Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_5C-8-2024.pdf
PDF · 91.8 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/8/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., proti žalovanému: neznámi právni nástupcovia po ostatnom vlastníkovi D. B. - neznámom vlastníkovi, zastúpený Slovenský pozemkový fond, Búdkova cesta 36, Bratislava, IČO: 17 335 345 v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX a neznámych právnych nástupcov po ostatnom vlastníkovi D. B. – zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre obec a k.ú. C., pod A parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, zobrazené ako parc. č. 2331/3, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1368 m2.
II. Súd nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX pre obec a k.ú. C., pod A parcely registra „C“ evidovanú na katastrálnej mape, zobrazenú ako parc. č. 2331/3, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1368 m2 p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu (v podiele 1/1).
III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu za prikázaný spoluvlastnícky podiel vo výške 3.688,24 Eur na účet Slovenského pozemkového fondu č.ú. E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol 582024 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na súd dňa 15.09.2024 sa žalobca proti žalovanému – neznámemu právnemu nástupcovi po ostatnom neznámom vlastníkovi D. B. - zastúpenému Slovenským pozemkovým fondom so sídlom Búdkova cesta 36, Bratislava domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním veci (spoluvlastníckych podielov) za náhradu k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre obec a k.ú. C., parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape, zobrazené ako parc. č. 2331/3, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 1368 m2, pod B11 na žalobcu v podiele 179/204 –ín účasti a pod B7 v podiele 25/204 –ín účasti k celku.
2. Žalobu odôvodnili tým, že so žalovaným sú na príslušnom liste vlastníctva evidovaní ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností v obci a k.ú. C. na LV č. XXXX, pod A parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape, zobrazené ako parc. č. 2331/3, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 1368 m2, pod B11 na žalobcu v podiele 179/204 –ín účasti a pod B7 v podiele 25/204 –ín účasti k celku, pričom k vlastníkovi pod B7 je zaznamenaná správa pod B9 Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova cesta 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345. Žalobca má záujem vlastniť predmetný pozemok v celku aj z dôvodu, že na jeho časti sa nachádza rodinný dom súp. č. XX, zapísaný na LV č. XXX, ktorého
je spoluvlastníkom v 1-ici účasti. Nehnuteľnosť zapísaná na uvedenom liste vlastníctva bola pôvodne zapísaná v pozemkovej knihe v pk prot. č. 562, pod B1 na A. B., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX v obci C. vo veku XX F. a D. B., bol jeho synom, ktorý mal v tom roku XX F. a žil v G., a ktorý dedením na základe D 476/1927 sa stal spoluvlastníkom predmetného pozemku, neskôr zapísaného v komasačnom hárku č. 060. Žalobca si vyžiadal z Obce Chlebnice a Obce Dlhá nad Oravou, matričný úrad pod ktorý obec C. spadala do roku 1950, informáciu ohľadom úmrtia D. B., nar. XX.XX.XXXX. Obec Chlebnice listom č. 162/2024-7 zo dňa 23.02.2024 odpovedala tak, že v matričných knihách úmrtí obce C. zv. I., zv. II. a zv. III. neevidujú žiadny zápis úmrtia na meno D. B., nar. XX.XX.XXXX a Obec Dlhá nad Oravou, matričný úrad listom č. 223/20/2024 zo dňa 26.02.2024 odpovedala tak, že H. I. J. K. L. M. má v úschove matričné knihy od roku 1923, v knihe úmrtí od roku 1923 do roku 1950 nebol nájdený žiaden zápis úmrtia D. B., nar. XX.XX.XXXX. Na základe vyššie uvedeného je táto osoba neznámym vlastníkom, ktorého v zmysle ust. § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov zastupuje správca – Slovenský pozemkový fond. Nakoľko žalovaný sa narodil v roku XXXX je vzhľadom na priemerný vek dožitia vysoko pravdepodobné, že sa súčasnej doby už nedožil. Žalobca označil tohto neznámeho spoluvlastníka tak, že žalovanými sú jeho neznámi právni nástupcovia, zastúpení SFF. Keďže na spoluvlastnícky podiel žalovaného D. B. vo výške 25/204-ín účasti pripadá výmera 167,65 m2, pri reálnom rozdelení pozemku by nemohol vzniknúť pre žalovanú stranu parcela, ktorú by bolo možné využiť. Žalobca preto navrhol pozemok prikázať do jeho výlučného vlastníctva za peňažnú náhradu vo výške 10,00 Eur/m2, t.j. spolu 1 676,50 Eur.
3. Žalovaný v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom poukázal na rozhodnutie R 1/1975 a R 4/1996. V ich zmysle je zrušenie a vyporiadanie možné len na návrh niektorého zo spoluvlastníkov, ktoré nastupuje v prípade, ak existujú rozpory v zásadných otázkach týkajúcich sa spoluvlastníckeho vzťahu a tiež pojednávajúcich o tom, že súd nie je viazaný spôsobom rozdelenie spoluvlastníctva aký navrhol žalobca, túto otázku môže posúdiť samostatne a rozdeliť spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý vôbec nebol navrhovaný – ide o rozhodnutie, ktoré je v právnej teórii označovaný ako iudicium duplex. Súhlasil so spôsobom vyporiadania pozemku a jeho prikázaním žalobcovi za náhradu. Navrhol však výšku náhrady v sume 22,00 Eur/m2 s odôvodnením, že nehnuteľnosti sa nachádzajú v zastavanom území obce, sú prístupné z obecnej komunikácie a s dostupnosťou napojenia na inžinierske siete, odkázal na rozhodnutie tohto súdu 13C/12/2024. Vo vzťahu k označeniu žalovaného a jeho individualizácie odkázal na uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo 10/2010 z 31.01.2011, z ktorého jednoznačne vyplýva povinnosť žalobcu pátrať po ďalších identifikačných znakoch jednotlivých žalovaných, resp. zamerať sa na zisťovanie nástupníctva po jednotlivých žalovaných. Tiež poukázal na rozhodnutie NS SR 7Cdo/238/2021 z 28.01.2022 pojednávajúceho o fikcii subjektivity nezisteného vlastníka, ktorá trvá iba do okamihu, kedy nezisteného vlastníka možno na základe vykonaných dôkazov spravidla rodné listy a úmrtné listy prípadne ďalšie verejné listiny jednoznačne identifikovať a konštatovať zistenie jeho subjektivity ako fyzickej osoby. Žiadal deklarovať potvrdením príslušného súdu, či po tejto osobe (ne) bolo prejednané dedičstvo. Nesúhlasil s priznaním náhrady trov konania žalobcovi s odkazom na ust. § 257 CSP, keď za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval osobitné postavenie Slovenského pozemkového fondu, ktorému zákon zveril oprávnenie spravovať podiely neznámych vlastníkov a ako „riadny hospodár“ dôsledne chrániť ich oprávneného záujmy aj pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Slovenský pozemkový fond toto konanie nezavinil a ani neinicioval, naopak sa snaží pomáhať pri usporiadaní vlastníckych vzťahov tam, kde je to nevyhnutné a potrebné. SPF nezapríčinil vznik situácie, ktorá musela byť riešená súdnou cestou, nezapríčinil stav neusporiadanosti vlastníctva v SR a nedal príčinu na vznik tohto sporu.
4. Súd podľa § 180 CSP konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil e-mailovým podaním doručeným súdu dňa 27.08.2024 z dôvodu hospodárnosti a pracovnej vyťaženosti.
5. Žalobca zotrval na žalobe poukazujúc na to, že nehnuteľnosť predstavuje pozemok pod rodinným domom súp. č. XX v obci a k.ú. C., ktorého je spoluvlastníkom v rozsahu 1-ice účasti, druhú polovicu vlastní jeho brat. Ide o rodinný dom postavený v 60-tych rokoch. Je ale väčšinovým vlastníkom pozemku, v podiele 179/204 –ín účasti, žalovaný je vlastníkom menšinovým. Reálne rozdelenie nehnuteľnosti je neúčelné. Ostatný spoluvlastník D. B. nehnuteľnosť zdedil po A. B. na základe rozhodnutia o dedičstve sp. zn. D 476/27, kde je evidovaný ako spoluvlastník – ročný žijúci v G.. Podľa dátumu narodenia je zrejmé, že tento nie je žijúcou osobou. Vlastníctvo tohto spoluvlastníka na základe dedičského rozhodnutia bolo potom vtelené do PK prot. č. XXX k.ú. C., pod B3 písm. e/ (v 1/5-ine účasti), na túto osobu bola vedená aj držba (v komasačnom hárku č. 060 pre obec C.). Osobu neznámeho
spoluvlastníka D. B. sa mu nepodarilo zidentifikovať, pretože v knihe úmrtí nie je uvedená žiadna osoba, nar. XX.XX.XXXX. Dôkazom toho sú správy z matriky C. G. K. L. M..
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín tvoriacich súčasť spisu, osobitne s LV č. XXXX pre obec a k.ú. C., LV č. XXX pre obec a k.ú. C., kópia katastrálnej mapy, rozhodnutím sp. zn. D 476/27, pk prot. č. XXX k.ú. C., výpis z komasačného hárku 060 k.ú. C., správa matriky obce C. zo dňa 23.02.2024, správa obce K. L. M. zo dňa 16.02.2024, vyjadrenie žalovaného – prostredníctvom zástupcu Slovenský pozemkový fond zo dňa 04.06.2024, vyjadrením žalobcu zo dňa 01.07.2024 a žalobe vyhovel.
7. Žalobca a žalovaný sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre obec a k.ú. C., pod A parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape, zobrazené ako parc. č. 2331/3, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 1368 m2, pod B7 na žalovaného v podiele 25/204- ín účasti, na ktorý podiel pripadá výmera 167,65 m2, pričom k tomuto spoluvlastníkovi je pod B9 evidovaná správa Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345 a pod B11 na žalobcu v podiele 179/204-ín účasti, na ktorý podiel pripadá výmera 1200,35 m2. Pokiaľ ide o charakter nehnuteľnosti ako vyplýva zo situácie širších vzťahov a kópie katastrálnej mapy, pozemok je situovaný priamo v zastavanom území obce, nachádza sa na ňom (jeho časti) rodinný dom súp. č. 71, ktorého spoluvlastníkom v rozsahu 1-ice je žalobca (a ďalším jeho brat). K nehnuteľnosti je prístup po obecnej ceste, v dosahu sú inžinierske siete. Žalobca je vlastníkom väčšinovým a keďže je aj (spolu) vlastníkom rodinného domu v rozsahu 1-ice svedčí mu aj účelné využitie veci. Reálne rozdelenie veci – nehnuteľnosti neprichádza do úvahy s ohľadom na výmeru neznámeho spoluvlastníka – 167,65 m2, túto časť by bolo možné nefunkčne vydeliť len v časti pozemku predstavujúceho predzáhradku, či dvor, čo by bolo technicky funkčne nevyužiteľnou časťou. Žalovaný nemal záujem o rozdelenie nehnuteľnosti, súhlasil s prikázaním jeho podielu v prospech žalobcu za náhradu, tú si strany sporu ustálili až v priebehu sporu vo výške 22,00 Eur/m2 (x 167,65 m2 = 3688,30 Eur). Výška náhrada zodpovedá obvyklej cene, za akú sa vyporiadala obdobná nehnuteľnosť (napr. v konaní 13C/12/2024). Súd dohodnutú výšku primeranej náhrady akceptoval.
8. Vo vzťahu k osobe žalovaného ako vlastníka, ktorý nie je známy a nie je známe ani to, kto je jeho právnym nástupcom (§ 8 ods. 1 písm. d/ zákona č. 180/1995) bolo zistené, že na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a k.ú. C. je evidovaná správa Slovenského pozemkového fondu pod B9, pričom z potvrdenia matriky C. zo dňa 23.02.2024 a matriky K. L. M. zo dňa 26.02.2024 vyplýva, že obec C. neeviduje žiadny zápis úmrtia na meno D. B., nar. XX.XX.XXXX a rovnaká skutočnosť vyplýva aj z potvrdenia matriky obce K. L. M., kde v knihe úmrtí od roku 1923 do roku 1950 nebol nájdený žiadny zápis úmrtia menovanej osoby. Ostatný spoluvlastník bol zapísaný na list vlastníctva na základe dedičského rozhodnutia D 467/27, čo preukazuje aj pk prot. č. 562, kde je evidovaný pod B3 písm. e/ v podiele 1/5-ina účasti titulom dedenia a evidencii vlastníctva zodpovedá aj držba, čoho dôkazom je komasačný hárok 060 k.ú. C.. Z týchto listín sú zrejmí len jeho právni predchodcovia, nie jeho právni nástupcovia. Žalovaného a jeho právnych nástupcov sa nepodarilo zidentifikovať, je potom nepochybné, že ide o vlastníka, ktorý nie je známy (neznámy vlastník) podľa § 8 ods. 1 písm. d) v spojení s § 13 zákona č. 180/1995 Z. z., ktorého majetok spravuje a v konaní pred súdom zastupuje podľa § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. Slovenský pozemkový fond.
9. Podľa § 141 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.
10. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
11. S poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd žalobe vyhovel a spoluvlastnícky podiel žalovaného prikázal do vlastníctva žalobcu, ktorého zaviazal na zaplatenie primeranej náhrady celkom v sume 3 688,24 Eur. Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva právna úprava vychádza zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Keďže žalovaný súhlasil so zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva, a to druhým spôsobom jeho vyporiadania, t.j. prikázaním veci (spoluvlastníckeho podielu) v prospech žalobcu, súd podielové spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti zrušil. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd vychádzal z jednotlivých spôsobov vyporiadania, ktoré v zmysle občianskeho zákonníka je pre súd záväzné a teda najskôr skúmal reálne rozdelenie nehnuteľnosti, ktoré vzhľadom na konštatovanú veľkosť podielu a malú výmeru pozemku pripadajúcu na žalovaného spoluvlastníka (jeho právnych nástupcov) nie je dobré možné a ani účelne. Ide o pozemok zastavaný stavbou, ktorej spoluvlastníkom je žalobca, žalovaný nie je vlastníkom stavby stojacej na pozemku, okrem toho je vlastníkom menšinovým, na jeho podiel pripadá výmera 167,65 m2. Reálnym rozdelením by získal funkčne nevyužiteľnú časť pozemku zastavaného stavbou, túto by s ohľadom na zastavanosť a priľahlosť k stavbe aj z pohľadu jej budúcej údržby nebolo možné obhospodarovať, či obdobným spôsobom využívať. Účelné využitie nehnuteľnosti svedčí v prospech žalobcu.
12. Žalovaný žalobcom navrhovaný spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním nehnuteľnosti do vlastníctva žalobcu za náhradu, za existujúceho stavu ani nerozporoval, preto súd pristúpil k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva druhým spôsobom a to prikázaním nehnuteľnosti žalobcovi za náhradu. V priebehu konania došlo k dohode o výške primeranej náhrady na sumu 22,00 Eur/m2, ktorá zodpovedá obvyklej cene nehnuteľnosti v danom mieste a čase (obdobne rozsudok tohto súdu 13C/12/2024), preto ju súd akceptoval, považujúc ju za náhradu primeranú. Žalobcu zaviazal zaplatiť náhradu vo výške 3 688,24 Eur na účet Slovenského pozemkového fondu.
13. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa 262 ods. 1 CSP a z dôvodov podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi majúcemu plný úspech vo veci, nárok na náhradu trov nepriznal, pretože náhradu trov výslovne nežiadal priznať a voči žalovanému si ju ani neuplatnil. Okrem toho v danej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov úspešnému žalobcovi s odkazom na ust. § 257 CSP. Tie videl v charaktere konania, ktorým je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, kde na strane žalovaného vystupuje vlastník, ktorého pobyt nie je známy (§ 8 ods. 1 písm. d) zákona č. 180/1995 Z.z.), a preto takéhoto spoluvlastníka zastupuje Slovenský pozemkový fond § 16 ods. 1 písm. b) v spojení s § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z., vykonávajúci správu a nakladanie nehnuteľnosti takýchto (spolu) vlastníkov a chráni ich oprávnené záujmy.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá, možno vykonať exekúciu - § 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.