Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Sf-14-2023.pdf
PDF · 92.38 KB
Case nature
Subarea
1Sf/14/2023
Uznesenie
Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: LYNX s. r. o., so sídlom Jelačičova 8A, 821 08 Bratislava - Ružinov, IČO: 00 692 069, právne zastúpený: JUDr. Gabriela Čechová, advokátka so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice, IČO: 35 542 365, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101792928/2023 zo dňa 14.07.2023, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 18.09.2023 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101792928/2023 zo dňa 14.07.2023, ktorým tento potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100114043/2023 zo dňa 11.01.2023, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 Zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“), žalobcovi vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume 40 000,00 eur za zdaňovacie obdobie júl 2018.
2. Súčasťou správnej žaloby žalobcu bol aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu podľa § 185 písm. a) Zákona č. 162/2015 Z.z, Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Žalobca vo svojom návrhu uviedol, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného by musel čeliť závažnej ujme v podobe značnej hospodárskej a finančnej škody ako aj iným vážnym nenapraviteľným následkom spojeným s napádaným rozhodnutím, keďže rozhodnutie žalovaného má za následok vylúčenie žalobcu z trhovej súťaže v oblasti IT a z možnosti zúčastňovať sa verejných obstarávaní. Dôvodnosť priznania odkladného účinku videl žalobca v tom, že zamestnáva dlhodobo vždy viac ako 100 zamestnancov a zodpovedne pristupuje k plneniu svojich zákonných povinností, pričom za rok 2022 zaplatil na dani z príjmov právnickej osoby sumu 927.044,00 Eur. Súčasne mesačne platí preddavky na daň z príjmov právnickej osoby vo výške 77.253,68 Eur a dosiahol hospodárky výsledok za rok 2022 vo výške 3.339 993,00 Eur. Výška jeho priemerných mesačných nákladov je 916.000,00 eur, pričom celková výška nákladov na realizáciu, zhotovenie, dokončovanie projektov a investície v roku 2022 je 11.000 000,00 Eur. V prílohe žaloby priložil ekonomicko-finančné podklady s údajmi o zisku, celkových tržbách, počte zamestnancov a náklady na mzdy odvody a preddavky na dane zamestnávaných zamestnancov, ako aj celkový dopad na jeho cash flow uloženým dorubom dane aj za iné zdaňovacie obdobia. Priemerný objem finančných prostriedkov z hľadiska „cash flow“ potrebných na mesačný chod, fungovanie a prevádzku spoločnosti žalobcu predstavuje sumu cca 500 000,00 eur. Žalobca uviedol, že pôsobí na trhu informačných technológií ako stabilný obchodný partner a dodávateľ špičkových služieb už od roku 1991. Za túto dobu sa vyprofiloval na poskytovateľa komplexných IT riešení na vysokej úrovni s pridanou hodnotou pre svojich zákazníkov. Popri podnikateľskej činnosti sa žalobca zameriava aj na podporu talentov, regionálny rozvoj, podporu vzdelávania, športu a kultúry, ako aj sociálne aktivity a charitatívnu činnosť, čo detailne popísal v prílohách žaloby. Medzi hlavných
odberateľov tovarov a služieb žalobcu patrí práve Slovenská republika prostredníctvom štátnych orgánov a verejných inštitúcií (Ministerstvo obrany SR; Centrum výcviku Lešť; Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR; Finančné riaditeľstvo SR; Ministerstvo vnútra SR; Ministerstvo zdravotníctva SR; Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR; Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby; Národné centrum zdravotníckych informácií; Slovenský hydrometeorologický ústav; Ústavný súd SR; Národný bezpečnostný úrad SR; Národná banka Slovenska), pričom poskytovanie služieb pre uvedené štátne subjekty je v rozhodnej miere naviazané na tzv. bezpečnostnú previerku žalobcu ako podnikateľa podľa § 45 ods. 4 zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností, o ktorej rozhoduje Národný bezpečnostný úrad. Žalobca disponoval platným potvrdením o priemyselnej bezpečnosti č. SP-OBP-1294-2/2016-C z 09.11.2016, platným do 09.11.2021, na oboznamovanie sa s utajovanou skutočnosťou stupeň utajenia Tajné, na postúpenie utajovanej skutočnosti na stupeň utajenia Tajné a na vytváranie utajovanej skutočnosti na stupeň utajenia Dôverné. Žalobca disponoval aj platným certifikátom o priemyselnej bezpečnosti na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami NATO, č. SP-OBP-1294-1/2016-DBS-C z 21.12.2016, stupeň oprávnenia NATO SECRET, platným do 09.11.2021. Dňa 02.12.2020 začal Národný bezpečnostný úrad novú bezpečnostnú previerku a to na základe žiadosti žalobcu o vydanie potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti, na oboznamovanie sa s utajovanou skutočnosťou stupňa utajenia Tajné bez jej postúpenia v materiálnej podobe alebo elektronickej podobe, na oboznamovanie sa s utajovanou skutočnosťou stupňa utajenia Tajné postúpenej v materiálnej podobe a jej uchovávanie vo vlastných podmienkach, na oboznamovanie sa s utajovanou skutočnosťou stupňa utajenia Dôverné postúpenej v elektronickej podobe a jej uchovávanie vo vlastných podmienkach, na vytváranie utajovanej skutočnosti stupňa utajenia Tajné bez využitia technického prostriedku a na vytváranie utajovanej skutočnosti stupňa utajenia Dôverné a technickom prostriedku ktorú žalobca podal z dôvodu uplynutia doby platnosti Potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti podnikateľa dňa 08.11.2021. Národný bezpečnostný úrad rozhodnutím č. SP-OBP-1727-76/2021-A zo 04.11.2021, rozhodol, že žalobca ako podnikateľ sa nepovažuje cit. „za bezpečnostne spoľahlivého preto, že u neho bolo zistené bezpečnostné riziko, a to konanie proti záujmom Slovenskej republiky v oblasti hospodárskych záujmov štátu.“ a zrušil platnosť potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti č. SP-OBP-1294-2/2016- C z 09.11.2016, cit. „pretože podnikateľ prestal spĺňať podmienku priemyselnej bezpečnosti podľa § 46 písm. c) v spojení s § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z.“, taktiež zrušil platnosť certifikátu o priemyselnej bezpečnosti č. SP-OBP-1294-1/2016-DBS-C z 21.12.2016 na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami NATO, stupeň oprávnenia NATO SECRET, cit. „pretože podnikateľ prestal spĺňať podmienku priemyselnej bezpečnosti podľa § 46 písm. c) v spojení s § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z.“ a súčasne Národný bezpečnostný úrad ukončil bezpečnostnú previerku žalobcu. Odvolaniu žalobcu proti uvedeného rozhodnutiu Národného bezpečnostného úradu bolo vyhovené rozhodnutím č. SP-OBP-1727-84/2021-A z 13.12.2021 tak, že bolo zrušené rozhodnutie Národného bezpečnostného úradu zo dňa 04.11.2021 a žalobcovi bola obmedzená platnosť bezpečnostnej previerky len za účelom finalizácie neskončených projektov pre päť štátnych subjektov a to len na dobu do 30.06.2023, dokončenie ktorých si vyžadovalo bezpečnostnú previerku. Počnúc dňom 30.06.2023 však žalobca už bezpečnostnou previerkou a ani príslušnými potvrdeniami nedisponuje a žiadne nové projekty, ktoré by boli podmienené bezpečnostnou previerkou už uskutočňovať nemôže, nemôže sa prihlasovať ani do nových verejných obstarávaní. Žalobca dňa 24.11.2022 požiadal o vydanie novej bezpečnostnej previerky a udelenie potrebných potvrdení, avšak Národný bezpečnostný úrad dňa 22.06.2023 pod č. SP-OBP-1935-55/2023-A žalobcovi oznámil, že prerušuje jeho bezpečnostnú previerku z dôvodu prebiehajúceho konania, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre ukončenie bezpečnostnej previerky, a to až do ukončenia tohto konania. V súvislosti s týmto rozhodnutím sa žalobca domnieva, že Národný bezpečnostný úrad prerušil jeho bezpečnostnú previerku práve z dôvodu prebiehajúceho daňového konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie žalovaného, preto podľa žalobcu, ak správny súd nevyhovie jeho návrhu a žalobe neprizná odkladný účinok, vytvorí sa tak prekážka, pre ktorú nebude žalobcovi udelená bezpečnostná previerka, bez ktorej dôjde k vylúčeniu žalobcu z hospodárskej súťaže a pôsobenie žalobcu bude na trhu IT služieb degradované na minimum, keďže rozhodujúca časť jeho podnikateľskej činnosti je zameraná práve na verejné obstarávania a poskytovanie služieb štátu na jednotlivých štátnych inštitúciách, čo si vyžaduje bezpečnostnú previerku spolu s príslušnými bezpečnostnými potvrdeniami. Podľa žalobcu mu z uvedených dôvodov reálne hrozí závažná ujma spojená s hospodárskou a finančnou škodou, ako aj iným vážnym nenapraviteľným následkom v podobe možného ukončenia podnikateľskej činnosti, čo by zasiahlo viac než 100 jeho zamestnancov a ich rodiny. Cieľom návrhu na priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe je vytvorenie podmienok na odvrátenie negatívnych právno-ekonomických následkov spojených s porušením práv žalobcu zo strany žalovaného vydaním napádaných rozhodnutí
v prípade, ak bude správnej žalobe vyhovené. Inak by sa aj následná ochrana poskytnutá žalobcovi zo strany správneho súdu, podľa názoru žalobcu, v konečnom dôsledku minula účinku, keďže do času rozhodnutia o podanej správnej žalobe sa prejavia vyššie opísané dôsledky vydaných rozhodnutí. Žalobca poukázal na skutočnosť, že právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromnej sféry jednotlivca zahŕňa nielen negatívnu povinnosť štátu zdržať sa mocenského zásahu, ale aj jeho pozitívny záväzok prijať účinné opatrenia na zabezpečenie jeho efektívnej ochrany a poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 10/2014-29 z 29.04.2015; sp. zn. PL. ÚS 40/2015-20 z 09.09.2015). Súčasne podľa žalobcu priznanie odkladného účinku správnej žalobe napĺňa eurokonformný výklad a aplikáciu Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a zabezpečuje požadovanú a zamýšľanú daňovú neutralitu upravenú a aproximovanú Smernicou Rady 2006/112/ES, takže nepriznanie práva na odkladný účinok správnej žalobe by viedlo k porušeniu práva EÚ a tým aj záväzkov Slovenskej republiky.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorý bol doručený správnemu súdu dňa 09.01.2024 uviedol, že tento návrh žalobcu nepovažuje za opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že by mu postupom správcu dane hrozila závažná ujma, značná hospodárska a nevyčísliteľná finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých by bolo možné priznať jeho žalobe odkladný účinok. Zároveň uviedol, že z informačného systému finančnej správy zistil, že žalobca vyrubený rozdiel dane v plnej výške uhradil.
4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáha súdneho prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy, je poskytnúť ochranu tomu, voči komu toto rozhodnutie orgánu verejnej správy smeruje (žalobcovi), avšak priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a je tak zabezpečovacím procesným prostriedkom. Jedná sa teda o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
9. Existenciu, hrozbu nastolenia negatívnych dôsledkov, ktoré by mohli pre žalobcu reálne nastať v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorého prieskumu sa
žalobca domáha, je v konaní o návrhu na vydanie tohto mimoriadneho procesného inštitútu povinný nie len tvrdiť, ale predovšetkým predloženými konkrétnymi dôkazmi aj osvedčiť predkladateľ tohto návrhu, t.j. dôkazné bremeno nesie žalobca. Pre vyhovenie návrhu je však v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hrozbe závažnej ujmy, značnej škody, či inom vážnom nenapraviteľnom následku pre žalobcu, ale táto hrozba musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol na tento účel vykonať a vyhodnotiť.
10. Správny súd pri rozhodovaní vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ale posudzuje výhradne účinky výkonu takéhoto rozhodnutia na status žalobcu, ktorý sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcu, bez toho aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd môže buď iba správnej žalobe odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie je oprávneným autoritatívne nahradiť svojim rozhodnutím rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré oprávnenie správny súd nemá ani pri rozhodovaní vo veci samej.
11. Žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa cit. § 185 písm. a) SSP, ktoré predpokladá na vyhovenie takémuto návrhu štyri kumulatívne podmienky a to dve procesného charakteru (t.j. vyžaduje sa podanie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky sú hmotnoprávneho charakteru (t.j. existencia hrozby závažnej ujmy alebo značnej hospodárskej škody alebo finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu odkladného účinku s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto zákonných podmienok, tak nesplnenie ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe.
12. Po oboznámení sa so správnou žalobou žalobcu, ktorej dôvody je nutné vnímať v jednotnom kontexte aj s jeho návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd konštatuje, že žalobca v tomto prípade nepochybne splnil dve vyššie zmienené zákonné procesné podmienky. Správny súd následne pristúpil k preskúmaniu splnenia aj hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V tomto prípade je predmetom konania preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, potvrdzujúceho rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Košice o vyrubení žalobcovi rozdielu dane z pridanej hodnoty v sume 40 000,00 eur za zdaňovacie obdobie júl 2018. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodňuje príčinnou súvislosťou medzi, na jednej strane, jemu reálne hroziacou závažnou ujmou spojenou s hospodárskou a finančnou škodou ústiacou až do možného ukončenia podnikania z dôvodov nemožnosti jeho účasti na obchodných aktivitách, ktoré sú podmienené jeho bezpečnostnou previerkou, konanie o udelení ktorej žalobcovi bolo dočasne prerušené práve z dôvodov prebiehajúcich daňových konaní a na strane druhej, medzi samotným udelením žalobcovi bezpečnostnej previerky, ktorá by žalobcovi opätovne umožnila uchádzať sa o pre neho lukratívne zákazky a tým zabezpečovať chod svojej spoločnosti, čomu by malo napomôcť práve priznanie jeho správnej žalobe odkladného účinku. Podľa výpisu z verejne dostupného Obchodného registra Slovenskej republiky má žalobca v predmete činnosti okrem v žalobe uvádzaných činností, ktorých vykonávanie je podmienené udelením bezpečnostných previerok, aj iné činnosti, na ktorých výkon zákon bezpečnostnú previerku nevyžaduje. Z obsahu spisu taktiež nevyplývajú žiadne prekážky, ktoré by žalobcovi bránili uzatvárať zmluvné vzťahy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti aj s inými subjektami, nie len so štátnymi orgánmi a organizáciami. Preto v kontexte uvedeného neobstál argument žalobcu, že v prípade nepriznania odkladného účinku tejto správnej žalobe bude nútený ukončiť podnikateľskú činnosť. Súčasne správny súd konštatuje, že žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe neargumentoval tým, že práve jemu rozhodnutím žalovaného uložená povinnosť zaplatiť titulom nedoplatku na dani z pridanej hodnoty sumu 40 000,00 Eur, by z hľadiska jeho hospodárskych výsledkov mala mať pre neho taký negatívny dopad, ktorý by bol na úrovni závažnej hospodárskej či finančnej ujmy. Vzhľadom na majetok žalobcu, ktorého rozsah vyplýva z listín obsiahnutých v spise, nemožno sumu 40 000,00 Eur považovať za značnú hospodársku alebo finančnú škodu o to viac, že podľa vyjadrenia žalovaného k úhrade predmetnej sumy už došlo.
13. Konajúci súd vzhľadom na vysvetlenia podané v bode 12 tohto uznesenia konštatuje, že žalobca splnil uloženú povinnosť a zaplatil vyrubený rozdiel dane a neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti,
z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že výkonom napadnutého rozhodnutia správneho orgánu žalobcovi reálne hrozí závažná ujmy a finančná škoda.
14. Správny súd uzatvára, že zo správania žalobcu ( pozn. súdu – úhrada rozdielu dane ) a ani z jeho tvrdení nebolo zistené, že by v prejednávanej veci išlo o mimoriadny prípad, v ktorom by v priamej príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia hrozil právny následok uvedený v § 185 písm. a) SSP, ktorého existencia je jednou z podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe.
15. V prejednávanej veci žalobca, v dôsledku nesplnenia procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia dôkazmi, neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu prvej z kumulatívnych hmotnoprávnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd z uvedeného dôvodu, keďže nebolo preukázané splnenie jednej z kumulatívnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe spočívajúcej v hrozbe závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku nemohol návrhu žalobcu vyhovieť, a preto ho týmto uznesením podľa § 188 SSP zamietol.
16. Ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe (neexistencia rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup) súd preto nepristúpil.
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).