Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/56/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia, so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanej: P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X. XX, zastúpenej: Podhorský & Partners, s.r.o, so sídlom Bratislava, Zámocká 36, za účasti osobitného subjektu na strane žalovanej VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Bratislava, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962, o zaplatenie 3 425,16 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. - 159 zo dňa 12. decembra 2018, takto

rozhodol:

I. P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 125,80 eur s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 125,80 eur od 24.11.2018 do zaplatenia, o zaplatenie 251,60 eur s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 125,80 eur od 22.12.2018 do zaplatenia, zo sumy 125,80 eur od 22.01.2019 do zaplatenia, rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou bola žaloba o zaplatenie o zaplatenie 125,80 eur s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 125,80 eur od 24.11.2018 do zaplatenia, o zaplatenie 251,60 eur s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 125,80 eur od 22.12.2018 do zaplatenia, zo sumy 125,80 eur od 22.01.2019 do zaplatenia zamietnutá, z r u š u j e a v tejto časti konanie z a s t a v u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. a III. m e n í tak, že žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 2 930,90 eur s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 181,50 eur od 21.06.2012 do 24.07.2018 a zo sumy 55,70 eur od 25.07.2018 do 23.08.2018, 8,75 % ročne zo sumy 181,50 eur od 21.07.2012 do 23.08.2018, zo sumy 111,40 eur od 24.08.2018 do 24.09.2018, 8,75 % ročne zo sumy 181,50 eur od 21.08.2012 do 24.09.2018, zo sumy 167,10 eur od 25.09.2018 do 21.10.2018, zo sumy 41,30 eur od 22.10.2012 do 22.11.2018, 8,75 % ročne zo sumy 181,50 eur od 21.09.2012 do 22.11.2018, zo sumy 97,- eur od 23.11.2018 do 20.12.2018, 8,75 % ročne zo sumy 181,50 eur od 21.10.2012 do 20.12.2018, zo sumy 152,70 eur od 21.12.2018 do 20.01.2019, zo sumy 26,90 eur od 21.01.2019 do zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 181,50 eur od 21.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 181,50 eur od 21.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 181,50 eur od 21.01.2013 do zaplatenia, zo sumy 181,50 eur od 21.02.2013 do zaplatenia, zo sumy 181,50 eur od 21.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 181,50 eur od 21.04.2013 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 181,50 eur od 21.05.2013 do zaplatenia, zo sumy 181,50 eur od 21.06.2013 do zaplatenia, zo sumy 181,50 eur od 21.07.2013 do zaplatenia, zo sumy 181,50 eur od 21.08.2013 do zaplatenia, zo sumy 181,50 eur od 21.09.2013 do zaplatenia, zo sumy 181,50 eur od 21.10.2013 do zaplatenia, 8,25 % ročne zo sumy 181,50 eur od 21.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 181,50 eur od 21.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 181,50 eur od 21.01.2014 do zaplatenia, zo sumy 181,50 eur od 21.02.2014 do zaplatenia

ktorú sumu jej súd p o v o ľ u j e splácať v splátkach po 125,80 eur mesačne, vždy najneskôr do 30. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, pod následkom straty výhody plnenia v splátkach v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky, až do úplného zaplatenia a vo zvyšku žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 70 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie 503,20 eur s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 125,80 eur od 26.07.2018 do 24.08.2018, zo sumy 251,60 eur od 25.08.2018 do 25.09.2018, zo sumy 377,40 eur od 26.09.2018 do 22.10.2018 a zo sumy 503,20 eur od 23.10.2018 do zaplatenia (výrok I.) a vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II). Žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 77,50 % (výrok III.) a osobitnému subjektu na strane žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok IV).

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou ako klientom došlo dňa 21.12.2011 k uzavretiu zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky - Šanca č. 5011160, na základe ktorej bola žalovanej schválená pôžička vo výške 3.739,34 eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splatiť v 26 mesačných splátkach po 181,50 eur. Dohodnutá úroková sadzba predstavovala 23,97 % ročne, RPMN bola stanovená na 23,97 % a priemerná hodnota RPMN vo výške 20,65 %. Celková suma pôžičky predstavovala 4.719,00 eur. Pri kolónke konečná splatnosť je uvedené ,,Február/2014“. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke sú Všeobecné obchodné podmienky pôžičky poskytovanej spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. (bod IV. zmluvy). Podľa bodu 2.1 Všeobecných obchodných podmienok, tieto VOP upravujú vzťahy medzi Klientom na jednej strane a Spoločnosťou na strane druhej v súvislosti so Službou a jej poskytnutím na základe Zmluvy a pri uplatňovaní práva plnení povinností vyplývajúcich zo Zmluvy a Povinným na jednej strane a Spoločnosťou na strane druhej v súvislosti s uspokojením alebo domáhaním sa uspokojenia Zabezpečovanej pohľadávky Spoločnosťou, ak Klient nesplní Zabezpečovanú pohľadávku riadne a včas. Z bodu 2.3 Všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že Tieto VOP a Podmienky sú prílohou Zmluvy a tvoria jej neoddeliteľnú súčasť a určujú časť obsahu Zmluvy, pokiaľ v Zmluve nie je výslovne uvedené inak. Podľa bodu 5.4 Všeobecných obchodných podmienok klient je povinný plniť Spoločnosti za poskytnutie Služby riadne a včas spôsobom dohodnutým v Zmluve. Ako vyplýva z bodu 6.1, 6.2, 6.3, 6.4 Všeobecných obchodných podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú Pôžičku a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených Splátkovým kalendárom, inak v sume a termínoch uvedených v Zmluve a/alebo Podmienkach a/alebo VOP. Pokiaľ nie je v Splátkovom kalendári a/alebo Zmluve a/alebo Podmienkach a/alebo VOP stanovené inak, sú Splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. V jednotlivých Splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a Poplatok za poskytnutie pôžičky. Prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení Zmluvy a/alebo doručení Služby, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Listom zo dňa 23.06.2012 s označením ako ,,Vypovedanie zmluvy“ právny predchodca žalobcu v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch a Všeobecných obchodných podmienok vypovedal zmluvu ku dňu 23.06.2012.Zároveň žalovanú vyzval na uhradenie celkového dlhu vo výške 4.000,83 eur v lehote 5 dní od doručenia vypovedania. Podľa poštovej doručenky oznámenie o vypovedaní zmluvy si žalovaná v odbernej lehote neprevzala, zásielka sa vrátila odosielateľovi dňa 03.07.2012 a podľa fikcie doručenia jej bola doručená dňom vrátenia odosielateľovi týmto dňom, lehota 5 dní na zaplatenie dlhu žalovanej uplynula 08.07.2012.

3. Okresný súd Prievidza rozsudkom zo dňa 14.09.2016, č.k. -78 konanie o zaplatenie sumy 545,33 eur s príslušným úrokom z omeškania zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trenčíne v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvého stupňa posúdil list veriteľa zo dňa 23.06.2012 ako uplatnenie práva podľa , mal sa teda primárne zaoberať tým, či vôbec medzi zmluvnými stranami existovala dohoda o možnosti tzv. zosplatnenia a ak áno, či boli splnené kumulatívne zákonné predpoklady na uplatnenie tohto práva

veriteľa podľa . Z obsahu listu veriteľa zo dňa 23.06.2012 je zrejmé, že veriteľ zmluvu o úvere vypovedá podľa bodu 12.2 Všeobecných obchodných podmienok. Absentuje vyhodnotenie otázky platnosti právneho úkonu výpovede pôvodného veriteľa prvostupňovým súdom. V prípade, ak výpoveď zmluvy nebola platná a ak nebolo v zmluve dohodnuté, že veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, premlčanie dopadá iba na jednotlivé splátky podľa .

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že ku dňu vyhlásenia rozhodnutia žalovaná žalobcovi uhradila na žalovanej sume v splátkach po 125,80 eur spolu sumu 503,20 eur, a to dňa 25.07.2018, dňa 24.08.2018, dňa 25.09.2018 a dňa 22.10.2018.

5. Vec právne posúdil podľa ,, ,, ,, a , ,, , , ,, , , ,, §ň 2 písm. a/, a o spotrebiteľských úveroch a konštatoval, že zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle a zároveň aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Pôvodný žalobca a žalovaná uzavreli dňa zmluvu o pôžičke a keďže žalovaná neplnila svoju povinnosť zo zmluvy splácať poskytnutú pôžičku, pôvodný žalobca dňa 23.06.2012 „vypovedal“ zmluvu a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy. V liste právny predchodca žalobcu uviedol, že zmluvu „ vypovedá“. Vo Všeobecných obchodných podmienkach a to v časti 12 ,,Skončenie zmluvy „ je taktiež uvedené, že Klient ako aj Spoločnosť je oprávnená Zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu. Súd prvej inštancie preskúmal obsah tohto prejavu a dospel k záveru, že aj napriek nesprávnemu výrazovému prostriedku, ktorý použil v liste zo dňa 23.06.2012 prejavil vôľu odstúpiť od zmluvy. V prípade, ak by si strany v zmluve dojednali možnosť odstúpenia, spravidla si dojednajú aj právne následky, ktoré odstúpenie vyvolá. Takáto dohoda by mala prednosť pred zákonom. Pokiaľ tak neurobili, ako v danom prípade, nastávajú právne následky, ktoré vyplývajú zo zákona. Právnym následkom odstúpenia od zmluvy je, že zmluva sa ruší od samého začiatku (ex tunc). Zmluva o pôžičke č. 5011160 tak bola jednostranným prejavom vôle právneho predchodcu zrušená. Uvedeným listom právny predchodca žalobcu nepochybne prejavil vôľu okamžite, teda bez poskytnutia výpovednej lehoty ukončiť zmluvný vzťah so žalovanou. Tento jednostranný právny úkon žalobcu všetky zákonné náležitosti odstúpenia od zmluvy, hoci právny predchodca žalobcu terminologicky v čl. 12 bod 12.2 Všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy použil nesprávny pojem ,,Vypovedanie zmluvy“. Súd má za to, že právny predchodca žalobcu do Všeobecných obchodných podmienok zakomponoval inštitút vypovedania zmluvy, ktorý by vyvolal iné právne dôsledky než aké vyvolával inštitút odstúpenia od zmluvy, pričom by išlo o dôsledky v neprospech spotrebiteľa a zmluvné podmienky v neprospech spotrebiteľa , ktoré zhoršujú jeho postavenie sú neplatné ( , ). Ak bola odstúpením od zmluvy zrušená zmluva s účinkami ex tunc, t. j. „od začiatku“, nastáva v právnych vzťahoch účastníkov zmluvy rovnaký právny stav, ako keby k zmluve nebolo vôbec došlo. Pokiaľ ide o predmet zmluvy, ide potom o bezdôvodné obohatenie, získané plnením bez právneho dôvodu a každý z účastníkov zrušenej zmluvy je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. V predmetnej veci tak došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovanej, ktorá získala majetkový prospech plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Žalovaná sa dovolávala premlčania nároku. Dokazovaním bolo zistené, že žalovaná prevzala list dňa 01.07.2012, teda do 06.07.2012 mala dlžnú čiastku uhradiť. Žaloba bola podaná dňa 10.06.2015, teda po uplynutí 2- ročnej premlčacej lehote na vydanie bezdôvodného obohatenia, a preto súd žalobu žalobcu zamietol. Ak by súd zobral do úvahy ako nesporné tvrdenie žalobcu, že podľa poštovej doručenky oznámenie o vypovedaní zmluvy si žalovaná v odbernej lehote neprevzala, zásielka sa vrátila odosielateľovi dňa 03.07.2012 a podľa fikcie doručenia jej bola výpoveď doručená dňom vrátenia odosielateľovi t.j. 03.07.2012, lehota 5 dní na zaplatenie dlhu žalovanej uplynula 08.07.2012 a teda rovnako bola žaloba podaná po uplynutí 2-ročnej premlčacej dobe.

6. Konanie v časti o zaplatenie sumy 503,20 eur s úrokom z omeškania súd prvej inštancie zastavil podľa a 145 , nakoľko žalobca zobral v tejto časti svoju žalobu späť. O trovách konania rozhodol podľa , , . Úspešnej strane sporu nárok na trovy konania v rozsahu jej čistého úspechu, s poukazom na to, že žalovaná sumu 503,20 eur, v ktorej súd konanie čiastočne zastavil žalobcovi zaplatila po podaní žaloby a zavinila tak zastavenie konania v tejto časti, potom čistý úspech žalovanej predstavuje 77,50%. Čo sa týka osobitného subjektu konania, ktorý vystupoval na strane žalovanej , jeho nárok na náhradu trov konania sa odvíja od úspechu, resp. neúspechu strany sporu, na strane ktorej v konaní vystupuje. Osobitný subjekt na strane žalovanej sa nijako nepričinil na úspechu žalovanej v spore, do ktorého podal len návrh na svoj vstup do konania,

podaním zo dňa 28.03.2018, pričom k veci samej sa následne nijakým spôsobom nevyjadril, nezúčastnil sa súdnych pojednávaní, neuplatnil si žiadne trovy konania, ani súdu nevyplynuli z obsahu súdneho spisu, preto osobitnému subjektu na strane žalovanej súd náhradu trov konania nepriznal.

7. Po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie bolo dňa 14.12.2018 súdu doručené písomné podanie žalobcu, ktorým vzal žalobu späť v časti o zaplatenie 125,80 eur s úrokom z omeškania z dôvodu, že žalovaná dňa 23.11.2018 zaplatila na dlh 125,80 eur.

8. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote napadol odvolaním žalobca. Vzal žalobu späť v časti o zaplatenie 251,60 eur so zodpovedajúcim úrokom z omeškania z dôvodu úhrad žalovanej po 125,80 eur dňa 21.12.2018 a 21.01.2019 a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovanú zaviaže zaplatiť mu 3 047,76 eur s úrokom z omeškania a náhradu trov konania. Namietal skutkové závery a právne posúdenie veci súdom prvej inštancie ( ) v tom smere, že súd prvej inštancie sa neriadil právnym názorom odvolacieho súdu, vysloveným v uznesení sp.zn. , keď posúdil právny úkon právneho predchodcu žalobcu zo dňa 23.06.2012 ako odstúpenie od zmluvy. To, že ide o výpoveď, jednoznačne vyplýva i z obsahu samotného listu. Argument súdu prvej inštancie, že účinky výpovede sú v neprospech spotrebiteľa, a teda neplatné s odkazom na je bez opory v práve, pretože právne dôsledky ukončenia zmluvného vzťahu výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy nastávajú priamo zo zákona, bez ohľadu na to, či zmluvnou stranou je alebo nie je spotrebiteľ. K predčasnému ukončeniu úverového vzťahu došlo výpoveďou, pre porušenie platobných povinností žalovanou. Ust. podľa jeho názoru nebráni zmluvným stranám dohodnúť si možnosť predčasného ukončenia zmluvného vzťahu uzavretého na dobu určitú výpoveďou, ktorý postup je plne v súlade so základnou zásadou čo nie je zakázané, je dovolené. Aj v zákonodarca umožňuje zmluvným stranám dohodnúť si ako spôsob predčasného ukončenia zmluvného vzťahu odstúpenie od zmluvy aj pri zmluve uzavretej na dobu určitú. Je nelogické, aby rovnaký výsledok predčasného ukončenia zmluvného vzťahu dojednaného na dobu určitú nemohli zmluvné strany dosiahnuť výpoveďou, na ktorej sa zmluvne dohodli. Právny názor o možnosti dojednania výpovede úverovej zmluvy dojednaný na dobu určitú vyplýva napr. i z rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. zo dňa 27.07.2010. Výpoveď bola žalovanej doručená dňa 03.07.2012 a lehota 5 dní na zaplatenie zostatku predčasne ukončeného úveru jej uplynula dňom 08.07.2012. Od 09.07.2012 je žalovaná v omeškaní so zaplatením svojho dlhu. Premlčacia doba jej začala plynúť podľa dňa 09.07.2012, pričom na súd podal žalobu dňa 10.06.2015, teda v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby.

9. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadrila tak, že ho má za nedôvodné a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. Zastáva názor, že výpoveď spotrebiteľských zmluvách nie je možné dojednať vo všeobecných obchodných podmienkach, pretože tieto nie sú individuálne dojednané. Ak sa má nejakým spôsobom ukončiť hlavná zmluva je nevyhnutné, aby sa na spôsobe ukončenia dohodli zmluvné strany priamo v zmluve, nie vo všeobecných obchodných podmienkach. V danej veci potom nebola platne dojednaná možnosť ukončenia zmluvy ako spotrebiteľského vzťahu výpoveďou. V samotnej zmluve sa možnosť ukončenia zmluvy výpoveďou vôbec nespomína. Z listu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 23.06.2012 vyplýva, že tento ukončil právny vzťah založený zmluvou odstúpením od zmluvy. V dôsledku toho si účastníci zmluvy boli povinní navzájom vrátiť poskytnuté plnenia. Keďže právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy ku dňu 23.06.2012 a žalobu podal na súd 10.06.2015, jeho nárok je premlčaný. Taktiež poukázala na to, že zmluva nebola podpísaná osobou oprávnenou konať za právneho predchodcu žalobcu. Otázku poskytnutia peňažných prostriedkov treba posudzovať aj z hľadiska jeho účelu; účelom použitia pôžičky v danej veci bolo uhradenie špecifikovaných záväzkov voči spoločnosti Slovenská požičovňa. Toto zmluvné dojednanie, prípadne zmluvu ako celok možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože žalobca tým získal úroky, poplatky a sankcie zo starých zmlúv a súčasne úroky a poplatky z novej zmluvy. Nie je možné, aby bol poskytnutý úver na vyplatenie predošlých záväzkov voči žalobcovi z dôvodu netransparentnosti použitia predmetného úveru. Poukázala na neúmernú výšku poplatkov za predošlé poskytnuté úvery. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, že žalovaná dlhuje žalobcovi sumu uvedenú v žalobe.

10. Žalovaná ďalej písomne súhlasila s čiastočným späťvzatím žaloby zo dňa 14.12.2018. Opätovne poukázala na svoju argumentáciu v odvolaní ohľadne prekrývania pôžičky ďalšou pôžičkou, pričom v

konečnom dôsledku došlo k zaplateniu úrokov a poplatkov za poskytnutie úverov predošlých, a tým k viacnásobnému navýšeniu istiny poskytnutých prostriedkov bez toho, aby jej boli vyplatené.

11. Žalovaná sa k čiastočnému späťvzatiu žaloby v odvolaní žalobcu písomne nevyjadrila.

12. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej ďalej písomne nevyjadril.

13. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení a (ďalej len „“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov. Procesný postup odvolacieho súdu vyplynul z intertemporálnej úpravy v , ktorým došlo k rekodifikácii predchádzajúceho procesného predpisu - (ďalej len „“) s účinnosťou od 1. júla 2016. V zmysle uvedenej úpravy platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie podaním, doručeným súdu dňa 14.12.2018 a následne v odvolaní vzal žalobca späť žalobcu v časti o zaplatenie 125,80 eur a 251,60 eur s úrokom z omeškania. Žalovaná sa k čiastočnému späťvzatiu žaloby čo do sumy 251,60 eur nevyjadrila, čo do sumy 125,80 eur so späťvzatím výslovne súhlasila.

15. Podľa , , ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

16. Keďže žalovaná nevyjadrila nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby, postupoval odvolací súd podľa ustanovenia veta druhá , teda pripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 125,80 eur s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 125,80 eur od 24.11.2018 do zaplatenia, o zaplatenie 251,60 eur s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 125,80 eur od 22.12.2018 do zaplatenia, zo sumy 125,80 eur od 22.01.2019 do zaplatenia, zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti a konanie sčasti zastavil tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

17. Predmetom odvolacieho konania tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie 3 047,76 eur s príslušenstvom.

18. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie pokiaľ ide o vyhodnotenie právneho úkonu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 23.06.2012, ktorý podľa neho predstavuje výpoveď zmluvy a v súvislosti s tým vyhodnotenie otázky premlčania nároku žalobcu.

19. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

20. Na základe uvedeného odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie a ktorým bol viazaný, pričom s ohľadom na obsah odvolania žalobcu ( ktorý ani dokazovanie doplniť alebo zopakovať nenavrhol), nevyvstala potreba, aby sám dokazovanie zopakoval alebo doplnil ( ). V zmysle ustanovenia potom nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať pojednávanie, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani to nevyžadoval dôležitý záujem.

21. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je preto potrebné zmeniť podľa ust. , keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

22. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 21.12.2011 uzavrel právny predchodca žalobcu ako veriteľ so žalovanou ako dlžníčkou zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5011160, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanej pôžičku v sume 3 739,34 eur, ktorú sa žalovaná zaviazala uhradiť v 26 mesačných splátkach po 181,50 eur. V zmluve bola uvedená ročná percentuálna miera nákladov (ďalej tiež „RPMN“) 23,97 %, priemerná RPMN 20,65 %, ročná úroková sadzba 23,97 %, celkové náklady spotrebiteľa 979,66 eur, celková suma, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť 4 719,- eur. Termín konečnej splatnosti si strany dojednali na február 2014. Podpisom zmluvy žalovaná požiadala, aby z poskytnutej pôžičky boli vyplatené jeho záväzky č. 70729449 Slovenská požičovňa zo dňa 01.06.2010 vo výške 1 831,73 eur, č. 6048204 Slovenská požičovňa zo dňa 06.05.2008 vo výške 783,41 eur, č. 7084466 Slovenská požičovňa zo dňa 15.12.2010 vo výške 1 124,20 eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli i Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“), v ktorých bode 12.2. si strany dojednali možnosť klienta aj spoločnosti zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu. Účinky výpovede nastávajú až okamihom vzniku skutočnosti podľa bodu 12.1 vyššie. Podľa bodu 12.1 VOP zmluva sa skončí úplným splnením všetkých záväzkov a pohľadávok klienta vo vzťahu k spoločnosti podľa zmluvy. Skončenie zmluvy nemá vplyv na vyhlásenie klienta uvedené v zmluve, VOP, alebo akékoľvek vyhlásenie klienta dané spoločnosti a tiež na arbitrážnu doložku v zmysle článku 14. 24 VOP. Podľa bodu 12.3 VOP klient je oprávnený odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy. Podľa bodu 12.4 VOP ustanoveniami tohto článku nie je dotknuté právo klienta na odstúpenie od zmluvy v prípade, ak bude uzatvorená na diaľku podľa zákona o zásielkovom predaji alebo zákona o finančných službách na diaľku.

23. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná pred podaním žaloby uhradila právnemu predchodcovi žalobcu len sumu 183,57 eur ( 181,50 eur dňa 26.01.2012, preúčtovanie 2,07 eur dňa 22.11.2011), teda že zmluvu neplnila riadne od počiatku.

24. Listom zo dňa 23.06.2012, doručeným žalovanej dňa 03.07.2012 (fikciou), označeným ako „Vypovedanie zmluvy“ právny predchodca žalobcu žalovanej oznámil, že veriteľ v súlade s dohodnutými VOP zmluvu ku dňu 23.06.2012 vypovedá s tým, že dlh žalovanej predstavuje k uvedenému dňu 4 000,83 eur a istina 3 928,36 eur sa ďalej úročí zákonným úrokom z omeškania do zaplatenia. Zároveň vyzval žalovanú na úhradu dlhu do 5 dní od doručenia vypovedania.

25. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci prvým rozsudkom zo dňa 14.09.2016 posudzoval hmotnoprávny úkon právneho predchodcu žalobcu zo dňa 23.06.2012 za tzv. „zosplatnenie“ úveru podľa a následne zamietol žalobný návrh žalobcu z dôvodu premlčania jeho nároku. Na odvolanie žalobcu odvolací súd uznesením sp.zn. zo dňa 31.07.2018 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie posúdil list veriteľa zo dňa 23.06.2012 ako uplatnenie práva podľa , mal sa primárne zaoberať sa tým, či vôbec medzi zmluvnými stranami existovala dohoda o možnosti tzv. zosplatnenia a ak áno, či boli splnené kumulatívne zákonné predpoklady na uplatnenie tohto práva veriteľa podľa . Odvolací súd zdôraznil, že z hľadiska gramatického a jazykového výkladu obsahu listu zo dňa 23.06.2012 je zrejmé, že veriteľ zmluvu o úvere, uzavretú so žalovanou dňa 21.12.2011 vypovedá,; z obsahového hľadiska predstavuje jednoznačne výpoveď zmluvy podľa bodu 12.2 Všeobecných obchodných podmienok. Vo všeobecnosti právne významné pre možnosť výpovede a jej účinnosť sú nasledovné skutočnosti: i/ musí ísť o zmluvu, ktorá bola dohodnutá na dobu určitú, ii/ jej predmetom musí byť záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť alebo iii/ záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť. Výpoveď podľa ustanovenia je vylúčená pri zmluvách, z ktorých vzniká záväzok na činnosť jednorazovej povahy, a to aj v prípade, keď bolo dohodnuté plnenie o splátkach, čo platí aj v prejednávanej veci, keďže záväzok žalovanej splatiť úver má jednorazovú povahu, i keď ide o plnenie v splátkach. Keďže ale súd prvej inštancie list veriteľa zo dňa 23.06.2012 v tejto súvislosti neposudzoval, absentuje i vyhodnotenie otázky platnosti tohto právneho úkonu pôvodného veriteľa. Uvedené zistenia majú význam i z hľadiska posudzovania otázky premlčania nároku žalobcu. V prípade, ak výpoveď zmluvy nebola platná a ak nebolo v zmluve dohodnuté, že veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (strata výhody splátok), premlčanie dopadá iba na jednotlivé splátky podľa , teda samostatne a zánik záväzku v dôsledku osobitným subjektom vznesenej námietky premlčania teba posudzovať pri každej splátke jednotlivo.

26. Súd prvej inštancie následne rozhodol rozsudkom zo dňa 12.12.2018 tak, že konanie v časti zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol s odôvodnením, že právny úkon právneho predchodcu žalobcu zo dňa 23.06.2012 označený ako vypovedanie zmluvy svojou povahou predstavuje odstúpenie od zmluvy, v dôsledku ktorého treba nárok žalobcu vo veci posúdiť ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pretože právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, vyhodnotil, že žaloba bola podaná po uplynutí dvojročnej zákonnej premlčacej doby podľa .

27. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie sa neriadil právnym názorom vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu a táto odvolacia námietka žalobcu je dôvodná.

28. Súd prvej inštancie správne posúdil právny vzťah medzi stranami ako vzťah spotrebiteľský, v zmysle ustanovení o spotrebiteľských úveroch. Z vykonaného dokazovania bolo zistené ( a medzi stranami ani nebolo sporné), že medzi stranami zmluvy neexistovala dohoda o strate výhody splátok, ktorá by veriteľa, resp. žalobcu oprávňovala vyhlásiť predčasnú, mimoriadnu splatnosť pôžičky v zmysle .

29. Ako uviedol odvolací súd už v zrušujúcom rozhodnutí sp.zn. zo dňa 31.07.2018, z hľadiska gramatického a jazykového výkladu obsahu listu zo dňa 23.06.2012 je zrejmé, že veriteľ zmluvu o úvere, uzavretú so žalovanou dňa 21.12.2011 vypovedá, čo jasne, určito a zrozumiteľne opakovane uvádza v texte listu, ako i v nadpise listu. S poukazom na dojednanie bodu 12.2. Všeobecných obchodných podmienok zmluvy, ktoré sú jej súčasťou, si strany dojednali možnosť zmluvu kedykoľvek vypovedať i bez uvedenia dôvodu. Vzhľadom na uvedené, právny úkon veriteľa- list zo dňa 23.06.2012 z obsahového hľadiska má predstavovať jednoznačne výpoveď zmluvy podľa bodu 12.2 Všeobecných obchodných podmienok. K totožnému záveru a výkladu listu veriteľa v tom smere, že má ísť o výpoveď zmluvy ( a nie napríklad o odstúpenie od zmluvy) dospeli v obdobných veciach i iné odvolacie súdy (napr. uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. zo dňa 29.12.2017, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. zo dňa 19.04.2017).

30. Predmetná zmluva o pôžičke však neobsahuje záväzok na dobu neurčitú, jej predmetom nebolo opakované plnenie ani záväzok žalovanej spočívajúci v určitej činnosti, resp. spočívajúci v povinnosti zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť čo aj po určitú dobu, ale ide o záväzok žalovanej jednorazovej povahy. Výpoveď podľa ustanovenia je vylúčená pri zmluvách, z ktorých vzniká záväzok na činnosť jednorazovej povahy, a to aj v prípade, keď bolo dohodnuté plnenie o splátkach, čo platí aj v prejednávanej veci, keďže záväzok žalovanej splatiť úver má jednorazovú povahu, i keď ide o plnenie v splátkach.

31. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ zmluvu o pôžičke zo dňa 21.12.2011 nemožno v zmysle vyššie uvedeného vypovedať v zmysle , potom zmluvné dojednanie medzi stranami, obsiahnuté v bode 12.2 VOP, kde si strany dojednali možnosť vypovedať danú zmluvu, je neplatným zmluvným dojednaním podľa pre rozpor so zákonom ( ) a akýkoľvek úkon, vykonaný na základe takého absolútne neplatného zmluvného dojednania ( teda i list veriteľa zo dňa 23.06.2012), je nulitným právnym aktom, ktorý nevyvoláva žiadne právne účinky.

32. V súvislosti s posúdením listu veriteľa zo dňa 23.06.2012 ako odstúpenia od zmluvy zo strany veriteľa súdom prvej inštancie, je potrebné zdôrazniť i to, že podľa je možné od zmluvy odstúpiť len ak je to ustanovené v zákone alebo medzi účastníkmi. ani iný predpis neupravuje možnosť strán zmluvy o pôžičke odstúpiť od zmluvy v prípade omeškania dlžníka s plnením dlhu. Súd prvej inštancie v rozhodovanej veci ustálil, že si strany zmluvy o pôžičke zo dňa 21.03.2011 možnosť odstúpenia od zmluvy pre takýto prípad dojednali v bode 12.2 VOP. Súd prvej inštancie uviedol, že odstúpenie od zmluvy zodpovedalo ich vôli, a to aj napriek tomu, že sa tam nesprávne hovorí o „vypovedaní“ zmluvy. S týmto posúdením sa odvolací súd nestotožňuje.

33. V prejednávanej veci niet sporu o tom, že text zmluvy vrátane VOP bol vopred pripravený právnym predchodcom žalobcu, ktorý v čase uzavretia zmluvy pôsobil ako podnikateľ (obchodná spoločnosť) s predmetom podnikania o.i. poskytovanie úverov z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom, finančný

a operatívny leasing, faktoring a forfaiting, vydávanie a správa nebankových kariet, sprostredkovanie poskytovania úverov, správa platobných kariet, činnosť finančného agenta v oblasti poistenia, zaistenia, prijímania vkladov, poskytovania úverov a spotrebiteľských úverov atď. Je potom dôvodné predpokladať, že takýto podnikateľský subjekt, ktorý má pomerne rozsiahle skúsenosti v oblasti poskytovania úverov, má dostatočné znalosti problematiky a zrejme v jeho prípade nemožno hovoriť o tzv. laickej verejnosti, ktorá mnohokrát nerozlišuje medzi jednotlivými spôsobmi ukončenia záväzkových vzťahov. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že veriteľovi, ktorý pojem „vypovedanie zmluvy“ použil v právnom vzťahu prvý pri príprave zmluvy, bol právny inštitút odstúpenia od zmluvy nepochybne známy, pretože práve odstúpenie od zmluvy si strany dojednali v bode 12.3 a 12.4 VOP. Z uvedeného vyplýva, že v bode 12.2. VOP si strany jednoznačne dojednali možnosť výpovede zmluvy (hoci neplatne), pričom obsah ich vôle nemožno následne meniť tak, že malo ísť v skutočnosti o odstúpenie od zmluvy len s poukazom na „nesprávnosť“ označenia úkonu, a to najmä za situácie, keď veriteľ (ktorý pojem vypovedanie zmluvy použil vo formulárovej zmluve) a následne žalobca trvajú na tom, že zmluvu vypovedal. Takýto výklad dojednania 12.2 VOP nie je v rozpore s ust. , ako mylne uzavrel súd prvej inštancie pretože dané zákonné ustanovenie rieši situáciu, keď dodávateľ využije „slabšie“ postavenie spotrebiteľa a zahrnie do zmluvy nejasné, nejednoznačné alebo dvojzmyselné ustanovenie smerujúce k poškodeniu spotrebiteľa, k čomu však v rozhodovanej veci v zmysle vyššie uvedeného nedošlo. Otázka, či v súčasnosti je alebo nie je nárok žalobcu premlčaný, totiž nemôže mať vplyv na posúdenie obsahu prejavu vôle strán, učinený v minulosti (pred 8 rokmi).

34. Keďže nedošlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru podľa , k odstúpeniu od zmluvy niektorou zo strán či k inému spôsobu zániku záväzku, zmluva o pôžičke zo dňa 21.12.2011 nezanikla, s tým, že ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku nadobudli splatnosť všetky splátky, na plnenie ktorých sa žalovaná zaviazala (26 splátok od 20.01.2012 do februára 2014 á 181,50 eur), teda celkom splatná suma 4 719,- eur.

35. S poukazom na žalovanou vznesenú námietku premlčania, odvolací súd potom premlčanie nároku žalobcu posúdil podľa , s tým, že premlčacia doba pre každú splátku v dôsledku vyššie uvedeného plynula samostatne, a teda i právny predchodca žalobcu, resp. žalobca mohol uplatniť jednotlivé splátky na súde samostatne v zákonnej všeobecnej trojročnej premlčacej dobe.

36. Vzhľadom na dátum podania žaloby na súd ( 10.06.2015) sú premlčané všetky splátky splatné do 10.06.2012, teda 5 splátok, splatných dňa 20.01.2012, 20.02.2012, 20.03.2012, 20.04.2012 a 20.05.2012. Do dňa podania žaloby žalovaná uhradila len sumu 183,57 eur ( 181,50 eur dňa 26.01.2012 na splátku splatnú dňa 20.01.2012, preúčtovanie 2,07 eur dňa 22.11.2011), ktoré sa započítali na v tom čase nepremlčané splátky 1,2. Pokiaľ ide o nepremlčané splátky, ku dňu podania žaloby nesplatených zostalo 21 splátok á 181,50 eur, splatných od 20.06.2012 do 20.02.2014 v celkovej sume 3 811,50 eur. Po podaní žaloby do dňa vyhlásenia tohto rozsudku žalovaná na svoj dlh zo zmluvy ( bez zmluvnej pokuty a poplatkov, v ktorej časti o zaplatenie 545,33 eur bolo konanie v dôsledku späťvzatia tejto časti žaloby zastavené odvolaním nedotknutým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 14.09.2016), uhradila spolu sumu 880,60 eur, a to splátkami po 125,80 eur dňa: 25.07.2018, , 22.10.2018, 23.11.2018, 21.12.208 a 21.01.2019. Žalovanej tak zostáva zaplatiť žalobcovi sumu 2 930,90 eur (3 811,50 eur mínus úhrada 880,60 eur). Keďže tak žalovaná doposiaľ neučinila dobrovoľne, zaviazal ju na zaplatenie tejto sumy odvolací súd. Vo zvyšku uplatnenej sumy 116,86 eur žalobu zamietol ako nedôvodnú v dôsledku premlčania tejto časti nároku žalobcu.

37. Nakoľko žalovaná sa s plnením jednotlivých splátok dostala do omeškania, je povinná žalobcovi zaplatiť i úrok z omeškania, a to vo výške určenej v spojení s , nariadenia vlády SR č. , a to vo vzťahu ku každej jednotlivej splátke 181,50 eur odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej- ktorej splátky, v sadzbách platných ku dňu nasledujúceho po dni splatnosti tej- ktorej splátky a po zohľadnení vyššie popísaných 7 uhradených súm (po 125,80 eur). Žalobcovi tak patrí úrok z omeškania nasledovne: % ročne zo sumy 181,50 eur od 21.06.2012 do 24.07.2018 a zo sumy 55,70 eur od 25.07.2018 do 23.08.2018, 8,75 % ročne zo sumy 181,50 eur od 21.07.2012 do 23.08.2018, zo sumy 111,40 eur od 24.08.2018 do 24.09.2018, 8,75 % ročne zo sumy 181,50 eur od 21.08.2012 do 24.09.2018, zo sumy 167,10 eur od 25.09.2018 do 21.10.2018, zo sumy 41,30 eur od 22.10.2012 do 22.11.2018, 8,75 % ročne zo sumy 181,50 eur od 21.09.2012 do 22.11.2018, zo sumy 97,- eur od 23.11.2018 do 20.12.2018, 8,75 % ročne zo sumy 181,50 eur od 21.10.2012 do 20.12.2018, zo sumy 152,70 eur od 21.12.2018 do 20.01.2019, zo sumy 26,90 eur od 21.01.2019 do

zaplatenia, 8,75 % ročne zo sumy 181,50 eur od 21.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 181,50 eur od 21.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 181,50 eur od 21.01.2013 do zaplatenia, zo sumy 181,50 eur od 21.02.2013 do zaplatenia, zo sumy 181,50 eur od 21.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 181,50 eur od 21.04.2013 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 181,50 eur od 21.05.2013 do zaplatenia, zo sumy 181,50 eur od 21.06.2013 do zaplatenia, zo sumy 181,50 eur od 21.07.2013 do zaplatenia, zo sumy 181,50 eur od 21.08.2013 do zaplatenia, zo sumy 181,50 eur od 21.09.2013 do zaplatenia, zo sumy 181,50 eur od 21.10.2013 do zaplatenia, 8,25 % ročne zo sumy 181,50 eur od 21.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 181,50 eur od 21.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 181,50 eur od 21.01.2014 do zaplatenia, zo sumy 181,50 eur od 21.02.2014 do zaplatenia.

38. Po poslednom čiastočnom späťvzatí žaloby si však žalobca uplatnil úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 3 928,36 eur od 09.07.2012 do 25.07.2018, 8 % ročne zo sumy 3 802,56 eur od 26.07.2018 do 24.08.2018, zo sumy 3 676,76 eur od 25.08.2018 do 25.09.2018, zo sumy 3 550,96 eur od 26.09.2018 do 22.10.2018, zo sumy 3 425,16 eur od 23.10.2018 do 23.11.2018, zo sumy 3 299,36 eur od 24.11.2018 do 21.12.2018, zo sumy 3 173,56 eur od 22.12.2018 do 21.01.2019, zo sumy 3 047,76 eur od 22.01.2019 do zaplatenia, a preto mu odvolací súd priznal len úrok z omeškania, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Vo zvyšku, prevyšujúcom priznaný úrok z omeškania, žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.

39. Súd podľa povolil žalovanej splácať dlh v mesačných splátkach po 125,80 eur počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, vždy najneskôr k 30. dňu v mesiaci tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd sa pri posudzovaní žiadosti žalovanej o plnenie dlžnej sumy v splátkach neriadil len jej žiadosťou, ale i výškou priznaného plnenia ( 2 930,90 eur), pre ktorú je výška určených splátok primeraná (istina bude splatená do dvoch rokov od právoplatnosti rozsudku), osobnými a majetkovými pomermi žalovanej a skutočnosťou, že pre žalobcu nebude plnenie dlhu v splátkach ťaživé. Žalobca napokon s plnením dlhu žalovanou v takýchto splátkach súhlasil už v podaní zo dňa 16.10.2018 a následne i v samotnom odvolaní.

40. Vo vzťahu k námietkam žalovanej ohľadne neplatnosti zmluvy z dôvodu, že žalobcom poskytnuté peňažné prostriedky boli použité na úhradu iných dlhov žalovanej a neboli jej reálne poskytnuté, odvolací súd uvádza, že súdna prax zastáva názor, že k odovzdaniu predmetu pôžičky môže dôjsť nielen fyzickým odovzdaním danej sumy, ale aj bezhotovostným prevodom na účet dlžníka. Nie je vylúčené ani poskytnutie pôžičky nepriamo formou poukážky tak, že veriteľ za dlžníka splní jeho záväzok voči tretej osobe (teda jej poukáže finančné prostriedky v prospech úhrady záväzku dlžníka) a dlžník sa zaviaže takto vzniknutý záväzok splácať rovnako, ako keby bol poskytnutý priamo jemu. Takúto úpravu pôžičky, resp. úveru pripúšťa aj judikatúra (rozhodnutia NS SR sp. zn. Obdo V 47/2001, podobne napr. 4 Obdo 157/2004).Podstatná je skutočnosť, že veriteľ skutočne poskytne časť svojich finančných prostriedkov (zo svojho majetku), k čomu v súdenej veci nesporne došlo. Pokiaľ žalovaná namieta neprijateľné zmluvné podmienky, resp. bezúročnosť a bezpoplatkovosť iných zmlúv, záväzkov z ktorých sa refinacovanie týkalo, uvedené nie je možné riešiť v tomto konaní, ktorého predmetom je právny vzťah zmluvných strán zo zmluvy o pôžičke zo dňa 21.12.2011.

41. O trovách prvoinštančného i odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , ,, , , .

42. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

43. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

45. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

46. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

47. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci.

49. Ustanovenie vychádza zasa zo zásady procesného zavinenia. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, a to podľa procesného výsledku. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak ale žalobca žalobu zobral späť bez uvedenia dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, teda procesné zavinenie nemožno pričítať žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.

50. Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 26.01.2011, podľa ktorého ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle (pozn. teraz ) náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch účastníkov (oboch strán) vo veci a od úspechu účastníka (víťaznej strany) odčítať jeho neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má účastník právo, aby mu druhý účastník (druhá strana) nahradil pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhému účastníkovi, je tu nerozhodná. Ak je pomer úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené (napr. z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby alebo pre nedostatok podmienok konania), súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť. Najprv teda posúdi (v režime a , teraz ) otázku, čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené, a s prihliadnutím k tomuto záveru potom hodnotí celkovú otázku, z akej časti bol ten ktorý účastník úspešný. Ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané zavinenie žalobcu, treba dovodiť, že v tomto rozsahu nemal žalobca vo veci úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu.

51. Žalobca i žalovaná využili svoje právo na právne zastúpenie v tomto konaní. Žalobca podaním, doručeným súdu dňa 03.05.2016 vzal žalobu späť v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty a poplatkov 545,33 eur bez uvedenia dôvodu. Z výlučne procesného hľadiska dôvodom následného zastavenia konania v tejto časti bolo späťvzatie časti žaloby, pričom žalobca netvrdil a z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaná po začatí konania túto sumu uhradila. Z tohto dôvodu sa žalobca v časti o zaplatenie 545,33 eur a v časti o zaplatenie 116,86 eur, v ktorej bola žaloba zamietnutá (spolu suma 662,19 eur) považuje za neúspešného. V časti o zaplatenie 503,20 eur, 125,80 eur a 251,60 eur s prísl. vzal žalobca žalobu späť podaniami zo dňa 16.10.2018, 13.11.2018, 14.12.2018 a 24.01.2019 z dôvodu, že žalovaná tieto sumy postupne v splátkach uhradila, a preto sa v tejto časti z procesného hľadiska žalovaná považuje za neúspešnú. Rovnako ju treba považovať za neúspešnú v časti, v ktorej bolo žalobe vyhovené, t.j. o zaplatenie 2 930,90 eur s prísl.; celkovo tak bola žalovaná neúspešná v časti o zaplatenie 3 811,50 eur s prísl.

52. Z týchto dôvodov je namieste záver, že žalobca, ktorý sa pôvodne žalobou domáhal zaplatenia sumy 4 473,69 eur s prísl. bol celkovo úspešný v sume 3 811,50 eur s prísl. (85 %) a neúspešný v sume 662,19 eur ( 15%), čo znamená že pomer jeho úspechu a neúspechu v konaní bol 70 %, v ktorom rozsahu mu odvolací súd priznal nárok na náhradu všetkých trov konania voči neúspešnej žalovanej.

53. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie za použitia zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

54. O výške náhrady trov prvoinštančného i odvolacieho konania žalobcu rozhodne v súlade s v nadväznosti na súd prvej inštancie.

55. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).