Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Co-221-2018.pdf
PDF · 108.32 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/221/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v spore žalobcov: 1/ I. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. F. V., F. Z., 2/ G. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. F.A., F. Z., 3/ M. C., nar. XX. XX. XXXX, H. O., XXX XX H., Z. a 4/ R. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. XX, F. Z., všetci zastúpení Mgr. Petrom Arendackým, advokát so sídlom Železničiarska 13, Bratislava proti žalovanému: L. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. A. XXXX/X, N., zast. splnomocneným zástupcom Združenie na ochranu práv občana - AVEES, so sídlom Jána Poničana 9, Bratislava, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/197/2007-265 zo dňa 16. 05. 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/197/2007-265 zo dňa 16. 05. 2018 p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rimavská Sobota, ako súd prvej inštancie, napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcov 1/ až 4/, ktorou sa domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcami ako predávajúcimi a pôvodne žalovanými ako kupujúcimi s predmetom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, katastrálneho územia F. Z.. Okresný súd rozhodoval v poradí druhým rozsudkom a po vykonaní dokazovania poukázal na to, že v danej veci bola podaná určovacia žaloba, ktorá v minulosti musela vyhovovať kritériám uvedeným v § 80 písm. c/ OSP, v súčasnosti v ustanovení § 137 CSP. Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu, predmetom ktorého je vlastnícke právo k nehnuteľnosti, je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva, ak je spôsobilá byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. V konaní o určenie neplatnosti zmluvy má pasívnu legitimáciu ten, kto je účastníkom právneho vzťahu, alebo práva, o ktoré v konaní ide, alebo aj ten, koho právnej sféry sa sporný právny vzťah, alebo spoločné právo týka, a teda požadované určenie môže ovplyvniť jeho právne postavenie. Požadované určenie neplatnosti zmluvy ovplyvňuje postavenie žalovaného 1/ a pôvodne označenej žalovanej 2/, ktorí sú vedení ako vlastníci predmetných nehnuteľností. Za nesporné označil okresný súd, že účastníkmi kúpnej zmluvy boli všetci pôvodne označení účastníci, ako žalobcovia, tak aj žalovaný 1/ a pôvodne žalovaná 2/. Po právoplatnom zastavení konania voči žalovanej 2/ nastala situácia, že na strane žalovaného došlo k nedostatku pasívnej legitimácie účastníkov, ktorý je dôvodom pre zamietnutie žaloby, keďže žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy nesmeruje voči všetkým účastníkom zmluvy a z tohto dôvodu žalobu zamietol. Žalobe o určenie platnosti alebo neplatnosti zmluvy je možné vyhovieť len vtedy, ak v konaní sú stranami sporu všetci účastníci napadnutého právneho úkonu - zmluvy. Pre úplnosť súd prvej inštancie dodal, že aj pokiaľ by v spore boli úplne označení aktívne aj pasívne legitimované strany sporu, dôvod
udaný žalobcom vo svojej žalobe pre určenie neplatnosti kúpnej zmluvy - nezaplatenie kúpnej ceny, nie je dôvodom, ktorý by robil uzavretú kúpnu zmluvu medzi stranami sporu neplatnou, tak ako to uviedol aj v pôvodnom rozhodnutí prvoinštančného súdu. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP, to znamená, že plne úspešnému žalovanému priznal súd voči žalobcom plnú náhradu trov prvoinštančného konania.
2. Proti rozsudku okresného súdu podali žalobcovia 1/ až 4/ prostredníctvom splnomocneného advokáta v zákonom stanovenej lehote odvolanie s poukazom na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a d/ a § 365 ods. 2 CSP. V odvolaní sa uvádza, že sa žalobcovia stotožňujú s teoretickými úvahami súdu v tom, že pre úspešnosť žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy je nevyhnutné, aby stranami sporu boli všetci účastníci tejto zmluvy. V tomto prípade však práve súd nesprávnym postupom zmaril naplnenie tejto podmienky, keď nepripustil vstup ďalšieho účastníka zmluvy (resp. zákonom určeného zástupcu
- správcu konkurznej podstaty) na strane žalovaného, hoci to žalobcovia opakovane navrhli. Návrh odôvodnili tým, že navrhovaný subjekt JUDr. Margita Hrivňáková, je správkyňou konkurznej podstaty spoluvlastníčky sporných nehnuteľností (a zároveň účastníčky kúpnej zmluvy), ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, o určenie platnosti ktorej v spore ide. Prejednávaná vec sa týka majetku podliehajúceho konkurzu, pretože nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, správkyňa zapísala do súpisu majetku. Preto účastníkom konania (stranou sporu) musí byť nie samotný úpadca, ale priamo správca konkurznej podstaty. Súd oba návrhy žalobcov právoplatnými uzneseniami (proti ktorým nie je prípustný žiadny opravný prostriedok) zamietol a vstup správkyne konkurznej podstaty do konania ako žalovanej II. nepripustil. Svoj postup odôvodnil len tým, že nie je možné pripustiť pristúpenie do konania tomu subjektu, voči ktorému bolo konanie právoplatne zastavené. Žalobcovia zdôrazňujú, že podanie žaloby vrátane označenia ďalšieho žalovaného ako aj späťvzatie žaloby sú dispozičné úkony žalobcu, ktorými uplatňuje svoje právo disponovať so žalobou. Žalobca je oprávnený podať žalobu, následne ju vziať späť a po tomto späťvzatí ju opätovne podať. Takémuto postupu nebráni žiadne ustanovenie Civilného sporového poriadku a prípadnú následnú žalobu nie je možné zamietnuť len s poukazom na to, že konanie o rovnakom predmete bolo v minulosti zastavené. V rozpore so zásadami logiky potom je, aby nebolo prípustné umožniť opätovný vstup účastníka do konania, ak toto bolo zastavené len voči nemu, a to iba s poukazom na predchádzajúce zastavenie konania, keď iný dôvod súd neuviedol. Žalobcovia zdôrazňujú, že zastavenie konania nespôsobuje prekážku rozhodnutej veci. Pokiaľ je naďalej prípustná žaloba voči správkyni, je v príkrom rozpore so zásadou hospodárnosti konania, aby súd nepripustil vstup subjektu do konania a nútil žalobcu podať novú žalobu, o ktorej by sa muselo konať odznova. Pokiaľ súd v uvádzanom uznesení č. k. 8C/197/2007-241 poukázal na článok 5 CSP, z odôvodnenia uznesenia súdu nevyplýva, v čom súd videl zneužitie práva podaním návrhu na pripustenie subjektu do konania. Nemenej podstatnou je okolnosť, že ustanovenie článku 5 CSP imituje postup súdu pri odmietaní či sankcionovaní procesného úkonu tým, že odmietnutie či sankcionovanie Civilný sporový poriadok výslovne umožňuje a predpokladá. Samotné ustanovenie článku 5 nepredstavuje samo o sebe oprávnenie na odmietnutie, či sankcionovanie procesného úkonu, je prípustné ho použiť iba v súvislostiach spojených s iným konkrétnym ustanovením CSP.
3. V ďalšom poukazuje na skutočnosť, že nie je pravdou, že by súdne konanie voči JUDr. Margite Hrivňákovej, SKP, bolo už v minulosti zastavené, ako uviedol súd. Pôvodne žalovanými subjektmi boli L. Z. a I. Z. (úpadca). V priebehu súdneho konania došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok žalovanej 2/ I. Z.. Napriek tejto skutočnosti I. Z. ostala účastníčkou konania. V zmysle ustanovenia § 47 ods. 1 a 4 zákona č. 7/2005 Z. z. po vyhlásení konkurzu správca nevstupuje do súdnych konaní namiesto úpadcu automaticky, ale jedine vtedy, ak správca požiada o pokračovanie v konaní. Správkyňa v tejto veci návrh na pokračovanie v konaní nepodala, a preto sa účastníčkou konania/stranou sporu nestala. Preto nemohlo byť voči nej ani zastavené konanie. Pokiaľ súd argumentuje tým, že tieto námietky žalobcovia predtým nevzniesli a neuplatnili ich ani v opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam o zastavení konania, podľa odvolateľov nemôže súd prenášať dôsledky svojich pochybení v otázkach, ktoré je povinný riešiť ex offo na sporové strany. Je vecou sporových strán, ktoré prípadné námietky prednesú, na tom nič nemení ani sudcovská koncentrácia konania, pretože námietky týkajúce sa procesných podmienok sú vždy prípustné aj ako novoty v odvolacom konaní. Pokiaľ súd uviedol, že ani pri dodržaní procesných podmienok by nebolo možné žalobe vyhovieť, žalobcovia takéto hypotetické úvahy označili za dôvod, ktorý nemôže obstáť. Pri tak závažnom procesnom pochybení súdu neprichádza hmotnoprávne preskúmanie rozsudku do úvahy, keď proces, ktorý mu predchádzal, neposkytol záruky zákonnosti a preto ani jeho výsledok nemôže byť považovaný za zákonný. Naviac sú tu ďalšie dôvody, pre ktoré je uvedená argumentácia súdu nesprávna. Predovšetkým žalobcovia v žalobe netvrdili, že by
zmluva bola neplatná v dôsledku nezaplatenia kúpnej ceny (ako uvádza súd), ale iba to, že nezaplatenie kúpenej ceny preukazuje absenciu skutočnej vôle na strane zmluvných strán uzatvoriť kúpnu zmluvu. Kým nezaplatenie kúpnej ceny neplatnosť zmluvy celkom zrejme nespôsobuje, s absenciou skutočnej vôle strán uzatvoriť kúpnu zmluvu právny poriadok následok neplatnosti kúpnej zmluvy nepochybne spája. V tomto smere sa však súd prvej inštancie s tvrdeniami žalobcov a vykonanými dôkazmi v odôvodnení rozsudku nevysporiadal a preto je v tejto časti nepreskúmateľný. Tiež poukazujú na to, že žalovaný L. Z. v priebehu konania uviedol, že on kúpnu zmluvu nepodpísal, táto skutočnosť rovnako spôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy a súd sa s ňou taktiež žiadnym spôsobom nevysporiadal. Domáhajú sa zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie.
4. Žalovaný L. Z. v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že sa s týmto odvolaním plne stotožňuje a poukázal na to, že dňa 11. 03. 2018 doručil súdu prvej inštancie vyjadrenie, v ktorom uviedol, že predmetná kúpna zmluva je absolútne neplatná, pretože on túto zmluvu nepodpísal a teda neuzavrel. Svoje tvrdenie mieni preukázať znaleckým posudkom, ktorý mu bol doručený až teraz. Tiež navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej CSP), preskúmal vec v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario; rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a správne odôvodnený podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
6. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, oboznámením sa s odôvodnením napadnutého rozsudku a odvolacími námietkami konštatuje, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané po predchádzajúcom konaní za účelom dokazovania, namietaný nesprávny postup súdu (v zmysle ktorého súd nesprávnym postupom zmaril naplnenie podmienky, aby účastníkmi daného sporového konania boli všetci účastníci zmluvy) považuje odvolací súd za neopodstatnený.
7. Odôvodnenie napadnutého rozsudku, aj keď je stručné, je dostatočne jasné a vzhľadom na dôvod zamietnutia žaloby je postačujúce a dostatočne výstižné.
8. Ako je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zamietol z dôvodu „nedostatku pasívnej legitimácie účastníkov“, pretože žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy nesmerovala voči všetkým účastníkom zmluvy. Žalobe o určenie platnosti alebo neplatnosti zmluvy je možné vyhovieť len vtedy, ak v konaní sú stranami sporu všetci účastníci napadnutého úkonu - zmluvy. Len okrajovo (ods. 11 odôvodnenia rozsudku) odkázal súd prvej inštancie aj na dôvody, ktoré uviedol v prvom rozsudku, ktorým tiež žalobu zamietol.
9. Odvolací súd konštatuje, že žalobcovia nespochybňujú správnosť záveru súdu v tom, že pre úspešnosť žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy je nevyhnuté, aby účastníkmi sporového súdneho konania boli všetci účastníci tejto zmluvy. Tvrdia však, že tento nedostatok bol zavinený nesprávnym procesným postupom súdu, keď nepripustil vstup ďalšieho účastníka zmluvy (resp. zákonom určeného nástupcu - správcu konkurznej podstaty) na strane žalovaného, hoci to žalobcovia opakovane navrhli.
10. Poukázali tiež na skutočnosť, že pôvodne žalovanými subjektmi boli L. Z. a I. Z. (úpadca), ktorá napriek tomu, že v priebehu súdneho konania došlo k vyhláseniu konkurzu na jej majetok, zostala účastníčkou konania; správkyňa konkurznej podstaty do konania nevstúpila, pretože nepodala návrh na pokračovanie v konaní. Preto ani nemohlo byť voči nej zastavené konanie.
11. Odvolací súd k týmto odvolacím námietkam poukazuje na priebeh konania po zrušení prvého rozsudku okresného súdu odvolacím súdom (z dôvodu, že v deň vyhlásenia rozsudku bol zároveň uverejnený oznam v Obchodnom vestníku o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu - žalovanej 2/, čím bolo konanie zo zákona prerušené a bolo potrebné konať so správcom konkurznej podstaty, na ktorého prešli oprávnenia nakladať s majetkom úpadcu). Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 02. 05. 2008 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie JUDr. Margity Hrivňákovej k danému konaniu pod sp. zn. 8C/197/2007, v ktorom oznámila, že uznesením Okresného súdu Bratislava I. č. k. 6K/1/2008 zo dňa 10. 03. 2008 právoplatným 14. 03. 2008 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníčky I. Z. -AVEES, J. Poničana 9, 841 07 Bratislava a uznesením zverejneným v Obchodnom vestníku OV 52B/2008 dňa 13. 03. 2008 ju súd ustanovil za správkyňu konkurznej podstaty. Poukázala na ust. § 47 zák. č. 7/2005 o konkurze a
reštrukturalizácii (ďalej len ZoKr) s tým, že uvedené súdne konanie sa zo zákona prerušilo. Pokračovať v ňom možno len na návrh správcu. Na opakované výzvy súdu prvej inštancie správkyňa konkurznej podstaty doručila podanie datované 25. 11. 2008, v ktorom v bode I. označila žalovanú „I. Z. - AVEES, Bratislava, J. Poničana 9, konajúca prostredníctvom JUDr. Margity Hrivňákovej, Bratislava Májkova 3, správkyne konkurznej podstaty“, v ďalšom oznámila, aké úkony urobila úpadkyňa a tiež žalobcovia v konaní vo veci konkurzu sp. zn. 6K/1/2008 vedenom na Okresnom súde Bratislava I. o vylúčenie majetku z konkurznej podstaty. Zotrvala na zákonnom prerušení konania. Žiadosťou zo dňa 27. 11. 2009 správkyňa konkurznej podstaty požiadala súd prvej inštancie o zaslanie kópie rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/197/2007 - 38 zo dňa 13. 03. 2008 spolu s kópiou odvolania žalobcov. Ďalšími následnými vyjadreniami adresovanými Okresnému súdu Rimavská Sobota k sp. zn. 8C/197/2007 (zo dňa 28. 09. 2010, 14. 07. 2011, 18. 04. 2012, 27. 09. 2012, 23. 11. 2012, 27. 11. 2013, 28. 07. 2014) oznamovala súdu stav konania v predmetnej konkurznej veci. Následne písomným podaním doručeným súdu dňa 15. 07. 2015 žalobcovia 1/ až 4/ podaním označením „späťvzatie žaloby voči účastníkovi konania“ oznámili súdu, že žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy voči odporkyni 2/ I. Z. berú späť v celom rozsahu a navrhli konanie voči nej zastaviť. Ďalej navrhli, aby súd konal s navrhovateľmi 1/ až 4/ a odporcom 1/. Súd doručil správkyni konkurznej podstaty späťvzatie návrhu so žiadosťou o vyjadrenie (zo dňa 07. 06. 2016 a opakovane podaním zo dňa 09. 08. 2016). Následne uznesením č. k. 8C/197/2007
- 167 zo dňa 15. 12. 2016 konanie voči žalovanej 2/ označenej ako JUDr. Margita Hrivňáková, správca konkurznej podstaty úpadcu I. Z. - AVEES, J. Poničana 9, Bratislava, zastavil a rozhodol o trovách konania. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie správkyňa konkurznej podstaty, ktorá sa označila ako žalovaná 2/, namietala, že neboli splnené podmienky pre zastavenie konania v zmysle § 146 ods. 2 CSP, tvrdiac nedostatok vecnej legitimácie. Poukázala na to, že uzatvorením kúpnej zmluvy viacerými subjektmi na strane predávajúcich a tiež na strane kupujúcich došlo k vzniku núteného nerozlučného záväzku, preto pre existenciu tohto núteného nerozlučného procesného spoločenstva v zmysle § 77 CSP musia byť v spore aktívne legitimovaní všetci veritelia a pasívne legitimovaní všetci dlžníci, teda všetci predávajúci na strane jednej a všetci kupujúci na strane druhej. Za neprípustné považovala, aby o neplatnosti kúpnej zmluvy súd rozhodol iba vo vzťahu k jednému zo žalovaných. Preto z dôvodu existencie nerozlučného spoločenstva s navrhovaným späťvzatím žaloby vyjadrila nesúhlas, majúc za to, že pre zastavenie konania sa vyžaduje výslovný súhlas žalovaného 2/ a nie je možné nahradiť ho prezumpciou podľa § 157 ods. 2 CSP.
12. Krajský súd, ako súd odvolací, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil uznesením sp. zn. 14Co/289/2017 - 206 zo dňa 15. 07. 2017 s odôvodnením, že súd prvej inštancie postupoval podľa ust. § 145 ods. 1 CSP z dôvodu, že žalobcovia vzali procesne podanú žalobu späť voči žalovanej 2/. Späťvzatie sa týkalo okruhu účastníkov konania a nie predmetu podanej žaloby, ktorý sa týkal neplatnosti kúpnej zmluvy. Poukázal tiež na ust. § 146 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva, že súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie. Odvolací súd uzavrel, že v tejto veci správne súd prvej inštancie zisťoval, či žalovaný 2/, ktorého sa späťvzatie žaloby týka, so späťvzatím žaloby súhlasí alebo nie (pretože vo veci už prebehlo pojednávanie). Odvolací súd zistil, že vyzvaná správkyňa konkurznej podstaty obdržala výzvu, aby sa vyjadrila k späťvzatiu podanej žaloby, táto ani na opakovanú výzvu nereagovala, preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď konanie zastavil, pretože postačuje stav, keď žalovaný nevyjadrí svoj kvalifikovaný nesúhlas s týmto podaním. Odvolací súd uzavrel, že pre zastavenie konania boli splnené procesné podmienky. K námietke správkyne konkurznej podstaty ohľadne potrebného okruhu účastníkov odvolací súd uviedol, že procesné dôsledky, ktoré vyplynuli z úkonu späťvzatia žalobcov a ktoré budú mať vplyv na rozhodnutie súdu prvej inštancie, budú musieť znášať žalobcovia. Uvedené uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 12. 2017 (rovnako aj uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/197/2007 - 167). Žalobcovia ďalším podaním navrhli s poukazom na ust. § 79 CSP pripustenie, aby do konania pristúpil ďalší subjekt, a to JUDr. Margita Hrivňáková, správca úpadcu I. Z. - AVEES, ako žalovaná 2/, s vyjadrením právneho záveru o nesprávnom postupe súdov pri zastavení konania voči správkyni konkurznej podstaty, ako žalovanej 2/. Súd prvej inštancie o tomto návrhu rozhodol opakovane dvoma uzneseniami (8C/197/2007 - 241 zo dňa 24. 04. 2018 a 8C/197/2007
- 263 zo dňa 16. 05. 2018) tak, že pristúpenie JUDr. Margity Hrivňákovej, správkyni úpadcu V. Z. - AVEES v konkurze, do konania na strane žalovaného nepripustil. Tieto uznesenia nadobudli právoplatnosť doručením, pretože proti týmto uzneseniam odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP a contrario).
13. Za takéhoto právneho stavu už vo veci samej rozhodoval súd prvej inštancie len proti žalovanému F.L. Z., pretože konanie voči žalovanej 2/ bolo právoplatne zastavené. Rozsudok, ktorým potom súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu neúplného okruhu strán sporu v prípade žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, preto treba považovať za správny. K základným formálnym predpokladom pre úspešnosť určovacej žaloby je splnenie podmienky úplnosti okruhu účastníkov, čo nespochybňuje vo svojom odvolaní ani právny zástupca žalobcov.
14. Odvolací súd ďalej uvádza, že žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy je v zmysle ust. § 137 d/ CSP prípustná len za predpokladu, že to vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Zmluva (a tiež iné právne úkony) je právnou skutočnosťou, pričom pri určení právnej skutočnosti rozsudok hovorí o tom, čo bolo v minulosti, nie však o tom, čo je v prítomnosti. Preto navrhovaný výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca alebo niekto iný. Preto súčasná právna úprava (zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok) pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti len za predpokladu, že to vyplýva z právneho predpisu.
15. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní namietajú nepreskúmateľnosť odôvodnenia (že ani za dodržania procesných podmienok by nebolo možné žalobe vyhovieť) s odkazom na tvrdený dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy - nezaplatenie kúpnej ceny (ods. 11. rozsudku) dôvodiac, že argumentácia súdu je nesprávna, pretože žalobcovia netvrdili, že zmluva by bola neplatná v dôsledku nezaplatenia kúpnej ceny ako uvádza súd, ale iba to, že nezaplatenie kúpnej ceny preukazuje absenciu skutočnej vôle na strane zmluvných strán uzatvoriť kúpnu zmluvu; odvolací súd s takýmto dôvodom nesúhlasí. Z predmetnej žaloby je zrejmé, že žalobcovia uviedli, že v čl. III. kúpnej zmluvy bola uvádzaná výška ceny 1 600 000,- Sk s tým, že mala byť uhradená v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy, táto však uhradená nikdy nebola, nedošlo teda k splneniu podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy, a preto je zjavné z konania žalovaných, že svoj záväzok podľa čl. III. nemysleli vážne. Článok III. v uvedenej zmluve znie: „kúpna cena nehnuteľností bola obojstranne dohodnutá vo výške 1 600 000,- Sk, slovom miliónšesťstotisíc SK, ktorá bola uhradená v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy.“ Na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 12. 03. 2008 za účasti žalobkyne 1/, právneho zástupcu žalobcov 1/ až 4/, žalovanej 2/ a právneho zástupcu žalovaných 1/ a 2/, právny zástupca žalobcov uviedol, že trvá na podanom návrhu, domáha sa vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu, že „dohodnutá kúpna cena nebola zaplatená. Navrhovatelia boli uvedení do omylu, keďže kúpna cena nebola zaplatená pri podpise zmluvy, tak, ako je to uvedené v jej písomnom vyhotovení“. Samotná žalobkyňa I. L. uviedla, že kúpna zmluva bola vopred napísaná, prečítali si ju a podpísali ju s tým, že „vedeli sme o tom, že kúpna cena nám nebude vyplatená v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy, ale pozdejšie, pretože zo strany odporcov nám bolo povedané, že im bude poskytnutý úver, z ktorého nám následne kúpnu cenu vyplatia“. Právny zástupca žalobcov JUDr. Miroslav Kúkela uviedol: „S návrhom navrhovateľov súhlasíme, túto zmluvu považujeme za absolútne neplatnú a to z toho dôvodu, že podstatná náležitosť zmluvy nebola splnená, a to, že nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny“. Z uvedeného je potom nesporné, že súd prvej inštancie správne označil dôvod, ktorý žalobcovia spolu so žalovanou 1/ vymedzili ako dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy a to nezaplatenie kúpnej ceny. Správne z toho vyvodil záver, že tento dôvod nemôže byť dôvodom neplatnosti kúpnej zmluvy, čo v konečnom dôsledku nerozporuje ani právny zástupca žalobcov 1/ až 4/ v podanom odvolaní. V odvolaní už uvádza iný dôvod, a to nedostatok vôle uzavrieť zmluvu, čo však žalobcovia (a ani žalovaná 2/) netvrdili. Preto ani tento odvolací dôvod nemôže obstáť.
16. Pokiaľ žalovaný 2/ poukazuje na svoje vyjadrenie vo veci, kde namietal absolútnu neplatnosť tvrdiac, že on predmetnú zmluvu nepodpísal, odvolací súd uvádza, že odvolací súd nemá dôvod prihliadať na toto tvrdenie, pretože žalovaný odvolanie nepodal a žalobcovia tento dôvod neplatnosti počas konania netvrdili.
17. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu, je vecne správny, odvolací súd nezistil dôvod na jeho zmenu a preto ho s poukazom na ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žalovanému, ktorý bol vzhľadom na výsledok sporu úspešnou sporovou stranou, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nezistil, že by mu v odvolacom konaní nejaké trovy vznikli (§ 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP).
19. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).