Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_7Co-46-2020.pdf
PDF · 130.03 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/46/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Eriky Madarászovej, v spore žalobcu: O. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXXX/XX, XXX XX U. 1, zastúpený: SUCHÝ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52826791, proti žalovanej: H. R., nar. X.X.XXXX, bytom C. G. XXX, XXX XX C. G., v konaní zastúpená spoločnosťou: JUDr. Marek Hraška, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Kopčianska 8/A, 851 01 Bratislava, IČO: 52 274 896, konajúci prostredníctvom konateľa a advokáta - JUDr. Marek Hraška, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 18. septembra 2019 č. k. 15C/23/2018- 441, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanej voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 37 ods. 1, § 488, § 489, § 490 ods. 1,2, § 588, § 589, § 49, § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na zistený skutkový stav, podľa ktorého dňa 15.03.2017 došlo k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou ako predávajúcimi a rodičmi žalovanej ako kupujúcimi. Z kúpnej zmluvy vyplynulo, že jej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným na Okresnom úrade Levice, katastrálnym odborom, v kat. úz. C. G., v tom čase vedeným ako rozostavaný rodinný dom s priľahlými pozemkami, vedené pôvodne na LV č. XXXX, parcely reg. „C“ č. XXX/X zastavaná plocha o výmere XXX m2, parcely č. XXX/X zastavaná plocha o výmere XXX m2, parcely č. XXX zastavaná plocha o výmere XX m2, v celosti, rozostavaný rodinný dom postavený na pôvodných parcelách XXX/X a XXX/X a zameraný geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 03.03.2017 ako parcely reg. „C“ č. 107/4 zastavaná plocha o výmere 836 m2, parc. č. XXX/X zastavaná plocha o výmere 215 m2 - rozostavaný rodinný dom. Podľa článku V. kúpna cena a platobné podmienky, sa zmluvné strany dohodli na kúpnej cene v sume 50.000,00 eur s tým, že suma 45.000,00 Eur mala byť vyplatená predávajúcim ešte pred podpisom tejto zmluvy (s odkazom na pôžičku predávajúcich od kupujúcich v mesiaci január 2016 v sume 35.000,00 Eur a v máji 2016 v sume 10.000,00 Eur, z ktorého dôvodu bola suma 45.000,00 Eur započítaná s časťou kúpnej ceny za predaj nehnuteľností). Zvyšok kúpnej ceny 5000 bola dňa 23.05.2017 na účet žalovanej prijatá s označením platby (R. I. (Kupujúca), pričom sa jednalo o účet, ktorý bol uvedený aj v kúpnej zmluve. Následne darovacou zmluvou zo dňa 22.05.2017 rodičia žalovanej darovali výlučne žalovanej predmetné nehnuteľnosti. Predmet darovania bol identický ako predmet tvoriaci kúpnu zmluvu, až na
parcelu č. XXX -zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že žalobca dňa 15.02.2018 odstúpil od kúpnej zmluvy (už po rozvode manželstva) z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny v zmysle čl. V kúpnej zmluvy, ako aj z dôvodu, že zmluva bola uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Žalobca preukázal odoslanie ako aj doručenie samotného odstúpenia od zmluvy obom kupujúcim. Keďže v dôsledku odstúpenia došlo k zrušeniu kúpnej zmluvy, žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet kúpnej zmluvy - okrem parcely č. XXX a to v spoluvlastníckom podiele 1 - vice. Žalobca ďalej namietal aj dobromyseľnosť žalovanej v prípade jej opätovného nadobudnutia sporných nehnuteľností (okrem parcely č. XXX), ktorú však bližšie nešpecifikoval. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť, s tým, že považuje odstúpenie od kúpnej zmluvy za neplatné, tak z dôvodu, že neboli preukázané dôvody odstúpenia od zmluvy, na ktoré poukazuje žalobca, ako aj z dôvodu, že žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy výlučne sám, bez jej vedomia, resp. jej súhlasu. Čo sa týka dobromyseľnosti, mala zato, že pri následnom prevode uskutočnenom síce zo strany jej rodičov, bola dobromyseľná, rodičia boli riadne zapísaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci nehnuteľností o ktoré v konaní ide. 1.2 Súd prvej inštancie pre posúdenie platnosti, resp. neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, v prvom rade zameral dokazovanie za účelom preukázania, či kúpna zmluva bola uzatvorená platne, pretože odstúpiť je možné len od platne uzatvoreného právneho úkonu. Žalobca v konaní poukazoval na svoju tieseň, v dôsledku čoho pristúpil aj k podpísaniu samotnej kúpnej zmluvy a ktorá skutočnosť spolu s nápadne nevýhodnými podmienkami bola jedným z dôvodov pre ktoré žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy. Žalobca videl svoju tieseň v pomerne krátkom časovom slede v akom došlo najskôr k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, následne podaniu návrhu na zrušenie BSM za trvania manželstva, ako aj uzatvoreniu dohody o vyporiadaní BSM a uzatvoreniu darovacej zmluvy. Rovnako poukazoval na relatívne krátky čas (jeden deň za ktorý mal byť vypracovaný znalecký posudok) za účelom stanovenia ceny rozostaveného rodinného domu spolu s priľahlými pozemkami tvoriacimi predmet kúpnej zmluvy. Z popisu skutkových okolností dospel súd k záveru, že strany sporu tým, že uzatvorili samotnú kúpnu zmluvu, ako aj následne pristúpili k zrušeniu a vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva (rozsudok č. k. 9Pc/10/2017 -189 zo dňa 05.05.2017, právoplatného dňa 16.05.2017), po ktorom následne uzatvorili dohodu o vyporiadaní BSM dňa 22.05.2017, postupnými systematickými a na seba nasledujúcimi krokmi mienili usporiadať a vyporiadať svoje majetkové vzťahy ešte za trvania manželstva, práve z dôvodu už plánovaného rozvodu, keďže žalobca opustil spoločnú domácnosť ešte pred samotnými právnymi úkonmi ako aj pred konaním o zrušenie BSM za trvania manželstva. Je všeobecne známa skutočnosť, že udalosti ako rozvod manželstva častokrát zasiahnu viac alebo menej aj psychiku osôb, ktorých sa rozvod bytostne dotýka, a môžu ovplyvniť aj správanie sa danej osoby. Otázkou bolo, či je možné až o také ovplyvnenie, že osoba prežívajúca rozvod (predrozvodové konanie) nie je až schopná rozpoznať následky svojho konania. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca do konania nepredložil žiaden doklad, z ktorého by súd prijal záver že v prípade uzatvorenie kúpnej zmluvy žalobca neprejavil svoju vôľu slobodne a vážne práve pre stav vyvolaný blížiacim sa rozvodom. Súd sa preto nestotožnil s tvrdením žalobcu, že si nebol vedomý toho čo podpisuje. Tieto skutočnosti neboli preukázané ani čestnými prehláseniami, ktoré podľa názoru súdu preukazujú len tú skutočnosť, že žalobca bol síce zasiahnutý emocionálne aj samotným rozvodom, avšak tieto prehlásenia nepreukazujú, že by nevedel rozpoznať následky svojho konania - vo vzťahu k podpísaniu kúpnej zmluvy, ako aj iných dokladov. Súd prvej inštancie ďalej argumentoval, že žalobca v konaní nepreukázal také donútenie, z ktorého by súd mohol prijať jednoznačný záver o tom, že žalobca neprejavil svoju slobodnú vôľu. Súd prijal záver, že ak sám žalobca pristúpil k podpisu kúpnej zmluvy, s ktorou mal byť vopred oboznámený, čo sám potvrdil vo svojej výpovedi a ak sa sám žalobca vyjadril, že aj on chcel mať všetko čím skôr za sebou, nemožno prijať záver, že pri uzatvorení danej kúpnej zmluvy bol daný niektorý z dôvodov uvedených v citovanom ustanovení § 37 OZ, v dôsledku ktorého by kúpna zmluva mala byť uzatvorená neplatne. Ak si žalobca bol vedomý toho, že podpisuje kúpnu zmluvu v postavení predávajúceho, musel si byť vedomý aj následku z toho vyplývajúceho - že prevádza svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam tam špecifikovaným. Tomuto záveru svedčí aj fakt, že žalobca za účelom podpisu samotnej kúpnej zmluvy dobrovoľne navštívil advokátsku kanceláriu JUDr. Hrašku, so sídlom Levice (fyzický ani psychický nátlak rovnako nebol preukázaný), kde predložené listiny aj dobrovoľne podpísal s tým, že mal byť s ich obsahom aj oboznámený. Preto súd považoval kúpnu zmluvu aj za určitú a zrozumiteľnú, ako ani nebolo preukázané, že vôľa žalobcu by nebola slobodná a vážna. 1.3 V konaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že od kúpnej zmluvy odstúpil výlučne žalobca z dvoch dôvodov, a to, že kúpnu zmluvu uzatváral v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, ako aj z dôvodu neuhradenia kúpnej ceny. Súd preto ako ďalšiu riešil otázku platnosti, resp. neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy. Poukázal na tú skutočnosť, že v danom prípade došlo k odstúpeniu od
kúpnej zmluvy len jedného z predávajúcich (žalobca) a to bez toho, aby o uvedenom vôbec upovedomil žalovanú, ako ďalšiu predávajúcu, resp. konal s jej súhlasom. Tu súd poukazuje na tú skutočnosť, že ak na jednej alebo druhej strane vystupuje viac subjektov (čo sa týka prípadov najmä podielového alebo bezpodielového spoluvlastníctva manželov), musia právny úkon odstúpenia urobiť súčasne všetky subjekty a odstúpenie od zmluvy musí byť doručené tiež všetkým subjektom, čo sa však v tomto prípade nestalo. Žalobca nielenže odstúpil od zmluvy výlučne sám s odkazom, že k odstúpeniu od zmluvy došlo už v čase, keď manželstvo strán sporu bolo právoplatne rozvedené, s tým, že sa nejedná o spoločnú vec, na ktorú by sa vyžadoval súhlas druhého z manželov (bývalých manželov), avšak žalovanej ako spoločnej predávajúcej nezaslal ani oznámenie o odstúpení od kúpnej zmluvy. Takého oznámenie bolo zaslané a dostalo sa do sféry dispozície len rodičom žalovanej, o čom žalobca predložil do konania aj listinné doklady. 1.4 Z predloženej zápisnice z rozvodového konania vedeného na okresnom súde Levice má súd preukázané, že v dôsledku uvedeného žalobca opustil spoločnú domácnosť ešte vo februári 2017. Kúpna zmluva bola uzatvorená 15.03.2017, následne bol podaný návrh na zrušenie BSM za trvania manželstva, ktoré konanie bolo právoplatne skončené dňa 16.05.2017 a dňa 22.05.2017 strany sporu uzatvorili dohodu o vyporiadaní BSM. Toho istého dňa bola uzatvorená aj darovacia zmluva, ktorou rodičia žalovanej darovali nehnuteľnosti tvoriace predmet kúpnej zmluvy (okrem parcely č. XXX), výlučne žalovanej. Súd v uvedenom časovom slede nevidel tieseň na strane žalobcu. Jednalo sa o právne úkony a konania, uzatvárané a konané postupne, ktorými si strany sporu vyporiadali svoje vzájomné majetkové vzťahy ešte za trvania manželstva. S prihliadnutím na znalecký posudok č. 60/2017 týmto podľa názoru súdu nie je ani nepriaznivá cena, ktorá sa odrážala práve od znaleckého posudku. Žalobca nekonkretizoval pre neho nápadne nevýhodné podmienky, preto súd prijal záver, že nie je naplnený zákonný dôvod na možnosť platného odstúpenia od zmluvy, pre konanie v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, pretože tieseň nebola preukázaná (podľa názoru súdu rýchlejší sled udalostí tomuto nenasvedčuje ) ako aj nápadne nevýhodné podmienky neboli ani len tvrdené. 1.5 Druhým dôvodom, pre ktorý mal žalobca odstúpiť od zmluvy, bolo neuhradenie kúpnej ceny. Z čl. V kúpnej zmluvy vyplýva, že kúpna cena v sume 50.000,00 Eur mala byť uhradená v sume 45.000,00 Eur ako započítaním pôžičky poskytnutej rodičmi žalovanej obom predávajúcim (teda žalobcovi, ako aj žalovanej) a doplatok kúpnej ceny v sume 5.000,00 Eur mal byť v lehote stanovenej v zmluve, vyplatený na účet uvedený v samotnej kúpnej zmluve. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že suma 5.000,00 Eur mala byť pripísaná na účet uvedený v žalobe do 26.04.2017, teda kupujúci vykonali plnenie úhrady zostatku kúpnej ceny s odstupom takmer mesiaca po lehote dohodnutej v zmysle zmluvných podmienok. Odhliadnuc od uvedeného, v čase odstúpenia od zmluvy táto suma už uhradená bola, teda vo vzťahu k tejto sume nie je daný dôvod na odstúpenie od zmluvy. Žalobca v tomto smere len poprel úhradu zostatku kúpnej ceny, avšak nepreukázal, o akú úhradu sa malo jednať, ak nie o úhradu zostatku kúpnej ceny. Naproti tomu, žalovaná okrem už uvedené výpisu z jej účtu, na ktorý bola pripísaná suma 5.000 Eur, poukázala aj na dohodu o vyporiadnaní BSM zo dňa 22.05.2017 z ktorej rovnako vyplýva, že sa jedná o úhradu zostatku kúpnej ceny a ktorá suma bola predmetom vyporiadania BSM. Súd preto sumu 5.000 Eur pripísanú na účet žalovanej dňa 23.05.2017 (teda až po uzatvorení samotnej dohody o vyporiadaní BSM) považuje za dostatočne identifikovanú ako úhradu zostatku kúpnej ceny. Žalobca mal zato, že v zmysle kúpnej zmluvy nebola uhradená ani kúpna cena v sume 45.000,00 Eur, ktorá bola v kúpnej zmluve započítaná ako existujúci dlh predávajúcich voči kupujúcim titulom pôžičky, oproti kúpnej cene, pretože žalobca mal zato, že pôžička v tejto sume im (ako manželom) poskytnutá nebola. Žalobca v konaní tvrdil, že spolu so žalovanou - vtedy ešte manželkou, mali v tom období svoje finančné prostriedky, z ktorých bolo možné zakúpiť pozemok pod rodinný dom, ako aj začať výstavbu rodinného domu do získania finančných prostriedkov z úveru. Poukázal na majetok spoločnosti LUMA Štart, s. r. o. , ktorý bol v tom období netto 42.000,00 Eur, so ziskom 4.000 Eur , ktoré tvrdenia podložil aj listinnými dokladmi. Ďalej predložil doklad o tom, že dňa 06.11.2013 mu bola pripísaná na jeho účet suma 36.850,00 Eur, za odpredaj družstevného bytu jeho matkou, ktorá mu následne mala uvedené finančné prostriedky darovať a žalobca ich mal investovať práve na zakúpenie pozemku pod stavbu rodinného domu, a aj na počiatočné práce do získania úveru. Žalovaná uvedené tvrdenia spochybňovala, s tým, že podľa nej tieto finančné prostriedky mali byť zo strany žalobcu vložené do jeho podnikania a časť na vrátenie pôžičky poskytnutej jej otcom žalobcovi na rozbehnutie podnikania. V tomto smere súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom otca žalovanej, ktorý potvrdil poskytnutie finančných prostriedkov vtedy ešte manželom (stranám sporu) v celkovej sume 45.000,00 Eur výlučne ako pôžičku, nie ako dar (č. l. 328), avšak svedok uvádza iné obdobia. Podľa svedka mala byť v mesiaci 11/2015 požičaná suma 20.000,00 Eur, na konci roka ešte suma 15.000,00 Eur (po Vianociach) a následne v mesiacoch 6,7 a 8/2016 ešte suma 10.000,00 Eur - a to 2x po 5.000,00
Eur. Finančné prostriedky mali byť poskytnuté stranám sporu v hotovosti. Svedok potvrdil aj poskytnutie ďalších finančných prostriedkov samotnému žalobcovi za účelom začatia podnikania. Nesúlad nastal v dátumoch, kedy mali byť požičané stranám sporu, na ktorý nesúlad poukazoval aj právny zástupca žalobcu. Žalobca tvrdil, že kúpa pozemku bola hradená z iných finančných prostriedkov a síce získaných z predaja družstevného bytu a príjmu spoločnosti LUMA Štart s. r. o. Aj v tomto prípade však žalobca neuniesol dôkazné bremeno. V konaní preukázal, že síce na jeho účet bola pripísaná suma 36.850,00 Eur, avšak bolo tomu tak ešte v 11/2013, teda dva roky pred tým, ako došlo ku kúpe pozemku za účelom výstavby rodinného domu, ktorý bol platený na dva krát a to dňa 09.11.2015 v sume 20.000,00 Eur a dňa 13.01.2016 v sume 15.000,00 Eur, ktoré finančné prostriedky predávajúcemu odovzdal práve žalobca. Súd bol toho názoru, že žalobca nepreukázal, že uvedenými finančnými prostriedkami disponoval v čase vykonania daných úkonov. V tomto smere súd zároveň poukázal aj na odlišné tvrdenie žalobcu v konaní vedenom na OS LV pod spisovou značkou 10 Pc/18/2017 na pojednávaní zo dňa 21.11.2017, kde výslovne uviedol, že finančné prostriedky získané z predaja družstevného bytu boli použité na rozbeh firmy , ktorú rozbiehal v roku 2013. Tomuto záveru svedčí aj samotné konštatovanie žalobcu na pojednávaní konanom dňa 22.05.2019, kde výslovne uviedol, že na získaní pozemku sa finančne nepodieľal . Ak žalobca v konaní nepreukázal, že disponoval s finančnými prostriedkami umožňujúcimi zaplatenie uvedených transakcií, s prihliadnutím na jeho tvrdenie v konaní o rozvod manželstva, kde poukazoval na pretrvávajúce finančné problémy „stále sme riešili nedostatok financií“ - nebolo možné prijať záver, že strany sporu - vtedy manželia, mali dostatok finančných prostriedkov na zakúpenie pozemku pod výstavbu rodinného domu, ako aj na počiatočné práce pri výstavbe rodinného domu, tak ako to tvrdil žalobca. Keďže strany sporu však preukázateľne vykonali transakcie v 11/2015 a 1/2016 v sume 35.000,00 Eur, a následne začali ešte pred poskytnutím úveru s výstavbou rodinného domu, súd považoval za preukázané poskytnutie pôžičky stranám sporu práve rodičmi žalovanej a práve v tvrdenej sume 45.000,00 eur, čo vyplýva tak z tvrdenia žalovanej, ako aj svedeckej výpovede otca žalovanej, čiastočne aj predložených listinných dokladov o vykonaných výberoch z vkladnej knižky matky žalovanej v rozsahu 25.000,00 eur a aj článku V kúpnej zmluvy. Rozpor v dátumoch, súd nepovažoval za tak závažný fakt, keďže sa jednalo o transakcie spred 3-4 rokov, je teda možné pripustiť určité odchýlky, avšak podstatná záležitosť, že pôžička bola poskytnutá práve v sume 45.000,00 eur. 1.6 Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že pokiaľ by aj v konaní bolo preukázané, že rodičia žalovanej neposkytli stranám sporu pôžičku (čo však nie je prípad tohto konania) a teda by sa dostali do omeškania s plnením úhrady časti kúpnej ceny v sume 45.000,00 Eur, ak by malo dôjsť z tohto dôvodu k platnému odstúpeniu od zmluvy, žalobca mal v zmysle citovanej zákonnej úpravy kupujúcim poskytnúť dodatočnú lehotu na plnenie, čo však v konaní nielenže nebolo ani len tvrdené, ako nebolo ani preukázané. Až keď by nebol dlh splnený v dodatočnej lehote, má právo veriteľ (žalobca) od zmluvy odstúpiť - viď rozsudok najvyššieho súdu SR, sp. zn. M Cdo 5/99 ako aj stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. Cpj 29/97. Pokiaľ nebol dodržaný uvedený zákonný postup, nie je možné považovať odstúpenie od zmluvy z titulu neuhradenia kúpnej ceny (ak by uvedené bolo v konaní preukázané) za platné odstúpenie. S prihliadnutím na uvedené dôvody, t. j. odstúpenie od zmluvy výlučne zo strany žalobcu bez súhlasu, resp. upovedomenia žalovanej, nepreukázanie tiesne a nápadne nevýhodných podmienok, neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k tomu, že stranám sporu nemala byť poskytnutá pôžička v sume 45.000,00 eur, preukázania plnenia v sume 5.000,00 eur a nedodržania zákonného postupu na odstúpenie od zmluvy z dôvodu neuhradenia kúpnej ceny, súd prijal záver, že odstúpenie od kúpnej zmluvy je neplatné, z ktorého dôvodu nedošlo k zrušeniu kúpnej zmluvy od počiatku. V neposlednom rade súd prvej inštancie dodal, že v prípade, ak by aj došlo k platnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy, dochádza síce k zrušeniu zmluvy od počiatku (§48 ods. 2 OZ), ak nie je právnym predpisom alebo účastníkmi dohodnuté inak, ale len s účinkami medzi jej účastníkmi. Vlastnícke právo ďalších nadobúdateľov, ak svoje vlastnícke právo nadobudli v dobrej viere, ako došlo k odstúpeniu od zmluvy, požíva ochranu a nezaniká (Nález ÚS ČR, sp. zn PL.ÚS 78/06). Žalobca v tomto konaní poukazoval na skutočnosť, že takéto konanie považuje za v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalovaná má všetko a on nič, avšak opätovne aj v tomto prípade neprodukoval konkrétne dôkazy preukazujúce nedobromyseľnosť žalovanej, ako výlučnej vlastníčky predmetných nehnuteľností, ktoré nadobudla od kupujúcich darom. Súd uzavrel, že v konaní bola preukázaná neplatnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy, preto nebolo potrebné sa otázkou dobromyseľnosti žalovanej zaoberať. 1.7 Záverom súd prvej inštancie uviedol, že pre úspech žalobcu (v prípade, ak by preukázal platné odstúpenie od kúpnej zmluvy), v zmysle právnej úpravy, navrhovaný petit mal obsahovať aj podmienenosť nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu k sporným nehnuteľnostiam v požadovanom rozsahu 1, nárokom druhej strany (resp. kupujúcich ) na vrátenie ich plnenia. Ak žalobný petit takto neznel, aj pri preukázaní platného odstúpenia od zmluvy, by to súd viedlo rovnako k zamietnutiu
žaloby (viď rozsudok najvyššieho súdu SR č. 3 Cdo/115/2008 zo dňa 26.02.2009). Dodal, že žalobca neprihliadol ani ta tú skutočnosť, že predmetom odpredaja bol rozostavaný nedokončený rodinný dom, pričom aktuálne sa jedná už o dokončenú stavbu, ktorá nebola financovaná žalobcom a napriek uvedenému sa domáha určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v rozsahu 1. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní mala plný úspech žalovaná, súd jej preto priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi práve v rozsahu 100 %.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý namietal, že súd prvej inštancie danú vec nesprávne právne posúdil aj po právnej stránke. Nesúhlasil, že odstúpenie od kúpnej zmluvy malo byť doručené aj žalovanej. Súd prvej inštancie to vo svojom rozsudku síce konštatuje, ale neuviedol výslovne zákonné znenie, z ktorého by mala táto požiadavka vyplývať. Poukázal na to, že odstúpenie od kúpnej zmluvy sa netýkalo spoločnej veci, pretože bolo uskutočnené v čase, kedy žalobca a žalovaná neboli manželmi, v čase keď ich manželstvo bolo rozvedené. Žalobca na odstúpenie od kúpnej zmluvy nepotreboval súhlas svojej bývalej manželky. Ďalej argumentoval, že záver súdu o tom, že nebola poskytnutá dodatočná lehota na plnenie považuje žalobca za nedôvodný a nepreukázaný. Je zrejmé, že žalovaná v konaní výslovne nevyhlásila, že považuje odstúpenie za neplatné z dôvodu neposkytnutia dodatočnej lehoty na plnenie. Žalovaná vôbec z uvedeného dôvodu nenamietala neplatnosť odstúpenia od zmluvy. Žalobca trval na tom, že k zaplateniu kúpnej ceny v zmysle kúpnej zmluvy nedošlo. Podľa názoru žalobcu súd nemal skúmať, či mal žalobca alebo žalovaná dostatok finančných prostriedkov na kúpu pozemku alebo počiatočné práce na stavbe, ale mal skúmať to, kedy a v akej sume bola alebo nebola pôžička poskytnutá. Zdôraznil, že v kúpnej zmluve nie je vyjadrený prejav vôle žalobcu s tým, že mu bola poskytnutá pôžička, že súhlasí so započítaním a že by uvedené skutočnosti potvrdil svojím podpisom na kúpnej zmluve. Naviac zo znenia kúpnej zmluvy nevyplýva a nebolo to preukázané ani v konaní, či údajná pohľadávka rodičov žalovanej bola alebo nebola splatná. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že rodičia im termín splatnosti pôžičky nestanovili. V tomto smere poukázal na to, že v prípade dohody o započítaní musí byť zrozumiteľným, určitým a jasným spôsobom vyjadrená vôľa všetkých účastníkov dohody, takúto dohodu uzatvoriť. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že výpoveď žalovanej a svedeckú výpoveď jej otca možno považovať za vierohodnú. V konaní poukázal na nesúlad v dátumoch, v ktorých mala byť pôžička poskytnutá. Navyše záver sudu o tom, že žalobca mal použiť peniaze z predaja bytu svojej matky na rozbeh jeho firmy vylučuje tvrdenia žalovanej a jej otca, že otec žalovanej požičal žalobcovi peniaze na rozbeh firmy. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel.
3. Žalovaná k odvolaniu žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení poukázala na skutočnosť, že odstúpenie žalobcu od zmluvy malo byť realizované v súlade s § 512 ods. 2 OZ, t.j. spoločne so žalovanou alebo aspoň na základe jej predchádzajúceho súhlasu. V opačnom prípade je odstúpenie žalobcu od Kúpnej zmluvy nutné považovať za neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre nerešpektovanie ustanovení § 512 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca zamýšľal odstúpením od Kúpnej zmluvy túto zmluvu od počiatku zrušiť, a teda zásadne ovplyvniť práva kupujúcich ako aj práva samotnej žalovanej. Keďže žalovaná je tiež ďalšou zmluvnou stranou kúpnej zmluvy, ktorá ale nerealizovala úkon odstúpenia od nej, možno povedať, že voči nej nikdy nenastali účinky žalobcovho odstúpenia, keďže toto jej zo strany žalobcu nebolo nikdy doručené. Argumentovala, že kúpna zmluva nemôže zaniknúť v dôsledku odstúpenia bez toho, aby toto odstúpenie nepôsobilo voči (nebolo doručené) všetkým zvyšným stranám kúpnej zmluvy okrem osoby/strany, ktorá odstúpenie realizuje. Aj z tohto dôvodu je potom odstúpenie od zmluvy neplatné. K námietkam o nezaplatení kúpnej ceny vo výške 45 000 eur sa stotožnila so závermi súdu prvej inštancie, kde bolo v konaní preukázané zaplatenie tejto sumy, avšak v opačnom prípade by bolo aj tak odstúpenie neplatné pre nedodržanie podmienky stanovenej v § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca mal najskôr rodičov žalovanej vyzvať k doplateniu kúpnej ceny a stanoviť im k tomu primeranú lehotu, to však neurobil, v dôsledku čoho je jeho odstúpenie absolútne neplatné pre rozpor s § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K námietke žalobcu, že nesúhlasí s tým, že by podpisom kúpnej zmluvy uznal aj existenciu pôžičky a dohodu o započítaní pohľadávok uviedla, že žalobca tento nesúhlas nijako zvlášť v odvolaní nezdôvodňuje. K nesúladu výpovedí žalovanej a jej otca ohľadom dátumu poskytnutia pôžičky uviedla, že takýto mierny nesúlad je dôkazom toho, že výpovede žalovanej a jej otca boli skutočne autentické. Záverom žalovaná poukázala na dva zásadné argumenty : skutočnosť, že odstúpenie žalobcu bolo dôvodené najmä ako odstúpenie z dôvodu tiesne a nápadne nevýhodných podmienok - súd tento dôvod označil za nesplnený a žalobca v odvolaní proti tomu nijako neargumentuje;
dobromyseľnosť žalovanej pri nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy - žalobca nijako nerieši, prečo by malo byť jeho žalobe vyhovené, hoci súčasným vlastníkom nie sú rodičia žalovanej, ale už žalovaná, ktorá bola pri nadobúdaní týchto nehnuteľností od rodičov dobromyseľná a táto dobromyseľnosť na jej strane bráni úspechu žalobcu v spore. Navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a ako taký ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Predmetnou žalobou doručenou súdu dňa 03.05.2018 sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú vedené na LV č. XXXX, pre katastrálne územie C., CKN parcela č. XXX/ X - ostatné plochy o výmere XXX m2, CKN parcela č. XXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a stavbe - rodinný dom súpisné č. XXX, postavený na Y. parcele č. XXX/X tak, že žalobca bude podielovým spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.02.2018 odstúpil od kúpnej zmluvy a odstúpenie doručil obom kupujúcim. Kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 15.03.2017 medzi ním a manželkou H. R. F. ako predávajúcimi a O. R. a I. R. ako kupujúcimi, pričom sa týkala uvedených nehnuteľností, ktoré so žalovanou predávali v celku. V dôsledku odstúpenia od zmluvy sa zmluva zrušila od počiatku, a preto má žalobca naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva.
6. Odvolací súd v danej veci aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po prejednaní veci konštatoval, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne na podklade skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil.
7. Súd prvej inštancie sa správne v konaní najskôr zaoberal, či bola predmetná kúpna zmluva uzatvorená platne, keďže žalobca ako jeden z dôvodov uvádzal, že kúpna zmluva bola uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. V tomto smere odvolací súd poukazuje na vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie v bodoch 26 - 28 a 34.3, kde dospel k záveru že kúpna zmluva bola uzatvorená platne, pretože žalobca nepreukázal , že neprejavil svoju vôľu slobodne a vážne podpísať kúpnu zmluvu. Rovnako neboli v konaní preukázané žiadne nápadne nevýhodné podmienky, za ktorých by mala byť uzatváraná kúpna zmluva poukazujúc na výšku kúpnej ceny, ktorá súhlasila so znaleckým posudkom predloženým v konaní. Nakoniec žalobca v odvolaní tento záver súdu prvej inštancie týkajúci sa platného uzavretia kúpnej zmluvy ani nenamietal.
8. Odstúpiť od zmluvy je možné len vtedy, ak je to v zákone stanovené, alebo účastníkmi dohodnuté (§ 48 ods. 1 Obč. zák). Zákon upravuje právo odstúpiť od zmluvy jednak pre prípad uzavretia zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok (§ 49 Obč. zák.) a ďalej predovšetkým ako sankciu za omeškanie dlžníka (§517 ods. 1 Obč. zák.), či za iné porušenie zmluvných povinností. Ďalej je možné od zmluvy odstúpiť aj vtedy, ak to bolo jej subjektmi dohodnuté, či už pri uzavretí zmluvy alebo dodatočne. Z uvedeného vyplýva, že treba rozlišovať možnosť odstúpenia od zmluvy, ktorú v určitých prípadoch pripúšťa zákon (napr. § 517 ods. 1 OZ) a ktoré sa zakladá na zmluve podľa § 497 Obč. zák. Preto v dôsledku omeškania dlžníka, ktorý nesplnil dlh ani v dostatočne primeranej lehote, ktorú mu veriteľ poskytol, vzniká veriteľovi právo od zmluvy odstúpiť, aj keď si túto možnosť s dlžníkom nedohodli ( Cpj 29/1997 R 42/1997 (NS SR).
9. V konaní súd prvej inštancie následne skúmal, či žalobcovo odstúpenie od kúpnej zmluvy bolo platné. Druhým dôvodom, pre ktorý žalobca odstúpil od zmluvy bolo neuhradenie kúpnej ceny zo strany kupujúcich. Žalobca v konaní dôvodil, že k žiadnej pôžičke zo strany kupujúcich v prospech predávajúcich ( manželov ) nedošlo, preto nemohlo dôjsť k započítaniu kúpnej ceny oproti poskytnutej pôžičke v sume 45 000 eur. Súd prvej inštancie vykonal dôsledné dokazovanie skúmajúc, či skutočne došlo k poskytnutiu pôžičky. Svoj záver o tom, že došlo k poskytnutiu pôžičky zo strany kupujúcich ( manželov R. ) podrobne odôvodnil v bodoch 34.4. až 34.7 a s jeho záverom sa stotožňuje aj odvolací
súd. Je potrebné však zdôrazniť, že v prípade odstúpenia od zmluvy z dôvodu neuhradenia kúpnej ceny, je podstatné splnenie podmienok uvedených v § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
10.1 Odstúpenie od zmluvy je jednostranným právnym úkonom adresovaným druhej zmluvnej strane, ktorým sa ruší zmluvný záväzkový vzťah. Uvedený právny úkon nadobúda účinky okamihom, keď dôjde do dispozičnej sféry druhého subjektu. Jeho účinnosť nie je teda podmienená súhlasom druhého účastníka, ani rozhodnutím súdu. Preto pokiaľ žalovaný žalobcovi nezaplatil cenu za kúpené nehnuteľnosti riadne a včas a neurobil tak ani v dodatočne určenej týždňovej lehote (hoci aj oznámenej telefonicky) žalobca mohol podľa ustanovenia § 48 a § 517 OZ od zmluvy odstúpiť a odvolací súd mu právom poskytol súdnu ochranu, pretože uvedené zákonné ustanovenia slúžia na ochranu veriteľov a zároveň sú sankciou za omeškanie dlžníkov ( M Cdo 5/99 ZSP č. 16/1999 (NS SR). 10.2 Omeškanie dlžníka je stav, ktorý nastane, ak dlžník nesplní svoj dlh riadne a včas. Dôraz vo vzťahu k omeškaniu je potrebné klásť na uplynutie času, ktorý bol v záväzku dohodnutý t. j. dobu splatnosti. Ak veriteľ chce z dôvodu omeškania dlžníka od zmluvy odstúpiť, musí dlžníkovi poskytnúť dodatočnú primeranú lehotu na splnenie. Poskytnutie primeranej lehoty predpokladá aktívny prejav veriteľa. Primeranosť dodatočnej lehoty posúdi veriteľ sám tak, aby dlžník mohol v nej dlh reálne a riadne splniť. Nemôže byť taká krátka, aby podľa konkrétnych okolností prípadu znamenala iba formálne vybavenie zákonnej požiadavky o jej určenie.
11. Odvolací súd zdôrazňuje, že ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka výslovne viaže možnosť veriteľa odstúpiť od zmluvy v prípade, že dlžník svoj dlh nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom. V tomto súdnom konaní nebolo zo strany žalobcu preukázané a ani tvrdené, že kupujúcich (manželov Žibritovských ) žalobca vyzval v dodatočnej primeranej lehote na zaplatenie dlhu vyplývajúceho z kúpnej zmluvy. Odvolací súd preto rovnako ako súd prvej inštancie konštatoval, že neboli splnené zákonné podmienky na odstúpenie od zmluvy podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tomto smere vôbec nie je podstatné, že žalovaná v konaní výslovne nevyhlásila, že považuje odstúpenie za neplatné z dôvodu neposkytnutia dodatočnej lehoty na plnenie. Žalobca mal vyzvať na plnenie kupujúcich, ktorí nie sú stranami sporu a nie žalovanú, preto bolo bezpredmetné, či to namieta žalovaná. Keďže ide o zákonnú podmienku odstúpenia od zmluvy podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd ju musí skúmať ex offo. S poukazom na uvedené potom bola odvolacia námietka žalobcu týkajúca sa splatnosti pôžičky a jej započítania voči kúpnej cene irelevantná.
12. Odstúpením od zmluvy podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa - ak nie je právnym predpismi alebo účastníkmi dohodnuté inak - zmluva od začiatku ruší, avšak iba s účinkami medzi jej účastníkmi. Účinkom odstúpenia od zmluvy je zánik zmluvy s účinkami ex tunc (od začiatku). Nie je však možné vylúčiť, že odstúpením od zmluvy, vo väzbe na právne vzťahy, ktoré platili do odstúpenia od zmluvy, nadobudli práva aj tretie osoby. Účinky odstúpenia by sa teda mohli dotknúť aj práv a povinností (právneho postavenia) tretích osôb. Je však nevyhnutné v demokratickom právnom poriadku zabezpečiť ochranu dobromyseľných tretích osôb, tak aby práva nadobudnuté týmito osobami neboli dotknuté v dôsledku zmeny právnych vzťahov iných osôb. Preto je treba zdôrazniť, že právne dôsledky zrušenia zmluvy od začiatku sa týkajú iba práv a povinností medzi zmluvnými stranami - účastníkmi zmluvy, od ktorej bolo odstúpené. Preto napr. vlastnícke právo, ktoré medzi časom nadobudli tretie osoby v dobrej viere zostava nedotknuté. Iná by bola situácia, ak by tretie osoby nenadobudli vlastníctvo v dobrej viere. ( napr. II. ÚS 1747/2007 (ÚS ČR)
13. S poukazom na vyššie uvedené sa súd prvej inštancie zaoberal v bode 40. odôvodnenia aj skutočnosťou, že v prípade, že by bolo odstúpenie platné ( čo nebolo preukázané), žalobca by musel v konaní preukázať nedobromyseľnosť žalovanej ako tretej osoby pri nadobúdaní predmetnej nehnuteľnosti. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca, ktorý vychádzal z tvrdenia, že odstúpenie od zmluvy je platné, sa v žalobe a tiež v konaní nijakým spôsobom nezaoberal ne/dobromyseľnosťou žalovanej pri nadobúdaní danej nehnuteľnosti od kupujúcich. Žalovaná, aj keď bola pôvodne na strane predávajúcich spolu so žalobcom ako manželom, nevidela žiadny dôvod na odstúpenie od zmluvy, pričom ani v čase nadobudnutia nehnuteľnosti ( dňa 22.05.2017) nevedela o dôvodoch na odstúpenie od zmluvy na strane žalobcu, pretože žalobca od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 15.03.2017 odstúpil až podaním zo dňa 15.02.2018, teda takmer po roku od jej uzatvorenia. Odvolací súd však dopĺňa, že vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie správne konštatoval neplatnosť odstúpenia od zmluvy, nebolo potrebné sa podrobnejšie zaoberať ne/dobromyseľnosťou žalovanej.
14. V tomto smere odvolací súd považuje za nepravdepodobné, že by sa predávajúci, ktorý nemal vyplatenú kúpnu cenu nijako nedomáhal jej zaplatenia skôr ako po takmer roku od podpísania kúpnej zmluvy, napr. výzvami upomínajúcimi kupujúcich na zaplatenie. V neposlednom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v tomto konaní namieta nezaplatenie kúpnej ceny ( neexistenciu pôžičky), napriek tomu , že kúpna zmluva v čl. V.2 výslovne uvádza, že kupujúcim ( teda aj žalobcovi) bola vyplatená suma 45 000 eur titulom pôžičky, a preto dochádza k započítaniu s časťou kúpnej ceny. Je tiež potrebné poukázať aj na Dohodu o vyporiadaní BSM zo dňa 22.05.2017, v rámci ktorej došlo okrem iného aj k vyporiadaniu sumy 5 000 eur za predaj predmetných nehnuteľností ( čl. III bod 2), kde žalobca súhlasil so spôsobom vyporiadania BSM, keďže tento právny úkon žalobca neplatnosťou nenapadol.
15. Záverom odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal so všetkými hmotnoprávnymi dôvodmi neplatného odstúpenia od kúpnej zmluvy zo strany žalobcu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za podrobne a riadne odôvodnené a plne sa s jeho odôvodnením stotožňuje, preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa osobitne aj procesnoprávnymi dôvodmi odstúpenia od zmluvy. Je však potrebné uviesť, ako naznačil aj súd prvej inštancie, že žalobný petit určenia vlastníckeho práva v podiele 1 k sporným nehnuteľnostiam nie je správny. Nie je zrejmé, prečo sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam práve v podiele 1, keď k dátumu podania žaloby (03.05.2018) neuplynuli tri roky od právoplatného skončenia konania o rozvode (21.11.2017), a teda nemožno hovoriť o podielovom spoluvlastníctve k nehnuteľnosti v zmysle ust. § 149 ods. 4,5 Občianskeho zákonníka, keď zároveň uvedená nehnuteľnosť nebola predmetom Dohody o vyporiadaní BSM.
16. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver, preto považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak , že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní plne úspešná priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).