Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-23-2018.pdf
PDF · 262.31 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/23/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Rozsudok
v mene Slovenskej republiky
Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Marianou Pondelovou v spore žalobcu: O. F., D.. XX. XX. XXXX, N. Š. XXXX/XX, XXX XX U. X, v konaní zastúpený spoločnosťou: AK JUDr. Tomáš Suchý, spol. s. r. o., Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 234 148, konajúci prostredníctvom konateľa a advokáta
- JUDr. Tomáš Suchý, proti žalovanej: Ľ. Ž., D.. X.X.XXXX, N. C. G. XXX, XXX XX C. G., v konaní zastúpená spoločnosťou: JUDr. Marek Hraška, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Kopčianska 8/ A, 851 01 Bratislava, IČO: 52 274 896, konajúci prostredníctvom konateľa a advokáta - JUDr. Marek Hraška, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
1. Žalobca sa žalobou, ktorú podal na Okresný súd Levice (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) dňa 03.05.2018 domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú vedené na LV č. XXXX, pre katastrálne územie C. G., CKN parcela č. 107/4 - ostatné plochy o výmere 836 m2, CKN parcela č. 107/5 - zastavené plochy a nádvoria o výmere 215 m2 a stavbe - rodinný dom súpisné č. 235, postavený na CKN parcele č. 107/5 tak, že žalobca bude podielovým spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1. Žalobca zároveň žiadal súd, aby žalovanú zaviazal k úhrade trov konania.
2. Žalobca svoju žalobu zdôvodnil tým, že dňa 15.03.2017 bola uzatvorená Kúpna zmluva medzi žalobcom a žalovanou ako predávajúcimi a O. Ž., D.. XX.XX.XXXX, H. N. C. XXX/X, a I. Ž., D.. XX.XX.XXXX, Hviezdoslavova 616/8, Levice, ako kupujúcimi (ďalej len rodičia „žalovanej“ alebo „kupujúci“). Predmetom kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným na Okresnom úrade Levice, katastrálnym odborom, v kat. úz. C. G., v tom čase vedeným ako rozostavaný rodinný dom s priľahlými pozemkami, vedené pôvodne na LV č. XXXX, parcely KN reg. „C“ č. 107/1
zastavaná plocha o výmere 162 m2, parcely KN reg. č. 107/4 zastavaná plocha o výmere 889 m2, parcely KN reg. „C“ č. 119 zastavaná plocha o výmere 83 m2, v celosti, rozostavaný rodinný dom postavený na pôvodných parcelách 107/1 a 107/4 a zameraný geometrickým plánom č. 28/2016 zo dňa 03.03.2017 ako parcely reg. „C“ č. 107/4 zastavaná plocha o výmere 836 m2, parc. č. 107/5 zastavaná plocha o výmere 215 m2 - rozostavaný rodinný dom. V zmysle pôvodného listu vlastníctva a uvedeného geometrického plánu boli teda predmetom prevodu nehnuteľnosti parcely KN reg. „C“ č. 107/4 (dvor) zastavaná plocha o výmere 836 m2, parcela č. 107/5 zastavaná plocha o výmere 215 m2, na ktorej bol rozostavaný rodinný dom a parcela č. 119 zastavaná plocha o výmere 83 m2 v celosti (ďalej aj ako „kúpna zmluva“). V súčasnosti sú predmetné nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX, pre kat. úz. C. G., ako parcela KN reg. „C“ č. 107/4 - Ostatné plochy o výmere 836 m2, parcela KN reg. „C“ č. 107/5 - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 215 m2 a stavba - rodinný dom so súp. č. 235, postavený na parcele KN reg. ,,C“ č. 107/5 (ďalej len ako „ nehnuteľnosti, alebo „sporné nehnuteľnosti“). Žalobca dňa 15.02.2018 odstúpil od kúpnej zmluvy. Odstúpenie od kúpnej zmluvy bolo dňa 21.02.2018 doručené obom kupujúcim. V dôsledku odstúpenia od kúpnej zmluvy sa zmluva od počiatku zrušila a preto má žalobca na určení svojho vlastníctva naliehavý právny záujem a rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva bude podkladom pre zápis vlastníckeho práva v jeho prospech tak, aby evidencia zodpovedala skutočnému stavu. Žalobca v žalobe poukázal na § 137 písm. c) CSP podľa ktorého, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu odvodil od jeho účastníctva v právnom vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide, ako jeden z predávajúcich sporných nehnuteľností. S odkazom na Uznesenie NS SR sp. zn. 5 M Cdo/1/2010 žalobca označil ako žalovaného aktuálneho vlastníka sporných nehnuteľností, ktorou je bývalá manželka žalobcu (v pôvodnej zmluve predávajúca spolu so žalobcom). Čo sa týka naliehavého právneho záujmu žalobca má za to, že v danej situácii treba vychádzať zo skutočnosti, že tu existuje stav spornosti spočívajúci v tom, že žalovaná je zapísaná v katastri nehnuteľností ako výlučný vlastník sporných nehnuteľností, hoci vzhľadom na skutkové a právne okolnosti, majú byť v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej. Neistota právneho postavenia žalobcu vyplýva i zo skutočnosti, že o údajoch zapísaných v katastri nehnuteľnosti platí vyvrátiteľná domnienka správnosti týchto údajov a Okresný úrad Levice, katastrálny odbor nie je oprávnený zmeniť zápis vlastníka v katastri nehnuteľností iba na základe odstúpenia od kúpnej zmluvy, predmetom ktorej mal byť prevod vlastníckeho práva zo žalobcu na kupujúcich. Túto zmenu je možné dosiahnuť iba na základe rozhodnutia súdu, ktorý výrokom rozhodnutia určí, kto je vlastníkom nehnuteľností. Práve do vydania takéhoto rozhodnutia zostáva právne postavenie žalobcu neisté, žalobca nemôže s predmetnými nehnuteľnosťami ako vlastník nakladať. Na podporu tohto názoru žalobca poukazuje na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súd SR. Práve pozitívne určenie vlastníctva rozsudkom súdu a následný zápis vlastníctva do katastra nehnuteľností sú spôsobilé výrazne zlepšiť právne postavenie žalobcu a to vzhľadom na záväznosť zápisov do katastra nehnuteľností vyjadrenú v § 70 ods. 2 katastrálneho zákona. Žalobca poukázal na konštantnú judikatúru, podľa ktorej je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem, ak má byť súdne rozhodnutie určujúce vlastnícke právo zaznamenané do katastra nehnuteľností a týmto spôsobom dosiahnutý stav súladu medzi právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Tým viac to platí v prípade, že odstránenie spornosti a ochranu svojich práv nemôže žalobca dosiahnuť inak. Žalobca uviedol, že pozitívne určenie vlastníctva rozsudkom súdu a následný zápis vlastníctva do katastra nehnuteľností je spôsobilé výrazne zlepšiť právne postavenie žalobcu.
3. Dňa 24.05.2018 doručila žalovaná súdu vyjadrenie k žalobe v ktorom uviedla, že výlučným vlastníkom nehnuteľností je v súčasnosti ona, ktorá sa ním stala na základe darovacej zmluvy zo dňa 22.05.2017 uzavretej medzi ňou a vtedajšími vlastníkmi nehnuteľností riadne zapísanými v katastri nehnuteľností - rodičia žalovanej. Odstúpenie od kúpnej zmluvy, na ktoré žalobca poukazuje, je podľa názoru žalovanej neplatné. Žalovaná poukázala na § 48 OZ, podľa ktorého je možné odstúpiť od zmluvy len na základe dôvodov uvedených v OZ alebo v samotnej zmluve. Žalobca ako dôvody odstúpenia od zmluvy uvádza neuhradenie dohodnutej kúpnej ceny zo strany kupujúcich a uzavretie samotnej kúpnej zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Čo sa týka kúpnej ceny, tu žalovaná poukazuje na čl. V. zmluvy, podľa ktorého je kúpna cena za nehnuteľnosti dohodnutá vo výške 50.000 Eur, pričom suma 45.000 Eur bola podpisom Kúpnej zmluvy uhradená formou započítania pohľadávky strán sporu (predávajúcich) na zaplatenie kúpnej ceny, proti pohľadávke kupujúcich na vrátenie pôžičky poskytnutej stranám sporu. Všetci zmluvní účastníci túto skutočnosť podpisom Kúpnej zmluvy vedome potvrdili. Zvyšná časť kúpnej ceny za Nehnuteľnosti vo výške 5.000 Eur mala byť uhradená bezhotovostným prevodom zo strany kupujúcich na bankový účet strán sporu (predávajúcich). K úhrade tejto čiastky
došlo dňa 22.05.2017. Existencia úhrady sumy vo výške 5.000 Eur vyplýva aj z Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 22.05.2017 uzavretej medzi stranami sporu (ďalej len „Dohoda o BSM“). V jej článku III. bod 2./ sa výslovne spomína suma 5.000 Eur, ktorú manželia získali z predaja Nehnuteľností a ktorú je potrebné v rámci vyporiadania BSM riešiť. Pokiaľ túto dohodu podpísal aj sám žalobca, potvrdil tým jej správnosť po obsahovej stránke, ako aj tú skutočnosť, že kupujúci uhradili časť kúpnej ceny za Nehnuteľnosti vo výške 5.000 Eur tak, ako to bolo v Kúpnej zmluve dohodnuté. S prihliadnutím na uvedené má žalovaná zato, že kúpna cena za Nehnuteľnosti bola riadne zaplatená, preto jej nezaplatenie ako dôvod odstúpenia neobstojí a je potrebné ho vyhodnotiť ako neplatné. Čo sa týka druhého dôvodu - uzatvorenie Kúpnej zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok tu žalovaná poukazuje na to, že žalobca neuvádza žiadne skutkové okolnosti alebo nenavrhuje žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývala správnosť jeho tvrdenia o uzavretí Kúpnej zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Tvrdenia žalobcu o tom že zmluva bola uzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok žalovaná rozporuje, nesúhlasí s nimi a považuje ich za nepravdivé, dokonca až za klamlivé a zavádzajúce. Podľa žalovanej okolnosti predaja Nehnuteľností boli riešené a dohadované niekoľko týždňov v rámci riešenia rozvodu manželstva medzi stranami sporu s tým, že na žalobcu nikto nikdy nenaliehal, aby Kúpnu zmluvu uzatvoril, podľa žalovanej sa žalobca takto rozhodol sám a dobrovoľne, po zvážení všetkých existujúcich okolností, ktoré boli utvárané najmä prebiehajúcim rozpadom manželstva strán sporu a ich následným rozvodom. Žalovaná poukázala na časový sled vykonania jednotlivých právnych úkonov, podľa ktorého Kúpna zmluva bola uzavretá dňa 15.03.2017, v rovnaký deň bol podaný návrh na rozdelenie BSM strán sporu na okresný súd, ktorý o ňom rozhodol dňa 05.05.2017 rozsudkom v konaní pod spis. zn. 9Pc/10/2017 (právoplatný dňa 16.05.2017) a následne dňa 22.05.2017 bola uzavretá Dohoda o BSM. Žalobca v celom procese nepoukazoval na tieseň a ak tak neurobil, tak práve z dôvodu, že tu žiadna tieseň ani neexistovala a jeho súčasné tvrdenie o jej existencii považuje žalovaná za tendenčné. Čo sa týka dohodnutých podmienok v Kúpnej zmluve, tieto odrážali skutočnú situáciu na trhu a neboli nevýhodné, tobôž nie nápadne nevýhodné. Podľa žalovanej žalobca nepreukázal ani tento dôvod odstúpenia od zmluvy a preto je nevyhnutné považovať Odstúpenie opierajúce sa o tento (neexistujúci) dôvod za neplatné. Zároveň poukázala aj na tú skutočnosť, že Odstúpenie nebolo realizované spoločne s ňou a ani len s jej súhlasom. V prípade platného odstúpenia od zmluvy, by došlo k zrušeniu celej Kúpnej zmluvy od počiatku, čo by malo bezpochyby právne následky aj na práva samotnej žalovanej. Žalobca svojim postupom v podstate obišiel aj princípy vyjadrené v § 146 ods. 1 OZ. Aj z dôvodu odstúpenia, ktoré nebolo realizované so súhlasom žalovanej, je nutné ho považovať za neplatné. Žalovaná ďalej poukázala aj na svoju dobromyseľnosť. Na základe Kúpnej zmluvy predala Nehnuteľnosti spoločne so žalobcom (vtedy obaja v postavení manželov) kupujúcim, ktorí boli rodičmi žalovanej. Títo následne darovali Nehnuteľnosti svojej dcére, žalovanej, na základe Darovacej zmluvy. V čase prevodu vlastníctva k Nehnuteľnostiam na základe Darovacej zmluvy boli rodičia žalovanej riadne vedení v katastri nehnuteľností ako vlastníci Nehnuteľností. Kúpna cena bola na základe Kúpnej zmluvy riadne vyplatená a žalovaná nemala vedomosť o žiadnej tiesni na strane žalobcu (o žiadnej takejto skutočnosti sa žalobca žalovanej pred a ani v deň podpisu Kúpnej zmluvy nezmienil). Neexistovali teda žiadne skutkové okolnosti, ktoré by mohli objektívne naštrbiť dobrú vieru žalovanej v existenciu vlastníckeho práva jej rodičov k Nehnuteľnostiam. S prihliadnutím na tento fakt a aj vzhľadom na zásadu materiálnej publicity katastrálneho operátu je podľa názoru žalovanej nevyhnutné prísť k záveru, že nadobudnutie vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam na základe Darovacej zmluvy bolo zo strany žalovanej dobromyseľné. Žalovaná preto navrhla žalobu zamietnuť.
4. Žalobca dňa 09.06.2018 doručil súdu vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej, v ktorom uviedol, že je toho názoru, že k uhradeniu kúpnej ceny zo strany kupujúcich nedošlo. Žalovaná síce uvádza, že k úhrade sumy 45.000 EUR došlo započítaním. Žalobca je však presvedčený, že nebolo čo započítavať, pretože žiadna pôžička žalobcovi a žalovanej zo strany rodičov žalovanej nebola poskytnutá. Žalobca o takejto pôžičke nemá vedomosť, nepodpisoval žiadnu zmluvu o pôžičke. Podľa žalobcu žalovaná tvrdenie o započítaní ničím nepreukázala. Čo sa týka úhrady sumy 5.000 EUR, z bankového výpisu predloženého žalovanou nie je zrejmé, akej kúpnej zmluvy sa predmetná úhrada týka, nie je zrejmé, či ide o kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti uzatvorenú dňa 15.03.2017, alebo o inú kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti alebo o kúpnu zmluvu na hnuteľné veci. V prípade, ak by aj išlo o úhradu kúpnej ceny v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 15.03.2017, nie je zrejmé, či táto bola uhradená v lehote splatnosti. Podľa čl. V. bod V.3. kúpnej zmluvy zo dňa 15.03.2017 mala byť kúpna cena uhradená do 15 kalendárnych dní od povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Za účelom včasnosti úhrady kúpnej ceny žalobca navrhol dokazovanie Rozhodnutím Okresného úradu Levice, katastrálneho odboru o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech rodičov žalovanej, vykonaného
na podklade Kúpnej zmluvy. Žalobca ďalej uviedol, že „Tiesňou sa rozumie objektívny hospodársky alebo sociálny, niekedy aj psychický stav, ktorý takým spôsobom a s takou závažnosťou dolieha na osobu uzatvárajúcu zmluvu, že ju obmedzuje v slobode rozhodovania natoľko, že urobí právny úkon, ktorý by inak neurobila. (Rozhodnutie NS ČR z 31. 8. 2005, sp. zn. 28 Cdo 2752/2004). Tak ako požiadavku „tiesne“ treba aj požiadavku „nápadne nevýhodných podmienok“ posudzovať vždy v konkrétnom prípade s prihliadnutím na konkrétne okolnosti. Táto požiadavka môže byť splnená aj v prípade, ak kúpna cena zodpovedala dobovým cenovým predpisom“. (Nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS154/08). Žalobca opakovane tvrdil, že v čase, keď podpísal predmetnú zmluvu a ostatné dokumenty, týkajúce sa rozdelenia BSM a rozvodu manželstva, konal v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Celá situácia, ktorá nastala v súvislosti s rozvodom, vyporiadaním BSM, predajom nehnuteľností, o ktoré v tomto konaní ide, na žalobcu doľahla takým spôsobom, že za normálnych okolností by žiadny z týchto dokumentov nepodpísal. Zároveň poukázal aj na fakt, že plná moc na zastupovanie žalobcu p. JUDr. Hraškom bola podpísaná dňa 13.03.2017 a dňa 15.03.2017 bola uzatvorená kúpna zmluva. To žalobca nepovažuje za dlhodobý proces. Žalobca spochybnil aj dobromyseľnosť u žalovanej, ktorú je rovnako potrebné posudzovať podľa okolností prípadu. Je zrejmé, že nehnuteľnosti, o ktoré v konaní ide, boli predané rodičom žalovanej a následne ich žalovaná kúpila ( správne má byť dostala darom) od rodičov späť. Žalobca síce dňa 13.03.2017 plnú moc podpísal, ale právnu pomoc prostredníctvom p. JUDr. Hrašku dohodla žalovaná. Žalovaná aj znášala náklady spojené s touto právnou pomocou, žalobca ich neznášal. Žalobca poukázal aj na prípadný konflikt záujmov u JUDr. Hrašku, nakoľko najskôr zastupoval žalobcu a teraz zastupuje žalovanú. K odstúpeniu od zmluvy došlo dňa 15.02.2018, teda po rozvode manželstva, ktoré bolo právoplatne rozvedené dňa 21.11.2017. Podľa žalobcu sa odstúpenie od kúpnej zmluvy netýkalo spoločnej veci, pretože bolo uskutočnené v čase, kedy žalobca a žalovaná neboli manželmi, v čase keď ich manželstvo bolo už rozvedené a v čase, keď predmetné nehnuteľnosti neboli už vo vlastníctve rodičov žalovanej, ale vo vlastníctve žalovanej. Za danej situácie žalobca nepotreboval súhlas svojej bývalej manželky na odstúpenie od kúpnej zmluvy, pretože odstúpenie od zmluvy sa netýka spoločnej veci, netýka sa veci, ktorá by patrila do BSM. S poukazom na uvedené, je odstúpenie od kúpnej zmluvy podľa názoru žalobcu platné.
5. Dňa 05.07.2018 doručila žalovaná vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu, v ktorom uviedla, že žalobca tvrdí, že k poskytnutiu žiadnej pôžičky vo výške 45.000 Eur medzi kupujúcimi (rodičmi žalovanej) a stranami sporu (vtedy ešte manželmi) nedošlo. S týmito tvrdeniami žalovaná nesúhlasí. Poukázala na to, že zmluva o pôžičke nemusí mať písomnú formu. Ide o reálny kontrakt, ktorý vzniká momentom poskytnutia vecí (najmä peňazí) dlžníkovi. Žalobca preto nemusel nič podpisovať k tomu, aby zmluva o pôžičke vznikla. Stačilo, ak peniaze spolu so žalovanou prijali, čo sa aj stalo. Napriek tejto skutočnosti však existuje písomný dôkaz o poskytnutej pôžičke, a to dôkaz predložený samotným žalobcom - je ním kúpna zmluva zo dňa 15.03.2017 uzavretá medzi stranami sporu na jednej strane a rodičmi žalovanej na druhej strane. Kúpna zmluva vo svojom bode V.2./ jasne popisuje, že strany sporu získali od rodičov žalovanej pôžičky vo výške 35.000 Eur a 10.000 Eur, pričom pohľadávka rodičov žalovanej na vrátenie týchto pôžičiek vo výške 45.000 Eur sa podľa uvedeného bodu Kúpnej zmluvy započítava proti pohľadávke strán sporu na vyplatenie kúpnej ceny v rovnakej výške. Túto Kúpnu zmluvu podpísali všetky 4 zúčastnené osoby, vrátane žalobcu. Čo sa týka zostatku úhrady kúpnej ceny v sume 5.000,00 Eur, žalovaná poukazuje na výpis z bankového účtu, preukazujúceho vyplatenie zostatku kúpnej ceny. Skutočnosť, čoho sa týka suma vo výške 5.000 Eur prijatá na účet žalovanej (vtedy ešte prijatá do majetkovej podstaty BSM, teda prijatá aj žalobcom samotným), vyplýva z dohody o vyporiadaní BSM podpísanej dňa 22.05.2017 a to aj samotným žalobcom. Nakoľko Kúpna zmluva aj Dohoda o BSM sú platné právne úkony, sú pre strany tohto sporu záväzné a neexistuje dôvod na ne neprihliadať. Pokiaľ má žalobca iný názor, vo vzťahu k sume 5.000,00 Eur, bolo potrebné preukázať skutočnosti, že sa nejedná o úhradu zostatku kúpnej ceny. Tvrdenia žalobcu týkajúce sa prípadnej neskorej úhrady čiastky 5.000 Eur považuje žalovaná za irelevantné, pretože ak by aj táto úhrada bola neskorá, bola však vykonaná už pred žalobcovým odstúpením od Kúpnej zmluvy. Realizovať právo na odstúpenie od Kúpnej zmluvy z dôvodu neuhradenia kúpnej ceny však už nie je možné po tom, čo bola kúpna cena v plnej výške uhradená. Žalovaná považovala dokazovanie dotazom na Okresný úrad Levice, za nadbytočné. Žalovaná ďalej uviedla, že ak strany sporu nezískali pôžičku od rodičov žalovanej, ako to tvrdí žalobca, museli získať alebo mať financie vo výše 45.000 EUR nejako inak. Sumu vo výške 35.000 EUR totiž uhradili ako kúpnu cenu za nadobudnutie pozemku (na začiatku roku 2016), na ktorom následne začali realizovať výstavbu rodinného domu. Sumu 10.000 EUR použili na úhradu úvodných nákladov spojených s výstavbou. Následne strany sporu získali v mesiacu júl 2016 hypotekárny úver od Slovenskej sporiteľne, a.s., z čoho ďalej financovali výstavbu rodinného domu. Pokiaľ žalovaná
prostriedkami vo výške 45.000 Eur v prvej polovici roka 2016 nedisponovala a pokiaľ ich nemali získať od rodičov žalovanej ako to tvrdí žalobca, je potrebné preukázať, že žalobca mal vo svojej dispozícii sumu 45.000 Eur a to práve v prvej polovici roka 2016. Podľa žalovanej žalobca však v tomto období uvedenými finančnými prostriedkami nedisponoval, dokonca v tomto období nemal ani žiaden príjem (nedarilo sa mu dostatočne rozbehnúť svoje podnikateľské aktivity). Ak by strany sporu nezískali 45.000 Eur od rodičov žalovanej, nemohli by si v roku 2016 dovoliť kúpiť pozemok a začať na ňom výstavbu rodinného domu. Žalovaná ďalej poukázal na tvrdenie žalobcu o tom, že naňho doľahli okolnosti ako bol rozvod, vyporiadanie BSM a predaj nehnuteľností a tieto mu vraj spôsobili tieseň. Podľa žalovanej z logických dôvodov však predaj nehnuteľností sám o sebe nemohol byť tiesnivý. Ak mal žalobca podpísať Kúpnu zmluvu v tiesni, tak ako to tvrdí, musela na jeho strane existovať tieseň už v čase podpisu Kúpnej zmluvy. Nemohla teda vzniknúť až predajom nehnuteľnosti, ktorý nasledoval po uzavretí Kúpnej zmluvy. Tieseň môžu spôsobiť iné okolnosti, pre ktoré k predaju dochádza. Tieto žalobca však nijako nedefinoval. Fakt, že dochádza k predaju nehnuteľnosti, nemôže sám o sebe objektívne spôsobiť nikomu žiadnu tieseň. Posudzovanie, či na strane žalobcu existovala tieseň v čase podpisu Kúpnej zmluvy (dňa 15.03.2017), nie sú záležitosti ako rozvod a vyporiadanie BSM relevantné, nakoľko nastali až značný čas po uzavretí Kúpnej zmluvy. Dohoda o BSM bola uzavretá 22.05.2017 a k rozvodu manželstva strán sporu došlo až 21.11.2017 na základe rozsudku okresného súdu. Žalovaná má zato, že žalobca doteraz nijako nedefinoval o aké nápadne nevýhodné podmienky sa má jednať, avšak keďže nimi pri odplatných zmluvách býva najčastejšie nízka kúpna cena, žalovaná predložila znalecký posudok č. 60/2017 zo dňa 13.03.2017, vyhotovený znalcom Ing. R. É., M. X, U., znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý určil cenu prevádzaných nehnuteľností na hodnotu 53.200 Eur. Čo sa týka dobromyseľnosti žalovanej, tu poukázala na tú skutočnosť, že zo samotného prevodu nehnuteľností medzi rodičmi a ich deťmi nemožno a priori bez ďalších skutočností vyvodzovať nedobromyselnosť a už vôbec nie nedobromyselnosť spočívajúcu vo vedomosti žalovanej o neexistencii vlastníckeho práva jej rodičov k daným nehnuteľnostiam v čase ich prevodu do jej výlučného vlastníctva. Žalovaná mala zato, že žalobca pri realizácii svojho práva (pohľadávky) musel spolupôsobiť so žalovanou, t.j. musel mať minimálne jej súhlas na urobenie tohto právneho úkonu, hoci vhodné by bolo jeho spoločné vykonanie (spoločné podpísanie odstúpenia od Kúpnej zmluvy). Nakoľko odstúpenie žalobcu nemá tieto náležitosti, je takéto odstúpenie podľa žalovanej neplatné. Žalovaná okrem už vyššie uvedeného poukázala na to, že ako záloha za hypotekárny úver bol poskytnutý rodinný dom rodičov žalobcu s tým, že akonáhle bude rodinný dom strán sporu postavený, bude záložné právo zabezpečujúce hypotekárny úver prenesené na tento novopostavený rodinný dom. Ďalej uviedla, že žalobca neprispieval na chod domácnosti, nakoľko nemal príjem a náklady spojené s výstavbou rodinného domu znášala žalovaná. Žalobca uhradil len 6 splátok hypotekárneho úveru. V rámci ukončenia partnerského vzťahu medzi stranami sporu došlo aj k vyporiadaniu ich BSM na základe Dohody o BSM. Na základe nej Žalovaná prevzala celý hypotekárny úver poskytnutý obom stranám sporu. Záložné právo však zostalo evidované v tom čase stále na rodinnom dome rodičov žalobcu. Mimo akýchkoľvek písomných záväzkov žalovaná vyhlásila, že akonáhle to bude možné, toto záložné právo prevedie na stavaný rodinný dom (t.j. hneď ako bude stavaný rodinný dom v takej fáze, že banka bude ochotná naň prepísať svoje záložné právo). Žalovaná mohla prestať uhrádzať úver a značne tým skomplikovať situáciu rodičom žalobcu. Takéto konanie ju ale ani len nenapadlo. Žalovaná svoj ústny záväzok daný rodičom žalobcu riadne splnila a začiatkom roku 2018 bolo záložné právo z ich rodinného domu vymazané. Hneď ako došlo k výmazu tohto záložného práva z nehnuteľnosti rodičov žalobcu, začal žalobca realizovať úkony smerujúce proti právam žalovanej - odstúpenie od Kúpnej zmluvy a žaloba. Žalobca sa teraz, kedy je už rodinný dom žalovanej postavený, chce stať jeho vlastníkom vo veľkosti 1/2, hoci doteraz sa takmer nijako nepodieľal na jeho nadobudnutí. Takéto konanie žalobcu nemožno považovať za súladné s dobrými mravmi, na jeho strane reálne neexistujú žiadne práva, ktoré by mali byť súdom ochránené a prostredníctvom tohto konania sa chce podľa jej názoru žalobca len neoprávnene obohatiť.
6.1. Žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že odstúpenie od kúpnej zmluvy bolo platné. Žalovanou tvrdená pôžička nebola poskytnutá žalobcovi, s tým, že žalovanou uvádzané započítanie nie je platným právnym úkonom. Samotné započítanie ako kompenzačný prejav je samostatným právnym úkonom, ktorý musí spĺňať zákonné náležitosti a teda musí byť určitý a zrozumiteľný. V samotnej Kúpnej zmluve, od ktorej žalobca odstúpil je zakomponovaný kompenzačný prejav, ktorý však nespĺňa tieto zákonné náležitosti. Z konštantnej judikatúry súdov vyplýva, že kompenzačný prejav neznamená súčasne, že dlžník uznáva záväzok, a teda žalobca má za to, že žalovaná musí existenciu pôžičky riadne preukázať. Žalobca ďalej poukázal na časové okamihy, za ktorých došlo k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy, predovšetkým plná moc právnym zástupcom
bola prevzatá dňa 13.03.2017, dňa 13.03.2017 bol vyhotovený znalecký posudok k hodnote predmetu Kúpnej zmluvy, pričom znalecký posudok bol vyhotovený v časovom rozmedzí jedného dňa, a to zo dňa 12.03.2017 do 13.03.2017, pričom k samotnému uzatvoreniu KZ došlo dňa 15.03.2017. V tejto súvislosti žalobca poukázal na žalovanou tvrdenú dobromyseľnosť, ktorú rovnako rozporuje a to vzhľadom k tomu, že dohoda o vysporiadaní BSM a darovacia zmluva, ktorou žalovaná nadobudla predmet kúpy, boli uzatvorené v ten istý deň, dňa 22.05.2017. Žalobca ďalej uviedol, že rozporuje žalovanou uvedené tvrdenie v duplike, že mala voči rodičom žalobcu ústny záväzok previesť záložné právo z ich nehnuteľnosti na ňu. Žalobca poukázal v tejto súvislosti na čl. V ods. 3 Dohody o vysporiadaní BSM, v ktorom sa žalovaná výslovne zaviazala splniť tento záväzok a to v lehote do 6 mesiacov od uzatvorenia tejto dohody. Žalobca naďalej zotrval na tom, že kúpna cena za predaj nehnuteľnosti nebola poskytnutá v celom rozsahu. (50.000,00 Eur). Žalobca má za to, že žalovaná nepreukázala ani samotné poskytnutie pôžičky, ani platnosť tvrdeného započítania, ani poukázanú sumu 5.000,00 Eur. S ohľadom na odstúpenie od zmluvy okrem už uvedených skutočností žalobca poukázal na tieseň žalobcu, počas ktorej bola táto Kúpna zmluva uzavretá s poukazom na § 49 OZ, pričom práve konaním rodičov žalovanej, jej konaním v súvislosti s rozvodom žalobcu a žalovanej, bol na žalobcu vyvíjaný psychický nátlak, a počas tohto nátlaku došlo k podpisu predmetnej KZ zo strany žalobcu. Z uvedeného dôvodu žalobca považuje odstúpenie za platné.
6.2.Žalobca na pojednávaní ďalej uviedol, že na konci 2/2017 mu žalovaná oznámila, že sa chce rozvádzať a začiatkom marca 2017 prebehlo vyporiadanie BSM, pričom sa malo jednať o dom, bola to kúpna zmluva na dom a bolo toho viac. Keďže žalovaná mu oznámila, že sa chce rozvádzať, žalobca netušil, čo sa deje. Koncom 2/2017 opustil spoločnú domácnosť a rozvedení boli dňa 21.11.2017. Za tú dobu neriešil, čo sa týka vyporiadania BSM, komunikovali síce spolu, ale toto neriešili. Žalobca sa žalovanej na to nepýtal, potom, ako odišiel z domácnosti, sa spolu videli až na súde. Žalobca uviedol, že podpísal všetko, čo mu dali podpísať. Nemal vedomosť o tom, že by dostal nejakú pôžičku v sume 35.000,00 Eur. Žalovaná ho telefonicky kontaktovala, že chce, aby veci prebehli rýchlo a oznámila mu, aby prišiel do AK JUDr. Hrašku so sídlom v Leviciach, kde už boli všetky zmluvy pripravené. Je pravda, že JUDr. Hraška ich aj čítal, ale žalobca bol v takom psychickom stave, že toto nevnímal, a nevedel ani, že podpisuje napr. splnomocnenie pre JUDr. Hrašku, nevedel, že to splnomocnenie tam bolo, toto sa dozvedel až s odstupom času - bolo to po pár mesiacoch, keď opätovne na základe jeho telefonického hovoru si dohodol návštevu kancelárie a žiadal JUDr. Hrašku, aby mu predložil všetky listiny, ktoré podpísal a vtedy mu bolo ukázané aj predmetné splnomocnenie. Žalobca si prevzal listiny od JUDr. Hrašku, ktoré mu predložil, ale mal za to, že niektoré listiny tam chýbali, tak si ich zadovážil zo spisového materiálu súdu - rozvodový spis. Žalobca uviedol, že stretnutie v AK JUDr. Hrašku Levice sa uskutočnilo začiatkom marca 12. resp. 13. marca 2017, teda dva týždne po tom, ako odišiel zo spoločnej domácnosti. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná ako dôvod rozvodu uviedla, že nezarába dosť peňazí. Žalobca mal v tom čase obchod, ktorý zarábal, ale väčšina peňazí išla naspäť do obchodu, náklady a niečo sa minulo aj na dovolenky. Až po rozvode zistil, že hlavným dôvodom bola mimomanželská známosť, pravdepodobne už od roku 2016. Majetkové vyporiadanie mala navrhnúť žalovaná. Žalobca uviedol, že Kúpnu zmluvu a dohodu o vyporiadaní BSM pripravovala pravdepodobne žalovaná a JUDr. Hraška. Bolo to asi v spolupráci s realitnou kanceláriou, ktorá má sídlo veľa sídla AK JUDr. Hrašku, pretože asi majiteľ bol prítomný pri podpise všetkých tých dokumentov. Spoluprácu s realitnou kanceláriou odvodzuje od účasti daného pána pri podpise dokumentov, pretože realitná kancelária ako taká nebola uvedená na daných listinných dokladoch. Hypotekárny úver, ktorý si zobrali, sa splácal tak, že on poslal z firemného účtu žalovanej sumu 300,00 Eur s tým, že splátka bola 260,00 Eur - 270,00 Eur. Potom mu žalovaná oznámila, že ruší trvalý príkaz z firemného účtu na jej účet, pretože mala oprávnenie a prístup aj k firemnému účtu. Samotná hypotéka sa splácala z účtu žalovanej. V mesiaci 9/2016 im schválili úver a prvá splátka takýmto spôsobom išla buď v septembri alebo v októbri až do času, pokiaľ to žalovaná nezrušila. Žalobca nemal dispozičné právo k súkromnému účtu žalovanej. Žalobca ďalej uviedol, že brali spolu úver a z toho sa staval dom. K samotnej stavbe rodinného domu pristúpili ešte pred tým, ako im bol poskytnutý úver a to sa financovalo z ich spoločne našetrených peňazí. Žalobca ale nevedel povedať, aká suma to bola, pretože on nemal prístup k internetbankingu, ktorému sa vyhýbal. Prístupové kódy mala žalovaná. Na získaní pozemku sa finančne nepodieľal. Aj napriek prezentovanému psychicky náročnému obdobiu, žalobca uviedol, že nenavštívil žiadne psychológa, rozprával sa doma o tom všetkom s rodinou a bol síce u psychologičky, ktorá je ale jeho známou. Uvedené malo byť v mesiaci 3/2017.
6.3. Na ďalšom pojednávaní žalobca prostredníctvom právneho zástupcu poukázal na to, že Kúpna zmluva bola zo strany žalobcu uzatvorená pod tlakom pretrvávajúceho rozpadu rodiny. Zmluvu podpísal
rozrušený v dôverčivosti a neschopnosti zdravo posudzovať následky svojho konania. Kúpna zmluva tak bola uzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Rovnako má za to, že zo strany kupujúcich, s výnimkou oneskorenej úhrady časti kúpnej ceny v sume 5.000,00 Eur, nedošlo k úhrade zvyšnej časti kúpnej ceny. Žalobca v tejto súvislosti má za to, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy advokát, ktorý navonok konal v jeho záujme, konal v záujme žalovanej a jej rodičov, inak by dnes žalobca nebol v súdnom konaní. Žalobca má ďalej za to, že žalovaná to zariadila tak, aby žalobca prišiel pri podpisovaní listín o čo najviac majetku. Ona však o majetok neprišla ale naopak, nadobudla ho za poukázaných 5.000,00 Eur zo strany jej rodičov. Vzhľadom na podklady predložené zo strany žalovanej má za to, že takéto konanie je nemorálne a nespravodlivé, nakoľko práve z týchto dokladov vyplýva, že náklady týkajúce sa stavby RD znášal aj sám žalobca. Vo vzťahu k odstúpeniu od zmluvy poukazuje na to, že odstúpenie bolo vykonané v čase, keď žalobca a žalovaná boli rozvedení. Nešlo tak o spoločnú vec a súhlas žalovanej na odstúpenie nebol potrebný. Vo vzťahu k tvrdeniam uvedeným v návrhu na dokazovanie žalovanej uviedol, že spochybňovanie príjmov žalobcu a žalovanej za obdobie rokov 2015-2016 je účelové. V tejto súvislosti zdôraznil, že majetok žalobcu nepozostával iba z príjmov z podnikateľskej činnosti, ale taký príjem resp. majetok mohli tvoriť aj úspory, dary a iný majetok žalobcu. V tejto súvislosti uviedol, že žalobca disponoval finančnými prostriedkami z prevodu členských práv jeho matky na O. Y. rod. B., ktorá nadobudla členské práva k bytu č. XX, ktorý sa nachádza na X. poschodí vchod č. XX, D. X.. Š. Č.. XX. Matka žalobcu kúpnu cenu z prevodu týchto práv darovala žalobcovi. Právny zástupca ďalej uviedol, že žalobca zabezpečuje doklad preukazujúci prevod kúpnej ceny na jeho číslo účtu a keďže už nemal k dispozícií číslo účtu, ktoré medzičasom zrušil, preto žalobca telefonicky kontaktoval nadobúdateľku členských práv O. Y., ktorá potvrdila, že doklad o poukázaní kúpnej ceny na č. účtu žalobcu predloží v najbližšej dobe. Žalobca trval na tom, že pôžička nebola poskytnutá, a mal zato, že súd by sa nemal zaoberať skutočnosťou, či žalobca v čase kúpy pozemku disponoval finančnými prostriedkami alebo nie. Napriek tomu však uviedol, že v dôsledku vykonaného prevodu žalobca disponoval na účte sumou 37.850,00 Eur. Navyše poukázal na to, že vo vzťahu k žalovanou predloženým podkladom o prevzatí zálohy časovo nesedí žalovanou tvrdené poskytnutie pôžičky. Doklad o prevzatí zálohy na sumu 20.000,00 Eur zo dňa 09.11.2015, doklad o prevzatí zálohy na sumu 15.000,00 Eur zo dňa 13.01.2016 preukazuje, že žalobca v čase vystavovania týchto dokladov musel disponovať finančnými prostriedkami v sume 35.000,00 EUR, pričom žalovaná tvrdí, že zo strany jej rodičov bola pôžička poskytnutá v dvoch častiach, prvá v 1/2016 v sume 35.000,00 Eur a v 5/2016 v sume 10.000,00 Eur. Vzhľadom na dátumy uvedené v dokladoch o prevzatí zálohy za odpredaj pozemku, minimálne jedna časť žalovanou tvrdenej pôžičky, musela byť poskytnutá takmer 4 mesiace po tom, ako došlo k vystaveniu posledného dokladu o prevzatí zálohy. Žalobca má za to, že práve žalovaná by mala preukázať poskytnutie pôžičky, nakoľko preukázanie tejto skutočnosti môže pre ňu znamenať úspešný výsledok v tomto konaní, avšak k dnešnému dňu k preukázaniu pôžičky nedošlo a tak žalovaná neuniesla dôkazné bremeno. Rovnako mal za to, že započítanie obsiahnuté v KZ je neplatné, jednak ide o samostatný právny úkon a jednak došlo k započítaniu podľa tvrdení žalovanej fiktívnej pohľadávky. Ďalej poukázal na to, že žalobca v Kúpnej zmluve nevyhlásil, že svojim podpisom potvrdzuje, že prevzal pôžičku od žalovanej. Právny zástupca ďalej uviedol, že odstúpenie od kúpnej zmluvy bolo adresované kupujúcim. Právny zástupca ďalej poukázal na rozpor tvrdenia žalovanej o čase poskytnutia pôžičky, keď žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že pôžička bola poskytnutá v období 11/2015 a druhá časť 1/2016. Svedok O. Ž. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že pôžička bola poskytnutá období v 11/2015 a na konci roku 2015, pričom z Kúpnej zmluvy, o ktorú žalovaná opiera svoje tvrdenia o existencií pôžičky pri ustanovení o započítaní, je uvedené, že prvá časť pôžičky bola poskytnutá v období 1/2016 a to v sume 35.000,00 EUR a v období 5/2016 v sume 10.000,00 EUR. Teda dátumy sa nezhodujú. Zároveň poukázal na výpisy z účtu, ktoré predložil právny zástupca žalovanej na pojednávaní, z ktorých vyplýva, že bol uskutočnený výber v hotovosti 15.000,00 EUR - dňa 9.11.2015, 5.000,00 EUR - dňa 06.06.2016 a dňa 04.08.2016 ďalších 5.000,00 EUR. Z uvedených výpisov nie je možné konštatovať účel výberu tejto hotovosti. Žalobca považuje za nepreukázané zo strany žalovanej, že k poskytnutiu akejkoľvek pôžičky došlo. Pokiaľ by jej dal za pravdu, že v čase kúpy pozemku finančnými prostriedkami nedisponoval, neznamená to, že pôžičku obdržal práve od rodičov žalovanej. „X“ ľudí môže tvrdiť na základe výsledkov hospodárenia spoločnosti LUMA Štart, že žalobcovi poskytnú akékoľvek pôžičky. Na základe uvedených skutočností žalobca trval na tom, že odstúpenia od zmluvy bolo platné a svedeckými výpoveďami nebol preukázaný opak. Žalobca ďalej uviedol, že tieseň je preukázaná rýchlym sledom tak, ako to bolo prezentované v písomných vyjadreniach a na pojednávaní ako aj čestnými vyhláseniami predloženými do konania a nezaplatenými kúpnymi cenami, tak ako to bolo preukázané na pojednávaní zo dňa 12.07.2019. PZ žalobcu na pojednávaní uviedol, že napriek skutkovému opisu obsiahnutom vo vyjadrení žalovanej má za to, že žalovaná relevantne nepreukázala prijatie finančných prostriedkov,
ktoré deklaruje ako pôžičku od svojich rodičov na výstavbu predmetného domu. Ďalej poukázal na skutočnosti týkajúce sa jeho finančných prostriedkov, ktoré získal z predaja bytu, a ktoré boli poukázané na jeho bankový účet, pričom v súčasnosti je bezpredmetné a vôbec nie je predmetom sporu skutočnosť, že či tieto finančné prostriedky boli vložené do spoločnosti LUMAŠTART, s. r. o., a či cez túto spoločnosť boli financované úkony súvisiace s kúpou pozemku a výstavbou predmetného rodinného domu. Tak isto mal zato, že predmetom tohto konania nie je skúmanie účtovnej dokumentácie tejto spoločnosti, nakoľko čo sa týka vlastného imania, obratov spoločnosti, nákladov alebo rozdelenia čistého zisku by mohlo byť relevantne potvrdené len na základe vyjadrenia odbornej osoby, teda napr. znalca, ktorý by vo svojom odbornom posúdení vedel odpovedať na otázky, ktoré uvádza vo svojom vyjadrení žalovaná, čo však nie je predmetnom sporu a neviedlo by ani k objasneniu skutkovej situácie a tak isto by to nemalo dopad na rozhodnutie v merite veci. Ďalej poukázal na skutočnosť, že zo strany žalovanej, či už prostredníctvom predložených dôkazov alebo samotných vyjadrení, či už výpovedí na poslednom pojednávaní alebo uvedených v písomných vyjadreniach, ide o snahu odvrátiť pozornosť súdu od merita veci a to teda od posúdenia, či došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, ktoré nebolo zo strany žalovanej doposiaľ namietané, a tak isto odvrátiť pozornosť od právneho posúdenia súdu, či na základe tohto odstúpenia sa stal žalobca podielovým spoluvlastníkom na predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko má za to, že dôvody týkajúce sa odstúpenia od kúpnej zmluvy boli naplnené a protistrane sa relevantným spôsobom nepodarilo preukázať opak. Je na posúdení súdu aby zohľadnil právny stav veci s poukazom na predmetné odstúpenie a prinavrátenie spoluvlastníckeho práva do sféry žalobcu.
7. Žalovaná poukázala na právny titul započítavaných pohľadávok, konkrétne fyzické osoby, medzi ktorými dané pohľadávky existujú, resp. existovali. Slobodnú dobrovoľnú vôľu všetkých zmluvných strán kúpnu zmluvu podpísať, a preto žalovaná nemá vedomosť o tom, v čom spočíva neurčitosť započítacieho prejavu zmluvných strán Kúpnej zmluvy. Pokiaľ protistrana niečo takéto tvrdí, je podľa jej názoru potrebné toto špecifikovať. Tiež bolo povedané, že ustálená judikatúra hovorí, že existencia kompenzačného prejavu nie je zároveň uznaním záväzku. Žalovaná vyjadrila zásadný nesúhlas s takýmto právnym názorom, nakoľko si nevie predstaviť, že niekto na jednej strane súhlasí so započítaním pohľadávky a zároveň implicitne neuznáva existenciu tej istej pohľadávky. Žalovaná ďalej uviedla, že spochybňovanie doby trvania vyhotovenia znaleckého posudku je odbornou otázkou a či je možné predložený znalecký posudok zhotoviť za jeden deň alebo nie, neprináleží posúdiť ani právnym zástupcom strán sporu ani súdu. Preto vierohodnosť znaleckého posudku týmito argumentmi podľa jej názoru nijako nie je spochybnená. Ďalej bolo poukázané na nedobromyseľnosť žalovanej v tom, že uzavrela v jeden deň dohodu o vyporiadaní BSM ako aj darovaciu zmluvu s rodičmi, ktorí jej ňou darovali sporné nehnuteľnosti. Žalovaná v uvedenom prípade nedobromyseľnosť nevidí. Ďalej uviedla, že je potrebné si uvedomiť, že právne úkony tohto typu alebo aj Kúpna zmluva, ktorá je predmetom tohto sporu, sa takmer nikdy neuzatvárajú zo dňa na deň. Je tam určitý proces, jednak aby sa zmluvné strany dohodli na podstatných náležitostiach zmlúv a jednak, aby im zvolený právnik príslušné dokumenty pripravil. Preto aj poukazovanie na tieseň na strane žalobcu, kedy vraj vtedajší PZ strán sporu dostal plnú moc 13.03.2017 neznamená, že od tohto momentu začali strany sporu riešiť rozvod, ukončenie manželstva, spôsob majetkového vysporiadania. Žalovaná ďalej uviedla, že nepovažuje za nemorálne prevody nehnuteľnosti, ktoré nasledovali medzi stranami sporu a manželmi Žibritovskými, pretože okrem šiestich splátok hypotekárneho úveru sa žalobca nijakou inou finančnou účasťou nepodieľal na získaní stavebného pozemku a zhotovení RD. Väčšina argumentov zo strany žalobcu je subjektívnych bez konkrétnych dôkazov, či už sa bavia o realizovanom nátlaku na žalobcu v súvislosti s podpisovaním zmlúv, či už hovoria o neprofesionalite PZ žalobcu a jeho tvrdenú reálnu prácu v prospech žalovanej, alebo či sa rozprávajú o majetkových pomeroch žalobcu ako takých. Základným pravidlom CSP je zásada koncentrácie a žalovaná je toho názoru, že ak žalobca chcel preukázať, že sa finančne podieľal na získaní stavebného pozemku a RD, mohol a mal tak urobiť podstatne skôr, než navrhovať príslušné dôkazy na pojednávaní. Financie získané z prevodu členských práv družstevného bytu sa realizovali niekoľko rokov dozadu a dnes navrhnutí svedkovia - matka žalobcu a nadobúdateľka bytu o týchto skutočnostiach vedeli dávno. Financie, ktoré získal žalobca od matky, nepoužil na stavbu RD ani na získanie pozemku, ale použil ich práve na rozbehnutie svojho podnikania. K účtovnej závierke, ktorú síce nemal možnosť vidieť sa vyjadril v tom zmysle, že ak je na nej uvedený majetok spoločnosti v hodnote 42.000,00 Eur, v prvom rade ide o majetok spoločnosti, ktorá má samostatnú právnu subjektivitu, v druhom rade by spoločnosť bez tohto majetku neexistovala a nefungovala a hlavne by netvorila zisk. Takže sa nedá o tomto majetku hovoriť ako o peniazoch, ktoré si žalobca môže kedykoľvek vybrať, použiť na čokoľvek a potom vrátiť. Takto môže nakladať jedine so ziskom spoločnosti, ktorý ako uviedla, bol podstatne nižší. Nie je pravda, že žalobca mal finančné prostriedky v čase kúpy pozemku. Všetky
finančné prostriedky, ktoré získal z predaja bytu, investoval do spoločnosti LUMA Štart, ktorú v tom čase rozbiehal. Teda keď sa kupoval pozemok, finančné prostriedky už boli dávno investované. Pozemok bol kupovaný z pôžičky jej rodičov, ktoré boli požičané na dvakrát a aj za pozemok sa platilo na dvakrát. K poskytnutiu pôžičky došlo v období 11/2015 a 1/2016. Ohľadom majetkového usporiadania žalovaná uviedla, že to bola vzájomná dohoda medzi ňou a jej bývalým manželom, vzájomne sa na tom dohodli a rozhodli. V čase kúpy pozemku mali so žalovaným nasporenú minimálnu sumu, len to, čo bolo na osobnom účte. Bolo to v čase, keď ona jediná prinášala príjem do domácnosti a zabezpečovala jej chod. To, že sa jednalo o pôžičku, bolo povedané priamo ústne jej rodičmi a oni (strany sporu) to aj tak odsúhlasili, prijímali to ako pôžičku. Pri obdržaní finančných prostriedkov im rodičia nestanovili termín splatnosti, avšak bolo povedané, že splácať majú začať po dokončení výstavby rodinného domu. Žalobca žalovanej nikdy neposkytol peniaze z predaja bytu jej matky. Žalobca nikdy do domácnosti nevložil žiadne finančné prostriedky. Žalobca jej osobne z tohto bytu neposkytol žiadne finančné prostriedky, avšak 15.000,00 EUR vrátil jej otcovi, ktorý mu požičal finančné prostriedky na rozbehnutie firmy. Zvyšná suma z predaja bytu bola použitá práve na rozbeh danej firmy. Mesačné príjmy žalovanej sa pohybovali okolo 600,00 - 700,00 Eur. Výška nákladov na výstavbu rodinného domu, ktoré vynaložili do 8/2016, kedy im bol poskytnutý hypotekárny úver, bola približne v rozmedzí od 15.000,00
- 16.000,00 Eur. Celková príprava dokumentov trvala približne 4 mesiace a nikdy nedošlo ani z jej strany a ani zo strany jej rodičov k núteniu žalobcu k tomu, aby podpísal nejaké doklady. Žalobca mal možnosť prečítať a naštudovať si dokumenty pri podpise. Všetky doklady boli prednesené zo strany JUDr. Hraška s tým, že boli bodovite oboznámené tak ustanovenia KZ ako aj dohody o vyporiadaní BSM, teda žalobca sa s nimi oboznámil a následne až po tom oboznámení sa pristúpilo k podpisu za prítomnosti notára, ktorý úradne overoval podpisy. V čase, keď sa podpisovali KZ ako aj dohoda o vyporiadaní BSM, nebola absolútne žiadna vedomosť ani reč o možnom rozvode medzi nimi dvomi. Rozvod začali spomínať približne v mesiaci september a október 2017. Žalobca si založil firmu a začal podnikať niekedy v roku 2013, kedy si požičal od jej otca sumu 15.000,00 EUR na rozbeh firmy, ktorá bola nepostačujúca jeho predstavám. Preto následne odpredal spomínaný byt a všetky zostatok z predaja bytu (po vrátení časti pôžičky v sume 15.000,00 EUR otcovi) bolo investovaných do spoločnosti žalobcu. Pôžička bola poskytnutá v sume 25.000,00 EUR s tým, že zvyšné finančné prostriedky žalobca otcovi nevrátil. Najskôr sa podpisovala KZ a následne s časovým odstupom sa podpísala dohoda o vyporiadaní BSM. K vysporiadaniu BSM žalovaná pristúpila z dôvodu, že do firmy LUMA Štart žalobca investoval prostriedky z predaja spomínaného bytu a ona nechcela figurovať v danej firme.
8. Svedok O. Ž. na pojednávaní uviedol, že žalobca ich pred tým nijako nekontaktoval, neobdržali od neho žiadne zásielky od doby, ako sa rozviedli. Čo sa týka tých majetkov, mal by to byť dom a pozemok pod RD, ktorý keď začali stavať, riešili to spolu (dcéra a zať). Hypotéku si však vybavila dcéra, táto bola celá na ňu. Po tom dcéra dostavala dom tak, že predala byt, ale dostavbu robila po tom, ako už bola so žalobcom vyporiadaná. Stranám sporu v minulosti požičali s manželkou peniaze. V tom čase dcéra s manželom ešte nemali hypotéku a bolo potrebné kúpiť pozemok. Požičali v 11/2015 - 20.000,00 Eur a potom ešte na konci roka 2015 - 15.000,00 Eur, bolo to po Vianociach. Toto bola pôžička na pozemok. Následne v mesiacoch 6, 7, a 8/2016 im požičali dvakrát po 5.000,00 Eur. Požičiavali to žalobcovi a žalovanej spoločne. V tom čase boli ešte spolu. Peniaze v sume 45.000,00 Eur neboli darom. Svedok uviedol, že žalobcovi požičal asi 20.000,00 Eur, nakoľko žalobca chcel podnikať. Žalobca ale z toho niečo vrátil, asi 10.000,00 Eur. Zostal mu však dlžný 10.000,00 Eur.
9. Žalovaná dňa 15.08.2019 doručila súdu vyjadrenie, v ktorom uviedla, že ťažiskovým bodom aktuálne prebiehajúceho dokazovania je preukázanie toho, či nehnuteľnosti (pozemok a rodinný dom), ktoré sú predmetom tohto sporu, boli nadobudnuté za financie žalobcu alebo či boli nadobudnuté (najmä) vďaka financiám, ktoré získali strany tohto sporu ako pôžičku od rodičov žalovanej, t.j. či tu existovala pôžička od rodičov žalovanej. Žalovaná uviedla, že pozemok bol získaný za kúpnu cenu 35.000 Eur. Táto bola hradená pôvodnému majiteľovi na dvakrát, a to v sume 20.000 Eur (uhradené 09.11.2015) a 15.000 Eur (uhradené 13.01.2016). Keďže takéto peniaze strany sporu našetrené nemali, získali ich od rodičov žalovanej ako pôžičku. Tieto tvrdenia potvrdzujú aj viaceré dôkazy, a to Kúpna zmluva zo dňa 15.03.2017, Dohoda o vyporiadaní BSM zo dňa 22.05.2017, doklad o prevzatí zálohy 20.000 Eur zo dňa 09.11.2015, doklad o prevzatí zálohy 15.000 Eur zo dňa 13.01.2016, výsluch Žalovanej zo dňa 12.07.2019 a výsluch svedka O. Ž. zo dňa 12.07.2019. Všetky tieto dôkazy vo vzájomnej súvislosti jasne preukazujú pravdivosť jej tvrdenia. Žalobca sa snaží vierohodnosť jej tvrdení podkopať nepresnosťami v dátumoch poskytovanej pôžičky. Prvotné dátumy (1/2016 vo výške 35.000 EUR a 05/2016 vo výške 10.000 EUR) uvedené v duplike boli uvádzané vychádzajúc z textu kúpnej zmluvy zo dňa 15.03.2017.
Do nej boli tieto dátumy vložené len na základe tvrdení oboch strán sporu, ktoré boli robené z pamäti. Neskôr, počas tohto konania, kedy vznikla potreba preukázať finančné transakcie aj inými dôkazmi, než len Kúpnou zmluvou zo dňa 15.03.2017, sa zistili presné dátumy týchto transakcií, ktoré súdu aj jasne uviedli. Sú to teda všetko dôkazy, ktoré potvrdzujú, že strany sporu si skutočne požičali od rodičov žalovanej na prelome rokov 2015 a 2016 sumu vo výške 35.000 EUR a použili ju na kúpu stavebného pozemku. K jednotlivým prevodom celkovej peňažnej sumy 35.000 EUR došlo a tieto peniaze prešli z dispozície rodičov žalovanej, rukami žalobcu až do rúk pôvodného majiteľa predávaného pozemku (M. A.). Tvrdenia žalovanej o kúpe pozemku sú týmto podľa jej názoru jednoznačne dokázané. Naopak, ak žalobca tvrdí, že pravda je úplne iná, ako ju tvrdí žalovaná, musí ju vedieť jasne popísať a preukázať svojimi dôkazmi. Žalobca tvrdí, že pozemok nebol získaný vďaka pôžičke rodičov žalovanej, keďže takáto pôžička vraj nikdy neexistovala. Potom sa ale musí zodpovedať otázka, z akých peňazí sa financovala kúpa stavebného pozemku, ktorá bola nespochybniteľne realizovaná za kúpnu cenu 35.000 EUR. Tu žalovaná poukázala na vyjadrenie samotného žalobcu v rámci jeho výsluchu realizovanom na pojednávaní dňa 22.05.2019 kedy uviedol, že na výstavbu rodinného domu a zabezpečenia pozemku si brali úver spolu a z toho sa staval dom. Žalobca ďalej uviedol, že k samotnej stavbe rodinného domu pristúpili ešte pred tým, ako im bol poskytnutý úver a to sa financovalo z ich spoločne našetrených peňazí. Žalobca nevedel povedať, aká suma to bola, pretože on ani nemal prístup k internetbankingu, ktorému sa vyhýbal. Prístupové kódy mala žalovaná. Na získaní pozemku sa finančne nepodieľal. Na pojednávaní dňa 12.07.2019 ako aj vo vyjadrení zo dňa 31.07.2019 už ale žalobca začína tvrdiť, že disponoval sumou 35.000 Eur a túto sumu vraj použil na kúpu pozemku. V prvom rade žalovaná poukázala na výrazný rozpor v zásadných skutkových tvrdeniach žalobcu. Najskôr tvrdí, že na získaní pozemku sa finančne nepodieľal a potom tvrdí, že mal dostatok peňazí a z tých kúpil predmetný pozemok. Jedno z týchto tvrdení je určite nepravdivé. Podľa názoru žalovanej je nepravdivým to neskoršie tvrdenie žalobcu. Jej tvrdenie podporuje ešte aj vyjadrenie žalobcu na pojednávaní dňa 21.11.2017 v rozvodom konaní strán sporu na tunajšom súde pod spis. zn. 10Pc/18/2017, kde uviedol, že svoju spoločnosť rozbiehal zo svojich peňazí, ktoré získal vďaka predaju bytu. Podľa názoru žalovanej predložené dôkazy nepreukazujú, že žalobca sa podieľal na kúpe pozemku a že sumu 35.000 Eur použil na jeho kúpu. Dokonca z nich nevyplýva ani len to, že sumu 35.000 Eur vlastnil. Žalobca vraj získal na svoj účet 36.850 Eur z predaja družstevného bytu, ku ktorému mala práva jeho matka. Toto je preukázané listinnými dôkazmi predloženými s vyjadrením zo dňa 31.07.2019. Dôkazmi sa teda preukazuje len to, že žalobca mal peniaze vo výške 36.850 EUR na svojom účte. Nič viac. Stále nie sú preukázané podstatné tvrdenia, a to či žalobca bol oprávnený nakladať so sumou 36.850 Eur, či boli jeho vlastníctvom alebo či boli na jeho účte len uložené peniaze niekoho iného (na prijatie tejto sumy bola totiž oprávnená len predávajúca práv k družstevnému bytu, t.j. matka žalobcu, avšak žalobca ničím nepreukázal, že matka mu tieto peniaze aj darovala, čím by právo nakladať s nimi získal žalobca); či žalobca použil čiastku 35.000 Eur práve na kúpu pozemku alebo či ich použil nejako inak (to, že žalobca má sumu 36.850 Eur na účte, nijako nedokazuje, že ich aj použil na kúpu pozemku, ako sa snaží tvrdiť). Na pojednávaní dňa 12.07.2019 predložil žalobca účtovnú závierku svojej spoločnosti LUMA štart s.r.o., z ktorej vyplýva, že na konci roku 2014 mala vlastné imanie vo výške 42.984 Eur a na konci roku 2015 vlastné imanie 48.063 Eur. Týmto chcel žalobca preukázať, že mal dostatok financií. Tejto jeho snahe ale žalovaná nerozumie, pretože takýmto dôkazom žalobca preukázal jedine to, koľko majetku a v akej hodnote mala spoločnosť LUMA štart s.r.o. Táto spoločnosť je samostatnou právnickou osobou majúcou vlastnú právnu subjektivitu. Prezentovaný majetok bol teda jej a nie žalobcov. Jediný majetok, ktorým môže žalobca ako jediný spoločník menovanej spoločnosti voľne disponovať a má svoj pôvod v majetku spoločnosti LUMA štart s.r.o., je čistý zisk tejto spoločnosti (a ten bol, ako už uviedla, príliš nízky na nadobudnutie pozemku alebo hradenie nákladov výstavby rodinného domu). Ak aj žalobca voľne disponoval majetkom spoločnosti LUMA štart s.r.o. a uhrádzal si z neho súkromné náklady, je namieste otázka, či tak robil legálne a či nevzniklo na strane jeho spoločnosti neoprávnené krátenie daňovej povinnosti spôsobené nákladmi, ktoré nesúviselo s podnikateľskou činnosťou spoločnosti LUMA štart s.r.o. Predložená účtovná závierka však nepriamo potvrdzuje ďalšie tvrdenia žalovanej. Ako bolo uvedené na pojednávaní dňa 12.07.2019 v rámci výsluchu žalovanej a svedka O. Ž., žalobcovi poskytol otec žalovanej pôžičku na začatie podnikania vo výške 25.000 Eur. Následne žalobca získal sumu vo výške 36.850 Eur z predaja družstevného bytu. Z tejto sumy vrátil žalobca otcovi žalovanej sumu 15.000 Eur. Zostalo mu teda 21.850,00 Eur (36.850 Eur - 15.000 Eur). Keď sa spočíta sumu 25.000 Eur a 21.850 Eur, dostane súčet 46.850 Eur. Žalovaná tvrdí, že všetky tieto peniaze použil žalobca do svojho podnikania, a to najmä na kúpu tovaru (náhradné automobilové diely). Žalobcom predložená účtovná závierka spoločnosti LUMA štart s.r.o. tieto tvrdenia žalovanej len potvrdzuje, keď vlastné imanie spoločnosti bolo na konci roku 2014 vo výške 42.984 Eur a na konci roku 2015 vo výške 48.063 Eur. Ak chce žalobca ustáť svoje
tvrdenia o tom, že peniaze vo výške 35.000 Eur na kúpu pozemku boli len jeho a neboli získané od rodičov žalovanej, potom bude musieť vedieť preukázať a vysvetliť aj to, odkiaľ získal takmer 50.000 Eur, ktoré vložil do spoločnosti LUMA štart s.r.o. Žalovaná (a takisto aj žalobca vo svojej výpovedi zo dňa 22.05.2019) tvrdí, že výstavbu rodinného domu na kúpenom pozemku spočiatku hradili so žalobcom z vlastných našetrených finančných prostriedkov. Potom to bolo z prostriedkov, ktoré jej dali jej rodičia, a to vo výške 10.000 Eur, čo bola pôžička (toto už žalobca, samozrejme, popiera). Pôžička im bola poskytnutá v lete 2016. Bolo preukázané, že náklady na výstavbu domu boli do získania hypotekárneho úveru v sume približne 15.000 - 16.000 Eur. Bolo tiež dokázané, že strany sporu si objektívne mohli našetriť maximálne 6.879,30 Eur - 8.879,30 Eur. Spolu s pôžičkou od rodičov žalovanej tak dokázali náklady na výstavbu domu utiahnuť. Poskytnutie pôžičky 10.000 Eur, maximálne možné zárobky strán sporu v rozhodnom období ako aj náklady na výstavbu domu do doby poskytnutia hypotekárneho úveru preukazujú všetky listinné dôkazy predložené žalovanou (ktorých je viacero), ako aj výsluch žalovanej a svedka O. Ž.. Naopak, žalobca neposkytuje žiadne vysvetlenie toho, ako mohli strany sporu finančne pokryť náklady na výstavbu domu vo výške 15.000 - 16.000 Eur z príjmov 6.879,30 Eur - 8.879,30 Eur bez existencie pôžičky od rodičov žalovanej vo výške 10.000 Eur. Žalobca zároveň nepredkladá ani žiadne dôkazy vyvracajúce tvrdenia a dôkazy predložené žalovanou. Popieranie pôžičky preto žalovaná považuje za tendenčné. Vzhľadom na vyššie uvedené považuje žalovaná svoje tvrdenia o pôžičke od jej rodičov v celkovej výške 45.000 Eur za riadne preukázané a tvrdenia žalobcu o neexistencii tejto pôžičky za nepravdivé a nepreukázané.
10. Dňa 30.05.2019 doručila žalovaná súdu vyjadrenie, v ktorom uviedla, že súd označil za doteraz čiastočne spornú otázku, či skutočne bola stranám sporu (ešte ako manželom) poskytnutá pôžička zo strany rodičov žalovanej najskôr vo výške 35.000 Eur na kúpu pozemku, a potom neskôr vo výške 10.000 Eur na náklady spojené so začatím výstavby rodinného domu, vlastníctvo ku ktorému je predmetom tohto sporu. Žalovaná spolu s vyjadrením predložila dôkazy, ktoré najskôr preukazujú výšku príjmov strán sporu od roku, kedy uzavreli manželstvo (2015), až do času, kedy začali financovať stavbu rodinného domu z prostriedkov hypotekárneho úveru (august 2016), čím chcela žalovaná dokázať, že strany sporu si neboli schopné našetriť celkovo 45.000 Eur a keďže nemali iné zdroje príjmov, museli získať tieto peniaze od tretej osoby - a tou boli jej rodičia. Žalobca na pojednávaní dňa 22.05.2019 potvrdil, že nemal iné príjmy než príjmy zo svojej podnikateľskej činnosti, ktorú vykonáva prostredníctvom spoločnosti LUMA štart s.r.o. (IČO: 47 210 516). Podľa údajov z portálu www.finstat.sk, ktorý čerpá tieto dáta z oficiálne zverejnených účtovných závierok obchodných spoločností, mala spoločnosť LUMA štart s.r.o. v roku 2015 zisk 1.900,- Eur a v roku 2016 zisk 2.974,- Eur. To je spolu 4.874,- Eur za celé dva kalendárne roky. Žalovaná mala v mesiacoch január až október roku 2015 čistú mzdu vo výške 600,35 Eur. V mesiacoch november a december roku 2015 mala čistú mzdu vo výške 1.000,18 Eur. V mesiacoch január až august 2016 mala stále rovnakú čistú mzdu, a to vo výške 1.000,18 Eur. V súvislosti s rokom 2016 žalovaná predkladá ako dôkaz tie výplatné pásky, ktoré sa jej podarilo dohľadať. Žalovaná teda v čistom zarobila od začiatku roku 2015 do augusta 2016 sumu vo výške 16.005,30 EUR. Strany sporu tak spoločne zarobili od začiatku roku 2015 do augusta 2016 sumu vo výške 20.879,30 EUR (do tejto sumy započítavame zisk spoločnosti LUMA štart s.r.o. za celý rok 2016, čím túto sumu ešte umelo navyšovali). Už len z tejto sumy je možné vidieť, že strany sporu si objektívne nemohli našetriť sumu 35.000 EUR na kúpu pozemku a k tomu ešte vynaložiť 10.000 EUR na náklady spojené so začatím výstavby rodinného domu. Lenže strany sporu mali aj bežné životné náklady (bežnú réžiu), ktoré sa pohybovali vo výške 600 - 700 EUR mesačne. Po ich zohľadnení za obdobie od začiatku roku 2015 do augusta 2016 sa zárobok strán sporu dostáva na sumu 6.879,30 EUR - 8.879,30 EUR v čistom. Ak teda žalobca tvrdí, že si nikdy od rodičov žalovanej nepožičali sumu vo výške 45.000 Eur, žalovaná mala zato, že bolo práve zo strany žalobcu potrebné zodpovedať otázku, odkiaľ mali tieto peňažné prostriedky, keď ich zjavne nezarobili, avšak ich vynaložili (minuli). Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca sa pri výsluchu, v rámci ktorého sa zaviazal hovoriť pravdu, na pojednávaní dňa 22.05.2019 vyjadril, že nikdy nevidel peňažné prostriedky vo výške 35.000 Eur, ktoré podľa tvrdenia boli poskytnuté zo strany rodičov žalovanej. Tieto jeho vyjadrenia sú ale podľa žalovanej nepravdivé. Kúpa pozemku, na ktorom teraz stojí rodinný dom žalovanej, sa realizovala koncom roku 2015 a začiatkom roka 2016. V novembri 2015 sám žalobca odniesol vtedajšiemu vlastníkovi pozemku časť kúpnej ceny vo výške 20.000 Eur, čo potvrdzuje aj doklad vtedajšieho vlastníka pozemku, pána M.Ú. A. zo dňa 09.11.2015. Druhú časť kúpnej ceny vo výške 15.000 Eur odniesol žalobca vtedajšiemu vlastníkovi pozemku dňa 13.01.2016, čo opäť potvrdzuje doklad vtedajšieho vlastníka pozemku, pána M. A.. Týmto žalovaná považuje za jasne preukázané, že kúpna cena 35.000 Eur za pozemok bola skutočne vyplatená, a to samotným žalobcom. Žalovanou tvrdené náklady na začatie výstavby rodinného domu, ktoré boli vynaložené do
doby získania hypotekárneho úveru stranami sporu (august 2016), presahovali sumu 10.000 Eur, ktorú poskytli rodičia žalovanej stranám sporu ako druhú pôžičku. Bez tejto pôžičky by preto strany sporu nemali z čoho vzniknuté náklady uhradiť. Keďže ich ale uhradili, logicky im pôžička zo strany rodičov žalovanej musela byť poskytnutá. Žalovaná ďalej uviedla, že z vyššie uvedeného teda vyplýva, že jej tvrdenia sa zakladajú na pravde, strany sporu za obdobie od začiatku roku 2015 do augusta 2016 vynaložili vyššiu sumu než 45.000 Eur za účelom získania pozemku a začatia výstavby na ňom, pričom sami takúto sumu nedokázali zarobiť. Keďže túto sumu nezarobili, ale vynaložili ju, museli ju získať z iného zdroja. Týmto zdrojom boli rodičia žalovanej, ktorí ju poskytli ako pôžičku stranám sporu (vtedy ešte manželom). Keďže pôžičky v celkovej výške 45.000 Eur boli zo strany žalovanej rodičov poskytované bez písomných potvrdení, zmlúv alebo iných dokumentov, ktoré by mohli byť teraz predložené ako listinné dôkazy, žalovaná navrhla ako svedka vypočuť jej otca - pána O. Ž.. Jeho svedeckou výpoveďou žalovaná chcela preukázať aj skutočné poskytnutie pôžičiek v celkovej výške 45.000 Eur stranám toho sporu.
11. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil do konania čestné prehlásenia rodičov žalobcu a dlhoročnej kamarátky a kamaráta (č. l. 254-256 a č. l. 296) z ktorých vplýva, že na žalobcu doľahla situácia, ktorá nastala v súvislosti s predajom nehnuteľností, vyporiadania BSM a napokon rozvodom s tým, že táto situácia ho ovplyvňovala v tom, ako uvažuje a koná, preto v tom čase podpísal listiny v takom znení, ktorý by inak nepodpísal. Uvedená situácia bola pre žalobcu veľmi ťaživá, chcel mať celé toto obdobie čo najskôr za sebou a preto sa nebránil a pri podpisovaní listín vyhovel všetkému, čo mu bolo predložené na podpis.
12. V konaní vykonal okresný súd dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom navrhnutého svedka, ako aj oboznámením sa s listinnými dokladmi tvoriacimi obsah spisového materiálu a to čl. 1 - 5 žaloba, čl. 6 - 8 kúpna zmluva z 15.03.2017, čl. 9 - 10 výpis z LV č. 1932, čl. 11 odstúpenie od zmluvy z 15.02.2018
- E. Ž.Á., čl. 12 odstúpenie od zmluvy z 15.02.2018 - E. Ž., čl. 13 - 14 kópia podacieho lístku E. Ž. z 19.02.2018, čl. 15 sledovanie zásielok, čl. 16 - 17 kópia podacieho lístku E. Ž. z 19.02.2018, čl. 18 sledovanie zásielok, čl. 37 - 42 vyjadrenie žalovanej z 24.05.2018, čl. 45 - 48 dohoda o vyporiadaní BSM z 22.05.2017, čl. 54 výpis z účtu za obdobie 01.05.2017 až 31.05.2017, čl. 84 - 87 vyjadrenie žalobcu z 07.06.2018, čl. 93 - 98 vyjadrenie žalovanej z 05.07.2018, čl. 99 - 110 listinné doklady predložené s vyjadrením, čl. 120 - 139 znalecký posudok 60/2017, čl. 169 - 246 odpoveď OÚ Levice s kópiou darovacej zmluvy č. V/264/2017 a KZ č. V/1291/2017, čl. 247 - 250 kópia rozsudku OS LV č. k. 9Pc/10/2017, čl. 254 čestné vyhlásenie M. F., čl. 255 čestné vyhlásenie V. F., čl. 256 čestné vyhlásenie O. G., čl. 265 - 269 vyjadrenie žalovaná, čl. 272 listinný doklad z FinStat SK, spoločnosť LUMAŠTART, s. r. o., čl. 273 mzdový list za rok 2015 - žalovaná, čl. 274 - 275 kópie výplatných pások, čl. 276 doklad o prevzatí zálohy M. A. 20.000,00 Eur, čl. 277 doklad o prevzatí zálohy M.U. A. 15.000,00 Eur, čl. 278 dodací list z roku 2016, čl. 279 - 281 faktúry, čl. 282 dodací list 2016, čl. 283 - 284 faktúry, čl. 285 výdajka zo skladu, čl. 286 kópia pokladničných dokladov, čl. 287 faktúra, čl. 295 doplnenie čestného vyhlásenia zo strany žalobcu, čl. 296 čestné vyhlásenie Ľ. G., čl. 306 - 308 register účtovných závierok, čl. 309 - 320 účtovná závierka k 31.12.2015, čl. 331 a výber hotovosti 5.000,00 Eur, čl. 332 vyjadrenie žalobcu z 31.07.2017, čl. 333 potvrdenie o vykonaní prevodu - 36.850,00 Eur, čl. 334 - 336 Zmluva o bežnom účte žalobca, čl. 350 - 354 vyjadrenie žalovaná z 15.08.2019, čl. 355 - 358 listinný doklad - zápisnica o pojednávaní z 10Pc/18/2017.
13. Z výpovedí strán sporu, ich písomných vyjadrení, z výpovede svedka, z listinných dokladov, ako aj z obsahu žaloby a z obsahu celého spisového materiálu, okresný súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Dňa 15.03.2017 došlo k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou ako predávajúcimi a rodičmi žalovanej ako kupujúcimi. Z kúpnej zmluvy (na č. l. 6-8) vyplýva, že jej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným na Okresnom úrade Levice, katastrálnym odborom, v kat. úz. C. G., v tom čase vedeným ako rozostavaný rodinný dom s priľahlými pozemkami, vedené pôvodne na LV č. XXXX, parcely reg. „C“ č. 107/1 zastavaná plocha o výmere 162 m2, parcely č. 107/4 zastavaná plocha o výmere 889 m2, parcely č. 119 zastavaná plocha o výmere 83 m2, v celosti, rozostavaný rodinný dom postavený na pôvodných parcelách 107/1 a 107/4 a zameraný geometrickým plánom č. 28/2016 zo dňa 03.03.2017 ako parcely reg. „C“ č. 107/4 zastavaná plocha o výmere 836 m2, parc. č. 107/5 zastavaná plocha o výmere 215 m2 - rozostavaný rodinný dom. Z kúpnej zmluvy ďalej vyplýva, že v zmysle pôvodného listu vlastníctva a uvedeného geometrického plánu boli teda predmetom
prevodu nehnuteľnosti parcely reg. „C“ č. 107/4 (dvor) zastavaná plocha o výmere 836 m2, parcela č. 107/5 zastavaná plocha o výmere 215 m2, na ktorej je rozostavaný rodinný dom a parcela č. 119 zastavaná plocha o výmere 83 m2 v celosti. Podľa článku V. kúpna cena a platobné podmienky, sa zmluvné strany dohodli na kúpnej cene v sume 50.000,00 Eur s tým, že suma 45.000,00 Eur mala byť vyplatená predávajúcim ešte pred podpisom tejto zmluvy ( s odkazom na pôžičku predávajúcich od kupujúcich v mesiaci január 2016 v sume 35.000,00 Eur a v máji 2016 v sume 10.000,00 Eur, z ktorého dôvodu bola suma 45.000,00 Eur započítaná s časťou kúpnej ceny za predaj nehnuteľností ). Časť kúpnej ceny mala byť uhradená kupujúcimi bezhotovostným prevodom na bankový účet predávajúcich uvedeného v zmluve, najneskôr do 15- tich dní od povolenia vkladu vlastníckeho práva príslušným katastrom nehnuteľností. Z listinného dokladu na č. l. 54 má súd preukázané, že dňa 23.05.2017 bola na účet žalovanej prijatá práve suma 5.000,00 Eur s označením platby (Ž. I. ( Kupujúca), uhradené dňa 22.05.2017. Jedná sa o účet, ktorý bol uvedený aj v kúpnej zmluve, na ktorý mal byť zostatok kúpnej ceny uhradený. Darovacou zmluvou zo dňa 22.05.2017 rodičia žalovanej darovali výlučne žalovanej nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. C. G. a to parcelu reg. „C“ - č. 107/4 - zastavené plochy a nádvoria o výmere 836 m2, 107/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 215 m2 a stavbu - rozostavaný rodinný dom postavený na parc. reg. C - 107/5. Vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Levice, katastrálny odbor zo dňa 20.06.2017, právoplatným dňa 20.06.2017, číslo vkladu V 2614/2017 (č.l. 174 - 178). Predmet darovania bol identický ako predmet tvoriaci kúpnu zmluvu, až na parcelu č. 119 -zastavaná plocha a nádvorie o výmere 83 m2. Z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. C. G., má súd preukázané, že nehnuteľnosti, ktoré tvorili predmet kúpnej zmluvy (okrem parcely č. 119 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 83 m2) sú vo vlastníctve práve žalovanej. Žalobca dňa 15.02.2018 odstúpil od kúpnej zmluvy (teda už po rozvode manželstva) z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny v zmysle čl. V kúpnej zmluvy, ako aj z dôvodu, že zmluva bola uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Žalobca preukázal odoslanie ako aj doručenie samotného odstúpenia od zmluvy obom kupujúcim - č. l. 13 -18. Keďže v dôsledku odstúpenia došlo k zrušeniu kúpnej zmluvy zmluva od počiatku zrušila, žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet kúpnej zmluvy - okrem parcely č. 119 a to v spoluvlastníckom podiele 1 - vice. Žalobca ďalej namietal aj dobromyseľnosť žalovanej v prípade jej opätovného nadobudnutia sporných nehnuteľností (okrem parcely č. 119), ktorú však bližšie nešpecifikoval. Žalobca sa preto žalobou domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v bode 1. tohto rozsudku v 1/2 z dôvodu, že na určení svojho vlastníctva má naliehavý právny záujem a rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva bude podkladom pre zápis vlastníckeho práva v jeho prospech tak, aby evidencia zodpovedala skutočnému stavu. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť, s tým, že považuje odstúpenie od kúpnej zmluvy za neplatné, tak z dôvodu, že neboli preukázané dôvody odstúpenia od zmluvy, na ktoré poukazuje žalobca, ako aj z dôvodu, že žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy výlučne sám, bez jej vedomia, resp. jej súhlasu. Čo sa týka dobromyseľnosti, mala zato, že pri následnom prevode uskutočnenom síce zo strany jej rodičov, bola dobromyseľná, rodičia boli riadne zapísaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci nehnuteľností o ktoré v konaní ide. Uviedla, že jej nedobromyseľnosť nemožno automaticky predpokladať len z dôvodu uskutočneného prevodu medzi príbuznými.
14. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
15. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
16. Podľa § 150 ods. 2 CSP, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
17. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
18. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
19. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
20. V konaní nebolo sporné, že strany sporu na jednej strane ako predávajúci a rodičia žalovanej na strane druhej ako kupujúci uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností špecifikovaných v odseku 1 tohto rozsudku za zmluvných podmienok stanovených zmluvou. Tiež nebol spor o tom, že dané nehnuteľnosti ( okrem parcely č. 119) rodičia žalovanej následne darovali priamo žalovanej ešte za trvania manželstva. Spor nebol ani v tom, že od kúpnej zmluvy následne odstúpil výlučne žalobca, ktoré odstúpenie však zaslal výlučne len kupujúcim, čo bolo v konaní aj preukázané. Žalovaná však namietala platnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy, pričom žalobca mal zato, že žalovaná pri následnom prevode - darovacej zmluve, nebola dobromyseľná. Pre posúdenie platnosti, resp. neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, súd v prvom rade zameral dokazovanie za účelom preukázania, či kúpna zmluvy bola/nebola uzatvorená platne, pretože odstúpiť je možné len od platne uzatvoreného právneho úkonu.
21. Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
22. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
23. Podľa § 490 ods. 1 a 2 OZ, vznik zmlúv, ktorými sa zakladajú záväzky, sa spravuje ustanoveniami § 43 a nasl., pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak. Ak zákon neustanovuje inak, neplatné je ustanovenie zmluvy podľa § 47a, podľa ktorého zmluva uzavretá na dobu určitú trvá aj po uplynutí tejto doby.
24. Podľa § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
25. Podľa § 589 OZ, cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.
26. Predpokladom platnosti právneho úkonu je to, že spĺňa všetky náležitosti, ktoré stanovujú normy hmotného práva, v opačnom prípade ide o neplatný právny úkon. Citované ustanovenie § 37 ods. 1 OZ stanovuje podmienky platnosti právneho úkonu a síce, že tento sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, ak tomu tak nie je (čo i len v jednej náležitosti), následkom uvedeného je absolútna neplatnosť daného právneho úkonu, ktorá vyplýva priamo zo zákona a pôsobí ex tunc.
27. Žalobca v konaní poukazoval na svoju tieseň, v dôsledku čoho pristúpil aj k podpísaniu samotnej kúpnej zmluvy a ktorá skutočnosť spolu s nápadne nevýhodnými podmienkami bola jedným z dôvodov pre ktoré žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy. Žalobca videl svoju tieseň v pomerne krátkom časovom slede v akom došlo najskôr k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, následne podaniu návrhu na zrušenie BSM za trvania manželstva, ako aj uzatvoreniu dohody o vyporiadaní BSM a uzatvoreniu darovacej zmluvy. Rovnako poukazoval na relatívne krátky čas (jeden deň za ktorý mal byť vypracovaný znalecký posudok) za účelom stanovenia ceny rozostaveného rodinného domu spolu s priľahlými pozemkami tvoriacimi predmet kúpnej zmluvy, s prihliadnutím aj na splnomocnenie udelené aj ním samým - JUDr. Hraškovi, so sídlom v Leviciach, ktoré bolo podpísané dňa 13.03.2017 a už dňa 15.03.2017 bola podpísaná samotná kúpna zmluva, ktorá bola podpísaná len cca 2 týždne po tom, ako odišiel zo spoločnej domácnosti. Tu súd poukazuje na rozporné tvrdenie samotnej žalovanej, ktorá vo svojom vyjadrení zo dňa 24.05.2018 (č. l. 40 ) uvádza, že okolnosti ohľadne predaja nehnuteľností boli riešené a dohadované niekoľko týždňov v rámci riešenia rozvodu manželstva medzi stranami sporu, pričom vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 12.07.2019 (č. l. 327) uviedla, že v čase podpisovania KZ ako aj dohody o vyporiadaní BSM nebola absolútne žiadna vedomosť, ani reč o možnom rozvode medzi stranami sporu. Žalobca uvádzal, že dôvodom prečo pristúpil k podpisu aj kúpnej zmluvy, bola situácia ohľadne rozvodu, ktoré okolnosti ho ovplyvnili do takej miery, že podpísal aj kúpnu zmluvu. Tu sa súd preto priklonil k tvrdeniu žalobcu o tom, že všetky právne úkony boli vykonané už v čase, keď manželia riešili aj otázku rozvodu, ktorá skutočnosť ako taká mohla mať skutočne dopad na správanie sa
samotného žalobcu, ako následku uvedenej záťažovej situácie. Z popisu skutkových okolností je možné dospieť k záveru, že strany sporu tým, že uzatvorili samotnú kúpnu zmluvu, ako aj následne pristúpili k zrušeniu a vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva (rozsudok č. k. 9Pc/10/2017 -189 zo dňa 05.05.2017, právoplatného dňa 16.05.2017) po ktorom následne uzatvorili dohodu o vyporiadaní BSM dňa 22.05.2017, postupnými systematickými a na seba nasledujúcimi krokmi mienili usporiadať a vyporiadať svoje majetkové vzťahy ešte za trvania manželstva, práve z dôvodu už plánovaného rozvodu, čomu svedčí aj tá skutočnosť, že žalobca opustil spoločnú domácnosť ešte pred samotnými právnymi úkonmi ako aj pred konaním o zrušenie BSM za trvania manželstva, čo nebolo zo strany žalobkyne popreté. Je všeobecne známa skutočnosť, že udalosti ako rozvod manželstva častokrát zasiahnu viac alebo menej aj psychiku osôb, ktorých sa rozvod bytostne dotýka, a môžu ovplyvniť aj správanie sa danej osoby. Otázkou je, či je možné až o také ovplyvnenie, že osoba prežívajúca rozvod (predrozvodové konanie) nie je až schopná rozpoznať následky svojho konania. Pokiaľ by tomu tak bolo, je potrebné to v konaní preukázať. Pokiaľ žalobca v konaní tvrdil, že práve v období majetkového vyporiadania (bez ohľadu na to, z akého dôvodu k tomuto vyporiadaniu došlo ešte počas trvania manželstva, či ním bola napr. nepriaznivá finančná situácia manželov, ich plánovaný rozvod, alebo aj podnikateľská činnosť žalobcu) došlo u neho k takým zmenám vo vnímaní okolností, ako aj rozhodovaní sa, že za iných okolností by tomu tak, nebolo (teda že bola ovplyvnená vôľová ako aj rozumovú zložka vnímania reality u žalobcu), majúca za následok práve uzatvorenie uvedených zmluvných vzťahov, v danom prípade kúpnej zmluvy, bolo potrebné tieto skutočnosti preukázať napr. lekárskym potvrdením preukazujúcim takýto zdravotný stav žalobcu. Žalobca však do konania nepredložil žiaden doklad, z ktorého by súd prijal záver že v prípade uzatvorenie kúpnej zmluvy žalobca neprejavil svoju vôľu slobodne a vážne práve pre stav vyvolaný blížiacim sa rozvodom. Súd sa preto nestotožnil s tvrdením žalobcu, že si nebol vedomý toho čo podpisuje. Tieto skutočnosti neboli preukázané ani čestnými prehláseniami, ktoré podľa názoru súdu preukazujú len tú skutočnosť, že žalobca bol síce zasiahnutý emocionálne aj samotným rozvodom (okrem rozvodu aj konaním o vyporiadaní BSM a uzatvorením kúpnej zmluvy, ako to vyplýva z predložených čestných prehlásení, avšak tieto prehlásenia nepreukazujú, že by nevedel rozpoznať následky svojho konania - vo vzťahu k podpísaniu kúpnej zmluvy, ako aj iných dokladov. Ako je uvedené vyššie, uvedené skutočnosti by mohli byť preukázané len lekárskym potvrdením o zdravotnom stave žalovaného v čase podpisu daných dokladov, zmluvy, ktoré však do konania predložené neboli. Žalobca dokonca oficiálne ani nevyhľadal odbornú lekársku pomoc, poukazoval len na konzultáciu síce s psychologičkou, ktorá má byť známou žalobcu. Na prípadné potvrdenie zhoršenia jeho zdravotného stavu však nepredložil žiadnu lekársku správu, ako ani nenavrhol dokazovanie prípadne výsluchom uvedenej psychologičky. Za danej situácie a pokiaľ aj žalobca sám uviedol, že všetky veci (súvisiace s vyporiadaním majetkových práv) chcel mať aj on čím skôr za sebou, preto pristúpil k ich podpisu, sa súdu skôr javí celé konanie (hoci promptné), ako výsledok dohody vtedy ešte manželov.
28. Slobodná vôľa vyžaduje, aby subjektu bola daná možnosť voľne sa rozhodnúť , či a akým spôsobom bude konať. Vôľa nie je slobodná, ak je urobená pod nedovoleným fyzickým či psychickým nátlakom. V takom prípade konajúci neprejavuje svoju vôľu ale vôľu donucovateľa. V konaní však nebolo preukázané takéto donútenie, z ktorého by súd mohol prijať jednoznačný záver o tom, že žalobca neprejavil svoju slobodnú vôľu. Žalobca síce poukazoval na telefonáty vykonané zo strany tak žalovanej ako aj jej rodinných príslušníkov, ktoré ho však mali nabádať len k promptnému riešeniu celej situácie. Odhliadnúc od uvedeného, žalobca však žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal nielen existenciu takýchto telefonátov, ale predovšetkým ich obsah. S prihliadnutím na uvedené súd preto súd prijal záver, že ak sám žalobca pristúpil k podpisu kúpnej zmluvy, s ktorou mal byť vopred oboznámený, čo sám potvrdil vo svojej výpovedi a ak sa sám žalobca vyjadril, že aj on chcel mať všetko čím skôr za sebou, nemožno prijať záver, že pri uzatvorení danej kúpnej zmluvy bol daný niektorý z dôvodov uvedených v citovanom ustanovení § 37 OZ, v dôsledku ktorého by kúpna zmluva mala byť uzatvorená neplatne. Pokiaľ žalobca mal vedomosť o tom, že podpisoval aj kúpnu zmluvu, s prihliadnutím aj na samotné vystupovanie žalobcu na pojednávaní, z ktorého bolo zrejmé, že chápal tak veci o ktoré v konaní ide, ako aj chápal súvislosti, ako aj s prihliadnutím na všeobecne známu skutočnosťou, že pri podpise akejkoľvek kúpnej zmluvy, dochádza k prevodu vlastníckeho práva k predmetu kúpnej zmluvy, sa potom súd nestotožnil aj z tohto dôvodu s tvrdením žalobcu, že si nebol vedomý toho, čo podpisuje. Ak si žalobca bol vedomý toho, že podpisuje kúpnu zmluvu v postavení predávajúceho, musel si byť vedomý aj následku z toho vyplývajúceho - že prevádza svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam tam špecifikovaným. Tomuto záveru svedčí aj fakt, že žalobca za účelom podpisu samotnej kúpnej zmluvy dobrovoľne navštívil advokátsku kanceláriu JUDr. Hrašku, so sídlom Levice
(fyzický ani psychický nátlak rovnako nebol preukázaný), kde predložené listiny aj dobrovoľne podpísal s tým, že mal byť s ich obsahom aj oboznámený. Navyše, keďže sa jednalo v danom prípade o prevod nehnuteľnosti, k samotnému prevodu vlastníckeho práva došlo až po zavkladovavní zmluvy okresným úradom, katastrálny odbor. Z obsahu spisu je zrejmé, že vkladové konanie bolo prerušené rozhodnutím č. číslo V 1291/2017 -9 zo dňa 05.04.2017 - č. l. 204, ktoré rozhodnutie prevzal priamo žalobca dňa 25.04.2017 (doručenka na č. l. 188 p. v.). Rozhodnutie Okresného úradu Levice, katastrálny odbor, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva zo dňa 11.04.2017 bolo rovnako doručené priamo žalobcovi dňa 25.04.2017 - doručenka v spise na č. l. 188. Aj z uvedených rozhodnutí je jednoznačne zrejmé, o prevod akých nehnuteľností sa jedná a po ich doručení sa žalobca rovnako mohol s nimi tiež oboznámiť. Z obsahu zmluvy je možné jednoznačne zistiť o prevod ktorých nehnuteľností sa jedná, ako aj za akých zmluvných podmienok. Preto súd zmluvu považuje kúpnu zmluvu aj za určitú a zrozumiteľnú, ako ani nebolo preukázané, že vôľa žalobcu by nebola slobodná a vážna. Čo sa týka tiesne a nápadne nevýhodných podmienok, uvedené preukázané skutočnosti oprávňuje osobu na odstúpenie od zmluvy, avšak nespôsobujú neplatnosť zmluvy. Pre uvedené dôvody súd preto dospel k záveru, že kúpna zmluva bola uzatvorená platne, keďže žalobca dôvody prípadnej neplatnosti spočívajúce v jeho vôľovej zložke nepreukázal.
29. Čo sa týka námietok žalobcu vo vzťahu k advokátovi JUDr. Hraškovi, so sídlom Levice, pri jeho zastupovaní aj v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy, tieto súd považoval za bezpredmetné, pretože v danom prípade nebol preukázaný konflikt záujmov (to, že uvedený advokát zastupoval výlučne záujmy žalovanej, tak, ako to uvádza žalobca), a to aj z dôvodu, že tak žalobca ako aj žalovaná v danom prípade vystupovali na jednej zmluvnej strane v postavení predávajúcich, teda ich záujmy z kúpnej zmluvy boli preto rovnaké. Žalobca si nemal byť vedomý toho, že podpisoval splnomocnenie, avšak nepoprel pravosť jeho podpisu na danom splnomocnení. Z predloženého splnomocnenia je navyše zrejmé, že sa nejdená o splnomocnenie na zastupovanie v rámci prípravy kúpnej zmluvy, ale na zastupovanie pred súdom v konaní v konaní vedenom na OS LV pod spisovou značkou 9Pc/10/2017 - zrušenia BSM za trvania manželstva (z dôvodu výkonu podnikateľskej činnosti práve žalobcom), ktoré zastúpenie je preukázané aj z pripojeného rozsudku č. k. 9Pc/10/2017 - 18 (v spise na č.l. 247). Pokiaľ žalobca neuviedol ďalšie okolnosti vo vzťahu k ním splnomocnenej osobe advokáta, majúce ale dopad na toto konanie, podľa názoru súdu sa touto skutočnosťou nebolo potrebné zaoberať.
30. Súd sa rovnako nezaoberal ani námietkou žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu, kde poukazuje na konflikt záujmov, ak JUDr. Hrška mal zastupovať najskôr jeho v predchádzajúcom konaní a teraz zatupuje žalovanú, a to z dôvodu, že v konaní bolo zistené, že sa nejedná o toho istého advokáta, pretože v prvom prípade žalobcu zastupoval JUDr. Hraška so sídlom AK v Leviciach, pričom v tomto konaní je žalovaná zastúpená advokátskou spoločnosťou so sídlom v Bratislave. Na uvedenom nič nemení fakt, že advokát JUDr. Hraška so sídlom v Leviciach, je otcom konateľa a advokáta advokátskej spoločnosti.
31. Podľa § 49 OZ, účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.
32. V konaní bolo preukázané, že od kúpnej zmluvy odstúpil výlučne žalobca z dvoch dôvodov, a to, že kúpnu zmluvu uzatváral v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, ako aj z dôvodu neuhradenia kúpnej ceny. Oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslal len kupujúcim, o čom predložil aj listinné doklady. Žalovaná namietala platnosť daného odstúpenia. Súd preto ako ďalšiu riešil otázku platnosti, resp. neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy.
33. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, odstúpiť od zmluvy je možné len v prípade, ak to umožňuje zákonná úprava, resp. ak si to zmluvné strany dohodli. V danom prípade strany sporu uzatvorili kúpnu zmluvu v zmysle príslušných ustanovení OZ, v ktorej si dohodli možnosť odstúpenia od zmluvy osobitne len pre kupujúcich pre dôvody uvedené v zmluve (čl. IV kúpnej zmluvy). Odstúpenie od zmluvy je jednostranným adresným právnym úkonom účastníka zmluvy, ktorým prejavuje vôľu zrušiť zmluvu. Odstúpenie od zmluvy sa ako jednostranný adresovaný právny úkon stáva perfektný už tým, že dôjde do sféry dispozície adresáta.
34.1. Súd v prvom rade poukazuje na tú skutočnosť, že v danom prípade došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy len jedného z predávajúcich (žalobca) a to bez toho, aby o uvedenom vôbec upovedomil
žalovanú, ako ďalšiu predávajúcu, resp. konal s jej súhlasom. Tu súd poukazuje na tú skutočnosť že ak na jednej alebo druhej strane vystupuje viac subjektov (čo sa týka prípadov najmä podielového alebo bezpodielového spoluvlastníctva manželov), musia právny úkon odstúpenia urobiť súčasne všetky subjekty a odstúpenie od zmluvy musí byť doručené tiež všetkým subjektom, čo sa však v tomto prípade nestalo. Žalobca nielenže odstúpil od zmluvy výlučne sám s odkazom, že k odstúpeniu od zmluvy došlo už v čase keď manželstvo strán sporu bolo právoplatne rozvedené, s tým, že sa nejedná o spoločnú vec, na ktorú by sa vyžadoval súhlas druhé z manželov (bývalých manželov), avšak žalovanej ako spoločnej predávajúcej nezaslal ani oznámenie o odstúpení od kúpnej zmluvy. Takého oznámenie bolo zaslané a sa dostalo do sféry dispozície len rodičom žalovanej, o čom žalobca predložil do konania aj listinné doklady.
34.2. Žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy zo zákonného dôvodu, pretože kúpna zmluva mala byť podľa neho uzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Tiesňou mal byť podľa žalobcu rýchly sled udalostí pri uzatváraní tak kúpnej zmluvy, ako aj následných právnych úkonov uskutočnených ďalej. Nápadne nevýhodné podmienky žalobca síce bližšie nešpecifikoval, avšak poukazoval opäť na neobyčajne rýchlo vypracovaný znalecký posudok č. 60/2017 ohodnocujúci cenu nehnuteľností tvoriacich predmet kúpnej zmluvy, ktoré boli ocenené podľa uvedeného znaleckého posudku sumou 52.300,00 Eur. Z kúpnej zmluvy je zrejmé, že kúpna cena bola zmluvnými stranami dohodnutá sumou 50.000,00 Eur.
34.3. Ako je uvedené vyššie, strany sporu pred uzatvorením samotnej kúpnej zmluvy prechádzali aj zložitým vzťahovým obdobím, následkom ktorého došlo k rozvodu manželstva. Z predloženej zápisnice z rozvodového konania vedeného na okresnom súde Levice má súd preukázané, že v dôsledku uvedeného žalobca opustil spoločnú domácnosť ešte vo februári 2017 (tak, ako to tvrdil aj v tomto konaní). Kúpna zmluva bola uzatvorená 15.03.2017, následne bol podaný návrh na zrušenie BSM za trvania manželstva, ktoré konanie bolo právoplatne skončené dňa 16.05.2017 a dňa 22.05.2017 strany sporu uzatvorili dohodu o vyporiadaní BSM. Toho istého dňa bola uzatvorená aj darovacia zmluva, ktorou rodičia žalovanej darovali nehnuteľnosti tvoriace predmet kúpnej zmluvy (okrem parcely č. 119), výlučne žalovanej. Súd v uvedenom časovom slede nevidí tieseň na strane žalobcu. Jedná sa o právne úkony a konania, uzatvárané a konané postupne, ktorými si strany sporu vyporiadali svoje vzájomné majetkové vzťahy ešte za trvania manželstva. Nebolo povinnosťou súdu skúmať, z akého dôvodu sa, vtedy ešte manželia, rozhodli odpredať rozostavaný rodinný dom, avšak ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania v konaní o rozvod manželstva, sám žalobca tu uvádza, že už v čase keď opúšťal spoločnú domácnosť mala rodina finančné problémy, ktoré mohli byť dôvodom aj na samotný odpredaj nehnuteľností. Aj z uvedeného dôvodu nemožno konštatovať o tiesni, ale o riešení situácie, ktorá nastala v rodine, práve odpredajom nehnuteľností, keďže už v tom čase ich manželstvo smerovalo k rozpadu, čim sa zbavili aj svojich dlhov, a vyriešili si aj rozdelenie BSM. Je úplne samozrejmé, že v prípade nepriaznivej finančnej situácie (na ktorú poukazoval v konečnom dôsledku aj sám žalobca v rozvodovom konaní) dochádza bežne k zbavovaniu sa svojho majetku, pokiaľ nepriaznivú finančnú situáciu nie je možné vyriešiť inak. Aj strany sporu videli pravdepodobne ako ideálne riešenie práve odpredaj ich nehnuteľností, za účelom zbavenia sa aj dlžoby voči rodičom žalovanej, súd preto nevidel v uzatvorení kúpnej zmluvy zákonný dôvod tiesne, oprávňujúci žalobcu na platné odstúpenie od zmluvy. Súd sa v tomto prípade stotožňuje s tvrdením žalovanej, že aj keď splnomocnenie bolo podpísané 13.03.2017, a následne bola uzatvorená hneď kúpna zmluva dňa 15.03.2017, jednalo sa o dlhodobejší proces. Súd nepovažuje celý sled uzatváraných zmlúv za neprimerane rýchly, obzvlášť, ak súčasťou daných úkonov, bolo aj konanie o vyporiadania BSM. V zmysle citovanej zákonnej úpravy súčasne s naplnením dôvodu tiesne, musí byť kumulatívne splnený aj dôvod nápadne nevýhodných podmienok. Ako je uvedené vyššie žalobca si pri tomto dôvode nesplnil ani povinnosť tvrdenia, keď jednoznačne neuviedol, ktoré zo zmluvných podmienok boli pre neho nápadne nevýhodné. S prihliadnutím na znalecký posudok č. 60/2017 týmto podľa názoru súdu nie je ani nepriaznivá cena, ktorá sa odrážala práve od znaleckého posudku. Pokiaľ však sám žalobca nekonkretizoval pre neho nápadne nevýhodné podmienky, nie je povinnosťou súdu zaoberať sa jednotlivými zmluvnými podmienkami a posudzovať ich prípadnú nevýhodnosť pre žalobcu, pretože súd v rámci dokazovania len skúma tvrdenia strán sporu, a tieto vyhodnocuje. S prihliadnutím práve na povinnosť tvrdenia a následnú dôkaznú povinnosť, bolo potrebné zo strany žalobcu poukázať na, pre neho, nápadne nevýhodné zmluvné podmienky a rovnako aj listinnými resp. inými dôkazmi preukázať ním uvádzané tvrdenia. V danom prípade sa tak nestalo, z ktorého dôvodu súd prijal záver, že nie je naplnený zákonný dôvod na možnosť platného odstúpenia od zmluvy, pre konanie v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, pretože tieseň nebola preukázaná (podľa názoru súdu rýchlejší
sled udalostí tomuto nenasvedčuje ) ako aj nápadne nevýhodné podmienky neboli ani len tvrdené. V tomto smere žalobca podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno.
34.4. Druhým dôvodom, pre ktorý mal žalobca odstúpiť od zmluvy, bolo neuhradenie kúpnej ceny. Z čl. V kúpnej zmluvy vyplýva, že kúpna cena v sume 50.000,00 Eur mala byť uhradená v sume 45.000,00 Eur ako započítaním pôžičky poskytnutej rodičmi žalovanej obom predávajúcim (teda žalobcovi, ako aj žalovanej) a doplatok kúpnej ceny v sume 5.000,00 Eur mal byť v lehote stanovenej v zmluve, vyplatený na účet uvedený v samotnej kúpnej zmluve. Z vykonaného dokazovanie má súd preukázané, že suma 5.000,00 Eur bola pripísaná na účet žalovanej (jednej z predávajúcich) dňa 23.05.2017 (č. l. 54). Pokiaľ bol vklad vlastníckeho práva v prospech rodičov žalovanej povolený rozhodnutím zo dňa 11.04.2017, právoplatným tiež dňa 11.04.2017 (č. l. 191,192), je zrejmé, že lehota 15 dní od povolenia vkladu vlastníckeho práva príslušným katastrom nehnuteľností zachovaná nebola. Suma 5.000,00 Eur mala byť pripísaná na účet uvedený v žalobe do 26.04.2017, teda kupujúci vykonali plnenie úhrady zostatku kúpnej ceny s odstupom takmer mesiaca po lehote dohodnutej v zmysle zmluvných podmienok. Odhliadnúc od uvedeného, v čase odstúpenia od zmluvy táto suma už uhradená bola, teda vo vzťahu k tejto sume nie je daný dôvod na odstúpenie od zmluvy, aj keď bolo vykonané plnenie zo strany rodičov žalovaných s určitým oneskorením, pretože úhradou kúpnej ceny ako takej (aj keď oneskorene), právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy zaniká. Žalobca síce namietal neurčitosť v identifikovaní danej platby, z ktorej podľa žalobcu nie je jednoznačne zrejmé, že sa jedná práve o doplatok kúpnej ceny zo spornej kúpnej zmluvy. S týmto tvrdením žalobcu sa však súd nestotožňuje, pretože platba bola uhradená práve na účet uvedený v kúpnej zmluve a práve zo strany kupujúcich (kupujúcej). Pokiaľ žalobca tvrdil, že sa jedná o plnenie z inej zmluvy, alebo o úhradu iného záväzku, bolo potrebné rovnako zo strany žalobcu tento prípadný záväzok, zmluvu špecifikovať, ako aj listinnými, prípadne inými dokladmi preukázať o aké plnenie sa malo jednať, ak sa nejednalo o plnenie zo spornej kúpnej zmluvy. Žalobca v tomto smere len púho poprel úhradu zostatku kúpnej ceny, avšak nepreukázal, o akú úhradu sa malo jednať, ak nie o úhradu zostatku kúpnej ceny. Naproti tomu, žalovaná okrem už uvedené výpisu z jej účtu, na ktorý bola pripísaná suma 5.000,00 Eur, poukázala aj na dohodu o vyporiadnaní BSM zo dňa 22.05.2017 z ktorej rovnako vyplýva, že sa jedná o úhradu zostatku kúpnej ceny (č. l. 46) a ktorá suma bola predmetom vyporiadania BSM. Súd preto sumu 5.000,00 Eur pripísanú na účet žalovanej dňa 23.05.2017 (teda až po uzatvorení samotnej dohody o vyporiadaní BSM) považuje za dostatočne identifikovanú ako úhradu zostatku kúpnej ceny. V prípade tejto úhrady teda nebol daný dôvod na platné odstúpenie od kúpnej zmluvy, keďže bolo v konaní preukázané, že táto časť kúpnej ceny bola uhradená ešte pred samotným odstúpením od kúpnej zmluvy.
34.5. Žalobca mal zato, že v zmysle kúpnej zmluvy nebola uhradená ani kúpna cena v sume 45.000,00 Eur, ktorá bola v kúpnej zmluve započítaná ako existujúci dlh predávajúcich voči kupujúcim titulom pôžičky, oproti kúpnej cene, pretože žalobca mal zato, že pôžička v tejto sume im (ako manželom) poskytnutá nebola. Započítanie považuje za neplatné. Žalobca poprel vôbec poskytnutie akejkoľvek pôžičky zo strany rodičov žalovanej s tým, že uviedol, že nič nepodpisoval a uvedené finančné prostriedky ani nevidel. Žalobca v konaní tvrdil, že spolu so žalovanou - vtedy ešte manželkou, mali v tom období svoje finančné prostriedky, z ktorých bolo možné zakúpiť pozemok pod rodinný dom, ako aj začať výstavbu rodinného domu do získania finančných prostriedkov z úveru. Poukázal na majetok spoločnosti LUMA Štart, s. r. o. , ktorý bol v tom období netto 42.000,00 Eur, so ziskom 4.000,00 Eur (č. l. 324), ktoré tvrdenia podložil aj listinnými dokladmi. Ďalej predložil doklad o tom, že dňa 06.11.2013 mu bola pripísaná na jeho účet suma 36.850,00 Eur, za odpredaj družstevného bytu jeho matkou, ktorá mu následne mala uvedené finančné prostriedky darovať a žalobca ich mal investovať práve na zakúpenie pozemku pod stavbu rodinného domu, a aj na počiatočné práce do získania úveru. Žalovaná uvedené tvrdenia spochybňovala, s tým, že podľa nej tieto finančné prostriedky mali byť zo strany žalobcu vložené do jeho podnikania a časť na vrátenie pôžičky poskytnutej jej otcom žalobcovi na rozbehnutie podnikania.
34.6. Podľa žalovanej na kúpu pozemku im bola poskytnutá pôžička práve zo strany jej rodičov spolu v sume 45.000,00 Eur, z ktorej po zakúpení pozemku v cene 35.000,00 Eur, zostatok bol použitý na počiatočné stavebné práce do času, keď im bol poskytnutý úver. Už zo samotnej kúpnej zmluvy vyplýva, že predmetná pôžička mala byť predávajúcim poskytnutá počas trvania manželstva na dva krát a to v mesiaci január 2016 v sume 35.000,00 Eur a v mesiaci máj 2016 v sume 10.000,00 Eur. Žalovaná na pojednávaní dňa 12.07.2019 uviedla, že finančné prostriedky boli poskytnuté v mesiaci 11/2015 a 1/2016 - teda v mesiacoch, kedy bola vyplatená aj kúpna cena za pozemok (č. l. 325). Zároveň uviedla, že zo strany jej rodičov bola poskytnutá pôžička aj samotnému žalobcovi na rozbehnutie jeho firmy,
ktorá bola jej otcovi vrátená len čiastočne a to práve z finančných prostriedkov, ktoré získal žalobca za odpredaj družstevného bytu jeho matkou, za ktorý získal sumu 36.850,00 Eur. Listinnými dokladmi predloženými na pojednávaní konanom dňa 12.07. 2019 ako doklady č. 3-5, ktoré boli krátkou cestou doručené právnemu zástupcovi žalobcu (doručenka na č. l. 331), žalovaná preukazovala výbery z vkladnej knižky jej matky a to dňa 09.11.2015 v sume 15.000,00 Eur, dňa 06.06.2016 v sume 5.000,00 Eur a dňa 04.08.2016 tiež v sume 5.000,00 Eur. Výbery predstavovali spolu sumu 25.000,00 Eur.
34.7. Vzhľadom k diametrálnej odlišnosti výpovedí strán sporu, čo sa týka poskytnutia, resp. neposkytnutia pôžičky zo strany rodičov žalovanej, súd vykonal dokazovanie v navrhnutom rozsahu a to výsluchom otca žalovanej (žalobca následne netrval na výsluchu ním navrhnutých osôb). Pri hodnotení uvedeného dôkazu súd prihliadol na príbuzenský vzťah tohto svedka k žalovanej a túto výpoveď hodnotil tak jednotlivo, ako aj v kontexte ostatných vykonaných dôkazov. Výpoveď svedka považuje súd však za hodnovernú, pretože z výpovede uvedeného svedka, jeho reakcií na položené otázky súd prijal záver, že sa jedná o osobu, ktorá svojimi zmyslami mohla vnímať udalosti, ktorých bola účastná a tieto vie ďalej reprodukovať. Otec žalovanej na pojednávaní konanom dňa 12.07.2019 potvrdil poskytnutie finančných prostriedkov vtedy ešte manželom (stranám sporu) v celkovej sume 45.000,00 Eur výlučne ako pôžičku, nie ako dar (č. l. 328), avšak svedok uvádza iné obdobia. Podľa svedka mala byť v mesiaci 11/2015 požičaná suma 20.000,00 Eur, na konci roka ešte suma 15.000,00 Eur (po Vianociach) a následne v mesiacoch 6,7 a 8/2016 ešte suma 10.000,00 Eur - a to 2x po 5.000,00 Eur. Finančné prostriedky mali byť poskytnuté stranám sporu v hotovosti. Svedok potvrdil aj poskytnutie ďalších finančných prostriedkov samotnému žalobcovi za účelom začatia podnikania. Tak ako vyplýva zo samotnej kúpnej zmluvy, okrem iného podpísanej aj žalobcom, tak ako vyplýva z výpovede žalovanej ako aj svedka, stranám sporu (vtedy manželom) mala byť poskytnutá práve zo strany rodičov žalovanej pôžička v sume 45.000,00 Eur. V tejto časti sa vyjadrenie zhodovali, ako aj vyplývali z listinného dokladu. Nesúlad nastal v dátumoch, kedy mali byť uvedená výsledná suma požičaná stranám sporu, na ktorý nesúlad poukazoval aj právny zástupca žalobcu. Žalobca popieral poskytnutie pôžičky a započítanie v kúpnej zmluve považoval za neplatné. Mal zato, že kúpa pozemku bola hradená z iných finančných prostriedkov ako požičaných a síce získaných z predaja družstevného bytu a príjmu spoločnosti LUMA Štart s. r. o. Aj v tomto prípade však žalobca neuniesol dôkazné bremeno. V konaní preukázal, že síce na jeho účet bola pripísaná suma 36.850,00 Eur, avšak bolo tomu tak ešte v 11/2013, teda dva roky pred tým, ako došlo ku kúpe pozemku za účelom výstavby rodinného domu, ktorý bol platený na dva krát a to dňa 09.11.2015 v sume 20.000,00 Eur a dňa 13.01.2016 v sume 15.000,00 Eur (č. l. 276 a 277), ktoré finančné prostriedky predávajúcemu odovzdal práve žalobca. Žalobca ale nepreukázal, že týmito finančnými prostriedkami bol jednak oprávnený nakladať práve on (keďže sa jedná o prevod vykonaný matkou žalobcu), ako aj , že uvedenými finančnými prostriedkami disponoval v čase vykonania daných úkonov - kúpa pozemku, tak ako to tvrdil. Tu súd zároveň poukazuje aj na odlišné tvrdenie žalobcu v konaní vedenom na OS LV pod spisovou značkou 10 Pc/18/2017 na pojednávaní zo dňa 21.11.2017, kde výslovne uviedol, že finančné prostriedky získané z predaja družstevného bytu boli použité na rozbeh firmy (č. l. 357), ktorú rozbiehal v roku 2013, pričom v tomto konaní tvrdí, že tieto finančné prostriedky mali byť použité na kúpu pozemku. Pokiaľ však žalobca ešte v roku 2017 tvrdil, že dané finančné prostriedky použil na financovanie svojej firmy, je potom logické, že tie isté finančné prostriedky nemohli byť následne použité aj na kúpu pozemku. Pokiaľ žalobca jednoznačne nepreukázal, že v čase keď sa kupoval predmetný pozemok a začalo sa s výstavbou rodinného domu nedisponoval finančnými prostriedkami z ktorých by boli uvedené výdavky hradené, opätovne neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie dostatku finančných prostriedkov na vykonanie danej transakcie bez toho, aby boli finančné prostriedky stranám sporu požičané. Súd za takého prostriedky nepovažoval imanie spoločnosti LUMA Start, s. r. o., mohli by nimi napr. zisk tejto spoločnosti, ktorý však v tom čase nedosahoval takú sumu, aby súd mohol prijať záver o tom, že žalobca disponoval finančnými prostriedkami na zakúpenie pozemku pod výstavbu rodinného domu a tieto nemuseli byť požičané. Uvedenému záveru svedčí aj popisovaná finančná situácia samotnou žalovanou - viď odsek 10 rozsudku, podľa ktorej je zrejmé, že strany sporu nemohli dosiahnuť úspory v takom rozsahu, aby mohli kúpiť pozemok v hodnote 35.000,00 Eur, ako aj začať s výstavbou ešte pred tým, ako im bol poskytnutý úver. Ak ale je preukázané, že došlo aj ku kúpe pozemku, ako aj k začatiu výstavby rodinného domu pred poskytnutím úveru, je zrejmé, že musel existovať iný zdroj, z ktorého boli uvedené veci financované. Tu sa súd prikláňa k tvrdeniu žalovanej, že týmto zdrojom bola práve pôžička od jej rodičov. Tomuto záveru svedčí aj samotné konštatovanie žalobcu na pojednávaní konanom dňa 22.05.2019, kde výslovne uviedol, že na získaní pozemku sa finančne nepodieľal ( č. l. 263). Ak žalobca v konaní nepreukázal, že disponoval s finančnými prostriedkami umožňujúcimi zaplatenie uvedených transakcií, s prihliadnutí aj na tvrdenie samotného žalobcu o tom,
že sa finančne nepodieľal na kúpe pozemku, ako aj s prihliadnutím na jeho tvrdenie v konaní o rozvod manželstva, kde poukazoval na pretrvávajúce finančné problémy „stále sme riešili nedostatok financií“ - č. l. 357 (rozvod v roku 2017) nie je možné prijať záver, že strany sporu - vtedy manželia, mali dostatok finančných prostriedkov na zakúpenie pozemku pod výstavbu rodinného domu, ako aj na počiatočné práce pri výstavbe rodinného domu, tak ako to tvrdil žalobca. Zároveň ak ale strany sporu preukázateľne vykonali transakcie v 11/2015 a 1/2016 v sume 35.000,00 Eur, a následne začali ešte pred poskytnutím úveru s výstavbou rodinného domu (čo v konaní sporné nebolo) museli nadobudnúť finančné prostriedky z iných, ako vlastných zdrojov. Ako je už uvedené vyššie, súd považuje za preukázané poskytnutie pôžičky stranám sporu práve rodičmi žalovanej a práve v tvrdenej sume 45.000,00 Eur, čo vyplýva tak z tvrdenia žalovanej, ako aj svedeckej výpovede otca žalovanej, čiastočne aj predložených listinných dokladov o vykonaných výberoch z vkladnej knižky matky žalovanej v rozsahu 25.000,00 Eur a aj článku V kúpnej zmluvy. Aj keď žalovaná oproti svedkovi uviedla iný spôsob pôžičky, súd má zato, že v konečnom dôsledku bolo preukázané spolu poskytnutie pôžičky v sume 45.000,00 Eur tak, aby mohli byť vykonané platby za pozemok, ako aj aby boli následne začaté stavebné práce. Rozpor v dátumoch, súd nepovažoval za tak závažný fakt, z ktorého by bolo možné prijať záver, že pôžička stranám sporu zo strany rodičov poskytnutá nebola vôbec. Jednalo sa o transakcie vykonávané v hotovosti, pričom strany sporu ako aj svedok sa vyjadroval ku skutočnostiam spred 3-4 rokov, je teda možné pripustiť určité odchýlky, avšak podstatná záležitosť, že pôžička bola poskytnutá práve v sume 45.000,00 Eur a práve v období, vykonaných transakcií bola preukázaná tak výpoveďou žalovanej, ako aj svedka a vyplýva aj z predložených listinných dokladov. Žalobca uvedené skutočnosti ničím nevyvrátil, ani nepreukázal vlastný zdroj finančných prostriedkov.
35. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
36. Pokiaľ by aj v konaní bolo preukázané, že rodičia žalovanej neposkytli stranám sporu pôžičku (čo však nie je prípad tohto konania) a teda by sa dostali do omeškania s plnením úhrady časti kúpnej ceny v sume 45.000,00 Eur, ak by malo dôjsť z tohto dôvodu k platnému odstúpeniu od zmluvy, žalobca mal v zmysle citovanej zákonnej úpravy kupujúcim poskytnúť dodatočnú lehotu na plnenie, čo však v konaní nielenže nebolo ani len tvrdené, ako nebolo ani preukázané. Až keď by nebol dlh splnený v dodatočnej lehote, má právo veriteľ (žalobca) od zmluvy odstúpiť - viď rozsudok najvyššieho súdu SR, sp. zn. M Cdo 5/99 ako aj stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. Cpj 29/97. Pokiaľ nebol dodržaný uvedený zákonný postup, nie je možné považovať odstúpenie od zmluvy z titulu neuhradenia kúpnej ceny (ak by uvedené bolo v konaní preukázané) za platné odstúpenie.
37. Žalobca v konaní zároveň namietal aj neplatnosť započítania pôžičky oproti kúpnej cene, ktoré by rovnako malo za následok, že kúpna cena nebola uhradená. Týmto argumentom sa súd bližšie nezaoberal a to z rovnakého dôvodu, ako je uvedený v predchádzajúcom odseku, pretože, ak by aj súd dospel k názoru, že započítanie je neplatné, z ktorého dôvodu by nedošlo k úhrade celej kúpnej ceny, v zmysle citovaného ustanovenia § 517, bolo potrebné kupujúcim poskytnúť dodatočnú lehotu na plnenie, čo sa však nestalo a teda odstúpenie od kúpnej zmluvy z titulu neuhradenia kúpnej ceny (jej časti v sume 45.000,00 Eur) je potrebné považovať za neplatné z dôvodu nedodržania zákonného postupu.
38. S prihliadnutím na dôvody uvedené v odsekoch 32- 37 - t. j. odstúpenie od zmluvy výlučne zo strany žalobcu bez súhlasu, resp. upovedomenia žalovanej, nepreukázanie tiesne a nápadne nevýhodných podmienok, neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k tomu, že stranám sporu nemala byť poskytnutá pôžička v sume 45.000,00 Eur, preukázania plnenia v sume 5.000,00 Eur a nedodržania zákonného postupu na odstúpenie od zmluvy z dôvodu neuhradenia kúpnej ceny, súd prijal záver, že odstúpenie od kúpnej zmluvy je neplatné, z ktorého dôvodu nedošlo k zrušeniu kúpnej zmluvy od počiatku.
39. Súd na záver ešte dodáva, že aj keď žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol aj prevod parcely č. 119 - zastavaná plocha o výmere 83 m2 (č. l. 6), ktorá následne nebola rodičmi žalovanej darovaná žalovanej, žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva len vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktorých vlastníčkou je aktuálne žalovaná. Ak žalobca tvrdil, že v dôsledku odstúpenia od zmluvy došlo k zrušeniu zmluvy od počiatku, teda aj vo vzťahu k parcele č. 119 - bolo namieste
domáhať sa určenia vlastníckeho práva aj k tejto nehnuteľnosti, bez ohľadu na to, že aktuálne táto nehnuteľnosť nie je vo vlastníctve žalovanej.
40. Z uvedeného vyplýva, čo mal súd aj preukázané z aktuálneho výpisu v LV, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy (okrem parcely č. 119) boli kupujúcimi následne darované žalovanej, ktorá je ich výlučnou vlastníčkou. V prípade, ak by aj došlo k platnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy, dochádza síce k zrušeniu zmluvy od počiatku (§48 ods. 2 OZ), ak nie je právnym predpisom alebo účastníkmi dohodnuté inak, ale len s účinkami medzi jej účastníkmi. Vlastnícke právo ďalších nadobúdateľov, ak svoje vlastnícke právo nadobudli v dobrej viere, ako došlo k odstúpeniu od zmluvy, požíva ochranu v súlade s č. 11 Listiny základných práv vyplývajúcimi z pojmu demokratického právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy a nezaniká. (Nález ÚS ČR, sp. zn PL.ÚS 78/06). Keďže pred odstúpením od zmluvy došlo k ďalšiemu prevodu, (pokiaľ by sa jednalo o platné odstúpenie od zmluvy), bolo by potrebné zo strany žalobcu zároveň preukázať nedobromyseľnosť žalobkyni. Žalobca v tomto konaní poukazoval na skutočnosť, že takéto konanie považuje za v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalovaná má všetko a on nič, avšak opätovne aj v tomto prípade neprodukoval konkrétne dôkazy preukazujúce nedobromysleľnosť žalovanej, ako výlučnej vlastníčky predmetných nehnuteľností, ktoré nadobudla od kupujúcich darom. Pokiaľ ale bola v konaní preukázaná neplatnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy, rovnako nebolo potrebné sa otázkou dobromyseľnosti žalovanej zaoberať. Preto rozhodnutie súdu neobsahuje ani príslušné zákonné ustanovenia týkajúce sa tak započítania, ako aj dobromyseľnosti aktuálneho vlastníka sporných nehnuteľností.
41. Pre dôvody uvedené vyššie, predovšetkým neplatnosť odstúpenia od zmluvy, súd žalobu zamietol.
42. Záverom ešte súd uvádza, že pre úspech žalobcu ( v prípade, ak by preukázal platné odstúpenie od kúpnej zmluvy), v zmysle právnej úpravy, navrhovaný petit mal obsahovať aj podmienenosť nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu k sporným nehnuteľnostiam v požadovanom rozsahu 1, nárokom druhej strany (resp. kupujúcich ) na vrátenie ich plnenia. Ak žalobný petit takto neznel, aj pri preukázaní platného odstúpenia od zmluvy, by to súd viedlo rovnako k zamietnutiu žaloby (viď rozsudok najvyššieho súdu SR č. 3 Cdo/115/2008 zo dňa 26.02.2009). Žalobca zároveň neprihliadol ani ta tú skutočnosť, že predmetom odpredaja bol rozostavaný nedokončený rodinný dom, pričom aktuálne sa jedná už o dokončenú stavbu, ktorá nebola financovaná žalobcom a napriek uvedenému sa domáha určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v rozsahu 1, z ktorého dôvodu, pri prípadnom vyhovení žalobe, by u neho vzniklo automaticky bezdôvodné obohatenie. Rovnako žaloby petit obsahuje určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam len vo vzťahu k žalobcovi v spoluvlastníckom podiele 1 - vice, bez vyporiadania zostatku jednej polovice sporných nehnuteľností, t. j. bez určenia, kto, a v akom rozsahu, ako aj z akého právneho dôvodu má byť vlastníkom zostatku 1 - vice.
43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
45. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní mala plný úspech žalovaná, súd jej preto priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi práve v rozsahu 100 %. O výške priznaného nároku na náhradu trov konania súd rozhodne samostatným uznesením tak, ako je uvedené v druhom výroku tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný poriadok). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).
V Leviciach, dňa 18. septembra 2019 Mgr. Mariana Pondelová s u d k y ň a