Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4CoKR-47-2023.pdf
PDF · 107.18 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoKR/47/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič, právnej veci žalobcu: D. U. H., H.. XX.XX.XXXX, C. T. XXX/X, K., XXX XX S. X, Č. Q., proti žalovanej: Ing. Miriam Šefčíková, PhD. Podjavorinskej 37/1, 917 01 Trnava, IČO: 45 014 159, správkyňa úpadcu: B.N.L., s.r.o. „v konkurze", Winterova 62, 921 01 Piešťany, IČO: 35 834 315, o určenie popretých pohľadávok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 26Cbi/1/2021-136 zo dňa 10. mája 2022 v spojení s opravným uznesením č.k. 26Cbi/1/2021-165 zo dňa 29. júna 2022, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 26Cbi/1/2021-136 zo dňa 10. mája 2022 v spojení s opravným uznesením č.k. 26Cbi/1/2021-165 zo dňa 29. júna 2022 potvrdzuje.
II. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) prvým výrokom určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky, ktorá bola uplatnená dňa 22.07.2020 prihláškou pohľadávky zo dňa 21.07.2020 vo výške 155.981,09 eur v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 36K/5/2019 voči úpadcovi B.N.L. s.r.o., so sídlom Winterova 62, Piešťany 921 01, IČO: 35 834 315, zapísaná do zoznamu pohľadávok pod číslom položky 1/N/001 ku dňu 31.08.2020 čo do výšky, poradia, právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Druhým výrokom určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky, ktorá bola uplatnená dňa 22.07.2020 prihláškou pohľadávky zo dňa 21.07.2020 vo výške 12.412,66 eur v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 36K/5/2019 voči úpadcovi B.N.L. s.r.o., so sídlom Winterova 62, Piešťany 921 01, IČO: 35 834 315, zapísaná do zoznamu pohľadávok pod číslom položky 1/N/002 ku dňu 31.08.2020 čo do výšky, poradia, právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Tretím výrokom určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky, ktorá bola uplatnená dňa 22.07.2020 prihláškou pohľadávky zo dňa 21.07.2020 vo výške 80.174,61 eur v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 36K/5/2019 voči úpadcovi B.N.L. s.r.o., so sídlom Winterova 62, Piešťany 921 01, IČO: 35 834 315, zapísaná do zoznamu pohľadávok pod číslom položky 1/N/003 ku dňu 31.08.2020 čo do výšky, poradia, právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Štvrtým výrokom určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky, ktorá bola uplatnená dňa 22.07.2020 prihláškou pohľadávky zo dňa 21.07.2020 vo výške 19.280,33 eur v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 36K/5/2019 voči úpadcovi B.N.L. s.r.o., so sídlom Winterova 62, Piešťany 921 01, IČO: 35 834 315, zapísaná do zoznamu pohľadávok pod číslom položky 1/N/004 ku dňu 31.08.2020 čo do výšky, poradia, právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Piatym výrokom určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky, ktorá bola uplatnená dňa 22.07.2020 prihláškou pohľadávky zo dňa 21.07.2020 vo výške 147.285,48 eur v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 36K/5/2019 voči úpadcovi B.N.L. s.r.o., so sídlom Winterova 62, Piešťany 921 01, IČO: 35 834 315, zapísanom do zoznamu
pohľadávok pod číslom položky 1/N/005 ku dňu 31.08.2020 čo do výšky, poradia, právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Šiestym výrokom určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky, ktorá bola uplatnená dňa 22.07.2020 prihláškou pohľadávky zo dňa 21.07.2020 vo výške 22.783,06 eur v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 36K/5/2019 voči úpadcovi B.N.L. s.r.o., so sídlom Winterova 62, Piešťany 921 01, IČO: 35 834 315, zapísaná do zoznamu pohľadávok pod číslom položky 1/N/006 ku dňu 31.08.2020 čo do výšky, poradia, právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Siedmym priznal žalobcovi proti úpadcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 31 ods. 1, § 32 ods. 3, 6 a 16 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.01.2021 domáhal určenia, že je veriteľom popretých pohľadávok v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 36K/5/2019 voči úpadcovi B.N.L. s.r.o., so sídlom Winterova 62, Piešťany 921 01, IČO: 35 834 315 čo do výšky, poradia, právneho dôvodu a vymáhateľnosti.
3. Súd posudzoval to, či došlo k dodržaniu lehoty na popretie pohľadávok žalovanou. Uviedol, že oznámenie o zapísaní pohľadávky žalobcu do zoznamu pohľadávok bolo zverejnené dňa 27.10.2020 a žalovaná bola oprávnená poprieť pohľadávky do 30 dní od zverejnenia takéhoto zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, a to do 27.11.2020. Žalovaná v oznámení o popretí pohľadávok uviedla, že pohľadávky poprela už ku dňu 28.10.2020.
4. Žalobca práve v súvislosti s lehotou, v ktorej žalovaná oznámila popretie pohľadávok vyjadril názor, že sa tým snažila napraviť svoje pochybenie spočívajúce v zmeškaní lehoty na popretie pohľadávok. Už z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovanej uplynula lehota na popieranie pohľadávok dňa 27.11.2020 a oznámenie o popretí pohľadávok doručila do elektronickej schránky žalobcu dňa 10.12.2020. Súd, stotožňujúc sa s názorom žalobcu mal tiež za to, že uvedené oznámenie popretia nebolo zo strany žalovanej ako správcu úpadcu vykonané bez zbytočného odkladu.
5. V tejto veci je zrejmé, že žalovaná datuje popretie pohľadávok už dňom 28.10.2020, teda dňom zverejnenia oznámenia o zapísaní predmetných pohľadávok do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku (keďže písomnosti sa v zmysle ustanovenia § 199 ods. 9 ZKR považujú za zverejnené na sledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku) a tak už v tomto čase disponovala potrebnými podkladmi a vedomosťou o skutočnostiach potrebných pre splnenie si povinnosti. Súd zároveň skúmal 1. povahu a náročnosť splnenia si povinnosti, pričom dospel k záveru, že v predmetnom oznámení o popretí pohľadávok žalovaná uviedla iba tie skutočnosti, a teda dôvod popretia sumy, poradia, právneho dôvodu a vymáhateľnosti, ako sú uvedené aj v zozname pohľadávok a 2. potrebný postup nasledujúci po skutočnosti zakladajúcej plynutie lehoty, pričom tento spočíva iba vo vyhotovení písomného podania a jeho doručovania. Ďalej súd skúmal množstvo povinností žalovanej, keďže však žalovaná takéto skutočnosti netvrdila, súd dospel k záveru, že ani takýto dôvod jej nebránil vyhotoviť predmetné oznámenie o popretí bezodkladne. Žalovaná poukázala, že oznámenie zaslala bez zbytočného odkladu, a to s prihliadnutím na nepriaznivú situáciu spôsobenú šírením ochorenia COVID-19. Súdu však nie je zrejmé ako daná situácia bránila žalovanej v plnení jej povinností pri popretí pohľadávky žalobcu a následnom oznámení popretia, keď toto oznámenie sa vyhotovovala písomne a zasiela ho elektronicky do elektronickej schránky žalobcu. Aj v prípade, ak by zasielala predmetné podanie prostredníctvom poštového podniku, neexistovali žiadne objektívne prekážky v splnení povinnosti bez zbytočného odkladu, keďže prevádzky poštového podniku fungovali bez obmedzenia. Vzhľadom na uvedené teda možno konštatovať, že oznámenie popretia pohľadávok žalobcovi po viac ako 6 týždňoch po údajnom popretí pohľadávok a 13 dňoch po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok nemožno považovať za vykonané „bez zbytočného odkladu“.
6. Nesplnenie si uvedenej povinnosti žalovanou bez zbytočného odkladu zakladá dôvodné pochybnosti o popretí pohľadávok žalobcu včas. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Dôkazné bremeno o tom, že pohľadávky poprela riadne a včas, vzhľadom na argumentáciu a skutočnosti uvádzané žalobcom znáša žalovaná, ktorá však na preukázanie včasného popretia nenavrhla vykonať žiaden dôkaz, a preto súd dospel k záveru, že žalovaná oneskorene poprela pohľadávky žalobcu, čo malo za následok, že
oznámenie o popretí pohľadávok nezaslala veriteľovi - žalobcovi bez zbytočného odkladu a pohľadávky, ktorých určenia sa žalobca v tomto konaní domáhal sa tak v zmysle ustanovenia § 32 ods. 16 ZKR považujú za zistené. V neprospech žalovanej svedčí aj skutočnosť, že žalovaná úplné znenie zoznamu pohľadávok, resp. aktualizáciu zoznamu pohľadávok ku dňu 28.10.2020 doručila súdu až dňa 17.12.2020 (uvedená skutočnosť vyplýva z konkurzného spisu sp. zn. 36K/5/2019). V prípade, ak v konaní bol neúspešný správca, trovy konania súd prizná úspešnej strane voči úpadcovi, nie voči osobe správcu, ktorý v konaní vystupuje namiesto úpadcu s tým, že tieto trovy možno prípadne uspokojiť z úpadcovho majetku, ktorý mu zvýši po zrušení konkurzu.
7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu a uložil úpadcovi B.N.L. s.r.o., so sídlom Winterova 62, Piešťany, IČO: 35 834 315 povinnosť ich žalobcovi zaplatiť.
8. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá uviedla, že odvolanie podáva v celom rozsahu a z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP.
9. Namietala, že súd v bode 14. rozsudku uviedol, že oznámenie o popretí pohľadávok žalobcu nebolo zo strany žalovanej vykonané bez zbytočného odkladu. Žalovaná s vysloveným názorom súdu nesúhlasí a považuje ho za nesprávny, nakoľko má za to, že oznámenie o popretí pohľadávok zaslal bez zbytočného odkladu s ohľadom na vtedajšiu nepriaznivú pandemickú situáciu a že jeho oznámenie o popretí pohľadávok bolo vykonané riadne, včas a v konečnom dôsledku v súlade so zákonom.
10. Uviedla, že ustanovenie § 32 ods. 6 ZKR, ako ani ustanovenie § 31 ods. 2 vyhlášky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia ZKR, neurčujú žiadnu konkrétnu lehotu, resp. presný počet dní, ktoré by zodpovedali pojmu „bez zbytočného odkladu“. Žalovaná má za to, že táto lehota nie je nekonečná a ničím neobmedzená, ale zároveň nesúhlasí s tým, že by oznámenie o popretí pohľadávok nebolo vykonané bez zbytočného odkladu. Pojem bez zbytočného odkladu nie je zákonom definovaný, a preto treba jeho primeranosť posudzovať podľa okolností konkrétneho prípadu - v konkrétnej právnej veci dospel súd k záveru, kde lehotu 16 dní, v ktorej žalovaný oznámil svoje pohľadávky voči postupcovi, považoval za primeranú (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/204/2009 zo dňa 10.06.2010).
11. Výklad pojmu „bez zbytočného odkladu“, ktorý v tomto prípade použil súd, je podľa nej reštriktívny v takej miere, že zasiahol do samej podstaty jej práva na nestranný súd. Žalovaná je toho názoru, že ak ZKR umožňuje poprieť pohľadávku v lehote 30 dní odo dňa, kedy zverejní v Obchodnom vestníku oznámenie o doručení prihlášky pohľadávky po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty, nie je relevantné, či k popretiu došlo na začiatku alebo na konci zákonom určenej lehoty na popretie pohľadávky. Podstatným pre posúdenie včasnosti zaslania oznámenia o popretí pohľadávky popretému veriteľovi je fakt, že žalovaná tak v tomto prípade urobila v lehote do 13 dní po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávky, keď oznámenie o tom, že pohľadávku žalobcu poprela, doručila do jeho elektronickej schránky dňa 10.12.2020, a preto je jej takto realizovaný úkon potrebné vyhodnotiť ako úkon realizovaný bez zbytočného odkladu.
12. Žalovaná má za to, že sa konajúci súd sa bez relevantného dôvodu priklonil k argumentom žalobcu a stotožnil sa s názormi a tvrdeniami predkladanými žalobcom, ktorý si okrem iného aj nepochybne zamieňa lehotu na popretie pohľadávok s lehotou, v rámci ktorej má dôjsť k oznámeniu popretia pohľadávok, nakoľko sám tvrdil, že k oznámeniu popretia pohľadávok malo dôjsť do 26.11.2020.
13. Súd zároveň v bode 14. rozsudku výslovne uviedol, že sa priklonil k názoru žalobcu, podľa ktorého žalovaná údajne oneskorene, ale predsa oznámila popretie pohľadávok, aby tak napravila svoje pochybenie spočívajúce v zmeškaní lehoty na popretie pohľadávok. Uvedené tvrdenie, ku ktorému sa konajúci súd vo vydanom rozsudku priklonil, považuje za čistú špekuláciu a fabuláciu, ktorou sa žalobca len snaží uškodiť, pričom toto tvrdenie nepodložil žiadnym relevantným dôkazom, ktorý by jeho tvrdenie dokazoval. Žalovaná má za to, že tvrdenie žalobcu o údajnej jej snahe napraviť pochybenie spočívajúce v zmeškaní lehoty na popretie pohľadávok nemá žiaden reálny základ. Žalovaná má teda za to, že súd pochybil, keď sa priklonil k argumentácii žalobcu bez toho, aby mal toto tvrdenie relevantnými dôkazmi podložené.
14. Žalovaná súdu viackrát v prebiehajúcom konaní navrhovala výsluchy viacerých osôb ako svedkov (účtovníčky úpadcu p. P.. U., konateľa úpadcu, manželky konateľa úpadcu), ktorých výpovede by nepochybne mohli mať zásadný a kľúčový vplyv na ďalší priebeh konania a na jeho výsledné rozhodnutie. Žiadala súd o výsluchy týchto osôb z dôvodu, že práve tieto osoby by mohli mať z hľadiska svojich funkcií, pozícií, vedomostí a informácií čo povedať k vedenému súdnemu konaniu. Súd aj napriek jej niekoľkým žiadostiam tieto neakceptoval a výsluchy navrhovaných osôb nevykonal, čím vlastne zmaril výsledok vedeného konania a dospel tak k nespravodlivému a vecne nesprávnemu rozhodnutiu, akým je práve vydaný rozsudok, ktorý týmto odvolaním napáda.
15. Súd sa v odôvodnení rozsudku nijakým spôsobom nevysporiadal s dôkazmi - návrhmi na výsluch svedkov, ktoré v konaní predkladala. Súd nijakým spôsobom nevysvetlil dôvod, prečo navrhnuté dôkazy nevykonal. Jednou z najdôležitejších súčastí základného práva na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je povinnosť súdu vyrovnať sa s argumentmi a návrhmi účastníkov súdneho konania. Poukázala na rozhodnutia I. ÚS 265/05, III. ÚS 199/09.
16. Na základe vyššie uvedeného má za to, že súd prvej inštancie nevykonal všetky navrhnuté a potrebné dôkazy na preukázanie a zistenie rozhodujúcich skutočností a zároveň, že súd na základe tých dôkazov, ktoré vo vedenom konaní vykonal, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie (rozsudok) vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto trvá na tom, že vydané rozhodnutie je v celom jeho rozsahu nesprávne, nespravodlivé a neakceptovateľné.
17. Uviedla, že naďalej trvá na tom, že pohľadávky žalobcu poprel riadne a včas a že oznámenie o popretí pohľadávok doručil žalobcovi s ohľadom na vtedajšiu nepriaznivú pandemickú situáciu bez zbytočného odkladu.
18. Žalovaná sa tak nestotožňuje v celom rozsahu s vydaným rozsudkom Okresného súdu Trnava (t.j. vo všetkých jeho výrokoch I., II., III., IV., V., VI., VII.) a považuje tento rozsudok za nedôvodný, nespravodlivý a vecne nesprávny.
19. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žiada súd, aby vydaný rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo, aby rozsudok zmenil, žalobu zamietol a aby žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 20. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, odvolaním žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením je vecne správny.
21. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom. Súd sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi žalovanej, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd v celom rozsahu odkazuje.
22. Podľa § 28 ods. 1 ZKR pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou.
Podľa ods. 2 prihláška sa podáva u správcu v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Ak ide o zahraničného veriteľa podľa osobitného predpisu, 8ac) prihláška sa podáva u správcu elektronickými prostriedkami prostredníctvom na to určeného formulára podľa osobitného predpisu. 8ad). Ak prihlášku podáva zástupca veriteľa, plnomocenstvo vyhotovené v listinnej podobe sa doručuje elektronicky tak, že sa prevedie do elektronickej podoby a pripojí sa k prihláške; ustanovenia osobitného predpisu o zaručenej konverzii 8ae) sa nepoužijú. Ak plnomocenstvo vyhotovené v elektronickej podobe alebo plnomocenstvo podľa predchádzajúcej vety nie je pripojené k prihláške, na prihlášku sa neprihliada.
Podľa ods. 3, ak veriteľ doručí prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné
uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté; môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v insolvenčnom registri po doručení prihlášky. Zapísanie takejto pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca vykoná s poznámkou, že prihláška bola podaná po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty.
23. Podľa ustanovenia § 32 ods. 3 ZKR, pohľadávku možno poprieť a) do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok, b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.
24. Podľa ustanovenia § 32 ods. 6 ZKR, popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.
25. Pokiaľ ide o rozsah posudzovania popretej pohľadávky súdom v incidenčnom spore, odvolací súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ktoré dospeli k nasledovným právnym záverom:
26. Je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze. Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ uplatňoval svoju pohľadávku proti dlžníkovi a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. V konkurze si veritelia uplatňujú svoje pohľadávky osobitne určeným postupom u správcu, ktorému patrí ich preskúmanie a prvotné „rozhodnutie“ o tom, či v konkurze budú alebo nebudú uspokojené. Z konštrukcie § 32 ZKR je zrejmé, že „rozhodnutie“ správcu o tom, že pohľadávka bude uspokojená v určitom rozsahu alebo v určitom poradí, je v podstate konečné, keďže proti nemu v rámci konkurzného konania neexistuje žiaden prostriedok nápravy (k tomu viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. septembra 2014, sp. zn. II. ÚS 409/2013).
27. Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol v incidenčnom konaní v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok. Účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (k tomu viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. januára 2017, sp. zn. 3Obdo/70/2016, ktoré bolo publikované ako judikát v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2017 pod R 63/2017).
28. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozhodujúce nie je to, kedy správca úpadcu v súlade s § 32 ods.6 ZKR bez zbytočného odkladu oznámil popretie pohľadávok veriteľovi, ale to, či správca úpadcu poprel pohľadávky v súlade s § 32 ods. 3 písm. b) ZKR. Uplynutím lehoty na popretie pohľadávky sa pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú.
29. Bolo nesporne zistené, že žalobca doručil žalovanej dňa 22.07.2020 súhrnnú prihlášku nezabezpečených pohľadávok v celkovej výške 437.917,23 eur. Uvedené bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 207/2020 dňa 27.10.2020. Rovnako tak odvolací súd považuje za nesporne zistené, že tieto pohľadávky boli zapísané do zoznamu pohľadávok dňa 31.08.2020, a oznámenie o zapísaní pohľadávok žalobcu do zoznamu pohľadávok bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 207/2020 dňa 27.10.2020. Žalovaná bola oprávnená poprieť pohľadávky v súlade s § 32 ods. 3 písm. b) ZKR do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, t.j. do 27.11.2020. Žalovaná oznámila žalobcovi popretie pohľadávok písomným podaním zo dňa 07.12.2020, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 10.12.2020. Dôkazné bremeno o tom, že pohľadávky boli popreté včas, znáša žalovaná. Z vyššie uvedeného je možné konštatovať, že oznámenie o popretí nebolo zo strany správkyne vykonané v zákonom stanovenej lehote.
30. Podľa žalovanej oznámenie o popretí pohľadávok zaslala žalobcovi bez zbytočného odkladu, s ohľadom na vtedajšiu nepriaznivú pandemickú situáciu, teda jeho oznámenie o popretí pohľadávok bolo vykonané riadne a včas, v súlade so zákonom. V tejto súvislosti sa odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý ustálil, že lehota na popieranie pohľadávok uplynula dňa 27.11.2020. Oznámenie o popretí pohľadávok bolo žalobcovi doručené do elektronickej schránky až dňa 10.12.2020. Žalovaná ani v odvolacom konaní bližšie nešpecifikovala a ani nepreukázala, ako bola jej práca ovplyvnená nepriaznivou pandemickou situáciou, tak ako to opisovala v odvolaní. Rovnako tak je potrebné opätovne zdôrazniť, že dôkazné bremeno preukázania skutočnosti, či boli pohľadávky popreté včas, znáša žalovaná, ktorá toto dôkazné bremeno neuniesla.
31. Žalovaná ďalej namietala, že v prebiehajúcom konaní navrhovala výsluchy viacerých osôb ako svedkov, ktorých výpovede by mohli mať zásadný vplyv na ďalší priebeh konania a na jeho výsledné rozhodnutie. Odvolací súd konštatuje, že súd sa zaoberal s návrhom dôkazov zo strany žalovanej, ktorým nevyhovel tak, ako to uviedol v zápisnici na č.l. 125. Podľa odvolacieho súdu ani výsluch týchto svedkov by nepriniesol iné rozhodnutie súdu prvej inštancie, pretože v posudzovanej veci sa skúma (ne)splnenie si povinnosti žalovanej poprieť pohľadávky žalobcu v súlade so zákonom, čo nebolo žalovanou nijak preukázané, a toto oneskorenie by nebolo preukázané ani výsluchom svedkov. Rovnako odvolací súd dodáva, že žalovaná síce namietala nevykonanie dôkazu, avšak k potrebe vypočuť svedkov uviedla len vágne a všeobecné frázy, pričom bližšie neuviedla, aké zásadné informácie by svedkovia uviedli, ktoré by preukázali včasnosť popretia pohľadávok žalobcu. Z uvedeného dôvodu, s poukazom na zásadu hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania, sa javí odvolaciemu súdu ako nadbytočné, aby rozhodnutie zrušil a vrátil len z dôvodu detailného nerozvinutia svojich myšlienok, ktoré sú vo svojej podstate správne.
32. V odvolaní odvolateľka neargumentuje žiadnymi skutočnosťami, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom iný, než napadnutým uznesením vyslovený právny záver nevyplýva, a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.
33. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).
34. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vesne správne.
35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi trovy konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.
36. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).