Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/319/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X, N. L., o zaplatenie 761,93 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 16C/316/2015-31 zo dňa 16. februára 2015, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej sa p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania sa m e n í tak, že žalovanému sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.

III. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a o trovách konania tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok právne odôvodnil § 54 ods. 2, § 53 ods. 9, § 103, § 516 § 565 Občianskeho zákonníka (ďalej len , § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Skutkovo rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa domáha svojich nárokov zo zmluvy z 20.8.2011, ktorej právna kvalifikácia je nejasná. Samotná zmluva je nazvaná zmluvou o pôžičke. Taktiež plnenie veriteľa je v zmluve, ako aj vo všeobecných obchodných podmienkach označené ako „Pôžička“. Podľa názoru súdu treba pri výklade tejto zmluvy o pôžičke postupovať podľa § 35 ods. 2 s prihliadnutím na použité jazykové výrazy (pôžička) a uzavrieť, že táto zmluva je zmluvou o pôžičke v zmysle OZ. Na tom nič nemení ani ustanovenie ods. 14.8 všeobecných obchodných podmienok, keďže toto ustanovenie naopak odkazuje na „zmluvný typ zmluvy o spotrebiteľskom úvere“, ktorý v našom práve neexistuje. Zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je samostatným zmluvným typom, ale je spoločným označením pre rôzne zmluvné typy, ktorých ekonomickou podstatou je úverovanie spotrebiteľa veriteľom-podnikateľom (napríklad aj formou dohody o splátkach ceny v rámci uzavretej kúpnej zmluvy alebo zmluvy o dielo, porov. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Citované ustanovenie všeobecných obchodných podmienok tak nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by jasne vymedzovalo právny charakter uzavretej zmluvy. V zmysle na § 54 ods. 2 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, je potrebné v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv vychádzať z výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa názoru súdu je pre spotrebiteľa priaznivejšie, aby sa vzťah medzi ním a spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. posudzoval ako vzťah občianskoprávny (zo zmluvy o pôžičke). Obchodnoprávne vzťahy sú svojou neformálnosťou a predpokladom vyššej diligencie zmluvných strán, podnikateľov, pre spotrebiteľov spravidla nevýhodnejšie. Za všetky príklady možno spomenúť napríklad omnoho voľnejšie podmienky uznania záväzku podľa Obchodného zákonníka (§ 323 a 409) v porovnaní s Občianskym zákonníkom.

2. Z uzavretej zmluvy o pôžičke bol žalovaný (dlžník) povinný splácať poskytnutú pôžičku v dohodnutých splátkach s úrokom. Žalobca žiada splatenie celého zostatku istiny úveru naraz s úrokom z omeškania od 4.6.2012, teda v podstate tvrdí, že počas trvania zmluvy došlo k zosplatneniu celého úveru. Súčasťou zmluvy sa na základe vyhlásenia žalovaného obsiahnutého v texte zmluvy stali všeobecné obchodné podmienky, ktorých pravdivosť žalovaný v konaní nespochybnil. Podľa ods. 12.2 všeobecných obchodných podmienok bol veriteľ oprávnený vypovedať zmluvu kedykoľvek, k jej zániku však dochádza až v zmysle ods. 12.1, teda úplným splatením. Z takto formulovaného ustanovenia je zrejmé, že jeho cieľom nie je výpoveď zmluvy v pravom slova zmysle (teda v zmysle ukončenia zmluvy, porov. § 582 , ale len privodenie okamžitej splatnosti všetkých splátok, pričom samotná zmluva zanikne až splnením dlžníkovho dlhu. Podľa názoru súdu tak citované ustanovenie predstavuje vlastne dohodu obdobnú tej, ktorú predpokladá § 565 OZ. Veriteľ môže kedykoľvek (bez obmedzenia akýmikoľvek zmluvnými predpokladmi) a bez akéhokoľvek zmluvného dôvodu žiadať splatenie celého dlhu kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu. K ods. 12.2 všeobecných obchodných podmienok treba uviesť, že tak z prerokúvanej veci, ako aj z iných obdobných vecí známych súdu z úradnej činnosti vyplýva, že veriteľ využíva toto ustanovenie na to, aby žiadal od dlžníka okamžité splatenie pôžičky práve pri omeškaní so splátkami. Takýto postup podľa názoru súdu dokazuje, že vôľa veriteľa pri vypracúvaní všeobecných obchodných podmienok (konkrétne odseku 12.2) smerovala práve k tomu, aby tým bolo umožnené okamžité zosplatnenie omeškaných úverov. Podľa § 35 ods. 2 tak treba toto ustanovenie vykladať predovšetkým ako dohodu o možnosti žiadať splatenie všetkých splátok kedykoľvek, ale najmä v prípade omeškania s plnením splátok, teda najmä v prípadoch upravených v § 565 OZ.

3. Podľa názoru súdu však potom treba na takúto dohodu (ktorá smeruje k rovnakému cieľu ako dohoda podľa § 565 aplikovať všetky tie ustanovenia, ktoré sa aplikujú na dohodu podľa § 565 OZ. Ide predovšetkým o osobitnú úpravu premlčania v tomto prípade. Premlčacia doba je podľa § 101 trojročná, pričom podľa § 103 plynie v tomto prípade premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa však pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 , začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Účelom ustanovenia § 103 je brániť tomu, aby veriteľ mohol otáľať s využitím práva podľa § 565 pri omeškaní dlžníka, resp. motivovať veriteľa k čo najskoršiemu vymáhaniu svojej pohľadávky. V prerokúvanej veci z ustanovenia ods. 6.2 všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že splátky sú zročné do 20. dňa kalendárneho mesiaca. Zo zisteného skutkového stavu potom vyplýva, že žalovaný ako prvú nezaplatil splátku splatnú 20.2.2012, resp. 20.3.2012, ani žiadnu ďalšiu splátku. Splátka za február alebo marec 2012 je teda prvou splátkou, kvôli ktorej mohlo dôjsť k zosplatneniu (vypovedaniu) úveru. V prerokúvanej veci spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. celý dlh zosplatnila výpoveďou, listom z 23.6.2012. Prejav vôle obsiahnutý v tomto liste podľa zisteného skutkového stavu žalovanému došiel 28.6.2012. Ustanovenie § 53 ods. 9 umožňuje vykonať právo zosplatnenia až po trojmesačnom omeškaní so splatením niektorej splátky. Vzhľadom na dátum listu (23.6.2012) tak k zosplatneniu výpoveďou mohlo dôjsť v dôsledku omeškania so splátkou splatnou 20.2. alebo 20.3.2012, keďže od ich splatnosti do 23.6.2012 uplynuli viac ako tri mesiace.

4. V zmysle § 103 plynie premlčacia doba celého zosplatneného dlhu nie od okamihu doručenia oznámenia alebo výzvy veriteľa na jeho splatenie, ale od zročnosti nesplnenej splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie. Ak teda v prerokúvanej veci išlo o splátku splatnú 20.2. alebo 20.3.2012, začala týmto dňom plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu žalovaného. Trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu tak uplynula najneskôr 20.2. alebo 20.3.2015, pričom zmena v osobe veriteľa (postúpenie pohľadávok na žalobcu) nemala vplyv na plynutie premlčacej doby (§ 111 . Podľa už uvedeného tieto isté závery platia aj v prípade výpovede zmluvy o pôžičke. Na tento záver nemá nijaký vplyv to, že § 53 ods. 9 umožňuje uplatniť právo podľa § 565 až po trojmesačnom omeškaní. Predovšetkým, v tejto časti je toto ustanovenie lex specialis k § 565 druhej vete Obč. zák., podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej splátky. Ak totiž pri pôžičke splácanej mesačnými splátkami musí uplynúť trojmesačné omeškanie s niektorou splátkou, za ten čas sa stanú splatné najmenej dve ďalšie splátky. V takom prípade by veriteľ z takejto spotrebiteľskej zmluvy nikdy nemohol uplatniť právo podľa § 565 OZ. To je však v rozpore s § 565 OZ, ktorý jasne hovorí, že toto právo uplatniť môže (avšak len za tam uvedených podmienok). Teda v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa § 565 po uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to, že medzičasom boli zročné ďalšie splátky. To však nemá vplyv na plynutie premlčania. Premlčacia doba na splatenie zvyšku dlhu veriteľa zo zmluvy z 20.8.2010 so žalovaným uplynula najneskôr 20.3.2015. Nárok na úroky z omeškania ako akcesorický nárok na príslušenstvo k hlavnému záväzku pritom podlieha rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný. Premlčanie istiny k 20.3.2015 tak malo za následok aj premlčacie nároku na úroky z omeškania. Žaloba podaná na súd 12.6.2015 je tak podaná po uplynutí premlčacej doby celej pôžičky, ako aj zodpovedajúcich úrokov z omeškania. Keďže žalovaný je spotrebiteľom v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., musel súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadnuť na premlčanie práva aj bez inak potrebnej (§ 100 ods. 1 tretia veta námietky žalovaného. Preto bolo treba žalobu zamietnuť.

5. Ďalej súd uviedol, že ak má podľa zmluvy o úvere resp. pôžičke poskytnúť veriteľ peňažné prostriedky na uhradenie záväzku, ktorý má dlžník voči nemu, nejde v skutočnosti len o zmluvu o pôžičke, resp. o úvere v pravom slova zmysle. Veriteľ totiž v takom prípade nemôže poskytnúť plnenie sebe samému, pretože je to pojmovo nemožné. Takáto zmluva je tak svojím obsahom v skutočnosti dohodou o zmene záväzku (nováciou) v zmysle § 516 OZ, ktorým sa doterajší záväzok nahrádza záväzkom novým z titulu úveru alebo pôžičky. Podmienkou platnosti dohody o novácii je ale existencia pôvodného záväzku, ktorý sa má novým úverom resp. pôžičkou nahradiť. V prerokúvanej veci je tak podmienkou platnosti záväzku žalovaného zo zmluvy 20.8.2010 v časti, v ktorej sa má poskytnutou pôžičkou nahrádzať záväzok žalovaného voči spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., platnosť nahrádzaného záväzku žalovaného voči tejto spoločnosti. Žalobca však existenciu, ani obsah týchto zmlúv nijako nepreukázal, v dôsledku čoho nie sú preukázané podmienky platnosti tejto zmluvy z 20.8.2010. Avšak vzhľadom na záver o premlčaní nárokov z tejto zmluvy (aj keby bola platná) sa nebolo potrebné bližšie zaoberať týmito dôvodmi.

6. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP). Žalobca si trovy uplatnil, no bol neúspešný, preto súd o jeho návrhu na ich priznania (§ 151 ods. 1 OSP) rozhodol tak, že mu ich nepriznal. Žalovaný žiadne trovy nežiadal, takže tu nebol návrh, o ktorom by sa malo rozhodovať.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. Odvolanie odôvodnil tým, že právny názor súdu prvej inštancie, ktorý zamietol ich návrh z dôvodu premlčania, keď aplikoval počiatok premlčacej doby od splátky splatnej dňa 20.03.2012, t.j. prvej riadne a včas neuhradenej splátky je nesprávny. Ich právny predchodca nepostupoval podľa § 565 OZ, ale ich právny vzťah je založený úverovou zmluvou, ktorú predčasne ukončil výpoveďou zo dňa 23.06.2012 a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 5 dní od doručenia výpovede. Postup ich právneho predchodcu bol plne v súlade s bodom 12.2. všeobecných úverových podmienok. Pri hodnotení uvedeného listu nie je možné použiť § 54 od. 2 OZ, pretože sa nejedná o pochybnosti o obsahu spotrebiteľskej zmluvy, ale o hodnotenie toho, ktoré z možných práv ich právny predchodca využil. Súd prvej inštancie nemôže svojim vlastným právnym hodnotením nahrádzať vôľu účastníka zmluvného vzťahu a rozhodovať o tom, aké právo ich právny predchodca využil. Z obsahu listu zo dňa 23.06.2012 jednoznačne vyplýva, že sa jedná o výpoveď úverovej zmluvy a nie zosplatnenie dlhu postupom podľa § 565 OZ, na ktorom sa zmluvné strany nedohodli. V predmetnej výpovedi úverovej zmluvy právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v lehote do 5 dní od doručenia výzvy, ktorá bola žalovanému doručená dňa 28.06.2012. Právnym predchodcom poskytnutá 5-dňová lehota na zaplatenie dlžnej sumy uplynula dňa 03.07.2012, od 04.07.2012 bol a je žalovaný v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy a od tohto dátumu začala plynúť 3 ročná premlčacia doba na uplatnenie práva podľa § 101 OZ. Súdne konanie bolo začaté dňa 12.06.2015 a uplatnená pohľadávka tak v čase začatia konania nebol premlčaná. V prípade, ak sa súd nestotožní s uvedenou argumentáciou a postup právneho predchodcu žalobcu bude považovať za postup podľa § 565 OZ, napáda nesprávne právne posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby celého nároku od v poradí prvej riadne a včas neuhradenej splátky. Ustanovenie § 103 druhá veta priamo odkazuje na § 565 OZ, z ktorého vyplýva oprávnenie pre veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nezaplatenie niektorej zo splátok dlžníkom riadne a včas, pričom toto právo môže veriteľ využiť len do splatnosti najbližšej splátky. Ak ho nevyužije, taká splátka sa premlčuje podľa jej pôvodnej splatnosti. Pri akceptácii právneho názoru súdu prvej inštancie tak premlčacia doba predčasne zosplatnenej časti pohľadávky nelogicky a v rozpore s princípom právnej istoty predbehla beh premlčacej doby jednotlivých splátok nasledujúcich po splátke, pre ktorú bola predčasná splatnosť podľa názoru súdu vyhlásená. V súlade s § 103 druhá veta v spojení s § 565 začala najskôr odo dňa nasledujúceho po splatnosti v poradí 22. splátky splatnej dňa 20.06.2012, pre ktorú by v prípade uplatnenia postupu podľa § 565 bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru listom zo dňa 23.06.2012 plynúť premlčacia doba na uplatnenie práva ohľadom celého zvyšku nesplateného zosplatneného úveru. Súdne konanie bolo začaté dňa 12.06.2015, t.j. pred uplynutím 3- ročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť od 21.05.2012. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok KS Trenčín sp. zn. 5Co 483/2014 zo dňa 30.07.2014. Záver o počiatku plynutia premlčacej doby zostatku úveru najskôr dňom doručenia výzvy na predčasné splatenie úveru je podporený aj výkladom § 565 OZ, podľa ktorého vyplýva, že k zosplatneniu dlhu nemôže dôjsť predtým ako bude výzva na zosplatnenie doručená dlžníkovi (tento záver vyplýva aj z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 21 Cdo 456/2006, tiež NS ČR sp. zn. 21 Cdo 426/2005). Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel a rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

8. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. OSP, pričom podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

10. Predmetom nároku žalobcu bolo zaplatenie sumy 761,93 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 04.07.2012 do zaplatenia, pričom tento odvodzuje zo zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5006036 zo dňa 20.08.2010.

11. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu uplynutia premlčacej doby, keď z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že právny úkon, vypovedanie zmluvy posúdil za úkon predčasného zosplatnenia úveru v zmysle § 565 OZ, pričom § 53 ods. 9 považoval za lex specialis vo vzťahu k § 565 OZ. Na základe predloženej platobnej histórie úveru žalovaného súd zistil, že žalovaný bol v omeškaní so splátkou splatnou 20.03.2012, od ktorej doby v zmysle § 103 začal počítať plynutie premlčacej doby a nakoľko právny predchodca žalobcu podal žalobu 12.06.2015, bola táto podaná po uplynutí premlčacej doby.

12. Vzhľadom k odvolacím dôvodom žalobcu, ktorý v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil je predmetom prieskumu odvolacieho súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu premlčania nároku navrhovateľa.

13. V danom prípade nebolo sporným, že ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl. a keďže ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd je oprávnený a povinný preskúmavať právne úkony (zmluvy a ich súčasti) z hľadiska ich platnosti, resp. skúmať neprijateľné zmluvné podmienky v zmluvách a nároky žalobcov ex offo. Preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď skúmal, či nedošlo k uplynutiu premlčacej doby s prihliadnutím na § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5006036 zo dňa 20.08.2010 bola žalovanému schválená pôžička vo výške 1.084,87 eura s celkovými nákladmi vo výške 377,47 eura. Žalovaný mal pôžičku v celkovej výške 1.462,34 eura zaplatiť v mesačných splátkach po 43,01 eura po dobu 34 mesiacov, pričom termín konečnej splatnosti bol jún 2013. V bode III zmluvy mali zmluvné strany dohodnutý účel pôžičky, podľa ktorého podpisom zmluvy klient žiada, aby sa z poskytnutej pôžičky uhradili podľa nasledujúcej špecifikácie jeho záväzky voči Spoločnosti a záväzky voči VÚB, a.s., kde spoločnosť vystupuje ako správca: ev. č. 1611999, divízia Quatro, dátum uzavretia zmluvy 09.12.2007, výška pohľadávky 312,18 eura a ev. č. 7045676, divízia Slovenská požičovňa, dátum uzavretia zmluvy 12.09.2008, výška pohľadávky 772,69 eura.

14. Z obsahu spisu, z podania právneho predchodcu žalobcu (č.l. 4) zo dňa 23.06.2012, je zrejmé, že spoločnosť Consumer finance Holding, a.s. v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch a dohodnutých všeobecných obchodných podmienok zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5006036 zo dňa 21.08.2010 túto zmluvu ku dňu 23.06.2012 vypovedá. Dlžná čiastka žalovaného ku dňu vypovedania tejto zmluvy je v celkovej sume 687,58 eura ........ a v lehote 5 dní od doručenia tohto vypovedania spoločnosť Consumer finance Holding, a.s. žiada žalovaného o zaplatenie celého dlhu na účet vedený vo VÚB, a.s.. Žalovaný listinu prevzal 28.06.2012.

15. Podľa § 35 ods. 1 OZ, Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

16. Podľa § 35 ods. 2 OZ, Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

17. Podľa § 565 ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

18. Výklad právneho úkonu je potrebné urobiť v prípade, ak je obsah právneho úkonu sporný či pochybný a domáha sa ho niektorý z účastníkov tohto úkonu. Účelom takéhoto postupu je zistenie skutočnej vôle jeho účastníkov, ak táto vôľa nie je zjavná z obsahu právneho úkonu. Súčasne je potrebné chrániť dobrú vieru druhého účastníka právneho úkonu, voči ktorému právny úkon smeroval. Právne úkony treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä podľa obsahu vôle toho, kto právny úkon urobil, s prihliadnutím na to, že treba chrániť dobrú vôľu adresáta, ktorému bol právny úkon určený (viď Ro NS SR sp. zn. 2 Cdo 281/2005). Nevyhnutnou pojmovou zložkou právneho úkonu je prejav. Prostredníctvom neho vôľa konajúceho subjektu je materializovaná vo vonkajšom svete.

19. Z citovaného § 565 vyplýva, že vôľa strán o možnosti veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky musela existovať v čase uzatvorenia zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky. Tvrdeniu súdu o existencii dohody o predčasnom zosplatnení pôžičky ale odporuje nielen absencia takejto dohody, ale aj konanie a vyjadrenie žalobcu. Podľa obsahu čl. 12.2 všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou zmluvy o poskytnutí pôžičky, zmluvné strany si dohodli možnosť vypovedania zmluvy, hoci podľa čl. 12.1 VOP sa zmluva skončí úplným splnením všetkých pohľadávok klienta vo vzťahu k spoločnosti podľa zmluvy. Podľa názoru odvolacieho súdu takto naformulované podmienky sú z hľadiska svojho obsahu neurčité a nezrozumiteľné a obchádzajú zákon. Zmyslom výpovede záväzkového vzťahu je predčasné ukončenie zmluvy v prípadoch stanovených v zmluve alebo v právnom predpise, čo zo znenia č. 12.1 nevyplýva, preto možno uzavrieť že takto naformulované dojednanie v zmluve je v tejto časti absolútne neplatné. Navyše v zmysle § 14 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je možné zmluvu vypovedať za podmienok uvedených v zákone, ale iba v prípade, ak ide o zmluvu uzatvorenú na dobu neurčitú, o ktorý prípad nejde. Vzhľadom na uvedené výpoveď spoločnosti Consumer finance Holding, a.s. z 23.6.2012 je možné považovať za absolútne neplatný jednostranný právny úkon.

20. Súd prvej inštancie žalobu zamietol aj z dôvodu, že zmluva, ktorou veriteľ dlžníkovi poskytuje úver (pôžičku) na refinancovanie jeho skorších záväzkov u toho istého veriteľa, je síce platná, nejde však zmluvu o úvere alebo pôžičku v pravom slova zmysle. Takáto zmluva je svojím obsahom v skutočnosti dohodou o zmene záväzku (nováciou) v zmysle § 516 OZ, ktorým sa doterajší záväzok nahrádza záväzkom novým z titulu úveru alebo pôžičky. Podmienkou platnosti dohody o novácii je ale existencia pôvodného záväzku, ktorý sa má novým úverom resp. pôžičkou nahradiť. V prerokúvanej veci bola tak podmienkou platnosti zmluvy úverovej zmluvy z 20.8.2010, podľa ktorej sa má poskytnutým úverom uhradiť (nahrádzať) skorší záväzok žalovaného voči žalobcovi, existencia takéhoto záväzku žalovaného voči tejto spoločnosti. Pokiaľ by takýto záväzok neexistoval, bola by zmluva z 20.8.2010 neplatná a žalobca by tak z nej nemohol od žalovaného nič požadovať. Zo skutkového stavu vyplýva, že žalobca nepreukázal existenciu takéhoto pôvodného záväzku žalovanej.

21. Súd v konaní rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné (§ 153 ods. 1 OSP). Strany konania boli a sú povinné prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle § 101 ods. 1 OSP, platného a účinného v čase rozhodnutia súdom prvej inštancie (aktuálne podľa § 149 až 151 . Podľa § 120 ods. 1, 4 OSP platného a účinného v čase rozhodovania súdom prvej inštancie sú účastníci konania povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom na základe poučenia súdu sú povinní všetky dôkazy a skutočnosti predložiť a označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr sa zásadne, teda bez splnenia podmienok podľa § 205a ods. 1 OSP, v odvolacom konaní neprihliada. Aby strana konania mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia; predpokladom dôkaznej povinnosti je totiž povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ strana konania nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, tak spravidla nemôže ani splniť dôkaznú povinnosť. Pokiaľ ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti, bude mať pre stranu väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie, teda v prípade žalobcu je to zamietnutie žaloby a nie odmietnutie, ako tvrdil žalobca. V prípade, ak strana konania aj tvrdí určitú skutočnosť, je jej povinnosťou tvrdenú skutočnosť preukázať.

22. V prejednávanej veci je potrebné zdôrazniť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal svoje tvrdenia, na základe ktorých by mu vznikol nárok na zaplatenie uplatneného nároku žalobou zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 20.8.2011 uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Podľa zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 1087,87 eura, pričom sa dohodli, že úver bude použitý na vyplatenie predchádzajúcich záväzkov žalovaného voči spoločnosti Consumer finance holding a.s. a záväzky voči VÚB, a.s. kde táto spoločnosť vystupuje ako správca, na záväzok žalovaného voči Quatro z 9.12.2007 v sume 312,18 eura a Slovenskej požičovne z 12.9.2008 v sume 772,69 eura.

23. Podľa § 1 ods. 6 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, ak spotrebiteľ a veriteľ z dôvodu neplnenia záväzkov spotrebiteľa vyplývajúcich z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavrú novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa odkladajú splátky alebo sa mení spôsob splácania a ktorej účelom je zabrániť prípadnému súdnemu konaniu o nárokoch veriteľa, pričom podmienky splácania vyplývajúce z novej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie sú pre spotrebiteľa horšie ako podmienky splácania vyplývajúce z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vzťahujú sa na novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere ustanovenia § 1 až 3, § 4 ods. 5, § 5, § 6, § 8, § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až l) a o) a t), ods. 4 a 6 až 8, § 11, § 12, § 14, § 16, § 18 až 23 a § 25 až 27.

24. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie podľa ktorého, ak existencia záväzkov žalovaného voči žalobcovi, ktoré sa mali uvedenou zmluvou o spotrebiteľskom úvere nahradiť nie je dokázaná, nemožno prijať záver, že existovali. Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.8.2010 vyplýva, že finančné prostriedky poskytnuté právnym predchodcom žalobcu sa mali použiť na úhradu predchádzajúcich záväzkov žalovaného voči spoločnosti Quatro vo výške 312,18 eura a Slovenskej požičovni vo výške 772,69 eura a žalobca nenavrhol vykonať dokazovanie zmluvami o poskytnutí predchádzajúcich pôžičiek, resp. úverov.

25. V zmysle vyššie citovaného § 1 ods. 6 zák. č. 129/2010 Z.z. je predpokladom uzatvorenia novej zmluvy skutočnosť, aby podmienky splácania úveru vyplývajúce z novej zmluvy o spotrebiteľskom úvere neboli pre spotrebiteľa horšie ako podmienky splácania úveru vyplývajúce z pôvodnej zmluvy. K zhoršeniu podmienok splácania uzatvorením novej zmluvy by mohlo dôjsť napríklad v prípade, ak predchádzajúce záväzky boli premlčané, alebo boli dojednané neprimerane vysoké úroky, úver poskytnutý zmluvou mohol byť posúdený pre absenciu náležitostí zmluvy ako bezúročný a bez poplatkov a pod. Takýmto spôsobom by si uzatvorením novej zmluvy veriteľ mohol zabezpečiť vymoženie pohľadávok, na ktoré by nemal nárok. Z dôvodu, že žalobca zmluvy o pôžičkár, resp. úveroch voči spoločnosti Quatro a Slovenskej požičovni nepredložil a bolo na žalobcovi preukázať, že k uvedenému zhoršeniu podmienok splácania spotrebiteľom uzatvorením novej zmluvy nedošlo, neuniesol dôkazné bremeno a v spore nemohol byť úspešný.

26. Súd prvej inštancie žalobcu poučil o následkoch včasného nepredloženia dôkazov (v zmysle § 120 ods. 4 OSP). Žalobca má povinnosť tvrdiť (žaloba má obsahovať pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré budú v logickej zhode s petitom) a svoje tvrdenia preukázať. Iné postavenie má žalovaný ako spotrebiteľ a slabšia strana v spore a v záujme ochrany práv spotrebiteľa je súd oprávnený a povinný vykonávať dôkazy aj bez toho, aby ich v spore navrhol vykonať a pri výklade úkonov, resp. noriem použiť ten, ktorý je pre spotrebiteľa výhodnejší.

27. Z uvedených dôvodov odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej s použitím § 387 ods. 1 a 2 potvrdil s výnimkou rozhodnutia o trovách konania, v ktorej časti považoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne.

28. V zmysle § 142 ods.1 OSP účinnom v čase rozhodovania súdom prvej inštancie, súd prizná účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

29. V prípade, ak súd žalobu zamietol, mal rozhodnúť len o trovách úspešnej strany sporu, t.j. o náhrade trov konania žalovanej (výrokom, že jej náhradu trov konania nepriznáva, lebo jej žiadne nevznikli, a neuplatnila si ich) . Aj keď si žalobcovi trovy konania vznikli, uplatnil si ich a vyčíslil, o trovách konania žalobcu ako neúspešnej strany sporu súd nemal vôbec rozhodovať. Z uvedených dôvodov odvolací súd s použitím. § 388 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku II o trovách konania.

30. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný. Z dôvodu, že žalovaný ale preukázateľne a účelne nevynaložil žiadne výdavky v súvislosti s týmto konaním, ako to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.

31. Tento rozsudok bol prijatý v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .