Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cob/152/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: O.. D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. B. E. 8, XXX XX Q., zastúpený: JUDr. Július Goga, advokát, so sídlom Štefánikova 47, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo Plavé Vozokany, so sídlom 935 69 Plavé Vozokany, IČO: 00 587 214, zastúpený: Mgr. Peter Nyúl, advokát, so sídlom kpt. Jaroša 4, 934 05 Levice, o vyslovenie neplatnosti uznesenia z členskej schôdze, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice, č. k. -181 zo dňa 8. februára 2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Levice č. k. -181 zo dňa 8. februára 2018 p o t v r d z u j e.

Žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh na prerušenie konania zamietol (I. výrok), žalobu zamietol (II. výrok) a rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, ktorú je povinný žalobca zaplatiť žalovanému do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti samostatného uznesenia, ktoré vydá súdny úradník o výške trov konania (III. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na , , , , (ďalej len „“), , , , , , , , , , , a v časti trov konania s poukazom na , , .

3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca počas konania žiadal, aby súd konanie prerušil. Návrh na prerušenie konania odôvodnil tým, že prerušenie konania by vytvorilo priestor na vyriešenie základnej otázky, či dopad právoplatného rozhodnutia o neplatnom zvolení orgánov družstva v roku 2013, sa prenáša aj na všetky ďalšie právne úkony titulom absolútnej neplatnosti. Súd o návrhu na prerušenie konania rozhodol spolu s rozhodnutím vo veci samej podľa tak, že návrh na prerušenie konania zamietol. Vzhľadom na to, že v tomto konaní súd žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, je irelevantné právoplatné rozhodnutie súdu o neplatnom zvolení orgánov družstva u žalovaného v roku 2013 pre úspešnosť žaloby v tomto súdnom konaní. Na tomto dôvode zamietnutia žaloby by preto nič nezmenilo ani to, keby súd konanie prerušil. Keďže súd žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nie je dôvod na prerušenie konania ani v zmysle ustanovenia . Citované zákonné ustanovenie je vyjadrením dispozičnej zásady súdu prerušiť konanie v prípadoch prebiehajúceho iného konania, ktoré by mohlo dopomôcť k vyriešeniu otázky, ktorá má význam pre rozhodnutie súdu v danej veci, a to až do doby jeho právoplatného skončenia. Pre

rozhodovanie súdu o prerušení konania podľa tohto ustanovenia je významné, či výsledok iného sporu začatého na podnet strany sporu môže relevantne ovplyvniť výsledok sporu, a to toho, v ktorom bolo konanie prerušené. Súdu jednak nie je známe, že by žalobca viedol iný spor, a jednak, v inom konaní sa nerieši otázka, ktorá by mohla relevantne ovplyvniť výsledok tohto sporu, pretože súd žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. Žalobca ďalej poukazoval na to, že Okresný súd Levice rozsudkom č. k. - 454 zo dňa 16.05.2016 určil, že uznesenie náhradnej členskej schôdze Poľnohospodárskeho družstva Plavé Vozokany so sídlom Plavé Vozokany, IČO: 00 587 214, konanej dňa 03.05.2013, je neplatné, pričom Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. -488 zo dňa 07.03.2017 rozsudok Okresného súdu Levice č. k. -454 zo dňa 16.05.2016 potvrdil. Rozsudok Okresného súdu Levice č. k. -454 zo dňa 16.05.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. -488 zo dňa 07.03.2017 nadobudol právoplatnosť dňom 29.06.2017. Žalobca v konaní poukazoval na rozhodovaciu činnosť súdov, na základe ktorej ak súd právoplatne rozhodne o neplatnosti uznesenia členskej schôdze podľa , tak platnosť uznesenia platí do právoplatnosti takého rozhodnutia s tým, že účinnosť nastupuje ex tunc, to znamená ku dňu, kedy bolo určené neplatné uznesenie zo schôdze. To znamená, že ak v júni 2017 nadobudlo právoplatnosť súdne rozhodnutie o neplatnosti uznesenia členskej schôdze žalovaného prijaté dňa 03.05.2013, potom táto neplatnosť o tom, že neboli zvolené orgány družstva, sa prenášala následne vo vzťahu k všetkým právnym úkonom prijatým nezvolenými orgánmi po 03.05.2013 u žalovaného. Súd poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný bol zapísaný v obchodnom registri aj ku dňu 08.02.2018 ako Poľnohospodárske družstvo Plavé Vozokany, so sídlom 935 69 Plavé Vozokany, IČO: 00 587 214 s tým, že od 24.08.2017 je zapísaný ako predseda predstavenstva O.. H. J. a podpredseda predstavenstva Bc. J. P., pričom za žalovaného (v mene družstva) koná predseda alebo podpredseda predstavenstva. Listiny o právnych úkonoch, kde je predpísaná písomná forma, podpisuje predseda alebo podpredseda predstavenstva spoločne s ďalším členom predstavenstva. Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby ( ). Podľa právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, môžu nadobudnúť práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení buď zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom, t. j. štatutárne orgány. Keďže žalovaný je doposiaľ zapísaný v obchodnom registri ako právnická osoba, družstvo, žalovaný má právnu subjektivitu - môže žalovať, byť žalovaný, brať na seba práva aj povinnosti. Z uvedeného dôvodu nie je možné konanie zastaviť z tohto dôvodu (ale aj ďalších dôvodov, ktoré sú rozpísané v tomto rozhodnutí), ako to navrhoval žalobca. Na náhradnej členskej schôdzi dňa 03.05.2013 sa u žalovaného podľa programu členskej schôdze volil predseda, podpredseda, členovia predstavenstva a kontrolná komisia žalovaného. Okresný súd Levice rozsudkom zo dňa 16.05.2016 č. k. -454 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. -488 zo dňa 07.03.2017 určil, že uznesenie náhradnej členskej schôdze zo dňa 03.05.2013 je neplatné, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.06.2017. Na členskej schôdzi žalovaného sa dňa 06.05.2016 dopĺňali a menili stanovy a na členskej schôdzi dňa 05.08.2016 sa schvaľovali zmeny stanov a volili členovia kontrolnej komisie, členovia predstavenstva, predseda a podpredseda predstavenstva družstva. Doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté súdom o určení neplatnosti uznesenia prijatého na členskej schôdzi dňa 06.05.2016 a uznesenia prijatého na členskej schôdzi dňa 05.08.2016. Na členskej schôdzi dňa 05.08.2016 bol za predsedu predstavenstva zvolený O.. I. M., H.. a za podpredsedu predstavenstva Bc. J. P.. Na základe podaného opraveného návrhu žalovaného na vykonanie zápisu zmeny v obchodnom registri u žalovaného, ktoré vyplynuli z členskej schôdze u žalovaného dňa 05.08.2016, bol dňa 07.09.2016 do obchodného registra zapísaný predseda predstavenstva žalovaného O.. I. M., H.. a podpredseda predstavenstva Bc. J. P.. Do obchodného registra boli zapísaní aj ďalší členovia predstavenstva, členovia kontrolnej komisie podľa volieb u žalovaného na členskej schôdzi dňa 05.08.2016 (OS Nitra sp. zn. ). O priebehu volieb u žalovaného svedčí zápisnica z členskej schôdze zo dňa 05.08.2016. Na základe návrhu žalovaného na vykonanie zápisu v zmysle tejto členskej schôdze pod sp. zn. zo dňa 02.09.2016 Okresný súd v Nitre vymazal z obchodného registra u žalovaného štatutárny orgán predsedu predstavenstva Ing. I. M., H.. a podpredsedu predstavenstva J. P. a zapísal do obchodného registra s dátumom vzniku funkcie 05.08.2016 predsedu predstavenstva O.. I. M., H.. a podpredsedu predstavenstva Bc. J. P.. Žalovaný v tomto súdnom konaní splnomocnil na zastupovanie advokáta E.. H. F., pričom plnomocenstvo dňa 16.08.2016 podpísal predseda predstavenstva O.. I. M., H.. a podpredseda predstavenstva J. P.. Plnomocenstvo k 16.08.2016 pre E.. H. F. bolo vystavené platne, nakoľko ho podpísali štatutárne orgány tak, ako to vyplývalo z výpisu z obchodného registra žalovaného k 16.08.2016 a zo stanov

žalovaného, ktoré boli k tomuto dátumu platné. Podľa článku XVIII bod 4. stanov nachádzajúcich sa v spise nasledujúcich po čísle listu 168 spisu „predstavenstvo plní uznesenia členskej schôdze a zodpovedá jej za svoju činnosť. Ak tieto stanovy neurčujú inak, koná za predstavenstvo navonok predseda družstva, v jeho neprítomnosti podpredseda družstva. Ak sa pre právne úkony predstavenstva vyžaduje písomná forma, je potrebný podpis predsedu alebo podpredsedu a aspoň jedného člena predstavenstva.“ Splnomocnenie zo dňa 16.08.2016 vystavené žalovaným pre toto súdne konanie podpísal predseda predstavenstva O.. I. M., H.. a podpredseda predstavenstva J. P.. Súd pripomenul, že predseda aj podpredseda predstavenstva sú zároveň aj členmi predstavenstva. Súd v tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 01.07.2014 č. k. -18 „Ústavný súd zistil, že krajský súd postupoval podľa , teda v súlade s procesným kódexom, keď rozsudkom č. k. -103 zo 17. apríla 2013 sa v celom rozsahu stotožnil s rozsudkom okresného súdu a tiež na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uviedol, že ... „v prípade prijatých uznesení valného zhromaždenia platí tzv. princíp relatívnej neplatnosti. To znamená, že až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia sa má za to, že rozhodnutie je platné. Neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia pôsobí až do okamihu, keď ju vysloví súd. Rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. -82 zo dňa 09.02.2011, ktorým bolo určené, že uznesenia valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 10.03.2010 sú neplatné, nadobudol právoplatnosť dňa 28.04.2011. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom prvostupňového súdu, že až do tohto dňa sa žalobca považoval za odvolaného z funkcie konateľa, a preto dňa 09.02.2011, t. j. pred nadobudnutím právoplatnosti vyššie uvedeného rozsudku Okresného súdu Nitra, nemohol byť opätovne odvolaný zo svojej funkcie.“ Žalovaný z vyššie uvedených dôvodov má štatutárne orgány tak, ako boli zvolené na členskej schôdzi žalovaného dňa 05.08.2016, t. j. predsedom predstavenstva je O.. I. M., H.. a podpredsedom predstavenstva je Bc. J. P.. Doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté o tom, že členská schôdza uskutočnená u žalovaného dňa 05.08.2016 je neplatná. Žalovaný má preto platne zvolený štatutárny orgán, ktorý platne splnomocnil aj právneho zástupcu žalovaného E.. H. F. na zastupovanie v tomto súdnom konaní. Niet preto dôvodu, aby toto súdne konanie bolo zastavené z dôvodu absencie štatutárneho orgánu žalovaného. 4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že domáhať sa neplatnosti uznesenia členskej schôdze môže len člen družstva. Žalobca v konaní nepreukázal, že je členom družstva, a preto súd žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. Žalobca tvrdil, že požiadal o členstvo v družstve žalovaného a vzhľadom na to, že žalovaný užíva pozemky žalobcu, nemožno mu členstvo odmietnuť. Otec žalobcu R. T., nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX, pričom dedičské konanie bolo vedené na Okresnom súde Levice pod sp. zn. D XXX/XX, Dnot XXXX/XX a ukončené osvedčením o dedičstve zo dňa 18.07.1997 č. k.D XXX/XX-XX, Dnot XXXX/XX, na základe ktorého dedičia uzavreli dohodu s tým, že majetkový podiel v PD Plavé Vozokany prebral žalobca a L. P., každý v 1/2-ine. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.05.2004. Dňa 04.07.2003 bolo začaté náhradné dedičské konanie po poručiteľovi R. T., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, pričom predmetom dedičstva boli nehnuteľnosti v k. ú. Plavé Vozokany, ktoré nadobudol žalobca a L. P. v 1/2-ine. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.05.2004. Podľa článku VI. bod 6 stanov „dedič členských práv a povinností poručiteľa, ktorého členstvo zaniklo smrťou, môže požiadať o členstvo v družstve. Ak družstvo užíva pozemky, ktoré nadobudol dedič, nemožno jeho členstvo odmietnuť.“ Žalobca dňa 15.05.2014 požiadal žalovaného o členstvo v družstve a poukázal na to, že podľa Dohody zo dňa 15.05.2014 uzatvoril so sestrou L. P. ako ďalšou dedičkou dohodu o tom, že všetky práva a povinnosti viažuce sa k zaniknutému členstvu v družstve poberá po poručiteľovi. V žiadosti ďalej uviedol, že nadobudol ako dedič pozemky, ktoré užíva družstvo. Žalovaný dňa 30.06.2014 neakceptoval žiadosť žalobcu o členstvo v družstve, nakoľko predložené dedičské rozhodnutie neobsahuje nadobudnutie členských práv a povinností u žalovaného a z dôvodu, že žalovaný neužíva pôdu, ktorú nadobudol žalobca ako dedič. Žalobca zdedil nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. H. R., avšak nepreukázal súdu, že žalovaný užíva pôdu, ktorú žalobca nadobudol ako dedič, žalovaný aj z tohto dôvodu nevyhovel žalobcovej žiadosti o členstvo v družstve. Žalobca tiež súdu nepreukázal, že sa po svojom otcovi R. T., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, stal dedičom členských práv a povinností. Podľa len dedič členských práv a povinností poručiteľa môže požiadať družstvo o členstvo. Ku dňu žalobcovej žiadosti o členstvo v družstve, t. j. k 15.05.2014, žalobca nepreukázal žalovanému, že by nadobudol ako dedič členské práva a povinnosti po poručiteľovi. Z uvedeného dôvodu táto žiadosť žalobcu o členstvo v družstve žalovaného je právne neúčinná. Žalobca síce zdedil majetkový podiel v družstve, čo je ale iná právna kategória, ako zdedenie členských práv a povinností. Platná právna úprava ustanovuje, že všeobecnými predpokladmi dedenia sú smrť poručiteľa, existencia dedičstva, dedičský titul a spôsobilý dedič. Smrť je právna udalosť, s ktorou sú spojené právne následky. Smrťou zaniká spôsobilosť fyzickej osoby

mať práva a povinnosti, teda zaniká jej právna subjektivita. K dedeniu dôjde iba za predpokladu, že poručiteľ bol v čase svojej smrti subjektom majetkových práv a povinností, ktoré jeho smrťou nezanikli a sú dediteľné. Zdediť možno aj členské práva a povinnosti v družstve ( ). Súd pripomenul, že zdedenie majetkového podielu nie je zdedením členských práv a povinností. Právnym titulom dedenia môže byť zákon alebo závet. Ďalším predpokladom dedenia je existencia spôsobilého dediča. Žalobca súdu nepreukázal, že zdedil po poručiteľovi členské práva a povinnosti voči žalovanému. Táto skutočnosť nebola osvedčená žiadnym z dedičských rozhodnutí, ktoré sa nachádzajú v spise. Nadobudnutie členských práv a povinností žalobcom nie je možné riešiť v tomto súdnom konaní, a preto súd žalobu zamietol. Žalovaný počas konania vzniesol námietku premlčania voči žalobcovi, ktoré svoje právo stať sa členom družstva žalovaného nevyužil vyše 20 rokov. V ustanovení sa síce uvádza, že ak sa premlčí právo uskutočniť právny úkon, účinky tohto právneho úkonu nenastanú voči osobe, ktorá namietne premlčanie. Žalobca síce požiadal o členstvo v družstve až dňa 15.05.2014, ale ustanovenie Obch. zákonníka sa netýka prejavov vôle, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia právne vzťahy, ale výlučne práva, ktoré tvoria obsah právneho vzťahu a ktoré možno vykonať jednostranným prejavom vôle oprávnenej osoby voči povinnej osobe (ako napr. právo odstúpiť od zmluvy). Uplatnenie práva žalobcom stať sa členom družstva u žalovaného nie je právom, ktoré by podliehalo premlčaniu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 20. júla 2009, sp. zn. ). Žalobca nepreukázal v súdnom konaní, že je členom družstva žalovaného, a preto ani nemá práva a povinnosti člena družstva. Žalobca z uvedeného dôvodu nemohol podať námietky ako člen družstva voči neplatnosti uznesenia členskej schôdze zo dňa 06.05.2016 a nemôže byť ani v tomto súdnom konaní úspešný. Podľa len na návrh člena družstva súd vysloví neplatnosť uznesenia členskej schôdze. Žalobca nepreukázal, že je členom družstva, a preto súd žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie zamietol. Žalobca v žiadosti o členstvo v družstve zo dňa 15.05.2014 poukazuje na to, že dňa 15.05.2014 uzatvoril s ďalším dedičom, sestrou L. P., dedičskú dohodu, podľa ktorej výlučne žalobca preberá všetky práva a povinnosti viažuce sa k zaniknutému členstvu v družstve po poručiteľovi. Žalobca túto dedičskú dohodu súdu nepredložil, a tak nie je možné ani ustáliť, čo bolo jej obsahom. K tejto časti tvrdenia žalobcu súd uvádza, že dedičská dohoda podľa vyžaduje schválenie súdu, inak je takáto dohoda absolútne neplatný právny úkon podľa . Dedičská dohoda schválená súdom o tom, že by žalobca prebral všetky práva a povinnosti k zaniknutému členstvu po poručiteľovi uzavretá nebola, žalobca takúto schválenú dedičskú dohodu súdu nepredložil a v tomto smere ani neargumentoval. Z dedičského konania vedeného na Okresnom súde v Leviciach pod sp. zn. D XXX/XX, Dnot XXXX/XX je zrejmé, že po otcovi žalobcu, t. j. po poručiteľovi prichádzajú do úvahy ako dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine jeho manželka I. T., nar. XX.XX.XXXX a jeho deti - žalobca D. T., nar. XX.XX.XXXX a L. P., nar. XX.XX.XXXX. Ak poručiteľ zanechal viacerých dedičov a dedičstvo nebolo medzi nimi vyporiadané, čo je minimálne v časti členských práv a povinností voči žalovanému, potom sú v tejto časti oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne. To znamená, že majú postavenie nerozlučných spoločníkov. V danom prípade aj voči žalovanému v tomto súdnom konaní. Všetci dedičia, vrátane žalobcu, by museli podať spoločne námietky voči platnosti uznesenia členskej schôdze konanej dňa 06.05.2016 a tiež aj žalobu o neplatnosť uznesenia členskej schôdze, pretože majú postavenie nerozlučných spoločníkov. Keďže na strane žalobcu nevystupujú všetci dedičia po poručiteľovi, aj z tohto dôvodu je daný na strane žalobcu nedostatok aktívnej vecnej legitimácie a aj preto súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % . 5. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie konal napriek tomu, že neboli splnené procesné podmienky a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že poukázanie súdu prvej inštancie na právnu vetu z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. nebolo na mieste, nakoľko táto sa týkala platnosti uznesenia prijatého orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným a nie družstva, ktoré ma samostatnú úpravu platnosti uznesení členskej schôdze v ustanovení . Žalobca, považujúci sa za člena družstva, v odvolaní zopakoval svoje tvrdenia o nedostatku procesnej subjektivity žalovaného z dôvodu, že tento nemá orgány, ktoré sú podmienkou jeho existencie. Namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil, že orgány žalovaného družstva, ktoré mali vzniknúť prijatím uznesenia na členskej schôdzi dňa 03.05.2013 v skutočnosti nemohli vzniknúť, pretože právoplatným rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. bola určená neplatnosť uznesenia členskej schôdze z 03.05.2013. Zápis nezvolených orgánov do obchodného registra má pritom len deklaratórny charakter. Žalobca ďalej poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. , z ktorého vyplýva záver,

že pokiaľ ustanovenie určuje ako podmienku platnosti uznesenia členskej schôdze jej platné zvolanie, pri zistení, že nebola riadne zvolaná, platí, že také uznesenie nemôže byť platné bez ohľadu na to, kedy sa tento stav (riadneho zvolania) zistí. Nezvolené orgány družstva nemôžu zvolať členské schôdze družstva. V odvolacom návrhu žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a po prerušení konania do času, kedy bude mať žalovaný orgány podľa zákona, vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalobcom ( , ) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania ( ).

8. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd preto musí preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie len v rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu ( ) a po prejednaní veci sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a prihliadol pritom starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo v súlade s ustanovením .

11. K námietke žalobcu, že žalovaný nedisponuje procesnou subjektivitou, čo odôvodňoval tým, že žalovaný nemá orgány, ktoré sú zo zákona podmienkou jeho existencie, odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod žalobcu nie je dôvodný. Žalovaný počas celého konania disponoval procesnou subjektivitou a u právnických osôb aj od nej závislou procesnou spôsobilosťou. V čase začatia konania a aj v priebehu celého konania bol totiž riadne zapísaný v obchodnom registri. Pokiaľ by aj žalovaný nemal obsadené orgány, čo sa však v konaní pred súdom prvej inštancie nepotvrdilo, táto skutočnosť by nemala žiadny vplyv na právnu subjektivitu žalovaného. (upravujúci vznik a zánik právnej subjektivity právnickej osoby) a ani (upravujúci vznik a zánik družstva) neustanovujú, že by absencia osoby oprávnenej konať za právnickú osobu mala akýkoľvek vplyv na jej právnu subjektivitu. Rovnako (upravujúci procesnú subjektivitu a procesnú spôsobilosť) neupravuje, že by absencia osoby oprávnenej konať za právnickú osobu mala vplyv na jej procesnú spôsobilosť. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že predpokladá vznik situácie, kedy nie sú obsadené orgány družstva (napr. po uplynutí funkčného obdobia ich členov a nenadväzujúcom zvolení nových členov), ktorá môže byť len dôvodom (ak trvá po zákonom stanovenú dobu), rozhodnutia súdu o zrušení družstva. Z uvedeného teda vyplýva, že nepretržité obsadenie orgánov, ktoré družstvo obligatórne zriaďuje, nie je podmienkou existencie družstva.

12. Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nesprávne aplikoval právny záver všeobecného súdu, ktorého neústavnosť nebola v konaní vedenom na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. zistená, a podľa ktorého v prípade prijatých uznesení valného zhromaždenia (spoločnosti s ručením obmedzeným) platí princíp relatívnej neplatnosti, podľa ktorého až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia sa má za to, že rozhodnutie je platné. Žalobca nemožnosť aplikovať tento právny záver v prejednávanej veci odôvodňoval tým, že predmetom uvedeného konania bolo určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným a nie členskej schôdze družstva, keď v prípade družstva je inštitút neplatnosti uznesenia členskej schôdze upravený

samostatne. Nedôvodnosť tejto odvolacej námietky spočíva jednak v tom, že inštitút určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným a inštitút určenia neplatnosti uznesenia členskej schôdze družstva majú spoločné tie podstatné znaky, že uznesenia (tak členskej schôdze družstva, ako aj valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným) môžu byť určené za neplatné výlučne na návrh určených osôb a v stanovených prekluzívnych lehotách. Znamená to, že aj v prípade prijatia uznesenia (v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným - valného zhromaždenia, ktoré je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami a v prípade družstva - členskej schôdze, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami družstva) a nevyužitia práva podať určovaciu žalobu aktívne legitimovanými osobami, zostávajú účinky tohto uznesenia zachované a považujú sa za platné. Z tohto pohľadu má uznesenie valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným, ako aj členskej schôdze družstva obdobné účinky ako relatívne neplatný právny úkon (obdobné preto, lebo uznesenie z hľadiska svojej povahy nie je právnym úkonom). Správnosť postupu súdu prvej inštancie potvrdzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 27.10.2016, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 7/2017 ako judikát R 58/2017, ktorého právna veta znie: „Na uznesenia prijaté na členskej schôdzi družstva je potrebné hľadieť ako na platné až do vyslovenia rozhodnutia o ich neplatnosti súdom“. Ak teda súd prvej inštancie pri posudzovaní otázky, kto je štatutárnym orgánom žalovaného a či advokáta na zastupovanie žalovaného v tomto konaní splnomocnila osoba, prostredníctvom ktorej žalované družstvo koná, postupoval tak, že uznesenia prijaté na členskej schôdzi dňa 06.05.2016 považoval za platné, keďže do dňa rozhodnutia súdu prvej inštancie nebola právoplatne určená ich neplatnosť, jeho postup a aj prijaté právne závery boli správne.

13. K poukazovaniu žalobcu na nález Ústavného súdu SR č. k. -65 z 22.06.2017 odvolací súd iba poznamenáva, že tento s prejednávanou vecou skutkovo a ani právne nesúvisí a právne závery, ktoré žalobca v odvolaní uvádza ako závery vyplývajúce z predmetného nálezu, v ňom nie sú obsiahnuté.

14. Proti právnym záverom súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu odvolacie dôvody priamo nesmerovali, no žalobca sa v podanom odvolaní označil za člena Poľnohospodárskeho družstva Plavé Vozokany (žalovaného), a preto sa odvolací súd zaoberal aj preskúmaním správnosti záveru súdu prvej inštancie o nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie na podanie žaloby o vyslovenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze žalovaného zo dňa 06.05.2016, ktorú podľa môže súd vysloviť len na návrh člena družstva. Prechod členstva a s ním spojených práv a povinností v družstve v prípade smrti člena - fyzickej osoby upravuje . Smrťou fyzickej osoby jej členstvo v družstve zaniká, t. j. zaniká členský vzťah k družstvu. Dedič takejto fyzickej osoby môže zdediť len členské práva a povinnosti v družstve, nie však samotné členstvo v družstve. Členom družstva sa stáva až na základe právnej skutočnosti, ktorou je smrť doterajšieho člena, a to spätne (ex tunc) ku dňu smrti poručiteľa ( ), avšak len za predpokladu, že požiada družstvo o členstvo a predstavenstvo s ním vysloví súhlas, ak sa vyžaduje. Na to, aby bola žiadosť dediča členských práv a povinností poručiteľa, ktorý bol členom družstva, právne účinná, musí dedič k tejto žiadosti pripojiť právoplatné rozhodnutie súdu, ktoré osvedčí, že práve žiadateľ o členstvo v družstve je dedičom členských práv a povinností poručiteľa. V intenciách prejednávanej veci žalobca počas konania netvrdil a ani nepreukázal, že by žalovanému k žiadosti o členstvo v družstve predložil právoplatné rozhodnutie súdu (či už konajúceho priamo alebo prostredníctvom povereného súdneho komisára), ktoré osvedčuje, že práve žalobca je dedičom členských práv a povinností poručiteľa, ktorý bol v čase svojej smrti členom žalovaného družstva. Absencia uvedenej skutočnosti má za následok, že sa žalobca nestal členom žalovaného družstva, v dôsledku čoho je vylúčené, aby mohol napadnúť uznesenie prijaté na členskej schôdzi žalovaného dňa 06.05.2016 žalobou o určenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze, pretože takéto oprávnenie priznáva zákon len členovi družstva. Žalobca z uvedených dôvodov nie je v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný a tento záver sa správne premietol aj vo výroku, ktorým bola žaloba súdom prvej inštancie zamietnutá.

15. V napadnutej časti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie o nesplnení podmienok ustanovených v , za ktorých je súd povinný konanie prerušiť, zvlášť za situácie, keď žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný a tento nedostatok bez ďalšieho musel viesť k zamietnutiu žaloby.

16. Odvolací súd sa plne stotožnil aj s odôvodnením súdu prvej inštancie v časti závislého výroku o trovách konania, ktorý s poukazom na plný úspech žalovaného v konaní považuje za vecne správny.

17. Keďže odvolací súd po prejednaní odvolania žalobcu nezistil žiadny dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku, a to v žiadnom jeho výroku, napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa a potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a . Keďže v odvolacom konaní bol úspešnou stranou žalovaný, mal by proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému však v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu ich náhradu odvolací súd nepriznal.

19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v až pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).