Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/72/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Veronikou Kubríkovou, PhD., AK so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 50 361 368 (predtým oprávnený: Poštová banka, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890), proti povinnému: Q. R., nar.: XX. XX. XXXX, naposledy bytom P. Q. XX, zomrelý: 27. 09. 2017, vedenej pred súdnou exekútorkou Mgr. Janou Virličovou, Exekútorský úrad so sídlom Vajnorská 100/ A, Bratislava, pod spis. zn. EX 7431/15, pre vymoženie istiny vo výške 927,32 eur s príslušenstvom a trov exekučného konania, o žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č. k.: -11 zo dňa 03. 07. 2015, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení tohto uznesenia súd uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 25. 03. 2015, doručeným súdnej exekútorke Mgr. Jane Virličovej dňa 31. 03. 2015, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre uspokojenie svojej pohľadávky vo výške 927,32 eur s príslušenstvom a trov konania, vyplývajúcej z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a. s., so sídlom v Bratislave, spis. zn. zo dňa 04. 10. 2013, ktorý sa stal právoplatným dňa 29. 11. 2013 a vykonateľným dňa 03. 12. 2013.

3. Súd prvej inštancie citoval ustanovenie , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "") v znení neskorších predpisov, a o rozhodcovskom konaní (ďalej len ""), až 4, , až 2 (ďalej len "") a konštatoval, že povinný s oprávneným dňa 12. 01. 2012 uzatvorili Zmluvu o úvere

- dostupná pôžička č. 0495284112, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 1 000 eur, ktorý sa povinný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 64,62 eur. Výška RPMN bola vypočítaná vo výške 28,70 %.

4. Súd ďalej uviedol, že zo Zmluvy o úvere - dostupná pôžička vyplýva, že táto bola uzavretá na pripravenom tlačive, do ktorého boli vpísané údaje o povinnom a výške úveru. Povinný nemal možnosť

meniť obsah Obchodných podmienok pre úver oprávneného, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzavretej zmluvy. Povinný teda mal možnosť len akceptovať alebo neakceptovať zmluvu ako celok.

5. Súd prvej inštancie tiež zistil, že rozhodcovský súd založil svoju právomoc rozhodnúť o spore na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je stanovená v článku 10, II. časti Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len "VOP"). Mal za to, že rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale táto vyplýva zo štandardnej zmluvy a neumožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie majetkového sporu vzniknutého z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou všeobecným súdom. Rozhodcovská doložka navyše splýva so štandardnými podmienkami. Povinný (spotrebiteľ) mal možnosť len odmietnuť zmluvu o úvere alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam určeným oprávneným, t. j. dodávateľom. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že predmetná rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa uplatňovať, či brániť svoje práva výhradne pred rozhodcovským súdom. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza ("in fraudem legis"). Predmetná doložka tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah, čím táto napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle ustanovenia a je v súlade s ustanovením absolútne neplatná.

6. Uzavrel, že keďže rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, je neprijateľnou a absolútne neplatnou, výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje zákonu a dobrým mravom. Exekučný titul v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, ktorý založil svoju právomoc na základe rozhodcovskej zmluvy, preto nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul a vydaný v súlade so zákonom.

7. Na základe vyššie uvedených skutočnosti súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

8. Na súde prvej inštancie konal a rozhodoval vyšší súdny úradník.

9. Proti citovanému uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený.

10. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že súdnej exekútorke udelí poverenie na vykonanie exekúcie vo veci alebo alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

11. Oprávnený v odvolaní namietal, že v danom konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení (ďalej len ""), pričom tie dôvodil tým, že podľa ustanovenia v konaní došlo k vadám uvedeným v , že podľa ustanovenia súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že podľa ustanovenia rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že podľa ustanovenia doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa ustanovenia , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie, že podľa ustanovenia v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, že podľa ustanovenia účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, a že podľa ustanovenia súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

12. V tejto súvislosti oprávnený poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že v zmysle tohto ustanovenia je exekučný súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz jedine žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Nemá však oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere obsahujúcu rozhodcovskú doložku, nakoľko tým prekračuje zákonné limity pre skúmanie podmienok pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd pri skúmaní rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu nie

je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku. Rozsah právomoci exekučného súdu je daný aj ustanovením § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa oprávneného exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa , má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu ( ); výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány.

13. Uviedol, že ak exekučný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vykonáva iné dôkazy než tie, ktoré sú výslovne uvedené v citovanom ustanovení (exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia), ako aj v prípadoch, keď exekučný súd na ťarchu oprávneného reviduje skutkový stav, na ktorom je založený exekučný titul, je povinný dať oprávnenému možnosť sa k takto vykonaným dôkazom a takto nanovo vytvorenej procesnej situácii vyjadriť. Uvedené potvrdzuje aj nález Ústavného súdu SR z 10. júla 2013 č. k.: -47.

14. Oprávnený ďalej uviedol, že z preskúmavaného rozhodnutia exekučného súdu nie je zrejmý obmedzený rozsah preskúmavania materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozhodnutia. Napriek tomu, že exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého stupňa, tak v napadnutom rozhodnutí činí, čo treba odmietnuť ako neprípustné. V tejto súvislosti poukázal aj na nález Ústavného súdu SR z 18. októbra 2007 č. k.: , ako aj na nález z 05. apríla 2007 č. k.: .

15. K podanému odvolaniu sa súdna exekútorka a ani povinný v stanovenej lehote písomne nevyjadrili.

16. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť (ďalej len ""), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle ustanovenia zrušil (ďalej len ""), bol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle ustanovenia povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať ako nový procesný predpis.

17. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení - 384 , bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho podľa ustanovenia potvrdil.

18. Podľa ustanovenia , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia a pretože sa so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje na ustanovenie a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné.

20. V posudzovanom prípade je exekučným titulom Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a. s., so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava, IČO: 35 862 882, v rozhodcovskom konaní pred rozhodcami JUDr. Marekom Baňasom, JUDr. Jánom Huňadym a Mgr. Miroslavou Oršulovou, pod spis. zn. zo dňa 04. 10. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29. 11. 2013 a vykonateľnosť dňa 03. 12. 2013. Predmetný rozhodcovský rozsudok zaviazal žalovaného (povinného) zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) istinu vo výške 927,32 eur, úrok vo výške 25,50 % ročne zo sumy 927,32 eur od 02. 12. 2012 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 927,32 eur od 02. 12. 2012 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu predčasnej splatnosti celého úveru vo výške 138,56 eur, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú odo dňa nasledujúceho po dni predčasnej splatnosti celého úveru do dňa 01. 12. 2012 vo výške 42,63 eur, sumu

dlžných poplatkov vo výške 56 eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 58,23 eur, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

21. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala "Rozhodcovská doložka" uvedená v čl. 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou Zmluvy o úvere - dostupná pôžička č. 0495284112 uzatvorenej medzi Poštovou bankou, a. s., a povinným.

22. Na základe Zmluvy o úvere - dostupná pôžička č. 0495284112, ktorú povinný a oprávnený uzavreli dňa 12. 01. 2012 vyplýva, že na jej základe bol povinnému poskytnutý úver vo výške 1 000,00 eur. Povinný sa zároveň zmluvne zaviazal splatiť poskytnutý úver v pravidelných mesačných splátkach po 64,62 eur. Výška RPMN bola vypočítaná vo výške 28,70 %.

23. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným, ktorý vznikol na základe Zmluvy o úvere - dostupná pôžička č. 0495284112 zo dňa 12. 01. 2012, je vzťahom spotrebiteľským riadiaci sa zákonom o spotrebiteľských úveroch. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 06. 10. 2009 vo veci "Asturcom Telecomunicaciones SL", kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica č. 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 09. februára 2012, spis. zn.: ).

24. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že povinná z rozhodcovského rozsudku bola v rozhodcovskom konaní pasívna a nepodala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Totižto podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. 03. 2012, spis. zn.: , princíp "vigilantibus iura scripta sunt" v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa správne vyhodnotil rozhodcovskú doložku obsiahnutú vo Všeobecných obchodných podmienkach za rozpornú s ustanovením .

25. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade sa "Rozhodcovská doložka" nachádzala v čl. 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou Zmluvy o úvere - dostupná pôžička č. 0495284112.

26. Podľa čl. 10.2.2 Banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov alebo pri vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy, a to v nasledovnom znení:

a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania,

b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecného súdu.

27. Podľa bodu 2 v I. časti VOP, rozhodcovským súdom je Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a. s., IČO: 35 862 882, zapísaná v OR SR OS Bratislava I, odd. Sa, vl. č. 3157/B.

28. Podľa ustanovenia veta prvá , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). 29. Podľa ustanovenia , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

30. Podľa ustanovenia , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

31. Pokiaľ ide o samotné znenie rozhodcovskej doložky tak, ako vyplýva zo Všeobecných obchodných podmienok predložených právnym predchodcom oprávneného, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s jej posúdením súdom prvého stupňa a má za to, že táto nebola individuálne vyjednaná, bola súčasťou predtlačeného formulára vypracovaného poskytovateľom úveru, v danom prípade Poštovej banky, a. s., a povinný nemal reálnu možnosť túto zmeniť, ale mal možnosť iba zmluvu o úvere podpísať alebo nepodpísať. Z množstva exekučných vecí odvolací súd zistil, že rozhodcovské doložky sú uvedené vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú rozsiahle a predtlačené malým písmom, takže spotrebiteľ ani nie je reálne schopný sa s týmito riadne oboznámiť a odvolací súd v ani jednej z prejednávaných vecí nezistil, že by spotrebiteľ uplatnil nejakú výhradu k zmluve alebo obchodným podmienkam.

32. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu Smernicou Rady č. 93/13/EHS sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou.

33. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 Prílohy Smernice Rady č. 93/13 EHS z 05. 04. 1993 a v ustanovení .

34. V tejto súvislosti nie je podstatný ani doslovný preklad neprijateľnej podmienky uvedenej v písm. q) bodu 1 Prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS, ale skutočnosť, že rozhodcovská doložka spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Navyše, citovaná smernica v čl. 8 umožnila členským štátom prijať alebo si ponechať prísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa.

35. Teda ak je aj obsiahnutá v ustanovení upravená prísnejšie ako v samotnej smernici za účelom dosiahnutia maximálnej ochrany spotrebiteľa, takéto znenie nie je v rozpore s účelom a obsahom tejto smernice.

36. K námietke oprávneného, že zákonná úprava dáva bankám povinnosť spotrebiteľovi ponúknuť riešenie sporov rozhodcovským súdom odvolací súd uvádza, že ide o poučovaciu povinnosť, ale nie povinnosť takýto spôsob rozhodovania sporov spotrebiteľom vnútiť. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením oprávneného, že z právnej úpravy nevyplýva, že spotrebiteľské spory nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, ale pri dohode o takomto spôsobe riešenia sporov má byť spotrebiteľ, ktorý nie je podnikateľom a nepozná právnu úpravu takéhoto konania ako ani vnútorné predpisy rozhodcovských súdov, podrobne oboznámený s takýmto konaním, aby mal možnosť si vybrať, či spor s právnym predchodcom oprávneného, ako dodávateľom, bude riešiť v rozhodcovskom konaní alebo v konaní pred všeobecným súdom.

37. Dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom je preto potrebné považovať za konanie, v ktorom poskytovateľ úveru, ktorý má k dispozícii odborný aparát, zneužil svoje "silnejšie" postavenie a spotrebiteľovi ako "slabšej" strane vnútil pre neho nevýhodné podmienky.

38. Ide teda o konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, dôsledkom čoho je podľa ustanovenia ako aj podľa ustanovenia absolútna neplatnosť rozhodcovskej doložky uvedenej vo všeobecných obchodných podmienkach.

39. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, nakoľko znenie rozhodcovskej zmluvy bolo v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou v zmysle ustanovenia a ako taká bola už od počiatku v celom rozsahu neplatnou podľa ustanovenia . Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

40. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ustanovenia v celom rozsahu potvrdil.

41. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa ustanovenia v spojení s ustanovením rozhodol tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).