Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/29/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, vo veci starostlivosti súdu o toho času plnoletú F. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri matke a maloletého E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, deti rodičov: matky E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, A. E., právne zastúpenej JUDr. Jaroslavom Kiapešom, advokátom, so sídlom R. XXXX/XX, A. E., a otca E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, právne zastúpeného JUDr. Zuzanou Baloghovou, advokátkou, so sídlom E. X, S., o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie matky a plnoletej F. T. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -127 z 12. decembra 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že mení rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -94 z 18. novembra 2015 v časti o bežnom výživnom a výživnom na tvorbu úspor tak, že otec je povinný počnúc od 01.07.2018 prispievať na výživu maloletého E. T., nar. XX.XX.XXXX čiastkou 150 eur mesačne vždy do 15, dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky a na výživu plnoletej F. T., nar. XX.XX.XXXX čiastkou 150 eur mesačne vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám plnoletej F. T..

Súd návrh otca na zníženie výživného vo zvyšnej časti zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -94 z 18. novembra 2018 ( správne má byť z 18. novembra 2015 - pozn. odvolacieho súdu) v časti o bežnom výživnom a výživnom na tvorbu úspor tak, že otcovi uložil povinnosť počnúc od 01.07.2018 prispievať na výživu v tom čase maloletej F. čiastkou 120 eur mesačne a maloletého E. čiastkou 110 eur mesačne, vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletých (výrok I.). Vo zvyšnej časti, pokiaľ sa otec domáhal zníženia výživného od 01. marca 2018 na maloletú F. na sumu 100 eur mesačne a maloletého E. na sumu 100 eur mesačne, jeho návrh zamietol (výrok II.). Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok III.).

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami , , , o rodine (ďalej „“) a ustanovením . Z vecného hľadiska konštatoval, že od predchádzajúcej úpravy výživného otca k maloletým deťom uplynulo už obdobie 3 rokov. Maloletá F. je vo veku blížiacemu sa veku dospelosti a na výkon svojho budúceho povolania sa pripravuje štúdiom

v Q. ročníku Strednej odbornej školy v P.. Maloletý E. navštevuje H. ročník Strednej polytechnickej školy v S.. Tieto skutočnosti vyhodnotil ako zásadnú zmenu pomerov na strane maloletých detí. Rovnako u otca zistil výraznú zmenu pomerov oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu. Otec stratil finančne výhodné zamestnanie mimo územia SR, vo Švajčiarsku. Z hľadiska skúmania proporcionality odôvodnených potrieb maloletých detí a zárobkových možností a schopností otca konštatoval, že na jednej strane by s poukazom na vek maloletých, ich štúdium na strednej škole, záujmové aktivity, ktoré najmä u syna E. zásadným spôsobom zaťažujú rodinný rozpočet matky, došlo k okolnostiam opodstatňujúcim potrebu zvýšenia výživného. Na druhej strane pokles pracovného príjmu u otca z predchádzajúcej sumy 2.414,24 eur na sumu necelých 500 eur mesačne vyhodnotil ako okolnosť vylučujúcu zvýšenie výživného, naopak, ako okolnosť odôvodňujúcu zníženie bežného výživného a neurčenie výživného, ktoré by bolo možné inak použiť na tvorbu úspor maloletých detí. Poukázal na to, že otec pracoval v zahraničí najmenej od roku 2014 až do konca októbra 2018. Po rozviazaní pracovného pomeru boli otcovi vyplácané dávky v nezamestnanosti počas 3 mesiacov do februára 2018, v celkovej sume 7.265,80 Švajčiarskych frankov. V marci 2018 sa otec zamestnal na Slovensku s priemerným čistým mesačným príjmom 492,36 eur od marca do júla 2018. Z výpovede otca a matky mal jednoznačne a bez pochybnosti preukázané, že počas trvania zamestnania otca vo Švajčiarsku i v bezprostrednom období po skončení tejto zárobkovej činnosti splácal nepravidelne svojim rodičom dlh poskytnutý v sume najmenej 24.000 eur, a to v čiastkach od 500 do 2.000 eur. Konštatoval, že otec napriek existencii vyživovacej povinnosti voči svojim maloletým deťom, ktorá má prednosť pred inými záväzkami, uprednostnil splácanie dlhu rodičom, hoci týchto, podľa jeho vlastného vyjadrenia, zabezpečil prevodom vlastníctva k rodinnému domu až do vyrovnania dlhu, ktorého splatnosť nemal striktne určenú. Vychádzajúc zo štandardných životných nákladov na Slovensku, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletých detí, súd prvej inštancie poukázal nielen na dostatočný zdroj disponibilného príjmu u otca, z ktorého bolo možné primerane uhrádzať výživné, ale i na skutočnosť, že suma poskytnutých dávok v nezamestnanosti vytvárala rámec pre finančnú rezervu, z ktorej mohol v dovtedy určenej výške prispievať na výživu detí aspoň do 01. júla 2018. Dátum 01. júl 2018 teda súd prvej inštancie považoval za akceptovateľný počiatok zníženia vyživovacej povinnosti. Ďalej poukázal aj na ďalší potencionálny zdroj peňažných prostriedkov otca, ktoré vynakladal na pretransformovaný spotrebný úver z pôvodnej sumy 92 eur na súčasných približne 250 eur mesačne, čo je o 160 eur vyššia suma než platil v rámci hypotekárneho úveru. Otec priznal nevyhnutnosť riešiť problém závislosti na požívaní alkoholických nápojov, s ktorým v minulosti tiež súviselo odčerpávanie finančných prostriedkov z jeho rozpočtu, ktorú skutočnosť nemohol vyhodnotiť v neprospech maloletých detí. Zároveň poukázal na nadštandardný výdavok otca, približne 45 eur mesačne na fajčenie. Vychádzajúc z týchto zistení považoval za primerané zníženie pôvodnej vyživovacej povinnosti otca určenej predchádzajúcim rozhodnutím s účinnosťou od 02. júla 2015 na maloletú F. vo výške 150 eur mesačne ako bežné výživné a 100 eur na tvorbu úspor a maloletého E. vo výške 200 eur mesačne na bežné výživné a 100 eur na tvorbu úspor tak, že otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej F. sumou 120 eur mesačne a maloletého E. sumou 110 eur mesačne. Vzhľadom k tomu, že u otca absentuje dostatočný peňažný príjem, nepovažoval za možné uložiť mu povinnosť platiť výživné na tvorbu úspor. Vychádzajúc z nárastu nákladov na uspokojovanie potrieb maloletých detí, návrh otca na zníženie výživného vo zvyšnej časti ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa (ďalej „“), keď žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka. Namietala, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil zmenu pomerov na strane maloletých detí. Obidve sú, oproti predchádzajúcej úprave, už študentmi stredných škôl mimo mieste svojho bydliska. Uvedená skutočnosť, ako aj vek detí predstavujú zvýšenie výdavkov na ich osoby. Poukazovala na to, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo najmä u maloletého E. znížil takým podstatným spôsobom výživné, a to takmer o polovicu. Otec sa sám dobrovoľne vzdal svojho majetku, keď daroval rodinný dom svojim rodičom z dôvodu, že títo mu požičali peniaze a je im dlžný. Ide o veľký nepomer medzi dlžnou sumou a nadobudnutým majetkom, najviac, keď otec v tomto dome nebýva a napriek tomu platí všetky výdavky s ním spojené. Otec tiež zmenšil svoj majetok, keď záväzok zabezpečený hypotekárnym úverom zmenil na spotrebný úver, čím podstatným spôsobom zhoršil svoju finančnú situáciu. Pokiaľ ide o príjem otca, súd vo svojom odôvodnení ustálil jeho výšku na sumu necelých 500 eur mesačne napriek jeho vyjadreniu na pojednávaní, že výška jeho príjmu dosahuje sumu okolo 610 eur. Matka navrhla, aby predchádzajúce rozhodnutie súdu o povinnosti otca platiť bežné výživné zostalo v stanovenom rozsahu nezmenené. Pokiaľ súd znižoval výživné, mal zmeniť iba výrok o tvorbe úspor.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že súd prvej inštancie správne ustálil zmenu pomerov na jeho strane z dôvodu ukončenia pracovného pomeru, na základe čoho značne klesol jeho príjem. Zo svojho súčasného príjmu nedokáže uhrádzať pôvodné bežné výživné ani výživné na tvorbu úspor . Nerozporoval, že deti sú vekovo staršie ako v období posledného rozhodovania o jeho vyživovacej povinnosti, avšak pri jeho súčasnom príjme nemá možnosť prispievať im na výživu v pôvodne určenej výške. Poukázal na to, že v konaní pred súdom prvej inštancie boli riadne objasnené dôvody prevodu nehnuteľností na jeho rodičov, ktoré skutočnosti nemožno hodnotiť ako dobrovoľné vzdanie sa majetku. Tvrdil, že v predmetnom rodinnom dome býva, nakoľko však robí na tzv. týždňovky, cez pracovné dni je v W.. Požičaním finančných prostriedkov od svojich rodičov na vyrovnanie podielu pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva jeho bývalej manželke, ušetril finančné prostriedky, ktoré by musel uhradiť za úroky v prípade ich požičania od banky. Čo sa týka jeho tvrdenia o výške príjmu 610 eur mesačne, neuviedol však zrážky realizované zamestnávateľom, napr. stravné cca 50 eur mesačne, ktorá skutočnosť potom jeho príjem reálne znižuje oproti mzde uvedenej na výplatnej páske. K výdavkom na cigarety, uviedol, že sa snaží prestať fajčiť, čím sa v tomto smere dostane na nulové výdavky. Určite si však nezakupuje cigarety na úkor svojich detí ako sa to snaží naznačiť matka vo svojom odvolaní.

5. Matka v replike k vyjadreniu otca sa v celom rozsahu pridržiavala svojich tvrdení uvádzaných v podanom odvolaní. Uviedla, že v ňom nenamietala rozsah vykonaného dokazovania, ale to, že na základe vykonaného dokazovania súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Otec v duplike k matkou podanej replike opätovne ako v podanom vyjadrení poukázal na skutočnosti, pre ktoré má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a navrhol jeho potvrdenie. Zároveň zdôraznil, že výživné by malo zodpovedať majetkovým a príjmovým pomerom povinného rodiča a nakoľko u neho došlo po návrate zo zahraničia k zníženiu príjmu, je aj zníženie výživného dôvodné.

7. Krajský súd ako súd odvolací ( - ďalej „CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia pojednávania ( a contrario) v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku podľa ust. .

8. V čase prebiehajúceho odvolacieho konania F. T. nadobudla plnoletosť, preto vystupuje v konaní samostatne bez zastúpenia zákonným zástupcom alebo kolíznym opatrovníkom. Odvolací súd ju vyzval, aby sa vyjadrila, či sa pripája k odvolaniu matky. V písomnom podaní z 13. augusta 2019 odvolaciemu súdu oznámila, že sa k odvolaniu svojej matky pripája. Odvolací súd preto konštatoval, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podala matka ako aj plnoletá F. T.. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na judikatúru súdov publikovanú pod R 18/1975, z ktorej vyplýva, že v konaní o výživnom dieťaťa za dobu neplnoletosti dieťaťa je druhý z rodičov účastníkom konania i po tom, keď už dieťa dosiahlo plnoletosť. Dosiahnutie plnoletosti dieťaťa má ten dôsledok, že v konaní podľa ustanovenia ( teraz - pozn. odvolacieho súdu ) sa môže rozhodovať už len o nárokoch po dobu neplnoletosti dieťaťa, že v konaní vystupuje plnoleté dieťa samé (samozrejme odpadá jeho zastúpenie kolíznym opatrovníkom) a že aj plnenie dávok výživného, ktoré boli splatné v neplnoletosti, treba stanoviť priamo voči dieťaťu. Dosiahnutie plnoletosti dieťaťa v priebehu konania o výživnom však nemá ten dôsledok, že by matka dieťaťa prestala byť účastníčkou konania, pokiaľ ide o prejednanie výživného dieťaťa za dobu do jeho plnoletosti, a má preto tiež právo odvolať sa proti rozhodnutiu o týchto dávkach výživného.

9. V prvom rade odvolací súd zdôrazňuje, že umožňuje, ak sa zmenia pomery na strane rodičov, prípadne na strane detí samotných, aby výživné bolo novým spôsobom upravené ( ). Samozrejme nejde o akúkoľvek zmenu, ale o takú zmenu, ktorá má význam pre záver, že výživné určené v predchádzajúcom rozhodnutí už nezodpovedá zmenenej situácii, a to jednak na strane osôb výživou povinných tak i osôb k výžive oprávnených. Takouto zmenou pomerov nie je teda akákoľvek zmena z hľadísk rozhodujúcich pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho rázu v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia, teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne aj na vývoj životných nákladov ( ). V zmysle judikatúry

súdov je potrebné prihliadať na všetky okolností, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho ako aj nového rozhodnutia. v ust. a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného na dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča musí súd zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná tým, že pri určení výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek), neprihliada len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potencionálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania, jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a pod.). V zmysle veta druhá na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Okrem toho v zmysle ust. výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o zmene výšky vyživovacej povinnosti otca, na základe svojich zistení však dospel k nesprávnym právnym záverom v časti rozsahu zníženia doteraz určeného bežného výživného. Čo sa týka rozhodnutia o znížení výživného otca v časti tvorby úspor jeho rozhodnutie považoval odvolací súd za správne. K určeniu výživného na tvorbu úspor pristúpi súd iba v prípade, že príjem povinného rodiča dosahuje takú výšku, že táto odôvodňuje okrem určenia bežného výživného, ktoré slúži na uspokojovanie potrieb dieťaťa a má tzv. spotrebný charakter aj „odklad“ finančných prostriedkov pre dieťa na úspory.

11. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie skutočnosť, že otec znížil výšku svojho príjmu zmenou hypotekárneho úveru na spotrebný, čím došlo k zvýšeniu mesačnej splátky, ktorú je povinný za tento úver platiť oproti splátke na hypotekárnom úvere posúdil ako vzdanie sa majetku bez vážneho dôvodu. Otcom uvádzané dôvody, pre ktoré k takejto zmene pristúpil považoval za nelogické a účelové. Vychádzajúc zo zistení súdu prvej inštancie, že otcom požičané finančné prostriedky od rodičov slúžili na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva s jeho bývalou manželkou možno predpokladať, že v rámci tohto vyporiadania nadobudol aj majetok, z ktorého „manželku vyplácal“. Pokiaľ išlo o rodinný dom, ktorý na zabezpečenie vrátenia pôžičky otec daroval svojim rodičom nebolo preukázané, že jeho hodnota zodpovedá výške poskytnutej pôžičky. Potom je zarážajúce, že otec celý rodinný dom previedol na svojich rodičov . Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie uvedené zistenia vyhodnotil ako skutočnosť, ktorá odôvodňuje zníženie výšky doteraz určenej vyživovacej povinnosti otca ale v menšom rozsahu než bolo rozhodnuté napadnutým rozsudkom. Pri určení, v akom rozsahu by mala byť vyživovacia povinnosť otca vzhľadom na uvedené skutočnosti znížená, zároveň krajský súd prihliadal na oprávnené potreby detí tak, ako boli konštatované okresným súdom. Za primeranú reakciu na zmenu pomerov na strane otca považoval odvolací súd zníženie jeho vyživovacej povinnosti na sumu 150 eur mesačne na každé z detí, a to od momentu tak, ako to pôvodne rozhodol súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku.

12. Keďže odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, zároveň rozhodol aj o trovách celého prvoinštančného aj odvolacieho konania a podľa žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). (, )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 C. m. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )