Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-3007-2014.pdf
PDF · 85.45 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-4Er/3007/2014
Uznesenie
Okresný súd Brezno, v exekučnej veci oprávneného BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti povinným 1/ E. U., O.. XX.XX.XXXX, P. L. XXX/XX, XXX XX Č. V., X/ C. V., O.. XX.XX.XXXX, P. XXX, XXX XX V. R. X/ P. U., O.. XX.XX.XXXX, P. L. XXX/XX, XXX XX Č. V.g, o vymoženie povinnosti zaplatiť 6570,34 Eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Janou Virličovou, Exekútorský úrad Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
III. Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Poverením Okresného súdu Brezno č. 5603 061505 zo dňa 12.11.2014 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie a vymožením pohľadávky právneho predchodcu oprávneného vo výške 6570,34 Eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s. v Bratislave (ďalej len rozhodcovský súd) pod sp. zn. C.-R. zo dňa XX.XX.XXXX.
2. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia bola súdu predložená zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len zmluva o úvere). Na výzvu súdu oprávnený predložil Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere (ďalej len VOP). Povinný 1/ a právni predchodcovia povinných 2/ a 3/ uzatvorili s právnym predchodcom oprávneného zmluvu o úvere, na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 7.000 Eur ktorý sa povinný 1/ a právni predchodcovia povinných 2/ a3/ zaviazali splatiť v 120 mesačných splátkach vo výške 112,80 Eur.
3. Podľa čl. 10.2.2 VOP, Banka a Klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré súd platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré súd platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. Podľa čl. 10.2.3 VOP, ak Klient najneskôr pri uzavretí Bankového obchodu a/alebo Zmluvy nedoručí Banke písomne oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal.
4. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
5. Podľa § 243h ods. 1, veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Súd pri svojom rozhodovaní postupoval podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok).
7. Podľa § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
9. Podľa názoru súdu dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih (čas), kedy tak má alebo môže učiniť, nie je v ňom ustanovený explicitne. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 09.12.2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15, exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.
10. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 53 ods. 1, 2 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
12. Podľa § 53 ods. 4, písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
13. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
14. Podľa § 54 ods. 1 OZ, sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
15. V predmetnej veci oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý je tuzemský rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere,
ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko ju právny predchodca oprávneného uzatváral v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinný 1/ a právny predchodcovia povinných 2/ a 3/ mali postavenie spotrebiteľov (fyzická osoba nekonajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti). Na základe tohto záveru musí i predmetná zmluva spĺňať vyššie uvedené zákonné podmienky, predovšetkým nesmie obsahovať neprijateľné podmienky.
16. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Súd teda môže posúdiť za neprijateľné i podmienku, ktorá nie je v zákone výslovne uvedená, ale spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán ku škode spotrebiteľa. Podľa citovaného § 53 ods. 4, písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluvy sa považujú aj ustanovenia, ktoré vyžadujú od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Výnimkou je situácia, keď takáto rozhodcovská doložka bola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá.
17. Predmetná zmluva o úvere obsahuje v bode 10.2.2 rozhodcovskú doložku, podľa ktorej všetky spory zo zmluvy rozhodne rozhodcovský súd, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka bola upravená v texte zmluvy o úvere, s ktorou sa mohli povinní, resp. právni predchodcovia povinných oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemohli ovplyvniť jej obsah. Zmluva bola vyhotovená oprávneným vopred pre všetkých spotrebiteľov uzatvárajúcich rovnaký typ zmluvy v danom období. Povinní pri podpise zmluvy nemali možnosť dohodnúť sa na obchodných podmienkach s právnym predchodcom oprávneného, mohli len celú zmluvu prijať alebo odmietnuť. Rozhodcovská doložka teda nebola dojednaná individuálne. Súd po preskúmaní rozhodcovskej doložky dospel k záveru, že toto ustanovenie je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vzhľadom k tomu, že za nekalé môžu byť považované aj podmienky, ktoré nie sú obsiahnuté v prílohe k smernici 93/13/EHS resp. v ust. § 53 ods. 4 OZ, posúdenie toho, ktoré ustanovenie zmluvy je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, zostáva na vnútroštátnom súde. Súd mal za to, že ustanovenie zmluvy, podľa ktorého spotrebiteľ, ako klient právneho predchodcu oprávneného, mohol najneskôr pri uzavretí Bankového obchodu a/alebo Zmluvy doručiť Banke písomne oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže podľa bodu 10.2.3 Všeobecných obchodných podmienok sa vyžaduje aktívne konanie vo vzťahu k odmietnutiu rozhodcovskej doložky len zo strany klienta (spotrebiteľov), a to v čase pri uzatvorení Zmluvy o úvere s bankou, resp. pri uzavretí bankového obchodu. V uvedenom čase sa podobné aktívne konanie nevyžadovalo aj zo strany banky. Podľa názoru súdu, pripojenie ustanovenia k návrhu na uzatvorenie rozhodcovskej doložky, že v prípade, ak tento návrh pri uzavretí zmluvy nebude odmietnutý, bude sa doložka považovať za platnú, nemožno považovať za náhradu súhlasu spotrebiteľa (povinného) s rozhodcovskou doložkou. Súd ďalej uvádza, že táto zmluvná podmienka nebola individuálne dohodnutá, t.j. bola vopred navrhnutá a spotrebitelia neboli schopní ovplyvniť podstatu tejto podmienky. To znamená, že uvedené ustanovenie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach dodávateľa a spotrebiteľa v neprospech spotrebiteľov. Právny predchodca oprávneného podal žalobu na rozhodcovský súd a tým povinní, resp. ich právni predchodcovia stratili možnosť vybrať si, ktorý súd bude vec rozhodovať a boli nútení podrobiť sa konaniu pred rozhodcovským súdom. V uvedenom obmedzení možnosti výberu súdu, ktorá bude rozhodovať spor vzniknutý zo zmluvy, videl tunajší súd nerovnováhu v právach strán zmluvy v neprospech povinných. Súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka uvedená v bode 10.2.2 zmluvy je neprijateľnou podmienkou, keďže nebola s povinnými dohodnutá individuálne a núti povinných riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Vzhľadom na uvedené je toto ustanovenie zmluvy zo zákona neplatné.
18. Prípustnosť posudzovania rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní z hľadiska, či ide o neprijateľnú podmienku, už bola predmetom posudzovania zo strany Súdneho dvora Európskej únie, ktorý v rozsudku ASTURCOM judikoval, že smernica Rady 93/13/EHS musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorá rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych
procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku (vted. ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014). Rozhodcovský súd rozhodoval o pohľadávke právneho predchodcu oprávneného voči povinným, resp. ich právnym predchodcom zo zmluvy o úvere a dňa XX.XX.XXXX vydal rozsudok sp. zn. C.-R., a to napriek tomu, že rozhodcovská doložka je neplatná, keďže ide o neprijateľnú podmienku. Exekučný titul bol teda vydaný rozhodcovským súdom na základe neplatného ustanovenia zmluvy o úvere, a teda celý exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom. Ide teda o nulitný právny akt, ktorý nie je možné vykonať. Nie je teda naplnená podmienka vykonateľnosti exekučného titulu. Na tento nedostatok súd prihliada z úradnej moci.
19. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky tak, ako je tomu v zmluve o úvere, ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, je v rozpore s vnútroštátnymi právnymi normami upravujúcimi režim spotrebiteľských zmlúv a s ustanoveniami smernice. Dojednanie predmetnej rozhodcovskej doložky je neplatné a predstavuje neprijateľnú podmienku. Exekučný titul bol vydaný na základe neplatného ustanovenia zmluvy, a teda bol vydaný v rozpore so zákonom. Nakoľko exekučný titul je teda nulitným právnym aktom, súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil z úradnej moci v súlade s citovaným ustanovením § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku.
20. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
21. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
22. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
23. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
24. Na základe vyššie uvedených ustanovení Exekučného poriadku a vzhľadom na to, že súdny exekútor si náhradu trov exekúcie neuplatnil, súd rozhodol o trovách exekúcie tak, že ich náhradu exekútorovi nepriznal.
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku II. j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 355 ods. 2, § 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 363 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podanie urobené v listinnej podobe (§ 125 ods. 3 C.s.p.) treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Proti uzneseniu súdu vo výrokoch I. a III. nie je prípustné odvolanie.