Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5CoP-40-2019.pdf
PDF · 111.69 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/40/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci starostlivosti o maloletého V. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča dieťa rodičov matky: O. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. F. - F. XXXX, právne zastúpená Mgr. Robertom Kutišom, PhD., LL.M. advokátom, so sídlom Z. 1XXX/XX, XX XX A. a otca: M. T. nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. - F. č. XXXX, právne zastúpený JUDr. Jurajom Ďurajdom, advokátom, so sídlom G. XX, XXX XX. R., o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 15P/19/2017-166 zo dňa 15. marca 2019, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých častiach p o t v r d z u j e .
V odvolaním nenapadnutých častiach zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý . Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 15P/19/2017-166 zo dňa 15.3.2019 rozhodol tak, že : I. Maloletý V. N., nar. XX. XX. XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. II. Matka je oprávnená maloletého V. N., nar. XX. XX. XXXX zastupovať a spravovať jeho majetok. III. Otec M. T., nar. XX. XX. XXXX sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého V. N., nar. XX. XX. XXXX sumou 200,- eur mesačne s účinnosťou od 01. 01. 2017 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého. IV. Nedoplatok na výživnom pre maloletého V. N., nar. XX. XX. XXXX za obdobie od 01. 01. 2017 do 31. 03. 2019 vo výške 4.190,- eur, je otec povinný splatiť v sume 500,- eur v lehote do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku, v sume 1.845,- eur v lehote do 31. 12. 2019, a v sume 1.845,- eur v lehote do 31. 12. 2020 k rukám matky maloletého dieťaťa. V. Vo zvyšku návrh matky zamieta. VI. Styk otca s maloletými sa neupravuje. VII. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že matka podaným návrhom sa domáhala, aby súd zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti a otcovi určil výživné v sume 200,- eur mesačne s účinnosťou od narodenia dieťaťa. Poukázala na to, že s otcom dieťaťa nie sú manželia, v spoločnej domácnosti nebývali ani nebývajú. Otec pred narodením mal. V. prispel na jeho výbavu a otcovstvo k maloletému dobrovoľne priznal. Matka je na materskej dovolenke, jej príjem pozostáva z materského príspevku a prídavku na dieťa cca spolu 226,- eur. Otec sa s maloletým nestretáva, nemá záujem o styk s maloletým s poukazom na vzťahy medzi rodičmi. O styk s maloletým by mal záujem, avšak momentálne pre svoj postoj vo vzťahu k matke nedokáže prekonať, čo mu bráni, aby sa s maloletým stýkal. Otec navrhol výživné vo výške 100,- eur. Súd právne vec posúdil podľa ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 3, 4, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 Zákona o rodine a § 52 CMP. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že
je potrebné upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, nakoľko jeho rodičia spolu nežijú a o maloletého sa od narodenia stará výlučne matka. Súd preto zveril mal. V. do osobnej starostlivosti matky, keďže v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, ako aj s poukazom na vek maloletého. Otec so zverením maloletého matke súhlasil. Zároveň súd určil, že maloletého bude zastupovať a spravovať jeho majetok matka, na ktorej úprave sa rovnako rodičia dohodli v priebehu konania. Pri rozhodovaní o výške výživného súd porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery u oboch rodičov a prihliadal predovšetkým k odôvodneným potrebám mal. V.. Pri určení výšky výživného vychádzal z návrhu matky, ako aj z prehľadu výdavkov, kde matka uviedla jednotlivé položky, ako aj pravidelné mesačné výdavky a zároveň uviedla aj mimoriadne výdavky. Súd mal za to, že vzhľadom na nízky vek maloletého a odôvodnené potreby maloletého je potrebné považovať - Nutrilon, stravu, plienky drogériu, lieky, oblečenie, hračky, cestovné za účelom lekárskych vyšetrení, nakoľko dieťa sa narodilo s rázštepom chrbtice. Súd prvej inštancie v súvislosti so špecifikáciou výdavkov maloletého má za to, že matka uviedla a žiadala upraviť výšku výživného s ohľadom len na základné nevyhnutné výdavky maloletého, ktorý je v súčasnom období v aktívnom raste, čo sa premieta do výdavkov na ošatenie a obuv maloletého, ako aj jeho stravu. Matka si zároveň plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb maloletého, na ktorú skutočnosť súd prihliadol priamo zo zákona a ktorá je postavená na roveň finančným plneniam. Matka je v súčasnosti aj naďalej na rodičovskej dovolenke a jej jediným príjmom preto je rodičovský príspevok a výdavky na dieťa vo výške 245,05 eur (od februára 2019, predtým to bolo 238,08 eur). Otec pracuje v spoločnosti JOPAL SK, s.r.o. a jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavuje 403,57 eur. Otec je vyučený vodoinštalatér, pričom predmetom činnosti jeho zamestnávateľa sú inštalatérske práce: voda, plyn a kúrenie. Otec je zamestnaný vo svojom odbore, u súčasného zamestnávateľa pôsobí od r. 2016. V súvislosti s deklarovaným príjmom otca a s poukazom na oblasť, v ktorej je otec maloletého vyučený a v ktorej aj pôsobí, ako aj s ohľadom na dopyt na trhu práce, kde možno povedať, že ide o žiadaný a vyhľadávaný odbor, preto súd prvej inštancie vyslovil záver, že zo strany otca ide o snahu znížiť si vyživovaciu povinnosť voči mal. V. na najmenšiu možnú mieru. K tomuto záveru dospel z dôvodu, že otec sám na pojednávaní uviedol, že má momentálne negatívny postoj k matke maloletého, čo mu brániť stretávať sa a zaujímať sa o maloletého, s čím možno súvisí aj výška výživného, ktorú je ochotný na maloletého poukazovať. K rozvráteniu vzťahov medzi rodičmi maloletého prispel aj návrh otca o zapretie otcovstva, ktorý bol rozsudkom č.k. 40Pc/9/2017-99 z 08. 10. 2018 zamietnutý. V čase prebiehajúceho konania o zapretie otcovstva, otec na maloletého neprispieval. S poukazom na uvedené preto súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti neprihliadal u otca maloletého na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahoval, ale vychádzal z jeho potenciálnych príjmov. Teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, vzdelanie, zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce. Len pre porovnanie podľa ponúk na trhu práce, by sa otec mohol uchádzať o prácu za mzdu 1.000,- až 1.500,- eur brutto, kým jeho plat predstavuje 480,- eur brutto. Naviac otec vo svojom vyjadrení uviedol svoje mesačné výdavky: strava a ubytovanie 150,- eur, výdavky titulom zamestnania, cestovné 150,- eur, poplatok za telefón 30,- eur a sám navrhoval výživné vo výške 100,- eur. Jednoduchým prepočtom príjmov a výdavkov otca, však už takto navrhnutá výška výživného zo strany otca, prevyšuje jeho deklarovaný príjem, čo vyvoláva dôvodné podozrenie, že príjem otca je zrejme vyšší, ako bolo v konaní preukázané. Osobné auto, ktoré otec vlastní, otec tvrdil, že ho zakúpil len z dôvodu narodenia mal. V. a pre potreby maloletého, no v súčasnosti už otec potreby maloletého okrem poskytovaním výživného nezabezpečuje, preto podľa názoru súdu nič otcovi nebráni predmetné auto predať a financie získané z predaja použiť na výživné pre maloleté dieťa. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že pomery otca mu umožňujú hradiť výživné v súdom stanovenej výške. Pokiaľ matka žiadala určiť začiatok vyživovacej povinnosti od narodenia maloletého, súd v tejto časti návrh zamietol, pretože tak matka, ako aj otec vo svojich vyjadreniach uviedli, že otec sa do decembra 2016 o maloletého zaujímal, príležitostne ho navštevoval a zároveň v konaní bolo preukázané, že sa podieľal aj na úhrade výbavičky pre maloletého, ako aj následne platil na maloletého výživné, preto súd nezistil dôvody hodného osobitného zreteľa, pre ktoré by mal začiatok vyživovacej povinnosti určiť tak, ako žiadala matka maloletého. Súd mal preukázané, že otec na výživu maloletého prispieval nepravidelne: 01/2017 70,- eur, 02/2017 - bez úhrady, 03/2017 50,- eur, 04/2017 50,- eur, 05/2017 50,- eur, 06/2017 70,- eur, 07/2017 70,- eur, 08/2017 70,- eur, 09/2017 70,- eur, 10/2017 70,- eur, 11/2017 70,- eur, 12/2017 - bez úhrady, 01/2018 70,- eur, 02/2018 70,- eur, 03/2018 70,- eur, v období od 04/2018 do 11/2018 bez úhrady, 12/2018 170,- eur, 01/2019 70,- eur, 02/2019 - bez úhrady a 03/2019 70,- eur. V roku 2017 tak otcovi vznikol nedoplatok vo výške 1 .710,- eur, nakoľko z jeho strany malo byť uhradených 2.400,- eur a uhradil 690,- eur. V roku 2018 vznikol nedoplatok 2.020,- eur, nakoľko z jeho strany malo byť uhradených 2.400,- eur a uhradil 380,- eur. Za rok 2019 vznikol
nedoplatok vo výške 460,- eur, nakoľko z jeho strany malo byť uhradených 600,- eur a uhradil 140,- eur. Celkovo nedoplatok na výživnom súd ustálil vo výške 4.190,- eur, ktorý nedoplatok uložil otcovi splatiť v nasledovných splátkach: v sume 500,- eur do 1 mesiaca od právoplatnosti rozsudku, v sume 1.845,- eur v lehote do 31. 12. 2019 a v sume 1.845,- eur v lehote do 31. 12. 2020. Súd prvej inštancie zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania podľa § 52 CMP. Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 52 CMP. V civilnom procese má náhrada trov konania 2 základné funkcie - preventívnu a sankčnú, ktorá má eliminovať možnosti zneužívania súdneho systému, sankciu spravidla nesie ten, kto spôsobil, že je nevyhnutné brániť v konaní na súde svoje individuálne práva. Uvedené zásady nemožno uplatňovať v konaní podľa CMP. V týchto konania platí, že každý z účastníkov si platí trovy konania sám a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka. Toto pravidlo je možné prelomiť v dvoch prípadoch, ktoré sú upravené v § 53 a 55 CMP. Práve § 55 CMP v sebe obsahuje moderačné právo súdu, ktoré je možné použiť za predpokladu, že si účastník konania uplatnil nárok na náhradu trov konania a nejde o konanie vymenované v § 53 CMP. Relevantné by v tomto prípade mali byť práve okolnosti prejednávanej veci. PZ matky v súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu trov konania žiadal, aby súd prihliadol na postoj otca ku konaniu ako aj k osobe maloletého, kedy otec jednak konanie predlžoval a na stane druhej o maloletého neprejavoval záujem. Čo sa týka okolností prejednávanej veci, má súd za to, že ide o ÚPP rodičov k mal. dieťaťu ktoré sa narodilo z partnerského vzťahu rodičov, ktorí však ešte pred narodením dieťaťa svoj partnerský vzťah ukončili, ohľadom svojich rodičovských práv a povinností k spoločnému dieťaťu sa nedokázali dohodnúť, a preto došlo zo strany matky k podaniu návrhu na súd, ktorým sa domáhala zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti a zaviazania otca dieťaťa k riadnemu plneniu si vyživovacej povinnosti. Čo sa týka postoju otca k maloletému, súd len poznamenáva, že konania, ktorých predmetom je úprava rodičovských práv a povinností k deťom sú často krát poznačené narušenými a vyhrotenými vzťahmi medzi rodičmi, čo sa prenáša aj do vzťahu toho ktorého rodiča (najmä povinného rodiča, ktorý býva zaviazaný na vyživovaciu povinnosť) k mal. dieťaťu, no rovnako to nemožno považovať za okolnosť, s prihliadnutím na ktorú by mal súd moderovať zásadu náhrady trov konania obsiahnutú v § 52 CMP. Pokiaľ právny zástupca matky poukazoval na postoj otca ku konaniu, mal zrejme na mysli najmä jeho postoj k otcovstvu dieťaťa, ktorý v konečnom dôsledku vyústil k podaniu žaloby na zapretie otcovstva, ktorá bola zamietnutá, čo však súd nevyhodnotil ako okolnosť, ktorá by odôvodňovala použitie moderačného oprávnenia súdu, nakoľko má za to, že táto okolnosť bola zohľadnená práve k samotnom konaní o zapretí otcovstva, kde bola matke priznaná náhrada trov konania. Zároveň, ak by mal súd postoj otca ku konaniu, kedy podal žalobu o zapretie otcovstva, v dôsledku ktorého došlo i k prerušeniu tohto konania, vyhodnotiť ako obštrukciu, súd poukazuje na to, že v prípade obštrukcií, ktoré vznikli zavinením niektorého z účastníkov, je potrebné aplikovať ust. § 54 CMP, kde však treba prihliadať na tie konkrétne trovy, ktoré vznikli zavinením a teda porušením určitých, konkrétnych procesných povinností toho ktorého účastníka alebo jeho zástupcu, nie však na trovy celého konania. Obe skutočnosti, ktoré PZ matky vo vzťahu k trovám konania uviedol, skôr nesú v sebe náznak sankčného postihu otca maloletého v podobe zaviazania ho na trovy konania, ktorý postup ako bolo aj vyššie uvedené nie je v konaní podľa CMP prípustný.
2. Proti tomuto rozsudku v časti výroku čo do výšky a vyčísleného nedoplatku výživného podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa a v časti výroku o trovách konania matka maloletého dieťaťa.
3. Otec v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že nevyhodnocoval zistené skutočnosti v zmysle právnej úpravy, podľa ktorých je potrebné porovnať možnosti, schopnosti a majetkové pomery u oboch rodičov a prihliadať k odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa a taktiež nerešpektoval zásadu, že pre súd sú rozhodné skutočnosti v čase konania a rozhodnutia a vychádza zo skutočnosti rozhodných v čase vyhlásenia rozhodnutia. Súd nežiadal doklady o aktuálnom zdravotnom stave dieťaťa, ale vychádzal zo zdravotného stavu maloletého v apríli 2017. Keďže ku dňu rozhodovania súdu nebola zo strany matky dieťaťa preukázaná skutočnosť terajšieho stavu dieťaťa, nebolo možné zo strany súdu uvažovať o možnosti umiestnenia dieťaťa do predškolského zariadenia, aby sa jeho matka zamestnala a mala vyšší príjem. Súd neskúmal rozsah osobnej starostlivosti matky o dieťa, pretože o dieťa sa podľa odvolateľa v prevažnej miere osobne starajú rodičia matky. Matka maloletého sa často nachádza mimo svojho bydliska a osobne nezabezpečuje starostlivosť o maloletého. Pokiaľ sa týka osobných a majetkových pomerov na strane otca dieťaťa, súd neakceptoval jeho reálny čistý príjem v spoločnosti JOPAL SK s.r.o. vo výške 403,57 eur, ale mal za to, že na trhu práce pri jeho kvalifikácii by sa mohol uchádzať o mzdu 1.000,- až 1.500,- eur. S takýmto konštatovaním súdu sa otec nestotožňuje. Taktiež sa nestotožňuje
s tým, že by mal predať svoje motorové vozidlo a financie získané z predaja auta použiť na výživné pre maloletého. Poukázal na to, že motorové vozidlo bolo kupované v čase pred narodením mal. V. z dôvodu, aby bolo použité pre potreby maloletého, no nielen na tento účel, ale aj pre potreby samotného otca. Otcovi maloletého na zakúpenie vozidla boli poskytnuté finančné prostriedky od jeho rodičov. Odvolateľ sa nestotožňuje ani s rozhodnutím súdu vo výške zameškaného výživného, pretože v prípade akceptácie platieb výživného a zameškaného výživného tak, ako je uvedené v napadnutom rozsudku, by mal otec nižšiu životnú úroveň, ako maloleté dieťa. Ďalej vytýkal súdu nesúlad medzi ústnym vyhlásením rozsudku a jeho písomným vyhotovením, keď v odôvodnení vyhlásenia rozsudku súd uvádzal účinnosť platby výživného od podania návrhu na súd 31.1.2017 a v písomnom vyhotovení mala byť uvedená účinnosť od 1.2.2017. S poukazom na uvedené navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť vo výroku III. a IV. a vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, resp. zmeniť a zaviazať otca sumou 70,- eur mesačne s účinnosťou od 1.2.2017 a nedoplatok na výživnom splácať v 100,- eur mesačných splátkach.
4. Matka maloletého dieťaťa v podanom odvolaní napádala rozsudok okresného súdu v časti výroku o trovách konania a navrhla, aby odvolací súd v tejto časti rozsudok okresného súdu zmenil tak, že otca maloletého zaviaže k povinnosti nahradiť jej trovy konania v rozsahu 100 %. Poukázala na to, že otec maloletého sa od jeho narodenia nijako nezaujímal a neposkytoval matke nijakú pomoc v súvislosti so starostlivosťou a výchovou o maloletého, a to aj napriek preukázaným zdravotným problémom dieťaťa. Otec maloletého okrem počiatočných výdavkov na maloletého prispieval na výchovu a výživu nepravidelne, a tak matka bola za účelom úhrady výdavkov na dieťa opakovane odkázaná na pomoc svojich rodičov. Okrem uvedených skutočností sa otec maloletého snažil účelovo predlžovať konanie v predmetnej veci, o čom svedčí nielen to, že po začatí konania účelovo podal návrh o zapretie otcovstva, ktoré jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností potvrdil jeho otcovstvo k maloletému. Po viac ako dvoch rokoch vedenia konania právny zástupca otca dňa 25.2.2019 navrhol odročiť pojednávanie za účelom doplnenia dokazovania, a to podrobného oboznámenia sa s predloženými výdavkami na maloletého, ako aj zabezpečením dokladov o uskutočnených úhradách výživného. Takýmto spôsobom otec maloletého de facto prispel k navýšeniu trov právneho zastúpenia matky maloletého. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka maloletého má vzhľadom na preukázané zdravotné problémy maloletého výrazne sťaženú možnosť uchádzať sa o zamestnanie a zároveň znáša zvýšené výdavky na jeho starostlivosť. Otec maloletého nejaví o dieťa záujem a nepomáha jej túto nepriaznivú situáciu nijako, a to dokonca ani občasnou osobnou starostlivosťou o maloletého, riešiť.
5. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že v starostlivosti matky o maloleté dieťa neboli zistené žiadne nedostatky a navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny.
6. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že súhlasí s vyjadrením kolízneho opatrovníka. Navrhuje odvolanie otca zamietnuť a rozsudok okresného súdu zmeniť v časti výroku o trovách konania tak, že jej budú priznané v rozsahu 100 %.
7. Otec maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že súd prvej inštancie v písomnom vyhotovení rozsudku kvalifikovane odôvodnil svoje rozhodnutie, čo sa týka trov konania, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, s čím otec súhlasí. Pokiaľ matka uvádzala konanie o zapretie otcovstva, otec poukazuje na skutočnosť, že v tomto konaní bolo aj matke maloletého právo na náhradu trov konania priznané. Otec zotrváva na svojom tvrdení, že zvýšené náklady zo strany matky maloletého na dieťa, v konaní neboli riadne zdokladované.
8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 CMP s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a toto rozhodnutie bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP v zmysle § 387 ods. 1,2 CSP v odvolaním napadnutých častiach potvrdil ako vecne správne. V odvolaním nenapadnutých častiach zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.
9. Krajský súd ako súd odvolací - súd druhej inštancie podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Do obsahu základného práva podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhovaným
dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 252/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov, nie účastníkov konania.
10. V konaní vo veciach maloletých, ktoré možno začať aj bez návrhu, sa súd naďalej spravuje vyšetrovacou zásadou, ktorej dôsledkom je primárna zodpovednosť súdu za zistenie skutkového stavu, ktorá je jeho povinnosťou, ktorú bude musieť splniť bez ohľadu na dôkazné návrhy a aktivitu účastníkov. Opätovne odvolací súd zdôrazňuje, že v tomto type konania nie je viazaný návrhmi účastníkov, keď musí dôsledne vychádzať z hmotnoprávnej úpravy týkajúcej sa prejednávanej veci.
11. Zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov v ust. § 62 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného na dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi, jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča (v prejednávanej veci otca maloletého dieťaťa) musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Tak sa stalo aj v preskúmavanom prípade, keď odvolací súd konštatuje, že okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.
12. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich základná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1,2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliada súd na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 4,5 Zákona o rodine). Konkrétna výška výživného je vždy ovplyvňovaná faktom jednak na strane dieťaťa a jednak na strane povinného rodiča. Podľa súdnej praxe pre určenie výšky výživného k dieťaťu sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti povinného rodiča, ktoré sú dané jeho subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, zdravotným stavom, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitosti primeraných vlastnostiam povinného rodiča. Zároveň pri posudzovaní schopnosti a možnosti povinného rodiča nie sú rozhodné len jeho skutočné zárobkové (majetkové) pomery, ale jeho potencionálne zárobkové (majetkové) pomery dané jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností. V preskúmavanej veci okresný súd pri výpočte výživného zobral do úvahy aj toto kritérium. Otec maloletého dieťaťa preukázal, že pracuje v spoločnosti JOPAL SK s.r.o. a jeho priemerný čistý mesačný príjem je 403,57 eur. Otec je vyučený vodoinštalatér a predmetom činnosti jeho zamestnávateľa sú inštalatérske práce voda, plyn a kúrenie. Otec je teda zamestnaný vo svojom odbore, keď ide o muža v produktívnom veku, ktorý v priebehu konania neuviedol, že by mu zdravotný stav bránil vo výkone jeho práce. Podľa vedomosti súdu odbor, v ktorom pracuje, je na trhu práce žiadaný a vyhľadávaný a otec by sa mohol uchádzať o prácu za mzdu podstatne vyššiu, až vo výške 1.000,-
- 1.500,- eur. Preto pokiaľ jeho plat predstavuje vyššie uvádzanú sumu, aj podľa názoru odvolacieho súdu je v schopnostiach a možnostiach otca a zároveň to možno od otca aj spravodlivo žiadať, aby bol v tomto smere aktívny a vynaložil väčšie úsilie, aby dosiahol taký príjem, aby mohol plniť súdom stanovenú vyživovaciu povinnosť a zabezpečil potreby maloletého dieťaťa. Je jeho zákonnou a morálnou povinnosťou zabezpečiť svoje nezaopatrené dieťa, pretože nemožno žiadať, aby väčšinu nákladov zabezpečovala len jeho matka pomocou svojej rodiny. V konaní bolo preukázané, že otec sa o dieťa zaujímal iba v čase jeho narodenia. V súčasnosti neprejavuje o dieťa záujem a okrem výživného na dieťa ničím neprispieva. Je potrebné, aby si otec uvedomil, že dieťa rastie, vyvíja sa, má určité zdravotné problémy, ktoré súvisia s tým, že sa narodilo s ráštepom chrbtice, a preto jeho nároky v súvislosti so stravovaním, hygienou, ošatením a zdravotnou starostlivosťou sú neustále vyššie a tieto nemôže zabezpečiť len matka, ktorá vykonáva o dieťa osobnú starostlivosť.
13. Keďže odvolací súd nezistil v napadnutom rozsudku pochybenie, nemohol prisvedčiť argumentom otca, na ktorých založil svoje odvolanie, ktoré odvolací súd nepovažoval za dôvodné.
14. Rovnako odvolací súd neprisvedčil ani argumentom matky, na ktorých založila svoje odvolanie týkajúce sa výroku o trovách konania. Súd prvej inštancie správne rozhodol podľa ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V tomto konaní v zásade platí, že každý
z účastníkov si trovy platí sám a dôvody, ktoré v podanom odvolaní uviedla matka, nie sú okolnosťami, pre ktoré by bolo dôvodné matke tieto trovy priznať.
15. O trovách odvolacieho konania rovnako bolo rozhodnuté podľa ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)