Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/74/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského, v spore žalobcu: COMMERCIAL DEVELOPMENT INVESTMENT LTD., Stopher House, Webber Street 15, Londýn SEl 0RE, IČO: 433 55 03, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Polákom, Aleja Slobody 1890/50, Dolný Kubín, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -401, zo dňa 2.2.2017, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovanej priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu 30.7.2013 sa žalobca domáhal proti žalovanej náhrady škody 6.815.865 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 6.815.865 eur od 5.8.2013 do zaplatenia podľa na tom skutkovom základe, že bol jediným spoločníkom v spoločnostiach GLANCE HOUSE, s.r.o., AXTON Invest, s.r.o., AXTON, s.r.o. a VR Invest, s.r.o.; pri každej z týchto spoločností vykonal Okresný súd Bratislava I ako registrový súd zmeny zapísaných údajov v časti spoločníka a konateľa a zmeny zapísal na základe rozhodnutia jediného spoločníka, v mene ktorého konal C. Č., ktorý rozhodol o odplatnom prevode obchodných podielov v prospech E. Č., o menovaní E. Č. ako konateľky spoločností a odvolaní dovtedajších konateľov spoločností, ako aj na základe zmlúv o odplatnom prevode obchodných podielov uzatvorených medzi žalobcom zastúpeným C. Č. ako prevodcom a Adrianou Čížovou ako nadobúdateľkou. Žalobca uviedol, že C. Č. nebol oprávnený konať za žalobcu, substitučné plnomocenstvo z 31.3.2009 síce bolo podpísané, ale nikdy mu nebolo odovzdané, pričom v čase uzatvorenia zmlúv o prevode obchodných podielov bolo odvolané. C. Č. tiež priložil k návrhom na zápis zmien do obchodného registra generálne plnomocenstvo od žalobcu pre Ing. R. Š. z 21.9.2009 (t.j. datované neskôr ako jeho substitučné plnomocenstvo); predložil aj nesúvisiace plnomocenstvo zo 16.3.2009, ktorým bola K.. R. Š. splnomocnená na všetky právne úkony spoločnosťou MONTRESCA COMPANY LIMITED a mal ho predložiť dúfajúc, že si súd nevšimne, že nejde o plnú moc udelenú žalobcom, ale inou spoločnosťou. Róbert Číž sa už v minulosti mal pokúsiť na základe tohto plnomocenstva podať návrh na zápis zmien, ktorý však bol správne odmietnutý. V namietaných prípadoch však súd vydal potvrdenie o vykonaní zápisov zmien údajov zapísaných v obchodnom registri, čo považuje žalobca za nesprávny úradný postup súdu spočívajúci v nezákonnom zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu zdôrazňujúc, že voči potvrdeniu nie je prípustný opravný prostriedok. Uvedené je aj predmetom trestného konania voči obvineným C. Č. a E. Č.I.. Podľa

žalobcu škoda spočíva v samotných obchodných podieloch, ako aj v majetku spoločnosti, o ktorý C. Č. spoločnosti pripravil bez primeraného protiplnenia. Spoločnosť GLANCE HOUSE, s.r.o. vlastnila nehnuteľný majetok, ku ktorému boli zložené zálohy, ktoré mali v časti skončiť u C. Č., prípadne E. Č.. Majetok spoločnosti GLANCE HOUSE, s.r.o. bol zaistený v trestnom konaní v dôsledku čoho nemôže byť predmetom prevodu na kupujúcich, čím sa znížila jeho trhová hodnota, pričom na majetku mala vzniknúť aj škoda spôsobená nevykurovaním, netemperovaním a nezabezpečením údržby. Malo tiež dôjsť k viacnásobnému prevodu hnuteľného či nehnuteľného majetku AXTON Invest, s.r.o., AXTON, s.r.o. a VR Invest, s.r.o. s tým, že pohľadávka spoločnosti AXTON, s.r.o. voči TRIWEGO, s.r.o. mala byť splnená k rukám vtedajšieho konateľa spoločnosti AXTON, s.r.o.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia ( ), súd prvej inštancie na danú vec aplikoval v znení účinného od 1.1.2013 z dôvodu, že prechodné ustanovenia neustanovujú inak, preto pre určenie príslušného orgánu platí zásada lex posterior derogat priori (neskorší zákon ruší skorší) a uvedené je prejavom základnej zásady uplatňovanej v procesnom práve, podľa ktorej na procesné úkony v súdnom konaní sa zásadne aplikuje procesné právo platné a účinné v čase uskutočnenia procesného úkonu (). Súd prvej inštancie skúmal nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava I, ktorý má spočívať v nezákonnom zápise zmien v obchodnom registri a vydaní potvrdení o vykonaní zápisov zmien údajov zapísaných v obchodnom registri. S poukazom na konštatoval, že štát za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom zodpovedá objektívne za súčasného splnenia troch podmienok: 1/ že sa príslušný orgán štátu dopustil nesprávneho úradného postupu, 2/ že poškodenému vznikla škoda, 3/ že škoda je v príčinnej súvislosti s týmto nesprávnym úradným postupom.

3. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobca v predmetnom konaní za nesprávny úradný postup označil postup Okresného súdu Bratislava I v konaní o zápise zmien v obchodnom registri a požadoval od súdu v civilnom konaní prieskum toho, či Okresný súd Bratislava I vykonal zápisy zmien v zapísaných údajoch o jednotlivých spoločnostiach v súlade s právnymi predpismi. Stotožnil sa s názorom žalovanej strany, že takýto prieskum činnosti registrového súdu nepovažuje v konaní o náhradu škody za možný. Zápis zmien údajov znamená účinky predpokladané právnym poriadkom, pričom zápis údajov v obchodnom registri vyvolal účinky spojené s materiálnou publicitou obchodného registra, a preto nie je prípustné, aby súd v konaní o náhradu škody dospel k iným záverom ako registrový súd, keďže by dospel k záverom rozporným s údajmi zapísanými v obchodnom registri. Z obsahu pojmu „nesprávny úradný postup“, ktorý zákon nedefinuje, mu vyplynulo, že podľa konkrétnych okolností toho-ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Súd prvej inštancie zaoberajúc sa hľadiskami, z ktorých treba skúmať správnosť úradného postupu, ktorý nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností zastával názor, že treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Objasnil, že nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov“ ( ). Zákon bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady, preto treba aj v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy ( ) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a/ nastala v majetkovej sfére poškodeného, b/ je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a c/ je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.

4. Pre posúdenie predmetnej právnej veci považoval za významné, že škoda, ako predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup je daná len vtedy, ak vznikla v príčinnej spojitosti s nesprávnym úradným postupom. Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou zákon nevysvetľuje, a preto súd prvej inštancie poukázal na právnu teóriu, podľa ktorej sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi

nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť.

5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že súd v konaní o nároku na náhradu škody podľa určitý postup orgánov štátu nemôže posudzovať z hľadiska nesprávneho úradného postupu. Obsahom týchto rozhodnutí sa môže zaoberať jedine príslušný orgán pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, ktorého výsledkom je súd v občianskom súdnom konaní viazaný. Pri opačnom výklade by došlo zo strany súdov rozhodujúcich v rámci civilného procesu k neprípustnému zásahu do výkonu pôsobnosti orgánov štátu. Na uvedenom základe súd prvej inštancie v zmysle , , , , , , žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol s tým, že žalobca má možnosť domáhať sa zrušenia zápisu údajov v obchodnom registri v konaní podľa (). O náhrade trov konania rozhodol podľa , v zmysle zásady úspechu strany vo veci. Žalovaná strana mala v konaní plný úspech, avšak žiadne trovy konania jej nevznikli, preto jej súd prvej inštancie náhradu trov konania nepriznal.

6. Námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorú vzniesla žalovaná na pojednávaní konanom 8.9.2016 z dôvodu, že škoda nevznikla žalobcovi ako bývalému spoločníkovi jednotlivých spoločností, ale vznikla jednotlivým spoločnostiam, ktoré sú samostatnými právnymi subjektmi, súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú s tým, že žalobca je aktívne legitimovaným subjektom na podanie žaloby.

7. V zmysle súd prvej inštancie tiež rozhodol, že žalobcov návrh na doplnenie dokazovania znalcom z odboru ekonomiky, ktorému súd uloží vyčísliť škodu na obchodných podieloch žalobcu v jednotlivých štyroch spoločnostiach v dôsledku prevodov majetku, ktoré nastali po zápise v obchodnom registri nevykoná z dôvodu, že ho považoval za nehospodárny, keďže v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup orgánu štátu ani príčinná súvislosť medzi žalobcom tvrdenou škodou a nesprávnym úradným postupom.

8. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodov, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (, ), dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (, ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ). Napadnutý rozsudok žiadal zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania ( ) bola námietka, že súd prvej inštancie nedospel k žiadnym skutkovým zisteniam, keď odmietol ním navrhovaný dôkaz ustanoviť znalca z odboru ekonomiky; zastával názor, že vykonanie tohto dôkazu bolo nevyhnutnosťou pre určenie spôsobenej škody, ku ktorej došlo nesprávnym úradným postupom registrového súdu. Dôvodil, že návrh na zápis bol podaný neoprávnenou osobou, nakoľko C. Č. nemohol konať za žalobcu a registrovému súdu predložil substitučné plnomocenstvo, ktoré možno v zmysle považovať za neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, preto mal za to, že registrový súd nezákonným spôsobom vykonal zápis zmien v obchodnom registri, o ktorom následne vydal potvrdenie a tým porušil svoju povinnosť preveriť skutočnosti vymedzené v Brojil, že tým, že konajúci súd neskontroloval dátumy na predložených plnomocenstvách a zapísal zmeny do obchodného registra bez skúmania oprávnenia prevodcu nakladať s obchodným podielom žalobcu, spôsobil žalobcovi v priamej príčinnej súvislosti škodu svojím nesprávnym úradným postupom. Mal za to, že je povinnosťou sudcu alebo povereného vyššieho súdneho úradníka skúmať oprávnenie konať v mene spoločnosti, resp. v mene navrhovateľa v prípade návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov do obchodného registra, a teda skúmať či ide o zastúpenie v súlade so zákonom a všeobecnými právnymi predpismi. S poukazom na zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu a judikatúru najvyššieho súdu zdôraznil vymedzenie pojmu nesprávny úradný postup a škody s tým, že výška škody je určená v závislosti od hodnoty obchodných podielov predmetných obchodných spoločností, ktoré C. Č. bez primeraného protiplnenia previedol do svojho vlastníctva a do vlastníctva

svojej manželky E. Č. na základe substitučného plnomocenstva, ktoré C. Č. nebolo s prihliadnutím na dátum udelenia generálneho plnomocenstva platne udelené a táto zmena v osobách konateľov bola následne registrovým súdom zapísaná do obchodného registra v dôsledku porušenia zákonnej povinnosti registrového súdu preskúmania návrhu na zápis zmien údajov v obchodnom registri. Príčinnú súvislosť videl v skutočnostiach, že registrový súd v rámci svojej zákonnej preverovacej povinnosti preskúmania návrhu na zápis zmien nezistil, že návrh na zápis zmeny údajov podala neoprávnená osoba, a že údaje uvedené v návrhu na zápis sa nezhodujú s údajmi vyplývajúcimi z predložených príloh. Konštatovanie konajúceho súdu o tom, že konanie registrového súdu o zápise navrhovaných údajov nie je možné posudzovať z hľadiska nesprávneho úradného postupu považoval za nesprávne, nakoľko konanie pred registrovým súdom nie je konaním, ktorého výsledkom je rozhodnutie (o vykonaní zápisu vydáva registrový súd potvrdenie), a preto je potreba posudzovať ho ako nesprávny úradný postup. Zastával názor, že vychádzajúc z právneho názoru konajúceho súdu, že konanie registrového súdu nemožno považovať za nesprávny úradný postup, pre účely konania o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci v zmysle by bolo teda potrebné kvalifikovať postup registrového súdu ako rozhodnutie, avšak skutočnosť nezákonného rozhodnutia súd v odôvodnení nekonštatuje, čo je v danom prípade neprijateľným právnym záverom, ktorý zakladá arbitrárnosť rozsudku a tá je daná tým, že súd nemôže dospieť k názoru, že postup registrového súdu nie je nesprávnym úradným postupom a pritom vôbec nekonštatovať, že v danom prípade sa jedná o nezákonné rozhodnutie; bol názoru, že v danom prípade sa považuje činnosť registrového súdu za nesprávny úradný postup a ďalej, že návrh na zrušenie zápisu údajov v obchodnom registri nie je opravným prostriedkom, a preto považoval za nesprávne právne posúdenie, keď súd prvej inštancie zamietol žalobu v plnom rozsahu a odkázal žalobcu na zrušenie zápisu údajov do obchodného registra, nakoľko ak by súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade ide o nezákonné rozhodnutie, mohol by vysloviť zamietnutie žaloby iba v tom prípade, ak by nevyčerpal opravné prostriedky a nedošlo by k zrušeniu alebo k zmene nezákonného rozhodnutia zo strany príslušného orgánu. Rozhodnutie registrovým súdom však vydané nebolo, a teda návrh na zrušenie zápisu údajov v obchodnom registri opravným prostriedkom nie je. Namietajúc arbitrárnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď nekonštatoval ani nesprávny úradný postup ani nezákonné rozhodnutie, poukázal na právne vákuum, kedy postup registrového súdu nemožno kvalifikovať pod žiadnu z podmienok zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Mal za to, že postupoval v súlade s ustanoveniami pri uplatňovaní náhrady škody jemu spôsobenej nesprávnym úradným postupom a prerokovanie jeho nároku zo strany Ministerstva spravodlivosti SR skončilo bezvýsledne, preto konanie o nároku na náhradu škody pred súdom je zákonným následkom neúspešného prerokovania.

9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, , ďalej len „“) preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu podľa na pojednávaní konanom 24.9.2019, na ktorom v súlade s zopakoval dokazovanie, konštatujúc splnenie podmienok podľa veta za bodkočiarkou a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné; napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny ( ).

10. V otázke podstatnej pre rozhodnutie veci - posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu - odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nie je v konaní aktívne legitimovaný, pretože nie je nositeľom práva, o ktoré v konaní ide.

11. Na ozrejmenie právnej stránky veci odvolací súd uvádza, že imanentnou súčasťou súdneho konania je preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, alebo pasívnej. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju sporová strana nenamieta. To, že súd sa výslovne k vecnej legitimácii nevysloví neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal; ak sa súd zaoberal vecnou podstatou žaloby, implicitne rozhodoval aj o tom, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.6.2010, sp. zn. ). Vecná legitimácia vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu. Strana sporu, ktorá je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia, má aktívnu vecnú legitimáciu; strana, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má pasívnu vecnú legitimáciu. Aktívna legitimácia na uplatnenie práva na náhradu škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu vyplýva z

Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je v rámci zodpovednostného vzťahu oprávneným; je ním ten, komu bola nesprávnym úradným postupom spôsobená škoda.

12. Žalobca žalobu odôvodnil na skutkovom tvrdení, že škoda, ktorej náhrady sa v konaní domáha v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava I pri zápisoch zmien do obchodného registra bola spôsobená tým, že GLANCE HOUSE, s.r.o. vlastnila nehnuteľný majetok, ku ktorému boli zložené zálohy, ktoré mali v časti skončiť u C. Č., prípadne E. Č.. Majetok spoločnosti GLANCE HOUSE, s.r.o. bol zaistený v trestnom konaní, v dôsledku čoho nemôže byť predmetom prevodu na kupujúcich, čím sa znížila jeho trhová hodnota; na majetku spoločnosti GLACE HOUSE, s.r.o. mala vzniknúť aj škoda spôsobená nevykurovaním, netemperovaním a nezabezpečením údržby. Malo tiež dôjsť k viacnásobnému prevodu hnuteľného či nehnuteľného majetku AXTON Invest, s.r.o., AXTON, s.r.o. a VR Invest, s.r.o., pričom pohľadávka spoločnosti AXTON, s.r.o. voči TRIWEGO, s.r.o. mala byť splnená k rukám vtedajšieho konateľa spoločnosti AXTON, s.r.o. Škodu na majetku spoločnosti GLANCE HOUSE, s.r.o. žalobca vyčíslil na sumu 5.461.881 eur, škodu na majetku spoločnosti AXTON Invest, s.r.o. vyčíslil na sumu 803.293 eur, škodu na majetku spoločnosti AXTON, s.r.o. vyčíslil na sumu 317.691 eur a škodu na majetku spoločnosti VR Invest s.r.o. na sumu 233.000 eur. Žalobca si tak uplatnil celkovú škodu, ktorá bola aj predmetom žiadosti o prerokovanie vo výške 6.815.865 eur.

13. Vo vzťahu k žalobcom uplatneného nároku odvolací ďalej uvádza, že žalobca bol spoločníkom v spoločnostiach GLANCE HOUSE, s.r.o., AXTON Invest, s.r.o., AXTON, s.r.o. a VR Invest, s.r.o. Žalobca nebol a ani nemohol byť vlastníkom majetku, ktorý patril týmto obchodným spoločnostiam.

13.1. Majetok patriaci spoločnosti s ručením obmedzeným nie je majetkom spoločníka v tejto obchodnej spoločnosti a to ani vtedy, pokiaľ ide o jediného spoločníka, ktorý disponuje stopercentným obchodným podielom.

13.2. Tak ako nemožno stotožňovať obchodnú spoločnosť s osobou jej spoločníka, či konateľa, tak nemožno stotožňovať majetok patriaci obchodnej spoločnosti s majetkom patriacim spoločníkovi, či konateľovi. Právnická osoba je samostatný subjekt práva, s ktorým je spojená aj jej majetková samostatnosť. Výrazom tejto majetkovej samostatnosti je jednak to, že právnické osoby (obchodné spoločnosti) majú vlastný majetok odlišný od majetku svojich spoločníkov a jednak to, že len vo vzťahu k tomuto svojmu majetku nesú samostatnú majetkovú zodpovednosť v právnych vzťahoch, do ktorých vstupujú.

13.3. Spoločníci jednotlivých obchodných spoločností nie sú vlastníkmi, či podielovými spoluvlastníkmi majetku obchodnej spoločnosti; ich vzťah k obchodnej spoločnosti a jej majetku je vymedzený súborom práv a povinností spoločníka, ktorý zodpovedá veľkosti ich obchodného podielu. Majetkové práva spoločníkov tak spočívajú spravidla v podiele na dosiahnutom zisku obchodnej spoločnosti a v možnosti prevodu obchodného podielu. Vzhľadom k uvedenému je preto nutné dôsledne oddeliť osobu spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným a samotnú právnickú osobu a to aj za situácie, ak jediným spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzením sa stala jedna osoba, nakoľko majetok tejto právnickej osoby (majetok spoločnosti s ručením obmedzeným) je vo vzťahu k tomuto jedinému spoločníkovi majetkom cudzím a vznik prípadnej škody na majetku spoločnosti s ručením obmedzeným môže mať len nepriamy dopad na vznik majetkovej ujmy tomuto jedinému spoločníkovi.

14. Z obsahu podanej žaloby je nepochybné, že žalobca sa domáhal náhrady škody, ktorá vznikla spoločnostiam GLANCE HOUSE, s.r.o., AXTON Invest, s.r.o., AXTON, s.r.o. a VR Invest, s.r.o., ktorých bol spoločníkom. Škoda vzniknutá týmto obchodným spoločnostiam však nie je škodou žalobcu - ako správne namietala žalovaná už v konaní na súde prvej inštancie - ale škodou týchto obchodných spoločností. Žalobca teda nie je v konaní aktívne legitimovaný, pretože žalobca nie je nositeľom práva, o ktoré v konaní ide.

14.1. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má iba ten, komu bola takým postupom škoda spôsobená ( ).

14.2. Uvedeného si bol nepochybne vedomý aj samotný žalobca, ktorý sa k otázke vlastnej aktívnej legitimácie slovami svojho právneho zástupcu na pojednávaní odvolacieho súdu vyjadril tak, že cit.: „Pokiaľ som špecifikoval, že výška škody má byť vyhodnotená z hodnoty ujdeného obchodného

podielu...., tak vtedy aktívna legitimácia je daná; pokiaľ by som sa domáhal hodnoty nehnuteľností, ... škody na ujdených nehnuteľnostiach, tak v takom prípade by aktívna vecná legitimácia chýbala.“

15. Odvolací súd ďalej pripomína, že sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou; súd je viazaný žalobou. Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok odôvodňuje a žalobným návrhom. Opísaním rozhodujúcich skutočností v žalobe (tzv. skutkovým základom) v spojitosti so žalobným petitom je charakterizovaný a vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania a teda aj dokazovania. Rozhodujúcimi skutočnosťami sa rozumejú skutočnosti, ktoré v prípade, že budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť. Bez toho, že by v konaní došlo k zmene žaloby, nemôže súd priznať plnenie z iného skutkového základu, než toho, ktorý je žalobcom vymedzený, pretože by tak rozhodol o inom nároku, než ako ho žalobca učinil predmetom konania (podobne rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 25.6.2017, sp. zn. ). Podstatu skutku (skutkového deja) možno pritom vidieť predovšetkým v konaní (a to vo všetkých jeho javových formách a opise životných udalostí) a v následku, ktorý ním bol spôsobený. Vymedzenie skutku konaním a následkom, je podstatné tiež pre neskoršie posúdenie prekážky právoplatne rozhodnutej veci.

16. Skutkovým vymedzením spôsobenej škody (opisom nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava I a vzniknutej ujmy ako jeho následku - vznik škody, ktorá v dôsledku nesprávneho úradného postupu vznikla spoločnostiam GLANCE HOUSE, s.r.o., AXTON Invest, s.r.o., AXTON, s.r.o. a VR Invest, s.r.o.) v spojení so žalobným petitom, ktorý sa viaže na takto definovanú škodu, žalobca vymedzil predmet konania a súd prvej inštancie rozhodoval o takto vymedzenom predmete konania, ktorým bol viazaný. Predmetom konania a teda aj dokazovania mohli byť iba skutočnosti rozhodné pre posúdenie dôvodnosti žaloby z hľadiska takto žalobcom vymedzeného skutku a žalobného petitu.

17. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nedospel k žiadnym skutkovým zisteniam, keď odmietol vykonať ním navrhovaný dôkaz - ustanovenie znalca z odboru ekonomiky a vykonanie tohto dôkazu považoval za nevyhnutné pre určenie výšky spôsobenej škody, spočívajúcej v hodnote obchodných podielov, odvolací súd pripomína, že predmetom konania (žalobcom vymedzeného skutku v spojení so žalobným petitom) nebola škoda spôsobená prevodom obchodných podielov, ale škoda na majetku GLANCE HOUSE, s.r.o., ktorú vyčíslil na sumu 5.461.881 eur, škoda na majetku AXTON Invest, s.r.o., ktorú vyčíslil na sumu 803.293 eur, škoda na majetku AXTON, s.r.o., ktorú vyčíslil na 317.691 eur a škoda na majetku VR Invest s.r.o., ktorú vyčíslil na 233.000 eur; škoda uplatnená v konaní tak nepredstavovala škodu určenú v závislosti od hodnoty obchodných podielov, ako sa to snažil prezentovať žalobca v podanom odvolaní, zrejme dúfajúc, že týmto tvrdením zvráti výsledok konania vo svoj prospech.

17.1. Osobitne sa žiada zdôrazniť, že zmenou žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo; zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe ( ). Žalobca v priebehu konania nenavrhol zmenu žaloby, ktorou by sa domáhal okrem už uplatnených nárokov na náhradu škodu spôsobnej na majetku vyššie uvedených obchodných spoločností aj náhrady škody spočívajúcej v hodnote prevedených obchodných podielov. Súd prvej inštancie nepochybil, pokiaľ nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz, pretože žalobcom navrhovaný dôkaz smeroval k preukázaniu skutočností, ktoré neboli predmetom konania a nemohli byť preto ani predmetom dokazovania.

18. Hodno konštatovať, že súd nie je oprávnený ani povinný nahrádzať procesnú aktivitu strán sporu či ich právnych zástupcov, ani meniť rozhodujúce skutočnosti, na ktorých žalobca založil vlastné tvrdenie o vzniku a výške spôsobnej škody. V súlade s autonómiou vôle súdy neposkytujú ochranu právneho vzťahu ani nároku na plnenie, o ochranu ktorého žalobca nežiadal. Súd sa teda v sporovom konaní nebude vecne zaoberať iným právnym vzťahom, iných právom, či iným plnením, než aké je v žalobe a nemôže priznať iné plnenie, ako je žiadané v petite. Po podaní žaloby môže byť požiadavka na priznanie iného plnenia ako bolo žiadané v žalobe predmetom konania len vtedy, ak súd s takouto zmenou vysloví súhlas tým, že rozhodne o pripustení zmeny žaloby v zmysle ; predpokladom tohto postupu je, že žalobca zmenu žaloby navrhne, k čomu v prejedávanej veci nedošlo.

19. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že pri uplatnení nároku na náhradu škody podľa sa môže poškodený na súde domáhať úhrady len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne

prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný ( veta prvá ). Z obsahu žiadosti o predbežné prerokovanie nároku nevyplýva, že žalobca požiadal o náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená prevodmi obchodných podielov a takto vzniknutú škodu ani nevyčíslil.

20. Z uvedených dôvodov, keď odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nie je v konaní aktívne legitimovaný, nebolo potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami žalobcu spochybňujúcimi vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

21. A keďže žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, i keď z iných dôvodov, podľa potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že žalovanej priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mala vo veci plný úspech.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).