Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-7Sa/15/2020

Zmenené rozhodnutím 7Ssk/40/2024
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcov: 1. F. S., W.. X. L. XXXX, G.. Y. F. XXXX/ XX, M., a 2. C. E., W.. XX. R. XXXX, G.. Y. F. XXXX/XX, M., spoločne zastúpených: JUDr. Marián Ďurina, advokát, Sibírska 4, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Nám. gen. Viesta 2, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia zo 4. júna 2018, č. SEĽUZ-366-4/2018-OdSP, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-7Sa/15/2020-192 z 25. januára 2024 takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-7Sa/15/2020-192 z 25. januára 2024 sa mení tak, že sa správna žalobca žalobcov zamieta. II. Účastníkom konania sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania, ani konania pred správnym súdom."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v právnej veci žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XXXXX/XX, XXX XX D., právni nástupcovia: 1. D. E., F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. D. XXXX/XX, XXX XX I., 2. F. B., nar. XX.XX.XXXX G. H. D. XXXX/XX, XXX XX I., bytom práv. zast. JUDr. Marián Ďurina, advokát, Sibírska 4, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, 831 04 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. J./XXXX-XXXX XX.XX.XXXX, takto

rozhodol:

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Ministerstva obrany Slovenskej republiky č.: J./XXXX-XXXX K. L. XX.XX.XXXX a rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č.: C./XXXX K. L. XX.XX.XXXX z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

II. Strane žalobcu sa voči žalovanému p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Z priebehu administratívneho konania vyplýva, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia ako prvostupňový správny orgán na priznanie dávky výsluhového zabezpečenia rozhodnutím č. C./XXXX z 5. marca 2018 zastavil konanie o priznaní starobného dôchodku z dôvodu, že Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia nie je príslušným na konanie o starobnom dôchodku a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že na základe žiadosti o prepočítanie výsluhového dôchodku, ktorá bola Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia doručená 28. novembra 2017, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia listom č. C. z 19. decembra 2017 vyzval, aby doplnil svoje podanie a spresnil, či žiada o prepočítanie výsluhového dôchodku alebo či žiada o priznanie starobného dôchodku, ktoré doplnil a listom z 5. januára 2018 Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia oznámil, že žiada o nové prepočítanie starobného dôchodku. Následne Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia listom č. C./XXXX z 12. februára 2018 dal možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadril k jeho podkladom, prípadne navrhol jeho doplnenie. Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia dňa 26. februára 2018 doručil svoju odpoveď a konanie doplnil kópiou rozsudku Krajského súdu v Bratislave spis. zn. XXX/XXX/XXXX-XX z 22. novembra 2017. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že jeho príslušnosť na priznávanie starobných dôchodkov podľa bola daná do 30. apríla 1998, pretože dňom 1. mája 1998 nadobudol účinnosť o sociálnom zabezpečení vojakov, ktorý v ustanovil, že na sociálne zabezpečenie vojakov sa až 145 nepoužijú. Od 1.júla 2002 sa na sociálne zabezpečenie vojakov nepoužijú ustanovenia až 145 Zb, aj v súlade s ustanovením Podľa názoru Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia od 1. mája 1998 Z z. neumožňoval priznávanie starobných dôchodkov (len výsluhových dôchodkov) a právna úprava v ňom obsiahnutá sa týkala len starobných dôchodkov,

ktoré boli ku dňu jeho účinnosti už priznané a vyplácané. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že nevylučuje svoju príslušnosť na priznanie starobného dôchodku podľa , avšak táto bola Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia v odvolateľovom prípade daná v období od 12. júla 1996 (t. j. ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, kedy dosiahol vek 55 rokov a splnil podmienky na priznanie starobného dôchodku podľa ) do 30. apríla 1998. V uvedenom období o priznanie starobného dôchodku Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia nepožiadal. Služobný pomer vojaka z povolania sa mu skončil 2. júla 1992 a v dobe od 1. januára 1993 do 21. septembra 2002 bol zamestnaný (civilné zamestnanie), čím mu obdobie na podanie žiadosti o priznanie starobného dôchodku Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia márne uplynulo. Nárok na prepočet starobného dôchodku si uplatnil podaním žiadosti o prepočet starobného dôchodku doručenej Sociálnej poisťovni, ústredie. Žalobca bol rozkazom prezidenta Českej a Slovenskej federatívnej republiky v personálnych veciach č. 014 z 2. júla 1992 dňom 2. júla 1992 prepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania, vykonal vojenskú službu zaradenú do I. kategórie funkcií od 15. septembra 1958 do 2. júla 1992 v trvaní 33 rokov, 9 mesiacov a 18 dní. Žiadosťou z 13. júla 1992 požiadal Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia o výsluhový príspevok. Rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. XXXXXXXXXXXXXX zo 4. septembra 1992 bol podľa priznaný od 3.júla 1992 do 11. júla 2001 výsluhový príspevok vo výške 3 800 Kčs. Pre nárok na výsluhový príspevok a jeho výšku bola započítaná doba jeho služobného pomeru v trvaní 33 skončených rokov. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia rozhodnutím č. XXXXXXXXXXXXXX-XX/XXXX z 23. apríla 1998 podľa od 1. mája 1998 výsluhový príspevok transformoval na výsluhový dôchodok podľa Rozhodnutím č. XXXXXXXXXXXXXX z 20. augusta 2002 výsluhový dôchodok považovaný od 1. mája 1998 za výsluhový dôchodok podľa . od 1.júla 2002 transformoval na výsluhový dôchodok podľa Poberá výsluhový príspevok, ktorý sa podľa za výsluhový dôchodok iba považuje. Z konania Sociálnej poisťovne odvolací orgán podľa predloženého spisového materiálu zistil, že Sociálna poisťovňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo 14. januára 2008 priznala od 1. januára 2005 pomerný starobný dôchodok v sume 4 107 Sk mesačne. Pomerný starobný dôchodok bol odvolateľovi vymeraný za dobu civilného zamestnania v trvaní 13 rokov. V odôvodnení Sociálna poisťovňa uviedla, že podľa v znení v konaní o nároku na dôchodok a jeho výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktorý vznikol pred 1. januárom 2004, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Žiadosťou zo dňa 17. septembra 2013 požiadal Sociálnu poisťovňu o prepočet starobného dôchodku. Túto žiadosť Sociálna poisťovňa vyhodnotila ako žiadosť o priznanie starobného dôchodku a svojim rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 5. novembra 2013 žiadosť zamietla. V odôvodnení tohto rozhodnutia okrem iného Sociálna poisťovňa uviedla, že nárok na pomerný starobný dôchodok priznaný od 1. januára 2005 za dobu civilného zamestnania získaného po priznaní výsluhového príspevku trvá naďalej. Na základe ďalšej neformálnej žiadosti z 25. júna 2014 0 prepočítanie starobného dôchodku s prihliadnutím na dobu služobného pomeru zaradenú do I. kategórie funkcií Sociálna poisťovňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 18. augusta 2014 žiadosť zamietla. V odôvodnení tohto rozhodnutia okrem iného opäť uviedla, že pomerný starobný dôchodok priznaný podľa odvolateľovi patrí naďalej, pretože bol priznaný v súlade s právnymi predpismi.

2. Z napadnutého rozhodnutia č.: J./XXXX-XXXX zo dňa 04.06.2018 vyplýva, že žalovaný ako odvolací orgán odvolanie žalobcu zamietlo a potvrdil rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. C./XXXX z 5. marca 2018, ktorým Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia zastavil konanie vo veci priznania starobného dôchodku, lebo zistil, že nie je príslušným orgánom na konanie o priznaní starobného dôchodku účastníkovi konania podľa o sociálnom zabezpečení a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu. Námietku o chýbajúcom presnom dátume (dni) vydania napadnutého rozhodnutia uvedenej v odvolaní odvolací orgán považoval za opodstatnenú. V napadnutom rozhodnutí predloženom odvolaciemu orgánu je uvedený dátum 5. marca 2018. Podľa potvrdenia o prijatí napadnutého rozhodnutia adresovaného právnemu zástupcovi uvedenom na doručenke do vlastných rúk si právny zástupca napadnuté rozhodnutie prevzal dňa 3. apríla 2018. Podľa názoru odvolacieho orgánu neuvedenie dátumu (dňa) vydania napadnutého rozhodnutia treba považovať za inú zrejmú nesprávnosť v súlade s , ktorá svojou povahou nemení zmysel a obsah výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Opravu takýchto chýb správny orgán vykoná neformálne bez toho, aby o tom bolo potrebné vydať rozhodnutie. Vykonanie opravy nie je časovo limitované: opravu možno vykonať aj po právoplatnosti rozhodnutia. Námietku, ktorou vyjadril nesúhlas so zastavením konania o priznanie starobného dôchodku s poukazom na rozsudok

Krajského súdu v Bratislave spis. zn. XXX/XXX/XXXX z 22. novembra 2017 a ktorou trvá na prepočítaní výsluhového dôchodku so zhodnotením doby vojenskej služby a celej doby odpracovanej v civilnom sektore odvolací orgán považuje za neopodstatnenú. Nárok na dávku výsluhového zabezpečenia sa posudzuje podľa právnych predpisov platných v čase vzniku nároku na jej priznanie v spojitosti so skutkovým stavom, ak zákon neustanovuje inak. Takýto postup zodpovedá všeobecne platnej zásade, že vznik a trvanie právnych skutočnosti treba posudzovať podľa právneho stavu platného v čase ich vzniku, zániku, prípadne trvania, ak právny predpis neurčuje inak. Je nesporné, že ostatné zamestnania, napr. zamestnanie pred začatím služobného pomeru, alebo zamestnanie po skončení služobného pomeru, sa na posúdenie nároku na výsluhový príspevok a jeho výšku v súlade s právnou úpravou ako doba konania vojenskej služby nehodnotia. Systém pracovných kategórií bol do československého právneho systému sociálneho zabezpečenia zavedený s účinnosťou od 1. januára 1957 o sociálnom zabezpečení, jeho cieľom bolo poskytovať vyššie dôchodkové nároky s upraveným dosiahnutím dôchodkovým vekom (55,57 alebo 58 rokov) vybraným občanom, čím štát v postavení zamestnávateľa uznával svoju zodpovednosť za výkon prác v zdraviu škodlivom a zdraviu ohrozujúcom prostredí. Služba vojakov z povolania vykonávaná po 31. decembri 1964 sa zaraďovala do I. alebo II. kategórie podľa a druhov vykonávaných funkcií. Možnosť zaraďovania zamestnania do preferovaných kategórií funkcií na účely dôchodkového zabezpečenia podľa trvala do 31. decembra 1999. Dňom 1. mája 1998 nadobudol účinnosť . ktorým sa vytvoril osobitný systém sociálneho zabezpečenia vojakov a ktorý od 1. júla 2002 do súčasnosti upravuje V tomto osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia vojakov sa pri vymeraní dávky výsluhového zabezpečenia (výsluhového dôchodku) neprihliada na výkon funkcií zaradených do jednotlivých pracovných kategórií I., II, III. kategórie funkcií) tak, ako to v piatej časti upravoval pri rozhodovaní o starobnom dôchodku. Ku dňu skončenia služobného pomeru vojaka z povolania. t. j. k 2. júlu 1992, služobný pomer trval 33 ukončených rokov, po celú dobu vykonával službu zaradenú do1. kategórie funkcií, avšak nedosiahol vek 55 rokov, splnil podmienky nároku na starobný dôchodok 12. júla 1996, kedy dosiahol vek 55 rokov, pretože bol zamestnaný viac ako 25 rokov a vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií. O starobný dôchodok však do 30. apríla 1998 nepožiadal. Po skončení služobného pomeru bol od 1. januára 1993 do 21. septembra 2002 naďalej zamestnaný. Na základe žiadosti po skončení služobného pomeru vojaka z povolania mu Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia rozhodnutím č. XXXXXXXXXXXXXX zo 4. septembra 1992 podľa od 3. júla 1992 priznal výsluhový príspevok. Na posúdenie nároku na výsluhový príspevok a ani na jeho výšku nemá výkon služby v I. alebo II. kategórii funkcií žiadny vplyv. Problematika priznávania starobných dôchodkov podľa bola vo viacerých prípadoch predmetom konania rozkladovej komisie ministra obrany Slovenskej republiky, na základe ktorých boli v predmetnej veci vydané rozhodnutia ministra obrany Slovenskej republiky. Rozkladová komisia sa stotožnila s právnymi závermi Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia k otázke príslušnosti Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia na konanie vo veci priznania starobných dôchodkov podľa Súhlasila s právnym názorom Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, podľa ktorého jeho príslušnosť na konanie o starobných dôchodkoch podľa bola daná do 30. apríla 1998, keďže nadobudnutím účinnosti od 1. mája 1998 sa na sociálne zabezpečenie vojakov ustanovenia až 145 nepoužijú. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia nie je príslušný rozhodovať o žiadosti o priznanie starobného dôchodku podľa , ktorá bola podaná za účinnosti . pretože tento zákon použitie ustanovení až 145 vylučuje. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia zároveň nevylučuje svoju príslušnosť na priznanie starobného dôchodku podľa do 1. mája 1998 v prípadoch, kedy vojak splnil všetky podmienky pre jeho priznanie a do 30. apríla 1998 o starobný dôchodok aj požiadal. Odvolací orgán, vychádzajúc zo záverov prijatých rozkladovou komisiou a proklamovaných v rozhodnutí ministra obrany v skutkovo obdobných veciach, potvrdil nepríslušnosť Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia na priznanie starobného dôchodku podľa Poukázal na právoplatný rozsudok Krajského súdu Košiciach spis. zn. XXX/XX/XXXX z 19. apríla 2017 konajúci v obdobne zhodnej veci, kde Krajský súd v Košiciach (bod 49). Bol poberateľom dávky v starobe, a to pomerného starobného dôchodku, ktorý mu podľa bol priznaný Sociálnou poisťovňou. Pri nedostatku právomoci na konanie správneho orgánu tento nemôže vo veci ani konať ani rozhodovať. Poučenie napadnutého rozhodnutia znie nasledovne: Proti tomuto rozhodnutiu sa podľa nemožno ďalej odvolať. Podľa Z. z, toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom.

3. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 15.06.2018 domáhal preskúmania rozhodnutia Ministerstva obrany SR, čís. j.: J./XXXX-XXXX zo dňa 04.06.2018, jeho zrušenia a vrátenia na ďalšie konanie a trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 07.06.2018 prevzal napadnuté rozhodnutie MO SR č. j.: J./XXXX- XXXX zo dňa 04.06.2018. Zamietavé rozhodnutie MO SR okrem iného obsahuje nedostatočné a teda zmätočné poučenie, je neprípustne stručné, strohé a zákonite to vyvoláva pochybnosti a nejasnosti, 1) chýba tam lehota na podanie preskúmania (opravného prostriedku), 2) chýba tam uvedenie vecne a miestne príslušného súdu, 3) chýba tam uvedenie prostredníctvom koho sa má podať ten návrh (žalobu) a kde?, 4) chýba tam forma (tj. písomná) a uvedenie v koľkých výtlačkoch sa ten návrh (žalobu) na preskúmanie spracováva. 5) Okrem všeobecných náležitostiach návrhu (žaloby), treba uviesť číslo rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup MO SR považuje za nesprávny, alebo čoho sa žalobca domáha, teda ako navrhuje (petit), aby vo veci rozhodol súd, 6) Podpísanie návrhu (žaloby), uvedenia miesta a dátumu podania, žalobcovi bolo bránené v uplatnení jeho práva na spravodlivý proces. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, čís. k.: XXX/XXX/XXXX zo dňa 22.11.2017, a kompetenčné rozhodnutie NS SR. čís. k.: XXXXX/X/XXXX zo dňa 11.10.2017. Nedokonalosť a nejednoznačnosť nejakej právnej normy, nemôže ísť predsa na vrub a na ťarchu občana, dôsledky nepodarených právnych noriem musí znášať štát. V dôsledku neschopnosti a neochoty spravodlivo riešiť žalobcov dôchodkový problém, žalobca zostal osamotený medzi dvomi dôchodkovými inštitúciami, ktoré nevedia nájsť spoločnú reč a vyhovárajú sa jeden na druhého. Následkom toho sa mu „vyparili“ niektoré obdobia vojenskej činnej služby a obdobia odpracované v civilnom sektore a tie nikto nechce zohľadniť. Je predsa naďalej neudržateľné, aby sa menovanému neposudzovali všetky odslúžené a odpracované obdobia, aby odpracované obdobia mali zostať dôchodkovo nepokryté. Žalovaný pravdepodobne nesprávne a protiprávne vyhodnotil celkovú dobu zamestnania a dobu vojenskej služby žalobcu, kde nie sú brané na zreteľ fakty vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu v Bratislave, čís. k.: XXX/XXX/XXXX zo dňa 22.11.2017, alebo kompetenčného rozhodnutia NS SR, čís. k.: XXXXX/X/XXXX zo dňa 11.10.2017. Z odôvodnenia Rozhodnutia žalovaného č. j.: J./XXXX-XXXX zo dňa 04.06.2018 je zrejmé, že si doteraz neosvojil právny názor a ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR v obdobných sporoch, čím zjavne porušuje zákon. resp. marí nástup spravodlivosti.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 06.04.2020 tak, že sa javia otázne aj účinky vyplývajúce z Dohody o plnomocenstve z 22. októbra 2018, z ktorej rezultuje, že právny zástupca predtým žalobcu a aktuálne aj právnych nástupcov žalobcu v I., II. a III. rade, je splnomocnený najmä na „zabezpečenie nárokov zo starobného dôchodku zo Sociálnej poisťovne (č. j.: XXX XXX XXXX X), zastupovaním pred Krajským súdom, Najvyšším súdom SR, podaním kasačnej sťažnosti a Ústavným súdom SR, resp. pred GP SR v tejto veci, zastupovaním pred Exekútorským úradom v tejto veci,“ a teda vo veciach odlišných od konania vedeného Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. XXX/XX/XXXX. Vzhľadom na fakt, že žalobca je zastúpený advokátom, od ktorého je nutné očakávať istú mieru profesionality, ako aj kvality správnej žaloby, že podanie žalobcu nespĺňa zákonné náležitosti stanovené nasledovne: ad1) absencia označenia druhu žaloby podľa , ad2) absencia opísania rozhodujúcich skutočností, na základe ktorých žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné podľa a s tým spojená absencia označenia relevantných dôkazov podľa . Poukaz žalobcu na skutočnosť, že sa naďalej plne pridržiava obsahu predchádzajúcej svojej žiadosti o prepočítanie výsluhového dôchodku zo dňa 28.11.2017, nespĺňa podmienku opisu rozhodujúcich skutočností. Z evidenčných záznamov žalobcu uvedených vo „Výkaze dôb a kategórií funkcií (pracovných kategórií) rozhodujúcich pre realizáciu kádrových opatrení, pre zabezpečenie peňažnými dávkami podľa zákona o niektorých služobných pomeroch vojakov a pre sociálne zabezpečenie“ signovaného samotným žalobcom (ďalej len „výkaz“) vyplýva, že žalobca v dobe od 28. augusta 1955 do 31. júla 1961 študoval na vojenskej škole, pričom počas štúdia od 15. septembra 1958 do 14. septembra 1960 vykonával základnú vojenskú službu vo vojenskej škole a od 15. septembra 1960 do 31. júla 1961 vykonával ďalšiu službu vo vojenskej škole. Po skončení štúdia bol žalobca v dobe od 1. augusta 1961 do 2. júla 1992 v služobnom pomere vojaka z povolania. Žalobca v intenciách predmetného výkazu vykonával činnosti 33 rokov 9 mesiacov a 18 dní v I. kategórii funkcií a 2 roky 11 mesiacov a 1 deň v III. kategórii funkcií, t. j. celkom 36 rokov 8 mesiacov a 19 dní. Ku dňu 2. júla 1992 bol žalobca prepustený z činnej služby vojaka z povolania, pričom prostredníctvom Žiadosti o priznanie výsluhového príspevku z 13. júla 1992 požiadal o „priznanie výsluhového príspevku.“ Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia Praha rozhodnutím č. XXXXXXXXXXXXXX zo 4. septembra 1992 podľa o niektorých služobných pomeroch vojakov

v znení účinnom v rozhodnom období (ďalej len „“) žalobcovi priznal od 3. júla 1992 do 11. júla 2001 výsluhový príspevok za ukončených 33 rokov služby v ozbrojených silách, ktorý mu bol v zmysle jednotlivých rozhodnutí, či oznámení, založených v administratívnom spise aj valorizovaný v súlade s aktuálne účinnou právnou úpravou. Odo dňa nadobudnutia účinnosti o sociálnom zabezpečení vojakov (ďalej len „“), t. j. od 1. mája 1998, sa žalobcovi priznaný výsluhový príspevok považoval v zmysle za výsluhový dôchodok podľa , ktorý mu bol opätovne na základe jednotlivých rozhodnutí založených v administratívnom spise valorizovaný v súlade s aktuálne účinnou právnou úpravou. Odo dňa nadobudnutia účinnosti , t. j. od 1. júla 2002, sa žalobcovi priznaný výsluhový príspevok považovaný v zmysle za výsluhový dôchodok podľa považoval v zmysle za výsluhový dôchodok podľa , ktorý bol žalobcovi v kontexte jednotlivých rozhodnutí založených v administratívnom spise valorizovaný v súlade s aktuálne účinnou právnou úpravou. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo 14. januára 2008 bol žalobcovi priznaný pomerný starobný dôchodok, a to za roky 2001, 2000, 1999, 1998 a 1997. Žalobca žiadosťou zo 17. septembra 2013 požiadal o prepočet starobného dôchodku, pričom z rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 5. novembra 2013 rezultuje, že táto zamietla žiadosť o priznanie starobného dôchodku od 12. júla 1996. Žiadosť o prepočet a priznanie starobného dôchodku adresoval žalobca aj Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia, a to 11. decembra 2013, ktorú opravil a doplnil listom doručeným Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia dňa 27. decembra 2013. Prostredníctvom vyjadrenia č. C. z 30. apríla 2014, ktoré bolo žalobcovi doručené 13. mája 2014, bol tento so svojimi nárokmi odkázaný na Sociálnu poisťovňu, a to aj s podrobným odôvodnením tohto postupu. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 18. augusta 2014 o zamietnutí žiadosti o prepočítanie starobného dôchodku vyplýva, že žalobca aj ďalšou žiadosťou, a to žiadosťou z 25. júna 2014, požiadal o prepočítanie starobného dôchodku s prihliadnutím na dobu služobného pomeru zaradenú do I. kategórie funkcií. Žiadosťou z 28. novembra 2017, ktorá bola Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia doručená toho istého dňa, žalobca síce požiadal o prepočítanie výsluhového dôchodku, a to s poukazom na skutočnosť, že „VÚSZ mu (...) nesprávne zarátal odslúžené roky v I. kategórie funkcií od 28.08.1955 do 14.10.1958. Tohto omylu sa dopúšťal tým, že predchádzajúci 3. ročník vojenskej školy Jána Žižku v Bratislave mu do I. kategórie funkcií nezarátal,“ v danej žiadosti ďalej deklaroval, že žiada o nové prepočítanie starobného dôchodku podľa kritérií a právnych noriem, ktoré platili v čase jeho služby, a najmä odslúžených rokov vo vojenskej službe a odpracovaných rokov v civili a to v kompletnom rozsahu od jeho veku 15. rokov. V intenciách vyššie uvedených bol žalobca prostredníctvom výzvy č. C. z 19. decembra 2017 požiadaný o spresnenie svojho podania, ktoré doplnil listom z 5. januára 2018 tým, že zopakoval v žiadosti z 28. novembra 2017 uvádzané skutočnosti s konečnou požiadavkou o nové prepočítanie starobného dôchodku. Prostredníctvom podania označeného ako Oznámenie pred vydaním rozhodnutia č. C./XXXX z 2. februára 2018 bol žalobca informovaný o skutočnostiach pred vydaním správneho rozhodnutia, ako aj o možnosti nazrieť do spisového materiálu predmetného sa týkajúceho. Listom z 26. februára 2018 žalobca predložil do konania rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XXX/XXX/XXXX-XX z 22. novembra 2017 (ktorého predmetom bolo posudzovanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 18. augusta 2014 – poznámka), pričom tiež upozornil na kompetenčné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXXX/X/XXXX z 11. októbra 2017. Rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. C./XXXX z 5. marca 2018, ktoré bolo žalobcovi doručené 3. apríla 2018, bolo konanie o priznanie starobného dôchodku žalobcovi zastavené, nakoľko „VÚSZ dospel k záveru, že vo veci žiadosti účastníka konania na priznanie starobného dôchodku nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu, pretože podľa rozhodnutia nie je na prejednanie príslušná ani Sociálna poisťovňa.“ Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie z 9. apríla 2018, o ktorom rozhodol odvolací orgán – Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, rozhodnutím č. J./XXXX-XXXX zo 4. júna 2018, ktoré bolo žalobcovi doručené 7. júna 2018 tak, že odvolanie žalobcu z 9. apríla 2018 zamietol a rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. C./XXXX z 5. marca 2018 potvrdil. Dňa 25. mája 2018 bolo Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia doručené tiež podanie Sociálnej poisťovne označené ako Postúpenie žiadosti o priznanie starobného dôchodku č. XXX XXX XXXX X z 15. mája 2018, a to spolu so žiadosťou žalobcu o prepočítanie starobného dôchodku z 25. júna 2014. Rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. C./XXXX z 25. júna 2018, ktoré však žalobca neprevzal a bolo Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia vrátené späť ako neprevzaté v odbernej lehote, bolo konanie o priznanie starobného dôchodku na základe podania Sociálnej poisťovne označené ako Postúpenie žiadosti o priznanie starobného dôchodku č. XXX XXX

XXXX X z 15. mája 2018, a to spolu so žiadosťou žalobcu o prepočítanie starobného dôchodku z 25. júna 2014 zastavené, nakoľko „VÚSZ opätovne dospel k záveru, že vo veci žiadosti účastníka konania na priznanie starobného dôchodku nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu, pretože podľa rozhodnutia nie je na prejednanie príslušná ani Sociálna poisťovňa.“ Poukázal na dôvodovú správu k až 96 Vládneho návrhu zákona o sociálnom zabezpečení vojakov ( – poznámka). týmto ustanovením vylúčil aplikáciu piatej časti na sociálne zabezpečenie vojakov, avšak tieto ustanovenia nezrušil, nakoľko tie sa naďalej aplikovali na sociálne zabezpečenie príslušníkov zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy. Aj z dôvodovej správy k ( ) Vládneho návrhu zákona o sociálnom zabezpečení vojakov ( – poznámka) vyplýva, že „týmto ustanovením sa navrhuje nepoužívať pre sociálne zabezpečenie vojakov zákony a vykonávacie predpisy k nim, ktoré doteraz upravovali úsek sociálneho zabezpečenia vojakov.“ Z daného teda jednoznačne rezultuje, že nadobudnutím účinnosti sa na sociálne zabezpečenie vojakov nepoužijú ustanovenia až 145 , t. j. , , , , , , , , , , , , , , , , teda aj ustanovenie , upravujúce príslušnosť Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia na rozhodovanie o dávkach dôchodkového zabezpečenia vojakov. Poukázal na dôvodovú správu k k až 130 Vládneho návrhu zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( – poznámka). Podľa od 1. júla 2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú až 145 o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, až 160 a až 174 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. , ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Dňa 1. januára 2004 nadobudol účinnosť o sociálnom poistení, a to okrem až 6, až 5, , , a a , ktoré nadobudli účinnosť dňom vyhlásenia, a , ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len „“) a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. Podľa bodu 4 zrušujú sa: , ako aj podľa bodu 40 vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. Z dôvodovej správy k vyplýva, že „sa navrhuje zrušiť 53 predpisov, ktoré sa nadobudnutím účinnosti stanú bezpredmetnými.“ V rozhodnutí Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. C./XXXX z 5. marca 2018 je poučenie uvedené nasledovne: „proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie písomne tunajšiemu úradu na adresu: Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, Špitálska 22, 812 74 Bratislava v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom.“ Žalobcom napadnuté rozhodnutie obsahuje nasledovné poučenie: „proti tomuto rozhodnutiu sa podľa nemožno ďalej odvolať. Podľa toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom.“ Z komentára k vyplýva, že „z poučenia musí byť zrejmé, či možno podať proti rozhodnutiu riadny opravný prostriedok, resp. či je rozhodnutie konečné, v akej lehote možno podať riadny opravný prostriedok, na ktorý orgán sa riadny opravný prostriedok podáva. Za podmienok ustanovených v sa prípadnému odvolaniu môže odňať odkladný účinok. K odňatiu odkladného účinku odvolania dochádza buď zo zákona, alebo na základe rozhodnutia správneho orgánu. Ak ide o vylúčenie odkladného účinku odvolania zo zákona, aj táto skutočnosť sa uvádza v poučení s odkazom na príslušné ustanovenie hmotnoprávneho, prípadne procesného predpisu. (...) ďalej tiež povinnosť správneho orgánu poučiť účastníka o údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. (...) Rozsah zákonnej povinnosti je zákonom limitovaný iba na údaj, či rozhodnutie správneho orgánu je, alebo nie je preskúmateľné súdom. Iné náležitosti sa nevyžadujú jednak preto, že tieto sú upravené v

, a jednak preto, že pri preskúmavaní právoplatných rozhodnutí správnych orgánov žalobca musí byť zásadne zastúpený advokátom, pokiaľ on sám alebo jeho zamestnanec nemajú právnické vzdelanie.“ Poučenia v rozhodnutiach týkajúce sa danej právnej veci obsahujú všetky zákonné náležitosti a nie je možné ich považovať za zmätočné, či nedostatočné. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XXX/XX/XXXX-XXX z 29. januára 2020. Žalobca bol ku dňu 2. júla 1992 prepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania (podľa – poznámka) s celkovou dĺžkou trvania vojenskej činnej služby 33 rokov, 9 mesiacov a 18 dní, pričom v čase daného prepustenia dosahoval fyzický vek 50 rokov. V období prepustenia žalobcu zo služobného pomeru vojaka z povolania bolo sociálne zabezpečenie vojakov z povolania, ktoré zhodnocovalo službu vojakov z povolania/službu v ozbrojených silách, upravené a upravoval výsluhový príspevok, ktorý podľa tohto zákona patril vojakom z povolania prepusteným zo služobného pomeru podľa až c) a až g) a . Vzhľadom na fyzický vek žalobcu, tento v čase prepustenia zo služobného pomeru splnil zákonné podmienky len na priznanie výsluhového príspevku podľa , ktorý mu bol následne aj priznaný. Dňa 12. júla 1996 splnil žalobca podmienky nároku na starobný dôchodok podľa , t. j. bol zamestnaný viac ako 25 rokov, dosiahol vek 55 rokov a kumulatívne vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií. Od tohto dňa mal žalobca až do 1. mája 1998, t. j. do nadobudnutia účinnosti (ktorý zrušil a vylúčil aplikáciu ustanovení až 145 na sociálne zabezpečenie vojakov – poznámka) v súlade s možnosť voľby, či bude mať nárok na výplatu výsluhového príspevku podľa , alebo nárok na výplatu starobného dôchodku ako dávky sociálneho zabezpečenia vojakov z povolania podľa Nakoľko však žalobca v tomto čase nepodal žiadosť o priznanie alebo vyplácanie starobného dôchodku ako dávky sociálneho zabezpečenia vojakov z povolania, v súlade s mu nevznikol nárok na výplatu tejto dávky sociálneho zabezpečenia. Žalobca aj naďalej poberal výsluhový príspevok (neskôr transformovaný na výsluhový dôchodok podľa a výsluhový dôchodok podľa – poznámka). Takýto stav bol pre žalobcu výhodnejší, nakoľko žalobca bol v tom čase zamestnaný, keďže podľa pri súbehu výsluhového príspevku s príjmom zo zárobkovej činnosti alebo s príjmami, ktoré nahrádzajú zárobok, sa výsluhový príspevok nekráti, naproti tomu podľa v spojení s sa starobný dôchodok nevypláca po dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok a po dobu dočasnej pracovnej neschopnosti, po ktorú sa oprávnenému poskytuje nemocenské alebo plat, alebo služobný príjem podľa osobitného predpisu, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak. Dňa 1. mája 1998 vstúpil do účinnosti , ktorým došlo k znovuzavedeniu inštitútu výsluhového dôchodku, ako dávky osobitného systému sociálneho zabezpečenia vojakov z povolania, ktorým bol nahradený výsluhový príspevok podľa a starobný dôchodok ako dávka osobitného systému sociálneho zabezpečenia vojakov z povolania podľa piatej časti Obe uvedené dávky sociálneho zabezpečenia, na ktoré už vznikol nárok podľa predchádzajúcich predpisov a tento nárok ku dňu nadobudnutia účinnosti trval, boli transformované na výsluhový dôchodok podľa Z uvedených dôvodov sa od 1. mája 1998 aj výsluhový príspevok žalobcu považoval za výsluhový dôchodok podľa , pričom za výsluhový dôchodok by sa považoval aj starobný dôchodok osobitného systému sociálneho zabezpečenia vojakov z povolania podľa piatej časti , ak by oň žalobca v čase účinnosti požiadal a bol by mu priznaný. Nakoľko podľa . a podľa je od 1. mája 1998 na sociálne zabezpečenie vojakov výslovne vylúčená aplikácia ustanovenia , ktoré zakladalo príslušnosť Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia na konanie o dávkach dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania, zastávame názor, že Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia nie je príslušným orgánom na konanie o starobnom dôchodku žalobcu podľa piatej časti došlo v sociálnom zabezpečení vojakov z povolania na úseku dôchodkového zabezpečenia k návratu pred koniec roka 1964, kedy bolo dôchodkové zabezpečenie vojakov z povolania legislatívne, vecne i organizačne samostatným systémom s uplatnením princípu výsluhy (zákon č. 76/1922 Sb. o vojenských požitcích zaopatřovacích v znení účinnom v rozhodnom období, o dôchodkovom zaopatrení príslušníkov ozbrojených síl v znení účinnom v rozhodnom období, o sociálnom zaopatrení príslušníkov ozbrojených síl v znení účinnom v rozhodnom období – poznámka). Predmetný všeobecne záväzný právny predpis vytvoril plne samostatný osobitný systém sociálneho

zabezpečenia vojakov z povolania, nezávislý od všeobecného systému sociálneho zabezpečenia, ktorý na účely dôchodkového zabezpečenia zhodnocuje predovšetkým doby civilného zamestnania, prípadne službu vojaka z povolania, ktorá mu nebola zhodnotená na účely sociálneho zabezpečenia vojakov z povolania. Aj naďalej zostal účinný , ktorý však upravoval všeobecný systém sociálneho zabezpečenia, v rámci ktorého o dôchodkových dávkach zhodnocujúcich (v zásade) dobu civilného zamestnania rozhodovala Sociálna poisťovňa a o dôchodkových dávkach zhodnocujúcich službu príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a vojakov z povolania v pôsobnosti Federálneho ministerstva vnútra, orgán príslušného ministerstva a o dôchodkových dávkach zhodnocujúcich službu príslušníkov zborov nápravnej výchovy, orgán príslušného ministerstva spravodlivosti republiky. s poukazom na neupravuje poskytovanie dávky dôchodkového zabezpečenia, a teda žalobcom požadovaného starobného dôchodku. V kontexte bodu 1 zákon eliminoval od 1. júla 2002 použitie až a podľa bodu 3 bol tiež zrušený , ktorý identicky podľa bodu 2 , od nadobudnutia účinnosti , t. j. od 1. mája 1998, vylúčil použitie až V nadväznosti na vyššie uvedené fakty zdôrazňujeme, že v období do 31. decembra 2003 bol účinný a v obmedzenom rozsahu tiež , ktorého až nie je možné od 1. mája 1998 na sociálne zabezpečenie vojakov aplikovať. Aj napriek tomu, že nadobudnutím účinnosti , t. j. 1. januára 2004, došlo k zrušeniu celého a všetky jeho ustanovenia sa v intenciách dôvodovej správy stali bezpredmetnými, už pred nadobudnutím účinnosti nedisponoval Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia kompetenciou posudzovať, či už z hmotnoprávnej, ako aj z procesnoprávnej roviny, nároky vyplývajúce z piatej časti Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia nebol od 1. mája 1998 príslušným na priznanie starobných dôchodkov a nedisponoval a ani v súčasnosti nedisponuje právomocou rozhodovať o ich priznávaní. Tento bol príslušný rozhodovať o starobnom dôchodku žalobcu odo dňa splnenia podmienok nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa do 30. apríla 1998 (deň pred dňom nadobudnutia účinnosti – poznámka). Žalobca však v tomto rozhodnom období neadresoval Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia žiadnu žiadosť týkajúcu sa vzniku nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu, a teda konanie podľa piatej časti ani nezačalo. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. decembra 2009 sp. zn. X J. XX/XXXX, na základe ktorého „samotné dovŕšenie dôchodkového veku potrebného pre vznik nároku na starobný dôchodok (...) bez podania žiadosti o starobný dôchodok samo o sebe nezakladá právo na výplatu starobného dôchodku, a teda ani na jeho zvyšovanie za dobu odpracovanú po vzniku nároku“, hoci žalobca splnil zákonné podmienky vzniku nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia podľa v spojení s , a to za účinnosti , nesplnil ale zákonné predpoklady vzniku nároku na výplatu tejto dávky dôchodkového zabezpečenia podľa , a to za účinnosti , nakoľko v rozhodnom čase, t. j. od splnenia zákonných podmienok pre vznik nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia do 30. apríla 1998 (deň pred dňom nadobudnutia účinnosti – poznámka), nenastala kumulácia splnenia zákonných podmienok pre vznik nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia podľa v spojení s a podania žiadosti o priznanie alebo vyplácanie tejto dávky dôchodkového zabezpečenia podľa Žalobca mal zhodnotené obdobie výkonu služby vojaka z povolania v jeho výsluhovom dôchodku podľa transformovaného z výsluhového dôchodku podľa , ktorý „vznikol“ transformáciou výsluhového príspevku priznaného podľa Zároveň je tiež nepochybné že od 1. mája 1998 zanikla právomoc Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia rozhodovať o starobných dôchodkoch podľa piatej časti Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia od 1. mája 1998 nie je príslušný na rozhodovanie o dávkach dôchodkového zabezpečenia zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia. Od tohto dátumu je príslušný len na rozhodovanie o výsluhových dávkach osobitného systému sociálneho zabezpečenia vojakov. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca po skončení služobného pomeru vykonával civilné zamestnanie, zastávame názor, že by mu mal vzniknúť nárok na dávku zo všeobecného systému dôchodkového poistenia, prostredníctvom ktorej by mali byť žalobcovi zhodnotené doby výkonu jeho civilného zamestnania, pričom na rozhodovanie o takejto dávke by mala byť príslušná Sociálna poisťovňa, ktorá dávku, pomerný starobný dôchodok, žalobcovi aj priznala (od 1. januára 2005 bol žalobcovi pomerný starobný dôchodok aj priznaný, a to za roky 2001, 2000, 1999, 1998, 1997 tak, ako to rezultuje z podkladov nachádzajúcich sa v administratívnom spise – poznámka). Aj napriek

tomu, že žalobca v žalobe poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XXX/XXX/ XXXX-XX z 22. novembra 2017, tento nebol vo vzťahu k Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia záväzný, keďže bol vydaný v právnej veci žalobcu proti žalovanému – Sociálna poisťovňa ústredie, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného – Sociálna poisťovňa ústredie. Hoci žalobca upriamuje pozornosť aj na kompetenčný rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXXX/X/XXXX z 11. októbra 2017, z ktorého rezultuje, že „pôsobnosť vykonať administratívne konanie vo veci starobného dôchodku žalobcu má Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia,“ nestotožnil sa s právnym posúdením tejto veci konajúcim súdom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXXX/X/XXXX z 11. októbra 2017 bol vydaný v rozpore so zákonom, nakoľko sa podľa žalobca môže kompetenčnou žalobou, ktorá bola v danej právnej veci datovaná 8. augusta 2016, domáhať rozhodnutia kladného, či záporného kompetenčného konfliktu spojeného s prebiehajúcim alebo ešte nezačatým administratívnym konaním, pričom administratívne konanie, ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu pred Krajským súdom v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. XX/XX/XXXX, právoplatne skončilo v roku 2014, a to vydaním potvrdzujúceho rozhodnutia zo 6. novembra 2014. Podľa mal správny súd uznesením konanie zastaviť, nakoľko administratívne konanie týkajúce sa kompetenčného konfliktu bolo už skončené, a to v predmetnom prípade v roku 2014. Najvyšší súd SR ďalej tiež hodnotil úpravu sociálneho zabezpečenia a sociálneho poistenia v priereze jednotlivých zákonov príliš reštriktívne, a to bez ohľadu na niektoré ustanovenia týchto zákonov, a tak dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci – poznámka). Ministerstvo obrany SR bolo v ostatnej dobe niekoľkokrát ako žalovaná strana účastníkom konaní pred súdmi SR, v ktorých príslušné súdne autority preskúmavali jeho rozhodnutia ako odvolacieho správneho orgánu, a to vo veciach starobných dôchodkov bývalých vojakov z povolania, ktorým vznikli nároky na tieto dôchodky za účinnosti , avšak o tento starobný dôchodok z rôznych dôvodov v rozhodujúcom čase nepožiadali (a teda vo veciach obdobných, ak nie skutkovo a obsahovo totožných, akou je aj vec žalobcu – poznámka), pričom z rozhodnutí súdov SR, ktorých predmetom bolo aj posudzovanie príslušnosti orgánu verejnej správy na rozhodovanie, vyplývajú navzájom odlišné právne závery (najmä z dôvodu vydania kompetenčného rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXXX/X/XXXX z 11. októbra 2017 a kompetenčného rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXXX/X/XXXX-XX z 29. marca 2018, prostredníctvom ktorých bola Najvyšším súdom SR v obdobných právnych veciach určená pôsobnosť vykonať administratívne konanie navzájom odlišným subjektom – poznámka). V nadväznosti na uvedené bývalý minister obrany SR zaslal bývalej ministerke spravodlivosti SR návrh na prijatie stanoviska k zjednoteniu výkladu zákonov na Najvyšší súd SR, a to najmä s akcentom na príslušnosť orgánu verejnej správy, ktorý bude, a či vôbec, oprávnený s konečnou platnosťou v daných veciach rozhodovať. Podnet o iniciáciu zjednotenia výkladu zákonov vo veciach starobných dôchodkov bývalých vojakov z povolania bol vyhodnotený bývalou ministerkou spravodlivosti SR ako opodstatnený. Ministerstvom obrany SR bol následne na základe požiadavky bývalej ministersky spravodlivosti SR spracovaný koncept návrhu na zaujatie zjednocujúceho stanoviska spolu so spôsobom riešenia predmetnej právnej veci, ktorý bol spolu s príslušnými judikátmi súdov SR zaslaný bývalému ministrovi spravodlivosti SR na podanie návrhu na Najvyšší súd SR v intenciách a o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Listom č. XXXXX/XXXX/XX z 11. decembra 2018 bolo Ministerstvu obrany SR bývalým ministrom spravodlivosti SR oznámené, že podnet vyhodnotil ako opodstatnený, pričom v zmysle podal na Najvyšší súd SR podnet na prijatie stanoviska k zjednoteniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, a to z dôvodu, že v danej veci došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, ako aj k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach súdov nižšieho stupňa. Vzhľadom na (i) zložitosť problematiky určenia príslušnosti orgánu verejnej správy na konanie a rozhodovanie vo veciach starobných dôchodkov nielen bývalých vojakov z povolania, ktorým vznikol nárok na starobný dôchodok za účinnosti , avšak o tento starobný dôchodok z rôznych dôvodov v rozhodujúcom čase nepožiadali, (ii) odlišné právne závery rezultujúce z judikatúry súdov SR, v ktorej sa konštatuje rozličná príslušnosť orgánu verejnej správy na konanie, (iii) či z dôvodu predchádzania vzniku prípadných nekonformných situácií nielen v prípade žalobcu, ale aj v takmer identických prípadoch iných bývalých vojakov z povolania, návrh na prijatie stanoviska k zjednoteniu výkladu zákonov v predmetnej veci na Najvyšší súd SR iniciovaný bývalým ministrom obrany SR na Ministerstve spravodlivosti SR môže mať zásadný vplyv na definitívne usporiadanie vzťahov orgánov verejnej správy vo veciach starobných dôchodkov, a to tak voči žalobcovi, ako aj voči ostatným bývalým vojakom z povolania. Keďže Najvyšší súd SR doposiaľ nerozhodol o podnete na prijatie stanoviska k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov podaného z dôvodu, že dochádza k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, ako aj

k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach súdov nižšieho stupňa, navrhol aplikovať inštitút prerušenia konania podľa , a to do prijatia stanoviska k zjednoteniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, nakoľko prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu, pokiaľ konajúci súd neurobí iné vhodné opatrenie. Posudzovanie doby štúdia na vojenských školách, ktorá predchádzala vykonávaniu základnej vojenskej služby už bola niekoľkokrát predmetom súdneho prieskumu pred správnymi súdmi, pričom podľa rozhodovacej praxe správnych súdov toto obdobie jednoznačne nemožno posudzovať ani ako výkon vojenskej služby a ani ako výkon I. alebo II. kategórie funkcií (I. alebo II. pracovnej kategórie) napr. v odôvodnení rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XX/XXX/XXXX-XXX z 15. novembra 2018, ktorý poukázal na názor vyslovený Najvyšším súdom SR v rozsudku sp. zn. XXX/XXX/XXXX zo dňa 30.05.2018, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. XXXX/XX/XXXX z 26. októbra 2017. Navrhol žalobu žalobcu v celom rozsahu podľa zamietnuť ako nedôvodnú.

5. Žalobca v replike zo dňa 29.07.2020 zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii, ktorú bližšie rozvinul, hoci nemala vplyv na posudzovanú vec a k veci uviedol, že neb. žalobca bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom MO SR a tento zásah bol namierený priamo proti nemu alebo v jeho dôsledku bol proti nemu priamo vykonaný, mohol sa pred súdom domáhať ochrany proti tomuto zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Poučenia MO SR by nemali by byť neprípustne stručné, úsečné, strohé, Bývalé MNO ČSSR hrubo porušovalo ustanovenie a keď z nepochopiteľných príčin odmietlo vydať rezortný zoznam preferovaných zamestnaní v I. a II. kategórie funkcií a III. pracovnej kategórie pre študentov VŠJŽ. Poukázal na Rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR čís. k.: -54 z 28.11.2012 a Rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR čís. k.: -83 z 27.05.2009, na rozsudok Krajského súdu v Prahe, čís. k.: zo dňa 20.07.2018, rozsudok NSS ČR: -35 zo dňa 25.04.2019, „Rozsudok v mene republiky“ z Krajského súdu v Bratislave, čís. k.: zo dňa 22.11.2017, kompetenčné rozhodnutie NS SR, čís. k.: zo dňa 11.10.2017.

6. Žalovaný v duplike zo dňa 27.08.2020 uviedol, že žalobca mal zhodnotené celé obdobie výkonu jeho služby vojaka z povolania v jeho výsluhovom dôchodku podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých o sociálnom zabezpečení vojakov v znení účinnom v rozhodnom období, ktorý „vznikol“ transformáciou výsluhového príspevku priznaného podľa o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení účinnom v rozhodnom období. Až obdobie, v ktorom žalobca začal vykonávať základnú vojenskú službu ( Branný zákon v znení účinnom v rozhodnom období – poznámka), je možné posudzovať ako dobu služby v I. kategórii funkcií, ktorá spadá do tzv. vojenskej činnej služby rozhodujúcej pre vznik nároku a výšku dávky sociálneho zabezpečenia (vojaci, ktorí plnia niektorú z povinností, uvedených v odseku 2, sú vojakmi v činnej službe, ostatní vojaci sú vojakmi mimo činnej služby. – Branný zákon v znení účinnom v rozhodnom období – poznámka). Nakoľko poslucháči (žiaci) vojenských škôl boli do dovŕšenia veku 17 rokov vo vojenských školách vedení ako chovanci a doba štúdia sa im započítavala do nástupu do vojenskej činnej služby ako doba potrebná k príprave na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky v III. pracovnej kategórií, aj doba štúdia žalobcu predchádzajúca výkonu základnej vojenskej služby žalobcu bola ex lege započítavaná ako doba potrebná k príprave na jeho povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky v III. pracovnej kategórii. V Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 1/2020 bolo pod poradovým číslom 1 vydané stanovisko „správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. júna 2020, sp. zn. Snj 24/2020, k zjednoteniu rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu a všeobecných súdov k pôsobnosti orgánov na administratívne konanie o žiadosti profesionálnych vojakov o starobný dôchodok po nadobudnutí účinnosti o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov a o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXXX/X/XXXX z 8. júla 2020 v obdobnej právnej veci.

7. Na základe bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná

právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci, o ktorej rozhodol postupom podľa a podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty posúdil nasledovne:

8. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

9. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

10. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

11. Podľa v znení účinnom k 01.01.2004, sú nároky na dávky vzniknuté pred 01.01.2004 upravené v znení: „V konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len „“) a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.“

12. Podľa suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na tento dôchodok pred 1. januárom 2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť, sa určí podľa tohto zákona. Náhradné doby získané po vzniku nároku na starobný dôchodok sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Táto suma nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodkov a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. Ak rozhodujúce obdobie na určenie priemerného osobného mzdového bodu je kratšie ako desať rokov, predlžuje sa toto rozhodujúce obdobie pred 1. januárom 1994 tak, aby bolo desať rokov. Ustanovenia až 8 platia rovnako.

13. Podľa o sociálnom zabezpečení (platného a účinného do 31.12.2003), nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií, sa priznávajú do 31. decembra 2023.

14. Do 30.06.2002 boli podmienky nároku policajtov na starobný dôchodok upravené v Piatej časti o sociálnom zabezpečení (, ).

15. Podľa , pre vojakov z povolania a vojakov, ktorí sú počas činnej služby hmotne zabezpečení ako , pre príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov zborov nápravnej výchovy a občanov, ktorí boli týmito vojakmi alebo príslušníkmi a splnili podmienku nároku na dôchodok podľa tejto časti (ďalej len „“), platia ostatné ustanovenia tohto zákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak.

16. Podľa , vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií.

17. Podľa pís. b/ cit. ust., vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 57 rokov ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch.

18. Podľa , o sociálnom zabezpečení, ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania () zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v až h/.

19. Podľa , o sociálnom zabezpečení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.

20. Podľa o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.

21. Podľa , o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú príslušné štátne orgány republík, a pokiaľ ide o vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy, orgány uvedené v . Ak niektorý z uvedených orgánov priznal dávku dôchodkového zabezpečenia, ktorá vylučuje poskytovanie inej dávky dôchodkového zabezpečenia ním vyplácanej, ale priznanej iným orgánom, rozhodne súčasne o odňatí tejto dávky. Ak sa splnili podmienky nároku na výplatu starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov a vdovského alebo sirotského dôchodku, vypláca oba dôchodky orgán, ktorý vypláca starobný, invalidný, čiastočný invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov.

22. Podľa o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú, pokiaľ ide o a) vojakov z povolania Česko-slovenskej armády, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, b) príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a o vojakov z povolania v pôsobnosti Federálneho ministerstva vnútra, orgán príslušného ministerstva, c) príslušníkov zborov nápravnej výchovy, orgán príslušného ministerstva spravodlivosti republiky.

23. Dňom 01. júla 2002 nadobudol účinnosť o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ Z z.“).

24. Podľa , výsluhové príspevky, na ktoré vznikol nárok podľa a Z.z v znení neskorších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti.

25. Podľa bodu 1 v znení od 1. júla 2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú až o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

26. V preskúmavanej veci súd zistil, že Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia ako prvostupňový správny orgán na priznanie dávky výsluhového zabezpečenia rozhodnutím č. C./XXXX z 5. marca 2018 zastavil konanie o priznaní starobného dôchodku z dôvodu, že Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia nie je príslušným na konanie o starobnom dôchodku a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že jeho príslušnosť na priznávanie starobných dôchodkov podľa bola daná do 30. apríla 1998, pretože dňom 1. mája 1998 nadobudol účinnosť o sociálnom zabezpečení vojakov, ktorý v ustanovil, že na sociálne zabezpečenie vojakov sa až 145 nepoužijú. Od 1. júla 2002 sa na sociálne zabezpečenie vojakov nepoužijú ustanovenia až 145 , aj v súlade s ustanovením Podľa názoru Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia od 1. mája 1998 Z z. neumožňoval priznávanie starobných dôchodkov (len výsluhových dôchodkov) a právna úprava v ňom obsiahnutá sa týkala len starobných dôchodkov, ktoré boli ku dňu jeho účinnosti už priznané a vyplácané. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že nevylučuje svoju príslušnosť na priznanie starobného dôchodku podľa , avšak táto bola Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia v tomto prípade daná v období od 12. júla 1996 (t. j. ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, kedy dosiahol vek 55 rokov

a splnil podmienky na priznanie starobného dôchodku podľa ) do 30. apríla 1998. V uvedenom období o priznanie starobného dôchodku Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia nepožiadal. Služobný pomer vojaka z povolania sa mu skončil 2. júla 1992 a v dobe od 1. januára 1993 do 21. septembra 2002 bol zamestnaný (civilné zamestnanie), čím mu obdobie na podanie žiadosti o priznanie starobného dôchodku Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia márne uplynulo. Nárok na prepočet starobného dôchodku si uplatnil podaním žiadosti o prepočet starobného dôchodku doručenej Sociálnej poisťovni, ústredie. Žalovaný ako odvolací orgán napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. C./XXXX z 5. marca 2018, ktorým Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia zastavil konanie vo veci priznania starobného dôchodku.

27. V preskúmavanej veci súd zastáva názor, že navrhovateľ narodený dňa XX.XX.XXXX splnil všetky podmienky na starobný dôchodok podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, vek, ktorý zakladá vznik nároku, dovŕšil ešte pred účinnosťou o sociálnom zabezpečení vojakov. , ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. mája 1998 v ustanovení a vylúčil použitie ustanovení až 145 o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a až 174 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. , ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom poistení. Nárok na starobný dôchodok zostal navrhovateľovi zachovaný podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov v spojení s o sociálnom poistení. Súd konštatuje, že v takomto prípade na rozhodnutie o nároku na starobný dôchodok, ako aj o nároku na jeho zvýšenie za doby poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok nie je oprávnená rozhodovať Sociálna poisťovňa, ale je daná právomoc Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia.

28. Zo Stanoviska správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. júna 2020, Snj 24/2020 uverejneného v Zbierke stanovi´sk NS a su´dov SR 1/2020 k zjednoteniu rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu a všeobecných súdov k pôsobnosti orgánov na administratívne konanie o žiadosti profesionálnych vojakov o starobný dôchodok po nadobudnutí účinnosti o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov a o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva: Ustanovením o sociálnom zabezpečení vojakov bola od 1. mája 1998 (do budúcna) vylúčená použiteľnosť ustanovení až o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov len na sociálne zabezpečenie vojakov. Tieto ustanovenia však zostali v platnosti a naďalej sa po 30. apríli 1998 aplikovali, napríklad vo vzťahu k policajtom, u ktorých zákonodarca vylúčil použitie týchto ustanovení až od 1. júla 2002 ( o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých ). Aplikácia ustanovenia o sociálnom zabezpečení vojakov nebola dotknutá ani ustanovením o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých Sociálna poisťovňa, ústredie, má od 1. mája 1998 pôsobnosť na vykonanie administratívneho konania o žiadosti vojaka o priznanie starobného dôchodku, ak vojak splnil podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a jeho zamestnanie ( o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov) trvalo od vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite ku dňu nadobudnutia účinnosti o sociálnom zabezpečení vojakov (1. mája 1998), príp. aj po tomto dni, pretože v zmysle ustanovenia o sociálnom zabezpečení vojakov od 1. mája 1998 už nemožno použiť ani ustanovenie a o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Výnimkou z pôsobnosti Sociálnej poisťovne sú, na základe doterajšej rozhodovacej činnosti súdov, napríklad prípady: a) ak bývalý vojak z povolania, ktorý splnil všetky podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok podľa piatej časti o sociálnom zabezpečení pred 1. májom 1998 a jeho zamestnanie netrvalo nepretržite ku dňu 30. apríla 1998, požiadal po tomto dni o priznanie starobného dôchodku, b) ak vojak, ktorý splnil podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok podľa o sociálnom zabezpečení a jeho zamestnanie trvalo od vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite ku dňu nadobudnutia účinnosti o sociálnom zabezpečení vojakov

(1. mája 1998), príp. aj po tomto dni, (t.j. vojak uvedený v bode 2), požiadal najneskôr dňa 30. apríla 2001 o priznanie starobného dôchodku a spĺňa podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku pred 1. májom 1998 ( v spojení s a o sociálnom zabezpečení), c) ak vojakovi bol pred 1. májom 1998 za najmenej 20 rokov služby priznaný výsluhový príspevok ( o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov) a súčasne ak pred 1. májom 1998 došlo k súbehu nároku na tento výsluhový príspevok a nároku na starobný dôchodok a oprávnený si podľa o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov zvolil príspevok namiesto starobného dôchodku, d) ak vojakovi bol pred 1. májom 1998 priznaný starobný dôchodok , v ktorých prípadoch je pôsobnosť na vykonanie administratívneho konania o žiadosti o starobný dôchodok naďalej daná Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia. Pôsobnosť uvedená v bodoch 2. a 3. je daná aj na vykonanie administratívneho konania o žiadostiach o zvýšenie starobného dôchodku ( o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov) a pomerného starobného dôchodku ( o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov) za doby ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok. Na tomto závere nič nemení okolnosť, že zákonodarca opomenul upraviť povinnosť Sociálnej poisťovne previesť na účet Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia poistné za uvedené doby.

29. V konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že žalobca spĺňal výnimku podľa písm. a) a c) a vzhľadom na túto skutočnosť kompetencia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia rozhodnúť o starobnom dôchodku a prepočítaní nie je dotknutá. Z tohto dôvodu Sociálna poisťovňa nie je oprávnená na rozhodnutie o žiadosti žalobcu a kompetencia na rozhodnutie o starobnom dôchodku a o jeho prípadnom prepočítaní je daná Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia. Ak sa aj prvostupňový orgán a žalovaný v čase rozhodovania domnievali, že nemajú kompetenciu na rozhodnutie o dôchodkovej dávke, mali rozhodnúť o žiadosti žalobcu tak, že ju mali postúpiť Sociálnej poisťovni, keďže neboli viazaní žiadnym rozhodnutím súdu, ktorého by boli účastníkom a ktoré by tento záver vylučoval.

30. Podľa ust. , o dávkach dôchodkového zabezpečenia (tzn. aj starobného dôchodku) rozhoduje, pokiaľ ide o vojakov z povolania, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.

31. Sociálne zabezpečenie vojakov z povolania, príslušníkov zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy bolo pred 01.07.2002 upravené v samostatnej, piatej časti o sociálnom zabezpečení, a to v § až 145.

32. bolo do o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, vložené ustanovenie , podľa ktorého sa od 1. júla 2002 na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú ust. až o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

33. Z uvedeného vyplýva, že aplikácia ustanovení a nasl. , nie je vylúčená pri nárokoch na starobný dôchodok, ktoré do 30. júna 2002 už vznikli. Žalobca sa narodil dňa XX.XX.XXXX a dňa 12.07.1995 dovŕšil 55 rokov, k tomuto dňu splnil aj podmienky podľa , súčasne mu vznikol nárok na starobný dôchodok s uplatnením zníženého dôchodkového veku, v dôsledku zaradenia výkonu štátnej služby policajta do I. kategórie funkcií.

34. Žalobca teda pred 01. júlom 2002, splnil všetky podmienky nároku na starobný dôchodok podľa piatej časti (). Na priznanie tejto dávky dôchodkového zabezpečenia je podľa ust, v spojení s ust. v znení neskorších predpisov, daná právomoc orgánu sociálneho zabezpečenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

35. Podľa právnej úpravy platnej v dobe rozhodnej pre vznik nároku žalobcu na starobný dôchodok, bola na rozhodovanie o tomto nároku daná právomoc príslušnému orgánu Ministerstva obrany Slovenskej republiky ( ).

36. Nakoľko právomoc rozhodnúť o nároku žalobcu podľa v spojení s príslušnými ustanoveniami má príslušný orgán Ministerstva obrany Slovenskej republiky v súlade s ust. , viazaný právnym názorom správneho súdu o tom, ktorý orgán je oprávnený rozhodnúť o žiadosti žalobcu, je prvostupňový orgán verejnej správy povinný opätovne rozhodnúť vo veci pôvodného žalobcu.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené súd Správny súd v Bratislave rozhodnutie Ministerstva obrany Slovenskej republiky č.: J./XXXX-XXXX K. dňa 04.06.2018 a rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č.: C./XXXX zo dňa 05.03.2018 zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

38. O trovách súdneho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s ust. . V súdnom konaní bola úspešná strana žalobcu, ktorej voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov súdneho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne správny súd uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku za aplikácie ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave ( ).

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania iba ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu ( ).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).