Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/72/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej v právnej veci navrhovateľky P.. U. U., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXXX/XX, XXX XX F., právne zastúpená advokátom JUDr. Tibor Bašista, so sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad, IČO: 35 507 128, proti odporcovi W.. P. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. O. XXXX/X, XXX XX H., právne zastúpený advokátkou JUDr. Iveta Višňovská, so sídlom Radničné námestie 4, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 31 980 864, o výživné manželky s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. -504 zo dňa 19. februára 2019, takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. okrem výroku o splatnosti istiny.

II. Mení rozsudok vo výroku II. tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 1.026,40 eur s tým, že istina v celkovej sume 1.416,40 eur sa povoľuje odporcovi splácať v splátkach po 50,- eur mesačne pod následkom straty výhody splátok do úplného zaplatenia dlhu, a to vždy do 25. dňa v mesiaci s tým, že prvá splátka sa stane zročnou po doručení tohto rozsudku.

III. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II. v časti o zaplatenie sumy prevyšujúcej 1.416,40 eur.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 390,- Eur a to v mesačných splátkach po 39,- EUR vždy do 25 v tom ktorom mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že nezaplatením jednej splátky stáva sa splatný celý dlh.

II. V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.

III. Žiaden ź účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil , , , , , Zákona o rodine, .

3. Uznesením sp. zn. -343 zo dňa 28.09.2017 Krajský súd v Prešove ako odvolací súd zrušil prvý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že závery súdu prvej inštancie sú veľmi všeobecné

a nekonkrétne. Z odôvodnenia nevyplýva, ako súd vyhodnotil životnú úroveň strán sporu a akým spôsobom ju premietol do konečného rozhodnutia a tiež nie je zrejmé, do akej miery prihliadal na starostlivosť o domácnosť a o maloleté dieťa. Na základe uvedeného bolo preto úlohou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť a odôvodniť, aký je rozdiel medzi príjmami a výdavkami účastníkov konania počas platnosti hráčskej zmluvy odporcu, pričom minimálne v tomto období sa javí, že životná úroveň účastníkov nebola rovnaká. Po skončení platnosti hráčskej zmluvy je situácia odlišná, resp. javí sa byť odlišnou a možno súhlasiť aj s odvolacími námietkami navrhovateľky, že do jej príjmu nemôže byť započítané výživné na mal. dieťa, ktoré má slúžiť zabezpečovaniu potrieb mal. dieťaťa. Nemôže byť brané ako súčasť riadnych príjmov navrhovateľky aj pokiaľ sa o dieťa osobne stará.

4. Po vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súd prvej inštancie posúdil žalobu ako čiastočne dôvodnú, nakoľko sa stotožnil s názorom, že za určité obdobie vznikol navrhovateľke nárok na manželské výživné, avšak nie v takej výške a rozsahu v akom si uplatnila za obdobie od 01.01.2016 do 10.05.2017. Uviedol, že účastníci konania spolu nežili a nehospodárili od októbra 2015 a vzájomne si nepomáhali. Súd vychádzal pri príjme u navrhovateľky za obdobie od 01/2016 do 12/2016 á 226,72 Eur a január - máj 2017 á 236,72 Eur, pričom jej mesačné výdaje boli vyššie ako jej príjem a predstavovali čiastku za jedlo, oblečenie, bývanie, služby spojené s bývaním a ostatné poplatky. Príjem u odporcu, ktorý žil u svojich rodičov predstavoval za obdobie 01/2016 - 05/2016 1.575,- Eur a 200,- Eur príspevok na bývanie a od júna 2016 do augusta 2016 bol evidovaný na R. bez príjmu - podpory v nezamestnanosti a v septembri 2016 predstavoval jeho príjem 500,- Eur, október 430,44 Eur, november 465,22 Eur, december 465,22 Eur, január 2017 465,22 Eur, február bez príjmu, marec 932,25 Eur, apríl bez príjmu a máj bez príjmu. Výdaje predstavovali (investičné poistenie, športová poistka, zálohové platby sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa, platba hypotéky, mobil, televízia, internet, strava, daň za auto, daňové priznanie, výživné na maloleté dieťa, pričom tu nie sú zahrnuté náklady za stravu a ošatenie a hygienické potreby.

5. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že navrhovateľke vzniklo právo na manželské výživné za obdobie od 20.01.2016 do 31.05.2016, kedy na základe hráčskej zmluvy č. 10/2015 predstavoval príjem odporcu á 1.575 Eur a príspevok na bývanie vo výške 200,- Eur a ich životná úroveň nebola rovnaká, nakoľko príjem predstavoval za uvedené obdobie u odporcu 7.729,83 Eur a výdaje 7.339,74 Eur, čo predstavuje rozdiel 390,09 Eur, pričom súd k výdajom pripočítal za uvedené obdobie náklady na ošatenie a na stravu sumu á 200,- Eur a to v takej výške ako si uplatnila aj navrhovateľka vo svojich výdajoch. Príjem navrhovateľky predstavoval za uvedené obdobie á 226,72 Eur. Za ostatné obdobie bol príjem navrhovateľky a odporcu nižší ako boli ich výdaje, a preto bolo priznané len výživné za obdobie od podania žaloby - 20.1.2016 do právoplatnosti rozvodu 10.5.2017 vo výške 390,- Eur a v prevyšujúcej časti ohľadne výšky výživného á 500,- Eur mesačne od 01.01.2016 do 10.05.2017 súd návrh zamietol ako neodôvodnený a nepreukázaný. Ďalej uviedol, že otec odporcu prispieval na úhradu životných nákladov za obdobie od augusta 2016 do mája 2017 vo výške 5.575,- Eur, ktoré sú poňaté z jeho strany ako pôžička. Vzhľadom na majetkové a osobné pomery odporcu a ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu ho súd zaviazal na manželské výživné v splátkach po á 39,- Eur mesačne. Na záver uviedol, že odporca uzavrel po rozvode nové manželstvo, a to dňa 26.05.2018, pričom mu vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť od 11.05.2017, a to k mal. X. U..

6. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, vzhľadom na výsledok sporu.

7. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, a to v celom rozsahu. Odvolanie právne odôvodnila a (ďalej len „“). Uviedla, že námietku, že na zápasy cestujú spoločne ako družstvo autobusom a tieto výdavky na cestu sú hradené klubom súd nevyhodnotil. Ďalej poukázala na to, že z dôkazov uvedených v spise jasne vyplýva, že odporca uhrádzal len jeden byt, a to na ulici XX. Y., a to len v mesiacoch 01/2016 a 02/2016. Taktiež dôkaz ohľadom platenia poistky maloletého P. bol vyvrátený, nakoľko poistku platila ona. Namietala, že súd nezaujal stanovisko k tomu, že splátky hypotéky na byt uhrádzala zo svojho materského príspevku od 03/2015 až do 02/2016, taktiež nevzal do úvahy skutočnosti, že poplatky byt na ulici S. XX F., ktorého sú vlastníkmi, platila jej matka na základe dohody, nakoľko oni uhrádzali z dôvodu nižších poplatkov jej byt na ulici XX. Y., F.. Ďalej mala za to, že na skutočnosť, že odporca uzatvoril ďalšie manželstvo a narodila sa mu dcéra nemal prihliadať, nakoľko uvedené skutočnosti nastali až po ich rozvode, avšak mal prihliadať na zdravotný stav maloletého, na ktorý neprihliadal. Poukázala na to,

že sumu vo výške 230,- Eur za obedové menu odporca ničím nepreukázal, pričom v hráčskej zmluve s klubom Q. F. je však uvedené, že na stravu hráčom prispievajú počas týždňa a počas zápasových dní. Ďalej uviedla, že za mesiac máj 2017 bola vo výpise uvedená viackrát platba od klubu, a to zo dňa 15.05.2017 a 25.05.2017, ktoré však odporca začiernil čiernou fixou a súd sa tiež nezaoberal skúmaním zmlúv jednotlivých klubov, aby vedel správne posúdiť tvrdenia o rozdielnych podmienkach v jednotlivých kluboch, pričom tiež nevenoval pozornosť zmluve s klubom Q. F., kde boli dohodnuté odmeny za prvé a druhé miesto, a teda odporcovi bola vyplatená odmena vo výške 2.500,- Eur a v sezóne 2017/2018 za prvé miesto v extralige bola odporcovi vyplatená odmena vo výške 4.000,- Eur. Namietala, že súd v bode 11. odôvodnenia o posúdení skutkových tvrdení a argumentácií strán len vymenoval všetky dôkazy, pričom nevyvodil žiadne závery. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si voči odporcovi uplatnila trovy odvolacieho konania a trovy právneho zastúpenia.

8. Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania (ustanovenie a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je čiastočne dôvodné.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

12. K námietke nesprávnych skutkových zistení odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Odvolací súd má za to, že došlo k naplneniu tejto odvolacej námietky, a to nedostatočným preskúmaním príjmov a výdavkov na strane oboch účastníkov konania.

13. K námietke nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval

správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Táto odvolacia námietka v predmetnom konaní zistená nebola.

14. Podľa o rodine (ďalej len „ZoR“, resp. „Zákon o rodine“), pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 77 ods. 1 ZoR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. Podľa § 71 ods. 1 ZoR, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

17. Podľa (ďalej len „“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Právna úprava vyživovacej povinnosti medzi manželmi sleduje zabezpečenie právnej istoty vo vzťahu k zabezpečeniu rovnakej životnej úrovne manželov, ktorá je odôvodnená tak princípom solidarity, ako aj rovnakým postavením manželov v právach a povinnostiach, ktoré vyplývajú z manželského zväzku. Rovnosť životnej úrovne manželov však nemožno chápať len výlučne teoreticky, t.j. iba porovnaním zárobkov manželov, ale je potrebné skúmať aj potreby oprávneného manžela a podľa Zákona o rodine je potrebné skúmať tiež právne relevantnú skutočnosť, ktorou je starostlivosť o domácnosť. Zákon definuje povinnosť manželov v tom smere, že títo sú povinní si navzájom pomáhať, starať sa spoločne o deti, starať sa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov aj o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom. Vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi by tak mala byť zo strany manželov plnená v prvom rade dobrovoľne, avšak v prípade, ak k dobrovoľnému plneniu vyživovacej povinnosti voči druhému manželovi nedochádza, teda životná úroveň medzi manželmi nie je rovnaká, ten z manželov, ktorého životná úroveň je nižšia je oprávnený domáhať sa manželského výživného súdnou cestou. Aktívna vecná legitimácia tak vzniká, v prípade ak je životná úroveň jedného z manželov nižšia, ako životná úroveň druhého manžela. Pasívne vecne legitimovaným je tak v tomto prípade druhý manžel, teda ten, ktorého životná úroveň je vyššia.

19. Vo vzťahu k obdobiu za ktoré možno priznať platenie výživného odvolací súd poukazuje na vyššie citované ust. 77 ods. 1 ZoR, druhá veta, podľa ktorého výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zaplatenia výživného odo dňa 01.01.2016, avšak návrh bol súdu prvej inštancie doručený dňa 20.01.2016, teda až počnúc týmto dňom možno priznať navrhovateľke platenie manželského výživného. Ako vyplýva už zo samotného označenia uvedeného druhu výživného, možno ho priznať len za obdobie počas trvania manželstva, t.j. do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva medzi manželmi. Z obsahu spisu vyplýva, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom č.k XXP/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorého výrok o rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 10.05.2017, z čoho vyplýva, že navrhovateľke tak správne vznikol nárok na manželské výživné za obdobie od 20.01.2016 do 10.05.2017. Odvolací súd na tomto mieste zároveň konštatuje správnosť postupu súdu prvej inštancie, ktorý tak výrokom II. napadnutého rozsudku zamietol návrh v časti požadovaného manželského výživného od 01.01.2016 do 19.01.2016.

20. K námietkam navrhovateľky týkajúcich sa príjmov a výdavkov odporcu odvolací súd uvádza, že po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že je potrebné prisvedčiť niektorým bodom jej odvolania. V prvom rade odvolací súd sa stotožnil s námietkou, že súd prvej inštancie sa dostatočne nezaoberal skúmaním zmlúv jednotlivých klubov, a to najmä vo vzťahu k otázke dohodnutých odmien za konečné umiestnenie v extralige volejbalovej súťaže. Ďalej súd prvej inštancie nevzal do úvahy platby za mesiace máj a jún 2017 od Q. F., ktoré aj napriek tomu, že boli v dôkazoch predložených odporcom začiernené,

tieto bolo možné prečítať a tiež súd prvej inštancie zohľadnil platby za obedové menu v hodnote 230,- Eur mesačne, avšak bez toho, aby jednak prihliadol na obsah samotnej hráčskej zmluvy z ktorej jednoznačne vyplýva, že klub odporcovi prispieva na stravu hráčov. Z uvedených dôvodov odvolací súd opätovne preskúmal príjmy a výdavky tak na strane odporcu ako aj na strane navrhovateľky.

21. Vo vzťahu k otázke príjmu odporcu z obsahu spisu vyplýva, že v čase vzniku nároku na manželské výživné mal odporca uzatvorenú hráčsku zmluvu č. XX/XXXX s O.-. so sídlom O. XX, XXX XX O., a to na dobu určitú do XX.XX.XXXX, pričom mesačná odmena predstavovala sumu 1.575,- Eur. V čl. X hráčskej zmluvy bolo tiež uvedené, že v prípade, ak hráčovi nebude zabezpečené ubytovanie zo strany O., bude mu vyplatený príspevok na ubytovanie vo výške 200,- Eur/mesiac (bod 2.) a tiež, že hráčovi prináleží odmena za obdobie od augusta do konca mája príslušnej volejbalovej sezóny (bod 3.).

22. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že sa v ňom nachádzali výpisy z účtov vedených na meno odporcu a to v banke Q. W. a to za obdobia 01/2016 - 02/2016, 06/2016 -09/2016 a 01/2017 - 03/2017, a z účtu vedeného v J. W. za obdobie 01/2016-09/2016 a za obdobie od 02/2017-05/2017, ku ktorému mala podľa vyjadrení odporcu dispozičné právo navrhovateľka, avšak len do 26.02.2016, kedy bolo zrušené zo strany odporcu jej dispozičné oprávnenie a zvyšné finančné prostriedky (materský príspevok, rodičovský príspevok a zostatok na účte) boli navrhovateľke vrátené poštovou poukážkou (č.l. 148). Z uvedených výpisov z účtov (č.l. 197 - 198) vyplýva, že za mesiac január 2016 prijal odporca na účet vedený vo Q. platbu od O.-Q. vo výške 1.793,70,- Eur a v mesiaci 02/2016 vo výške 1.790,30 Eur. Ďalšie prijaté platby z uvedenej hráčskej zmluvy neboli z obsahu spisu zistené. Z vyjadrenia odporcu a z predloženého dokladu R. F. o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie vyplýva, že v období od 01.07.2016 do 07.09.2016 bol odporca evidovaný v evidencii R. F. ako uchádzač o zamestnanie (č.l. 104 a 235), následne dňa 07.09.2016 bola medzi ním a Q. klubom F. uzatvorená N. o profesionálnom vykonávaní športu na dobu určitú od 07.09.2016 do 15.6.2017, s výškou mesačnej mzdy 500,- Eur s tým, že boli medzi zmluvnými stranami dohodnuté i odmeny vo výške 2.500,- Eur za 2. miesto a 4.000,- Eur za 1. miesto v konečnom umiestnení v extralige. Z obsahu výpisov z účtu vedeného v J. W. vyplýva, že odporcovi bola na účet zasielaná suma 465,22 Eur, pričom zo zverejnených výsledkov volejbalovej extraligy mužov za rok 2016/2017 vyplýva, že volejbalový klub, s ktorým mal odporca podpísanú zmluvu skončil na 2. mieste v extralige, teda mu podľa zmluvy prináležala aj odmena vo výške 2.500,- Eur, čo však súd prvej inštancie pri posúdení zárobkovej činnosti nevzal do úvahy.

23. V prípade výpočtu celkového príjmu odporcu za obdobie od 01/2016 - 05/2016 vychádzal odvolací súd zo sumy 1.775,- Eur mesačne (1.575,- Eur + 200,- Eur). V prípade 01/2016 bolo potrebné vychádzať z pomernej časti odporcovho zárobku, nakoľko nárok na manželské výživné možno priznať najskôr od 20.01.2016, tzn. že od 20.01.2016 do 31.01.2016 predstavoval zárobok odporcu sumu vo výške 683,20 Eur (1.793,70 Eur za 21 pracovných dní - 85,40 Eur/deň › za 8 pracovných dní x 85,40 Eur) a za mesiace 02/2016 - 05/2016 sumu 7.100,- Eur, teda celkový príjem odporcu za obdobie 01/2016 - 05/2017 bol vo výške 7.783,20 Eur. Obdobne bolo potrebné postupovať aj v mesiaci 05/2017, kedy nárok je možné priznať len do 10.05.2017, teda pri výške platu 500,- Eur mesačne príjem za 05/2017 predstavoval sumu vo výške 173,92 Eur (500,- Eur za 23 pracovných dní - cca 21,74 Eur/deň › 8 pracovných dní x 21,74 Eur) a za mesiace 09/2016 - 04/2017 sumu 4.000,- Eur, ku ktorej je potrebné pripočítať ešte odmenu 2.500,- Eur za 2. miesto v extralige, teda za uvedené obdobie je to suma 6.673,92 Eur. Spolu príjem odporcu za rozhodné obdobie od 20.01.2016 - 10.05.2017 predstavoval sumu vo výške 14.457,12 Eur.

24. V prípade výdavkov odporcu za uvedené obdobie, odvolací súd z obsahu spisu vychádzal z toho, že jeho výdavky možno rozdeliť do dvoch skupín, a to: (i) výdavky súvisiace s výkonom jeho športovej činnosti a (ii) výdavky spojené so zabezpečením osobných potrieb, potrieb maloletého a potrieb domácnosti. Do prvej skupiny výdavkov je možné subsumovať výdavky na zdravotné poistenie, sociálne poistenie, športovú poistku K. a nájom bytu v O. za obdobie platnej hráčskej zmluvy s O.-Q. (O.). Do druhej skupiny výdavkov možno subsumovať výdavky za X-izbový byt v F. (z výpisov z účtu odporcu vyplýva poukazovanie platieb za uvedenú nehnuteľnosť), úhrady za elektrickú energiu, splátku spoločnosti M. I., splátky stavebného sporenia F. X. investičné životné poistenie, internet, výživné a maloletého syna a do tejto skupiny možno zaradiť i ďalšie výdavky, ako napr. výdavky na stravu, hygienu, atď..

25. V prípade výpočtu výšky výdavkov odporcu vychádzal odvolací súd najmä z výpisov z účtu v spojení s tabuľkovým prehľadom výdavkov, ktoré predložil odporca (č.l. 153, 231, 470). Z hľadiska prvej skupiny

výdavkov (i) vyplýva, že odporca za obdobie 01/2016 - 05/2017 uhradil na zdravotné poistenie sumu 1.113,25 Eur, na sociálne poistenie 1.652,65 Eur, na športovú poistku K. 624,- Eur a na nájom v O. 600,- Eur (z pôvodnej sumy 1.800,- Eur súd odpočítal 200,- Eur/mes. ako príspevok na ubytovanie v zmysle čl. 4 hráčskej zmluvy č. XX/XXXX); uvedené sumy spolu činia 3.989,90 Eur. Z hľadiska druhej skupiny výdavkov (ii) za obdobie od 01/2016 - 05/2017 uhradil odporca na výživné maloletého syna 2.490,- Eur, na stavebné sporenie 420,- Eur, na investičné životné poistenie 553,60,- Eur, na životnú poistku 390,23,- Eur, za nájom za X-izbový byt v F. 254,- Eur, na hypotéku na X-izbový byt v F. 2.025,- Eur, na splátku M. I. 533,82 Eur, televíziu a internet v byte v O. 102,- Eur (len za mesiace 04/2016-06/2016 - počas trvania nájomného vzťahu), v X-izbovom byte F. - televízia a internet 42,- Eur + elektrina 56,- Eur (uvedené len za mesiace 01/2016 a 02/2016) a mobil 653,89,- Eur, uvedené sumy spolu činia 7.540,54 Eur. Spolu výdavky odporcu za uvedené obdobie predstavovali výšku 11.530,44 Eur.

26. Rozdiel medzi príjmami a výdavkami odporcu za uvedené obdobie tak predstavoval sumu 2.926,68 Eur.

27. Vo vzťahu k otázke príjmu navrhovateľky za obdobie od 20.01.2016 do 15.05.2017 je potrebné poznamenať (ako vyplýva z obsahu spisu), že navrhovateľka sa v uvedenom období starala o maloleté dieťa, pričom bola poberateľkou len rodičovského príspevku, ktorý v roku 2016 poberala vo výške 226,72 Eur a v roku 2017 vo výške 236,72 Eur. Z uvedeného teda vyplýva, že celkový čistý príjem navrhovateľky za obdobie od 01/2016 - 05/2017 tak predstavoval sumu vo výške 3.904,24 Eur (12 x 226,72 Eur = 2.720,64 Eur; 5 x 236,72 Eur = 1.183,60 Eur). K uvedenej sume odvolací súd pripočítal aj sumu 200,- Eur za mesiac január 2016, a to z titulu nájmu X-izbového bytu kamarátke navrhovateľky (uvedené vyplýva z mailovej komunikácie medzi navrhovateľkou a povinným, pričom navrhovateľka uvedené tvrdenie odporcu nijako nevyvrátila). Celkový príjem navrhovateľky za uvedené obdobie tak predstavoval sumu 4.104,24 Eur. Do príjmov navrhovateľky nebolo započítané výživné na maloletého syna, nakoľko toto má slúžiť výlučne na zabezpečovanie jeho potrieb.

28. V prípade výdavkov navrhovateľky odvolací súd vychádzal najmä z jej výpisov z účtu (č.l. 457-464) v spojení s tabuľkovým prehľadom výdavkov navrhovateľky a dieťaťa za obdobie od 01/2016 - 05/2017 (č.l. 402). Z uvedeného vyplýva, že výdavky navrhovateľky predstavovali: na hypotéku na X-izbový byt . 270,- Eur, poplatky za ostatné služby 1.356,77 Eur (priemere 79,81 Eur mesačne), nájomné za X-izbový byt 1.905,- Eur a výdavky za X-izbový byt odvolací súd priznal len na základe predložených výpisov z účtu navrhovateľky za obdobie 04/2017 a 05/2017 v celkovej výške 478,60 Eur z dôvodu, že tvrdenie platenia úhrad za uvedený byt nevyplývali z obsahu predložených výpisov z účtov, a to ani za obdobie predchádzajúce 01/2016. Výdavky na maloletého syna boli v priemere 1.976,08 Eur (priemerne 116,24 Eur na mesiac), avšak odvolacím súdom neboli započítané do celkových výdavkov navrhovateľky, pretože tieto boli kryté výživným zo strany odporcu, ktorým boli v celom rozsahu zabezpečené. Celkové výdavky navrhovateľky za uvedené obdobie tak predstavujú sumu 4.010,37 Eur.

29. Rozdiel medzi príjmami a výdavkami navrhovateľky za uvedené obdobie tak predstavoval sumu 93,87 Eur.

30. Na základe vyššie uvedeného teda možno konštatovať, že v uvedenom období bol rozdiel medzi životnou úrovňou manželov, teda navrhovateľka sa nachádzala v ekonomicky nevýhodnejšom postavení, preto je v zmysle zákonných ustanovení vzniklo právo na manželské výživné. Rozdiel medzi ekonomickou úrovňou manželov bol v rozhodnom období vo výške 2.832,81 Eur (2.926,68 Eur - 93,87 Eur), pričom pre dosiahnutie približne rovnakej ekonomickej úrovne oboch manželov tak navrhovateľke za rozhodné obdobie prináležalo manželské výživné v sume 1.416,40 Eur (2.832,81 : 2). Vzhľadom na majetkové i osobné pomery odporcu odvolací súd umožnil odporcovi splatiť dlh v splátkach rovnako ako prvoinštančný súd z dôvodu, jeho súčasných zvýšených výdavkov spojených s narodením ďalšieho dieťaťa.

31. K napadnutému výroku II. rozsudku, ktorým bol zamietnutý návrh navrhovateľky v prevyšujúcej časti, t.j. v nároku na zaplatenie výživného vo výške 500,- Eur mesačne počnúc 01.01.2016 do 10.05.2017 odvolací súd uvádza, že s týmto sa stotožnil v plnom rozsahu. Ako bolo už uvedené vyššie, navrhovateľke bolo možné priznať manželské výživné len od podania návrhu na súd prvej inštancie, t.j. od 20.01.2016, pričom samotná právna úprava upravuje možnosť priznať výživné len odo dňa začatia súdneho konania. Obdobne sa odvolací súd stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie o zamietnutí

návrhu v časti požadovania manželského výživného vo výške 500,- Eur mesačne, a to tiež vzhľadom na už vyššie opísané príjmové a výdavkové rozdielnosti medzi navrhovateľkou a odporcom.

32. Vzhľadom na to, že boli splnené zákonné podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku vo výroku I., odvolací súd rozsudok v tejto časti (výrok I.). podľa ust. potvrdil okrem výroku o splatnosti istiny. Vo zvyšnej napadnutej časti rozsudku - vo výroku II. v zmysle rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.026,40 eur tak, aby táto suma spolu so sumou, o ktorej rozhodol súd prvej inštancie tvorila spolu 1.416,40 eur, čo by malo predstavovať výživné manžela za uplatnené obdobie. Postupom podľa veta druhá odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody povolil splácanie celého dlhu v splátkach po 50,- eur mesačne, za podmienok vyplývajúcich z výrokovej časti rozsudku.

33. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s C.m.p., tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).