Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-9Cpr/15/2019

Uznesenie

Okresný súd Ružomberok v právnej veci navrhovateľa: Základná organizácia KOVO KIA Žilina, so sídlom Dom odborov, Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina, IČO: 30804078 058, práv. zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Kia Motors Slovakia s.r.o., so sídlom Sv. Jána Nepomuckého 1282/1, 013 01 Teplička nad Váhom, IČO 35 876 832, o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamieta.

II. Súd žalovanému voči navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa 30.08.2019 navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu žiadal, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť umožniť členom výboru navrhovateľa Y. Z., Y. Y. a T. V. vstup do priestorov a na pracoviská žalovaného každý pracovný deň v dennom čase od 6:00 hod do 18:00 hod za účelom kontroly dodržiavania pracovnoprávnych predpisov vrátane mzdových predpisov a záväzkov vyplývajúcich z Kolektívnej zmluvy na roky 2015-2019 platnej do 31.3.2020. V prípade zamietnutia tohto návrhu žiadal, aby súd vydal evenuálne neodkladné opatrenie, ktorým súd žalovanému zakáže predkladať navrhovateľovi výpovede zamestnancov žalovaného na prerokovanie.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zdôvodnil navrhovateľ tým, že navrhovateľ pôsobí u žalovaného ako odborová organizácia, pričom od 12.8.2019 žalovaný neumožnil členom výboru navrhovateľa po ich telefonickom oznámení vstupovať do priestorov žalovaného, o čom boli členovia výboru navrhovateľa následne telefonicky upovedomení žalovaným, a to: 12.8.2019 o 11:00 hod.,13.08.2019 o 10:30 hod., 14.08.2019 o 10:30 hod., 15.08.2019 o 10:30 hod., 16.08.2019 o 08:45 hod., 19.08.2019 o 10:30 hod., 20.08.2019 o 10:30 hod., 21.08.2019 o 10:40 hod., 22.08.2019 o 13:00 hod., 23.08.2019 o 08:30 hod. a 26.08.2019 o 10:45 hod.. Navrhovateľ vo výzvach na dodržiavanie a Kolektívnej zmluvy zo dňa 15.8.2019, 20.8.2019 a 27.8.2019 uviedol, že ide o porušenie , predovšetkým a Kolektívnej zmluvy a vyzval žalovaného na upustenie od protiprávneho konania. Listom zo dňa 13.8.2019 predseda výboru navrhovateľa žiadal žalovaného, aby členom výboru navrhovateľa Y. Z., Y. Y. a T. V. umožnil každý pracovný deň v čase od 6:00 hod do 18:00 hod. vstup na pracoviská žalovaného za účelom kontroly dodržiavania pracovnoprávnych predpisov vrátane mzdových predpisov a záväzkov vyplývajúcich z Kolektívnej zmluvy. Žalovaný sa k oznámeniu vyjadril listom z 15.8.2019 tak, že Kolektívna zmluva neobsahuje osobitnú úpravu vstupu členov odborového orgánu na jeho pracoviská, pričom túto oblasť upravuje v , pričom odborový orgán mu v oznámení z 13.8.2019 nenavrhol dohodu o čase vstupu na pracoviská, len žalovanému jednostranne oznámil časový rámec vstupu členov odborového orgánu a zároveň nebolo žiadnym spôsobom konkretizované akej oblasti sa má kontrola týkať, aký čas má trvať, akú mieru súčinnosti zamestnávateľa bude výbor navrhovateľa požadovať, na ktoré pracoviská plánuje výbor

navrhovateľa vstupovať. Takéto oznámenie nezodpovedalo obsahu a 230 ods. 3 , podľa ktorého má zamestnávateľ poznať podrobnosti vstupu (najmä účel konkrétneho vstupu), aby vedel oboznámiť členov odborového orgánu o príslušných vnútorných predpisoch týkajúcich sa najmä oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia, poskytovať im súčinnosť a sprevádzať ich. Žalovaný vo vyjadrení z 16.8.2019 uviedol, že nikdy nebránil činnosti zástupcom zamestnancov ani vstupu do priestorov žalovaného zástupcom zamestnancov, ak boli dodržiavané ustanovenia o BOZP, Kolektívnej zmluvy a interných predpisov zamestnávateľa. Postup zástupcov zamestnancov považoval za jednostranné určenie vstupu, pričom im vytkol, že sa nezúčastnili lekárskej prehliadky, školenia BOZP, ako aj iných školení a nenastúpili na výkon práce, čím sústavne porušujú a interné predpisy žalovaného. Vo vyjadrení žalovaného z 21.8.2019 k opätovnej výzve navrhovateľa, žalovaný zopakoval odpoveď zo 16.8.2019 a zároveň potvrdil telefonickú komunikáciu so zástupcami zamestnancov z 15.8.2019, 16.8.2019 a 19.8.2019, ktorí mali záujem sa dohodnúť na ich vstupe v súlade so . Žalovaný konštatoval, že členovia výboru navrhovateľa k 21.8.2019 nesplnili zákonné podmienky pre výkon kontroly, a to najmä vo vzťahu k a zákonné požiadavky viažuce sa na pôsobenie a pohyb zástupcov zamestnancov v priestoroch žalovaného, pričom výbor navrhovateľa nepredložil ani návrh dohody o poskytnutí pracovného voľna pre jeho členov. Predseda výboru navrhovateľa reagoval na všetky tri listy žalovaného zo dňa 15.8.2019, 16.8.2019 a 21.8.2019 odpoveďou zo dňa 27.8.2019, kde poukázal na to, že navrhovateľ si plnil všetky oznamovacie povinnosti voči žalovanému, pričom všetci jeho členovia dodržiavajú všetky predpisy na zaistenie bezpečnosti a zdravia pri práci, ochrane pred požiarmi a ochrane životného prostredia, o ktorých boli preukázateľne oboznámení dňa 11.12.2017, pričom, ak je potrebné opätovné oboznámenie s týmito predpismi žiadal o oznámenie termínu, kedy sa má oboznámenie realizovať s dostatočným časovým predstihom. V čase od 15.12.2006 do 12.8.2019 žalovaný na základe písomných oznámení umožňoval navrhovateľovi pôsobenie na pracoviskách žalovaného, no napriek listu zo dňa 13.8.2019 s konkretizáciou časov vstupov, žalovaný neumožnil vstup zástupcov zamestnancov na jeho pracoviská. Navrhovateľ poukázal na ustanovenia Kolektívnej zmluvy v znení jej dodatkov, ktoré upravujú jej platnosť a následne citoval ustanovenia Kolektívnej zmluvy, a to časť B. Vzťahy medzi zamestnávateľom a príslušnou odborovou organizáciou - bod 5, kde osobitne zvýraznil povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať s odborovou organizáciou výpoveď, alebo okamžité skončenie pracovného pomeru so zamestnancom a neospravedlnené zameškanie práce. Vzhľadom na to, že zástupcovia zamestnancov nemajú od 12.8.2019 prístup na pracoviská žalovaného, výbor navrhovateľa neprerokúva výpovede zamestnancov ani neospravedlnené zameškania práce. Žalovaný v odpovedi z 26.8.2019 na výpis z uznesenia výboru navrhovateľa č. 82/08/19 ako aj odpovedi z 30.8.2019 na výpis z uznesenia výboru navrhovateľa č. 81/08/19 uviedol, že povinnosť zástupcov zamestnancov prerokovať výpoveď nie je podmienená a ani inak nesúvisí s právom vstupu zástupcov zamestnancov na pracoviská zamestnávateľa. V prípade neprerokovania výpovede zamestnanca v lehote podľa - 7 pracovných dní, platí fikcia prerokovania výpovede. Z je zrejmé, že navrhovateľ je povinný oznámiť žalovanému osobu konajúcu v jeho mene, účel a termín vstupu do priestorov žalovaného, pričom na to, aby členovia výboru navrhovateľa mohli vstúpiť do priestorov žalovaného, postačí v prípade, ak nedôjde k dohode o termíne vstupu, začatie plynutia tretieho pracovného dňa od oznámenia termínu vstupu, pričom navrhovateľ musí oznámiť žalovanému okrem termínu vstupu aj účel vstupu a osobu konajúcu v mene navrhovateľa. Osoba, ktorá má konať v mene navrhovateľa, je povinná dodržiavať podľa účelu vstupu povinnosti a opatrenia ustanovené pre oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia, osobitné predpisy a vnútorné predpisy zamestnávateľa. Iné podmienky vstupu členov výboru navrhovateľa do priestorov žalovaného nestanovuje. Nie je teda potrebné, aby výbor navrhovateľa navrhoval dohodu o čase vstupu, rovnako oznámený 12 hodinový denný vstup nie je zneužitím práva, pretože tento čas vstupu nijako neobmedzuje z hľadiska jeho dennej dĺžky. Rovnako nie je potrebné konkretizovať oblasť, ktorej sa kontrola má týkať, pretože nemusí byť vopred zrejmé, akú oblasť pracovnoprávnych vzťahov zistí kontrola, že je potrebné kontrolovať. Nie je dokonca potrebné ani konkretizovať, aký čas má kontrola trvať, postačí uviesť termín vstupu, nie je potrebné uviesť termín odchodu, súčasne nie je potrebné oznamovať mieru súčinnosti požadovanú od zamestnávateľa, pretože to uvedené ustanovenia nevyžadujú. Vôbec nie je potrebné, aby žalovaný poskytoval členom výboru navrhovateľa súčinnosť vo všeobecnosti a ani, aby ich sprevádzal vo všeobecnosti, potrebné je to iba vtedy, ak o ustanovujú právne predpisy a vnútorné predpisy. Žalovaný vytvoril kategóriu „ďalších zákonných požiadaviek viažucich sa na pôsobenie a pohyb zamestnancov“, do ktorej zaradil povinnosť dodržiavať a interné predpisy žalovaného členmi výboru navrhovateľa ako zamestnancami (zúčastnenie sa lekárskej prehliadky, školenia BOZP iných školení, nenastúpili na výkon práce), čo žalovaný nesprávne

hodnotí ako základné legislatívne podmienky na účel výkonu funkcie člena výboru navrhovateľa a na účel vstupu do priestorov zamestnávateľa, pričom ustanovenia takéto požiadavky ani len v náznaku nestanovujú. Žalovaný vo vyjadrení z 15.8.2019 uvádzal, že je potrebné, aby došlo k poskytnutiu pracovného voľna členom výboru navrhovateľa podľa , pretože právny dôvod poskytnutia pracovného voľna podľa údajne pominul. V ďalších spomenutých vyjadreniach z 16.8.2019 a 21.8.2019 už uvedený argument nepoužíva. Ide o otázku, ktorá je predmetom sporu, pretože sa týka skúmania, či po 31.7.2019 platí alebo prestala platiť Príloha č. 7 ku Kolektívnej zmluve na roky 2015-2019, ktorá obsahuje Dohodu o uvoľnení, poskytnutí času na činnosť odborovej organizácie a jej materiálnom a organizačnom zabezpečení. Tento spor ako spor vyplývajúci z plnenia záväzkov z kolektívnej zmluvy bude predmetom rozhodcovského konania o určení rozhodcu zo zoznamu vedeného Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Nárok navrhovateľa, ktorému je potrebné poskytnúť ochranu, je nárok na umožnenie vstupu do priestorov žalovaného tým členom výboru navrhovateľa, ktorých meno a priezvisko bolo oznámené spolu s účelom vstupu a termínom vstupu do priestorov žalovaného. Vzhľadom na to, že nedošlo k dohode o termíne vstupu, uplynutím tretieho pracovného dňa od oznámenia termínu vstupu t.j. tretieho pracovného dňa od 13.8.2019 je žalovaný v omeškaní s plnením povinnosti umožniť vstup členom výboru navrhovateľa na denný čas od 6:00 hod od 18:00 hod každý pracovný deň za účelom kontroly dodržiavania pracovnoprávnych predpisov vrátane mzdových predpisov a záväzkov vyplývajúcich z Kolektívnej zmluvy na roky 2015-2019 platnej do 31.3.2020. V prípade, ak členovia výboru navrhovateľa nezískajú prístup na pracoviská žalovaného, je potrebné poskytnúť ochranu nároku navrhovateľa na prerokovanie výpovede zamestnanca predloženej žalovaným. Ak k prerokovaniu nedôjde v lehote 7 pracovných dní, platí zákonná fikcia prerokovania navrhovateľom. V dôsledku toho, na účinnú ochranu práva na prerokovanie výpovede zamestnanca, je potrebné oboznámiť sa so skutkovou situáciou na pracovisku u konkrétneho zamestnanca, pretože výpovedný dôvod musí byť vo výpovedi vymedzený skutkovo tak, aby nebol zameniteľný s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Následne navrhovateľ citoval rozsudok NS SR z 28.9.2010 sp. zn. , na podklade ktorého uviedol, že na účel kontroly dodržania sú zástupcovia zamestnancov nielen oprávnení vyžadovať od vedúcich zamestnancov informácie a podklady, ale sú pre tento účel oprávnení aj vstupovať na pracoviská zamestnávateľa pri absencii dohody, v čase do troch pracovných dní po oznámení zamestnávateľovi o vstupe na jeho pracoviská. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalovaného v odpovedi z 26.8.2019 na výpis z uznesenia výboru ZO č. 82/08/19, že povinnosť zástupcov zamestnancov prerokovať výpoveď nie je podmienená a ani inak nesúvisí s právom vstupu zástupcov zamestnancov na pracoviská zamestnávateľa. V prípade neumožnenia vstupu členov výboru navrhovateľa na pracoviská žalovaného, je potrebné poskytnúť ochranu zamestnancom, ktorí sú navrhnutí na výpoveď zo strany žalovaného, takou formou, že sa žalovanému zakáže prerokovávať výpovede ich predložením navrhovateľovi na prerokovanie, čím sa zamedzí vzniku fikcie prerokovania výpovede podľa . K podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ predložil Kolektívnu zmluvu v znení jej doplnkov platnú do 31. marca 2019, výzvu na dodržiavanie , Kolektívnej zmluvy a zákona BOZP z 15.8.2019, opätovnú výzvu na dodržiavanie a Kolektívnej zmluvy z 20.8.2019 a z 27.8.2019, oznámenie z 13.8.2019, vyjadrenie k oznámeniu doručenému dňa 13.8.2019, vyjadrenie k výzve z 15.8.2019, vyjadrenie k opätovnej výzve z 20.8.2019, odpoveď na listy zo dňa 15.8.2019,16.8.2019 a 21.8.2019, výpis z uznesenia výboru ZO č. 82/08/19z 20.8.2019, odpoveď na výpis z uznesenia výboru ZO č. 82/08/19, odpoveď na výpis z uznesenia výboru ZO č. 81/08/19.

3. Podaním doručeným súdu dňa 11.09.2019 žalovaný predložil súdu vyjadrenie k návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom žiadal, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol, nakoľko neexistuje potreba naliehavej úpravy, návrh je neurčitý a jeho nariadením by došlo k priamemu porušeniu relevantných ustanovení . Konštatoval, že v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia prichádza k nesprávnemu zamieňaniu dvoch kompetencií zástupcov zamestnancov, ktoré im priznáva v , a to práva na prerokovanie a práva na kontrolnú činnosť, ktoré môžu vykonávať ako súčasť nepriameho zastúpenia zamestnancov na pracovisku. Súčasne, však navrhovateľ na podporenie svojich tvrdení využíva vlastnú interpretáciu , v ktorom sa v ods. 2 uvádza, že zamestnávateľ je povinný umožniť pôsobenie odborovej organizácie na pracovisku, pod ktorou navrhovateľ explicitne rozumie aj garantované právo vstupu do akýchkoľvek priestorov zamestnávateľa bez poskytovania jeho súčinnosti, ako aj právo pohybu v nich bez potreby dodržiavania vnútropodnikových predpisov zamestnávateľa a bez vedomia žalovaného. Ustanovenie , na ktoré sa rovnako odvoláva,

sa na predmetnú situáciu nevzťahuje, nakoľko upravuje právny režim vstupu fyzických osôb, ktoré nie sú zamestnancami zamestnávateľa, o ktoré však v predmetom prípade nejde, keďže všetky osoby, o ktorých sa zmieňuje návrh na vydanie neodkladného opatrenia vo svojej úvodnej stati (p. Y. Z., p. Y. Y., p. T. V.), sú v čase podania návrhu zamestnancami zamestnávateľa. Žalovaný predmetné ustanovenie v plnom rozsahu realizuje, keď s navrhovateľom kolektívne vyjednáva a uzatvára kolektívnu zmluvu, doručuje mu v prípade potreby potrebné podklady k realizácii práva na prerokovanie či spolurozhodovanie s cieľom neuprieť mu trvalé právo na zlepšenie pracovných a sociálnych podmienok zamestnancov. Avšak uvedené ustanovenie v sebe nesubsumuje automatický vstup zástupcov odborovej organizácie, teda navrhovateľa do akýchkoľvek priestorov zamestnávateľa, bez potreby dodržiavania relevantných vnútropodnikových predpisov zamestnávateľa a rovnako v sebe nesubsumuje právo zástupcov navrhovateľa na základe ich subjektívneho rozhodnutia, a najmä bez vedomia zástupcov žalovaného pohybovať sa nekontrolovane po pracoviskách. V dôsledku uvedeného preto nemožno zabezpečiť ochranu práv navrhovateľa vydaním neodkladného opatrenia v podobe umožnenia automatického vstupu členov výboru navrhovateľa do priestorov zamestnávateľa, keďže automatický vstup negarantuje ani nepriznáva. To však pochopiteľne nevylučuje, že sa na tom odborová organizácia a zamestnávateľ dohodnú. Realizácia práva na prerokovanie predstavuje podľa s odkazom na vyššiu formu zabezpečenia informovanosti, pritom prerokovaním sa rozumie výmena názorov a dialóg medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom, pričom jeho konkretizácia je obsiahnutá aj v platnej a účinnej kolektívnej zmluve v časti B. Prerokovanie sa spravidla realizuje aj v iných spoločnostiach formou doručovania písomností jednou a druhou zmluvnou stranou, keď nejaká forma osobného rokovania má len fakultatívny charakter. Obdobne však ani , ale ani predmetné ustanovenie platnej a účinnej kolektívnej zmluvy explicitne neuvádza, že toto prerokovanie sa má uskutočniť v priestoroch žalovaného, preto nemožno ani z predmetnej úpravy práva na prerokovanie odvodiť akékoľvek právo navrhovateľa nekontrolovane vstupovať do priestorov žalovaného, a to bez jeho vedomia a bez potreby dodržiavania vnútropodnikových predpisov zamestnávateľa. Obdobne ako bolo uvádzané vyššie, sa navrhovateľ účelovou interpretáciou zákonných ustanovení snažil navodiť dojem, a to najmä vo vzťahu k uplatneniu inštitútu prerokovania podľa pri skončení pracovného pomeru, že neexistenciou automatického nekontrolovaného vstupu a pohybu v priestoroch zamestnávateľa, je mu znemožnený výkon práva na prerokovanie, ktorému musí byť poskytnutá ochrana vydaním neodkladného opatrenia a v dôsledku ktorej toto právo nemôže využívať, nakoľko nevie posúdiť napr. skončenie pracovného pomeru zamestnanca na základe jeho objektívneho zdravotného stavu, ktorý je potvrdený lekárskym posudkom príslušného zdravotníckeho pracovníka, je účelovým tvrdením. V tomto prípade realizácia samotného inštitútu prerokovania podľa je zabezpečená, keď žalovaný doručuje v zmysle zákonných požiadaviek podklady pre prípadné skončenie pracovného pomeru so zamestnancami a napĺňa tak hmotnoprávne podmienky realizácie , pričom tento samotný uvádza právnu fikciu prerokovania za predpokladu, že zástupcovia zamestnancov z akýchkoľvek dôvodov odmietnu vykonať inštitút prerokovania. Zástupcovia zamestnancov majú právo na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov vrátane mzdových predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnej zmluvy, pričom im predmetné ustanovenie ( ) určuje demonštratívnym spôsobom rozsah možných foriem vykonávania tejto kontroly od práva na vyžadovanie ďalších relevantných informácií k predmetu vykonávanej kontrolnej činnosti, po možnosť predkladať návrhy až po možnosť vstupu do priestorov zamestnávateľa. Rozsah foriem realizovanej kontrolnej činnosti je značne rozsiahlejší, ako jeho zjednodušené zúženie na vstup a pohyb zástupcov navrhovateľa do priestorov alebo pracoviská zamestnávateľa. Nekonkretizovaný predmet výkonu kontrolnej činnosti, nekonkretizované trvanie kontrolnej činnosti a pod. by predstavovalo podľa žalovaného, možné naplnenie inštitútu zneužitia práva podľa , pretože neprimeranou mierou by zasiahlo do práv žalovaného na organizáciu výkonu práce, možnosti zabezpečenia dodržiavania vnútropodnikových predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany života a zdravia a pod. Navrhovateľ neoznámil ani vecné zameranie výkonu kontrolnej činnosti (t.j. čo je predmetom kontroly, či má žalovaný pripraviť nejaké podklady, materiály), neoznámil žiadne priestorové zameranie kontroly (tj. žalovaný by mal možnosť pripraviť sa na pohyb tretích osôb na určitom pracovisku), neoznámil trvanie kontrolnej činnosti (tj. akým spôsobom bude vôbec vykonávaná kontrolná činnosť - niekoľko hodín, dní, týždňov, má neobmedzený charakter). Pokiaľ navrhovateľ vykonával kontrolnú činnosť a odvolával sa na s odkazom na , a to aj v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, jeho skutočný postup bol v rozpore s príslušnými ustanoveniami , keďže nekonkretizovanie účelu vstupu, pod ktorý možno zahrnúť nielen vecné zameranie kontrolnej činnosti, od ktorej sa potom

odvíja aj jej priestorová realizácia na pracoviskách zamestnávateľa, ale aj časový rozsah kontrolnej činnosti, jednoducho nenaplnilo zákonné požiadavky na realizáciu kontrolnej činnosti podľa uvádzaných zákonných ustanovení. Odopretie vstupu do priestorov zamestnávateľa však súviselo aj s explicitným porušením , kde sa zástupcovia navrhovateľa domáhali vstupu do priestorov všeobecným aj telefonickým oznámením o výkone kontrolnej činnosti ihneď, pričom predmetné ustanovenie uvádza, že najskôr má prísť k dohadovaniu času, v ktorom bude realizovaná kontrolná činnosť. Požiadavka na primárne dosiahnutie dohody na čase realizovanej kontrolnej činnosti má bezprostredne predchádzať vyššie uvádzaným negatívnym dopadom na činnosť zamestnávateľa. A. však postupoval aj so zohľadnením princípu analógie legis, kde sa v podobnom prípade vyžaduje dosiahnutie pokusu o dohodu, pričom v tejto súvislosti k žiadnemu pokusu o dohodu navrhovateľa so žalovaným neprišlo a z tohto dôvodu preto doručené jednostranné oznámenie preto nenaplnilo hmotnoprávne podmienky uplatnenia predmetného práva na vstup do priestorov zamestnávateľa. K odopretiu automatického nekontrolovaného pohybu zástupcov navrhovateľa však prišlo aj z dôvodu, že zástupcovia navrhovateľa nedodržiavali opakovaným spôsobom vnútropodnikové predpisy zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany života a zdravia pri práci, resp. v oblasti pohybu po pracoviskách a pod., keď boli na túto skutočnosť aj preukázateľne upozornení, a to aj formou doručeného oznámenia o porušení pracovnej disciplíny. Vzhľadom na cieľ vydania neodkladného opatrenia ako inštitútu, ktorý má zabrániť neodvratnému stavu, ktorý by mohol nastať v prípade, ak by neprišlo k okamžitej súdnej ingerencii, konštatovali, že k žiadnemu takémuto stavu nevydaním neodkladného opatrenia nepríde, keďže práva navrhovateľa sú v plnej miere garantované všeobecne záväznými právnymi predpismi. Navrhovateľ má právo aj naďalej realizovať všetky priznané garancie vrátane pôsobenia u zamestnávateľa, pričom žiadnym spôsobom nie je dotknuté ani jeho právo na realizáciu prerokovania alebo kontrolnú činnosť. Pre vylúčenie naliehavosti úpravy pomerov medzi stranami uviedli, že práva dotknutých osôb nie sú v žiadnom prípade ohrozené, keďže právny poriadok rozoznáva osobitný mechanizmus ochrany práv dotknutých zamestnancov, u ktorých by malo prísť ku skončeniu pracovného pomeru a ktorých skončenie pracovného pomeru malo byť prerokované s navrhovateľom, ktorý tvrdí, že mu bolo toto právo odopreté neexistenciou automatického nekontrolovaného vstupu a pohybu na pracoviskách zamestnávateľa. rozoznáva inštitút neplatného skončenia pracovného pomeru podľa a nasl. , kde sa na práva dotknutých subjektov, v tomto prípade zamestnancov, poskytuje osobitná právna ochrana v podobe možnosti podania žaloby na žalovaného, pokiaľ by sa domnievali, že sa ich pracovný pomer skončil v rozpore s príslušnými ustanoveniami . Pri zohľadnení skutočnosti, že nie je spôsobilý privodiť zvrátenie rozhodnutia žalovaného o skončení pracovného pomeru so zamestnancom, ak by sa aj domnievali, že prišlo k porušeniu príslušných ustanovení , keďže ich stanovisko nie je pre žalovaného v tejto situácií záväzné. Poukázali aj na nezmyselnosť návrhu, keď sa navrhovateľ domáhal ochrany len v jednom prípade spôsobu skončenia pracovného pomeru so zamestnancami, a to formou výpovede, hoci samotný inštitút prerokovania podľa predpokladá aj prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru so zamestnancom, hoci ide o totožný prípad. Navrhovateľ podaným návrhom sám vytvoril nerovnaké zaobchádzanie so zamestnancami, keď vytvoril dve skupiny, pri ktorých inštitút prerokovania je podľa neho narušený a druhú skupinu, kde už problém neidentifikuje a môže ho realizovať aj bez existencie vstupu a pohybu po pracoviskách žalovaného. Formulácia petitu v návrhu na vydanie predbežného opatrenia mala neurčitý charakter, a to vzhľadom na vecné vymedzenie navrhovanej požiadavky povinnosti žalovaného, pričom nie je časovo ohraničený, má charakter rozhodnutia vo veci samej, pričom táto potreba (a zásah) nie je žiadnym spôsobom odôvodnená a žalovaný nemal vedomosť, že by bola v tejto veci podaná žaloba aj vo veci samej. Nariadením takéhoto opatrenia by nastal nemenný stav. K podaniu priložil výzvu z 28.8.2019, oznámenie o výkone kontroly nad stavom BOZP z 5.6.2019 a 8 x Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny.

4. Podaním doručeným súdu dňa 13.9.2019 žalovaný doručil stanovisko Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR k žiadosti o určenie sprostredkovateľa.

5. Podľa (ďalej len "") pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

8. Podľa až 3 súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

9. Podľa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

10. Podľa (ďalej len „“) s cieľom zabezpečiť spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky sa zamestnanci zúčastňujú na rozhodovaní zamestnávateľa, ktoré sa týka ich ekonomických a sociálnych záujmov, a to priamo alebo prostredníctvom príslušného odborového orgánu, zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka; zástupcovia zamestnancov navzájom úzko spolupracujú.

11. Podľa zástupcovia zamestnancov kontrolujú dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov vrátane mzdových predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnej zmluvy; na tento účel sú oprávnení najmä a) vstupovať na pracoviská zamestnávateľa v čase dohodnutom so zamestnávateľom, a ak sa so zamestnávateľom nedohodnú, najneskôr do troch pracovných dní po oznámení zamestnávateľovi o vstupe na jeho pracoviská; <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2001/311/20190101> sa použije primerane, b) vyžadovať od vedúcich zamestnancov potrebné informácie a podklady, c) podávať návrhy na zlepšovanie pracovných podmienok, d) vyžadovať od zamestnávateľa, aby dal pokyn na odstránenie zistených nedostatkov, e) navrhovať zamestnávateľovi alebo inému orgánu poverenému kontrolou dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, aby uplatnil vhodné opatrenia voči vedúcim zamestnancom, ktorí porušujú pracovnoprávne predpisy alebo povinnosti vyplývajúce pre nich z kolektívnych zmlúv, f) vyžadovať od zamestnávateľa informácie o tom, aké opatrenia boli vykonané na odstránenie nedostatkov zistených pri výkone kontroly.

12. Podľa zamestnávateľ je povinný umožniť vstup do priestorov zamestnávateľa, súvisiacich s účelom vstupu, aj osobe, ktorá nie je zamestnancom zamestnávateľa, ak táto osoba koná v mene odborovej organizácie, v ktorej je združený jeho zamestnanec, na účel uplatňovania práv zamestnancov; táto osoba je povinná v nevyhnutnom rozsahu dodržiavať, vzhľadom na účel vstupu, povinnosti a opatrenia ustanovené pre oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia, osobitné predpisy a vnútorné predpisy zamestnávateľa. Odborový orgán je povinný oznámiť zamestnávateľovi osobu konajúcu v mene odborovej organizácie, účel a termín vstupu do priestorov zamestnávateľa.

13. Podľa prvá a druhá veta zamestnávateľ poskytne členovi odborového orgánu na činnosť odborovej organizácie, členovi zamestnaneckej rady na činnosť zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi na jeho činnosť pracovné voľno s náhradou mzdy na čas dohodnutý medzi zamestnávateľom a odborovou organizáciou alebo zamestnávateľom a zamestnaneckou radou alebo zamestnaneckým dôverníkom. Ak k dohode nedôjde, zamestnávateľ poskytne na základe rozdelenia pracovného voľna podľa šiestej vety členom odborového orgánu na činnosť odborovej

organizácie a členom zamestnaneckej rady na činnosť zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi na jeho činnosť pracovné voľno s náhradou mzdy mesačne v úhrne v rozsahu určenom ako súčin priemerného počtu zamestnancov pracujúcich u zamestnávateľa počas predchádzajúceho kalendárneho roka a časového úseku 15 minút.

14. Podľa výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

15. Podľa zamestnanci, ktorí sú poškodení porušením povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, ako aj zástupcovia zamestnancov, ktorí sú v pracovnom pomere u zamestnávateľa, u ktorého kontrolnou činnosťou podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2001/311/20190101> zistili porušenie pracovnoprávnych predpisov, môžu podať podnet na príslušnom orgáne inšpekcie práce.

16. Podľa , a o zmene a doplnení <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/> o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený a) vstupovať voľne a kedykoľvek do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce a v nevyhnutnom rozsahu na súkromné pozemky a komunikácie, b) vykonávať kontrolu, skúšku, vyšetrovanie a iné úkony s cieľom zistiť, či sa dodržiavajú predpisy uvedené v <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/20190301> a záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv,

17. Súd po preštudovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh dospel k záveru, že nie je dôvodný a je potrebné ho zamietnuť, nakoľko neexistuje skutkový ani právny dôvod na jeho nariadenie.

18. Z citovaného vyplýva, že zástupcovia zamestnancov sú oprávnení vstupovať na pracoviská v čase dohodnutom so zamestnávateľom, pričom ak nastane situácia, že sa zamestnanci so zamestnávateľom na vstupoch nedohodnú, môžu svoje oprávnenie realizovať najneskôr do troch pracovných dní po oznámení zamestnávateľovi o vstupe na jeho pracoviská. V prejednávanej veci mal súd z listinných dôkazov preukázané, že medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom prebehla písomná komunikácia, v ktorej zástupcovia zamestnancov zamestnávateľovi oznamujú, kedy chystajú realizovať svoje kontrolné oprávnenia, načo zamestnávateľ reagoval tak, že uvedené nepovažoval za návrh dohody a kontrolnú činnosť zástupcom zamestnancov v ich požadovanom rozsahu neakceptoval a kontrolu neumožnil. Predmetné zákonné ustanovenie však neupravuje formálny proces pri uzatváraní takejto dohody, ani neupravuje žiadne náležitosti dohody, preto zamestnávateľ nemá právo požadovať od zástupcov zamestnancov, aby mu zasielali písomný návrh dohody s ním požadovanými náležitosťami, nakoľko takáto povinnosť nie je stanovená. Súd nie je oprávnený nahrádzať znenie takejto (neexistujúcej) dohody svojím rozhodnutím, keď zákon jasne stanovuje postup v prípade, ak k takejto dohode nedôjde. Zástupcovia zamestnancov sú v prípade, ak sa na tom ktorom vstupe zo zamestnávateľom nedohodnú (súd poukazuje na to, že v minulosti preukázane k takýmto dohodám medzi došlo), povinní vstup na pracoviská zamestnávateľovi oznámiť a v potrebnom rozsahu vykonať kontrolu. Súd však zdôrazňuje, že účelom tohto ustanovenia je zabezpečenie kontroly dodržiavania pracovnoprávnych predpisov zo strany zamestnávateľa, ktoré má smerovať k efektívnej kontrole dodržiavania týchto predpisov a s tým súvisiacich práv zamestnancov, v potrebnom rozsahu. Nemôže však smerovať k bezdôvodnej sústavnej a v konečnom dôsledku neefektívnej kontrole za strany zástupcov zamestnancov, ktorí sa v danom prípade domáhajú umožnenia vstupu v konkrétnom časovom intervale, z čoho možno vyvodiť dôvodnosť obavy žalovaného, že budú vykonávať kontroly permanentne počas ich pracovnej doby ako zamestnancov, čo však nezodpovedá účelu predmetného oprávnenia. Navyše súd by požadovaným neodkladným opatrením obmedzil vstup zástupcov zamestnancov iba na požadovaný čas, keď títo sú zo zákona oprávnení vstupovať

na pracoviská žalovaného v prípade potreby aj mimo požadovaný čas (napr. kontrola dodržiavania pracovnoprávnych predpisov týkajúcich sa nočnej práce).

19. V prejednávanej veci nie je sporné, že nedošlo k dohode, čím bola naplnená hypotéza predmetnej právnej normy, pričom na základe tohto faktu mohlo dôjsť a pro futuro môže dôjsť k realizácii dispozície , a teda zástupcovia zamestnancov mohli po tom ako im zamestnávateľ oznámil, že ich návrh neakceptuje využiť svoje kontrolné oprávnenie v lehote troch pracovných dní od oznámenia, a to z toho dôvodu, že nedošlo k dohode, pričom dôvody, ktoré neviedli k dohode sú právne irelevantné. Skutkový stav veci bol taký, že zamestnávateľ sa so zástupcami nedohodol, preto im nič nebránilo vykonať potrebné kontroly, a teda návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je neopodstatnený, nakoľko súd by výrokom, ktorý požadujú navrhovatelia len určil zamestnávateľovi povinnosť, ktorá mu tak či onak vyplýva zo zákona. Dokonca je možné konštatovať, že súd by navrhovaným výrokom obmedzil právo na kontrolnú činnosť zástupcov zamestnancov, nakoľko by stanovil konkrétny rozsah výkonu ich práva, pričom žiadny takýto rozsah nestanovuje. Ako príklad možno uviesť, že by sa jednalo o prípad obdobný, ak by navrhovatelia neodkladným opatrením požadovali, aby im súd priznal nárok na dovolenku, plat, prestávku na obed a pod.

20. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je bezodkladne upraviť pomery strán, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená ( ), pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností preukazujúcich nutnosť (naliehavosť) bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku, alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými ťažkosťami.

21. V prejednávanej veci navrhovateľ nepreukázal skutočnosti preukazujúce nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov. Tak, ako je vyššie uvedené, právo zástupcov zamestnancov vyplývajúce im z je dané, zástupcovia zamestnancov ho môžu v plnej miere realizovať a zamestnávateľ je povinný toto právo rešpektovať a umožniť zástupcom zamestnancov výkon ich práv, preto ani nemôže dôjsť k akémukoľvek ohrozeniu zamestnancov tým, že nebude vykonávaná kontrola ich práv zo strany zástupcov zamestnancov.

22. Iba na doplnenie súd poukazuje sekundárne nato, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva, že by sa navrhovateľ vopred obrátil na príslušný Inšpektorát práce, ktorý v zmysle zákona o.i. vykonáva dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, taktiež vykonáva dozor nad dodržiavaním záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv. Navrhovateľ neprodukoval v tomto smere žiadny dôkaz, ktorý by nasvedčoval tomu, že aj zo strany inšpekcie práce sú konštatované nedostatky v dodržiavaní právnych predpisov zo strany zamestnávateľa. Ďalej súd poukazuje na v zmysle ktorého, zástupcovia zamestnancov, ktorí sú v pracovnom pomere u zamestnávateľa, u ktorého kontrolnou činnosťou podľa zistili porušenie pracovnoprávnych predpisov, môžu podať podnet na príslušnom orgáne inšpekcie práce. K tomu súd už len konštatuje, že síce nevzhliadol dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia, avšak vôbec mu nie je zrejmé, z akého dôvodu zástupcovia zamestnancov nedali podnet inšpektorátu práce na to, že im zamestnávateľ znemožňuje kontrolnú činnosť v zmysle tak, ako tvrdia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

23. Potrebou naliehavej úpravy pomerov sa navrhovateľ neodkladného opatrenia zaoberá vo vzťahu k alternatívnemu petitu, v ktorom požaduje pre prípad nevyhovenia návrhu vydania zákazu žalovanému predkladať navrhovateľovi výpovede zamestnancov žalovaného na prerokovanie. V tomto smere alternatívny návrh naráža nielen na zákonné, ale aj ústavné mantinely. V zmysle štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v

rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V prejednávanej veci stanovuje zákon () povinnosť prerokovať výpovede so zástupcami zamestnancov v . Súd nie je zákonodarca, len rozhoduje pracovnoprávne spory, t.j. nemôže svojím rozhodnutím meniť práva a povinnosti fyzických, či právnických osôb, pokiaľ ho na to zákon vyslovene nezmocňuje, čo nie je tento prípad. Na okraj súd dodáva, že upravuje široký rozsah oprávnení zástupcov zamestnancov na prerokovanie, ktorých prípadné nedodržanie (neprerokovanie veci) by mohlo mať ďalekosiahle dôsledky na právne postavenie zamestnancov, preto súdu nie je zrejmé ani to, prečo si navrhovateľ vybral práve a len . Ďalej možno v tomto smere súhlasiť s právnym výkladom žalovaného, ktorý poukázal na to, že zákon nestanovuje formu prerokovania, t.j. aj písomná žiadosť zamestnávateľa o vyjadrenie k podanej výpovedi v zásade napĺňa atribúty prerokovania tak, ako stanovuje , pričom navrhovateľ v návrhu netvrdil, že by mu bola takáto hoc aj písomná forma zo strany žalovaného odopieraná. Pokiaľ ide o formu prerokovania súd poukazuje aj na názor NS SR vyslovený v rozsudku sp. zn. , zo dňa 28.09.2010, ktorý nesprávne interpretoval aj navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, podľa ktorého „Dovolací súd je rovnako ako dovolateľka názoru, že zákon nestanovuje formu prerokovania výpovede, neustanovuje teda povinnosť, aby nevyhnutne k prerokovaniu muselo dôjsť ústnym rokovaním za prítomnosti oboch strán. Prerokovanie neznamená, že by sa malo prikročiť k spoločnému zasadnutiu zamestnávateľa a odborovej organizácie. Cieľom tejto zákonnej podmienky je, aby zámer zamestnávateľa skončiť pracovný pomer so zamestnancom bol oznámený odborovej organizácii a zároveň aby jej bola daná možnosť sa (po vlastnom prerokovaní) k tomuto zámeru vyjadriť (resp. nevyjadriť). Zákon bližšie nestanovuje žiadne podmienky, v ktorých má zamestnávateľ alebo odborová organizácia konať. Z požiadavky, že výpoveď má byť vopred prerokovaná vyplýva to, že zamestnávateľ sa na odborovú organizáciu musí obrátiť skôr, než k výpovedi pristúpi a že zároveň by medzi doručením žiadosti odborovej organizácie o prerokovanie a vlastným vykonaním výpovede mala ubehnúť primeraná doba tak, aby odborová organizácia mala reálnu možnosť vec prerokovať a zamestnávateľovi svoje stanovisko oznámiť. Je legitímnym nárokom odborovej organizácie požadovať od zamestnávateľa informácie, ktoré považuje za potrebné na zaujatie úplného stanoviska bez ohľadu na skutočnosť, či ho následne bude tlmočiť zamestnávateľovi v písomnej forme alebo na osobnom rokovaní.“

24. V neposlednom rade súd považuje za potrebné navrhovateľovi pripomenúť, že ochrana práv zamestnancov resp. práv ich zástupcov je síce zákonom ako aj garantovaná, avšak nie je bezbrehá, nesmie zasiahnuť do činnosti zamestnávateľa neprimeraným spôsobom a jej výkon nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Kolektívne pracovnoprávne vzťahy sú budované predovšetkým na princípe dohody, čo dáva súd do pozornosti obom stranám, a tak navrhovateľ, ako aj žalovaný, by sa mali zdržať výkonu svojich oprávnení v takom rozsahu, aby nenavodili dojem šikanózneho výkonu práva, ktorý nepožíva právnej ochrany. Efektívne uplatňovanie práv zástupcov zamestnancov je v prvom rade vecou dobrej vôle oboch zainteresovaných strán, pričom existujú právne inštitúty, ktoré môžu dohode napomôcť (ak podľa názoru navrhovateľa, je príčinou postoj žalovaného), a tým sú predovšetkým kontrolné mechanizmy zo strany inšpekcie práce, pričom súd žiadnym spôsobom neodopiera právo navrhovateľa na súdnu ochranu, avšak procesnému inštitútu ktorý navrhovateľ zvolil - návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo možné vyhovieť, z dôvodu nesplnenia zákonných predpokladov na jeho nariadenie.

25. Neodkladné opatrenie je inštitútom, ktorého primárnym cieľom je zabránenie neodvratného stavu, ktorý by mohol nastať v prípade, ak by nedošlo k okamžitej súdnej ingerencii. Nevyhovením návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia k žiadnemu takémuto stavu nedôjde vzhľadom na zákonom garantované práva navrhovateľa na kontrolnú činnosť, ktorú môže plnohodnotne vykonávať, aj keď sa na nej nedohodne so zamestnávateľom. Pokiaľ zamestnávateľ nebude toto oprávnenie rešpektovať, môže navrhovateľ využiť na ochranu svojich práv všetky právne prostriedky, avšak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení takýmto prostriedkom nebol.

26. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Súd majúc na zreteli povinnosť vyplývajúcu mu z - rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, žalovanému, ktorý bol v konaní o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenie úspešný, nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaný si ich vo svojom vyjadrení neuplatnil a ani z obsahu spisu súd nemal preukázaný vznik trov konania na strane žalovaného. V tejto súvislosti súd poukazuje na súvisiacu judikatúru, v zmysle ktorej ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 2. 2018, sp. zn. ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Ružomberok v troch vyhotoveniach. Podľa v odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.