Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/54/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Šalamúna a sudcov Mgr. Stanislavy Salajovej a Mgr. Martina Štubniaka, v právnej veci žalobcu: Slovenská komora medicínsko-technických pracovníkov, so sídlom Bratislava – Rača, Karpatské námestie 10A, IČO: 42 140 251, zast. UHRINČAŤ – VAJDA s.r.o., so sídlom Bratislava – Staré mesto, Rybné námestie 1, IČO: 51 308 185, proti žalovanej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C., D. D. XXXX/X, o zaplatenie 98,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 22. januára 2024, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie mení vo výroku I. tak, že žalobu v časti zaplatenia istiny 88,- Eur s príslušenstvom zamieta.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie mení vo výroku II. tak, že žalobu v časti zaplatenia nákladov spojených s uplatnením pohľadávky zamieta.

III. Rozsudok súdu prvej inštancie mení vo výroku IV. tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o trovách konania.

IV. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o trovách konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým rozsudkom sp. zn. zo dňa 22. 01. 2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 88,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 88,- Eur od 01. 12. 2020 až do zaplatenia (I. výrok), povinnosť zaplatiť žalobcovi náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 36,44 Eur (II. výrok), žalobu v prevyšujúcej časti zamietol (III. výrok) a žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 78 % (IV. výrok).

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, že žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Banská Bystrica (UPOK) dňa 24. 07. 2023 domáhal plnenia vo výške 98,- Eur s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. Žalobca je stavovskou organizáciou v zdravotníctve, ktorá v zmysle o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) združuje, okrem iného, verejných zdravotníkov, pričom v zmysle predmetného zákona je jednou z podmienok výkonu zdravotného povolania aj registrácia zdravotníckeho pracovníka v registri

vedenom príslušnou komorou (žalobcom). Uvedená podmienka musí byť splnená po celý čas výkonu zdravotníckeho povolania. V zmysle ustanovenie žalobca vedie register a priebežne ho aktualizuje podľa údajov oznamovaných zdravotníckymi pracovníkmi, pričom ročný poplatok za vedenie registra predstavuje sumu najviac 15,- Eur a je príjmom žalobcu. Podľa ustanovenia je povinnosťou každého zdravotníckeho pracovníka zaplatiť poplatok za vedenie registra, a to najneskôr do dňa 31. 01. príslušného kalendárneho roka. Zároveň v zmysle uvedeného zákona je povinnosťou každého zdravotníckeho pracovníka sústavne sa vzdelávať. Vyhodnocovanie vzdelávania ním registrovaných zdravotníckych pracovníkov vykonáva žalobca. Hodnotenie v zmysle je spoplatnené (max. 10,- Eur). Výška poplatku za hodnotenie sústavného vzdelávania v čase jeho vykonania je hodnotenému zdravotníckemu pracovníkovi oznámená písomne, riadne a včas zverejnená na webovom sídle žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má žalobca voči registrovaným zdravotníckym pracovníkom zákonný nárok na zaplatenie registračného poplatku za každý kalendárny rok od momentu ich registrácie a zároveň vo vzťahu k hodnoteniu sústavného vzdelávania aj zákonný nárok na zaplatenie poplatku za poskytnutie tejto služby.

1.2 Žalobca sa voči žalovanej domáhal poplatku za vedenie registra (, ) s tým, že voči žalovanej evidoval omeškanie s úhradou poplatkov za roky 2013 až 2020 vo výške 88,- Eur, splatných individuálne 31. 01. príslušného kalendárneho roka. Domáhal sa tiež poplatku za výkon hodnotenia sústavného vzdelávania, ktoré žalovaná podľa žalobcu riadne a včas neuhradila vo výške 10,- Eur, splatného dňa 17. 06. 2016. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovanú na úhradu predmetných záväzkov, pričom tá na výzvu nereagovala a predmetný záväzok ani čiastočne nesplnila. Zároveň žalobca žiadal priznať náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to vo výške tarifnej odmeny, režijného paušálu a DPH, vrátane poštovného za zaslanie predžalobnej výzvy.

1.3 Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal v zmysle žalobného návrhu platobný rozkaz pod sp. zn. dňa 09. 08. 2023. Žalovaná proti platobnému rozkazu podala riadne a včas odpor, v ktorom (okrem iného), pri prvom procesnom úkone, uplatnila námietku premlčania žalobcom uplatnených pohľadávok. Žalovaná ďalej v odpore uviedla, že odo dňa 01. 03. 2015 nevykonáva zdravotnícke povolanie, nakoľko je výlučne poberateľom starobného dôchodku a jej pracovný pomer ako zdravotníckeho pracovníka skončil ku dňu 31. 03. 2015. O skutočnosti, že je napriek tomu vedená v registri žalobcu sa dozvedela až na základe výzvy (na zaplatenie) žalobcu zo dňa 18. 11. 2020, na základe čoho potom požiadala o zrušenie registrácie, ktorá jej bola zrušená ku dňu 10. 12. 2020. Dodala, že v prípade, ak by súd priznal žalobcovi nárok za obdobie od 01. 04. 2015 do roku 2020, predstavovalo by to na strane žalobcu bezdôvodné obohatenie, a to z toho dôvodu, že od uvedeného obdobia nebola zdravotníckym pracovníkom, a teda voči nej nárok na zaplatenie poplatku za vedenie registra v tomto období ani nemohol vzniknúť. Zároveň by ako dôchodkyňa nemohla benefitovať z členstva v tejto stavovskej organizácii.

1.4 Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že ukončenie pracovného pomeru v zdravotníckom zariadení nezbavuje žalovanú povinnosti zrušiť registráciu a žalobca je povinný aktualizovať údaje o žalovanej naďalej až do zrušenia registrácie v registri, v dôsledku čoho vzniká žalobcovi v zmysle zákona nárok na poplatok v zákonom stanovenej výške. Žalovaná si zároveň mohla „doriešiť“ svoju registráciu po doručení výzvy k hodnoteniu za rok 2016, ktorú jej žalobca v tomto roku zaslal. Vo vzťahu k uplatnenej námietke premlčania žalovaného nároku žalobca, po odcitovaní (ďalej len „“), s poukazom na , uviedol, že premlčacia lehota vo vzťahu k uplatnenému nároku začala plynúť najskôr doručením výzvy podľa predmetného ustanovenia , keďže v zmysle zákona je žalobca povinný uplatniť dlžnú sumu pred podaním žaloby u žalovanej. Výzva bola žalovanej doručená v novembri roku 2020, a teda všeobecná trojročná premlčacia lehota mohla uplynúť najskôr v novembri roku 2023, čo znamená, že pohľadávka ním v konaní uplatnená nie je premlčaná, a to ani čiastočne. Vznesenú námietku premlčania považoval za rozpornú s dobrými mravmi.

2. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie, na základe ktorého zistil nasledovný skutkový stav veci: Z Potvrdenia o zápise do registra SK IZPALT zistil, že žalovaná bola zapísaná do registra vedeného žalobcom dňa 01. 03. 2006. Z Hodnotenia sústavného vzdelávania zo dňa 16. 06. 2016 vyplynulo, že žalobca v tomto období vydal rozhodnutie, na základe ktorého žalovaná nesplnila povinnosť sústavného

vzdelávania zdravotníckeho pracovníka pre hodnotiace obdobie rokov 2011 - 2016, a preto jej bola uložená povinnosť odstrániť zistené nedostatky do 6 mesiacov. Ďalej z Rozhodnutia o zrušení registrácie zdravotníckeho pracovníka zistil, že žalobca ku dňu 10. 12. 2020 zrušil registráciu žalovanej v ním vedenom registri zdravotníckych pracovníkov. Z Prehľadu ročných poplatkov zas vyplynuli poplatky za vedenie (aktualizáciu) registra žalobcom za jednotlivé roky, a to vo výške 4,- Eur za rok 2013 a rok 2014; vo výške 5,- Eur za rok 2014 a vo výške 15,- Eur za rok 2016 až rok 2020, ako aj skutočnosť, že poplatok za hodnotenie sústavného vzdelávania voči nečlenovi predstavoval sumu 10,- Eur. Napokon z Výzvy na zaplatenie zo dňa 18. 11. 2020 súd prvej inštancie zistil, že právny zástupca žalobcu vyzýval žalovanú, aby tá v zmysle v spojení s ustanovením uhradila na účet žalobcu poplatok za vedenie registra, a to za obdobie rokov 2013 až 2020 vo výške, ako to vyplynulo z Prehľadu ročných poplatkov. Zároveň žalovanú vyzval, aby vyššie uvedené sumy uhradila v lehote 7 dní od doručenia predmetnej výzvy. V zmysle pripojeného podacieho hárku bola žalovanej výzva doručená dňa 23. 11. 2020.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , , , , , , ; , , a , a (ďalej len „“).

4. Súd prvej inštancie vyhodnotil žalobu ako dôvodnú v časti žaloby o zaplatenie 88,- Eur s prísl. z titulu neplatenia ročného poplatku za vedenie (aktualizáciu) registra v zmysle za roky 2013 až 2020, keďže žalovaná bola v tomto období registrovaná v registri vedenom žalobcom. Vo vzťahu k uplatnenej námietke premlčania súd prvej inštancie uviedol, že nakoľko v predmetom prípade ide o práva žalobcu, ktoré je potrebné uplatniť u fyzickej osoby (žalovanej), je potrebné na vec aplikovať s tým, že žalobca v spore preukázal, že predmetné práva si uplatnil v zmysle u žalovanej výzvou zo dňa 18. 11. 2020, ktorá jej bola doručená dňa 21. 11. 2020 a keďže žaloba bola podaná dňa 24. 07. 2023, tak bola podaná vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, a preto predmetné právo žalobcu nie je premlčané. Žalovaná sa podľa názoru súdu prvej inštancie dostala do omeškania s plnením uvedeného záväzku dňa 01. 12. 2020, po uplynutí 7 dní stanovených vo výzve žalobcu. Na základe uvedeného žalovanú zaviazal na zaplatenie poplatkov za vedenie registra v celkovej výške 88,- Eur a zároveň jej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa 01. 12. 2020 do zaplatenia.

4.1 Súd prvej inštancie ďalej priznal žalobcovi aj náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to v celkovej výške 36,44 Eur, pretože tie považoval za príslušenstvo prisúdenej pohľadávky v zmysle . Vo zvyšnej časti (10,- Eur s prísl.) žalobu zamietol, nakoľko žalovanou uplatnenú námietku premlčania, v rozsahu plnenia z titulu neplatenia poplatkov za výkon hodnotenia sústavného vzdelávania zdravotníckych pracovníka, uznal za dôvodnú v zmysle a .

4.2 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa , , t. j. podľa úspechu strany v konaní s tým, že v predmetnom prípade mal žalobca v spore úspech v rozsahu 89 % a žalovaná úspech v rozsahu 11 %, keďže žaloba bola zamietnutá ohľadom 10,- Eur s úrokom z omeškania oproti požadovanému nároku vo výške 98,- Eur s úrokom z omeškania, a preto mal žalobca vo výsledku v konaní úspech vo výške 78 %, na základe čoho mu v tomto rozsahu súd prvej inštancie priznal nároku na náhradu trov konania.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala včas odvolanie žalovaná (ďalej len „odvolateľka“) z dôvodov podľa a a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolateľka v odvolaní uviedla, že napadnutý rozsudok napáda v celom rozsahu, avšak z obsahu odvolania je zrejmé, že ho podala do výroku I., II. a IV. napadnutého rozsudku.

5.1 Odvolateľka v odvolaní uviedla, že sa nestotožnila s výrokom napadnutého rozsudku, ako ani s právnym posúdením veci uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré považuje za nesprávne. Úvodom odvolateľka skonštatovala, že istina vo výške 88,- Eur, ktorú súd prvej inštancie žalobcovi priznal predstavuje súhrn jednotlivých poplatkov za vedenie registra za príslušné kalendárne roky. Ďalej špecifikovala, sa nestotožnila so záverom súdu prvej inštancie, že premlčacia lehota začala plynúť až

dňa 01. 02. 2020, a to uplynutím 7 dní odo dňa doručenia výzvy na zaplatenie jednotlivých poplatkov za registráciu za roky 2013 až 2020. Odvolateľka dôvodila, že zákon prikazuje žalobcovi, aby vymáhal zaplatenie poplatkov najskôr 60 dní po splatnosti (splatnosť poplatkov za vedenie registra je 31. 01. príslušného kalendárneho roka), teda po 01. 04. príslušného kalendárneho roka. Odvolateľka uviedla, že zákonodarca touto lehotou dáva možnosť zdravotníckemu pracovníkovi, aby si dobrovoľne splnil svoju povinnosť a zaplatil poplatok za vedenia registra v lehote 60 dní od splatnosti, v opačnom prípade žalobca vyzve zdravotníckeho pracovníka po uplynutí 60 dní na zaplatenie poplatku za príslušný kalendárny rok. Skutočnosť, že žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie všetkých dlžných poplatkov až výzvou zo dňa 18. 11. 2020 preukazuje, že nekonal obozretne a včas si nesplnil povinnosť vyzvať žalovanú na zaplatenie jednotlivých poplatkov. Žalobcovi pritom nič nebránilo, aby si jednotlivé pohľadávky uplatnil v zákonnej trojročnej premlčacej lehote. To, že žalobca zaslal žalovanej výzvu na zaplatenie všetkých poplatkov za vedenia registra za roky 2013 až 2020 až 18. 11. 2020 nemôže zakladať vznik nároku žalobcu na zaplatenie dlžných poplatkov. Podporne poukázala na viacero rozhodnutí Okresného súdu Zvolen v obdobných sporoch.

5.2 Odvolateľka dôvodila, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil premlčanie, keď premlčanie neposúdil pri každom poplatku zvlášť za jednotlivé roky, ich splatnosť a následnú vymáhateľnosť na súde. S otázkou premlčania sa súd prvej inštancie nevysporiadal dostatočne, pričom jeho záver založený na konštatovaní ohľadom potreby aplikovania je nezrozumiteľný a nejasný. Súd prvej inštancie bez ďalšieho prebral do odôvodnenia napadnutého rozsudku argumentáciu žalobcu. Nadväzujúc na uvedené odvolateľka uviedla, že ustanovenie nie je možné aplikovať na zistený skutkový stav z dôvodu, že predstavuje špeciálny právny režim začiatku plynutia premlčacej lehoty. Svojou hypotézou dopadá na prípady, kedy zákonodarca konštruuje právo veriteľa z relatívneho právneho vzťahu tak, že na začatie plynutia premlčacej lehoty je potrebné najskôr uplatniť u povinného subjektu (dlžníka). Na uplatnenie tohto práva u povinného subjektu je primárne konštruovaná osobitná prekluzívna lehota, v rámci ktorej sa toto uplatnenie v konkrétnej forme má udiať. Ak k tomuto uplatneniu v prekluzívnej lehote nedôjde, subjektívne právo veriteľa zaniká a premlčacia lehota ani nezačne plynúť. Typicky pôjde o dve skupiny prípadov, tzv. reklamačné práva a práva zodpovednosti za škodu v niektorých osobitných prípadoch (akými sú napr. zodpovednosť v súvislosti s prepravnými zmluvami).

5.3 Premlčacia doba začína vo všeobecnosti plynúť od právnej udalosti, ktorá je rozhodujúca pre uplatnenie subjektívneho práva (nároku). Odvolateľka pritom podľa svojho názoru uplatnila námietku premlčania včas, pri prvom procesnom úkone. Poplatky za jednotlivé roky považuje za premlčané nasledovne: za rok 2013 dňa 08. 04. 2016; za rok 2014 dňa 08. 04. 2017; za rok 2015 dňa 08. 04. 2018; za rok 2016 dňa 08. 04. 2019; za rok 2017 dňa 08. 04. 2020; za rok 2018 dňa 08. 04. 2021; za rok 2019 dňa 08. 04. 2022 a poplatok za rok 2020 dňa 08. 04. 2023. S poukazom na uvedené odvolateľka zastáva názor, že istina, pozostávajúca z jednotlivých poplatkov za vedenie registra od roku 2013 do roku 2020, je premlčaná v celom rozsahu, pretože žalobca podal prostredníctvom právneho zástupcu žalobu na súd až dňa 24. 07. 2023. Vzhľadom na uvedené potom žaloba nie je dôvodná, súd prvej inštancie mal žalobu zamietnuť v celom rozsahu a priznať jej náhradu trov konania v plnom rozsahu. Keďže žaloba nie je dôvodná, tak žalobca nemá nárok na náhradu akýchkoľvek trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia a ani na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

5.4 Záverom odvolateľka uviedla, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nijakým spôsobom nevysporiadal s jej námietkou vznesenou v odpore proti platobnému rozkazu, týkajúcou sa odchodu žalovanej do dôchodku, a teda skončenia vykonávania zdravotníckeho povolania, ku ktorému sa poplatok za registráciu vzťahuje, a to od 01. 04. 2015. Ako už bolo uvedené aj v odpore, odvolateľka mala za to, že vymáhanie poplatku za vedenie registra žalobcom za obdobie, kedy ani nebola zdravotníckym pracovníkom, asistentom, laborantom a ani technikom je minimálne v rozpore so zmyslom a účelom platnej právnej úpravy a rovnako v rozpore s dobrými mravmi.

6. Súdu bolo následne doručené vyjadrenie žalobcu k odvolaniu a odvolacia replika. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, považuje ho za vecne správne a riadne odôvodnené. Uviedol, že argumentácia odvolateľky sa sústreďuje v podstate na skutočnosť, že na vec nie je možné aplikovať , pričom však toto tvrdenie odvolateľka presvedčivo neodôvodnila. Žalobca argumentoval, že tvrdenie odvolateľky ohľadom , že toto ustanovenie sa vzťahuje iba na osobitné prípady, pri ktorých zákonná

právna úprava vyžaduje najskôr uplatnenie u dlžníka a zároveň výslovne upravuje prekluzívnu lehotu, nemá oporu v žiadnom právnom predpis. Uvedené tvrdenie odvolateľky nie je podľa názoru žalobcu správne. Naopak, výslovne uvádza, že k preklúzii práva dochádza len v prípadoch výslovne uvedených v právnych predpisoch. To, že pri niektorých právach, ktoré sa majú najprv uplatniť u dlžníka, stanovuje prekluzívnu dobu, neznamená, že každá právna norma, resp. každý osobitný predpis v právnom poriadku Slovenskej republiky musí pri právach, ktoré sa majú najprv uplatniť u dlžníka, stanoviť prekluzívnu dobu. Napokon komentár k (FEKETE, I. komentár - Eurokódex) sa zaoberá aj situáciou, kedy sa aplikuje na osobitný predpis, ktorý neustanovuje pre uplatnenie nároku prekluzívnu lehotu (napr. rozhodovanie o výšky odmeny a náhrady hotových výdavkov ustanoveného obhajcu v zmysle , kde pre uplatnenie návrhu obhajcu nie je ustanovená žiadna lehota). Na tieto prípady nemožno aplikovať ustanovenie a nasl. o premlčaní, ale ustanovenie . Na základe uvedeného je podľa žalobcu možné dospieť k záveru, že osobitná právna úprava obsiahnutá v spĺňa všetky predpoklady na aplikáciu na posúdenie premlčania nároku, keďže je zrejmé, že súdna prax túto metodiku aplikuje aj pri iných osobitných predpisoch, ktoré nepredpokladajú preklúziu nároku. Žalobca poukázal na komentár k Občianskemu zákonníka (PLANK, K., CIRÁK, J., ĽALÍK, M., KRAJČO, J., MAZÁK, J., VOJČÍK, P., ŤAPÁK, J., ONDRÁČEK, M., HANZELOVÁ, I., NESROVNAL, V.: - komentár), z ktorého vyplýva, že účelom ustanovenia je odstrániť pochybnosti o začiatku (nie dĺžke) premlčacej doby v prípadoch, keď zákon predpisuje, aby sa právo uplatnila jednostranným právnym úkonom (uplatnením - ; a pod.; vytknutím - ) u fyzickej alebo právnickej osoby. Odvolateľka v odvolacej replike zotrvala na obsahu odvolania, pričom vyjadrenie žalobcu k odvolaniu podľa jej názoru úplne popiera inštitút premlčania.

7. Krajský súd, ako súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), preskúmal vec v rozsahu odvolania podľa , z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa a mimo nich podľa v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (a contrario) z dôvodu, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania pred odvolacím súdom nevyžadoval dôležitý verejný záujem a napadnutý rozsudok vo výroku I., II. a IV. podľa zmenil tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

8. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8.1 Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (), v ktorom sa uplatnia všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.

8.2 Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

9. Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

9.1 Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

9.2 Podľa , pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby, začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.

10. V preskúmavanej veci sa žalobca od odvolateľky domáhal plnenia vo výške 88,- Eur s príslušenstvom z titulu neplatenia poplatkov za vedenie (aktualizáciu) registra v období rokov 2013 až 2020 v zmysle , plnenia vo výške 10,- Eur s príslušenstvom z titulu nezaplatenia poplatku v súvislosti s výkonom hodnotenia sústavného vzdelávania v zmysle , náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a náhrady trov konania. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom sčasti priznal žalobcovi uplatnený nárok, a to v rozsahu 88,- Eur s príslušenstvom z titulu neplatenia poplatkov za vedenie (aktualizáciu) registra v zmysle a náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, pričom žalobu vo zvyšnej časti zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 78 %. Odvolateľka, okrem iného, v odvolaní rozporovala záver súdu prvej inštancie o uplatnenej námietke premlčania. Istina vo výške 88,- Eur s prísl. je podľa názoru odvolateľky premlčaná. Záver súdu prvej inštancie o potrebe uplatnenia označila odvolateľka za nezrozumiteľný a nejasný (nepreskúmateľný). Argumentovala, že v danom prípade bolo pri posúdení ňou uplatnenej námietky premlčania potrebné vychádzať z ustanovenia . Uviedla tiež, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku vôbec nevysporiadal s ďalšou jej námietkou uplatnenou v odpore proti vyššie uvedenému platobnému rozkazu. Predmetom odvolacieho prieskumu sú tak odvolateľkou namietané nedostatky napadnutého rozsudku.

11. Odvolací súd vzhľadom na obsah spisového materiálu, ako aj dôvody odvolania uvádza, že súd prvej inštancie vo veci na základe vykonaného dokazovania v odôvodnení napadnutého rozsudku skonštatoval skutkový stav veci správne, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle ustanovenia je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Odvolací súd vychádzal zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu. V odvolacom konaní neboli naplnené procesné predpoklady pre doplnenie alebo zopakovanie dokazovania, t. j. pre nariadenie odvolacieho pojednávania (, , , , v spojení s ustanovením ). Odvolací súd po oboznámení sa s predloženým spisom a po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích dôvodov dospel k záveru o dôvodnosti podaného odvolania, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch podľa zmenil, pričom uvádza nasledovné:

12. Premlčacou dobou treba rozumieť časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať účinky premlčania podľa . Podstata premlčania spočíva v oslabení subjektívneho práva o jeho právnu nárokovateľnosť. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje, resp. zaniká nárok. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Vo vzťahu k dlžníkovi možno premlčanie vnímať ako ochranu jeho postavenia v tom zmysle, že sa môže účinne brániť vymáhaniu splnenia svojich subjektívnych povinností po kvalifikovanom časovom odstupe, ktorý predstavuje uplynutie zákonom stanovenej premlčacej lehoty. Účelom je zabrániť existencii dlhodobých práv a tomu zodpovedajúcich povinností. Dĺžku premlčacej lehoty určuje zákon. Ustanovenie upravuje trojročnú všeobecnú premlčaciu lehotu. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať (uplatniť) po prvý raz. Za tento moment sa zväčša považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohla byť dôvodne podaná žaloba na súd (actio nata). Rozhodujúcou skutočnosťou z hľadiska možnosti uplatniť právo na súde a začiatku plynutia (všeobecnej) premlčacej doby je okamih splatnosti (zročnosti) záväzku (dlhu), ktorý je konkrétnym momentom, kedy je dlžník povinný záväzok (dlh) splniť.

12.1 Na rozdiel od , upravuje premlčanie tzv. uplatneného práva. Uvedené ustanovenie upravuje osobitný začiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty v tých prípadoch, keď pred uplatnením nároku na súde je oprávnený subjekt povinný uplatniť svoje subjektívne právo v prepadnej (prekluzívnej) lehote najprv u subjektu, ktorý je v záväzkovom vzťahu viazanou stranou (u dlžníka). Účelom uvedenej právnej úpravy je umožniť účastníkom záväzkového vzťahu zmierlivo vyriešiť spornú situáciu tak, aby sa predišlo zbytočným žalobám, a to prostredníctvom povinnosti uplatniť právo u povinnej osoby pred podaním žaloby. tak v niektorých prípadoch predpisuje, aby sa subjektívne práva zo záväzkových vzťahov najprv uplatnili u príslušnej fyzickej alebo právnickej osoby, zmyslom čoho je zabezpečiť

právnu istotu v otázke začiatku plynutia premlčacej lehoty, keď zákon výslovne oprávnenému subjektu predpisuje, aby právo najskôr uplatnil jednostranným právnym úkonom. Moment uplatnenia práva u povinnej osoby je rozhodujúci pre začiatok plynutia novej premlčacej lehoty. Až od tohto momentu sa datuje začiatok jej plynutia. Možno teda skonštatovať, že ustanovenie upravuje kombináciu prekluzívnej (pri uplatnení práva u fyzickej či právnickej osoby) a premlčacej lehoty (po uplatnení práva u fyzickej či právnickej osoby).

12.2 V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ sa príslušné právo v predpísaných lehotách a predpísaným spôsobom neuplatní u povinného subjektu včas a riadne, dochádza k zániku práva (pozri ), a potom už začiatok plynutia premlčacej lehoty neprichádza do úvahy. Naopak, uplatnenie práva u povinného subjektu v určenej lehote spôsobuje začiatok plynutia premlčacej lehoty, v rámci ktorej si môže oprávnená osoba uplatniť svoj nárok na súde. Aplikácia predmetného ustanovenia prichádza do úvahy napr. pri uplatnení zodpovednosti za vady, keď príslušné právo treba najprv uplatniť u scudziteľa a až následne vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote na súde ( ). v súvislosti s uplatnením príslušného práva zo zodpovednosti za vady výslovne uvádza, že ak nadobúdateľ nevytkne (neuplatní) právo u scudziteľa, tak zanikne (bližšie pozri ; prekluduje sa).

12.3 Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v zmysle , sa právo musí v predpísanej lehote uplatniť najprv u subjektu, s ktorým je povinná osoba v záväzkom právnom vzťahu. V prípadoch, keď zánik práva nie je podmienený uplatnením u iného subjektu, ustanovenie sa nepoužije a právo je potrebné uplatniť priamo na súde ( ).

13. Žalobcom uplatnený poplatok za vedenie (aktualizáciu) registra Slovenskou komorou medicínsko- technických pracovníkov (žalobcom), sa v zmysle platí ročne, vo výške najviac 15,- Eur. Z ustanovenia vyplýva, že splatnosť uvedeného poplatku nastane každoročne ku dňu 31. januára, a to zo zákona. Ide teda o relatívne samostatné pohľadávky žalobcu voči osobám, ktoré ten v zmysle zákona združuje, vo vzťahu ku ktorým vedie a aktualizuje register, za čo sú mu tie povinné platiť poplatky. Keďže splatnosť týchto poplatkov nastáva každý rok k 31. 01., tak je aj podľa názoru odvolacieho súdu potrebné prihliadať na tieto poplatky zvlášť za jednotlivé roky a ich splatnosť, vymáhateľnosť, ako aj ich premlčanie, vyhodnocovať samostatne, nezávisle jeden od druhého resp. viacerých.

13.1 Z dikcie ustanovenia je zrejmé, že komora (žalobca), ako vyberateľ a príjemca poplatku za vedenie (aktualizáciu) registra, je povinná vymáhať ich zaplatenie v prípade omeškania. Zákon žalobcovi ukladá povinnosť písomne vyzvať zdravotníckeho pracovníka k dobrovoľnej úhrade poplatku v lehote nie kratšej ako 7 dní, a to najskôr po uplynutí 60 kalendárnych dní odo dňa splatnosti poplatku za príslušný kalendárny rok. Podľa názoru odvolacieho súdu je účelom uvedenej právnej úpravy poskytnúť zdravotníckemu pracovníkovi možnosť (časový priestor) dobrovoľne uhradiť omeškaný poplatok tak, aby sa predišlo zbytočným súdnym sporom a nezrovnalostiam vo vzťahoch medzi zdravotníckymi pracovníkmi (okrem iného) a komorou (žalobcom), ktorá ich združuje. Účelom inštitútu povinnej písomnej výzvy upraveného v v žiadnom prípade nie je umožniť komore (žalobcovi) si na úkor zdravotníckych pracovníkov, ktorých združuje a ktorým poskytuje služby, ľubovoľne predĺžiť premlčaciu lehotu. Tým by žalobca získal neodôvodnenú výhodu pred zdravotníckymi pracovníkmi (potenciálnymi dlžníkmi), čo by bolo v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov právnych vzťahov.

13.2 V súvislosti s uvedeným potom odvolací súd považuje za dôležité podotknúť, že nárok žalobcu v prípade omeškania zdravotníckeho pracovníka so zaplatením poplatku ( ) za vedenie (aktualizáciu) registra vzniká (konštitutívne) zo zákona omeškaním zdravotníckeho pracovníka so zaplatením splatného poplatku, kde zákon limituje žalobcu (komoru) s uplatnením dlhu (nároku) vzniknutého omeškaním tak, že žalobcu oprávňuje pristúpiť k uplatneniu (vymáhaniu) pohľadávky na súde až po uplynutí 60 dní odo dňa splatnosti poplatku a po uplynutí lehoty na (dobrovoľné) plnenie (omeškaného poplatku) určenej žalobcom v povinnej (písomnej) výzve. Omeškanie so zaplatením poplatku pritom podľa názoru odvolacieho súdu nastáva deň nasledujúci po dni splatnosti poplatku za vedenie (aktualizáciu) registra, t. j. dňa 01. 02. príslušného kalendárneho roka u každého poplatku zvlášť, pričom zákonom stanovené obmedzenia sa vzťahujú na možnosť uplatnenia

omeškaného poplatku na súde, nie na omeškanie ako také. Z uvedeného vyplýva, že žalobca (komora) má v samotnej podstate len povinnosť vyzvať dlžníka, aby ten zaplatil omeškaný poplatok (a informovať ho o jeho výške) a zároveň mu týmto spôsobom umožňuje v zákonom stanovenej lehote dobrovoľne splniť dlh. Žalobca si teda neuplatňuje svoje právo u zdravotníckeho pracovníka (dlžníka; odvolateľky) v zmysle , ako je tomu napr. u zodpovednosti za vady, kedy zákon výslovne stanovuje povinnosť uplatniť si právo u scudziteľa pod sankciou jeho prekludovania (zániku). V danom prípade nemožno skonštatovať ani zánik práva žalobcu pri nesplnení dodatočných povinností podľa . Zároveň, na rozdiel napr. od zodpovednosti za vady, kde uplatnenie práva u scudziteľa predstavuje prostriedok umožňujúci mimosúdne vybavenie veci, povinná výzva v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia napĺňa skôr informačnú funkciu a umožňuje dlžníkovi dobrovoľne zaplatiť dlh predtým, než komora (žalobca) pristúpi k vykonaniu povinnosti jej vyplývajúcej zo zákona, t. j. k vymáhaniu dlžnej sumy. Inak povedané, uvedené ustanovenie neupravuje povinnosť žalobcu uplatniť si svoje právo vyplývajúce zo u zdravotníckeho pracovníka (fyzickej osoby), v tomto prípade u odvolateľky, ako ani sankciu zániku práva v prípade neuplatnenia si práva u fyzickej či právnickej osoby.

13.3 Na tom nemení nič ani argument žalobcu, že je prípustné aplikovať aj na právne vzťahy, kde osobitný právny predpis explicitne neupravuje povinnosť oprávnenej osoby „uplatniť“ si svoje právo u fyzickej či právnickej osoby pod sankciou preklúzie pri nesplnení tejto požiadavky. V tomto smere odvolací súd konštatuje, že argument žalobcu ohľadom premlčania nároku ustanoveného obhajcu na náhradu hotových výdavkov, v zmysle právnej úpravy trestnoprávnych kódexov, nemá relevanciu vo vzťahu k preskúmavanej veci. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca si vo vzťahu k odvolateľke neuplatňuje svoje právo ( ), ale v zmysle len informuje dlžníka (odvolateľku) o povinnosti plniť a poskytuje mu dodatočnú lehotu na plnenie v omeškaní.

13.4 Vychádzajúc z uvedených teoretických východísk, citovaných zákonných ustanovení a úvah odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď odvolateľkou uplatnenú námietku premlčania vo vzťahu k žalovanému nároku na zaplatenie istiny 88,- Eur s príslušenstvom vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd prvej inštancie v uvedenom prípade síce aplikoval správny právny predpis, ale pochybil, keď aplikoval , t. j. špeciálny režim plynutia premlčacej lehoty, namiesto , ktorý sa na uplatnenú námietku premlčaniu podľa názoru odvolacieho vzťahuje v celom rozsahu.

14. Nadväzujúc na uvedené, aplikujúc citované ustanovenie , sa odvolací súd stotožnil s odvolacou námietkou odvolateľky v rozsahu, že uplatnená istina vo výške 88,- Eur, pozostávajúca z jednotlivých poplatkov za vedenie registra od roku 2013 do roku 2020, je premlčaná v celom rozsahu. V tomto smere odvolací súd uvádza, že odvolateľka správne uviedla, že poplatky za príslušné kalendárne roky sú splatné, každý zvlášť, k 31. 01. príslušného kalendárneho roka. Premlčacia lehota tak u každého poplatku plynie samostatne. V súvislosti s uvedeným, s poukazom na , odvolací súd konštatuje, že actio nata by mala u každého poplatku (po zohľadnení 60-dňovej lehoty, počas ktorej komora nemôže vymáhať nezaplatené poplatky, minimálnych lehôt doručovania výzvy komory zdravotníckemu zamestnancovi a uplynutia dodatočnej 7-dňovej lehoty na zaplatenie poplatkov) nastať najskôr v priebehu mesiaca apríl príslušného kalendárna roka, pokiaľ komora (žalobca) koná riadne a včas, za dodržania primeranej odbornej starostlivosti. Premlčacia lehota jednotlivých poplatkov by tak uplynula najneskôr: za rok 2013 v priebehu mesiaca apríl roku 2016; za rok 2014 v priebehu mesiaca apríl roku 2017; za rok 2015 v priebehu mesiaca apríl roku 2018; za rok 2016 v priebehu mesiaca apríl roku 2019; za rok 2017 v priebehu mesiaca apríl roku 2020; za rok 2018 v priebehu mesiaca apríl roku 2021; za rok 2019 v priebehu mesiaca apríl roku 2022 a poplatok za rok 2020 v priebehu mesiaca apríl roku 2023. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná na súd až dňa 24. 07. 2023, súhrnne pre všetky poplatky, a k premlčaniu vo vzťahu k poslednému poplatku došlo najneskôr v priebehu mesiaca apríl roku 2023, je tak istina 88,- Eur aj s príslušenstvom v celom rozsahu premlčaná, a preto bolo potrebné žalobu v tejto časti zamietnuť. Zároveň je potrebné dodať, že súdom prvej inštancie priznaná náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávok (nárokov) tvorí jej príslušenstvo, ako to uviedol a zdôvodnil aj súd prvej inštancie, v dôsledku čoho v prípade ich nepriznania, nie je prípustné priznať ani náhradu nákladov spojených s ich uplatnením. Odvolací súd tak zamietol žalobu aj v tejto časti.

15. Odvolací súd sa nezaoberal odvolacou argumentáciou odvolateľky ohľadom nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, pretože tá s poukazom na vyššie uvedené stratila právnu relevanciu vo vzťahu k rozhodnutiu odvolacieho súdu. Vo vzťahu k námietke odvolateľky vznesenej v odpore proti platobnému rozkazu, týkajúcej sa skončenia vykonávania zdravotníckeho povolania ku dňu 01. 04. 2015, ku ktorému sa poplatok za registráciu vzťahuje, odvolací súd len v skratke uvádza, že z dikcie ustanovenia jednoznačne vyplýva povinnosť zdravotníckeho pracovníka podať žiadosť o zrušenie registrácie v súvislosti s ukončením výkonu zdravotníckeho povolania. Nemožno tak mať za to, že tzv. „odchodom do dôchodku“ dochádza k zrušeniu registrácie v registri vedenom žalobcom ex lege (zo zákona), ale je povinnosťou fyzickej osoby túto skutočnosť komore (žalobcovi) oznámiť a požiadať o zrušenie registrácie. Pokiaľ tak zdravotnícky pracovník nespraví, hoci po skončení výkonu povolania a hoci z nedbanlivosti, je povinný platiť poplatky za vedenie (aktualizáciu) registra v zmysle ustanovenia a nasl. , a to až do zrušenia registrácie, pretože aj v tomto období komora (žalobca) vedie a aktualizuje údaje uvedené v registri ohľadom tejto osoby. Nemožno tiež opomenúť rímsko-právnu zásadu znejúcu ignorantia juris non excusat, t. j. že neznalosť zákona neospravedlňuje.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku I., II. a IV. tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol a súčasne podľa ustanovenia a rozhodol o trovách celého konania (prvoinštančného aj odvolacieho konania). Odvolateľka (žalovaná) bola v prvoinštančnom i odvolacom konaní plne úspešnou stranou sporu, a preto jej podľa , patrí náhrada trov konania prvoinštančného aj odvolacieho konanie v rozsahu 100 %.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.