Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/52/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci o rozvod manželstva navrhovateľky: Mgr. F. Q., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom K. Y. XXXX/XX, O. Q., zastúpená advokátkou: JUDr. Ľubica Sopková, so sídlom Pribinova 3, Malacky a druhého manžela: B. X., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom K. Y. XXXX/XX, O. Q., zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária SODOMA VULGAN, spol. s r.o., Kominárska 2, 4, Bratislava, o výživné pre maloleté dieťaťa: A. X., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom K. Y. XXXX/XX, O. Q., zastúpenému kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, so sídlom Vajanského 17/1, Senica, o odvolaní navrhovateľky a druhého manžela proti výrokom I., III. rozsudku Okresného súdu Senica č. k. -314 zo dňa 5.4.2019, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. -115 zo dňa 6.2.2018 manželstvo B. X., nar. XX.X.XXXX a Mgr. F. X., rod. Q., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa 4.9.1999, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Senica, vo zv. 15, ročník 1999, na str. 120, pod por. č. 78 rozviedol, na čas po rozvode zveril maloletého A. X., nar. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia, otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého A. v sume 200,- € mesačne, počínajúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že výživné je zročné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky, styk otca s maloletým A. neupravil a o náhrade trov konania rozhodol tak, že účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.

2. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením č. k. -196 zo dňa 26.9.2018 v dôsledku podania odvolania navrhovateľkou rozsudok súdu prvej inštancie č. k. -115 zo dňa 6.2.2018 v napadnutom výroku vo výživnom a v závislom výroku o náhrade trov konania zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie a nedostatočné zisťovanie všetkých relevantných okolností potrebných pre posúdenie pomerov účastníkov vo vzťahu k výroku o výživnom rozsudku. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie č. k. -115 zo dňa 6.2.2018 v napadnutom výroku vo výživnom a v závislom výroku o náhrade trov konania zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( a ) s tým, že povinnosťou súdu prvej inštancie bolo opätovne vec v zrušenom výroku o výživnom posúdiť, vrátane doplnenia dokazovania, ktoré dokazovanie je nevyhnutné vyhodnotiť v súlade s ustanovením

a potom vo veci znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením Civilného sporého poriadku odôvodniť.

3. Súd prvej inštancie po zrušení a vrátení mu veci v časti o výživnom na ďalšie konanie a nové rozhodnutie odvolacím súdom opäť vo veci rozhodol rozsudkom č. k. -314 zo dňa 5.4.2019 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“). Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. odporcovi (správne druhému manželovi) uložil povinnosť na čas po rozvode platiť výživné na maloletého A. v sume 350,- € mesačne s účinnosťou od 4.4.2018, výrokom II. rozhodol, že výživné je zročné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk navrhovateľky, výrokom III. odporcovi (správne druhému manželovi) uložil povinnosť nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého A. za čas od 4.4.2018 do 31.3.2019 v sume 1.785,- € zaplatiť navrhovateľke zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a výrokom IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania.

4. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. , , Zákona o rodine, .

5. Súd prvej inštancie pri určení výživného vychádzal zo skutkových zistení, že mesačné poplatky za rodinný dom účastníkov predstavujú za plyn 85 eur, 70 eur elektrina, inkaso 4,64 eur, pôžička 112 eur, internet 10 eur, TV 8 eur, voda 26 eur, telefón 34 eur a ročne domová daň v sume 45 eur. Navrhovateľka platí maloletému za internát 44 eur mesačne a nájomné za byt v Q. 400 eur mesačne. Navrhovateľka predložila účtovnú závierku k daňovému priznaniu za rok 2018, z ktorej vyplynulo, že k 31.12.2018 rozdiel príjmov a výdavkov navrhovateľka vykázala v sume 4.925 eur, keď navrhovateľka pripomenula, že v účtovnej závierke nie sú uvádzané náklady, ktoré budú predstavovať 500-600 eur. V súvislosti so zdravotným stavom navrhovateľka uviedla, že nemá podstatne zvýšené náklady na liečbu, platí za lieky 10 eur každý druhý mesiac, na pravidelné kontroly chodí každý druhý mesiac. Maloletý naďalej navštevuje Súkromnú strednú odbornú školu automobilovú v Bratislave, cez týždeň je ubytovaný na internáte s mesačným poplatkom 44 eur, strava 35 eur a ZRPŠ ročne 50 eur. Maloletý sa vo voľnom čase venuje rybárstvu, lyžovaniu, hrá šachy. Maloletý poberá štipendium vo výške 60 eur mesačne s tým, že podľa zmluvy sa maloletý zaviazal u spol. Siprin, s.r.o., Lamačská cesta 3, Bratislava, že po skončení školy u nich odpracuje 3 roky. Ďalšie mesačné výdavky maloletého sú 100 eur vreckové, 12 eur cestovné v MHD, 200 eur strava mimo školy, školské pomôcky a učebnice 30 eur, lyžovanie počas sezóny 20 eur, oblečenie 80 eur, rybolov 12,50 eur, mobil 20 eur, drogéria, hygiena a čistiace prostriedky 30 eur. Náklady na zdravotný stav maloletého zvýšené nie sú. Druhý manžel je naďalej zamestnancom Q. B. W. s pracovným zaradením V. - V. na J. M. R. B. B. O. s priemerným mesačným netto príjmom vo výške 1.388 eur. Mesačné výdavky druhého manžela pozostávajú z výživného na maloletého v sume 200 eur, spotrebného úveru z VÚB v sume 211 eur, hypotekárneho úveru zo SLSP v sume 52,69 eur, spotrebného úveru v Prvej stavebnej v sume 112,75 eur, energií za RD O. Q. v sume 40 eur, poplatkov za vodu 11,15 eur, sporenie pre maloletého A. 40 eur, životné poistenie maloletého A. 14,41 eur, paušál Orange 40 eur, životné poistenie 33,06 eur, stravu 280 eur, pohonné hmoty 180 eur, krmivo pre psa 26 eur a lieky 15 eur, ročne platí povinné zmluvné poistenie Kia Ceed 118 eur, povinné zmluvné poistenie Praga V35 23,54 eur, diaľničnú známku 50 eur, údržbu auta 90 eur. Druhý manžel má vážne zdravotné problémy, je po operácii zubov. Ani jeden z rodičov nemá inú vyživovaciu povinnosť.

6. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že primeraným výživným na maloletého vo veku takmer 17 rokov bude výživné v strede hraníc ustálenej rozhodovacej praxe v rozpätí 20 - 30 % jeho priemerného čistého mesačného príjmu. Pri rozhodovaní a určení výživného v sume 350 eur mesačne, čo predstavuje 25,22 % priemerného čistého mesačného príjmu druhého manžela, sa stalo rozhodujúcim, že druhý manžel sa o maloletého intenzívne zaujíma, zaujíma sa o jeho školu a tiež mimoškolské aktivity a finančne mu prispieva. Určené výživné súd prvej inštancie považuje za primerané nielen veku ale aj potrebám maloletého. Druhý manžel maloletému naviac sporí po 40 eur mesačne a platí mu životné poistenie. Súd prvej inštancie nenechal bez povšimnutia skutočnosť, že nielen navrhovateľka má vážne zdravotné problémy, ale tieto má aj druhý manžel. Na výživu maloletého slúžia tiež rodinné prídavky v sume 23,52 eur mesačne a formou štipendia má príjem už aj maloletý v sume 60 eur. Rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 4.4.2018. Druhému manželovi tak vznikol nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 4.4.2018 do 31.3.2019 v sume 1.785 eur (za 27 dní mesiaca apríl 2018 - 135 eur + 11 mesiacov x 150 eur = 1.650 eur), ktorý nedoplatok je druhý manžel povinný zaplatiť vzhľadom na výšku nedoplatku do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

7. Proti výrokom I., III. rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie navrhovateľka z dôvodov podľa , , . K odvolaniu pripojila kópie pokladničných dokladov, Lekársky nález zo dňa 11.4.2019, Výmenný list bez datovania na chirurgické vyšetrenie, e- maily zo dňa 21.11.2018, pohyb na bežnom účte, e-maily zo dňa 12.3.2019, Výzvu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 12.4.2019, Výpis z Listu vlastníctva č. XXX zo dňa 12.4.2019, Učebnú zmluvu č. zo dňa 31.8.2017, e-mail zo dňa 1.4.2019, Zmluvu o Účte sporenia zo dňa 6.10.2011, Prehľad transakcií na účte od 13.11.2017 do 16.11.2017, inzerciu AUTOBAZAR.EU. V odvolaní uviedla, že čistý mesačný príjem druhého manžela v sume 1.388 eur nezodpovedá skutočnosti, keďže okrem čistej mzdy sú mu vyplácané i ďalšie platby od zamestnávateľa, ktoré nie sú započítané v čistej mzde, a to príspevok zo sociálneho fondu v roku 2018 vyplatený v sume 72 eur za mesiac november, náhrada pri dočasnej neschopnosti vyplatená v sume 340,70 eur za mesiac august 2018 a príspevok na bývanie vyplácaný v sume 117 eur mesačne. Navyše druhý manžel nepriznal za minulý rok ani príjem z predaja osobného motorového vozidla (bez EČ) zn. Mazda Premacy vo výške 1.400 eur. Navrhovateľka tiež v priebehu konania upozornila na skutočnosť, že druhý manžel si privyrába rôznym „neoficiálnym“ spôsobom, avšak súd prvej inštancie tieto jej tvrdenia nebral do úvahy. Taktiež je navrhovateľka presvedčená, že druhý manžel uviedol do omylu súd prvej inštancie ohľadom darčekov pre maloletého: pájkovačka stála 7,50 eur, avšak potvrdenka je vystavená na 39 eur sumárne za celý nákup, kde je však započítané aj biopalivo do krbu. K tohtoročným narodeninám (22.4.2019) maloletému žiadny darček druhý manžel nedal. Súd prvej inštancie ako odôvodnené výdavky druhého manžela uznal sporenie vo výške 40 eur mesačne a poistku maloletého vo výške 14,41 eur mesačne, pričom tieto platby žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal ako platby v prospech maloletého, keďže oprávneným na disponovanie s obomi má ako zriaďovateľ a zákonný zástupca výlučne druhý manžel. Súd prvej inštancie nesprávne uzavrel, že výdavky na maloletého sa oproti predchádzajúcemu konaniu nezmenili, pričom ona preukázala napr. zvýšenie poplatku za internát na sumu 46 eur mesačne, pričom súd prvej inštancie chybne uvádza sumu 44 eur mesačne. Maloletý má zvýšené výdavky na liečbu, a to platby za kúpeľné pobyty a dovolenku pri mori, ktoré potrebuje nevyhnutne absolvovať v súvislosti s kožnými problémami. U maloletého boli diagnostikované polypy na žlčníku, ktoré sú nevyhnutné riešiť operačne odobratím žlčníka, následne po operačnom odobratí žlčníka bude maloletý nútený dodržiavať doživotnú diétu. Matka vyčíslila výdavky na maloletého, ktoré až do vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku zo dňa 6.2.2018 znášala výlučne sama, čím sa neustále zadlžovala u svojich rodičov; druhý manžel na odôvodnené výdavky maloletého, ani na jeho výživu nijako neprispieval. Súd prvej inštancie tiež poukazuje na skutočnosť, že od januára 2019 dal druhý manžel k dispozícii navrhovateľke a maloletému celý rodinný dom. V tejto súvislosti navrhovateľka poukazuje na skutočnosť, že tento dom je zdevastovaný a v dome je pach od spáleniny, ktorá nejde vyvetrať, na dlážke je mastný fľak, ktorý sa nedá ničím odstrániť a pachom sú nasiaknuté aj steny, dom sa teda musí dať vymaľovať a vyupratovať. Súd prvej inštancie tiež chybne uvádza, že maloletý má príjem vo forme štipendia vo výške 60 eur mesačne, hoci ona pritom na pojednávaní vysvetlila, a to priamo citáciou zo zmluvy so spoločnosťou Siprin s.r.o., že v prípade neodpracovania 3 rokov po štúdiu sa navrhovateľka ako zákonný zástupca zaviazala vrátiť všetky náklady na štúdium vynaložené počas celých 4 rokov. Navrhovateľka tiež namieta súdom prvej inštancie tvrdený záujem o maloletého. V súčasnosti sa druhý manžel s maloletým stretáva max. 1 krát za štvrťrok, nekupuje mu žiadne veci na oblečenie, neprispieva mu na žiadne školské ani mimoškolské aktivity, netrávi s ním voľný čas, nezaujíma sa ani o školu maloletého. Vzťah druhého manžela s maloletým sa veľmi zhoršil. Rovnako súd prvej inštancie nezobral do úvahy nepriaznivý zdravotný stav maloletého a navrhovateľky (opakovane vyoperované nádory prsníkov) tvrdiac, že rovnako i druhému manželovi sa zhoršil zdravotný stav, čo však druhý manžel nijako nepreukázal (okrem odstránenia cysty v ústnej dutine). Výživné má predstavovať približne 25% až 35% z dosahovaného príjmu výživou povinnej osoby. Podľa napadnutého rozhodnutia, ktoré druhému manželovi z príjmu „odobralo“ len 25 %, teda absolútnu spodnú hranicu na 17-ročného, takmer dospelého muža, je takéto rozhodnutie v absolútnom rozpore s konštantnou judikatúrou. Navrhovateľka navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I. o výške bežného výživného a nadväzujúceho výroku III. o výške zročného výživného zmenil tak, že zaviaže druhého manžela platením bežného výživného na maloletého vo výške 475 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky a zročné výživné za obdobie od 4.4.2018 zaviaže druhého manžela na zaplatenie v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

8. Proti výrokom I., III. rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie druhý manžel z dôvodov podľa ods. f), h) . V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie sa nedostatočne

vysporiadal s otázkou reálneho čistého príjmu navrhovateľky, ako aj reálnych mesačných nákladov druhého manžela. Druhý manžel vyčíslil svoje mesačné náklady na sumu 1.256,06 eur, po zvýšení výživného zo sumy 200 eur na 350 eur stúpnu jeho mesačné náklady na sumu 1.406,06 eur. Ak vezmeme v úvahu priemerný mesačný príjem druhého manžela vo výške 1.388 eur, je zrejmé, že takto stanovené výživné je pre neho likvidačné. Okrem iného je potrebné vziať v úvahu aj tú skutočnosť, že maloletý je poberateľom pravidelného mesačného štipendia vo výške 60 eur. Výdavky maloletého podľa výpočtu navrhovateľky mesačne predstavujú spolu sumu 601,50 eur. V prípade, že od sumy 601,50 eur by sme odrátali sumu 60 eur, ktorú maloletý mesačne zarobí, dostaneme sa na sumu 541,50 eur a ak túto sumu vydelíme medzi obidvoch rodičov, mala by byť výška výživného vo výške približne 270 eur mesačne. Na základe vyššie uvádzaných skutočností ako aj skutočnosti, že druhý manžel ponúkol navrhovateľke a maloletému možnosť bývania v rodinnom dome so súp. č. XXXX v k. ú. O. V., ktorý je v podielovom spoluvlastníctve aj navrhovateľky, mal súd prvej inštancie určiť vyživovaciu povinnosť v rozpätí XX % (spodnej hranici) jeho priemerného čistého mesačného príjmu. Druhý manžel navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o výške výživného zmenil tak, že druhý manžel je povinný na čas po rozvode platiť výživné na maloletého v sume 280 eur mesačne.

9. K odvolaniu druhého manžela sa vyjadrila navrhovateľka. K vyjadreniu pripojila Lekárske nálezy zo dňa 10.5.2019, 11.4.2019, Informáciu o plaveckom výcviku, Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2018. Vo vyjadrení uviedla, že odvolanie druhého manžela nie je vecne odôvodnené, neobsahuje žiadne relevantné zdôvodnenie a nepredkladá žiadne nové skutočnosti či dôkazy, s ktorými by sa už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nevysporiadal. Druhý manžel nepredložil v odvolaní žiadne nové dôkazy, neuviedol žiadne nové tvrdenia, ani nepreukázal žiadne nové skutočnosti. Druhý manžel opätovne priorizuje svoje výdavky pre výdavkami maloletého a súdu prvej inštancie vyčíta skutočnosť, že súd prvej inštancie sa s jeho výdavkami nedostatočne vysporiadal, čo však nie je pravda, práve naopak. Navrhovateľka ďalej uviedla, že v priebehu konania druhý manžel viackrát menil, upravoval a navyšoval svoje výdavky, čo taktiež nie je možné považovať za objektívny a hodnoverný dôkaz. Navrhovateľka súdu prvej inštancie odovzdala všetky dôkazy o svojich príjmoch i výdavkoch, ktoré v čase pojednávania mala k dispozícii a bolo výlučne vecou súdu prvej inštancie zvoliť svoj postup tak, aby prejednávanú vec dôkladne posúdil. Navrhovateľka zotrvala na odvolacom návrhu.

10. K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril druhý manžel. K vyjadreniu pripojil List Prvej stavebnej sporiteľne a.s. zo dňa 26.3.2019, Výpis z účtu za rok 2017, Žiadosť o informáciu zo dňa 20.2.2019. Vo vyjadrení uviedol, že od 1.11.2000 pracuje ako zamestnanec Q. B. W. s pracovným zaradením V. - V. K. J. M. R. B. B. O., ktorú skutočnosť navrhovateľka zneužíva počas celého konania. Druhý manžel má štátom presne určenú výšku platu, čo sa o navrhovateľke nedá povedať, keď navrhovateľka počas celého pojednávania presne neurčila výšku svojho mesačného príjmu. K tvrdeniu navrhovateľky, že druhý manžel si popri zamestnaní „privyrába“, druhý manžel konštatuje, že sa jedná zo strany navrhovateľky o opakované krivé obvinenia, ktorými mu chce spôsobiť problémy jednak v osobnom, ako aj profesionálnom živote. Druhému manželovi nebolo nikdy žiadnym spôsobom zo strany zamestnávateľa preukázané, že by porušoval platný o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície a nikdy nebol za žiadny skutok týkajúci sa zárobkovej činnosti popri svojom zamestnaní disciplinárne postihnutý. Druhý manžel svoje príjmy na pojednávaní riadne zdokladoval, rovnako zdokladoval aj svoje výdavky, striktne odmieta tvrdenie navrhovateľky, že okrem čistej mzdy v zmysle potvrdenia o mzde sú mu vyplácané i ďalšie platby od zamestnávateľa, ktoré nie sú započítané v čistej mzde. Druhý manžel namieta tvrdenie navrhovateľky, že v minulosti vybral zo sporiaceho účtu zriadeného v rámci spoločného bankového účtu pre maloletého finančné prostriedky a použil ich pre vlastné potreby. Práve navrhovateľka ešte v čase trvania manželstva, krátko pred podaním návrhu o rozvode manželstva vybrala všetky finančné prostriedky bez vedomia druhého manžela zo stavebného sporenia zriadeného v Prvej stavebnej sporiteľni a.s. pre maloletého vo výške 4.738,78 eur, pričom predmetné sporenie uhrádzal druhý manžel. Tvrdenie navrhovateľky týkajúce sa nepriznania príjmu z predaja motorového vozidla zn. Mazda Premacy vo výške 1.400 eur z roku 2017 sú nesprávne, druhý manžel inzerciu predaja ukončil a predaj motorového vozidla neuskutočnil. Navrhovateľka v celom priebehu súdneho konania od predchádzajúceho odvolacieho konania nepredložila adekvátne lekárske správy, respektíve nálezy, ktoré by v skutku označili výrazné zhoršenie zdravotného stavu maloletého. V priebehu konania navrhovateľka uvádzala náklady na maloletého, ktoré by sa dali charakterizovať ako značne navýšené. Druhý manžel okrem výživného platí nad rámec aj životné poistenie maloletého vo výške 14,41 eur, taktiež aj sporenie vo výške 40 eur mesačne. Nie je spravodlivé

tvrdiť, že druhý manžel sa o maloletého nezaujíma, snaží sa s ním spojiť pri každej vhodnej príležitosti, komunikuje s ním aktívne, avšak v mnohých prípadoch maloletý neodpovedá, prípadne od zmeškania hovoru od druhého manžela maloletý reaguje až o pár dní neskôr. Výlety sú však sporadické, nakoľko maloletý sa menej zaujíma o aktivity s druhým manželom. Maloletý sa s odstupom času výrazne odmieta kontaktovať nielen s druhým manželom, ale aj so starými rodičmi, čo môže mať za následok najmä skutočnosť, že je v starostlivosti práve navrhovateľky. Druhý manžel zotrval na odvolacom návrhu.

11. K vyjadreniu druhého manžela k odvolaniu navrhovateľky sa vyjadrila navrhovateľka. K vyjadreniu pripojila výpis z Listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 26.2.2019, e-maily zo dňa 12.3.2019, 26.2.2019, Žiadosť o otvorenie a vedenie bežného účtu zo dňa 30.8.2017, Výpis z účtu za august 2017, Nákres bytu manželov O., Inzerciu Nehnuteľnosti.sk, TOP REALITY. Vo vyjadrení uviedla, že súd prvej inštancie doslova odignoroval jej vysvetlenie, že pokiaľ nemá na zaplatenie nájmu, uhradia ho jej rodičia alebo jej sestra so švagrom počkajú, až financie bude mať. Byt jej sestra so švagrom neprenajímajú za účelom zisku alebo iného ich prospechu. Auto si navrhovateľka zakúpila priamo do podnikania na IČO a od začiatku ho má evidované v účtovníctve, využíva ho na podnikateľské, tak aj na súkromné účely. Druhému manželovi stúpli mesačné náklady len preto, lebo si zobral ďalší úver na stavbu rodinného domu, zakúpil predražený pozemok - ornú pôdu bez sietí v nie práve lukratívnej lokalite, pričom druhý manžel sa rozhodol kupovať pozemok a stavať v čase, kedy mal k dispozícii a býval v ich rodinnom dome v O. Q.. Vzhľadom k aktuálnemu zdravotnému stavu maloletého sa v poslednom období náklady na jeho stravu podstatne navýšili, keďže mu musí navrhovateľka variť z drahších potravín a nakupovať oveľa viac čerstvých potravinárskych výrobkov a zeleniny, než doteraz. Štipendium 60 eur podľa doloženej a uzatvorenej zmluvy neslúži na výživu jeho poberateľa. Keď maloletý začal študovať, všetci sa dohodli, že tieto peniaze sa nebudú používať, ale ostanú nedotknuté na účte a v prípade, že maloletý bude chcieť ďalej študovať alebo sa bude chcieť zamestnať u iného zamestnávateľa, nebudú musieť zháňať peniaze, ale vrátia ich priamo ich poskytovateľovi. Maloletý si už zvykol, že s druhým manželom nemôže počítať a aj posedenia na káve sú maloletému nepríjemné, pretože s ním nevie nájsť spoločnú tému. Druhý manžel užíval dom do 31.12.2018 a navrhovateľke ho ponúkol na užívanie od 1.1.2019, keď navrhovateľka je presvedčená, že tak urobil nie preto, aby im uľahčil situáciu a finančne pomohol v ťažkej situácii, ale preto, že chcel ísť bývať k svojej priateľke, ktorá má byt len pár kilometrov od jeho pracoviska, čím druhý manžel mesačne ušetrí nemalé peniaze. Navrhovateľka naďalej zotrvala na svojom odvolacom návrhu.

12. K vyjadreniu navrhovateľky k odvolaniu druhého manžela sa vyjadril druhý manžel. K vyjadreniu priložil Lekársky nález zo dňa 17.6.2019, Upovedomenie o možnosti užívania rodinného domu v k. ú. O. V. zo dňa 20.12.2018. Vo vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením navrhovateľky k vyjadreniu druhého manžela k odvolaniu navrhovateľky, považuje ho za tendenčné a nedostatočne preukázané a nestotožňuje sa s vyjadreniami v ňom uvedenými. Pozornosť upriamuje na skutočnosť, že v priebehu konania sa výrazne zmenila jeho životná úroveň, čo malo prirodzene za následok zmenu výdavkov ktoré súdu prvej inštancie riadne zdôvodnil a preukázal. Poukazuje na problematiku reálneho príjmu navrhovateľky. V daňovom priznaní za rok 2018 navrhovateľka uviedla, že jej príjem zo živnosti je vo výške 27.722 eur za rok 2018, pričom si uplatnila reálne výdavky vo výške až 21.864,19 eur. Zostáva veľmi otázne, aké náklady v tak vysokej výške mohla mať navrhovateľka pri svojej podnikateľskej činnosti realitného makléra. Pri takto vysokom príjme možno konštatovať, že jej reálny mesačný príjem bez odpočítania navrhovateľkou uvádzaných nákladov je vo výške 2.078,72 eur, čo je viac ako má druhý manžel. Druhý manžel zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

13. Kolízny opatrovník odvolanie nepodal, k odvolaniam navrhovateľky a druhého manžela sa nevyjadril.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti ( ) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom a nedoplatku na zročnom výživnom bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby

zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky a druhého manžela nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku I. o výživnom, v napadnutom výroku III. o nedoplatku na zročnom výživnom a v závislom výroku II. o splatnosti výživného a v závislom výroku IV. o náhrade trov konania vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie ( ).

15. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o rozvode manželstva navrhovateľky a druhého manžela a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z ich manželstva. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním vo výroku o výživnom a vo výroku o nedoplatku na zročnom výživnom uložil druhému manželovi na čas po rozvode platiť výživné na maloletého v sume 350 eur mesačne s účinnosťou od 4.4.2018 s tým, že nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého za obdobie od 4.4.2018 do 31.3.2019 v sume 1.785 eur je druhý manžel povinný zaplatiť navrhovateľke do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody navrhovateľky a druhého manžela predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či boli splnené podmienky na určenie výživného v rozsahu 350 eur mesačne určenom súdom prvej inštancie, keď odvolacie dôvody navrhovateľky a druhého manžela smerovali proti výške výživného pre maloletého určeného súdom prvej inštancie.

16. Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).

17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám.

19. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda

faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

20. Po posúdení súdom prvej inštancie zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov navrhovateľky a druhého manžela s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého, odvolací súd dospel k záveru, že výživné určené druhému manželovi súdom prvej inštancie zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom druhého manžela, ako i odôvodneným potrebám maloletého, zohľadniac i osobnú starostlivosť navrhovateľky o maloletého. V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie navrhovateľka žila s maloletým v prenajatom byte v Q. s nájomným 400 eur mesačne a podnikala na základe živnostenského oprávnenia. Podľa Účtovnej uzávierky k 31.12.2018 predstavoval u navrhovateľky rozdiel príjmov a výdavkov v roku 2018 sumu 4.925 eur. Navrhovateľka má zvýšené náklady spojené s jej zdravotným stavom kvôli výskytu zhubných nádorov prsníka, za lieky platí 10 eur každý druhý mesiac, na pravidelné kontroly chodí každý druhý mesiac. Maloletý navštevoval druhý ročník na Súkromnej SOŠ automobilovej v Bratislave, cez týždeň bol ubytovaný na internáte, venoval sa rybárstvu, lyžovaniu, hral šachy. Maloletý poberal štipendium od obchodnej spoločnosti SIPRIN, s.r.o., s ktorou mal uzatvorenú učebnú zmluvu a zmluvu o budúcej pracovnej zmluve. Maloletý má zvýšené výdavky spojené so zdravotným stavom kvôli kožným problémom a polypom na žlčníku. Druhý manžel žil v byte u svojej priateľky v W. a bol zamestnaný u zamestnávateľa Q. vnútra SR. Podľa Potvrdenia o mzde druhého manžela za rok 2018 čistá mzda predstavovala sumu 16.595,56 eur, náhrada DN predstavovala sumu 340,70 eur, príspevok zo SF predstavoval sumu 72 eur, príspevok na bývanie predstavoval sumu 1.404 eur, teda priemerný čistý mesačný príjem druhého manžela v roku 2018 predstavoval sumu 1.534,36 eur. Druhý manžel má zvýšené výdavky v dôsledku infekcie ústnej dutiny a pľúcnym problémom. Navrhovateľka a druhý manžel žiadne iné vyživovacie okrem maloletého nemajú.

21. Čo sa týka primeranosti výšky výživného odvolací súd sa zhodol so závermi súdu prvej inštancie, že primeraným zisteným a preukázaným pomerom účastníkov, potrebám maloletého ako i možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom druhého manžela zodpovedá určenie výživného pre maloletého v sume 350 eur mesačne. Pokiaľ šlo potom o vecné uchopenie problému výšky výživného súdom prvej inštancie, tu odvolací súd poukazuje na pochybenie súdu prvej inštancie pri určení priemerného čistého mesačného príjmu druhého manžela za rok 2018, keď súd prvej inštancie k čistej mzde neprirátal príspevok zo SF, príspevok na bývanie, náhradu DN (ako náležite v odvolaní poukazovala navrhovateľka), v dôsledku čoho potom priemerný čistý mesačný príjem druhého manžela v roku 2018 predstavoval sumu 1.534,36 eur. Nepochybne príspevok zo SF, príspevok na bývanie, náhrada DN ako ďalšie benefity z pracovného pomeru je potrebné započítať do čistého priemerného mesačného príjmu, keďže sa jednoznačne jedná o faktory, ktoré určujú životnú úroveň druhého rodičia. Podľa názoru odvolacieho súdu však ani toto pochybenie súdu prvej inštancie pri výpočte priemerného čistého mesačného príjmu druhého manžela rozhodujúce pre určenie výšky výživného nemalo vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške výživného. Z takejto sumy obvyklé rozpätie 20 %

- 30 %, použiteľné na výživné majúce sa platiť dieťaťu (resp. aj viacerým deťom) jeho zamestnaným rodičom nemajúcim dieťa (deti) v osobnej starostlivosti, predstavovalo interval 306,86 eur - 460,38 eur, v jeho rámci však limitujúcim faktorom boli odôvodnené potreby maloletého. Uvedenému východisku pri rozhodovaní o výške výživného zodpovedá aj súdom prvej inštancie určené výživné na maloletého. Výsledky dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie tak bolo možné považovať za dostatočný podklad pre konečné rozhodnutie a zásadne bolo namieste sa stotožniť i s úvahami, ktorými súd prvej inštancie dospel k záveru o reálnych možnostiach a schopnostiach druhého manžela (ako toho výživou povinného rodiča, ktorý u maloletého dieťaťa má platením výživného kompenzovať stav nedostatku vlastnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa). To platilo i o potrebách maloletého, pričom súd prvej inštancie náležite a podrobne zisťoval pomery u všetkých účastníkov a i odvolací súd považuje (súdom prvej inštancie zistené a podrobne v preskúmavanom rozsudku rozpísané) výdavky maloletého za primerané jeho veku a potrebám a v tomto smere opäť odkazuje na obsah preskúmavaného rozsudku.

22. Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní namieta, že druhý manžel zavádzal súd prvej inštancie ohľadom darčekov pre maloletého, je jej odvolacia námietka irelevantná, keďže cena darčekov pre maloletého nemala žiaden vplyv na rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške výživného a ani na rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške nedoplatku na zročnom výživnom. Rovnako odvolacia argumentácia navrhovateľky ohľadne platenia mesačných zálohových platieb na rodinný dom v O. Q. nemohla ovplyvniť výšku výživného na maloletého, keď rodinný dom v O. Q. je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky a druhého manžela a nezhody ohľadne platenia nákladov spojených s jeho užívaním môžu byť nanajvýš predmetom sporu vyplývajúce z nezhôd podielových spoluvlastníkov k nehnuteľnosti. Ani tvrdenia navrhovateľky o ďalšom príjme druhého manžela mimo jeho príjmu z pracovného pomeru, neboli v konaní žiadnym spôsobom preukázané. Čo sa týka poberania štipendia maloletým od obchodnej spoločnosti SIPRIN, s.r.o., správne súd prvej inštancie zohľadnil túto skutočnosť pri rozhodovaní o výške výživného. V tejto súvislosti ani úvaha navrhovateľky o tom, že v prípade neodpracovania troch rokov sa navrhovateľka zaviazala vrátiť všetky náklady na štúdium vynaložené počas 4 rokov nie je opodstatnená, keďže pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku a nie možná situácia, ktorá by mohla nastať v priebehu nasledujúcich rokov. Napokon ani pochybenie súdu prvej inštancie, keď v napadnutom rozsudku uviedol, že poplatok za internát predstavuje sumu 44 eur mesačne (zrejme sa jednalo len o chybu v písaní), hoci podľa vyjadrenia navrhovateľky predstavuje poplatok za internát sumu 46 eur mesačne, nemohlo mať vplyv na zmenu výšky výživného odvolacím súdom, nakoľko rozdiel dvoch eur v mesačnom poplatku za internát nie je relevantným faktorom.

23. Vo vzťahu k odvolacím námietkam druhého manžela odvolací súd zdôrazňuje, že plnenie vyživovacej povinnosti má prednosť pred inými výdavkami povinných osôb (v prejednávanom prípade pred platením úverov, životného poistenia a krmiva pre psa). Zarážajúcou je v tomto smere obrana druhého manžela, ktorý si sám vyčísľuje svoje výdavky na jednu osobu na sumu 1.256,06 eur, pričom nie je ochotný akceptovať výdavky pre jedno maloleté dieťa v sume 601,50 eur, čo je menej ako polovica ním vyčíslených výdavkov a platiť výživné v sume 350 eur mesačne na jedno maloleté dieťa. Druhý manžel v odvolaní namietal, že navrhovateľke ponúkol možnosť bývania v rodinnom dome, preto mal súd prvej inštancie určiť vyživovaciu povinnosť v rozsahu 20 % jeho priemerného čistého mesačného príjmu. V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že voľba navrhovateľky, kde bude žiť s maloletým po rozvode manželstva neovplyvňuje výšku jeho vyživovacej povinnosti, pre ktorú sú určujúce iné kritéria popísané vyššie. Napokon ani sám druhý manžel neužíva spoločný rodinný dom a býva v byte svojej priateľky. Navyše navrhovateľka užíva s maloletým byt prenajatý od jej sestry s manželom za priaznivú výšku nájomného, ktorá je určite nižšia ako trhová cena nájomného.

24. Práve i z uvedených dôvodov odvolací súd na základe preskúmania rozsudku v napadnutom výroku o určení výživného nezistil okolnosti, pre ktoré by malo byť vyhovené odvolaniu navrhovateľky v časti požiadavky o určenie sumy výživného vo výške 475 eur mesačne pre maloletého a vyhovené odvolaniu druhého manžela v časti požiadavky o určenie sumy výživného vo výške 280 eur mesačne pre maloletého. Vykonaným dokazovaním, ako vyplýva z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia, bolo rozhodne preukázané, že na strane druhého manžela ako povinnej osoby vo vzťahu k maloletému, sú dané dostatočné majetkové pomery pre to, aby boli potreby maloletého pokryté výživným z jeho strany i zo strany navrhovateľky, berúc do úvahy i vyššiu mieru osobnej starostlivosti navrhovateľky o maloletého.

25. Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily dôslednému zabezpečeniu výživy maloletého dieťaťa, ktorí je v plnej miere odkázané výživou na svojich rodičov, keďže nie je schopné samé sa živiť. Odvolací súd zohľadnil všetky vyššie uvedené skutočnosti, tiež prihliadol na okolnosť, že životná úroveň detí je odrazom životnej úrovne ich rodičov a dospel k záveru, že súd prvej inštancie rešpektujúc vyživovaciu povinnosť druhého manžela k maloletému, rešpektujúc zákonné kritéria rozhodujúce pre stanovenie rozsahu tejto vyživovacej povinnosti, určil vyživovaciu povinnosť na maloletého správne. Výživné v sume 350 eur mesačne na maloletého je vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, aktuálne životné náklady a tendenciu zvyšovania jeho životných nákladov v budúcnosti primerané, a to aj pri zohľadnení perspektívy možného zvyšovania výživného v budúcnosti (napr. z dôvodu nástupu na vysokú školu, ďalšieho zhoršenia zdravotného stavu a pod.). Rovnako zo skutočností zistených ohľadom príjmov a majetkových pomerov druhého manžela súdom prvej inštancie je jednoznačné, že jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery zodpovedajú súdom prvej inštancie určenej sume 350 eur mesačne ako výživné na maloletého. Odvolací súd považuje výživné v sume 350 eur na maloletého od druhého

manžela spolu s výživným a osobnou starostlivosťou od navrhovateľky za postačujúce pre pokrytie potrieb maloletého a jeho záujmov.

26. Rovnako aj dlh na výživnom za obdobie od 4.4.2018 do 31.3.2019 vo výške 1.785 eur určil súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu správne a správne uložil druhému manželovi vzhľadom na výšku dlhu i výšku príjmu druhého manžela jeho zaplatenie v lehote 60 dní.

27. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľov odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť zmenu preskúmavaného rozsudku, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

28. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto celý rozsudok súdu prvej inštancie, teda v napadnutom výroku I. o výživnom, v napadnutom výroku III. o nedoplatku na zročnom výživnom (vrátane závislých výrokov II. o splatnosti výživného, IV. o náhrade trov konania, ktoré inak odvolaním ani spochybnené neboli a v prípade ktorých ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody ich nesprávnosti), podľa ustanovenia z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

29. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

30. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).