené predpoklady pre zníženie výživného, keďže od času ostatného rozhodnutia o výžinom sa na jej strane podstatne zmenili pomery, keď v čase posledného rozhodnutia mala 10 rokov, pričom toho času dosiahla vek plnoletosti a jej odôvodnené potreby sa zmenili primerane k veku. Otec by sa mal podľa jej názoru zmobilizovať a začať sa starať o to, aby svoje dve deti dokázal podporovať aspoň formou platenia výživného. Zdôraznila, že otec si dlhodobo nepravidelne plnil vyživovaciu povinnosť, následkom čoho bola matka nútená podať návrh na exekúciu, keďže už v čase podania návrhu predstavoval dlh otca na výživnom sumu vo výške 33.150,- eur. Až exekučným konaním sa otec zaktivoval a bola uzavretá dohoda o urovnaní, kedy uhradil exekúciu vo výške 30.000,- eur, z čoho bola oprávnenej poukázaná suma 25.000,- eur. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane otca, ako osoby povinnej platiť výživné, zdôraznila, že otec má vysokoškolské vzdelanie, je absolventom právnickej fakulty, zastával dosť vysoké funkcie v štátnej administratíve, čiže nie je obmedzená jeho schopnosť pracovať v štátnej správe, keď už mu podnikanie v súkromnej sfére nejde tak, ako by si predstavoval. Poukázala tiež na skutočnosť, že otec je vlastníkom bytu na B. N. o výmere 22 m2, pričom hodnota nehnuteľnosti bola znalcom Ing. Antonom Fuzákom v znaleckom posudku č. 281/2016 stanovená na sumu 109.000,- eur.

4. Súd prvej inštancie odôvodnil napadnutý rozsudok s poukazom na ustanovenia až 5, , a Zákon o rodine v znení neskorších predpisov. V rámci skutočného stavu zisteného na základe vykonaného dokazovania uviedol, že v čase rozhodovania už plnoletá Z. bola študentkou 4. ročníka gymnázia na Grösslingovej ulici v Bratislave. Pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, č. k. -32 zo dňa 11.03.2009, ktorým súd zároveň schválil dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu na čas po rozvode, na základe ktorej zveril súd vtedy maloletú Z. do osobnej starostlivosti matky, ktorá bola oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, pričom otca súd zaviazal prispievať na výživu vtedy maloletej Z. sumou 990,- eur mesačne. Súd prvej inštancie ďalej k aktuálnemu stavu uviedol, že plnoletá Z. je zdravá, má však diagnostikované špecifické potreby pri vzdelávaní, ako aj úzkostno-fóbickú poruchu, pre ktorú je dispenzarizovaná u MUDr. Kataríny Bulánkovej, pedopsychiatričky. Pravidelné mesačné výdavky na odôvodnené potreby Z. boli ustálené súdom prvej inštancie v sume 1.067,93 eur (náklady na bývanie vo výške 221,93 eur, strava vo výške 200,- eur, hygiena, kozmetika a lieky vo výške 15,- eur, poplatok za mobilný telefón vo výške 15,- eur, vreckové vo výške 40,- eur, knihy, kultúra a školské pomôcky vo výške 20,- eur, doprava - MHD vo výške 10,- eur, doučovanie (matematika) vo výške 120,- eur, maturitná príprava (slovenský jazyk + chémia) vo výške 160,- eur, mimoriadny výdavok súvisiaci so stužkovou vrátane oblečenia vo výške 42,- eur (spolu 500,- eur), oblečenie vo výške 35,- eur, záujmová činnosť (kone, plaváreň) vo výške 112,- eur, náklady na zubnú starostlivosť vo výške 17,- eur, náklady na rozvoz do školy (okrem MHD) vo výške 60,- eur). Vo vzťahu k matke súd prvej inštancie uviedol, že žije s dcérou v spoločnej domácnosti, v dome na H. ulici v Bratislave, ktorý získala matka darom od rodičov. Je samostatne zárobkovo činná, podniká na základe živnostenského oprávnenia, ako učiteľka nemčiny a slovenčiny pre cudzincov v nemeckom jazyku a jej priemerný zárobok predstavuje sumu 700,- až 800,- eur mesačne. Okrem rodinného domu je spoluvlastníčkou podielu k nehnuteľnosti vedenej, ako rekreačná chata v obci Mýto pod Ďumbierom. Otec plnoletej Z. Y. býva v garsónke na B. N. v Bratislave, ktorú vlastní. Mesačné výdavky vyčíslil v sume 360,- eur. Je spoločníkom spoločnosti e-real s.r.o., ktorá obchoduje s realitami. Podľa výpovede otca príjem z nej je náhodný, obchodnú činnosť vykonáva príležitostne, zamestnaný nie je. Podľa účtovnej závierky spoločnosti e - real s.r.o za rok 2016 táto vlastní majetok spolu vo výške 124.018 eur, výsledok hospodárenia bol účtovaný vo výške 15.563 eur. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému Z. Y., X.. XX.XX.XXXX, ktorú mal už v čase posledného rozhodnutia o výživnom. Na výživu maloletého

Z. otec prispieva na základe dohody s jeho matkou podľa predložených výpisov z účtu sumou 100,- eur mesačne.

5. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní zohľadnil skutočnosť, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu uplynulo takmer 9 rokov a na strane otca sa zmenili jeho zárobkové pomery. V konaní bolo nesporné, že narastajúcim vekom oprávnenej osoby, plnoletej Z. Y., vzrástli jej výdavky spojené s uspokojovaním odôvodnených životných potrieb, na čo súd prvej inštancie prihliadol pri posúdení dôvodnosti návrhu podaného otcom, ako osobou povinnou platiť výživné. V konaní bolo však rovnako preukázané, čo nespochybnila ani oprávnená, že skutočné príjmy otca sa znížili v porovnaní s príjmom, z ktorého vychádzal súd prvej inštancie pri schvaľovaní rodičovskej dohody, v rámci ostatného určenia výživného. Po zvážení zárobkových a majetkových pomerov oboch rodičov, ktorých vyživovacia povinnosť k plnoletej Laure doposiaľ trvá, nakoľko vzhľadom na prípravu na budúce povolanie nie je schopná sa toho času sama živiť, ako aj jej odôvodnených výdavkov, vyhodnotil súd prvej inštancie, že návrhu otca je možné vyhovieť len čiastočne, nakoľko výživné v sume 100,- eur mesačne, ktorého určenia sa domáhal, nezodpovedá odôvodneným potrebám plnoletej Z., primeraným k jej veku a odôvodneným aj v súvislosti s jej prípravou na budúce povolanie a nákladmi s tým spojenými, ktoré sú vzhľadom na jej špecifické potreby učenia zvýšené. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na skutočnosť, že požadovaná výška výživného okrem toho nezodpovedá možnostiam a schopnostiam otca, ktorý nevyužíva dostatočne svoje schopnosti a možnosti, ako aj skúsenosti na dosiahnutie primeraného príjmu. Súd prvej inštancie v danom prípade dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zníženie výživného na plnoletú Z. Y. zo sumy 990,- eur mesačne na sumu 500,- eur mesačne, počnúc mesiacom január 2018 (k času rozhodnutia súdu), keďže zárobkové pomery otca sa zmenili, pričom táto suma výživného zodpovedá pomerne k polovici mesačných výdavkov plnoletej dcéry, keďže vyživovaciu povinnosť k dcére má v rovnakej miere aj matka, nakoľko na osobnú starostlivosť v prípade plnoletého dieťaťa už nie je možné prihliadnuť a možnosti a schopnosti rodičov dosahovať príjem vyhodnotil súd prvej inštancie, ako podobné. Návrh otca vo zvyšnej časti zamietol.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie s odôvodnením, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa názoru otca súd prvej inštancie dospel k nesprávnym zisteniam pri posudzovaní príjmu na jeho strane, keď v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že podľa účtovnej závierky spoločnosť e-real s.r.o., v ktorej je otec spoločníkom, za rok 2016 vlastní majetok spolu vo výške 124.018,- eur, pričom súd nezobral do úvahy, že 90% tohto majetku spočíva v pohľadávkach z obchodného styku, a teda ich vymožiteľnosť je otázna. Rovnako nemožno považovať výsledok hospodárenia obchodnej spoločnosti e-real s.r.o vo výške 15.563,- eur za čistý príjem otca, nakoľko ak by si aj ako spoločník obchodnej spoločnosti vyplatil celý výsledok hospodárenia obchodnej spoločnosti e-real s.r.o vo výške 15.563,- eur, musí ešte platiť odvody na zdravotné poistenie vo výške 14%, a teda jeho čistý príjem by bol vo výške 13. 084,18 eur. Príjem otca cez jeho obchodnú spoločnosť e-real s.r.o predstavoval za rok 2016 sumu 13.084,18 eur, tzn. 1.090,-eur za mesiac. V roku 2015 dosiahla spoločnosť e-real s.r.o stratu vo výške 961,- eur, za rok 2017 hospodárila s pozitívnym výsledkom, avšak s poklesom oproti predošlému roku o 9.027,- eur. Súd prvej inštancie tiež podľa názoru otca nesprávne hodnotil jeho schopnosti a možnosti. Otec uvádza, že vzhľadom na svoj vek je schopný dosahovať priemerný mesačný zárobok zodpovedajúci priemernej mesačnej mzde v podmienkach Slovenskej republiky. Poukazuje na to, že sa pokúšal zamestnať, avšak bezúspešne vzhľadom na nízke ohodnotenie. Namieta, že súd prvej inštancie neprihliadal na schopnosti a možnosti matky z hľadiska toho, či tieto zodpovedajú príjmu, ktorý dosahuje. Otec ďalej rozporuje náklady na doučovanie a na stužkovú, ktoré nie sú pravidelnými výdavkami oprávnenej z vyživovacej povinnosti. Výdavky týkajúce sa voľnočasových aktivít považuje za umelo vytvorené tak, aby mohli čo možno v maximálnej možnej miere navýšiť náklady plnoletej Z.. Vyčíslené náklady oprávnenej z vyživovacej povinnosti vo výške 1.067,93 eur nie sú podľa názoru otca odôvodnenými potrebami. Príjem otca je 5 až 6 násobne nižší, ako v čase posledného rozhodnutia, a zároveň má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, pričom zníženie životného štandardu sa musí prejaviť aj na životnom štandarde oprávnenej z vyživovacej povinnosti. Podľa názoru otca súd prvej inštancie nezohľadnil majetkové pomery na strane matky spočívajúce vo vlastníctve nehnuteľnosti v lukratívnej časti Bratislavy. Zníženie výživného na polovicu oproti pôvodnému rozhodnutiu považuje otec za nedostatočné. Zdôraznil, že súd prvej inštancie mal na základe vykonaných dôkazov priznať výživné na plnoletú dcéru vo výške 100,- eur. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že zníži jeho vyživovaciu povinnosť zo sumy 990,- eur mesačne na 100,- eur mesačne, počnúc mesiacom január 2018, alebo rozhodnutie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Oprávnená z vyživovacej povinnosti vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny tak po skutkovej, ako aj právnej stránke. Poukazuje na to, že otec v rámci odvolania neuviedol žiadnu novú skutočnosť a za pomoci účelovej argumentácie sa snaží v rámci odvolania spochybniť jasné a relevantné skutkové závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo skutočností pri zisťovaní majetkových pomerov na strane otca spočívajúcich v jeho príjme a tieto správne vyhodnotil. Rovnako správne vykonal dokazovanie a vyhodnotil jednotlivé odôvodnené položky, pričom nejde v žiadnom prípade o nadštandardné atribúty, ale bežné priemerné potreby 19 - ročného dievčaťa, ktoré študuje na gymnáziu a pripravuje sa na vysokoškolské štúdium. Súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ prihliadol na zmenu veku a zmenu spoločenských pomerov a tieto zároveň postavil do vzájomnosti k zmeneným pomerom na strane otca (vznik ďalšej vyživovacej povinnosti, ako aj pokles zárobku). Nie sú preto pravdivé závery otca, že by súd prvej inštancie nezohľadnil pokles príjmov na jeho strane. Rovnako nie je pravdivý záver o tom, že by vyčíslené náklady predstavovali spoločenský nadštandard, a že by súd prvej inštancie neprihliadal na majetkové pomery matky. V čase vyhlásenia rozhodnutia bola matka vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, k.ú. Staré mesto, ktorý nadobudla darom. K jeho odpredaju prišlo v jarných mesiacoch 2018. Matka sa dlhodobo vysporiadavala s nedostatkom finančných prostriedkov, aj vzhľadom na dlhodobé neplatenie výživného zo strany otca a finančné prostriedky získané predajom nehnuteľnosti musí použiť na kúpu inej nehnuteľnosti určenej na bývanie pre ňu a pre dospelé dieťa Z. Y., s ktorou bývajú v spoločnej domácnosti. Plnoletá Z. rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje v celom rozsahu za správne, ktoré vychádza z náležitého a úplne zisteného skutkového stavu, vzhľadom na čo navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

8. Otec na vyjadrenie dcéry uviedol, že jeho možnosti uplatnenia sa, ako advokát, resp. podnikový právnik sú obmedzené vzhľadom na chýbajúcu relevantnú prax v odbore a výška ponúkaného platu na pozíciu podnikového právnika je cca 1.200 eur brutto, čo predstavuje čistý príjem cca 900,- eur, čo je približne rovnaká výška príjmu, aký dosahuje v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Opätovne zdôraznil, že odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov a ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Žiadnym spôsobom nespochybňuje zmenu spoločenských pomerov na strane dcéry, ale k zásadnej zmene spoločenských pomerov došlo aj na jeho strane, kedy došlo k zníženiu jeho príjmu o 80% a súčasne mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Namieta ale, že súd prvej inštancie nevyčíslil hodnotu nehnuteľnosti, ktorej bola matka plnoletej Z. vlastníčkou. Poukazuje na skutočnosť, že aj v prípade kúpy lukratívneho trojizbového bytu v centre Bratislavy matke plnoletej Z. zostanú ešte nemalé finančné prostriedky z predaja domu.

9. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený ( , ) a o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.

10. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a napadnutým rozhodnutím, dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie na zistenie skutočného stavu veci a na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel ku správnemu záveru o dôvodnosti zníženia výživného zo sumy 990,- eur mesačne na sumu 500,- eur mesačne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie.

11. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem

zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj.

12. Vyššie uvedené kritériá pri určovaní výživného platia aj pri rozhodovaní o znižovaní vyživovacej povinnosti. Pri znížení vyživovacej povinnosti je nevyhnutné mať preukázané, že došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zníženie výživného a zároveň pri posudzovaní, o akú sumu výživné znížiť, je nevyhnutné brať na zreteľ uvedené hľadiská pre určovanie výšky výživného. Prvoinštančný súd sa pri rozhodovaní o návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti otca voči už plnoletej Z. riadil vyššie uvedeným, vychádzal z majetkových pomerov navrhovateľa, z jeho možností a schopností, ako aj z oprávnených nákladov plnoletej Z.. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že došlo na strane povinného ku zmene pomerov od poslednej úpravy, ktorá odôvodňuje výživné znížiť, keď povinnému pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a jeho celkový príjem sa znížil. Odvolací súd sa však nestotožnil s argumentami otca uvedenými v odvolaní, že je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť na výživné oprávnenej len sumu 100,- eur mesačne. Takáto suma jednoznačne nepostačuje ani na pokrytie základných potrieb oprávnenej a nedosahuje ani sumu životného minima. Z vykonaného dokazovania nevyplýva žiadna objektívna prekážka, ktorá by bránila navrhovateľovi mať riadne zamestnanie a dosahovať príjem vyšší, ako deklaruje. Súd musí vychádzať nie len z reálneho príjmu, ale aj z možností a schopností povinnej osoby. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že navrhovateľ nevyužíva svoje skúsenosti a vzdelanie. Odvolací súd dodáva, že ako vysokoškolsky vzdelaná osoba v odbore právo má schopnosti k dosahovaniu príjmu, z ktorého môže hradiť potrebné náklady na plnoletú dcéru. Taktiež bolo správne brať pri rozhodovaní do úvahy, že ku zmene pomerov došlo od poslednej úpravy aj na strane oprávnenej z výživného a to tak, že došlo k nárastu nákladov na jej osobu. Náklady na oprávnenú súd prvej inštancie riadne zistil, a tieto správne ustálil. Odvolací súd v súvislosti s oprávnenými nákladmi na plnoletú Z. uvádza, že týmito nie sú len výdavky na stravu, bývanie, ošatenie, hygiénu a náklady súvisiace so zdravotným stavom, ale aj náklady na vzdelanie, a to aj na prípadné doučovanie, a taktiež náklady na voľnočasové aktivity a sociálne, či kultúrne vyžitie. Odvolací súd poukazuje i na tú skutočnosť, že navrhovateľ uvádza, že spoločnosť e-real s.r.o., v ktorej je jediným spoločníkom a konateľom už nedosahuje zisk, ako v minulosti, avšak z účtovnej závierky tejto spoločnosti za rok 2016 vyplýva, že firma zakúpila samostatnú hnuteľnú vec, kam patrí napríklad dopravné vozidlo, stroje, zariadenia s dobou použiteľnosti viac ako jeden rok (účet 022) v hodnote 25.230,- eur, takže tvrdenia navrhovateľa o nemajetnosti firmy sa javia odvolaciemu súdu ako účelové. Navrhovateľ tvrdí, že z podnikateľských aktivít nemá dostatočný príjem, avšak i napriek tomu, že má vysokoškolské vzdelanie a nie je na jeho strane žiadna objektívna prekážka k výkonu práce, nehľadá si iný spôsob získania príjmu, čo nemôže byť vyhodnotené v neprospech osoby, voči ktorej má vyživovaciu povinnosť. Ďalej je dôležité uvedomiť si, že výživné súd prvej inštancie znížil takmer o polovicu, plnoletá Z. nie je schopná sa sama živiť, keďže študuje a pripravuje sa na budúce povolanie. Je preto nevyhnutné, aby jej potreby zabezpečili rodičia. Určená suma výživného 500,- eur s prihliadnutím na opodstatnené náklady oprávnenej je zo strany otca primeraná, keď matka taktiež pri takto stanovenej sume sa musí finančne podieľať na výžive dcéry a to v obdobnom rozsahu, ako otec. K námietke navrhovateľa, že súd prvej inštancie nebral do úvahy, že matka predala nehnuteľnosť - rodinný dom za takmer 1.000.000,- eur odvolací súd uvádza, že táto skutočnosť nie je podstatná, nakoľko matka bola vlastníčkou spomínanej nehnuteľnosti už v

čase pôvodného rozhodnutia, nedošlo teda ku zmene jej majetkových pomerov a navyše matka musela pri predaji nehnuteľnosti, ktorú s oprávnenou obývala zabezpečiť nové bývanie. Nie je tu diametrálne odlišná životná úroveň rodičov, pre ktorú by jeden z nich mal mať vyživovaciu povinnosť vo vyššom rozsahu, ako ten druhý.

13. Odvolacím súdom bolo zistené, že súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie, riadne zistil skutočný stav potrebný na rozhodnutie, zaoberal sa všetkými podstatnými skutočnosťami a v rámci odôvodnenia svojho rozsudku sa s nimi riadne vysporiadal. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pretože je vecne správny ( , ).

14. Odvolací súd zároveň dodáva, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. -34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. ).

15. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ustanovením C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ().

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ().

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ().

(1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).