Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_3Co-104-2019.pdf
PDF · 96.59 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/104/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., IČO: 247 85 199, so sídlom Československej armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., IČO: 36 715 352, sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, proti žalovanej: B. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX L., právne zastúpená: JUDr. Peter Vachan, advokát so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, o zaplatenie 680 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov, zo dňa 26.04.2019, č.k. 8Csp/33/2019-72 jednohlasne takto
rozhodol:
I. Rozsudok p o t v r d z u j e .
II. Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 680 eur spolu s prísl., ako aj náhrady trov konania. Zaplatenia sumy sa domáhal titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovanou dňa 05.09.2014 s číslom XXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 860 eur. Súčasne s touto zmluvou uzavreli totožné strany dohodu o započítaní pohľadávok, v zmysle ktorej došlo k započítaniu pohľadávky právneho predchodcu žalobcu voči žalovanej vo výške 163,49 eur. Takto poskytnutá finálna suma, ktorá zodpovedá rozdielu medzi poskytnutým úverom a započítanými pohľadávkami, ktoré predstavujú nesplatené časti dlžnej sumy z predchádzajúcich úverov poskytnutých žalovanej, predstavovala výšku 696,51 eur. Žalovaná sa zaviazal túto pôžičku splácať v 60 pravidelných týždenných splátkach, a posledná predpísaná splátka bola stanovená na 29.10.2016.
2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.: „Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 680 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 680 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.“
3. Právne súd vec posúdil podľa ust. § 11 ods. 1, § 11 ods. 5, § 14 ods. 1, § 14 ods. 3 zákona o upomínacom konaní, § 1 ods. 2, § 2 písm. a) b) a d), § 9 ods. 2 písm. f) a y), § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch a § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1, § 524 ods. 1, § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
4. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXsúd zistil, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj podľa § 9 ods. 2
písm. f) ZoSÚ, t.j. termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom. ako dlho je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vyžaduje sa teda jednoznačná špecifikácia konečnej splatnosti úverov, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. V zmluve sa síce uvádza, že konečným dňom splatnosti úveru a dlžnej sumy je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy , avšak takúto formuláciu konečnej splatnosti súd považuje za nedostatočnú, keďže neposkytuje spotrebiteľovi jasný údaj o tom kedy nastala konečná splatnosť úveru. Súd preto uzavrel, že formulácia 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy neumožňuje spotrebiteľovi jednoducho, bez zložitých výpočtov a k tomu potrebných pomôcok dopracovať sa k presnému dňu konečnej splatnosti. Súd tiež upozornil, že tento dátum konečnej splatnosti nekorešponduje s dátumom splatnosti vypočítanom podľa iného ustanovenia zmluvy (v rámci dohodnutého režimu „predplatená platobná karta"), kde sa uvádza, že prvá splátka je splatná 20. kalendárny deň po uzavretí zmluvy a splatnosť každej ďalšej splátky nastane 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pri týždennej splatnosti takto nastané konečná splatnosť až 20. deň po 60. týždni po dni uzavretia zmluvy. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ je preto potrebné poskytnutý spotrebiteľský úver posúdiť ako bezúročný a bez poplatkov, keďže predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ. Hoci sa súd stotožnil s obranou žalovanej, že dotknutý úver je bezúročný a bez poplatkov, keď právne uzavrel, že tento neobsahuje všetky zákonné náležitosti, zároveň prisvedčil aj tvrdeniam žalobcu, ktorý uviedol, že predmetnou žalobou si uplatňuje iba nesplatenú istinu z dotknutého úveru. Pri rozpočítaní poskytnutej istiny 60 zmluvne dohodnutých týždenných splátok tak výška každej jednotlivej splátky činí 14.33 €. Čo sa týka námietky premlčania nároku žalobcu súd uvádza, že táto nie je dôvodná. Nakoľko zo strany veriteľa nedošlo k predčasnému zosplatneniu úveru v zmysle 103 Občianskeho zákonníka, a preto premlčacia doba začína plynúť odo dňa zročnosti každej jednej neuhradenej splátky. Prvá splátka úveru bola splatná dňa 25.9.2015 a keďže žaloba bola podaná na súde až dňa 22.11.2018, tak pri zohľadnení 3-ročnej premlčacej doby by boli premlčané splátky istiny úveru splatné dňa 2.10.2015, 9.10.2015, 16.10.2015. 23.10.2015. 30.10.2015. 6.11.2015. 13.11.2015, 20.11.2015, t.j. 8 splátok po 14.33 € spolu v sume 114.64 €. Žalovaná uhradila právnemu predchodcovi žalobcu sumu v celkovej výške 180.- €, ktorú je podľa zásady priority potrebné započítať na najskôr splatné splátky, v tomto prípade na splátky v období od 25.9.2015 do 20.11.2015. Na základe uvedeného je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi iba rozdiel medzi sumou úveru, ktorá jej bola zo strany právneho predchodcu žalobcu reálne poskytnutá a ňou vykonanými úhradami na predmetný úver. Žalobca sa svojou žalobou domáha zaplatenia iba sumy neprekračujúcej túto výšku, keď nežiada žiadne ďalšie dohodnuté plnenia (poplatky, či úroky), ktoré by mu nebolo možné vzhľadom na vyššie uvedené priznať. Keďže si teda žalobca predmetnou žalobou uplatnil len zaplatenie sumy 680,- €. t.j. sumy nesplatenej istiny, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. 5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust. § 251 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom podľa princípu úspechu plne úspešnému žalobcovi, priznal voči žalovanej plnú náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
6. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, a to tak, že žalobný návrh zamietne v celom rozsahu ako nedôvodný a priznal žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
7. V podanom odvolaní žalovaná uviedla, že v ľavom hornom rohu zmluvy o úvere je samotný nápis „PROVIDENT“ a číslo zmluvy napísané evidentne väčším písmom, ako predmet a cena úveru. Teda predmet a cena úveru sú uvedené menším písmom, ako iná časť tejto zmluvy. V zmysle ust. § 53c Občianskeho zákonníka, toto ustanovenie sankcionuje zmluvu absolútnou neplatnosťou. Zároveň pri neplatnej zmluve sú zmluvné strany povinné vysporiadať sa v zmysle zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 Obč. zákonníka a z uvedeného dôvodu je pohľadávka žalobcu premlčaná v celom rozsahu, pretože subjektívna dvojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula dňa 05.09.2017 a objektívna trojročná premlčacia doba uplynula dňa 05.09.2018. Zároveň v súvislosti s uzatváraním zmluvy došlo k nekalému charakteru kontraktačného mechanizmu uzatvárania zmluvy o úvere, pričom žalovaná zastáva názor, že zmluva o úvere v sebe zahŕňa aj nárok na zaplatenie poplatku za poskytnutie služby komfort, čo považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
8. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne vyjadril, pričom podľa názoru žalobcu je súdom priznaný nárok v súlade s právnymi predpismi. Žalobca svoj nárok riadne odôvodnil, pričom v konaní
si uplatňoval len rozdiel medzi istinou a vykonanými úhradami. Vo vzťahu k platnosti uzatvorenej zmluvy, táto bola riadne podpísaná oboma zmluvnými stranami, pričom žalobca v konaní predložil aj potvrdenie o vyplatení finančných prostriedkov. Preto boli splnené základné zákonné predpoklady pre platnosť právneho úkonu. Na základe uvedených skutočností sa tak nemôže jednať o nárok titulom bezdôvodného obohatenia. Žalovaná sama požiadala o predčasné splatenie úveru, žalobca nemal dôvod sám požadovať takéto predčasné splatenie. Ako však vyplýva z predložených listín v súvislosti so žiadosťou žalovanej o predčasné splatenie úveru, zostatková suma predchádzajúceho úveru bola len vo výške 163,49 eur. Predmetom konania je len istina poskytnutého úveru od ktorej boli odpočítané úhrady žalovanej. Z úverovej zmluvy jednoznačne vyplýva, že pokiaľ by si žalobca uplatňoval akékoľvek príslušenstvo vrátane poskytnutia služby KONFORT, celková suma pôžičky by predstavovala sumu až vo výške 1 126,79 eur, od ktorej by boli odpočítané úhrady žalovanej. Zároveň žalobca navrhol vo svojom vyjadrení k odvolaniu, aby odvolací súd rozsudok vecne správny potvrdil a zaviazal žalovanú k náhrade trov odvolacieho konania.
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v zmysle zásad ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§ 380 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
10. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočnosti prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam poukazuje na ust. § 387 ods. 2 CSP.
11. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam odvolací súd uvádza nasledovné. Prvá odvolacia námietka spočívala v skutočnosti, že v ľavom hornom rohu zmluvy o úvere je nápis „PROVIDENT“, a tiež v ľavom hornom rohu zmluvy číslo zmluvy XXXXXXXXX. sú napísané evidentne väčším písmom ako predmet a cena úveru, a teda predmet a cena úveru sú uvedené menším písmom ako iná časť tejto zmluvy. Jedná sa o formálnu chybu vyhotovenia zmluvy, ktorú Občiansky zákonník v zmysle kogentného ust. § 53 c, sankcionuje absolútnou neplatnosťou zmluvy o úvere. Druhou podstatnou námietkou bolo, že v prípade posúdenia takejto zmluvy ako absolútne neplatnej v predmetnej veci pri neplatnej zmluve sú zmluvné strany povinné sa vysporiadať v zmysle zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 Obč. zákonníka. Z uvedeného dôvodu je pohľadávka žalobcu premlčaná v celom rozsahu, pretože subjektívna dvojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula dňa 05.09.2017 a objektívna trojročná premlčacia doba uplynula 05.09.2018. Žalobcom uplatnený nárok je teda premlčaný v celom rozsahu a žalovaný vznáša námietku premlčania. Treťou námietkou žalovanej bolo poukázanie na nekalý charakter kontraktačného mechanizmu uzatvárania zmluvy o úvere, pričom žalovaná zastáva názor, že zmluva o úvere v sebe zahŕňa aj nárok na zaplatenie poplatku za poskytnutie služby „Komfort“, ktorý konštantná judikatúra Krajského súdu v Prešove vo vzťahu k obchodnej spoločnosti Provident financial, s.r.o., považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
12. K prvej odvolacej námietke ohľadne veľkosti písma a následkov uvedenia predmetu a ceny u spotrebiteľskej zmluvy menším písmom ako inú časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí, odvolací súd konštatuje, že iba samotné uvedie názvu „PROVIDENT“, resp. uvedenie „čísla zmluvy“ väčším písmom ako je predmet a cena úveru, nespadá pod kritérium a výklad ust. § 53c Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie vyslovene pomeruje predmet a cenu zmluvy, čo sa veľkosti písma týka, s inou časťou takejto zmluvy. Výnimku uvádza pre názov zmluvy a označovanie jednotlivých častí zmluvy. Samotný nápis, a to časť obchodného mena právneho predchodcu žalobcu s textom „PROVIDENT“, resp. samotné „číslo zmluvy“, nemožno považovať za inú časť takejto zmluvy. Časťou zmluvy musí byť konkrétny súvislý text, či už o jednej alebo viacerých súvislých vetách, ktorý má aj vyvolávať právne následky pre jednotlivú zmluvnú stranu. Samotný text „PROVIDENT“ a „číslo zmluvy“ jednoznačne nemožno považovať za inú časť takejto zmluvy. Z tohto dôvodu odvolací súd nehodnotí
spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je predmetom súdneho prieskumu, ako absolútne neplatnú z dôvodu nerešpektovania ust. § 53c Občianskeho zákonníka.
13. Čo sa týka druhej odvolacej námietky spočívajúcej v tom, že súd prvej inštancie mal žalobný nárok žalobcu posudzovať podľa zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia, táto odvolacia námietka je obsahovo prepojená s prvou odvolacou námietkou, že zmluva samotná je absolútne neplatnou zmluvou. Keďže odvolací súd je toho názoru, že zmluva je platná, pričom z tohto dôvodu súd prvej inštancie nemal premlčaciu lehotu posudzovať v zmysle zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia, ale ako nárok na plnenie, súd správne posúdil námietku premlčania nároku žalobcu zo strany žalovaného, keď skonštatoval, že prvá splátka úveru bola splatná dňa 25.09.2015, pričom žaloba bola v rámci upomínacieho konania podaná dňa 22.11.2018. Súd prvej inštancie správne zohľadnil trojročnú premlčaciu lehotu, keď v rámci tejto by mohli byť premlčané splátky od 20.10.2015 do 20.11.2015, teda 8 splátok v spoločnej sume 114,64 eur. Keďže žalovaná uhradila právnemu predchodcovi žalobcu sumu v celkovej výške 180 eur, správne súd prvej inštancie započítal túto sumu na najskôr splatné splátky, v danom prípade pre splátky v období 25.09.2015 až do 20.11.2015. Pri aplikácii trojročnej premlčacej lehoty, teda žaloba podaná v rámci upomienkového konania dňa 22.11.2018 bola podaná včas, v trojročnej premlčacej lehote.
14. Čo sa týka tretej odvolacej námietky ohľadne kontraktačného procesu spotrebiteľskej zmluvy, ktorá v sebe zahŕňa aj nárok na zaplatenie poplatku za poskytnutie služby „Komfort“ a neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky vzhľadom na odôvodnenie rozsudku súdom prvej inštancie, táto námietka žalovanej je bezpredmetná. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi iba samotný nárok na istinu zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere, pričom žiadne poplatky za poskytovanie akýchkoľvek súm neboli súdom prvej inštancie žalobcovi priznané.
15. Z ustáleného skutkového stavu zisteného súdom vyplýva, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva o úvere, na ktorú sa aplikujú ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to ust. § 52 a nasl.. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať faktickú nerovnosť zmluvných strán, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu, nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany tej osoby, ktorá vykonala právny úkon s dôverou v určitý druhou stranou jej prezentovaný skutkový stav. Práve z vyššie uvedeného dôvodu bol prijatý zákon o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia o osobitných náležitostiach spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel lepšie, ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, ako sankciu pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu. Medzi takéto ustanovenia nepochybne patrí uvedenie konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch) a uvedenie výšky a počtu termínov splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch). Na to, aby bol považovaný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch stačí, že chýba jeden z údajov uvedených v tomto ustanovení. Keďže uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi účastníkmi zmluvy, ako správne konštatoval súd prvej inštancie neobsahuje, nemožno potom konštatovať splnenie písomnej formy zmluvy vo vzťahu k týmto podstatným náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, je potrebné konštatovať, že záver súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere neobsahuje povinné náležitosti ustanovené v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto sa v zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch úver považuje za bezúročný a bez poplatkov je správny. V tomto smere sa odvolací súd v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch súdu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil niektoré podstatné skutočnosti v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP.
16. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch, čo v danom dôsledku znamená, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalovanej bolo vyhodnotené ako nedôvodné, a preto bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi proti neúspešnej žalovanej v plnom rozsahu.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).