Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-6T/44/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Šimeka a prísediacich Mgr. T. R. a S. G. na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Skalica dňa 23. septembra 2019, takto

rozhodol:

Obžalovaní

M. Š. ml., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom Z., B. XX/XX, t.č. v ÚVV Leopoldov M. Š. st., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom Z., B. XX/XX M. P., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom, Z., S. XXXX/X, t.č. v ÚVV Leopoldov

sa u z n á v a j ú z a v i n n ý c h , ž e

obžalovaný M. P., nar. XX.XX.XXXX, v presne nezistený deň v mesiaci máj 2018, na presne nezistenom mieste, v meste Z. si presne nezisteným spôsobom zadovážil najmenej 10 kusov plánt rastlín z rodu Cannabis, ktoré následne vo vinohradníckej oblasti v k. ú. Z. previedol na osobu M. Š. ml., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. Č.. XX/XX s tým, aby M. Š., nar. XX.XX.XXXX tieto planty zasadil a dopestoval a neskôr mu časť výsledného produktu, najmenej v rozsahu 1 kilogramu odovzdal, pričom následne M. Š., nar. XX.XX.XXXX v presne nezistenom dni v máji 2018, presne neurčitý počet plánt rastliny z rodu Cannabis, ktoré obdržal od M. P., najmenej však v počte 8 kusov, s cieľom tieto rastliny dopestovať, zasadil vo vinohrade vo vinohradníckej oblasti v k. ú. Z. vo vinohradníckej búde so súpisným číslom XXXX a na pozemkoch k nej prislúchajúcich zapísaných na LV č. XXXX v k. ú. Z., ktoré nehnuteľnosti v tom čase užíval a ktoré sú vo vlastníctve obžalovaného M. Š. st., nar. XX.XX.XXXX, pričom tak konal s vedomím a súhlasom obžalovaného M. Š., nar. XX.XX.XXXX a obžalovaný M. Š.V. st., nar. XX.XX.XXXX si od obžalovaného M. Š., nar. XX.XX.XXXX po predchádzajúcej dohode zobral 2 ks z týchto plánt rastlín z rodu Cannabis, ktoré v presne nezistenom dni v máji 2018 zasadil medzi vinič vo vinohrade, vo vinohradníckej oblasti v k. ú. Z. vo vinohradníckej búde so súpisným číslom XXXX a na pozemkoch k nej prislúchajúcich zapísaných na LV č. XXXX v k. ú. Z. v jeho vlastníctve s cieľom tieto rastliny dopestovať, pričom časť týchto rastlín M. Š. ml., nar. XX.XX.XXXX a M. Š. st., nar. XX.XX.XXXX spoločným konaním neoprávnene dopestovali do vegetačne fáze, v ktorej sa tieto rastliny stali omamnou látkou a neoprávnene spoločne tieto rastliny prechovávali v uvedenom vinohrade, v ktorom v rámci domovej prehliadky vykonanej dňa 12.09.2018 bol zaistený 1 ks čerstvej rastliny konope s upotrebiteľnou hmotnosťou po vysušení 117,69 g s priemernou koncentráciou 2,2% hmotnostných THC obsahujúce 2589 mg THC, 1 ks čerstvej rastliny konope s upotrebiteľnou hmotnosťou po vysušení 679 mg s priemernou koncentráciou 1,7% hmotnostných THC obsahujúce 12 mg THC, 1 ks čerstvej rastliny konope s upotrebiteľnou hmotnosťou po vysušení 405,96 g s priemernou koncentráciou 12,5% hmotnostných THC obsahujúce 50745 mg THC, 1 ks čerstvej rastliny konope s upotrebiteľnou hmotnosťou po vysušení 1397 mg s priemernou koncentráciou 7,0% hmotnostných THC obsahujúce 98 mg THC, 1 ks čerstvej rastliny konope s upotrebiteľnou hmotnosťou po vysušení 360 mg s priemernou koncentráciou 3,4% hmotnostných THC obsahujúce 12 mg THC,

1 ks čerstvej rastliny konope s upotrebiteľnou hmotnosťou po vysušení 77,08 g s priemernou koncentráciou 1,0% hmotnostných THC obsahujúce 771 mg THC, 1 ks čerstvej rastliny konope s upotrebiteľnou hmotnosťou po vysušení 13,5 g s priemernou koncentráciou 3,3% hmotnostných THC obsahujúce 446 mg THC, 1 ks polosuchej rastliny konope s upotrebiteľnou hmotnosťou po vysušení 3008 mg s priemernou koncentráciou 6,3% hmotnostných THC obsahujúce 190 mg THC, plastové vrecko s tlakovým uzáverom, v ktorom sa nachádzalo sušené konope s hmotnosťou 119 mg a s koncentráciou 13,0% hmotnostných THC obsahujúce 15 mg THC, igelitová taška, v ktorej sa nachádzalo sušené konope s hmotnosťou 93,38 g a s priemernou koncentráciou 1,4% hmotnostných THC obsahujúce 1307 mg THC, plastové vrecko s tlakovým uzáverom, v ktorom sa nachádzalo sušené konope s hmotnosťou 2314 mg a s priemernou koncentráciou 7,6% hmotnostných THC, obsahujúce 176 mg THC, pričom hodnota celkovej zaistenej látky predstavuje najmenej 7.154,87,- Eur, pričom rastliny rodu Cannabis (konope) sú v zmysle o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradené do I. skupiny omamných látok a M. Š. ml. poskytol na presne nezistených miestach v Z., v presne nezistenom čase, najneskôr od mája 2018 marihuanu W. A., nar. XX.XX.XXXX, M. S., nar. XX.XX.XXXX, G. Š., nar. XX.XX.XXXX a M. Z., nar. XX.XX.XXXX,

t e d a

M. Š. ml.

spoločným konaním neoprávnene zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku a taký čin spáchal vo väčšom rozsahu a závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,

M. Š. st.

spoločným konaním neoprávnene zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku a taký čin spáchal vo väčšom rozsahu,

M. P.

poskytol inému pomoc na neoprávnené zadováženie a prechovávanie omamnej látky po akúkoľvek dobu, zadovážením prostriedkov a taký čin spáchal vo väčšom rozsahu,

č í m s p á c h a l i

M. Š. ml.

obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi spolupáchateľstvom podľa k , , , s poukazom na , M. Š. st. obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi spolupáchateľstvom podľa k , , ,

M. P.

obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa , , spáchaný formou účastníctva podľa (pomoc).

Z a t o i m u k l a d á

M. Š. ml.

podľa , s použitím , , , s použitím , per analogiam trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa a ukladá obžalovanému ochranný dohľad na 2 (dva) roky.

M. Š. st.

podľa , s použitím , , trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.

Podľa súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa a ukladá obžalovanému ochranný dohľad na 2 (dva) roky.

M. P.

podľa , s použitím trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.

Podľa súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa a ukladá obžalovanému ochranný dohľad na 2 (dva) roky.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Skalici podal dňa 09.04.2019 Okresnému súdu Skalica obžalobu na obžalovaných M. Š. ml. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi spolupáchateľstvom podľa k , , , s poukazom na , M. Š. st. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi spolupáchateľstvom podľa k , , a M. P. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa , , spáchaný formou účastníctva podľa (pomoc), spáchaných na tom skutkovom základe tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných M. Š. ml., M. Š. st., M. P., výsluchom svedkyne M. Š., prečítaním svedeckých výpovedí z prípravného konania so súhlasom procesných strán a to W. A., N. Š., T. P., G. Š., M. S., M. Z., výsluchom znalca Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz, odvetvie kriminalistická toxikológia Mjr. Ing. Marekom Koložvárim, prečítaním znaleckých posudkov, ako aj oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú nižšie uvedené a sú súčasťou spisového materiálu. Po dôkladnom vyhodnotení dôkazov v intenciách ustanovenia súd ustálil skutkový stav veci tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný M. Š. ml. na hlavnom pojednávaní po zákonom poučení urobil vyhlásenie podľa , že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa , , , , a zisťoval či obžalovaný Jozef Šara ml.

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu Obžalovaný odpovedá: Áno. d) bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby Obžalovaný odpovedá: Áno. f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činu Obžalovaný odpovedá: Áno. g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin mu kladený za vinu Obžalovaný odpovedá: Áno. h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako určitý trestný čin Obžalovaný odpovedá: Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaného M. Š. ml. a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené v , , , , , , prijal toto jeho vyhlásenie podľa a zároveň podľa vyhlásil, že dokazovanie o vine obžalovaného M. Š. ml. zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe sa nevykoná a budú vykonané dôkazy len súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení.

Obžalovaný M. Š. st. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Uviedol, že W. kamarát P. im doniesol do vinohradu takú stoličku, v ktorej boli tie rastlinky. On bol v tom čase vo vinohrade v búde a oni (syn s P.) boli pred búdou, počul, že tam telefonoval, niekomu sľuboval nejaké planty. Potom počul, že keď to bude zrelé, tak si dôjde pre časť úrody, P. preto doniesol také 4 pixle, každá z nich má asi 2 litre, videl to. Bol prítomný pri tom, keď P. priniesol sadenice synovi, bol od nich cca 2-3 metre. Pýtal sa, že čo sú to za rastliny a W. (syn M. Š. ml.) mu povedal, že sú to rastliny konope, z ktorej sa dá vyrobiť konopná masť, ktorú používajú už niekoľko rokov, kupujú si ju na farmárskych trhoch, dá sa to kúpiť aj v lekárňach, ale je to dosť drahé. Tak mu napadlo, že si z toho vyrobí masť, lebo má 90-ročného otca, ktorý má problémy s nohami aj kĺbmi, má len jednu ľadvinu, preto chcel pre neho vyrobiť masť. Keby vedel, že je to droga, tak by nikdy nedovolil, aby sa to pestovalo na jeho pozemku. Myslel si, že je to konope, to mu povedal aj W.. Nevedel, že sa jedná o marihuanu. Bolo to v priesvitných kelímkoch, bolo ich možno 15-20, nevie presne. Rastlinky boli vysoké asi 15 cm. Počul, že P. ide do zahraničia, že by mu to uschlo, keby to mal doma, že či sa mu o to nepostará. P. hovoril, že mu to tam nechá a potom si zoberie časť úrody. Toto počul na vlastné uši, ako to hovorí. Doniesol si na to pixle. Tie sadenice tam najprv niekoľko dní ležali. Keď si potom prečítal tú receptúru na masti, že sa to mieša s tou bielou vazelínou, tak povedal, že 2 nech sa presadia do väčšieho kvetináča. W. to presadil, lebo v tých malých by to uschlo. On sa potom odsťahoval na Moravu. Až keď tam raz prišiel, tak W. to zasadil medzi hrozná rovno do tej pohnojenej pôdy, preto narástla taká veľká. Povedal som synovi, tam to daj. O rastliny sa nestaral, 4 mesiace tam nebol. On rastliny nezasadil, zasadil to syn. Syn použil na zasadenie len to, čo mu priniesol P.. Polievalo sa to, vyvŕtali studňu. Tam, kde dosiahla hadica a kde bol ten hnoj, tie narástli. Ostatné neboli dorastené do tej podoby, že by boli zrelé. Tie malé nejako nevoňali, ale u tej veľkej už bolo cítiť nejakú arómu. Synovi dovolil vo vinohrade bývať, pričom dovolil tam synovi bývať aj po tom, čo zasadil tie rastliny. Vedel, že mladí robia nejaké akcie s týmto fajčením, W. už niečo podobné mal, tak vie, že s tým už nejakú skúsenosť mal. Kúpil si bielu vazelínu, dá sa to do hrnca, varí sa to, zmieša sa to s lístím z toho konope. W. mu to dokonca nachystal do igelitovej tašky, hovoril mu, že v tej taške má to lístie na tú masť. Nevie, čo s tým W. chcel spraviť, určite to nemal na predaj, chcel to na tú masť a potom chcel niečo vrátiť P. a možno chcel aj niečo pre svoju potrebu. V minulosti si zapálil len jedenkrát ušúlanú cigaretu na svadbe dňa 25.08.2018, bolo mu z toho dva dni zle. Vedel, že sa jedná o joint, ale bežne by si to nedovolil, nakoľko jazdí na kamióne. Rastlina v kvetináči, ktorú nemohol ani dvihnúť, mohla mať tak 70-80 cm, bola to rastlina z tých sadeníc, ktoré priniesol P.. Vie, že to bola rastlina z tých sadeníc, nakoľko sa presádzali z malých kelímkov do tých väčších a bol pri tom aj on aj syn.

Vzhľadom k tomu, že sa obžalovaný M. Š. st. v niektorých podstatných bodoch odchýlil od svojej skoršej výpovedi z prípravného konania (vo vzťahu k vlastnej účasti na trestnej činnosti) bola mu táto časť prečítaná, pričom obžalovaný v prípravnom konaní dňa 14.09.2018 (č.l.73) uviedol, že asi po týždni videl, že to tam je stále na zemi u sklepa vo vinohrade, tak W. povedal, že si dve zoberie, že by chcel spraviť pre otca masť. Potom ich zasadil do 3. a 5. riadku. Prvú do 3. riadku asi 5 metrov od začiatku a druhú 20 metrov od začiatku do 5. riadku. Ako prihnojoval vinohrad, tak kravským hnojom hnojil aj tieto rastliny. Preto tá jedna v 3. riadku narástla do abnormálnych rozmerov. Prihnojoval s tým kravským hnojom len tie dve rastliny. Od začiatku od plánt vedel, že je to marihuana, lebo hneď ako sa W. opýtal,

že čo to je, tak mu to povedal. To bolo hneď, ako to priniesol ten jeho kamarát. Takže už od plánt vedel, že je to marihuana. Tie dve polieval, keď polieval mladé hrozná. Polieval len tie dve. Taktiež vo výpovedi dňa 14.03.2019 (č.l. 62) obžalovaný v prípravnom konaní uviedol, že vedieť skutočnosť, že pestovanie za účelom výroby masti bude mať takéto následky, v živote by si nič vo vinohrade nezasadil.

Rozpory obžalovaný M. Š. st. nevedel vierohodným spôsobom vysvetliť, uvádzal, že od začiatku bol v tom, že je to konopná rastlina, že vyšetrovatelia mu dávali otázky, na ktoré už mali v podstate odpovede. Keď povedal, že to dal do 3. riadku, to sa tam dali tie kvetináče. K hnojeniu rastlín uviedol, že prihnojoval len vinohrad a rastliny si to z toho brali. Nehovorí, že to nezasadil, bol prítomný u toho, ako sa to sadilo, sadil to syn, on bol prítomný, u tej broskyne.

Obžalovaný M. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sadenice, ktoré odovzdal Š. ml. objednal na internete, je to voľne dostupné a predajné, mal ich asi týždeň. Behom toho týždňa sa mu naskytla pracovná príležitosť v zahraničí, rozhodujúc sa medzi tými plantami a prácou si vybral prácu. Sadenice chcel vyhodiť, nakoniec sa opýtal Š. ml., či si ich zoberie alebo ich vyhodí. On povedal, že je to škoda vyhodiť, bol tam asi 10 minút a povedal, že sa ide baliť, on povedal, že si ich zoberie a niekam ich dá. Š. st. pri tom, ako tie sadenice odovzdal Š. ml. nebol. Š. ml. mu hovoril, že jeho otec asi za chvíľu príde do vinohradu, ktorého aj potom stretol po ceste z vinohradu. Nepamätá si už stránku na internete, kde to objednával. Objednával to už raz, vtedy mu to uschlo. Chcel to zasadiť, po zasadení nevie, čo by s tým robil. Jednalo sa o planty asi 10 cm veľké, doviezli mu to v krabici kuriérom na jeho meno a adresu . Bol rekreačným užívateľom marihuany. Marihuanu užíval možno 3 roky. Plánt bolo 10, boli v priesvitných kelímkoch 3dcl. Š. ml. povedal, že má sadenice, ktoré kúpil a za ktoré dal kilo, obžalovaný sa opravil 100 Eur, a že si ich môže zobrať, inak by ich vyhodil. On mu nepovedal, čo s tým plánuje, povedal, že to niekam dá. Nepovedal, či do vinohradu alebo niekam inam. Nebol si istý, či ich zasadí. On o tom nerozmýšľal, pre neho to nebolo podstatné. Vedel, že Š. ml. je užívateľom marihuany. Nevedel si predstaviť možný dej, že keď Š. ml. zasadí tú marihuanu, tak ju bude pestovať. Podiel nechcel, len že keď tak si spolu zafajčia marihuanu. Nechcel nič z tých plánt, Š. ml. mu povedal, že mu z toho niečo dá. Š. ml. mu povedal, že je to škoda vyhodiť, nechaj mi to tu.

Vzhľadom k tomu, že sa obžalovaný M. P. v niektorých podstatných bodoch odchýlil od svojej skoršej výpovedi z prípravného konania bola mu táto časť prečítaná, pričom obžalovaný v prípravnom konaní dňa 22.09.2018 (č.l.146) uviedol, že ja som sa Š. ml. pýtal, či si to zoberie, lebo inak by som to vyhodil. W. si to dobrovoľne zobral, ja som za to nechcel ani peniaze ani nič. Ja som mu povedal, že keď tak, poprípade mi niečo z úrody dá. K tomuto rozporu obžalovaný poprel, že by také niečo povedal v prípravnom konaní, nepovedal, že mu má niečo z úrody dať. Vo výpovedi dňa 24.09.2018 (č.l. 167) obžalovaný v prípravnom konaní pri rozhodovaní o väzbe odpovedal na otázku, či počítal s tým, že Š. ml. bude planty pestovať tak, že myslel si to, inak by tie planty vyhodil. K tomuto rozporu obžalovaný uviedol, že v tom čase, keď mu planty dával, nevedel, že to bude Š. ml. pestovať. To bolo až neskôr až po 4 mesiacoch, keď prišiel zo zahraničia a ukázal mu tie rastliny.

Súd na tomto mieste zároveň uvádza, že obhajoba namietala čítanie zápisníc z prípravného konania u obžalovaného P. z dôvodu podkvalifikovania skutku v tom čase, v dôsledku čoho obžalovaný nemal prideleného obhajcu. S uvedeným názorom prezentovaným obhajobou sa súd nestotožňuje. V čase výsluchu obžalovaného M. P. dňa 22.09.2018 a dňa 24.09.2018 (pri rozhodovaní o väzbe) sa nejednalo o žiadne umelé podkvalifikovanie skutku, ako sa snaží obhajoba navodiť. V tom čase bol skutok s ohľadom na v tom čase známe skutkové okolnosti (tak ako sú popísané v uznesení o vznesení obvinenia, ako aj v uznesení o vzatí obvineného do väzby, tiež viď predbežné vyjadrenie KEÚ PZ na č.l. 219) kvalifikovaný ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa , spáchaný formou účastníctva podľa (pomoc). V tom čase nebol predsa ešte zrejmý a ustálený rozsah trestnej činnosti obžalovaných. Kvalifikovaná skutková podstata u obžalovaného P. sa odvíjala od množstva omamnej látky, tak ako bude nižšie zdôvodnené. K takému záveru správne orgány činné v trestnom konaní dospeli až po podaní znaleckého posudku 14.11.2018 (č.l. 221-224) a odbornom vyjadrení k hodnote omamnej látky 12.12.2018 (č.l. 227-228). K zmene právnej kvalifikácie na obzvlášť závažný zločin preto prišlo až po jej ustálení dňa 25.01.2019 (bližšie viď upovedomenie na č.l. 150, kde vyšetrovateľ dokonca aj uviedol dôvody, resp. na základe čoho prišlo k zmene právnej kvalifikácie poukazujúc na závery znaleckého posudku a odborné vyjadrenie týkajúce sa hodnoty zaistenej marihuany).

A pokiaľ ide o to, že obhajoba v rámci odstraňovania rozporov prokurátorom namietala, že číta len niektorú časť a malo byť čítaného viac (s čím sa súd nestotožňuje, tu len súd poznamenáva, že ak by prokurátor čítal viac, teda aj to, čo nie je rozporné, zase by bolo namietané, že je čítané viac než je nevyhnuté), súd len dáva do pozornosti, že ako prokurátor, tak aj obhajoba mohla navrhnúť odstraňovať rozpory, pričom túto možnosť nevyužila. Je len na prokurátorovi ako nositeľovi dôkazného bremena, na ktorú časť predchádzajúcej výpovedi obžalovaného, v ktorej je rozpor, sa spýta. Ak má obhajoba za to, že malo byť čítaného viac, stačilo navrhnúť z ich strany odstraňovať rozpor (tak ako to napokon u ostatných spoluobžalovaných učinili), takýto návrh však zo strany obhajoby u obžalovaného M. P. nezaznel. Odhliadnuc od vyššie uvedeného však súd poznamenáva, že pre uznanie viny v tejto časti nebolo rozhodujúcim faktorom to, čo povedal v tejto časti obžalovaný M. P. v prípravnom konaní, ale výpoveď spoluobžalovaných M. Š. ml. a M. Š. st.

Obžalovaný M. Š. ml. na hlavnom pojednávaní k účasti spoluobžalovaného P. uviedol, že jedného dňa mu P. do vinohradu priniesol planty v sedačke, ktorý povedal, že mu to má vypestovať, že on odchádza do Holandska, že z toho chce mať 1 kilo sušiny, na čo mu na druhý deň priniesol nádoby, do jednej vojde 250 g, čo má odskúšané. Keď P. prišiel do vinohradu za ním, tak otec (Š. st.) bol vo vedľajšej miestnosti, čo je zhruba 3 m, takže všetko počul. P. mu priniesol 4 vákuované nádoby. Doniesol mu sadenice asi 20 ks. Boli to planty cca 10-15 cm dlhé. Pestoval ich pod lampou a nie že si ich objednával. Vie, že ich pestoval pod lampou, nakoľko mu to sám povedal. Doniesol mu ich do vinohradu. P. povedal, aby mu vypestoval 1 kilo, že keď príde, tak to chce mať, on už na to mal kupcov. On potom tie sadenice zhruba 2 týždne nechal tak, P. mu po 2 týždňoch volal, či je to zasadené. Potom začali telefonáty od P., ako to rastie, koľko toho bude. Zaujímali ho len tie rastliny, aký z toho bude výnos. On chodil pracovať na týždňovky do BA, nemal čas na to. P. stále vyvolával, skoro každý deň, telefonáty mu nebral. Keď mu raz dvihol, tak mu P. radil, aké má kúpiť hnojivá, ich názvy, aby to malo veľké šišky. Zavádzal ho, že tie hnojivá kúpi, ale nič nekúpil, ani to nehnojil. Potom odišiel do ČR pracovať, už to malo dozrievať. Kúpil si české číslo, tak ho nemohol kontaktovať, tak chodil za rodičmi do vinohradu, lebo vedel, že už by sa to malo zberať. Ešte predtým než odišiel do ČR mu volal, či už je to hotové, povedal mu, že tak za mesiac. Vrátil sa z ČR, keďže otca zatvorili, tak išiel na políciu. Vtedy sa na neho ešte P. nakontaktoval cez facebook, že či už to má, že to chce predať a ísť naspäť do Holandska. Nevie, akej boli odrody. Nejaké odrody marihuany pozná, odrodu automat pozná. Nevie konkrétne, aká bola toto odroda. P. pozná odrody marihuany, lebo s tým má skúsenosti. P. je závislý. Tie sadenice nechal dva týždne tak, potom to zasadil, niečo mu ale pokapalo, značná časť, nevie sa presne vyjadriť, koľko ich pokapalo. Čo bolo zaistené, to bolo zasadené. Sušina v igelitke bola z rastliny, ktorú priniesol P.. Tie rastliny z vinohradu pochádzali všetky od P.. P. chcel, aby naplnil tie nádoby sušinou, to by sa vysušilo z tej rastliny. Ako prišiel do Leopoldova presne po týždni priviedli P. a dali mu ho na celu, boli v kolúznej väzbe, on na neho tlačil, aby zmenil výpoveď, že hral výherné automaty, a to kilo to nemalo byť brané ako kilo sušiny, ale ako 100 Eur. Bol u toho prítomný N. Š.. On predtým nikdy marihuanu nepestoval, nemal s tým žiadne skúsenosti.

K účasti spoluobžalovaného Š. st. (svojho otca) uvádzal na hlavnom pojednávaní, že otec s tým nič nerobil. Otec sa ho pýtal čo s tým, tak mu povedal, že je to konopa siata, že je to legálne, otec že to potrebuje na tie masti, tak tie rastliny zasadil s tým, že sa to vypestuje na konopnú masť, ktorá bude slúžiť pre deda, otca, matku, lebo majú v rodine zdravotné problémy. Potom to zasadil do riadku medzi vinič, niečo medzi kade, niečo k WC. On (Š. ml.) ich tam zasadil, malo to byť na tú konopnú masť, pre neho to nemalo žiadnu hodnotu, len na tú masť a že P. dá jeho časť. Chodil do roboty, staral sa len o tie dve. Tá sušina, tie listy, to bolo na tú masť a bolo to z tej rastliny od P.. Otec mu v starostlivosti o rastliny nepomáhal, pôda bola v dobrom stave, lebo sa na zimu aj na jar prihnojuje, takže sa s tým nemuselo nič robiť, občas pršalo. Občas to polial, chcel skrátka niečo z toho, aby dal jemu ten výsledný podiel. Vinohrad patrí otcovi, on mu umožnil tam bývať. Otcovi povedal, že je to konope siate, otec nevedel, že to má takéto trestnoprávne následky. Otec mu veril, že je to konopa siata, bol s tým v pohode. Keby vedel, že to nie je konopa, tak by ho s tým vyhodil. Otec tým rastlinám nevenoval nejakú špeciálnu starostlivosť.

Vzhľadom k tomu, že sa obžalovaný M. Š. ml. v niektorých podstatných bodoch odchýlil od svojej skoršej výpovedi z prípravného konania (predovšetkým vo vzťahu k účasti otca M. Š. st. na trestnej činnosti) bola mu táto časť prečítaná, pričom obžalovaný v prípravnom konaní dňa 14.09.2018 (č.l.103) uviedol, že otec sa ho pýtal, keď to presadil, že čo to je, tak mu povedal, že je to mariška. Nadával mu, keď to tam sadil, že to tam dal, ale potom otec povedal, že sa z toho spraví masť, tak sa to nejak ukľudnilo.

Rozpory obžalovaný M. Š. ml. nevedel vierohodným spôsobom vysvetliť, pripisoval to dezorientovanosti pri výpovedi v prípravnom konaní, bol po dlhej ceste, možno uviedol, že to bola mariška. Otec mu nadával, ale povedal mu, že to je konopa siata. Ďalej v prípravnom konaní uviedol, že kelímkov bolo 10, pričom 5 zasadil a 5 ich uschlo. Jedna sa zhulila. Obžalovaný uviedol, že to nie je pravda, pravdu povedal na súde.

Svedkyňa M. Š. (matka Š. ml. a manželka Š. st.) na hlavnom pojednávaní uviedla, že syn hovoril, že chce pre otca vyrobiť masť z konope. Mala zlomené predkolenie, tabletky jej zaťažujú žalúdok, tak si na trhoch kupujú konopnú masť, tú čo predávajú v lekárňach je slabá. Syn povedal dedovi, že majú konope, vyrobia mastičky. Dedo teda nástojil na tom, aby kúpili vazelíny. Kamoš mu doviezol niečo, čo sa až potom dozvedela. Vinič sa zalieval hadicou. V marci vinohrad pohnojili, nakúpili kravský granulát a poroznášali to medzi vinič. Viac sa o hnojenie nestarajú. Syn jej povedal, že tam majú konope, nevedela, že je to droga, inak by to nedovolila. Vinohradnícky domček majú prerobený na bývanie, v lete tam chodia bývať a keďže mala úraz s nohami, nemohla tam bývať, tak tam býval len Dodo. V lete s manželom chodili na chatu, aj tam prespávali. Od mája bol vo vinohrade M.. Nevedeli, že je to „to“. Zasadili to aj u chodníka a nikto ani zo susedov im nepovedal, že čo to tam majú. Ona videla dve rastliny vo vinohrade v zemi, niekedy v máji, ale nevie to s istotou povedať. Nevie, koho nápad bol vyrábať masť. Nevie, kto mal výrobu masti zrealizovať. Nevie, kto z rodiny v tom čase vedel, ako sa má vyrábať masť. Svedkyňa napokon uviedla, že oni nič nepestovali, že im to podhodili. Manžel videl, ako vyšetrovatelia niesli tú veľkú rastlinu.

Súd k výpovedi svedkyne uvádza, že jej vierohodnosť je narušená už samotným pomerom k obžalovaným M. Š. ml. a M. Š. st., pričom z jej výpovede je zjavná snaha za každú cenu pomôcť svojmu synovi a manželovi, čo je síce s ohľadom na vzniknutú rodinnú situáciu pochopiteľné, no nie akceptovateľné. Na začiatku výpovede vypovedá svedkyňa, že to sadili, že to zasadili aj u chodníka, na záver už uviedla, že nič nepestovali, že im to podhodili, že manžel videl, ako tú najväčšiu rastlinu niesli vyšetrovatelia. Svedkyňa potvrdzujúc výpoveď obžalovaných ohľadom pestovania za účelom výroby masti však nevedela o procese výroby takejto masti nič, ani či to vôbec niekto z ich rodiny vedel.

Ďalej boli na hlavnom pojednávaní prečítané svedecké výpovede z prípravného konania so súhlasom procesných strán a to svedkov W. A., N. Š., G. Š. a M. S..

Svedok W. A. pri svojom výsluchu dňa 29.03.2019 (pozn. zápisnica prečítaná so súhlasom procesných strán) uviedol, že čo sa týka M. Š. st., tak tohto pozná cez jeho syna M. Š. ml., osobne sa s ním stretol asi tak 2 krát. Vie cez jeho syna M. Š. ml., že aj jeho otec fajčí marihuanu. Spomína si ešte na to, že mu Š. ml. hovoril, že jeho otec z toho vyrába aj nejaké masti, pre deda. Mal vyrábať aj nejaké tinktúry. Čo sa týka M. Š. ml., tak tohto pozná asi tak rok a pol. Vie, že on húlil trávu. Keď bol u M. Š. na vinohradníckej chatke, tak mu aj ukazoval rastliny marihuany, ukazoval mu asi dve rastliny, ktoré boli vysoké asi tak 60 cm. Boli posadené v kýbli. M. Š. mu ich ukázal a povedal mu, že to má také pekné rastlinky. M. Š. povedal, že má nejaké semienka z Holandska. K P. sa svedok bližšie vyjadriť nevedel.

Svedok N. Š. pri svojom výsluchu dňa 03.04.2019 (pozn. zápisnica prečítaná so súhlasom procesných strán) uviedol, že osobu M. Š. st. nepozná. M. Š. ml. pozná, zoznámili sa vo väzbe v Leopoldove. P. tiež pozná len z väzby v Leopoldove. Svedok bol vo väzbe od 27.07.2018 v Leopoldove. Keď bol vo väzbe, tak k nemu na celu priviedli M. Š. ml. Zoznámili sa, ale zo začiatku nechcel nič hovoriť, ani to za čo tam je. M. Š. ml. len na začiatku povedal, že sa kvôli jednému chalaniskovi dostal do prúseru. Asi tak po týždni k nim na celu priviedli aj P., ten bol s nimi na cele asi tak 3 týždne až mesiac. P. hneď od príchodu na celu začal rozprávať o uzneseniach, ktorým mu bolo vznesené obvinenie, stále v nich niečo podškrtával. P. sa snažil aj rozprávať so Š. ml., ale tento sa s ním o ničom nechcel baviť a vždy mu povedal, že on má právničku a tá to bude riešiť. Taktiež bolo vidieť, že M. Š. ml. má z P. strach. Spomína si, že keď P. čítal nejaké uznesenie, tak oslovil Š. ml. a povedal mu, že nech povie, že tých 25 automatov, ktoré sa spomínali v tom telefonickom rozhovore, tak to mal myslieť, že mal hrať výherné automaty. Š. na toto ale nereagoval. Taktiež si spomína, že P. vravel M. ohľadom nejakých palíc, že to mali byť akože palice do rajčín. P. už keď sa na M. pozrel, tak M. bol vystrašený a hneď sa stiahol. Spomína, že P. mal snahu sa s M. rozprávať a to každý deň, ale M. na to nereagoval a vždy sa stiahol a odmietal s P. komunikovať. Potom už keď bol P. preložený, tak M. už začal o tomto svojom skutku aj viac hovoriť. M. povedal, že on bude o tomto hovoriť len pravdu. Š. svedkovi povedal, že P. mu doniesol tie rastliny, tie sadenice, on to od neho zobral, a to preto, že sa nechcel s P. hádať. M. mu povedal, že to nasadil aj pre

otca, lebo chceli spolu z toho robiť masti. Ostatné sadenice nechal v kelímkoch, alebo ich zlikvidoval, pričom tie ostatné sadenice boli pre toho P.. M. mu potom hovoril, že sa mu podarilo zohnať robotu a tak chcel toho P. radšej vyplatiť za sadenice, aby s ním mal pokoj, lebo vedel, že ich ani nezasadí ani ich nedopestuje a nezabezpečí mu z toho sušinu, ktorú P. očakával. M. P. stále naťahoval za nos, že už niečo dopestoval, ale to nebola pravda, on ho takto klamal úmyselne, aby mal od neho pokoj. Zo začiatku bol M. Š. ml. vo väzbe v pohode, a to až po dobu kým na celu neprišiel P.. Keď prišiel P., tak M. sa utiahol a bolo vidieť, že prítomnosť P. na neho nie dobre vplýva. Š. mal z neho strach. Bol pri tom, keď P. hovoril Š., že má na výsluchu povedať, že tie palice mali byť do rajčín, ale o čom to hovorili, tak to nevie uviesť, lebo nechápal kontext, a taktiež bol aj pri tom, ako P. Š. hovoril o tom, že tie automaty, keď sa o nich rozprávali po telefóne, že to mali byť myslené výherné automaty. P. spomínal číslo 25 automatov a to povedal tak, že toto povie vyšetrovateľovi, že to on hral 25 výherných automatov. M. na to ani nereagoval. Spomína si, že M. po tom ako P. odišiel, tak sa smial na tom, že ako tu P. tvrdil, že z toho nič nechcel, ale napriek tomu mu doniesol vákuové nádoby na sušinu. Jemu P. povedal, že odchádzal preč a preto to dal M., nech si s tým robí, čo chce. P. raz povedal, že si to kúpil, potom to zmenil a povedal, že si to dopestoval, P. to stále menil. Š. mu povedal k pestovaniu tejto marihuany, že to malo byť len na masť pre jeho otca a tie zvyšné sadenice mali byť pre P.. P. sa snažil ovplyvňovať Š. v tom, aby zmenil niektoré časti vo výpovedi, ale toto M. odmietal. M. sa P. vyhýbal, ale P. s ním nemal problém. Párkrát po Š. P. vybehol tak agresívnejšie, ale bolo to len v slovnej rovine a netýkalo sa to tohto prípadu, bolo to napr. pri hraní kariet. Spomína si, že P. tam hovoril, že on od M. nič nechcel, potom zas vravel, že chcel len málo, no skrátka stále to P. menil. Spomína si ešte, že P. sa pýtal M. na nejaké množstvo, ale čo konkrétne to bolo, tak to si už nepamätá. Spomína si, že P. spomínal nejaké kilo, ale bližšie k tomu nič uviesť nevie. Bavili sa o tom (P. a Š.) ešte viac, ale všetko nezachytil. P. Š. hovoril, že ,,M. ja ti chcem len dobre,, ale M. na toto nereagoval a povedal P., že povedal len pravdu. M. mu povedal, keď sa ho pýtal, že prečo do toho zaťahuje aj P., tak na to mu M. povedal, že to nie je pravda, že to P. Š. tieto rastliny doniesol a kázal mu ich dopestovať.

Svedok G. Š. pri svojom výsluchu dňa 13.09.2018 (pozn. zápisnica prečítaná so súhlasom procesných strán) uviedol, že jeho brat M. Š. ml. vysadil vo vinohrade ich otca marihuanu. Nevie, ako sa brat k tomu dostal a ani nevie, kedy k tomu prišiel. Tú marihuanu videl prvýkrát, keď to už bolo väčšie asi tak 2-3 mesiace dozadu a zasadené. Jedna bola u suchého záchoda, hneď vedľa neho. Druhá bola v 2-3 riadku zľava vo vinohrade asi tak 4 metre od začiatku riadka. Vie len o týchto dvoch, ktoré tam videl. Vedel, čo to je, nie je sprostý, ale vôbec ho to nezaujímalo v tej forme rastlinnej. Vie len, že otec (Š. st.) bratovi (Š. ml.) za to nadával, že prečo to tam je, že náhodou to uvidia susedia, aj na diaľku je to cítiť.

Svedok M. S. pri svojom výsluchu dňa 19.10.2018 (pozn. zápisnica prečítaná so súhlasom procesných strán) uviedol, že vie iba toľko, že M. P. mal ísť robiť do Holandska a že mal planty. P. to hovoril priamo nemu, lebo sa toho chcel zbaviť. Potom mu nakoniec P. povedal, že to dal nejakému kamarátovi. Ale nepovedal komu, to sa dozvedel až keď W. (Š. ml.) zatvorili. Videl, že má vo vinohrade marihuanu, nepýtal so ho, čo to je, lebo vedel, čo to je. Povedal mu, že to potrebuje na mastičky, o inom nevie. Nevie povedať, čo bolo medzi Š. ml. a P..

Pokiaľ ide o svedkov T. P., M. Z., U. A. a W. C. ich svedecké výpovede sú bez relevancie k obžalovaným M. Š. st. a M. P..

Súd ďalej vo veci vykonal znalecké dokazovanie, na hlavnom pojednávaní vypočul znalca Mjr. Ing. Mareka Koložváriho, znalca Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz, odvetvie kriminalistická toxikológia, ktorý sa pridržal záveru písomne podaného znaleckého posudku a z ktorého vyplýva, že stopa č. 1 predstavuje 1 ks čerstvej rastliny (2ks stonky) konope s upotrebiteľnou hmotnosťou po vysušení 133 mg a koncentráciou THC menej ako 0,5 % hmotnostných. Tento rastlinný materiál vzhľadom na nízky obsah THC má na psychiku človeka iba nepatrný vplyv a jeho fajčenie nemožno považovať za konzumáciu drogy v pravom slova zmysle. stopa č. 2 predstavuje 1 ks čerstvej rastliny konope s upotrebiteľnou hmotnosťou po vysušení 117,69 g s priemernou koncentráciou 2,2% hmotnostných THC obsahujúce 2589 mg THC, čo zodpovedá 235-259 bežným jednotlivým dávkam drogy, stopa č. 3 predstavuje 1 ks čerstvej rastliny konope s upotrebiteľnou hmotnosťou po vysušení 679 mg s priemernou koncentráciou 1,7% hmotnostných THC obsahujúce 12 mg THC, čo zodpovedá 1 jednotlivej dávke drogy s nižším obsahom účinnej látky,

stopa č. 4 predstavuje 1 ks čerstvej rastliny konope s upotrebiteľnou hmotnosťou po vysušení 405,96 g s priemernou koncentráciou 12,5% hmotnostných THC obsahujúce 50745 mg THC, čo zodpovedá 1692-5075 bežným jednotlivým dávkam drogy, stopa č. 5 predstavuje 1 ks čerstvej rastliny konope s upotrebiteľnou hmotnosťou po vysušení 1397 mg s priemernou koncentráciou 7,0% hmotnostných THC obsahujúce 98 mg THC, čo zodpovedá 3-10 bežným jednotlivým dávkam drogy, stopa č. 6 predstavuje 1 ks čerstvej rastliny konope s upotrebiteľnou hmotnosťou po vysušení 360 mg s priemernou koncentráciou 3,4% hmotnostných THC obsahujúce 12 mg THC, čo zodpovedá 1 bežnej jednotlivej dávke drogy, stopa č. 7 predstavuje 1 ks čerstvej rastliny konope s upotrebiteľnou hmotnosťou po vysušení 77,08 g s priemernou koncentráciou 1,0% hmotnostných THC obsahujúce 771 mg THC, čo zodpovedá 154 jednotlivým dávkam drogy s nižším obsahom účinnej látky, stopa č. 8 predstavuje 1 ks čerstvej rastliny konope s upotrebiteľnou hmotnosťou po vysušení 13,5 g s priemernou koncentráciou 3,3% hmotnostných THC obsahujúce 446 mg THC, čo zodpovedá 27-45 bežným jednotlivým dávkam drogy, stopa č. 9 predstavuje 1 ks polosuchej rastliny konope s upotrebiteľnou hmotnosťou po vysušení 3008 mg s priemernou koncentráciou 6,3% hmotnostných THC obsahujúce 190 mg THC, čo zodpovedá 6-19 bežným jednotlivým dávkam drogy, stopa č. 10 plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahovalo sušené konope (marihuanu) s hmotnosťou 38 mg. Vzhľadom na hmotnosť materiálu je uvedené množstvo konope nepostačujúce na prípravu bežnej jednotlivej dávky drogy. stopa č. 11 predstavuje plastové vrecko s tlakovým uzáverom, v ktorom sa nachádzalo sušené konope s hmotnosťou 119 mg a s koncentráciou 13,0% hmotnostných THC obsahujúce 15 mg THC, čo zodpovedá 1-2 bežným jednotlivým dávkam drogy, stopa č. 12 predstavuje igelitovú tašku, v ktorej sa nachádzalo sušené konope s hmotnosťou 93,38 g a s priemernou koncentráciou 1,4% hmotnostných THC obsahujúce 1307 mg THC, čo zodpovedá 187 jednotlivým dávkam drogy s nižším obsahom účinnej látky, stopa č. 13 predstavuje plastové vrecko s tlakovým uzáverom, v ktorom sa nachádzalo sušené konope s hmotnosťou 2314 mg a s priemernou koncentráciou 7,6% hmotnostných THC obsahujúce 176 mg THC, čo zodpovedá 6-18 bežným jednotlivým dávkam drogy.

Znalec na hlavnom pojednávaní uviedol, že keď je predložená čerstvá rastlina, táto sa zbavuje vlhkosti tým, že sa suší pri laboratórnych podmienkach do konštantnej hmotnosti. V laboratóriách majú teplotu cca 23 oC. Majú sušiareň, kde majú naťahané šnúry, rastliny sa zavesia na tie šnúry, je tam ventilácia na prívod a odvod vzduchu. Je to špecifická miestnosť, nič iné tam nie je, je to určené len na sušenie. Teplota prichádzajúceho vzduchu je normálna, prirodzená. Laboratórne podmienky na dosušovanie sú ideálne, nie je to vystavené ani nadmernému teplu ani nadmernému chladu. Pri procese dosušovania sa množstvo účinnej látky (THC) nemení, zostáva rovnaké. Pri dosušovaní sa hmotnosť rastliny len znižuje, lebo sa zbavuje vody. Pri sušení sa hmotnosť znižuje, zvyšuje sa koncentrácia účinnej látky, hmotnosť účinnej látky THC sa nemení, tá je konštantná, mení sa len koncentrácia. Napr. keď máme 52% slivovicu a zbavíme ju vody zahusťovaním, tak sa zníži množstvo vody, hmotnosť etanolu zostáva konštantná, ale percentá účinnej látky toho etanolu sa zvyšujú. K zmene účinnej látky teda dochádza práve z dôvodu zmeny pomeru účinnej látky k neúčinnej látke. Pri dosušovaní klesá hmotnosť neúčinnej látky, teda vody. Rozdiel vo veľkosti rastlín závisí aj od indoorových alebo exdoorových podmienok. Znalec uviedol, že rastliny sú pravdepodobne v rôznych štádiách rastu, už len porovnaním stopy č. 4 a 6, ktoré majú výrazne rozdielnu koncentráciu THC. Znalec však aj dodal, že rastliny môžu byť v odlišnom štádiu rastu, ale vek majú pritom rovnaký. Pojem upotrebiteľná hmotnosť je hmotnosť materiálu, ktorý by bol použitý na fajčenie, teda na konzumáciu, materiál zbavený stoniek, tuhých častíc, ktoré v podstate ani neobsahujú THC, rastline zostávajú len zelené časti, šišky.

Z odborného vyjadrenia NAKA PPZ, národnej protidrogovej jednotky (č.l. 227-228) vplýva, že hodnota zaistených omamných látok o celkovej hmotnosti (pozn. súdu upotrebiteľnej časti) 715,487g v Trnavskom kraji, v 3. štvrťroku 2018 bola najmenej 7.154,87 Eur. Hodnota 1 gramu omamnej látky cannabis (konope) v 3. štvrťroku 2018 v Trnavskom kraji bola 10 až 15 eur. stopa 2 cannabis (konope) upotrebiteľná hmotnosť 117,69 g -hodnota je 1.176,90 - 1.765,35 € stopa 3 cannabis (konope) upotrebiteľná hmotnosť 0,679 g - hodnota je 6,79 - 10,18 € stopa 4 cannabis (konope) upotrebiteľná hmotnosť 405,96 g -hodnota je 4.059,60 - 6.089,40 € stopa 5 cannabis (konope) upotrebiteľná hmotnosť 1,297 g - hodnota je 13,97 - 20,95 €

stopa 6 cannabis (konope) upotrebiteľná hmotnosť 0,360 g - hodnota je 3,60 - 5,40 € stopa 7 cannabis (konope) upotrebiteľná hmotnosť 77,08 g - hodnota je 770,08 - 1.156,20 € stopa 8 cannabis (konope) upotrebiteľná hmotnosť 13,5 g - hodnota je 135 - 202,50 € stopa 9 cannabis (konope) upotrebiteľná hmotnosť 3,008 g - hodnota je 30,08 - 45,12 € stopa 11 cannabis (konope) upotrebiteľná hmotnosť 0,119 g - hodnota je 1,19 - 1,78 € stopa 12 cannabis (konope) upotrebiteľná hmotnosť 93,38 g - hodnota je 933,80 - 1.400,70 € stopa 13 cannabis (konope) upotrebiteľná hmotnosť 2,314 g - hodnota je 23,14 - 34,71 €

Na tomto mieste súd len poznamenáva, že pokiaľ obžalovaný M. P. namietal, že v jeho prípade hodnota 1 gramu je vo výške 10,- Eur a v inej obdobnej trestnej veci iný obžalovaný mal hodnotu za 1 gram marihuany 5,- Eur, súd uvádza, že tak ako sám obžalovaný poznamenal, jednalo sa však o 4. štvrťrok 2018 (teda iné obdobie), kedy hodnota 1 gramu konope v Trnavskom kraji bola na úrovni 5 až 10 eur.

Zo zápisnice a fotodokumentácie k domovej prehliadke (č.l. 328-385) vyplýva, že bolo zaistených 13 stôp súvisiacich s predmetnou drogovou trestnou činnosťou. V rámci fotodokumentácie bolo zaznamenané, že vinohrad bol riadne užívaný a udržiavaný, v týchto priestoroch sa nachádzalo opraté oblečenie a plody na stromoch a kríkoch neboli vyschnuté. Zo zápisnice je zrejmý opis zaistených vecí a tiež miesto nálezu, pričom uvedené je zadokumentované aj fotograficky. Jedná sa o tieto stopy : stopa č. 1 zelená rastlina (v plastovom kelímku - 2 stonky, vysoká cca 20 cm) stopa č. 2 zelená rastlina (zasadená v zemi medzi vinič, vysoká cca 1 m) stopa č. 3 zelená rastlina (zasadená v kvetináči medzi vinič, vysoká cca 30 cm) stopa č. 4 zelená rastlina (zasadená v zemi medzi vinič, vysoká cca 1,7 m) stopa č. 5 zelená rastlina (zasadená v prepravke v žltom sude, vysoká cca 20 cm) stopa č. 6 zelená rastlina (zasadená v žltom sude, vysoká cca 20 cm) stopa č. 7 zelená rastlina (zasadená v žltom sude, vysoká cca 1 m) stopa č. 8 zelená rastlina (zasadená v kvetináči vedľa WC, vysoká cca 75 cm) stopa č. 9 čiastočne vyschnutá zelená rastlina (maštaľ, vysoká cca 80 cm) stopa č. 10 zelená sušina (v šálke v podkroví) stopa č. 11 plastové vrecko s obsahom zelenej sušiny (na poličke v podkroví) stopa č. 12 igelitová taška s obsahom zelenej sušiny (sekretár na prízemí) stopa č. 13 zelená sušina (v plastovej krabičke na prízemí)

Ďalej bolo na hlavnom pojednávaní vykonané znalecké dokazovanie prečítaním znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz, odvetvie kriminalistická toxikológia (č.l. 231-233) z ktorého vyplýva, že v krvi M. Š. st. bola v koncentrácii 10 ng/ml zistená prítomnosť látky zo skupiny kanabinoidov, čo nasvedčujte tomu, že bol pod vplyvom tetrahydrokanabinolu - účinnej látky konope, resp. hašiša. Analýzou moču bola zistená prítomnosť kreatínu vo veľmi nízkej koncentrácii, čo nasvedčuje tomu, že vzorka moču u M. Š. st. bola po odbere zriedená vodou. V moči a krvi M. P. bol vyšetrením zistený pozitívny výsledok na látky zo skupiny kanabinoidov (v moči 50 ng/ml, v krvi 10ng/ml), čo nasvedčujte tomu, že bol pod vplyvom tetrahydrokanabinolu - účinnej látky konope, resp. hašiša.

Zo znaleckého posudku MUDr. Moniky Gregorovej, znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatria (č. l. 254-279) vyplýva, že u obvineného M. P. bola zistená rozvinutá závislosť od kanabinoidov (marihuany). K závislosti je nekritický a v popredí je bagatelizácia a racionalizácia užívania marihuany. U obvineného M. Š. ml. znalec konštatuje zneužívanie kanabinoidov (marihuany). Napriek uvedenému znalec nenavrhol uložiť obvineným žiadnu formu ochranného liečenia.

Z odborného vyjadrenia Botanického ústavu Slovenskej akadémie vied (č.l. 281-282) vyplýva, že odroda AUTOMAT je novo vyšľachtená odroda konope, pre ktorú je charakteristický urýchlený cyklus kvitnutia a tiež, že tieto rastliny začínajú kvitnúť samé od seba po určitom čase od výsevu semien, a to nezávisle od dĺžky dňa, resp. fotosyntézy. Výhodou týchto nových odrôd je možnosť pestovať v rámci jednej sezóny niekoľko generácii rastlín. V outdorových (vonkajších) podmienkach je tak možné zberať úrodu 2-3x do roka. Odrody konope AUTOMAT sú nízkeho vzrastu a sú často odolné proti plesniam.

Z odborného vyjadrenia Slovenského hydrometeorologického ústavu (č.l. 285-286) vyplýva, že od dňa 01.07.2018 do 12.09.2018 padlo v oblasti Skalica minimum zrážok, pričom priemerná denná teplota sa pohybovala od 15,5 oC do 29,5 oC.

Zo zápisnice o rekognícii (č.l. 395-397) vyplýva, že M. Š. st. označil podľa fotografie M. P. ako osobu, ktorá mala do jeho vinohradu priniesť planty.

Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX (č.l. 422-423) je zrejmé, že M. Š. st. je vlastníkom predmetných nehnuteľností, viníc a pozemkov, tiež vinohradníckej búdy súp. č. XXXX v k.ú. Z., zapísaných na LV č. XXXX, kde boli zasadené a nájdené omamné látky.

Z písomného potvrdenia (č.l. 604) vyplýva, že G. Š. dňa 16.09.2019 podal trestné oznámenie na osoby W. A. a A. G. pre prečin porušovania domovej slobody a prečin nebezpečného vyhrážania.

Z odborného vyjadrenia predloženého obhajobou z inej trestnej veci (č.l. 600-603) vypracované dňa 08.08.2019, SPU v Nitre, Fakulta Agrobiológie a potravinových zdrojov, Katedra botaniky okrem iného vyplýva, že obsah THC u jednotlivých rastlín tej istej odrody v rovnakom štádiu vývinu je veľmi podobný. Existujú poddruhy a z nich človekom vyšľachtené odrody konopy siatej s vysokým obsahom THC (konopa siata indická 1 - 20 % sú to halucinogény) a taktiež poddruhy a odrody, ktoré obsahujú malé množstvá THC (konopa siata pravá 0,3 - 0,5 %, využívaná pre textilný a chemický priemysel, konopa siata rumovisková, poľná burina). Každý jedinec konopy siatej teda (najmä v období kvitnutia a dozrievania) obsahuje THC.

Iné dôkazy strany (teda na jednej strane obžaloba a na druhej strane obhajoba) nenavrhli súdu vykonať. Súd teda po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrne a dospel k jednoznačnému záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia sa stal, že ho spáchali obžalovaní a že boli splnené všetky podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti obžalovaných.

Podľa kto neoprávnene a) vyrobí, b) dovezie, vyvezie, prevezie alebo dá prepraviť, c) kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo d) prechováva po akúkoľvek dobu, omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.

Podľa odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo väčšom rozsahu..

Podľa škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

Podľa odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Podľa závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu na viacerých osobách.

Podľa viacerými osobami sa na účely tohto zákona rozumejú najmenej tri osoby.

Podľa ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

Podľa účastník na dokonanom trestnom čine alebo na jeho pokuse je ten, kto úmyselne poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu, najmä zadovážením

prostriedkov, odstránením prekážok, radou, utvrdzovaním v predsavzatí, sľubom pomôcť po trestnom čine (pomocník).

Podľa na trestnú zodpovednosť účastníka sa použijú ustanovenia o trestnej zodpovednosti páchateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Obžalovaný M. Š. ml.

Pokiaľ ide o M. Š. ml., tak ako už súd v úvode tohto odôvodnenia uviedol, tento urobil vyhlásenie o vine, ktoré bolo zo strany súdu prijaté a preto súd uznal obžalovaného M. Š. ml. za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi spolupáchateľstvom podľa k , , , s poukazom na , ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný M. P.

V konaní bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, a to jednak výpoveďami obžalovaných M. Š. ml. a M. Š. st., ako aj samotným obžalovaným M. P., že si zadovážil najmenej 10 ks plánt konope (marihuanu), ktoré následne vo vinohradníckej oblasti v k.ú Z. odovzdal obžalovanému M. Š. ml.

Spoluobžalovaný M. Š. ml. potvrdil, že obžalovaný M. P. mu do vinohradu priniesol planty v sedačke, bolo ich asi 20 ks a boli cca 10-15 cm vysoké. Spoluobžalovaný M. Š. st. uviedol, že bol prítomný, keď M. P. priniesol planty jeho synovi M. Š. ml. do vinohradu (bol v búde, oni pred búdou, bol od nich 2 až 3 metre), planty boli v priesvitných kelímkoch, bolo ich možno 15-20, vysoké asi 15 cm. Pokiaľ obhajoba M. P. naznačuje nezrovnalosť v tejto časti, teda v počte odovzdaných plán, súd dáva do pozornosti, že túto časť skutku nepopiera ani samotný obžalovaný M. P., naopak priznáva, že planty si objednal cez internet, planty mu doviezol kuriér v krabici, mal ich asi týždeň a potom ich odovzdal M. Š. ml. vo vinohrade. Samotný obžalovaný M. P. sa priznal, že plánt bolo 10, boli v 3dcl priesvitných kelímkoch a boli asi 10 cm vysoké. Teda uvedené skutočnosti správne premietol prokurátor do skutkovej vety v podobe „..najmenej 10 ks plánt...“

Úmysel obžalovaného a jeho pomoc

Obžalovaný M. P. tieto planty konope odovzdal obžalovanému M. Š. ml. s tým, aby tieto dopestoval a časť úrody, najmenej 1 kilo mu odovzdal. Obrana obžalovaného M. P. spočíva v tom, že nič také nepovedal, nič také nechcel, bolo mu jedno ako s plantami M. Š. ml. naloží, či ich dopestuje alebo ich vyhodí. On sám chcel planty vyhodiť (keďže sa mu naskytla v zahraničí práca), nakoniec sa však spýtal M. Š. ml. či si ich zoberie. Keď mu planty odovzdal, M. Š.V. ml. mu nepovedal, čo s tým plánuje, povedal mu len, že to niekam dá, že je to škoda vyhodiť. Obžalovaný M. P. tiež uviedol, že si nebol istý, či ich M. Š.V. ml. zasadí, pre neho to nebolo podstatné. Podiel z plánt nechcel, M. Š. ml. mu sám povedal, že mu z toho niečo dá. Obžalovaný M. P. je však usvedčený priamo spoluobžalovaným M. Š. ml., ktorý uviedol, že keď mu M. P. priniesol do vinohradu planty, povedal, že mu to má vypestovať, že on odchádza do Holandska, že z toho chce mať 1 kilo sušiny, na čo aj priniesol 4 vákuové nádoby, do jednej vojde 250 g. Túto verziu potvrdzuje i ďalší spoluobžalovaný M. Š. st., ktorý počul rozhovor medzi M. P. a M. Š. ml. (bol v búde, oni pred búdou, bol od nich 2 až 3 metre) a ktorý uviedol, že na vlastné uši počul, ako M. P. hovorí, že mu to tam nechá a potom si zoberie časť úrody. Počul ako M. P. hovoril, že ide do zahraničia, že by mu to uschlo, keby to mal doma, že či sa mu o to nepostará. M. P. si priniesol na to aj 4 „pixle“, pričom každá mala 2 litre. Okrem týchto priamych usvedčujúcich dôkazov je tu ešte aj svedok N. Š., ktorý nepriamo a súladne s verziou obžalovaných Š. usvedčuje obžalovaného M. P.. Svedok N. Š. uviedol, že Š. ml. mu na cele hovoril, že chcel P. radšej za sadenice vyplatiť, aby s ním mal pokoj, lebo vedel, že mu nezabezpečí sušinu, ktorú P. očakával. Š. ml. sa tiež smial, že P. tvrdí, že z toho nič nechcel a pritom mu doniesol vákuové nádoby na sušinu. Obžalovaný P. svedkovi na cele síce hovoril, že od Š. ml. nechcel nič, potom ale zase hovoril, že chcel len málo, stále to P. menil. Svedok potvrdil verziu obžalovaného M. Š. ml. aj v tom, že obžalovaný M. P. sa snažil tlačiť na M. Š. ml., aby zmenil svoju výpoveď.

Nie je teda pravdou, že obžalovaný M. P. bol ľahostajný k tomu, ako obžalovaný M. Š. ml. s plantami konope (marihuany) náloží, ale tento vyslovil jednoznačnú požiadavku, že chce z úrody 1 kilo. Povedal spoluobžalovanému M. Š. ml., keď mu vo vinohrade planty odovzdával, že mu to má vypestovať, že chce mať 1 kilo. Na to, aby bolo možné poskytnúť 1 kilo z úrody, obžalovaný M. P. vedel, že obžalovaný M. Š. ml. musí planty konope dopestovať, teda zadovážiť si omamnú látku jej dopestovaním, pričom práve toto je výsledok, ktorý chcel (tento si želal) a ktorý by bez jeho pričinenia nikdy nebol nastal.

Súd len okrajovo poznamenáva, že sa stotožňuje s prezentovaným stanoviskom obžaloby v tom, že ak by bolo aj pravdivé tvrdenie obžalovaného M. P., že nevedel ako s plantami naloží obžalovaný M. Š. ml., tak konanie obžalovaného M. P. pri jeho vedomosti, že niektorý trestnoprávne relevantný jav môže nastať, tiež by zakladalo jeho trestnú zodpovednosť pre daný trestný čin, pri rovnakej právnej kvalifikácii, a to v podobe nepriameho úmyslu. Obžalovaný M. P. odovzdal planty osobe, o ktorej predsa vedel, že je užívateľom marihuany (ak sa ich chcel zbaviť, prečo ich jednoducho nevyhodil), tiež uviedol, že si nebol istý, či planty obžalovaný M. Š. ml. zasadí (inak aj povedané pripustil túto možnosť), tiež uviedol, že samotný M. Š. ml. mu povedal, že mu z toho niečo dá (opäť pripustená možnosť dopestovania). Teda aj pri pravdivosti tejto jeho obrany, obžalovaný M. P. zadovážil planty marihuany obžalovanému M. Š. ml. s tým, že vedel, že jedna z možností, ako s nimi obžalovaný M. Š. ml. naloží, je protiprávna, trestná. Niet pochýb, že za týchto popísaných okolností túto skutočnosť (teda že môže nastať jedna z možností, ktorá je trestná - pestovanie) obžalovaný M. P. poznať musel, tak ako každý priemerne spôsobilý človek.

Nedáva vôbec ani žiadnu logiku, aby si obžalovaný M. Š. ml. zaobstaral od neho planty len preto, aby ich následne vyhodil, rovnako tak, aby obžalovaný M. P. veril obžalovanému M. Š. ml. v tom, že planty si zaobstaráva len preto, aby ich vyhodil. Obžalovaný M. P. vedel a vedieť musel, že s týmito plantami obžalovaný M. Š. ml. naloží práve protiprávnym spôsobom, a to ich dopestovaním do fázy vegetačného vývoja, v ktorom sa stávajú omamnou látkou, keďže chcel získať časť výsledného produktu.

Vyššie uvedená obrana obžalovaného M. P. bola v konaní obžalobou bez akýchkoľvek pochybností vyvrátená a bolo preukázané, že obžalovaný M. P. poskytol obžalovanému M. Š. ml. planty konope práve s tým, aby ich dopestoval a časť úrody mu odovzdal. Obžalovaný M. P. teda jednoznačne konal v priamom úmysle, s plným vedomím toho ako M. Š. ml. naloží s plantami konope, pričom na výsledok tejto činnosti sa spoliehal, tento chcel (želal si ho) a robil tak so zištným motívom, s cieľom získať časť finálneho produktu, ktorý by mal určitú hodnotu.

Pokiaľ ide o obranu obhajoby, ktorá v tejto súvislosti uvádza, že uvedené je zrejmým nezmyslom, nakoľko takéto množstvo (1 kilo) by sa z tých plánt nedalo dopestovať, súd uvádza, že s týmto prezentovaným názorom sa nestotožňuje, stačí si pozrieť znalecký posudok a to stopu č. 4, z ktorej je zrejmé, že len jedna rastlina konope mala po vysušení hmotnosť upotrebiteľnej (teda fajčiteľnej časti) 405,96 g s priemernou koncentráciou 12,5% hmotnostných THC obsahujúce 50745 mg THC.

Do príčinnej súvislosti medzi konaním obžalovaného M. P. (poskytnutie plánt konope) a trestnoprávnym následkom, ktorý svojím konaním spôsobil obžalovaný M. Š. ml. (dopestovanie plánt do fázy vegetačného vývoja, v ktorom sa tieto stávajú omamnou látkou) nevstúpili žiadne také okolnosti, ktoré by obžalovaný M. P. nemohol rozumne predvídať.

Pomocník na trestnom čine nemusí mať úplnú vedomosť o tom, ako bude trestná činnosť hlavného páchateľa (M. Š. ml.) prebiehať, napr. či si hlavný páchateľ prizve k páchaniu trestnej činnosti ďalšiu osobu, resp. či k nemu pristúpi ďalšia osoba (tak ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade, keď obžalovaný M. Š. st. nielenže poskytol produkčnú plochu, ale aj zasadil minimálne 2 ks plánt zadovážených obžalovaným P. medzi vinič; bližšie viď potom odôvodnenie v časti tohto obžalovaného), postačuje, ak vie, že k dokonaniu trestnej činnosti pomáha, vie, o akú trestnú činnosť ide a uvedomuje si následky svojho konania. Pomocník nemusí poznať všetky budúce parametre skutku, či do detailu vedieť ďalší priebeh trestnej činnosti, ku ktorej napomáhal.

Obžalovaný M. P. sa teda svojou nepriamou účasťou podieľal na trestnej činnosti obžalovaného M. Š. ml. tak významným spôsobom, že bez jeho prispenia (pomoci) by k žiadnemu spáchaniu trestnej činnosti nikdy nedošlo. Jeho pomoc na trestnom čine teda nie je nezanedbateľná, práve naopak svojou činnosťou prispel k spáchaniu trestnej činnosti významným spôsobom, konštituoval nevyhnutné predpoklady pre dokonanie trestného činu.

Pokiaľ ide o kvalifikovanú skutkovú podstatu, na naplnenie kvalifikovaného znaku postačuje (rovnako ako je to pri hlavnom páchateľovi) zavinenie nedbanlivostné (ak neustanovuje inak, čo nie je tento prípad). V tomto prípade postačuje vedomosť účastníka na trestnom čine o tom, že jeho pomoc môže vyvolať aj závažnejšie protiprávne následky ( ). Obžalovaný M. P. vedel a vedieť by musel, že poskytnutím väčšieho počtu plánt hlavnému páchateľovi, tieto hlavný páchateľ (M. Š. ml.) môže všetky dopestovať do formy, kedy sa stávajú omamnou látkou a vzhľadom na počet plánt nebude malé ani množstvo finálneho produktu. Nemôže byť prekvapením pre obžalovaného M. P., že ak poskytol hlavnému páchateľovi planty konope v počte najmenej 10 ks, že tento z nich dopestoval väčšie množstvo omamnej látky. Tak ako už súd vyššie uviedol, len dopestovanie jednej planty marihuany (stopa č. 4) postačuje na naplnenie kvalifikačného znaku väčšieho rozsahu, keďže len v tomto jednom prípade hodnota omamnej látky dosiahla hodnotu 4.059,60 eur.

Planty vs. zaistené rastliny a sušina

Ďalšia obrana obhajoby spočíva v tom, že obžaloba pred súdom nepreukázala, že rastliny zaistené pri domovej prehliadke pochádzajú práve z plánt, ktoré mal dodať obžalovaný M. P.. K uvedenému súd uvádza, že obžaloba preukázala, že zaistená omamná látka u obžalovaných Š. pochádza z plánt zadovážených obžalovaným M. P.. Obžalovaní Š. nedisponovali žiadnymi inými plantami, či rastlinami než tými, ktoré im zadovážil obžalovaný M. P. a teda logicky zaistené rastliny museli pochádzať z plán zadovážených obžalovaným M. P.. Obžalovaný M. Š. ml. potvrdil na hlavnom pojednávaní, že všetky rastliny a tiež sušina zaistené vo vinohrade pochádzali od obžalovaného M. P.. Obžalovaný M. Š. st. tiež potvrdil, že na zasadenie sa použili len tie planty, ktoré priniesol obžalovaný M. P.. Tu treba podotknúť, že v tejto časti vypovedali obaja obžalovaní Š. zhodne ako v prípravnom konaní tak aj na hlavnom pojednávaní, kde potvrdili, že mali planty výlučne od obžalovaného M. P. a len z týchto plánt vypestovali predmetné rastliny. Výpovede obžalovaných Š. sú v tomto smere nepochybne dôveryhodné, obzvlášť keď zoberieme do úvahy, že v prípravnom konaní boli výpovede obidvoch obžalovaných Š. tak úprimné, že nielenže sa k spáchanému trestnému činu priznávali, ale dokonca usvedčovali (neúmyselne) obsahom svojej výpovede seba navzájom. Otec usvedčoval syna a syn otca. Až po uvedomení si následkov takýchto výpovedí voči sebe a svojmu rodinnému príslušníkovi sa taktika obžalovaných Š. na hlavnom pojednávaní zmenila v snahe vyviniť z trestnej činnosti aspoň otca M. Š. st. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou obhajoby, že ak klamali v jednej veci sú automaticky nedôveryhodní. Je predsa logické, prečo a čo ich viedlo k nepravde vo vzťahu k obžalovanému M. Š. st., to však v žiadnom prípade neznamená, že sú nedôveryhodnými en bloc. Neexistuje absolútne žiaden logický dôvod, prečo by obžalovaný M. Š. ml. a M. Š. st. od samého začiatku a aj na hlavnom pojednávaní krivo vypovedali voči obžalovanému M. P..

Vek rastliny vs. rôzne štádium vegetačného vývoja (resp. rôzne štádium rastu)

Ďalšia obrana obhajoby spočívala v tom, že zaistené rastliny nemohli pochádzať od obžalovaného M. P., nakoľko zaistené rastliny nemohli byť zasadené v rovnakom čase, ide o rastliny, ktoré sa nachádzali v rôznych fázach vegetačného vývoja, poukazujúc na rozdielnu veľkosť zaistených rastlín a tiež rozdielnu koncentráciu THC u zaistených rastlín. Obhajoba dokonca v tomto smere poukazuje na názor znalca Ing. Mareka Koložváriho prezentovaný na hlavnom pojednávaní. Odhliadnuc od toho, že znalec nie je botanikom, je potrebné upresniť, že tento názor (prezentovaný obhajobou) v žiadnom prípade tento znalec nepotvrdil. Naopak, uviedol, že ak sa zasadia dve rastliny v rovnaký deň a dávajú sa im odlišné podmienky, môžu byť v odlišnom štádiu rastu, pričom vek majú rovnaký. Za ďalšie obhajoba oprela svoj názor o listinný dôkaz (odborné vyjadrenie z inej trestnej veci - odpoveď na otázku č. 3 na č.l. 601), v ktorom sa uvádza, že obsah THC u jednotlivých rastlín tej istej odrody v rovnakom štádiu vývinu je veľmi podobný. K tomu súd uvádza, že to nikto ani nespochybňuje, naopak samotná odpoveď predsa hovorí o rovnakom štádiu vývinu. S prezentovaným názorom obhajoby sa súd teda nestotožňuje, nakoľko rastliny neboli pestované v rovnakých podmienkach, resp. im nebola venovaná rovnaká či obdobná starostlivosť. Je predsa logické a bez nutnosti odborných vedomostí zrejmé, že ak presadíme plantu z plastového kelímka do zeme, pravidelne ju polievame, hnojíme, je vystavená pravidelnému slnečnému žiareniu (tak ako to bolo napr. u stôp č. 2 a 4), tak takáto rastlina narastie do väčšej veľkosti a má väčšiu koncentráciu účinnej látky THC než tá, ktorá je od počiatku ponechaná v plastovom kelímku o objeme 2dl, popr. než tá, ktorá aj keď je presadená do kvetináča, či prepravky, ale je ponechaná v tieni, bez vody, hnojiva, teda nedostáva sa jej patričnej starostlivosti. Rôzna starostlivosť o rastliny má aj dopad na ich vegetačný

vývoj a teda rastliny napriek rovnakému veku sa môžu nachádzať v odlišnom štádiu vegetačného vývoja, resp. v rôznom štádiu rastu. Summa summarum to, že zaistené rastliny sa nachádzali v rôznom štádiu rastu (v rôznych štádiách vegetačného vývoja) v žiadnom prípade neznamená, že nejde o planty zadovážené obžalovaným M. P., práve naopak, to že sa tieto zaistené rastliny nachádzali v rôznom štádiu vegetačného vývoja je súladné s výpoveďami samotných pestovateľov a to obžalovaných Š. ml. a Š. st., z ktorých výpovedí je zrejmé, že niektorým rastlinám venovali väčšiu starostlivosť než ostatným, práve v podobe presadenia plánt do zeme medzi vinič (stopa č. 2 a 4, ktoré narástli na najväčších rozmerov) a ich následnom hnojení kravským hnojivom a polievaním. Z ich výpovedí je zrejmé, že ostatným rastlinám takúto starostlivosť nevenovali.

Obžalovaný M. Š. st.

Obrana obhajoby obžalovaného M. Š. st. spočíva v tom, že obžalovaný M. Š. st. si rastliny nezadovážil (nepestoval), ale ich iba toleroval na svojom pozemku, keďže ho syn (obžalovaný M. Š. ml.) uviedol do omylu, že ide o inú legálnu odrodu konope siatu.

Tu treba uviesť, že obžalovaný M. Š. st. (vo vzťahu k vlastnej účasti na trestnej činnosti) vypovedal na hlavnom pojednávaní odlišne, než tomu bolo v prípravnom konaní. Na hlavnom pojednávaní poprel, že by vedel o tom, že planty sú rastliny marihuany, ale myslel si, že ide o planty konopy, ktorej pestovanie nie je trestné. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že W. (obžalovaný M. Š. ml.) mu povedal, že sú to rastliny konope (pozn. zrejme chcel obžalovaný uviesť konopy siatej), že sú to tie rastliny, z ktorej sa dá vyrobiť konopná masť. Obžalovaný M. Š. st. je však usvedčený jednak samotnou výpoveďou z prípravného konania, tiež spoluobžalovaným M. Š. ml. a tiež podporne svedkom G.D. Š.. Samotný obžalovaný M. Š. st. v prípravnom konaní uviedol, že od začiatku vedel, že je to marihuana, lebo hneď ako sa W. (obžalovaného M. Š. ml.) pýtal, čo to je, tak mu to povedal. To bolo hneď, ako to priniesol ten jeho kamarát. Takže už od plánt vedel, že je to marihuana. Táto časť výpovede je v absolútnej zhode s tým, čo vypovedal M. Š. ml. v prípravnom konaní. M. Š. ml. v prípravnom konaní tiež uviedol, že otcovi povedal, že je to mariška, za čo mu mal aj otec nadávať. Neskôr M. Š. ml. na hlavnom pojednávaní rovnako zmenil výpoveď v prospech svojho otca (M. Š. st.) s tým, že otcovi povedal, že je to konopa siata. Obaja obžalovaný teda neskôr na hlavnom pojednávaní tieto svoje predchádzajúce tvrdenia popreli s vysvetlením (ktoré v žiadnom prípade nemožno považovať za vierohodné), že M. Š. st. tieto slová vložili do úst policajti a M. Š. ml. bol pri prvej výpovedi dezorientovaný a preto sa mohol pomýliť a namiesto termínu konopa siata použil termín marihuana. Tak, ako už súd vyššie odôvodnil (viď časť obžalovaného M. P.), táto snaha obidvoch obžalovaných vyviniť z trestnej činnosti aspoň M. Š. st. je síce pochopiteľná, nakoľko ide o otca obžalovaného M. Š. ml., ktorý po prijatom vyhlásení o vine berie vinu na seba, avšak táto obrana je bez najmenších pochybností účelová a bola koncipovaná až po tom, ako sa obžalovaný M. Š. st. dozvedel, aká zákonná výmera trestu za takýto skutok hrozí. Výpovede obžalovaných Š. v prípravnom konaní sú nepochybne dôveryhodné, obzvlášť keď zoberieme do úvahy, že v prípravnom konaní boli ich výpovede tak úprimné, že nielenže sa ku skutku priznávali, ale dokonca usvedčovali (neúmyselne) obsahom svojej výpovede seba navzájom. Otec usvedčoval syna a syn otca. Až po uvedomení si následkov sa taktika obžalovaných na hlavnom pojednávaní zmenila v snahe vyviniť z trestnej činnosti aspoň otca M. Š. st. Obžalovaný M. Š. st. je okrem uvedeného usvedčovaný aj podporne výpoveďou svedka G. Š., ktorý uviedol, že keď bol vo vinohrade, videl rastliny, vie, čo to je, nie je „sprostý“. Vie, že otec (obžalovaný M. Š. st.) bratovi (obžalovanému M. Š. ml.) za to nadával, že prečo to tam je, že náhodou to uvidia susedia, aj na diaľku je to cítiť. Teda ak by bol obžalovaný M. Š. st. presvedčený o legálnosti zadováženia a prechovávania týchto rastlín, prečo by obžalovanému M. Š. ml. za to nadával.

Obžalovaný M. Š. st. na hlavnom pojednávaní tiež poprel, že by rastliny pestoval, uviedol, že rastliny nepestoval, tieto ani nezasadil, ani sa o ne nestaral, pričom tak mal konať len jeho syn (obžalovaný M. Š. ml.). Opäť však je táto obrana vyvrátená jeho samotnou výpoveďou z prípravného konania, kde vypovedal, že dve rastliny zasadil do tretieho a piateho riadku viniča, prvú asi 5 metrov od začiatku a druhú 20 metrov od začiatku riadku. Ako prihnojoval vinohrad, tak kravským hnojom hnojil aj tieto dve rastliny. Preto tá jedna v treťom riadku narástla do abnormálnych rozmerov. Tiež priznal v prípravnom konaní, že tieto dve rastliny aj polieval. Taktiež v ďalšej jeho výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že vedieť skutočnosť, že pestovanie za účelom výroby masti bude mať takéto následky, v živote by si nič vo vinohrade nezasadil (teda opäť priznanie sa k zasadeniu rastlín). Po prečítaní mu skoršej výpovede obžalovaný M. Š. st. už uvádzal, že nehovorí, že to nezasadil, bol prítomný u toho, ako to sadil syn. V

snahe vyviniť aspoň svojho otca vypovedal na hlavnom pojednávaní aj obžalovaný M. Š. ml., ktorý celú vinu bral len sa seba (dôvody vedúce k tomu a zo strany súdu neakceptované viď hore).

Pestovanie konope na liečebné účely

Ďalšia obrana obhajoby obžalovaného M. Š. st. spočíva v tom, že z rastlín chcel vyrábať konopnú masť. Obžalovaný M. Š. st. vypovedal, že chcel vyrobiť z plánt masť pre 90-ročného otca, ktorý má problémy s nohami aj kĺbmi. Túto obranu obžalovaného súd vyhodnotil ako účelovú. Jednak treba uviesť, že obžalovaný M. Š. st. vedel od samého začiatku, aký druh rastliny pestuje, vedel že sa jedná o rastliny rodu Cannabis (konopa) a nie o konopu siatu, tak ako uvádzal na hlavnom pojednávaní (odôvodnenie tohto viď vyššie). Tiež súd poukazuje na skutočnosť, že svedkyňa M. Š. (manželka obžalovaného M. Š. st.), ktorá mala potvrdiť túto obranu obhajoby nevedela ani len vysvetliť proces výroby tejto masti, nevedela ani uviesť, koho to mal byť nápad v rodine vyrábať masti, kto to mal realizovať, nevedela uviesť ani len to, či to vôbec niekto z ich rodiny vedel. Naviac o tom, že obžalovaný M. Š. st. nepestoval konope výhradne (len) za účelom výroby mastí svedčia aj iné dôkazy.

Obžalovaný M. Š. st. je usvedčený aj podporne nepriamymi dôkazmi a to výpoveďou svedka W. A., ktorý uviedol, že vie o tom, že M. Š. st. fajčí marihuanu, čo mu povedal M. Š. ml., pričom tento mu tiež povedal, že M. Š. st. z toho vyrába aj nejaké masti a tinktúry. Ďalej je nepriamo usvedčený tým, že v jeho krvi bola v koncentrácii 10 ng/ml zistená prítomnosť látky zo skupiny kanabinoidov, čo nasvedčujte tomu, že bol pod vplyvom tetrahydrokanabinolu - účinnej látky konope, resp. hašiša, poukazujúc na závery znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz, odvetvie kriminalistická toxikológia. V kontexte tohto tiež súd dáva do pozornosti, že analýzou moču bola zistená prítomnosť kreatínu vo veľmi nízkej koncentrácii, čo nasvedčuje tomu, že vzorka moču u M. Š. st. bola po odbere zriedená vodou.

Vo vzťahu k tejto obrane obhajoby súd ďalej uvádza nasledovné. Pestovanie konopy na území SR je zakázané. Príslušné ustanovenia zákona obsahujú výnimky, no obžalovaný nespĺňa ani jeden z týchto predpokladov. Podľa o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov pestovanie konopy na území Slovenskej republiky je zakázané s výnimkou pestovania na priemyselné účely alebo výskumné účely a to na základe povolenia ministerstva. Podľa citovaného zákona zaobchádzať s omamnými a psychotropnými látkami môže len fyzická osoba alebo právnická osoba, ak splní podmienky ustanovené týmto zákonom, a to na základe povolenia, ktoré vydáva ministerstvo. Podľa citovaného zákona omamné a psychotropné látky I. skupiny možno pestovať, vyrábať, dovážať, vyvážať, vydávať a vykonávať ich tranzit a veľkodistribúciu iba na účely výskumnej, výučbovej a expertíznej činnosti s výnimkou pestovania konopy na priemyselné účely. Podľa citovaného zákona nedovolené zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami je zaobchádzanie iným spôsobom, ako ustanovuje tento zákon. Podľa citovaného zákona držať omamné látky a psychotropné látky podľa osobitného predpisu sú oprávnení policajt, ozbrojený príslušník finančnej správy, príslušník vojenskej polície, príslušník spravodajských služieb, príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže. Ustanovenie nehovorí o účele, pre ktoré je konope pestované, postačuje len nepovolené zaobchádzanie s nimi vrátane prechovávania.

Aj keby sme prisvedčili obrane obhajoby v podobe pestovania konope na liečebné účely, teda že obžalovaný pestoval konope výhradne a len za účelom liečby chorého člena rodiny, dopustil sa nepochybne trestnej činnosti. Pohnútku spočívajúcu v účele pestovania konope pre liečbu chorého člena rodiny možno zohľadniť maximálne pri výmere trestu. Skutková podstata daného trestného činu, z hľadiska znakov subjektívnej stránky trestného činu, neobsahuje pohnútku. Pohnútka je fakultatívnym znakom subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu, ktorý ak je v subjektívnej stránke trestného činu explicitne vyjadrený, je potrebného ho skúmať a pre vznik trestnej zodpovednosti aj dokázať. V opačnom prípade, v prípade trestných činov, u ktorých nie je do zákonných znakov trestného činu disponovaná pohnútka ako ich zákonný znak, nie je potrebné pre vznik trestnej zodpovednosti skúmať a dokazovať, čo viedlo páchateľa k spáchaniu trestného činu. Pre vznik trestnej zodpovednosti je teda bez právneho významu z akých pohnútok, z akého motívu páchateľ naplnil znaky trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa . Takáto skutočnosť môže byť zohľadnená iba v prípadoch aplikácie materiálneho korektívu (pozn. len pri prečine), resp. tak ako už súd vyššie

uviedol, túto skutočnosť (pestovanie konope na liečebné účely pre člena rodiny) môže súd zohľadniť pri rozhodovaní o výmere trestu.

Produkčná plocha

V konaní tiež bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný M. Š. st. je vlastníkom predmetných nehnuteľností (vinohradu), kde obžalovaní M. Š. ml. a M. Š. st. zasadili rastliny zadovážené obžalovaným M. P.. Obžalovaný M. Š. st. ako vlastník týchto nehnuteľností vykonáva nad nimi absolútne, nikým a ničím neobmedzené právo, teda slobodne a bez zásahu vôle kohokoľvek iného rozhoduje o tom, komu umožní túto nehnuteľnosť užívať a tiež akým spôsobom užívať.

Obžalovaný M. Š. st. umožnil svojmu synovi obžalovanému M. Š. ml. predmetný vinohrad využívať nielen na bývanie, ale poskytol ho svojmu synovi aj ako produkčnú plochu, na ktorej obžalovaný M. Š. ml. planty dopestoval. Súd len pripomína, že už v prípravnom konaní sa vyjadril obžalovaný M. Š. st., že vedel už od plánt, že sa jedná o marihuanu a za akým účelom planty priniesol obžalovaný P. do vinohradu (čo potvrdil aj na hlavnom pojednávaní), teda že planty má jeho syn dopestovať a neskôr mu (obžalovanému M. P.) časť výsledného produktu odovzdať. Teda už v tomto prvotnom momente obžalovaný M. Š. st. nadobudol vedomosť o zamýšľanej protiprávnej činnosti, no napriek tomu nijako nezasiahol. Samotný obžalovaný M. Š. st. tiež vypovedal, že dovolil synovi vo vinohrade bývať a to aj po tom, čo zasadil rastliny. Tiež uviedol, že vedel, že títo mladí robia tieto akcie s fajčením, jeho syn už s tým skúsenosti mal. Jeho syn chcel masť, chcel niečo vrátiť obžalovanému M. P. a možno chcel aj niečo pre svoju potrebu. Napriek vedomosti o tejto protiprávnej činnosti, ktorú obžalovaný M. Š. ml. vykonával vo vinohrade patriacemu obžalovanému M. Š. st., tejto činnosti teda nijako nezabránil (dohováranie resp. nadávanie synovi prečo to tam je, nebolo dostatočné a pre posúdenie trestnej zodpovednosti irelevantné), túto umožnil a k tejto protiprávnej trestnej činnosti sa aj aktívne pridal (pozn. priamou účasťou) tým spôsobom, že si zobral z plánt dodaných obžalovaným M. P. od svojho syna obžalovaného M. Š. ml. a s jeho vedomím minimálne 2 ks týchto plánt marihuany a tieto dopestoval do fázy vegetačného vývoja, v ktorom sa stali omamnou látkou.

Trestné (pozn. v podobe nepriamej účasti ako pomocník) je už len konanie, ak jedna osoba poskytne nehnuteľnosť druhej osobe, o ktorej vie, že túto nehnuteľnosť využije ako produkčnú plochu na protiprávnu činnosti, napr. na zadovažovanie (pestovanie) omamnej látky. Trestné je dokonca už len to, ak vlastník nehnuteľnosti, po tom ako sa dozvie, že iná osoba, ktorá nehnuteľnosť s jeho vedomím užíva, túto využíva aj na páchanie trestnej činnosti, ale nijakým spôsobom nezasiahne a túto nehnuteľnosť páchateľovi, či už s tichým alebo výslovným súhlasom naďalej poskytuje a umožňuje mu tak pokračovanie v páchaní trestnej činnosti (bližšie viď aj Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 21. augusta 2017).

Teda ak je trestné už len samotné poskytnutie produkčnej plochy alebo dokonca aj ponechanie produkčnej plochy páchateľovi na jej ďalšie využitie, o to viac musí byť trestné (argument a minori ad maior - od menšieho k väčšiemu), ak na tejto produkčnej ploche, ktorú jeden páchateľ poskytol druhému, sa spoločne a aktívne dopúšťajú tej istej trestnej činnosti. V konaní bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný M. Š. st. nielenže sa nepriamo podieľal na páchaní trestnej činnosti poskytnutím produkčnej plochy, ale na páchaní trestnej činnosti sa podieľal priamo tým, že si zobral z plánt dodaných obžalovaným M. P. od svojho syna obžalovaného M. Š. ml. a s jeho vedomím minimálne 2 ks týchto plánt marihuany a tieto dopestoval do fázy vegetačného vývoja v ktorom sa stali omamnou látkou.

Obrana obhajoby spočívajúca v tom, že obžalovaný M. Š. st. bol síce vlastníkom predmetného vinohradu, nešlo však o žiadnu marihuanovú plantáž, jedná sa prvoplánovo o vinohrad, na ktorom je zasadených vyše tisíc koreňov viniča na 90% plochy a medzi tým bolo len 10 rastlín marihuany, je v tomto smere irelevantná. Je bez významu aké percentuálne zastúpenie mali rastliny konope na predmetných nehnuteľnostiach.

V konaní sa obžalobe podarilo preukázať, že obžalovaní M. Š. ml. a M. Š. st. spoločným konaním rastliny (planty) rodu Cannabis (konopy) zadovážené obžalovaným M. P. vypestovali do fázy vegetačného vývoja, v ktorom sa tieto rastliny stali omamnou látkou a neoprávnene spoločne tieto rastliny prechovávali

v uvedenom vinohrade. Obžalovaní M. Š. ml. a M. Š. st. konali spoločne, obidvaja sa zúčastnili na trestnej činnosti priamo a to pestovaním jednotlivých rastlín, či už ich presadením, hnojením alebo polievaním.

Niektoré spoločné prvky

Právna kvalifikácia pestovania živých rastlín (predmet vs. omamná látka vs. prostriedok)

Obhajoba obžalovaného M. P. ako alternatívu k oslobodeniu obžalovaného žiadala prekvalifikovať skutok na . Obrana obhajoby spočíva v tom, že planty zaobstarané obžalovaným M. P. nemožno považovať za drogy, ale maximálne za predmet, ktorý umožňuje v budúcnosti vyrobiť zakázaný produkt.

S uvedeným prezentovaným názorom obhajoby sa súd nestotožňuje z nasledovných dôvodov, poukazujúc tiež na zjednocujúce stanovisko 35/2016 trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež len "NS SR") z 5. apríla 2016, sp. zn. Tpj 88/2015, na zjednotenie výkladu a aplikácie ustanovení , pokiaľ sa týka trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa a .

Niet sporu o tom, že planty zaobstarané obžalovaným M. P. (v čase ich prevodu na obžalovaného M. Š. ml. o veľkosti cca 10 až 15 cm a zasadené v plastových kelímkoch) neobsahovali ešte (zatiaľ) psychotropnú látku THC ako účinnú látku v takej koncentrácii, ktorá je spôsobilá vyvolať návyk a psychickú a fyzickú závislosť ľudí charakterizovanú v o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov. Doposiaľ pestované rastliny, či planty (aj keď neobsahujú psychotropnú látku THC ako účinnú látku v koncentrácii, ktorá je spôsobilá vyvolať návyk a psychickú a fyzickú závislosť ľudí charakterizovanú v citovaného zákona) nemožno považovať za predmet určený na nedovolenú „výrobu“ omamnej látky, tak ako to predpokladá ustanovenie , nakoľko pojem výroba a pestovanie sú dva odlišné pojmy.

Podľa kto vyrobí, sebe alebo inému zadováži alebo prechováva predmet určený na nedovolenú výrobu omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Nedovolenou výrobou ( , ) sa (výkladovo) rozumie akákoľvek činnosť alebo proces, v rámci ktorého páchateľ neoprávnene zhotoví omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor. Ide najmä o neoprávnené postupy, ktorými možno v rámci priemyselnej alebo remeselnej výroby alebo iného zhotovenia či vytvorenia (okrem pestovania určitých rastlín) získať uvedené látky, vrátane čistenia a premeny týchto látok na iné návykové látky ( ), a to bez ohľadu na chemický alebo technologický postup a bez obmedzenia na určité spôsoby, ktorými sa tieto látky získavajú. Neoprávnene vyrobiť znamená ukončený proces určitej činnosti, ktorej výsledkom je získanie omamnej látky alebo psychotropnej látky, ktorá je spôsobilá ovplyvniť psychiku užívateľa, resp. znamená ohrozenie jeho života alebo zdravia, vrátane vytvorenia nebezpečného návyku na užívanie takejto látky.

Pestovanie výkladovo znamená sadenie a ošetrovanie nejakej rastliny, pričom rastlinou treba rozumieť organizmus obyčajne s listami a kvetmi čerpajúci výživu zo zeme alebo vody.

Už z takejto definície uvedených pojmov (výroba, pestovanie) , ale aj z predmetu o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, ktorý v uvádza, že predmetom úpravy tohto zákona je ustanovenie podmienok na pestovanie, spracovanie, výrobu ... a prepravu omamných látok, psychotropných látok a prípravkov... je evidentná vzájomná odlišnosť týchto dvoch pojmov.

Odlišnosť obsahu pojmov "výroba" a "pestovanie" vyplýva aj z Jednotného dohovoru o omamných látkach z 31. marca 1961, v znení Protokolu z 25. marca 1972 dopĺňajúceho Jednotný dohovor o omamných látkach, ktorý upravuje odlišnosť týchto pojmov s poukazom na zvláštnosti rastlín ako produktov prírody, pričom v zmysle čl. 1 ods. 1 písm. i) daného dohovoru sa pojmom pestovanie označuje pestovanie ópiového maku, kríku koky a rastliny Cannabis (konopa), na čo nadväzuje produkcia,

špecifikovaná v čl. 1 ods. 1 písm. t) ako proces spočívajúci v získavaní ópia, listov koky, konopy a konopnej živice z rastlín, ktoré tieto plody obsahujú. V čl. 1 ods. 1 písm. n) je následne výroba definovaná ako všetky procesy okrem produkcie, ktoré umožňujú získanie omamných látok (zahŕňa tiež čistenie a premenu týchto látok na iné drogy).

Výroba je teda proces na konci ktorého vznikne nová (iná) omamná látka. Za predmet s poukazom na treba považovať zariadenia, prístroje, vykurovacie, osvetľovacie a odsávacie systémy a pod., tiež suroviny, ktoré sú určené na výrobu omamnej látky, pokiaľ nie sú samé osobe takou látkou. Nie je teda možné proces pestovania rastliny rodu Cannabis (konopa) už od jej plánt (sadeníc) cez rôzne štádia vegetačného vývoja až po jej spracovanie do podoby vhodnej na konzumáciu považovať za výrobu omamnej látky, nakoľko ide stále o tú istú omamnú látku, ktorá má len inú formu. Nevzniká iná (nová) biologická hmota, ktorá by bola kvalitatívne odlišná od hmoty pôvodnej, ale vzniká len iná (vonkajšia) forma tej istej hmoty (ktorá obsahuje tú istú účinnú látku THC len kvantitatívne väčšiu). Zjednodušene povedané nemôže ísť o predmet určený na nedovolenú výrobu, lebo z rastliny konope nemožno vyrobiť rastlinu konope.

Niet pochýb o tom, že rastliny rodu Cannabis (konopa) sú omamnou látkou zaradenou v I. skupine prílohy č. 1 o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, ak obsahujú psychotropnú látku THC ako účinnú látku, a to v koncentrácii, ktorá je spôsobilá vyvolať návyk a psychickú a fyzickú závislosť ľudí charakterizovanú v citovaného zákona .

Podľa o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov omamné látky sú látky vyvolávajúce návyk a psychickú a fyzickú závislosť ľudí charakterizovanú zmenami správania sa so závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami, na ktoré sa vzťahuje medzinárodný dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná.

Ak je splnený vyššie uvedený predpoklad, sú rastliny rodu Cannabis (konopa) omamnou látkou v zmysle alebo bez ohľadu na okolnosť, že ide o rastliny doposiaľ nespracované. Doposiaľ pestované rastliny teda nie sú predmetom určeným na nedovolenú výrobu omamnej látky alebo psychotropnej látky v zmysle (viď. zjednocujúce stanovisko NS SR z 5. apríla 2016, sp. zn. Tpj 88/2015).

S poukazom na vyššie prezentované závery a úvahy je teda zrejmé, že planty o počte minimálne 10 ks zaobstaraných obžalovaným M. P. v čase ich prevodu na obžalovaného M. Š. ml. (o veľkosti cca 10 až 15 cm a zasadené v plastových kelímkoch) nie je možné označiť za predmet určený na nedovolenú výrobu omamnej látky, zároveň platí, že tieto planty (sadenice) v tom čase neobsahovali ešte (zatiaľ) psychotropnú látku THC ako účinnú látku v takej koncentrácii, ktorá je spôsobilá vyvolať návyk a psychickú a fyzickú závislosť ľudí charakterizovanú v o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, inak aj povedané, teda neboli ešte (zatiaľ) dopestované do vegetačnej fázy, v ktorej by sa tieto planty (rastliny) stali omamnou látkou a preto je namieste tieto subsumovať pod prostriedok zadovážený obžalovaným M. P. ako účastníkom (pomocníkom) na trestnom čine, ktorý týmto (zadovážením plánt) poskytol M. Š.V. ml. pomoc na neoprávnené zadováženie (pestovanie) a prechovávanie (držanie) omamnej látky, poukazujúc pritom na úmysel pomocníka, tak ako je už vyššie odôvodnené.

Pestovanie rastlín rodu Cannabis (konopa) je potrebné kvalifikovať ako neoprávnené zadováženie omamnej látky v zmysle , pričom trestný čin je dokonaný dopestovaním rastlín do štádia vegetačného vývoja, v ktorom obsahujú dostatočné množstvo účinnej látky na vyvolanie potrebného účinku (teda psychotropnú látku THC ako účinnú látku v takej koncentrácii, ktorá je spôsobilá vyvolať návyk a psychickú a fyzickú závislosť ľudí charakterizovanú v o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov)

Omamnú látku rastliny rodu Cannabis (konopa) možno neoprávnene prechovávať ( ) aj súbežne s pestovaním takých rastlín, ak je produkčná plocha súčasťou priestoru fakticky ovládaného páchateľom alebo inou osobou, ktorá páchateľovi využitie priestoru umožní alebo páchateľa na pestovanie rastlín použije. Zákonné znaky podľa a Trestného

zákona sa v takom prípade použijú popri sebe (viď. zjednocujúce stanovisko NS SR z 5. apríla 2016, sp. zn. Tpj 88/2015).

Rozsah činu a problematika vysušovania

Obrana obhajoby obžalovaného M. Š. st. spočíva v tom, že pre posúdenie otázky, koľko dávok drogy je možné pripraviť zo zaistenej čerstvej zelenej rastliny je rozhodujúce práve samotné rozhodnutie spracovateľa poukazujúc pritom na akési možné príklady, ako sa mohol spracovateľ (obžalovaný M. Š. st.) rozhodnúť, teda že tento konajúci v omyle by pravdepodobne použil na vysušovanie len listy (odpadové časti rastliny) a tie majú nižší obsah THC. Ale aj možnosť, že spracovateľ by použil na vysušovanie celú zaistenú rastlinu, čím by sa znížila koncentrácia účinnej látky THC.

Obhajoba obžalovaného M. P. i M. Š. st. tiež namietala, že niektoré rastliny zaistené v rámci domovej prehliadky vo vinohrade nemožno označiť za omamné látky, nakoľko niektoré zaistené rastliny nemali minimálne hmotnosť 0,5 g a súčasne množstvo účinnej látky THC vo výške minimálne 2% hmotnostných.

S prezentovanou obranou obhajoby sa súd nestotožňuje z nasledovných dôvodov. Súd na začiatku dáva do pozornosti, že pojem obvykle jednorazová dávka drogy ( ) nie je znakom skutkovej podstaty predmetného trestného činu podľa . Preto ani nie je dôvod pri stanovení rozsahu činu vychádzať z počtu obvykle jednorazových dávok drogy (tu len súd poznamenáva, že v tomto smere postupoval prokurátor správne, keď v skutkovej vete túto okolnosť - počet dávok ani neuvádzal, keďže s ohľadom na predmetnú právnu kvalifikáciu je tento údaj irelevantný).

Pri rozsahu činu pri trestnom čine nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa je nutné vychádzať z celkovej hodnoty zaistenej vypestovanej omamnej látky, pričom hodnotu (cenu) omamnej látky je nutné stanoviť v závislosti od miesta, kde bola zaistená a od času, kedy bola zaistená.

Ak ide o látku, ktorá sa koncovému užívateľovi predáva na nelegálnom trhu podľa jej hmotnosti (sušina konope na prípravu cigariet), rozsah činu sa určuje násobkom dolnej hranice zaisteného cenového rozpätia drogy za hmotnostnú jednotku, podľa množstva (gramáže) posudzovaného materiálu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. marca 2019, sp.zn. , uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov SR 2/2019).

Konanie páchateľa v zmysle objektívnej stránky predmetného trestného činu je obligatórne, nehovorí o prechovávaní účinnej látky THC v omamnej látke. Takýto údaj o množstve účinnej látky je pre konzumenta neznámy. Údaj o koncentrácii účinnej látky THC nie je pre pestovateľa známy, nakoľko koncentrácia a obsah účinnej látky THC sa v konope zisťuje špeciálnym laboratórnym vyšetrením za použitia prístrojovej techniky. Pri zadovážení omamnej látky sa bežný konzument orientuje v hmotnostných jednotkách (gramoch). Ten, kto marihuanu pestuje, prechováva, konzumuje, predáva alebo kupuje a pod., obsah účinnej látky THC nepozná. Každý však pozná váhové množstvo konope a konzumenti si marihuanu zadovažujú v hmotnostných jednotkách na gramy, nie podľa koncentrácie THC. Vzhľadom na takto zaužívaný spôsob obstarávania omamných látok je preto smerodajné vychádzať z hmotnosti zaistenej omamnej látky a nie od koncentrácie účinnej látky THC. Hmotnostné kritérium je prvoradé kritérium, pretože práve v ňom je zahrnuté jednak objektívne, ako aj subjektívne hľadisko (zavinenie), ktoré spočíva vo vedomosti páchateľa, aké množstvo drogy neoprávnene prechováva a pod. Pri rastlinách rodu Cannabis (konope) sa teda vychádza primárne z hmotnostného kritéria a obsah THC v nej má význam len pre zistenie, či skutočne ide o omamnú látku. Množstvo účinnej látky má vplyv na splnenie kvalitatívnych kritérií posudzovaného materiálu podľa a v nadväznosti na to podľa , o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov.

Súd sa nestotožňuje s argumentáciou obhajoby, že niektoré zaistené rastliny, ktoré nedosahujú hmotnosť 0,5 g (pozn. súdu minimálna hmotnostná hranica obvykle jednorazovej dávky, vychádzajúc pritom z priemernej hmotnosti tabakovej cigarety) a súčasne minimálnu koncentráciu účinnej látky THC vo výške 2% nemožno považovať za omamné látky, poukazujúc na „ustálenú“ súdnu prax, zároveň však odkazujúc len na jedno rozhodnutie a to uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. zo dňa 30.06.2016. Tak ako už súd uviedol, pojem obvykle jednorazová dávka drogy

nie je znakom skutkovej podstaty predmetného trestného činu podľa . V podmienkach Slovenskej republiky je daná nulová tolerancia k prechovávaniu akéhokoľvek množstva drogy, z čoho vyplýva, že prechovávanie hoci aj 0,1 g rastliny konope (samozrejme v koncentrácii spôsobilej ovplyvniť psychiku konzumenta) je trestné (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ). Prechovávanie omamnej látky nie je na účel aplikácie limitované minimálnym množstvom. Prechovávanie v množstve síce obvyklým spôsobom aplikovateľnom, avšak v menšom než z hmotnostného hľadiska zodpovedá obvykle jednorazovej dávke, je trestným činom, pokiaľ je droga vzhľadom na množstvo účinnej látky obsiahnutej v celkovom množstve zaisteného materiálu spôsobilá nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. apríla 2017, sp.zn. , uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov SR 8/2017). Je trestné neoprávnené prechovávanie akéhokoľvek množstva omamnej látky a to aj v množstve menšom ako je jedna obvykle jednorazová dávka na použitie, ak s ohľadom na toto množstvo drogy a jej účinok možno vysloviť, že ide o návykovú látku v zmysle . Beztrestnosti sa môže páchateľ domáhať len z dôvodu nenaplnenia materiálneho korektívu (pozn. len pri prečine), nie však preto, že prechovával menšie množstvo drogy, aké zodpovedá jednej obvyklej jednorazovej dávke na použitie (viď aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. marca 2019, sp.zn. , uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov SR 2/2019).

Poukazujú na závery znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz, odvetvie kriminalistická toxikológia stopa č. 1 ks rastliny konope s upotrebiteľnou hmotnosťou po vysušení 133 mg a koncentráciou THC menej ako 0,5 % hmotnostných vzhľadom na nízky obsah THC má na psychiku človeka iba nepatrný vplyv. Rovnako u stopy č. 10 (sušené konope) s hmotnosťou 38 mg s ohľadom na veľmi nízku hmotnosť je uvedené množstvo nepostačujúce ani na prípravu jednej bežnej dávky drogy. Uvedený materiál nebol obžalobou správne pripísaný na ťarchu obžalovaným. Ostatný zaistený materiál (viď skúmané stopy č. 2 až 9 a 11 až 13 v znaleckom posudku) však podľa názoru súdu je omamnou látkou, nakoľko okrem naplnenia patričného hmotnostného kritéria, táto obsahuje účinnú látku THC v koncentrácii, ktorá je spôsobilá vyvolať návyk a psychickú a fyzickú závislosť ľudí charakterizovanú v o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, a to v koncentrácii minimálne 1% hmotnostných (viď napr. aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 20.5.2004). V tomto smere poukazuje súd tiež aj na iné rozhodnutia, kde bola akceptovaná nižšia hmotnosť než 0,5 g alebo nižšie percentuálne zastúpenie účinnej látky THC než 2% (napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. zo dňa 11.01.2018, uznesenie Krajského súdu v Nitre sp.zn. zo dňa 23.11.2017, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. zo dňa 25.02.2016, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. zo dňa 15.05.2018).

S poukazom na odborné vyjadrenie NAKA PPZ, národnej protidrogovej jednotky (č.l. 227-228) hodnota zaistených omamných látok o celkovej hmotnosti (pozn. súdu upotrebiteľnej časti) 715,487 g v Trnavskom kraji, v 3. štvrťroku 2018 bola najmenej 7.154,87 Eur, čím obžalovaný spáchali čin vo väčšom rozsahu. Hodnota 1 gramu omamnej látky cannabis (konope) v 3. štvrťroku 2018 v Trnavskom kraji bola 10 až 15 Eur. Pri rozsahu činu súd teda vychádzal z celkovej hodnoty zaistenej omamnej látky, pričom hodnotu (cenu) omamnej látky stanovil v závislosti od miesta, kde bola zaistená a od času, kedy bola zaistená. Rozsah činu určil násobkom dolnej hranice zaisteného cenového rozpätia drogy za hmotnostnú jednotku, podľa množstva (gramáže) posudzovaného materiálu.

Súd len poznamenáva (na margo obrany obhajoby), že ak by sme aj prijal ich prezentované stanovisko, nič to nemení na právnej kvalifikácii skutku v prospech obžalovaných. Súd len pre upresnenie uvádza, ktorých rastlín (poňatých do skutkovej vety, nakoľko nie všetky zaistené rastliny boli obžalobou pripísané na ťarchu obžalovaným - viď stopy č. 1 a 9) sa to vlastne týka. Jedná sa teda o stopy č. 3, 6, 7, 11, 12 v úhrnnej hodnote 1.715,46 Eur. Súd dáva do pozornosti, že ak by aj prijal obranu obhajoby (teda, že za omamnú látku by považoval len tú, ktorá má min. hmotnosť 0,5 g a súčasne min. koncentráciu účinnej látky THC vo výške 2%) nič by to nemenilo na skutočnosti, že obžalovaní spáchali čin vo väčšom rozsahu, nakoľko len samotná (stopa č. 4) rastlina konope mala po vysušení hmotnosť upotrebiteľnej (teda fajčiteľnej časti) 405,96 g s priemernou koncentráciou 12,5% hmotnostných THC obsahujúce 50745 mg THC, pričom hodnota omamnej látky dosiahla sumu 4.059,60 Eur. Taktiež ďalšie rastliny spĺňali vyššie uvedené kritériá, na ktoré poukazuje obhajoba (stopa č. 2) 1 ks čerstvej rastliny konope s

upotrebiteľnou hmotnosťou po vysušení 117,69 g s priemernou koncentráciou 2,2% hmotnostných THC obsahujúce 2589 mg THC, pričom hodnota omamnej látky dosiahla sumu 1.176,90 Eur, (stopa č. 5) 1 ks čerstvej rastliny konope s upotrebiteľnou hmotnosťou po vysušení 1397 mg s priemernou koncentráciou 7,0% hmotnostných THC obsahujúce 98 mg THC, pričom hodnota omamnej látky dosiahla sumu 13,97 Eur, (stopa č. 8) 1 ks čerstvej rastliny konope s upotrebiteľnou hmotnosťou po vysušení 13,5 g s priemernou koncentráciou 3,3% hmotnostných THC obsahujúce 446 mg THC, pričom hodnota omamnej látky dosiahla sumu 135,- Eur, (stopa č. 9) 1 ks polosuchej rastliny konope s upotrebiteľnou hmotnosťou po vysušení 3008 mg s priemernou koncentráciou 6,3% hmotnostných THC obsahujúce 190 mg THC, pričom hodnota omamnej látky dosiahla sumu 30,08 Eur, (stopa č. 13) plastové vrecko s tlakovým uzáverom, v ktorom sa nachádzalo sušené konope s hmotnosťou 2314 mg a s priemernou koncentráciou 7,6% hmotnostných THC obsahujúce 176 mg THC, pričom hodnota omamnej látky dosiahla sumu 23,14 Eur. Teda z hľadiska hmotnostného kritéria (prvoradého kritéria) a tiež kritéria množstva účinnej látky (sekundárneho kritéria) niet sporu medzi stranami, že rastliny (stopy č. 2, 4, 5, 8, 9, 13) spĺňajú vyššie uvedené kritéria, na ktoré poukazuje obhajoba (min. hmotnosť 0,5 g a súčasne min. koncentrácia účinnej látky THC vo výške 2%), avšak ich úhrnná hodnota je minimálne vo výške 5.439,41 Eur, čo je stále väčší rozsah.

K problematike dosušovania súd dáva do pozornosti, že pestovanie rastlín rodu Cannabis (konopa) je potrebné kvalifikovať ako neoprávnené zadováženie omamnej látky v zmysle , pričom trestný čin je dokonaný dopestovaním rastlín do štádia vegetačného vývoja, v ktorom obsahujú dostatočné množstvo účinnej látky na vyvolanie potrebného účinku (teda psychotropnú látku THC ako účinnú látku v takej koncentrácii, ktorá je spôsobilá vyvolať návyk a psychickú a fyzickú závislosť ľudí charakterizovanú v o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov). Bližšie viď zjednocujúce stanovisko NS SR z 5. apríla 2016, sp. zn. Tpj 88/2015.

Čím viac rastlín páchateľ pestuje, resp. čím starostlivejšie ich pestuje, tým sa rozsah jeho trestnej činnosti jeho vlastným pričinením zväčšuje. Nevyžaduje sa pritom, aby páchateľ rastlinu aj skutočne dosušil. Tak ako sa vyjadril aj súdny znalec na hlavnom pojednávaní pri procese dosušovania sa množstvo účinnej látky (THC) nemení, zostáva rovnaké. Pri dosušovaní sa hmotnosť rastliny len znižuje, lebo sa zbavuje vody. Pri sušení sa hmotnosť znižuje, zvyšuje sa koncentrácia účinnej látky, hmotnosť účinnej látky THC sa nemení, tá je konštantná, mení sa len koncentrácia. Dosušovaním rastliny konope množstvo THC ostáva vždy buď rovnaké ako v živej rastline alebo toto THC klesá. Pokiaľ sa teda bavíme o optimálnych podmienkach sušenia na pôde Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, tie môžu ísť jedine na prospech páchateľa, keďže hmotnosť upotrebiteľnej časti je o to nižšia. Dosušovaním rastlín sa teda nikdy nemôže zvýšiť obsah THC v rastline a teda zväčšiť rozsah trestnej činnosti (zodpovednosti) páchateľa.

Z uvedených dôvodov je preto obrana obhajoby v podobe iného možného spôsobu dosušovania obžalovaným, než je tomu v podmienkach Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, irelevantná. Je bez významu, akým spôsobom by iný spracovateľ (v danom príde obžalovaný) zvolil spôsob dosušovania (či by na sušenie použil len odpadové časti rastliny ako uvádza obhajoba, alebo by použil na vysušovanie celú zaistenú rastlinu a pod., čím by mohol znižovať pri dosušovaní koncentráciu účinnej látky THC). Je celkom bez významu, akým spôsobom by obžalovaný vysušil dopestované rastliny rodu Cannabis (dokonca kľudne by ich v rámci procesu sušenia mohol aj úplne zničiť), nakoľko trestná činnosť, bola dokonaná už len samotným dopestovaním rastliny do štádia vegetačného vývoja, v ktorom obsahujú dostatočné množstvo účinnej látky THC na vyvolanie potrebného účinku a nie až dosušením rastliny.

Inak aj povedané, ak páchateľ neskôr (už po dokonaní trestného činu) nekvalitne dosuší rastlinu, resp. ju aj zničí, nemožno toto nekvalitné dosušenie chápať ako hmotnoprávnu okolnosť, ktorá zmenšuje jeho vinu alebo ho viny zbavuje. Súd sa teda plne stotožňuje s prezentovaným názorom obžaloby. Takýto stav nastáva iba z toho dôvodu, že páchateľ nechtiac zničil dôkaz a pre OČTK by to mohlo znamenať dôkaznú núdzu, keďže nik by nezistil pôvodný (skutočný) obsah účinnej látky THC v takejto rastline. Teda okolnosť zlého dosušenia nie je okolnosť hmotnoprávna.

Súd posúdil dôkazy jednotlivo i v celku a dospel k záveru, že tieto dávajú ucelenú, jednotnú, logickú, ničím nenarušenú reťaz dôkazov smerujúcich jedine k uznaniu viny obžalovaných. Vykonaným

dokazovaním bolo preukázané konanie obžalovaných, následok aj príčinná súvislosť medzi konaním a následkom a je dané aj zavinenie ako subjektívna stránka medzi konaním a následkom, ktoré zavinenie malo v tomto prípade formu priameho úmyslu.

Trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi je z hľadiska následku trestným činom ohrozovacím, teda z hľadiska objektívnej stránky predpokladá taký charakter skutkového deja, ktorého následkom nie je vznik poruchy na zákonom chránených hodnotách, ale pri ktorom by takáto porucha v rozumnej miere nastať mohla. Primárnym objektom skúmaného trestného činu je ľudské zdravie. Trestný čin postihuje také konania, ktorými páchateľ v súvislosti s narábaním s omamnými a psychotropnými látkami ohrozí zdravie iných ľudí, pričom je bez právneho významu či k poškodeniu zdravia aj skutočne došlo. Účelom predmetnej skutkovej podstaty je zabrániť aj tomu, aby sa redukoval počet omamných a psychotropných látok v obehu, aby sa omamné látky dostali, pokiaľ možno, k čo najmenšiemu počtu ľudí. S aplikáciou (užívaním) omamných látok sú spojené následky ako psychická a fyzická závislosť, zmeny správania a užívanie týchto látok má dosah aj v sociálnej oblasti. Uvedený výpočet, z hľadiska obsahu, je zhodný s primárnym a sekundárnym objektom tohto trestného činu, ktoré boli konaním obžalovaných nepochybne zasiahnuté.

Konanie obžalovaného M. Š. ml. napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi spolupáchateľstvom podľa k , , , s poukazom na , nakoľko tento si neoprávnene zadovážil omamnú látku jej dopestovaním, túto neopravene prechovával po akúkoľvek dobu a čin spáchal vo väčšom rozsahu a závažnejším spôsobom konania (na viacerých osobách), pričom pokiaľ ide o pestovanie a prechovávanie omamnej látky, konal tak spoločne so svojím otcom obžalovaným M. Š. st. Konanie obžalovaného Jozefa Šaru st. napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi spolupáchateľstvom podľa k , , , nakoľko spolu so svojím synom obžalovaným M. Š. ml. si neoprávnene zadovážil omamnú látku jej dopestovaním, túto neopravene prechovával po akúkoľvek dobu a čin spáchal vo väčšom rozsahu. Konanie obžalovaného M. P. napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa , , spáchaný formou účastníctva podľa (pomoc), nakoľko zadovážením prostriedkov plánt rastliny rodu Cannabis (konopa) poskytol obžalovanému M. Š. ml. pomoc na neoprávnené zadováženie omamnej látky jej dopestovaním a jej neoprávnené prechovávanie.

Výrok o treste

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, ďalej na priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaných, ich pomery a možnosť nápravy.

S poukazom na u obžalovaných M. Š. ml. a M. Š. st. tiež prihliadol na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu a s poukazom na u obžalovaného M. P. aj na význam a povahu jeho účasti na spáchanom trestnom čine.

Pokiaľ ide o spôsob spáchania činu, následok, zavinenie a pohnútku súd vychádzal z okolností vyššie podrobne popísaných u toho ktorého obžalovaného, ktoré viedli k spáchaniu skutku a z ktorých je zrejmé, že závažnosť protiprávneho konania obžalovaných je vysoká. Protiprávneho konania sa dopustili zo zištného motívu. Pokiaľ ide o motív pestovania omamnej látky na liečebné účely u obžalovaného M. Š. st., k tomuto viď odôvodnenie v časti uznania viny. Obžalovaní závažným spôsobom porušili záujem spoločnosti na ochrane ľudského života a zdravia pred škodlivými účinkami omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov. Vo vzťahu k zavineniu mal súd preukázaný priamy úmysel u všetkých obžalovaných, tak ako už súd vyššie odôvodnil.

Obžalovaný M. Š. ml.

Z hľadiska posúdenia osoby páchateľa, jeho osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného M. Š. ml. súd zistil, že obžalovaný nie je z miesta bydliska bližšie hodnotený. Obžalovaný je kladne hodnotený v podmienkach výkonu väzby. Z odpisu registra trestov SR je zrejmé, že obžalovaný bol v minulosti 2 x odsúdený (pozn. len k alternatívnemu druhu trestu povinnej práce), v obidvoch prípadoch sa však na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Z výpisu z evidencie priestupkov MV SR je zrejmé, že obžalovaný sa v minulosti nedopustil priestupku.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd tiež prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Obžalovaný urobil pred súdom vyhlásenie o vine, k spáchaniu trestného činu sa priznal a trestný čin úprimne oľutoval, čo mu poľahčilo s poukazom na . U obžalovaného teda prevyšoval pomer poľahčujúcich okolností, čím sa znížila v jeho prípade horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3. Teda trestná sadzba 10 až 15 rokov po jej úprave je v rozpätí 10 rokov až 13 rokov a 4 mesiace.

Súd má za to, že v danom prípade (u obžalovaného M. Š. ml.) bolo možné použiť ustanovenie , Tr. zákona per analogiam vzhľadom na to, že obžalovaný pred súdom učinil vyhlásenie podľa , ktoré bolo súdom aj prijaté. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na zjednocujúce Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, kde okrem iného sa konštatuje, že ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa , , teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa , (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Analógia je pri aplikácii neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu nad rámec zákona. V iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v zákone a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu.

Je teda na mieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine mal možnosť pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste, čo súd v danom prípade učinil. Súd tak uložil obžalovanému M. Š. ml. trest znížený pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby 10 rokov o 1/3 na 6 rokov a 8 mesiacov. Súd len poznamenáva, že pri znižovaní dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa sa prihliada len na dolnú hranicu bez ohľadu na sadzbu hornú (teda nevychádza sa s rozdielu medzi hornou a dolnou, ako je tomu pri ustanovení ).

Súd len poznamenáva, že pokiaľ obhajoba žiadala aplikáciu iného ustanovenia pre mimoriadne zníženie trestu a to a znížiť obžalovanému trest až na 5 rokov pod spodnú hranicu trestnej sadzby, k uvedenému neboli splnené zákonné podmienky s poukazom na .

Obžalovaný M. Š. st.

Z hľadiska posúdenia osoby páchateľa, jeho osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného M. Š. st. súd zistil, že obžalovaný nie je z miesta bydliska bližšie hodnotený. Z odpisu registra trestov SR je zrejmé, že obžalovaný nebol v minulosti odsúdený. Z výpisu z evidencie priestupkov MV SR je zrejmé, že obžalovaný sa v minulosti dopustil jedného priestupku na úseku cestnej premávky (pozn. dvoch priestupkov už počas trestného stíhania).

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol tiež na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Obžalovaný viedol

pred spáchaním trestného činu riadny život, čo mu poľahčilo s poukazom na . Nič nemení na tomto skutočnosť, že tento sa dopustil jedného drobného priestupku na úseku cestnej dopravy, za ktorý bol sankciovaný pokutou.

Súd vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam obžalovanému uložil trest odňatia slobody podľa na samej dolnej hranici trestnej sadzby, a to vo výmere 10 rokov. Súd uložil trest odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby, ktorá ostala nezmenená i napriek tomu, že súd prihliadol na poľahčujúcu okolnosť podľa , nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť a následne s použitím sa znížila horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3 (teda sadzba po jej úprave bola v rozmedzí od 10 rokov do 13 rokov a 4 mesiace). Súd poukazuje na to, že v zmysle je vylúčené za zločin s hornou hranicou presahujúcou päť rokov uložiť iný trest ako trest odňatia slobody. Obžalovaný M. Š. st. sa ako spolupáchateľ obžalovaného M. Š. ml. podieľal významnou mierou na spáchaní trestného činu, nakoľko tento nielenže poskytol produkčnú plochu na pestovanie omamnej látky, ale i sám sa aktívne zapojil do samotného pestovania omamnej látky, pričom pestovaniu (minimálne dvoch rastlín, ktoré zasadil medzi vinič) venoval toľkú starostlivosť, že tieto dve rastliny mali zásadný význam na kvalifikovanej skutkovej podstate trestného činu. Súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, teda na samej dolnej hranici, nakoľko nebol najmenší dôvod ukladať trest nad touto dolnou hranicou trestnej sadzby, pričom však zároveň neboli splnené ani zákonné podmienky na mimoriadne zníženie trestu u obžalovaného M. Š. st. Pokiaľ ide o motív pestovania rastlín na liečebné účely prezentovaný obžalovaným M. Š. st. a ktorý súd vyhodnotil ako účelový (viď odôvodnenie v časti uznania jeho viny - pestovanie konope na liečebné účely), na uvedené súd nemohol prihliadnuť ani v rámci úvah o mimoriadnom znížení trestu, nakoľko tento motív prezentovaný obžalovaným žiadnym vierohodným spôsobom súdu ani nepreukázal. Vzhľadom na osobu páchateľa a na okolnosti prípadu, poukazujúc aj na množstvo zaistenej omamnej látky, si to vyžaduje účinná ochrana spoločnosti pred obžalovaným a zároveň nie sú predpoklady, že by nápravu obžalovaného bolo možné dosiahnuť inak. Takto uložený trest je podľa názoru súdu primeraný, splní funkciu ochrany spoločnosti i prevencie (individuálnej i generálnej) a zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Obžalovaný M. P.

Z hľadiska posúdenia osoby páchateľa, jeho osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného M. P. súd zistil, že obžalovaný je kladne hodnotený v podmienkach výkonu väzby. Z odpisu registra trestov SR je zrejmé, že obžalovaný bol v minulosti 2 x odsúdený, v obidvoch prípadoch sa však na neho hľadí, akoby nebol odsúdený a 1 x bol v jeho prípade schválený zmier. Z výpisu z evidencie priestupkov MV SR je zrejmé, že obžalovaný sa v minulosti dopustil trinástich priestupkov na úseku cestnej premávky.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol tiež na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u obžalovaného nezistil ani jednu poľahčujúcu okolnosť a ani priťažujúcu okolnosť.

Súd vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam obžalovanému uložil trest odňatia slobody podľa na samej dolnej hranici trestnej sadzby, a to vo výmere 10 rokov. Súd poukazuje na to, že v zmysle je vylúčené za zločin s hornou hranicou presahujúcou päť rokov uložiť iný trest ako trest odňatia slobody. Súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, teda na samej dolnej hranici, nakoľko nebol najmenší dôvod ukladať trest nad touto dolnou hranicou trestnej sadzby, pričom však zároveň neboli splnené ani zákonné podmienky na mimoriadne zníženie trestu. Obžalovaný M. P. sa na trestnej činnosti síce podieľal len nepriamou účasťou (ako pomocník), ale zároveň tak významným spôsobom, že bez jeho prispenia (pomoci) by k žiadnemu spáchaniu trestnej činnosti nikdy nedošlo. Jeho pomoc na trestnom čine nie je nezanedbateľná, ale práve naopak svojou činnosťou (účasťou) prispel k spáchaniu trestnej činnosti významným spôsobom, konštituoval nevyhnutné predpoklady pre spáchanie trestného činu a to zadovážením plánt, tak ako už súd odôvodnil v časti uznania viny tohto obžalovaného. Vzhľadom na osobu páchateľa a na okolnosti prípadu, poukazujúc aj na množstvo zaistenej omamnej látky, si to vyžaduje účinná ochrana spoločnosti pred obžalovaným a zároveň nie sú predpoklady, že by nápravu obžalovaného bolo možné dosiahnuť inak. Takto uložený trest je podľa názoru súdu primeraný, splní funkciu ochrany spoločnosti i prevencie (individuálnej i generálnej) a zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Pre výkon trestu odňatia slobody boli všetci obžalovaní v súlade s ustanovením zaradení do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. I keď podľa má byť páchateľ obzvlášť závažného zločinu zaradený do ústavu s maximálnym stupňom stráženia, má súd s ohľadom na osobu obžalovaných (ani jeden z nich nebol doposiaľ vo výkone trestu) a závažnosť trestného činu za to, že ich náprava bude lepšie zaistená s miernejším režimom a preto rozhodol podľa o ich zaradení do ústavu so stredným stupňom stráženia. Súd len poznamenáva, že citované ustanovenie je aplikovateľné nielen na ods. 2 (ako tomu zvádza prvá veta citovaného ustanovenia), ale je aplikovateľné i na ods. 3 u obzvlášť závažného zločinu pri treste neprevyšujúcom 15 rokov, čo vyplýva z poslednej vety ustanovenia (bližšie viď aj judikatúru R 55/2014, rozsudok NS SR z 29.01.2013).

Vzhľadom k tomu, že súd odsudzuje obžalovaných za obzvlášť závažný zločin s poukazom na im obligatórne uložil aj ochranný dohľad na 2 roky s poukazom na .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou Okresného súdu Skalica na Krajský súd v Trnave (okrem výroku o vine obžalovaného M. Š. ml.), pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (/1 ). Odvolanie má odkladný účinok. (/2 ).

Proti tomuto rozsudku v časti výroku o vine obžalovaného M. Š. ml. nie je prípustné odvolanie ani dovolanie, okrem dovolania podľa ( )

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (/1a ) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (/1,2 ). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (/2 ) -obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (/1b ) a to len vo svoj prospech (/2 )

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (/2 ).

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (/2 ).

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (/1 ).

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (/1c ), a to v neprospech obžalovaného (/1 ). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (/1d ) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.