Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Csp-31-2022.pdf
PDF · 106.74 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/31/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., IČO : 35831154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava - Staré Mesto, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO : 37927795, proti žalovanému A. B., nar. X. XX. XXXX, trvale bytom C. X. XXXX XXXX/XXX, D. E., o zaplatenie sumy 1.499,22 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na tunajší súd dňa 29. 6. 2022 sa právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka a.s., IČO : 31320155, so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava - Ružinov) domáhal rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.513,64 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 21. 5. 2022 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 150 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 268,46 eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Tento žalobný návrh právny predchodca žalobcu odôvodnil tým, že je bankou a medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola 5. 12. 2017 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s., na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 21,24%. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1.500 eur a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 50 eur. Banka je povinná v zmysle zákona o bankách a opatrenia F. zo 16. 1. 2004 uvedeného v Zbierke zákonov pod č. 36/2004 viesť a evidovať vybrané pozície a obchody v bankovej knihe, pričom správca po skončení príslušného mesiaca vystaví a odošle klientovi informáciu z informačného systému banky (výpis z bankovej knihy) o obratoch, ktorá obsahuje okrem iných údajov aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených so správou a používaním kreditnej karty, čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca, výšku povinnej splátky, účet, v prospech ktorého má byť povinná splátka uhradená a dátum splatnosti tejto splátky. Táto listina je vyhotovená z bankového informačného systému. Klient automaticky potvrdzuje informáciu o obratoch, ak do 15 dní odo dňa vystavenia nedoručí správcovi písomnú reklamáciu. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom účte podľa účtovaných transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. Žalovaný si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, a to ani napriek viacerým
výzvam zo strany žalobcu. Pred odstúpením pohľadávky žalobcu na vymáhanie, žalobca vystavil ku 3. 5. 2022 nový výpis z bankovej knihy, s konečným stavom ku 30. 4. 2022 obsahujúci súhrn debetných položiek, a to : istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku, s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného, s konečným zostatkom na úhradu vo výške 2.513,64 eur. Konečný dlh žalovaného z doposiaľ neuhradeného dlžného zostatku predstavuje sumu 2.513,64 eur. Keďže si žalovaný nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku 30. 4. 2022, t.j. v lehote splatnosti do 20. 5. 2022, tak žalobcovi vznikol nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 Občianskeho zákonníka vo výške určenej nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. od 21.5.2022 do zaplatenia.
3. Uznesením vyššej súdnej úradníčky tunajšieho súdu č. k. : 21Csp/31/2022 - 81 z 10. 8. 2022 bolo rozhodnuté, že sa pripúšťa, aby do konania namiesto doterajšieho žalobcu - Všeobecnej úverovej banky a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO : 31320155 ako žalobca vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO : 35831154. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 20. 10. 2023.
4. Dňa 29. 9. 2022 bolo (po predchádzajúcej výzve súdu) na tunajší súd doručené doplnenie (zmena) žaloby, v rámci ktorej (nový) žalobca uviedol, že žalovaný 5. 12. 2017 vyplnil žiadosť o vydanie a používanie kreditnej platobnej karty Pôžičková karta Quatro a zmluva o spotrebiteľskom úvere, pričom prijatím a schválením tejto žiadosti zo strany banky došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydanie a používanie kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. Zo strany banky bola táto žiadosť schválená 5. 12. 2017. Žalobca ďalej uviedol, že kreditná karta je forma revolvingového úveru, t.j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný používaním tejto karty. Žalovaný vyplnením a podpísaním uvedenej žiadosti súhlasil s opakovaným obnovením úverového limitu, keďže kreditnú kartu dlhodobo využíval, v súlade s obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydanými Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1.500 eur so zmluvným úrokom vo výške 23,76% ročne a so štandardnou splátkou vo výške 50 eur mesačne. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 11. 12. 2017, čo vyplýva aj z priloženého položkovitého výpisu z kartového účtu žalovaného, v časti debetných transakcií. V súlade s článkom V. bod 35 písm. a) obchodných podmienok právny predchodca žalobcu listom z 3. 7. 2019 vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku, z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške. Žalovaný sa dostal do omeškania so splátkou splatnou v mesiaci marec 2019. Úrok z omeškania si však uplatňuje až od 21.5.2022, teda po vzniku omeškania. V predmetnej veci bol žalovanému právnym predchodcom žalobcu poskytnutý osobitný typ spotrebiteľského úveru - revolvingový úver. Revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať po neurčitú dobu. Dlžník platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Z uvedeného dôvodu v priebehu trvania revolvingu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, pretože sa úver čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa, čím sa tak menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. V predložených zmluvných dokumentáciách, ktorých súčasťou boli aj Obchodné podmienky pre vydanie a používanie platobných kariet vydané Všeobecnou úverovou bankou a.s., sa nachádza aj indikatívny výpočet RPMN podľa vzorca v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. a jeho prílohy č. 2. O výške ročnej úrokovej sadzby 23,76% označenej vo výpise ako štandardná ročná úroková sadzba, ako aj výške schváleného úverového rámca 1.500 eur a výške štandardnej mesačnej splátky 50 eur bol žalovaný počas trvania úverového vzťahu každý mesiac oboznámený, a to vo forme mesačne zasielaných výpisov z kreditnej karty VÚB a.s. Žalovaný bol oboznámený s výškou štandardnej úrokovej sadzby aj prostredníctvom cenníka VÚB, a.s. pre produkty vydané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. V danom prípade RPMN v zmluve nebolo možné určiť z objektívnych dôvodov, a preto úver poskytnutý žalovanému vo forme revolvingu nie je možné považovať za bezúročný. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 11. 12. 2017 ako to vyplýva z predložených položkovitých výpisov z kartového účtu žalovaného v časti debetných transakcií. Kreditná karta je forma bankového úveru, ktorý je čerpaný používaním karty. V nasledujúcom obsahu svojho doplňujúceho podania žalobca rozpísal rozsah čerpania žalovaného - debetné transakcie, s uvedením ich dátumu a sumy, ako aj ďalších údajov, a to za obdobie od 11. 12. 2017 do 21. 2. 2019. Plnenie žalovaného v prospech kartového účtu predstavovala suma 700 eur, ktorá je podrobne rozpísaná vo výpisoch z kartového účtu žalovaného, v časti kreditných transakcií, s popisom
transakcie „úhrada“. Plnenie žalovaného v prospech kartového účtu bolo započítané v súlade s článkom V. bod 26 obchodných podmienok, a to tak, že úhrady uskutočnené v prospech kartového účtu sú použité na úhradu úrokov z omeškania, úrokov, poplatkov a istiny, a to v poradí od najskôr splatných. Následne žalobca uviedol rozpis kreditných operácií vykonaných žalovaným (spolu s uvedením dátumu transakcie a súm, ako aj ďalších údajov), a to za obdobie od 8. 1. 2018 do 20. 2. 2019. Čo sa týka uplatnenej sumy 2.513,64 eur, tak táto predstavuje debetný stav na kartovom účte po doúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je v zmysle obchodných podmienok kartový účet zaťažený štandardnými úrokmi a sankčnými úrokmi, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok, v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. Žalovaná suma 2.513,64 eur pozostáva z istiny vo výške 1.499,22 eur, poplatkov vo výške 17,59 eur, štandardného úroku vo výške 787,49 eur a sankčného úroku vo výške 209,35 eur. Následne žalobca vymedzil pojmy ako sankčná úroková sadzba, ktorá má predstavovať úrok z omeškania v zmysle nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., pričom dodal, že touto sankčnou úrokovou sadzbou sa denne úročila pohľadávka po lehote splatnosti, a štandardnú úrokovú sadzbu definoval tak, že bola stanovená v zmysle zmluvy a cenníka vo výške 23,76% ročne. V tejto súvislosti žalobca tiež poukázal na to, že ak klient do dňa splatnosti neuhradí povinnú splátku, tak banka má potom právo : a) úročiť pohľadávku po lehote splatnosti denne aj sankčnou úrokovou sadzbou, b) účtovať administratívny poplatok za správu rizikovej pohľadávky v súlade s platným cenníkom, a za c) neumožniť autorizáciu nových transakcií na všetkých kartových účtoch. Na záver podania žalobca vyhlásil, že berie žalobu späť v časti o zaplatenie „istiny“ vo výške 226,93 eur (poplatky a sankčný úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania a navrhol, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Pokiaľ ide o zvyšnú časť žalobcom uplatneného nároku, vyhlásil, že naďalej na ňom trvá. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súčasne upravil petit žaloby, keď navrhol, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.286,71 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.286,71 eur od 21. 5. 2022 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a priznal žalobcovi náhradu trov konania, vrátane náhrady trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu. Pre prípad, že žalovaný uzná ním uplatnený nárok, s poukazom na § 282 CSP navrhol, aby súd rozhodol vo veci rozsudkom pre uznanie.
5. Žalovaný sa napriek výzve súdu k žalobe (v spojení s jej doplnením) nijako písomne nevyjadril.
6. Na pojednávanie konané 25. 1. 2024 sa nedostavila žiadna z predvolaných osôb, pričom zástupca žalobcu svoju neprítomnosť ospravedlnil a vyjadril súhlas s konaním v neprítomnosti. Žalovaný svoju neúčasť nijako neospravedlnil. Na tomto pojednávaní súd vykonal žalobcom navrhované dokazovanie, na základe ktorého dospel k nasledovným relevantným skutkovým zisteniam.
7. Zo zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Pôžičková karta Quartro a zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX, na základe žiadosti č. 1700411786046 (na čl. 13 - 16 spisu) uzatvorenej medzi žalovaným ako klientom a právnym predchodcom žalobcu (Všeobecnou úverovou bankou a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO : 313201555) ako veriteľom, z 15 .12. 2017 vyplynulo, že právny predchodca žalobcu sa zaviazal poskytnúť žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver - revolvingový úver s vykonávaním platobných operácií z úveru prostredníctvom kreditnej platobnej karty, s úverovým rámcom 1.500 eur, ktorý úver sa žalovaný zaviazal vrátiť právnemu predchodcovi žalobcu spolu so zmluvnými úrokmi (štandardná úroková sadzba) vo výške 23,76% ročne, a to v štandardných mesačných splátkach po 50 eur, ako aj zaplatiť v tejto zmluve dojednané poplatky a úrokovú sadzbu v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok (sankčná úroková sadzba.) Uvedená zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú, pričom termín konečnej splatnosti bol určený ku dňu zániku zmluvy alebo ku dňu vyhlásenia okamžitej splatnosti. V bode XII., bod 2 tejto zmluvy bolo dojednané, že obchodné podmienky a cenník sú neodkladnou súčasťou tejto zmluvy, pričom podľa článku V. bod 35 písm. a) (osobitne a vlastnoručne žalovaným k 5. 12. 2017 podpísaným) Obchodným podmienkam pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. bolo dojednané, že ak klient napriek výzve nezaplatí povinnú splátku v stanovenej lehote, banka má (okrem iného) právo vyhlásiť dlžný zostatok za okamžite splatný, a je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky banky, ak je klient v omeškaní s úhradou jednej povinnej splátky alebo čiastočného plnenia jednej povinnej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace, a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.
8. Z výpisu z Quatro Šikovnej karty (výpisu z kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.) za obdobie od 11. 12 .2017 do 30. 4. 2022 (čl. 23 - 29 spisu) mal súd preukázané, že žalovaný za obdobie od 11. 12. 2017 do 20. 2. 2019 platil štandardné mesačné splátky vo výške 50 eur pravidelne, za každý mesiac (od januára 2018 do februára 2019.) Dňa 20. 2. 2019 vykonal poslednú platbu štandardnej mesačnej splátky vo výške 50 eur, a následne už žiadnu mesačnú štandardnú splátku neuhradil.
9. Z predžalobnej upomienky VÚB, a.s. z 2. 6. 2019 (z čl. 103 spisu) súd zistil, že právny predchodca žalobcu (VÚB, a.s.) vyhotovil písomnú upomienku adresovanú žalovanému, v ktorej uviedol, že k dátumu spísania tejto upomienky (2. 6. 2019) eviduje ku kreditnej karte č. 0053950288 nedoplatok na splátkach vo výške 150 eur, ktorý ho žiada uhradiť bezodkladne na kartový účet vedený vo VÚB, a.s. s upozornením, že ak do 16. 6. 2019 nedôjde k tejto úhrade, bude oprávnený úver zosplatniť, pričom nevyužitím tejto možnosti bude dlžná čiastka uplynutím stanovenej lehoty navyšovaná o denný úrok z omeškania.
10. Z fotokópie poštovej zásielky (na čl. 105 - 106 spisu) bolo zistené, že táto predžalobná upomienka ako hmotnoprávny úkon sa (napriek poznámke pošty - adresát neznámy) dostala do dispozičnej sféry žalovaného v zmysle § 45 ods. 1 OZ najneskôr 7. 6. 2019 (ktorý dátum je uvedený ako dátum vrátenia poštovej zásielky.)
11. Z oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, vyhotoveného VÚB, a.s. ku 3. 7. 2019 (na čl. 104 spisu) súd zistil, že s dátumom 3. 7. 2019 VÚB, a.s. vyhotovila oznámenie adresované žalovanému, v ktorom mu tento právny predchodca žalobcu oznámuje, že ho v predžalobnej upomienke vyzval na doplatenie splatných splátok a zároveň ho v zákonnej lehote upozornil na stratu možnosti splácať poskytnutý úver formou mesačných splátok, pričom nakoľko dlžné splátky v lehote stanovenej v predžalobnej upomienke riadne a včas neuhradil, stal sa tak jeho dlh z kreditnej karty č. XXXXXXXXXX splatný v celom rozsahu naraz, a jeho dlžná čiastka k dátumu spísania tohto oznámenia predstavuje celkovo sumu 1.660,65 eur s tým, že istina z dôvodu denného úročenia zákonným úrokom narastá.
12. Z vyjadrenia žalobcu v doplnení žaloby doručeného na tunajší súd 29. 9. 2022 o tom, že listom z 3. 7. 2019 vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku, bolo možné mať za nesporné (pre nepopretie žalovaným podľa § 151 ods. 1 CSP v spojení s § 300 CSP) implicitné skutkové tvrdenie, že toto oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti bolo ako hmotnoprávny úkon doručené do dispozičnej sféry žalovaného v zmysle § 45 OZ.
13. V tejto súvislosti považuje tunajší súd za potrebné vysvetliť, že vychádzajúc z únijného práva, v zmysle ktorého je vnútroštátny súd povinný ex offo (aj bez návrhu) skúmať nekalú povahu dojednaní v spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľa nezaťažuje (inak obvyklé) bremeno tvrdenia a bremeno popretia tvrdení protistrany, avšak to platí (len) vo vzťahu k nekalým (neprijateľným) podmienkam v spotrebiteľských zmluvách (k obsahu spotrebiteľskej zmluvy.) Vo vzťahu ku všetkým ostatným skutkovým okolnostiam (ako aj obsahu iných zmlúv než spotrebiteľských), ktoré sú relevantné pre rozhodnutie súdu v spotrebiteľskom spore, únijné právo bremeno tvrdenia a bremeno popretia tvrdení protistrany (vo vzťahu k spotrebiteľovi) nijako neupravuje, a preto možno mať za to, že v zmysle vnútroštátneho práva (§ 150 ods. 1 v spojení s § 300 CSP) bremeno tvrdenia a bremeno popretia tvrdení strany spotrebiteľa zaťažuje (tak ako každú inú stranu v spore.) Prípadný argument poukazujúci na ust. § 295 CSP (o ex offo povinnosti súdu vykonávať dokazovanie) neobstojí, pretože toto ustanovenie sa týka výlučne dokazovania a dokazovanie prichádza na rad až potom ako predtým nemožno skonštatovať nespornosť určitých skutkových tvrdení (viď aj komentár k CSP, C.H.BECK, 2016, Števček a kol., str. 1030 až 1031, ale tiež aj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. 10. 2018, sp.zn.: 17Co/364/2017.)
14. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil, pričom aplikoval najmä nasledovné hmotnoprávne ustanovenia.
15. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. - o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia vyššie uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
16. Podľa § 1 ods. 2, prvej vety zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
17. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
18. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
19. Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Pôžičková karta Quatro a zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 53950288, na základe žiadosti č. 1700311786036 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože ju uzatvoril právny predchodca žalobca (VÚB a.s.) ako veriteľ podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a žalovaný ako spotrebiteľ podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a ani povolania, a pretože išlo o poskytnutie spotrebiteľského úveru podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, teda o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru.
20. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení účinnom v čase uzatvorenia vyššie uvedenej zmluvy) pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
21. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia vyššie uvedenej zmluvy) ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
22. Podľa § 879v Občianskeho zákonníka (účinného v čase vyhlásenia tohto rozsudku) konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.
23. Podľa § 54a, prvej vety Občianskeho zákonníka (účinného v čase začatia tohto konania) premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté.
24. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu sa súd spravoval nasledovnými úvahami.
25. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný uhrádzal dojednané splátky do 20. 2. 2019, kedy uhradil poslednú splátku vo výške 50 eur, teda splátku splatnú za mesiac február 2019, pričom neskôr splatné splátky už neuhrádzal. Do 20. 2. 2019 pritom predpísané splátky žalovaný splácal relatívne pravidelne, na mesačnej báze, a žiadnu splátku nevynechal. V oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 3. 7. 2019 (v spojení s obsahom predžalobnej upomienky z 2. 6. 2019) nepriamo vyplynulo, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka došlo z dôvodu neuhradenia splátok splatných v mesiacoch marec, apríl a máj 2019 (3 x 50 eur = 150 eur), resp. kvôli nezaplateniu splátky splatnej v mesiaci marec 2019 (vzhľadom na plynutie 3 mesačnej lehoty podľa § 53 ods. 9 OZ, na ktoré ustanovenie žalobca súčasne odkazoval.) Žalobca v doplnení žaloby výslovne uviedol, že išlo o splátku splatnú v marci 2019, a preto tiež išlo o nesporné skutkové tvrdenie pre nepopretie žalovaným podľa § 151 CSP. Trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka ohľadne zosplatneného dlhu, tak potom podľa § 103 Občianskeho zákonníka začala plynúť od zročnosti splátky splatnej v mesiaci marec 2019,
a preto uplynula najneskôr v mesiaci marec 2022. Žaloba pritom bola v tejto veci podaná až 29. 6. 2022, teda po uplynutí uvedenej premlčacej doby. K premlčaniu dochádza už uplynutím premlčacej doby bez vykonania príslušného práva, a vznesenie námietky premlčania dlžníkom nie je podmienkou premlčania. Žalovaný síce sám premlčanie nenamietal, avšak keďže toto konanie bolo začaté po 5. 12. 2018 (po účinnosti novely, ktorá do Občianskeho zákonníka zakotvila ust. § 54a - viď § 879v Občianskeho zákonníka (účinného v čase vyhlásenia rozsudku), súd potom podľa § 54a, 1. vety Občianskeho zákonníka (účinného v čase začatia tohto konania) nemohol takto premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy žalobcovi priznať, a musel potom žalobu zamietnuť (v celom rozsahu.)
26. Podaním žalobného petitu a výrokovej časti rozsudku súd dospel k záveru, že plne úspešnou stranou v konaní bol žalovaný, a preto by mal mať podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, avšak keďže z obsahu spisu vyplynulo, že mu žiadne trovy konania objektívne nevznikli, pretože bol po celý čas konania absolútne pasívny, tak súd podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodol, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.