Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/209/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek senátu JUDr. JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Ľubice Kriškovej, v právnej veci žalobcu: KUBER, spol. s r.o., Galvaniho 12, Bratislava, IČO: 35 701 358, zastúpený: GHS Legal, s.r.o., advokátska kancelária, Lazaretská 3/A, Bratislava, IČO: 47 232 544 proti žalovanému: AKUOS, s.r.o., Šustekova 51, Bratislava, IČO: 35 919 825, zastúpený: JUDr. Vladimír Sidor, advokát, Železničná 4/A, Hlohovec, IČO: 42 256 593, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. -213 zo dňa 21.6.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. -213 zo dňa 21.6.2018 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že Kúpna zmluva uzatvorená dňa 16.11.2015 medzi AUTO - P.O., s.r.o., Pod Válkom 12, 831 07 Bratislava, IČO: 35 819 332 ako predávajúcim a AKUOS s.r.o., Šustekova 51, 851 04 Bratislava, IČO: 35 919 825 (v čase podpisu Kúpnej zmluvy so sídlom Lesná 1/C, 900 42 Miloslavov) ako kupujúcim, ktorou sa prevádzalo vlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, evidovanom Okresným úradom X., katastrálny odbor, okres: X. N., obec: X.

- m.č. G.Ž., katastrálne územie: O. a to parcela registra „C“, parc. č. XXXXX/XX o výmere 175 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o veľkosti podielu 1/1 a stavba so súp. č. XXXXX, postavená na parcele č. XXXXX/XX, druh stavby: iná budova, popis stavby: garáže o veľkosti podielu 1/1 je voči žalobcovi právne neúčinná. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Súd tak rozhodol na základe žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu zo dňa 11.1.2016 a to s poukazom na ust. § 42a, ods. 1,2 Obč. zák., § 42b, ods. 1, 2, 3 a 4 Obč. zák.

3. Súd mal z vykonaného dokazovania listinnými, znaleckým posudkom č. 16/2017, výsluchom svedka a vyjadreniami zástupcov strán sporu jednoznačne preukázané, že žalobca ako veriteľ mal na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. -100 zo dňa 19.1.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.2.2016 voči spoločnosti AUTO - P.O. s.r.o., vymáhateľnú pohľadávku vo výške 18.362,97 eur spolu s príslušenstvom. Dlžník dobrovoľne svoj záväzok nesplnil, ešte v čase pred vyhlásením rozsudku previedol nehnuteľnosti, ktoré mal vo svojom vlastníctve Kúpnou zmluvou zo dňa 16.11.2015 na žalovaného za dohodnutú kúpnu cenu 20.000,- eur, ktorú kupujúci dňa 24.11.2015 uhradil. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor dňa 20.11.2015 pod č. V- 31627/15. V dôsledku uzatvorenej Kúpnej zmluvy a následnom povolení

vkladu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, keďže vlastníkom predmetných nehnuteľností sa stal žalovaný a žalobca ako veriteľ nemohol uspokojiť svoju vymáhateľnú pohľadávku z majetku dlžníka. Každé zmenšenie dlžníkovho majetku v dôsledku právneho úkonu nie je dôvodom neúčinnosti tohto úkonu, ak aj takto zmenšený majetok dlžníka stačí na uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. V danom prípade tomu tak nebolo, keďže dlžník z odbržanej kúpnej ceny 20.000,- eur neuhradil svoj záväzok voči žalobcovi ani čiastočne, čiže nie je pravdivé jeho tvrdenie uvedené v rámci svojho výsluchu ako svedka, že uhradil jedno alebo dve nájomné a zvyšok finančných prostriedkov použil na úhradu svojich dlhov voči iným osobám. Nemožno očakávať, že dlžník priamo a výslovne prizná svoj úmysel ukrátiť svojho veriteľa, takýto úmysel však môže vyplývať z okolností, za ktorých bol právny úkon urobený. Takýmito okolnosťami v prejednávanej veci bol existujúci súdny spor spoločnosti AUTO - P.O. so žalobcom, predmetom ktorého bola dlžná istina 18.362,97 eur s príslušenstvom, následná hrozba exekúcie, ako aj okolnosti samotného predaja nehnuteľností, kedy dlžník neinzeroval úmysel predať nehnuteľnosti v médiách, nepožiadal o spoluprácu žiadnu realitnú kanceláriu, neobstaral si žiaden podklad ohľadne ceny predávanej nehnuteľnosti, neakceptoval ponuku svojho veriteľa o odkúpenie nehnuteľnosti za účelom započítania vzájomných pohľadávok, ale len vyvesil leták na budovu, čo však žiadnym spôsobom súdu nepreukázal, čiže dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol. Po tom, ako dlžník - spoločnosť AUTO - P.O. s.r.o. odpredala nehnuteľnosť žalovanému a následne prehrala súdny spor so žalobcom, dovtedy jediný spoločník a konateľ spoločnosti dlžníka Y. L. previedol svoj obchodný podiel na spoločnosť so sídlom v USA a konateľom spoločnosti sa stala osoba, ktorá vykazuje všetky znaky tzv. bieleho koňa, keďže bola konateľom vo viac ako 100 spoločnostiach. Y. L. sa dňa 9.12.2015 stal jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti AUTO PM s.r.o., s obdobným predmetom podnikania, ako mala spoločnosť AUTO - P.O. s.r.o.. Tieto všetky popísané skutočnosti nasvedčujú tomu, že spoločnosť AUTO - P.O. s.r.o. ako dlžník uzavrela kúpnu zmluvu s úmyslom ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa.

4. Čo sa týka vedomosti žalovaného o úmysle ukrátiť veriteľa, súd dospel k záveru, že žalovanému, resp. jeho konateľovi H. W. musel byť úmysel dlžníka známy. H. W. potvrdil, že syn Y. L. je jeho známym, čiže z tohto možno usudzovať, že H. W. sa o zamýšľanom predaji nehnuteľností dozvedel nie z letáku, ktorý mal byť vyvesený na budove, ale priamo od syna Y. L.C., nakoľko existencia letáku súdu preukázaná žiadnym spôsobom nebola. Ďalšou okolnosťou, ktorá nasvedčuje tomu, že konateľ žalovaného vedel o úmysle dlžníka je neprimerane nízka kúpna cena za nehnuteľnosť vzhľadom na lokalitu, v ktorej sa táto nehnuteľnosť nachádza. Neprimerane nízka cena bola potvrdená znaleckým posudkom č. 16/2017, vypracovaným súdom ustanoveným znalcom Ing. P. P.C., ktorý určil cenu prevedených nehnuteľností sumou 69.500,- eur, pričom táto cena zohľadňuje aj žalovaným tvrdené nedostatky nehnuteľností a to jej technický stav a absencia priameho prístupu z verejnej komunikácie. Súd preto žalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa a .

5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Poukázal na ust. § 42a ods. 2 Obč. zák. a na skutočnosť, že žalobcom nebolo preukázané, že žalovaný previedol nehnuteľnosť na blízku osobu a že žalovanému bol úmysel dlžníka ukrátiť žalobcu známy. Žalovaný namietal, že súd pri konštatovaní, že žalovaný nadobudol nehnuteľnosť za neprimerané nízku cenu, vôbec nezobral do úvahy skutočnosť, že nehnuteľnosť je zanedbanou garážou, bez elektriny a bez práva prístupu k pozemku, na ktorom garáž stojí. Táto skutočnosť je rozhodujúca pri určení ceny, ktorá je primeraná, účastníkmi kúpnej ceny riadne dohodnutá a zaplatená. Primeranosť ceny potvrdil sám žalobca, keď chcel údajne započítať kúpnu cenu voči svojej pohľadávke voči firme AUTO P.O. s.r.o. vo výške 18.362,97 Eur vrátane úrokov z omeškania a následne by zobral návrh späť, s čím sa súd nezaoberal.

6. Skutočnosť, že žalovaný sa pozná z detstva so synom Y. L.C. neznamená, že sa pozná s dlžníkom, ani to nepreukazuje, že sa dozvedel o predaji od Y. L. T.. Jedná sa len o nepreukázané dohady. Existencie letáku považuje žalovaný za preukázanú, nakoľko to zhodne potvrdili p. W. a p. Jozef L.. Žalobca rovnako nepreukázal, že by leták na garáži nebol vyvesený.

7. Žalovaný nemá žiaden reálny prospech z odporovateľného právneho úkonu, žaloba je v plnom rozsahu nedôvodná. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby ho zmenil a žalobu zamietol s náhradou trov konania žalovaného.

8. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania. Žalobca poukázal na to, že úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa nemusí byť navonok výslovne vyjadrený, predmetom dokazovania nie je preukázanie skutočnej vedomosti tretej osoby, ale okolnosti, ktoré môžu svedčiť o tom, že tretia osoba vzhľadom na vzťah k dlžníkovi a okolností, za ktorých došlo k uzavretiu právneho úkonu, mohla mať takúto vedomosť. Takéto okolnosti, uvedené aj súdom na str. 13 rozhodnutia, boli preukázané. Jednou zo zásadných okolností, ktorá nasvedčovala tomu, že žalovaný musel vedieť o úmysle dlžníka ukrátiť žalobcu ako veriteľa je neprimerane nízka kúpna cena, pričom reálna hodnota nehnuteľnosti v čase vykonania úkonu bola viac ako 4 krát vyššia, čo vyplýva zo znaleckého posudku č. 16/2017. Znalec pri určovaní hodnoty nehnuteľností zohľadnil všetky negatíva a nedostatky, ktoré žalovaný nehnuteľnostiam vytýkal. Žalovaný sa dokonca k znaleckému posudku absolútne v konaní nevyjadril a nenamietal ho. Navyše, aj táto neprimeraná cena bola uhradená až po dátume prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na žalovaného, pričom kúpna cena nebola ničím zabezpečená. Žalobca považuje za zavádzajúce tvrdenie žalovaného v odvolaní, že by žalobca niekedy potvrdil, že cena nehnuteľností by bola vo výške 18.362,97 Eur. Žalobca niekoľkokrát uviedol, že kontaktoval dlžníka so záujmom o kúpu nehnuteľností za riadnu protihodnotu, pričom na časť kúpnej ceny by sa započítala jeho pohľadávka voči dlžníkovi. Žalobca ďalej zdôraznil, že žalovaný absolútne neuniesol dôkazné bremeno, že by existoval leták, z ktorého sa mal dozvedieť o predaji nehnuteľností, pretože nie je možné očakávať, že žalovaný a dlžník by na súde uvádzali tvrdenia vo svoj neprospech ako zaujaté strany v tomto súdnom spore. Žalobca považuje za absurdné, aby preukazoval, že leták nebol na garáži vyvesený, pretože ne je možné preukázať niečo, čo neexistovalo.

9. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu dôvodov odvolania žalovaného v zmysle a bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu v zmysle dňa 16.9.2019. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalovaného, ako aj s vyjadrením žalobcu k odvolaniu dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

11. Podľa a ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie a s poukazom na odvolací súd odkazuje na správnosť dôvodov, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku. Z titulu aplikácie , tiež s odkazom primerane na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , krajský súd uvádza, že pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (, , ), a tým je postačujúce len odkázať cez do 30.6.2016, resp. cez od 1.7.2016, na odôvodnenia obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam odvolateľa uvádza odvolací súd nasledovné:

14. Podľa § 42a ods. 1 Obč. zák., veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

15. Podľa § 42a ods. 2 Obč. zák., odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a

právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

16. Účelom inštitútu odporovateľnosti je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok (veci, práva, pohľadávky) na úkor veriteľa. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Z ust. v znení neskorších predpisov (ďalej len "") vyplýva, že odporovateľným je taký právny úkon dlžníka, ktorý urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, pričom bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno v tomto smere nesie veriteľ (žalobca). Preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa nie je podmienkou odporovateľnosti v prípade, ak dlžník realizoval právny úkon s osobami jemu blízkymi ( a š 117 ) alebo v prospech týchto osôb. V takomto prípade sa existencia ukracujúceho úmyslu dlžníka predpokladá ex lege a skutočný úmysel dlžníka pre procesný úspech žalujúceho veriteľa nie je podstatný. Rozhodujúcou skutočnosťou je ukrátenie veriteľa, teda objektívny stav, ktorý svoje právne následky neodvodzuje od subjektívneho motívu (ukracujúceho úmyslu) dlžníka. V takomto prípade zákon u blízkych osôb dlžníka konštruuje vyvrátiteľnú domnienku, že úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa poznali; je preto na týchto osobách (ak chcú účinne zabrániť podanej odporovacej žalobe), aby v konaní preukázali, že úmysel dlžníka v čase uskutočnenia ukracujúceho právneho úkonu nemohli poznať ani pri vynaložení náležitej starostlivosti. K účinnému vyvráteniu tejto zákonnej domnienky (v záujme vlastného procesného úspechu) je preto nevyhnutné jednak tvrdenie žalovanej blízkej osoby dlžníka, že dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať, ale najmä preukázanie (splnenie dôkaznej povinnosti) konkrétnych úkonov vynaloženia náležitej starostlivosti. Za týmto účelom musí žalovaná blízka osoba hodnoverným spôsobom v konaní preukázať, že v súvislosti s odporovaným právnym úkonom vynaložila takú relevantnú činnosť, aby ukracujúci úmysel z výsledkov tejto činnosti rozpoznala, alebo sa o ňom aspoň mohla dozvedieť.

17. V danom prípade sa nejednalo pri uzatvorení kúpnej zmluvy medzi dlžníkom a žalovaným o blízke osoby, preto dôkazné bremeno o tom, že žalovanému musel byť úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa známy, je na veriteľovi (žalobcovi). Súd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním k správnemu záveru, že v danom prípade okolnosti predaja nehnuteľnosti nasvedčovali tomu, že tretia osoba (žalovaný) vzhľadom na vzťah k dlžníkovi a okolnosti, za ktorých došlo k prevodu, mohla mať vedomosť o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Súd prvej inštancie správne posudzoval vedomosť žalovaného o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa v celom kontexte okolností, za ktorých došlo k odporovateľnému právnemu úkonu a v podrobnostiach odvolací súd poukazuje na bod 20. odôvodnenia rozsudku súdom prvej inštancie, s ktorého závermi sa v celom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd zdôrazňuje, že dlžník si bol plne vedomý svojho dlhu voči žalobcovi, tento dlh bol potvrdený právoplatným rozsudkom súdu č.k. -100 zo dňa 19.12.2016, pričom svoj záväzok nesplnil a ešte v čase pred vyhlásením rozsudku previedol nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 16.11.2015 na žalovaného za kúpnu cenu 20.000,- Eur. V dôsledku kúpnej zmluvy došlo k zmenšeniu majetku dlžníka a dlžník ani po obdržaní kúpnej ceny svoj záväzok voči žalobcovi neuhradil. Dlžník ani neakceptoval ponuku žalobcu na odkúpenie predmetných nehnuteľností za účelom započítania (vysporiadania) pohľadávky žalobcu a v konaní bola preukázaná známosť medzi konateľom žalovaného p. A. W. a synom konateľa dlžníka p. J. L.. To, že žalovaný kupoval nehnuteľnosť za nepomerane nízku cenu, bolo preukázané znaleckým posudkom č. 16/2017, ktorý stanovil reálnu hodnotu nehnuteľností ku dňu predaja na sumu vo výške 69.500,- Eur, pričom znalec v posudku zohľadnil i stav nehnuteľnosti, čo vyplýva z jeho obsahu. Žalovaný závery znaleckého posudku v konaní pred súdom prvej inštancie nijako nespochybnil, tvrdil len, že znalecké dokazovanie nie je potrebné. Žalovaný v konaní nepreukázal, že sa o predaji nehnuteľnosti dozvedel z letáku, nepreukázal, že takýto leták (o predaji nehnuteľnosti) bol na budove vyvesený. Naopak súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že A. W. potvrdil, že syn Y. L. je jeho známym, ako aj na skutočnosť, že po tom, ako dlžník prehral súdny spor so žalobcom, dovtedy jediný spoločník a konateľ J. L. previedol svoj obchodný podiel na spoločnosť v USA a konateľom spoločnosti sa stala osoba vykazujúca známky tzv. „bieleho koňa“, keďže bola konateľom vo viac ako 100 spoločnostiach. Vzhľadom na okolnosti celého prípadu úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa musel byť žalovanému známy.

18. Odvolací súd vzhľadom na uvedené považuje dôvody odvolania v celom rozsahu za právne irelevantné. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa , ako vecne správny potvrdil.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a s tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. O ich výške rozhodne v súlade s súd prvej inštancie.

20. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).