Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10CoCsp-1-2024.pdf
PDF · 140.66 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoCsp/1/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: U.. Z.. R. Ď., Q.. XX. XX. XXXX, U. F. I.. Č.. XX, U., proti žalovanému: UPC BROADBAND SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 35 971 967, so sídlom Ševčenkova ul. č. 36, Bratislava, o zaplatenie istiny 734, 86 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 30. mája 2023, č. k. 6Csp/180/2020 - 181, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1.
Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 734, 86 eur s príslušenstvom. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 40 ods. 1, § 107 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 456 Občianskeho zákonníka, § 132 ods. 1, 2, 32, § 151 ods. 1, čl. 15 ods. 1 C. s. p. a vecne dôvodnosťou námietky premlčania, ktorú vzniesol žalovaný v časti istiny 370, 52 eur a vo zvyšnej časti uplatnenej istiny (364, 34 eur) neunesením dôkazného bremena žalobcom. Poukázal na to, že žalobca odôvodnil svoj nárok tým, že so žalovaným uzatvorila jeho právna predchodkyňa (Z.. J. Ď.) Zmluvu o poskytovaní verejných služieb Č.. XXXXXXX, na základe ktorej mu mala byť poskytovaná od 03. 11. 2016 služba digitálnej televízie, mal mu byť odovzdaný Y.-W.-U. F. X,XX s príslušenstvom a smart karta U. XXXXXXXBXXXXXX, avšak k odovzdaniu technických zariadení nedošlo s tým, že služba mala byť využívaná v U. Č.. X na X. R. T. U. D. na J. I.. XX T. U., ktorý bol až do septembra 2020 v užívaní nájomcu, ktorý využíval len internetové služby a cez internet sledoval aj zahraničné TV programy. Uviedol, že žalobca tvrdil, že jeho právna predchodkyňa zistila, že žalovaný jej neposkytuje služby digitálnej TV až po ukončení nájmu a uvoľnení bytu. Poukázal na skutočnosť, že mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaný dňa 07. 11. 2007 podpísal s právnou predchodkyňou žalobcu Zmluvu o pripojení, ktorej predmetom bol prístup do siete internet chello easy, rozšírený súbor, UPC telefón flex v U. Č.. XX na J. XX, X. R., pričom dňa 02. 11. 2016 žalovaný ako poskytovateľ a právna predchodkyňa žalobcu ako príjemca služby podpísali žiadosť o zmenu v Zmluve o poskytovaní verejných služieb, ktorej predmetom bola zmena typu výpisu, v ten istý deň 02. 11. 2016 bol zároveň podpísaný odovzdávací protokol k predmetnej zmluve medzi žalovaným ako poskytovateľom a právnou predchodkyňou žalobcu ako príjemcom služby, ktorého predmetom bolo odovzdanie zariadenia k službe Digitálny set-top-box HD, s F. D. F. X,XX spolu s príslušenstvom. Poukázal na to, že žalovaný na základe takto poskytovanej služby a riadne odovzdaného technického zariadenia vystavil právnej predchodkyni žalobcu faktúry č. 116999563, splatnej dňa 23. 11. 2016, č. 117807973, splatnej dňa 23. 12. 2016, č.
118618394 splatnej dňa 23. 01. 2017, č. 119431604 splatnej 23. 02. 2017, č. 120246379 splatnej dňa 23. 03. 2017, č. 121063354 splatnej dňa 23. 04. 2017, č. 121889955 splatnej dňa 23. 05. 2017, č. 122710091 splatnej dňa 23. 06. 2017, č. 123531198 splatnej dňa 23. 07. 2017, č. 124353733 splatnej dňa 23. 08. 2017, č. 125176962 splatnej dňa 23. 09. 2017, č. 126001340 splatnej dňa 23. 10. 2017, č. 126827604 splatnej dňa 23. 11. 2017, č. 127655380 splatnej dňa 23. 12. 2017, č. 128484995 splatnej dňa 23. 01. 2018, č. 129315702 splatnej dňa 23. 02. 2018, č. 130147938 splatnej dňa 23. 03. 2018, č. 130981181 splatnej dňa 23. 04. 2018, č. 131816179 splatnej dňa 23. 05. 2018, č. 132652056 splatnej dňa 23. 06. 2018, č. 133488900 splatnej dňa 23. 07. 2018, č. 134327152 splatnej dňa 23. 08. 2018, č. 135166896 splatnej dňa 23. 09. 2018, č. 136008307 splatnej dňa 23. 10. 2018, č. 136851212 splatnej dňa 23. 11. 2018, č. 137706649 splatnej dňa 23. 12. 2018, č. 138552646 splatnej dňa 23. 01. 2019, č. 139399883 splatnej dňa 23. 02. 2019, č. 140253945 splatnej dňa 23. 03. 2019, č. 141104346 splatnej dňa 23. 04. 2019, č. 141956435 splatnej dňa 23. 05. 2019, č. 142809863 splatnej dňa 23. 06. 2019, č. 143664166 splatnej dňa 23. 07. 2019, č. 144520010 splatnej dňa 23. 08. 2019, č. 145377140 splatnej dňa 23. 09. 2019, č. 146236001 splatnej dňa 23. 10. 2019, č. 147096547 splatnej dňa 23. 11. 2019, č. 147964629 splatnej dňa 23. 12. 2019, č. 148828198 splatnej dňa 23. 01. 2020, č. 149693037 splatnej dňa 23. 02. 2020, č. 150559094 splatnej dňa 23. 03. 2020, č. 151426667 splatnej dňa 23. 04. 2020, č. 152295536 splatnej dňa 23. 05. 2020, č. 153165701 splatnej dňa 23. 06. 2020, č. 154037422 splatnej dňa 23. 07. 2020, č. 154910566 splatnej dňa 23. 08. 2020, č. 155784844 splatnej dňa 23. 09. 2020, keď predmetom uvedených faktúr boli služby digitálnej televízie internet, nájomné za set-top-box a nájomné za wifi modem mercury. Poukázal na skutočnosť, že právna predchodkyňa žalobcu v období od 21. 11. 2016 do 21. 09. 2020 uhradila žalovanému sumu vo výške 1. 322, 44 eur na základe pravidelných mesačných platieb (1 x 30,70 eur, 4 x 26,70 eur, 41 x 28,07 eur, 1 x 34,07 eur). Zamietnutie žaloby v časti nároku v sume 370, 52 eur odôvodnil dôvodne vznesenou námietkou premlčania žalovaným, nakoľko subjektívna premlčacia doba začala žalobcovi plynúť od momentu, kedy sa dozvedel, resp. mohol dozvedieť o bezdôvodnom obohatení sa na strane žalovaného a o tom, kto za túto škodu zodpovedá s tým, že týmto momentom je deň po splatnosti faktúry/faktúr vystavenej/vystavených na žalobcu, z čoho vyplýva, že námietka premlčania vznesená žalovaným je dôvodná len v časti sumy vo výške 370, 52 eur, a teda faktúr č. 116999563 splatnej dňa 23. 11. 2016, č. 117807973 splatnej dňa 23. 12. 2016, č. 118618394 splatnej dňa 23. 01. 2017, č. 119431604 splatnej dňa 23. 02. 2017, č. 120246379 splatnej dňa 23. 03. 2017, č. 121063354 splatnej dňa 23. 04. 2017, č. 121889955 splatnej dňa 23. 05. 2017, č. 122710091 splatnej dňa 23. 06. 2017, č. 123531198 splatnej dňa 23. 07. 2017, č. 124353733 splatnej dňa 23. 08. 2017, č. 125176962 splatnej dňa 23. 09. 2017, č. 126001340 splatnej dňa 23. 10. 2017, č. 126827604 splatnej dňa 23. 11. 2017, č. 127655380 splatnej dňa 23. 12. 2017, č. 128484995 splatnej dňa 23. 01. 2018, č. 129315702 splatnej dňa 23. 02. 2018, č. 130147938 splatnej dňa 23. 03. 2018, č. 130981181 splatnej dňa 23. 04. 2018, č. 131816179 splatnej dňa 23. 05. 2018, č. 132652056 splatnej dňa 23. 06. 2018, č. 133488900 splatnej dňa 23. 07. 2018, č. 134327152 splatnej dňa 23. 08. 2018, č. 135166896 splatnej dňa 23. 09. 2018, č. 136008307 splatnej dňa 23. 10. 2018, nakoľko žalobca podal žalobu na súd dňa 12. 11. 2020. Zamietnutie žaloby vo zvyšku odôvodnil vecne tým, že bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že podpis jeho bývalej manželky resp. právnej predchodkyne nie je na inkriminovaných dokumentoch, teda na Žiadosti o zmenu v Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 02. 11. 2016 a na Odovzdávacom protokole zo dňa 02. 11. 2016 pravý, resp. je sfalšovaný. Uviedol, že po posúdení listinných dôkazov ustálil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia sfalšovaného podpisu jeho právnej predchodkyne, nakoľko z obsahu listín, na ktorých sa nachádza podpis právnej predchodkyne žalobcu, ako je odovzdávací protokol, žiadosť o zmenu v zmluve, zmluva o pripojení, žiadosť o zmenu v zmluve o pripojení a po vypočutí zvukového záznamu dospel k záveru, že právna predchodkyňa žalobcu bola uzrozumená a vedomá, že je jej poskytovaná služba prostredníctvom technického zariadenia od 03. 11. 2016, resp. služba digitálnej televízie, na základe čoho bol odovzdaný set-top-box F. X,XX s príslušenstvom a smart karta U. XXXXXXXBXXXXXX a následne počas telefonického rozhovoru bolo odsúhlasené, že sa jej toto zariadenie vymení za nový typ, t. j. právna predchodkyňa žalobcu si bola vedomá skutočnosti, že jej je poskytovaná služba digitálnej TV na základe technického zariadenia, ktoré musela mať fyzicky k dispozícii a následne odsúhlasila jeho výmenu. Súd prvej inštancie zároveň upriamil pozornosť aj na samotný podpis právnej predchodkyne žalobcu, ktorý už na vyššie uvedených dokumentoch sa z vizuálneho hľadiska súdu javí byť rovnakým. Výrok, ktorým rozhodol o nároku na náhradu trov konania odôvodnil právne ust. § 262 ods. 2 C. s. p. a vecne tým, že žalovaný úspešný v konaní mal síce právo na plnú náhradu trov konania, nakoľko mu však žiadne nevznikli, nárok mu nepriznal.
2.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. e) a písm. h) C. s. p. a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietol nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, nakoľko spor posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia bez toho, aby takúto subsumáciu primeraným a presvedčivým spôsobom zdôvodnil, nakoľko v odôvodnení jeho rozhodnutia neustálil, primerane a presvedčivo nezdôvodnil, či v predmetnej veci ide o plnenie bez právneho dôvodu alebo o plnenie z neplatného právneho úkonu, či o plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, alebo o majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov, a preto je rozsudok neurčitý a nepreskúmateľný pre nedostatok odôvodnenia. Uviedol, že predmetnú vec nemožno subsumovať ani pod jednu z uvedených skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, nakoľko šlo o plnenie zo Zmluvy o pripojení zo dňa 07. 11. 2007 v zmysle jej dodatkov; a je nepochybné a v konaní bolo správne ustálené, že medzi jeho právnou predchodkyňou a žalovaným bolo dohodnuté poskytovanie služby digitálnej televízie už od r. 2015, rovnako bolo ustálené, že jeho právna predchodkyňa a žalovaný sa v r. 2016 telefonicky dohodli na pokračovaní poskytovania služby digitálnej televízie a na výmene pôvodného set-top boxu za kvalitnejší HD set-top box, čo dokazuje aj zvuková nahrávka predložená ako dôkaz žalovaným (a to napriek tomu, že takýto dôkaz je neprípustný, nakoľko nebol vyhotovený v súlade so zákonom, keďže právna predchodkyňa podľa zvukového záznamu nebola upozornená na skutočnosť, že hovor je nahrávaný). Poukázal na skutočnosť, že medzi stranami je sporné, či dňa 02. 11. 2016 jeho právna predchodkyňa prevzala HD set-top box a pôvodný odovzdala alebo iná tretia osoba s tým, že v konaní čestným vyhlásením jeho právnej predchodkyne preukázal, že podpis na odovzdávacom protokole zo dňa 02. 11. 2016 nie je jej podpisom, keď z tohto protokolu je rovnako zrejmé, že tento odovzdávací protokol nepodpísala žiadna iná osoba s jej splnomocnením, nakoľko v takomto prípade by to na odovzdávacom protokole bolo uvedené. Uviedol, že má za to, že žalovaný prostredníctvom jeho zamestnanca prípadne povereného kuriéra prevzal pôvodný set-top box a odovzdal nový HD set-top box inej osobe, odlišnej od osoby jeho právnej predchodkyne, bez jej splnomocnenia, t. j. žalovaný si nesplnil povinnosť náležite si overiť totožnosť osoby, od ktorej prevzal a ktorej odovzdal doručované zariadenie a porušením tejto povinnosti došlo ku vzniku škody, spočívajúcej v tom, že na danom odbernom mieste nebolo možné využívať fakturovanú službu digitálnej televízie. Namietol, že z uvedených dôvodov nejde o bezdôvodné obohatenie žalovaného, ale o škodu spôsobenú jeho právnej predchodkyni v priamej príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného. Namietol, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy, ktoré navrhol, keď si nevyžiadal odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby a nenariadil prípadne znalecké dokazovanie a neustanovil znalca, ktorý by dal odpoveď na otázku, či podpis na preberacom protokole zo dňa 02. 11. 2016 a podpis v žiadosti o zmenu v zmluve zo dňa 02. 11. 2016 sú podpismi jeho právnej predchodkyne. Uviedol, že nakoľko je v konaní oslobodený od súdnych poplatkov, nebolo a nie je v jeho možnostiach zabezpečiť odborné vyjadrenie resp. znalecký posudok na jeho náklady. Vytkol súdu prvej inštancie, že nevykonanie navrhnutých dôkazov žiadnym spôsobom neodôvodnil, a to napriek tomu, že ustálenie skutočnosti, či jeho právna predchodkyňa podpísala alebo nepodpísala uvedené dokumenty je pre toto konanie rozhodujúcou skutočnosťou. Namietol, že súd prvej inštancie pri posudzovaní námietky premlčania konal nad rámec žalovaným uplatnenej námietky premlčania, nakoľko žalovaný v podaní zo dňa 06. 03. 2023 uviedol, že žalobcom uplatnené nároky počnúc faktúrou č. 126827604, splatnou 23. 11. 2017, nie sú premlčané s tým, že sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho námietkou, že pri posudzovaní námietky premlčania je potrebné aplikovať ust. § 8 písm. a) zák. č. 62/2020 Z. z., v zmysle ktorého lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva v čase odo dňa účinnosti tohto zákona (dňom vyhlásenia 27. 03. 2020) do 28. februára 2021 neplynuli. Vytkol súdu prvej inštancie, že si prisvojil pozíciu odborne spôsobilej osoby v odbore písmnoznalectva a prišiel k záveru „súd upriamuje pozornosť aj na samotný podpis právnej predchodkyne žalobcu, ktorý už na vyššie uvedených dokumentoch sa z vizuálneho hľadiska súdu javí byť rovnakým“, keďže takýto záver je neprimeraným a predovšetkým z neho nie je zrejmé, ktoré dokumenty súd prvej inštancie porovnáva. Vytkol súdu prvej inštancie, že spor nerozhodol rozsudkom pre zmeškanie v zmysle ust. § 274 C. s. p. napriek tomu, že boli splnené všetky podmienky pre takéto rozhodnutie, nakoľko sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, avšak prvoinštančný súd sa žiadnym a už vôbec nie primeraným a presvedčivým spôsobom nevysporiadal ani s týmto jeho návrhom. Žalobca vo svojom odvolaní ďalej namietol nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, nakoľko si nesplnil poučovaciu povinnosť podľa ust. § 160 ods. 1, 2 C. s. p. a ani osobitnú poučovaciu povinnosť
podľa ust. § 292 C. s. p. vo vzťahu k nemu ako spotrebiteľovi, čím mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.
3.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Nestotožnil sa s argumentáciou žalobcu, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď nárok žalobcu subsumoval pod ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce bezdôvodné obohatenie, nakoľko považuje právne posúdenie sporu za správne s tým, že právna kvalifikácia veci je výhradne vecou súdu a to, že sa žalovaný (zrejme žalobca, pozn. odvolacieho súdu) s touto kvalifikáciou nestotožňuje, samo o sebe nezakladá nesprávnosť rozsudku. Poukázal na to, že súd prvej inštancie v bodoch 12 a 14 napadnutého rozsudku jasne vyslovil názor, podľa ktorého vo veci išlo o plnenie bez právneho dôvodu, a preto názor žalobcu o neurčitosti a nepreskúmateľnosti rozsudku neobstojí. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dokazovanie, žalovaný zdôraznil, že žalobcov návrh a nároky v ňom uplatnené boli založené výlučne na tvrdení o tom, že žalobcov právny predchodca nemohol využívať službu digitálnej retransmisie s tým, že spor o platnosti podpisov na dokumentoch bol následne iba jedným zo subsidiárnych prostriedkov, prostredníctvom ktorých sa žalobca pokúšal preukázať svoje tvrdenia ohľadom právneho základu svojho údajného nároku (t. j. nemožnosti využívania služby digitálnej retransmisie), avšak v konaní pred súdom prvej inštancie bolo jednoznačne preukázané, že právna predchodkyňa žalobcu mohla službu digitálnej retransmisie využívať, a to prostredníctvom pôvodného set-top-boxu, ktorý jej bol odovzdaný ešte v roku 2015, keď sám žalobca vo svojom odvolaní označil skutočnosti podľa predošlej vety za „ustálené“ a dané skutočnosti tým pádom medzi stranami sporu nie sú sporné, a preto sa akékoľvek ďalšie dokazovanie ohľadom žalobcom uplatneného nároku, vrátane dokazovania pravosti žalobcom spochybňovaných podpisov stalo nadbytočným, a to aj s prihliadnutím na hospodárnosť konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 262/2009). K tvrdeniu žalobcu, že súd prvej inštancie posudzoval námietku premlčania nad rámec námietky premlčania, ktorú si uplatnil, žalovaný uviedol, že je možnosťou strany sporu v konaní vzniesť námietku premlčania, pričom určenie rozsahu premlčania ako následku kvalifikovaného uplynutia času následne závisí výlučne od právneho posúdenia konajúceho súdu, a preto nie je možné považovať za vadu konania, ak súd dospeje k inému právnemu záveru ohľadom rozsahu premlčania ako strana sporu vznášajúca námietku premlčania, nakoľko právna kvalifikácia veci prináleží výhradne konajúcemu súdu. Dodal, že nedôvodnosť žalobcom uplatneného nároku považuje za preukázanú najmä na základe toho, že jeho právna predchodkyňa mala objektívne zabezpečenú možnosť využívať službu digitálnej retransmisie prostredníctvom pôvodného set-top-boxu s tým, že námietku premlčania vzniesol ako subsidiárnu námietku pre prípad, ak by sa súd prvej inštancie s argumentáciou podľa predošlej vety nestotožnil a pristúpil by k rozhodovaniu o výške časti nároku žalobcu, ktorej by vyhovel. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nerozhodol spor na pojednávaní dňa 30. 05. 2023 rozsudkom pre zmeškanie, uviedol, že z povahy inštitútu rozsudku pre zmeškanie, ako aj judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva možnosť vydania rozsudku pre zmeškanie iba na prvom pojednávaní vo veci, a to výlučne v prípade úplnej nečinnosti strany sporu, pričom zároveň platí, že konajúci súd má pristupovať k vydaniu kontumačného rozsudku zdržanlivo, nakoľko ak už žalovaný v konaní podal svoje písomné vyjadrenia alebo sa zúčastnil na predchádzajúcom pojednávaní, vo svetle rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR a práva žalovaného na spravodlivý proces, by súd mal vziať tvrdenia žalovaného do úvahy a kontumačný rozsudok nevydať, ak žalovaný účinne poprel tvrdenia žalobcu (viď napríklad I. ÚS 233/2019, III. ÚS 373/2020, III. ÚS 121/2021, podobne aj III. ÚS 354/2021, III. ÚS 89/2021 alebo III. ÚS 288/2021). Zdôraznil, že uvedené podmienky vydania rozsudku pre zmeškanie pritom v prejednávanej veci preukázateľne neboli splnené, nakoľko sa konania pred súdom prvej inštancie od jeho začiatku aktívne zúčastňoval, bol prítomný na viacerých pojednávaniach a včas reagoval na všetky výzvy súdu. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 288/2021, podľa ktorého: „Viac ako na nepriaznivých okolnostiach protistrany by sťažovateľka mala zakladať úspech v konaní na presvedčivosti a dôvodnosti vlastných argumentov a v prípade rozsudku pre zmeškanie počítať s tým, že tento inštitút je určený na prípady úplnej pasivity protistrany, čo zjavne nie je tento prípad. “
4.
Žalobca, ktorému bolo vyjadrenie žalovaného k jeho odvolaniu doručené dňa 06. 10. 2023, sa k nemu nevyjadril.
5.
Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 380 ods. l C. s. p. (zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 25. januára 2024 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C. s. p.), pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.
6.
Odvolací súd napadnutý rozsudok, ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, ako vecne správny potvrdil, pretože súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C. s. p.).
7.
Podľa § 387 ods. 2 C. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8.
Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu žalobcu domáhajúceho sa uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu žalovanú istinu, ktorá predstavuje náhradu za neposkytnutie služby digitálnej televízie a do nájmu neodovzdaný HD set-top-box vo výške 728, 86 eur a sumu 6 eur za neoprávnene vystavenú upomienku v rámci Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. 1720739.
9.
Medzi stranami nebolo spornou skutočnosťou, že právna predchodkyňa žalobcu Z.. J. Ď. uzavrela dňa 07. 03. 2007 so žalovaným Zmluvu o pripojení a dňa 02. 11. 2016 podala Žiadosť o zmenu v Zmluve o poskytovaní verejných služieb (Č. M.: XXXXXXX), v súlade s ktorou jej bola poskytovaná služba digitálnej televízie od 02. 11. 2016, sporným skutkovým tvrdením bola argumentácia žalobcu, že za služby žalovanému platil v súlade s vystavenými faktúrami, napriek tomu, že mu služba dodaná nebola, nakoľko mu žalovaný neodovzdal HD set-top-box, bez ktorého sledovanie televízie nie je možné a podpis na Odovzdávacom protokole k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 02. 11. 2016, nie je jeho právnej predchodkyne, rovnako ani na Žiadosti o zmenu v Zmluve o poskytovaní verejných služieb.
10.
K tvrdeniu žalobcu v podanom odvolaní, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.
11.
K námietke žalobcu, že bolo povinnosťou súdu prvej inštancie spor právne posúdiť podľa zákonných ustanovení o náhrade škody, nakoľko jeho právnej predchodkyni bola škoda spôsobená v priamej príčinnej súvislosti s nesplnením si povinnosti žalovaným, ktorý si náležite neoveril totožnosť osoby, od ktorej prevzal a ktorej odovzdal doručované zariadenie HD set-top-box, odvolací súd uvádza, že právnu kvalifikáciu v žalobe opísaných skutočností vykonáva súd, avšak je nutné dodať, že súčasťou žaloby má byť okrem opisu skutkového deja, teda pravdivého opisu rozhodujúcich skutočností, z ktorého žalobca vyvodzuje žalobný nárok, aj právny dôvod uplatneného nároku, ktorý však žalobca nie je povinný uvádzať a v posudzovanej veci ani neuviedol, a preto musí súd vykonať právnu kvalifikáciu sporu, čo však neznamená, že uvedenie právneho dôvodu by nemal význam. Právna kvalifikácia uskutočňovaná súdom je však natoľko závislá od právneho dôvodu uvádzaného v žalobe, že ak žalobca trvá na vyhovení žaloby iba z právneho dôvodu, ktorý uvádza, a súd z toho dôvodu žalobe nemôže vyhovieť, hoci iný právny dôvod by v danej veci obstál, súd v takom prípade nemôže proti vôli účastníka vyhovieť, v takom prípade žalobu zamietne.
12.
V prejednávanej veci však žalobca svoj nárok právne nevymedzil ani v žalobe a ani v priebehu konania, a nakoľko je iba vecou úvahy súdu, na základe akého právneho dôvodu posúdi vzťah medzi stranami v zmysle zásady iura novit curia a prizná alebo neprizná žalobcovi žiadanú finančnú náhradu, bolo povinnosťou súdu skúmať, či žalobcom tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie. Ak strana uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdený nárok, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom strany sporu a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Súd teda nie je viazaný právnou kvalifikáciou, ale len skutkovým vymedzením v žalobe a musí si vyriešiť aj prípadnú konkurenciu (súbehu) právnych nárokov a spomedzi viacerých vybrať správnu právnu normu.
13.
Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil s právnym posúdením sporu súdom prvej inštancie podľa ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich bezdôvodného obohatenie, ktoré vzniká na základe objektívnej skutočnosti, a to získaním bezdôvodného obohatenia na úkor iného, pričom sa nevyžaduje, aby takéto obohatenie bolo získané zavineným protiprávnym úkonom. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik objektívne merateľného majetkového prospechu u obohateného, pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi s tým, že dôkaz o existencii bezdôvodného obohatenia na strane obohateného, musí ponúknuť postihnutý, ktorý žalobou na súde žiada vydanie bezdôvodného obohatenia, respektíve jeho peňažnú náhradu. Pre vznik bezdôvodného obohatenia Občiansky zákonník vyžaduje objektívnu skutočnosť, a síce to, aby k bezdôvodnému obohateniu došlo v dôsledku právom uznaných dôvodov, keďže je irelevantné, či k bezdôvodnému obohateniu u povinného subjektu došlo v dôsledku konania tretej osoby.
14.
Pravidlom pre určenie, či ide o bezdôvodné obohatenie alebo nie, je posúdenie toho, či sa plnilo na základe platného záväzkového vzťahu alebo či sa inak dosiahol sledovaný účel. V posudzovanej veci žalobca odvodil svoj nárok od záväzkového vzťahu, ktorý vznikol na základe platne uzavretej Zmluvy medzi jeho právnou predchodkyňou Z.. J. Ď. a žalovaným tvrdiac, že žalovanému poskytol plnenie (úhrada faktúr za služby poskytované žalovaným), na ktoré v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny právny dôvod, nakoľko žalobcovi služba, za ktorú zaplatil poskytnutá nebola (nebol mu odovzdaný set- top-box F. X,XX s príslušenstvom a smart karta U. XXXXXXXBXXXXXX), z čoho vyplýva správne právne posúdenie nároku uplatneného v konaní prvoinštančným súdom, ktorý správne zhodnotil, prečo považoval vzťah vzniknutý medzi stranami sporu za vzťah z bezdôvodného obohatenia a zároveň uviedol, pod ktorý z prípadov uvedených v ustanoveniach § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka posudzovaný prípad zahrnul.
15.
Strana sporu má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Úvahy súdu o skutkových, ale aj právnych záveroch musia byť riadne a zrozumiteľne odôvodnené tak, aby u strán nevznikali pochybnosti o zákonnosti rozhodnutia, ktorým je takéto rozhodnutie určené.
16.
Rozhodovacia činnosť súdov predstavuje jeden zo spôsobov realizácie objektívneho práva za účelom nápravy jeho nesprávneho chápania zo strany fyzických a právnických osôb pri realizácii právnych vzťahov. Autoritatívna povaha rozhodovacej činnosti zakladá pre súdy zodpovednosť v zmysle požiadavky náležitého výkladu z hľadiska odbornosti, ktorá však nesmie ísť na úkor všeobecnej zrozumiteľnosti a jednoznačnosti vysloveného právneho názoru. Vyžaduje sa teda, aby súd nielen vyslovil svoj záver, ale aj vyložil úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a ktoré ho viedli k aplikácii práve zvolených predpisov. V prípade, ak strana sporu vyžaduje, aby sa vec posudzovala podľa iných zákonných ustanovení, súd je povinný zaoberať sa nimi a uviesť, prečo posúdenie veci v zmysle návrhov strany sporu nie je po právnej stránke správne.
17.
Súd prvej inštancie dospel nielen k absolútne správnemu právnemu záveru, keď nárok žalobcu právne posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol konkrétne a zrozumiteľné úvahy, ktorého ho viedli k vyslovenému právnemu záveru, t. j. stranám sporu poskytol odpovede na rozhodujúce právne argumenty týkajúce sa posudzovanej veci, čím naplnil kvalitatívne kritériá predpokladané ust. § 220 ods. 2 C. s. p., a preto sa odvolací súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, ktorý svoj nárok v priebehu konania ani právne nekvalifikoval, že je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný.
18.
Odvolací súd ako právne nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobcu týkajúcu sa spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie, a zároveň poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami, a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.
19.
Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a jeho rozhodnutie považuje za logické, presvedčivé a zrozumiteľné, pričom je nutné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami sporových strán (v tomto prípade žalobcu), ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného, a teda riadne odôvodneného rozhodnutia, pričom sporovým stranám nemusí dať odpoveď na všetky otázky nimi nastolené, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu bolo realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces. Obsahom základného práva na spravodlivý proces nie je ani právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom sporovej strany, resp. právo na úspech v konaní. V nadväznosti na uvedené odvolací súd opätovne konštatuje, že prvoinštančný súd sa vyššie uvedenými zásadami riadil a svoje rozhodnutie náležite, podrobne a najmä presvedčivo odôvodnil (v súlade s ust. § 220 ods. 2 C. s. p.), pričom sa dostatočne vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie vo veci podstatnými skutočnosťami, resp. so všetkými námietkami žalobcu, ktoré v konaní prezentoval.
20.
K tvrdeniu žalobcu, že v konaní Čestným vyhlásením jeho právnej predchodkyne Z.. J. Ď., ktorá naňho Zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorú uzavreli dňa 12. 11. 2020 postúpila pohľadávku, ktorá je predmetom sporu, preukázal, že nepodpísala ani Žiadosť o zmenu v Zmluve o poskytovaní verejných služieb, Č. M.: XXXXXXX a ani Odovzdávací protokol k Zmluve o poskytovaní verejných služieb Č.. XXXXXXX a podpis na týchto dokumentoch jej nie je, odvolací súd uvádza, že na v spise sa nachádzajúcom čestnom vyhlásení zo dňa 07. 07. 2021 (č. l. 71 spisu) sa podpis vyhlasovateľky vôbec nenachádza, takže dôkazná sila tohto čestného vyhlásenia nie je žiadna.
21.
Skutočnosť, že súd prvej inštancie nereflektoval na návrh žalobcu nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectvo za účelom zistenia, či podpis na uvedených listinách identifikuje jeho právnu predchodkyňu, neznamená, ako sa mylne domnieva žalobca, že išlo o zistenie rozhodujúcej skutočnosti v tomto spore, nakoľko odhliadnuc od toho, že súd hodnotí aj znalecký posudok ako každý iný dôkaz, tak v posudzovanej veci bolo podstatné, že žalobca už v žalobe tvrdil, že od 03. 11. 2016 mal žalovaný jeho právnej predchodkyni poskytovať služby digitálnej televízie v rámci Zmluvy o poskytovaní verejných služieb Č.. XXXXXXX a za týmto účelom jej mal odovzdať set-top-box F. XXX X,XX s príslušenstvom a smart kartu, čo však neurobil a zjavne odovzdal uvedené zariadenie inej osobe, čo mala jeho právna predchodkyňa zistiť až po ukončení nájmu podnájomníka v byte, avšak žalobca v konaní žiadnymi listinnými dôkazmi nepreukázal tvrdenie, že jeho právna predchodkyňa byt prenajímala a ani to, že k ukončeniu nájmu bytu došlo v septembri 2020, kedy začal u žalovaného reklamovať nedodanie služby, za ktorú platil. V priebehu konania začal žalobca tvrdiť, že jeho právna predchodkyňa Žiadosť o zmenu v Zmluve o poskytovaní verejných služieb, číslo Zmluvy: XXXXXXX a ani Odovzdávací protokol k Zmluve o poskytovaní verejných služieb Č.. XXXXXXX nepodpísala, a preto je potom v rozpore so zásadou formálnej logiky na jednej strane namietať nedodanie služby a na druhej strane tvrdiť, že listiny, na základe ktorých mala byť služba dodaná, zmluvnou stranou ani podpísané neboli.
22.
Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie za nesporné skutkové tvrdenie medzi stranami označil skutočnosť, že od roku 2015 je prijímateľom služieb digitálnej televízie, z čoho vyplýva, že služba mu dodávaná bola, a preto bol povinný za ňu naďalej platiť. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že zvukový záznam potvrdzuje, že právna predchodkyňa žalobcu sa telefonicky so žalovaným dohodla na pokračovaní dodávania tejto služby a na výmene set-top-boxu za nový, z čoho vyplýva ďalší rozpor so zásadou formálnologického uvažovania, nakoľko pokiaľ právna predchodkyňa žalobcu v roku 2016 telefonicky potvrdila žalovanému záujem o dodanie služby digitálnej televízie a dohodla sa na výmene set-top-boxu za nový a až po štyroch rokoch začala reklamovať jeho nedodanie, tak je zrejmé, že svoju povinnosť chrániť svoje práva absolútne zanedbala. Argumentácia, že z dôvodu prenájmu bytu, avšak v konaní nepreukázaného, sa žalobca o nedodaní technických zariadení v zmysle Žiadosti o zmenu v Zmluve o poskytovaní verejných služieb (Č. M.: XXXXXXX) zo dňa 02. 11. 2016 dozvedel až v septembri 2020, sa preto javí ako účelová a nedôveryhodná.
23.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.
24.
K námietke žalobcu v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie posúdil námietku premlčania, ktorú vzniesol žalovaný nad rozsah, v akom bola žalovaným uplatnená je nutne uviesť, že pokiaľ strana sporu vznesie námietku premlčania, je súd povinný na ňu prihliadať, pričom ako vyplýva z odporu, ktorý dňa
14. 04. 2021 žalovaný podal proti platobnému rozkazu súdu prvej inštancie zo dňa 24. marca 2021, č. k. 6Csp/180/2020 - 39 (viď č. l. 47 spisu), namietol premlčanie nároku uplatneného v konaní v celom rozsahu a až na pojednávaní dňa 19. 01. 2023 uviedol, že namieta premlčanie za cca 1 rok poskytovania digitálnej televízie. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je však nutné dodať, že žiadne zákonné ustanovenie neukladá súdu posudzovať premlčanie nároku iba v namietanom rozsahu, ale pokiaľ je námietka premlčania uplatnená, posudzuje ju súd v celosti.
25.
Právne irelevantnou je aj námietka žalobcu, že súd prvej inštancie bol povinný pri posudzovaní námietky premlčania aplikovať ust. § 8 písm. a) zák. č. 62/2020 Z. z., nakoľko ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, prvoinštančný súd vzhliadol dôvodnosť námietky premlčania v časti istiny 370, 52 eur, ktorá predstavuje súčet súm z faktúr vystavených žalovaným v období od 23. 11. 2016 do 23. 10. 2018, pričom je všeobecne známe, že až 25. marca 2020 bol Národnou radou SR schválený zákon o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý bol v Zbierke zákonov publikovaný pod číslom 62/2020 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/62/20200425> Z. z. dňa 27. marca 2020, ktorý je zároveň dňom jeho účinnosti.
26.
Právne bezvýznamnou je aj odvolacia argumentácia žalobcu o povinnosti prvoinštančného súdu rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, nakoľko v posudzovanej neboli podmienky na rozhodnutie o žalobe žalobcu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného splnené, keďže žalovaný riadne a včas písomne ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa 30. 05. 2023 (na ktorom žalobca navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie) a zároveň súhlasil s rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti s tým, že sa pridržiava svojich vyjadrení, a to najmä vyjadrenia zo dňa 20. 04. 2023 (viď č. l. 176 spisu).
27.
K odvolacej námietke žalobcu, že mu súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným postupom, spočívajúcom v tom, že ho ako spotrebiteľa nepoučil podľa § 160 ods. 1, 2 a § 292 C. s. p. znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že uniklo zrejme pozornosti žalobcu, že dňa 15. 04. 2021 mu bola doručená súdna zásielka, obsahom ktorej bol platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Bratislava V dňa 24. marca 2021 a zároveň Poučenie o možnosti zastúpenia spotrebiteľa a o jeho procesných právach a povinnostiach podľa § 292 C. s. p., z dôvodu ktorého aj túto argumentáciu žalobcu vyhodnotil ako alogickú a absolútne neopodstatnenú.
28.
Vo vzťahu k ďalšej argumentácii žalobcu v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu bolo realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces z čoho vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila, a preto považoval odvolací súd za nadbytočné reagovať na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu žalobcu, ktorá nebola pre posúdenie veci podstatná.
29.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď obsah odvolania žalobcu nebol spôsobilý spochybniť správnosť týchto záverov z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, a preto rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C. s. p.
30.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 2 a Čl. 17 C. s. p. tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si nárok na ich náhradu neuplatnil.
31.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).