Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/208/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Milana Chalupku a JUDr. Janky Richterovej, v právnej veci žalobcu: V. G., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. I. G., K. E. XXXX/XX, proti žalovaným: 1/ Bratislava Property Investment Holdings s.r.o., IČO: 36 840 408, so sídlom v Bratislave, Púpavova 41, 2/ O. F. G..I.., N. N. I. XX, XXXXPP Q. M. O. M., E. H., V. I. Q. V. (H. I. H.) pre S. M. K. Č. XXXXXXXX, 3/ M. M. G., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. X P. G. U., N. U., Q. XSW Q., N. H. I. G.J. M. N. Í., 4/ V. Z. G., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. P. X, XXX K. V., T. E., X. J., N. H. I. G.J. M. N. Í., o odporovacej žalobe, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 26. júna 2019 č.k. -69 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1/Okresnému súdu Bratislava IV (ďalej len „súd“) bola dňa 16.07.2018 doručená odporovacia žaloba, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že každý právny úkon obchodnej spoločnosti BA Property Investments k.s., IČO: 43 786 456, so sídlom Púpavová 41, 841 04 Bratislava, ktorým plnila peňažné prostriedky žalovanému 1/, žalovanému 2/, žalovanému 3/ a žalovanému 4/, a to kedykoľvek v období od 15. júla 2015 do 12. júla 2018, je voči žalobcovi právne neúčinný. 2/Nakoľko súd prvej inštancie žalobný návrh posúdil ako neurčitý a nevykonateľný, uznesením č.k. - 57 zo dňa 05.10.2018 vyzval žalobcu, aby špecifikoval právne úkony, ktorých neúčinnosti sa domáha, nakoľko v žalobnom návrhu absentuje bližšie vymedzenie právnych úkonov, o ktorých právnej neúčinnosti má súd rozhodnúť ( a , ďalej len „CSP“). 3/Žalobca podaním doručeným súdu dňa 30.11.2018 doplnil žalobu doručenú súdu dňa 16.07.2018 tak, že žalobný návrh znie: „Súd určuje, že:

- každý právny úkon obchodnej spoločnosti: BA Property Investments k.s., IČO: 43 786 456, so sídlom Púpavová 41, 841 04 Bratislava, zapísanej v Obchodnom registri Bratislava I, oddiel: Sr, vložka číslo: 685/B, ktorý bol uskutočnený v období od 15. júla 2015 do 12. júla 2018, ktorým z bankového účtu - F. N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, plnila peňažné prostriedky žalovanému 1/, je voči žalobcovi právne neúčinný;

- každý právny úkon obchodnej spoločnosti: BA Property Investments k.s., IČO: 43 786 456, so sídlom Púpavová 41, 841 04 Bratislava, zapísanej v Obchodnom registri Bratislava I, oddiel: Sr, vložka číslo: 685/B, ktorý bol uskutočnený v období od 15. júla 2015 do 12. júla 2018, ktorým z bankového účtu - F. N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, plnila peňažné prostriedky žalovanému 2/, je voči žalobcovi právne neúčinný;

- každý právny úkon obchodnej spoločnosti: BA Property Investments k.s., IČO: 43 786 456, so sídlom Púpavová 41, 841 04 Bratislava, zapísanej v Obchodnom registri Bratislava I, oddiel: Sr, vložka číslo: 685/B, ktorý bol uskutočnený v období od 15. júla 2015 do 12. júla 2018, ktorým z bankového účtu - F.

N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, plnila peňažné prostriedky žalovanému 3/, je voči žalobcovi právne neúčinný;

- každý právny úkon obchodnej spoločnosti: BA Property Investments k.s., ICO: 43 786 456, so sídlom Púpavová 41, 841 04 Bratislava, zapísanej v Obchodnom registri Bratislava I, oddiel: Sr, vložka číslo: 685/B, ktorý bol uskutočnený v období od 15. júla 2015 do 12. júla 2018, ktorým z bankového účtu - F. N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, plnila peňažné prostriedky žalovanému 4/, je voči žalobcovi právne neúčinný.“ 4/ Súd prvej inštancie mal za to, že napriek tomu, že žalobca podaním doručeným súdu dňa 30.11.2018 doplnil žalobu doručenú súdu dňa 16.07.2018, v podaní chýbajú zákonom predpísané náležitosti a to zrozumiteľný a vykonateľný petit (návrh výroku ako má súd rozhodnúť vo veci samej tak, aby návrh výroku spĺňal podmienky jeho vykonateľnosti). Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd preukázané, že ide o taký nedostatok (nezrozumiteľnosť), pre ktorý nie je možné v konaní pokračovať a preto súd nemohol o tomto návrhu rozhodnúť. Keďže pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd podanie v zmysle odmietol. 5/Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca namietajúc, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako aj z dôvodu, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že žalobou žalobca odporuje právnym úkonom, ktoré sú vymedzené osobou, ktorou boli uskutočnené, teda dlžníkom a osobami, ktorým boli právne úkony adresované, ďalej druhom právneho úkonu - peňažným plnením, a časom, kedy k týmto právnym úkonom došlo. Žalobca má tak za to, že takto vymedzený petit je dostatočný na to, aby bolo zrejmé, čoho sa domáha. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. septembra 2010 sp. zn. , v zmysle záverov ktorého nie je povinnosťou žalobcu formulovať presné znenie návrhu výroku rozhodnutia súdu. Pre odmietnutie žaloby neboli v danom prípade splnené zákonné podmienky, a to ani vo vzťahu k pôvodnému žalobnému petitu, ktorý je rovnako určitý a vykonateľný, obsahuje špecifikáciu právnych úkonov, ktorých neúčinnosti sa žalobca domáha, vymedzenú určitým a vykonateľným spôsobom. Žalobca je teda toho názoru, že v navrhovanej podobe sú solučné úkony, ktorým odporuje, vymedzené dostatočne na to, aby súd žalobu prejednal a meritórne o nej rozhodol. Nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie je v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. V danom prípade súd prvej inštancie dospel k záveru, že petit nebude materiálne vykonateľný, hoci v priebehu konania by mal žalobca právo žalobu zmeniť a petit upraviť, čo však nemôže urobiť skôr, ako bude vykonané dokazovanie, ktoré navrhol už v žalobe. Odvolateľ preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 6/Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov ním vymedzených (379, 380 ods. 1 ), pričom dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. 7/Podľa v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 8/Žalobným návrhom sa rozumie tzv. petit, ide o spresnenie všeobecnej náležitosti podania (čo sa podaním sleduje). Zákonodarca zaviedol pojem žalobný návrh, lebo to vyžaduje nadväznosť na novú úpravu rozsudku a opravných prostriedkov. Petit musí byť jasný a zrozumiteľný, inak má podanie vadu spočívajúcu v nezrozumiteľnosti, čo zakladá postup súdu podľa . Doterajšia úprava v uvádzala, že zo žaloby muselo byť zrejmé "čoho sa navrhovateľ domáha". Judikatúra z toho vyvodzovala, že žalobcovi sa neukladala povinnosť formulovať návrh rozsudku, ale iba to, aby sa z návrhu na začatie konania dalo zistiť, čoho sa navrhovateľ domáha. Nová právna úprava však už žalobný návrh - petit - vyžaduje ako povinnú náležitosť návrhu. 9/Požiadavka ustanovenia vety druhej , aby zo žaloby vyplývalo, čoho sa žalobca domáha, neznamená, že by žalobca bol povinný urobiť súdu návrh na znenie výroku jeho rozsudku. Ak žalobca označil v žalobe presne, určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť žalovanému uložená rozhodnutím súdu alebo spôsob určenia právneho vzťahu, práva alebo právnej skutočnosti, súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal. Iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom žalobcu na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. septembra 2010 sp. zn. ).

10/Označenie strán sporu, ako i opis rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúci uplatnený nárok, obsahuje už pôvodné podanie - žaloba žalobcu doručená súdu dňa 16. júla 2018. Rovnako z tejto je celkom zrejmé, že žalobca sa domáha určenia, že „každý právny úkon označeného dlžníka žalobcu, ktorým tento plnil peňažné prostriedky tomu ktorému žalovanému v období od 15. júla 2015 do 12. júla 2018, je voči žalobcovi právne neúčinný“. 11/Inštitút odporovateľnosti v zásade slúži potrebám exekučného konania, nakoľko jeho účelom je umožniť veriteľovi, ktorý má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, domôcť sa v exekúcii uspokojenia tejto pohľadávky z majetku (vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt), ktorý ušiel dlžníkovi v dôsledku jeho odporovateľného právneho úkonu. Rozhodnutím, ktorým súd odporovacej žalobe vyhovel, t. j. určil, že voči žalujúcemu veriteľovi je dlžníkom urobený právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, neúčinný, je nevyhnutným podkladom na to, aby sa veriteľ na základe exekučného titulu vydaného proti dlžníkovi, mohol domáhať nariadenia exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. 12/Petit odporovacej žaloby (t. j. údaj o tom, čoho sa žalobca žalobou domáha resp. požiadavka na úpravu práv a povinností, o ktorých má súd v konaní rozhodnúť) musí obsahovať určité a zrozumiteľné označenie odporovaného právneho úkonu (najčastejšie zmluvy), a to uvedením účastníkov zmluvy, jeho dátumu a predmetu (napr. presnej špecifikácie nehnuteľností). Odporovacia žaloba ako aj výrok rozhodnutia súdu, ktorým sa odporovacej žalobe vyhovuje, by mali tieto náležitosti obsahovať. Pokiaľ by výrok rozsudku súdu neobsahoval predmet odporovaného právneho úkonu, bol by vadný pre nedostatok materiálnej vykonateľnosti (porovnaj aj rozsudok NS ČR sp. zn. ). 13/V súdnej praxi sa dá stretnúť s prípadmi, kedy veritelia podávajú odporovaciu žalobu, v ktorej sa domáhajú toho, aby súd určil, že právne úkony, na základe ktorých dlžník vyplácal žalovaným peňažné čiastky na základe údajov v pokladničnej knihe, sú voči žalobcovi ako veriteľovi právne neúčinné, pričom žaloba údaje o konkrétnych odporovaných právnych úkonoch dlžníka, vrátane okolností, za ktorých boli urobené a v akých časových súvislostiach, neobsahuje. Vzhľadom k tomu, že právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú, nemôže sa za právny úkon podľa považovať faktická činnosť, aj keď je nepochybné, že sa ňou právny úkon vykonáva. Za takúto faktickú činnosť je treba považovať aj výplatu peňažných čiastok vykonanú dlžníkom, ako môže vyplývať z pokladničnej knihy. Z uvedeného dôvodu takúto žalobu treba považovať za neurčitú a nezrozumiteľnú v časti žalobného petitu a pre tento nedostatok nemožno odporovaciu žalobu vecne prejednať (k uvedenému pozri napríklad NS ČR sp. zn. ). 14/Z vyššie uvedeného je potom zrejmé, že tak postup súdu prvej inštancie, ako aj jeho napadnuté rozhodnutie, sú vecne správne, odvolaciemu súdu potom neostalo než napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť podľa . 15/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).