Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/66/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci maloletých detí: H. V., W.. XX.X.XXXX, E. L. V., W.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Q., za účasti rodičov: matka F.. H. V., W.. XX.X.XXXX, F. L. XXXX/XX, Q., zast. Mgr. Vladimírou Doničovou, advokátkou, Lipová 1, Humenné, a otec T. V., W.. XX.X.XXXX, M. F. T. XXXX/ X, Q., M..Č.. I. X, Q., zast. JUDr. Annou Drugdovou, advokátkou, Námestie slobody 25, Humenné, o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. -272 zo dňa 28.4.2023 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I., II., III., V. a VI.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je zmena úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej H. a maloletej L. vo vzťahu k úprave výživného a styku otca s maloletými deťmi.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Humenné č. zo dňa 18.6.2021 v časti výšky výživného, v časti zastupovania detí a správy ich majetku a v časti úpravy styku tak, že zvyšuje výživné pre maloletú H. V., W.. XX.X.XXXX zo sumy 80 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne a maloletú L. V., W.. XX.XX.XXXX zo sumy 80 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred od podania návrhu od 23.8.2022.

II. Zaostalé výživné pre maloletú H. V. za obdobie od 23.8.2022 do 28.4.2023 vo výške 224,66 eur je otec povinný uhradiť do šiestich mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Zaostalé výživné pre maloletú L. V. za obdobie od 23.8.2022 do 28.4.2023 vo výške 224,66 eur je otec povinný uhradiť do šiestich mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok majú obaja rodičia.

V. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny týždeň kalendárneho roka od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti vyzdvihne v mieste bydliska maloletých detí od matky a po skončení styku ich odovzdá matke v mieste bydliska maloletých detí. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň kalendárneho roka v utorok a vo štvrtok v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti vyzdvihne v školskom zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú alebo v mieste bydliska maloletých detí a po skončení styku ich odovzdá matke v mieste bydliska maloletých detí. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi počas letných prázdnin prvý júlový týždeň od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý tretí augustový týždeň od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti vyzdvihne v mieste bydliska maloletých detí a po skončení styku ich odovzdá matke v mieste bydliska maloletých detí.

VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. , , -6, o rodine (ďalej len „“).

4. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že naposledy bolo o výške výživného rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.zn. zo dňa 18.6.2021, ktorým bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá má právo ich zastupovať a spravovať ich majetok. Výživné bolo určené na sumu 80 eur mesačne na každé dieťa od právoplatnosti rozsudku a bol upravený styk otca s maloletými deťmi tak, že tento je oprávnený sa s maloletými deťmi stretávať každý nepárny týždeň v pondelok od 15.00 hod. do 19.00 hod., od soboty od 9.00 hod. do nedele do 19.00 hod., každý párny týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že rodičia maloletých detí sa dohodli na zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, na výške výživného. Na úprave styku sa rodičia nedohodli a o úprave styku rozhodol súd. V čase poslednej úpravy výživného bola matka maloletých detí poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 378,10 eura, neskôr 275,90 eura. Otec maloletých detí bol zamestnaný s príjmom 800 eur mesačne. Na základe predložených dokladov má súd za to, že došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí tým, že maloleté deti začali navštevovať predškolské zariadenie. Maloletá H. navštevuje predškolské zariadenie od 2.9.XXXX a maloletá L. navštevuje predškolské zariadenie od 2.9.XXXX. Nástupom do predškolského zariadenia došlo k zvýšeniu nákladov na maloleté deti najmä v tom, že je potrebné platiť poplatky za stravu, za škôlku, za rôzne akcie v škôlke, taktiež bolo potrebné nakúpiť ošatenie a obuv, ako sú prezúvky, pyžamká, oblečenie, obuv a ďalšie. Náklady na jedno dieťa (vyčíslené matkou) predstavujú sumu - 10 eur školné, cca 46 eur strava, 20 eur lieky, 70 eur oblečenie, 30 eur hygiena, 20 eur kultúrne vyžitie. Tieto náklady predstavujú sumu 196 eur mesačne na jedno dieťa. Je možné konštatovať, že tieto náklady matka vyčíslila primerane, aj keď náklady na lieky a drogériu môžu byť nižšie aj cca o 10 eur mesačne. K tomu je však potrebné pripočítať náklady na stravovanie doma vo výške minimálne 100 eur na jedno dieťa a náklady za bývanie, ktoré hradí matka vo výške 241,80 eura. Keďže bývajú traja, náklady na jedno dieťa na bývanie predstavujú sumu 80,60 eura. Spolu tak náklady na jedno dieťa sú v rozsahu minimálne vo výške cca 370 eur mesačne.

5. Matka maloletých detí do 29.10.2022 poberala rodičovský príspevok vo výške 280 eur mesačne, od 30.10.2022 do 25.2.2023 bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 98,80 eura mesačne, od 10.1.2023 sa zamestnala na dohodu s príjmom cca 200 eur mesačne. Okrem toho matka v roku 2022 poberala rodinné prídavky vo výške 51,76 eura mesačne na obe deti a v roku 2023 poberá rodinné prídavky vo výške 120 eur mesačne na obe deti. Ako svoje výdavky matka maloletých detí uviedla náklady na byt vo výške 171,18 eura v roku 2022 a vo výške 188,86 eura v roku 2023, náklady na elektrinu 28 eur mesačne, na plyn 10 eur mesačne, RTVS 4,64 eura mesačne, 10,30 eura TKR, životné poistenie 13,57 eura, 20 eur sporenie. Ďalej matka uviedla náklady na stravu vo výške 300 eur, na hygienu vo výške 30 eur, na oblečenie vo výške 50 eur mesačne.

6. Otec maloletých detí bol v roku 2022 zamestnaný v spoločnosti L. A. H., E..L.., V. do 31.1.2023. Jeho priemerný čistý príjem zo zamestnania bol v roku 2022 vo výške 9.195,92 eura. K tomu je potrebné pripočítať nemocenské dávky vo výške 387,20 eura za mesiac december 2022. Jeho príjem v roku 2022 bol tak vo výške 9.583,12 eura, t.j. 798,59 eura mesačne. Za mesiac január 2023 mu boli vyplatené

nemocenské dávky vo výške 553,10 eura a podľa potvrdenia o príjme bol jeho príjem za mesiac február a marec 2023 vo výške 1.712,52 eura, priemerný mesačný zárobok za dva mesiace predstavuje sumu 856,26 eura. Otec maloletých detí uviedol, že po rozvode manželstva prenechal bývalej manželke a maloletým deťom mestský byt, v ktorom aktuálne matka s maloletými deťmi býva. Otec si musel zabezpečiť nové bývanie, preto odkúpil polovicu bytu na ul. T. v Q. a za týmto účelom mu bol poskytnutý úver. Úver, ktorý mu bol poskytnutý vo výške 39.280 eur použil na vyplatenie predchádzajúceho úveru vo výške 11.565 eur, ktorý bol poskytnutý jemu a jeho bývalej manželke a zvyšok sumy použil na kúpu polovice bytu. Zároveň si ponížil mesačné splátky úveru na 124,67 eura. Zároveň otec na opravu bytu na ul. T. čerpal aj medziúver. Otec aktuálne býva so svojou priateľkou v byte na ul. I. v Q.. Celkové náklady na bývanie v tomto byte predstavujú sumu 295,75 eura a k tomu sa platí mesačne ešte poplatok za internet vo výške 23 eur. Zároveň je vo vyjadrení uvedené, že otec prispieva mesačne sumou 150 eur na byt, v ktorom býva. Byt, ktorý vlastní otec v podiele 1 na ul. T. v Q., aktuálne užíva osoba, ktorá za neho hradí všetky poplatky spojené s jeho užívaním vo výške 231,71 eura a 23 eur mesačne za internet. Z uvedeného vyplýva, že otec maloletých detí hradí polovicu výdavkov za bývanie v byte, kde býva, t.j. 150 eur mesačne a úver vo výške 124,67 eura mesačne. Keďže úver bol braný za účelom zabezpečenia si bývania, súd pri určovaní výšky výživného prihliadol aj na tento výdavok, pretože aj týmto úverom bol zaplatený úver, ktorý mali rodičia spoločný. Ako ďalšie výdavky otec maloletých detí uviedol náklady na telefón vo výške 35 eur mesačne, PHM 60 eur mesačne, ošatenie 30 eur mesačne, strava 120 eur mesačne, kultúrne a športové vyžitie detí 50 eur mesačne. Súd je toho názoru, že výdavky uvádzané otcom sú primerané, nie sú nijako nadhodnotené a v neposlednom rade je potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že otec maloletých detí realizuje svoj styk s deťmi a v tom čase hradí všetky ich výdavky, vrátane oblečenia a obuvi, čo otec detí preukázal jednak dokladmi a jednak fotografiami, ktoré sú v súdnom spise. Súd pri určovaní výživného podporne využil české tabuľky pre určovanie výživného pre maloleté deti (<https://www.vasevyzivne.cz/tabulka-vyzivneho/>). Z tejto tabuľky vyplýva, že výživné pre dieťa vo veku 0-5 rokov predstavuje pri dvoch vyživovacích povinnostiach 12 % z čistého príjmu povinného rodiča. Za rok 2022 súd vychádzal z čistého príjmu otca vo výške 798,59 eura, 12 % zo sumy 798,59 eura predstavuje 95,83 eura na jedno dieťa. Za rok 2023 súd vychádzal z čistého príjmu otca vo výške 856,26 eura, 12 % zo sumy 856,26 eura predstavuje sumu 102,75 eura mesačne. Súd určil výživné vo výške 100 eur mesačne na každé dieťa od podania návrhu. Po odpočítaní sumy 200 eur mesačne titulom výživného z príjmu otca, ostáva otcovi maloletých detí dostatočná suma na zaplatenie všetkých svojich ostatných výdavkov, ako aj na úhradu nákladov spojených s pobytom detí v jeho domácnosti. Vyššie bolo uvedené, že výdavky maloletých detí predstavujú sumu cca 370 eur mesačne na jedno dieťa. Z týchto výdavkov minimálne jednu tretinu uhradí otec maloletých detí (okrem výživného 100 eur mesačne sú to aj náklady spojené s pobytom maloletých detí u otca počas upraveného styku, čo môže mesačne predstavovať minimálne sumu 50 eur). Časť týchto nákladov maloletých detí môže byť pokrytá rodinnými prídavkami, ktoré poberá matka, prípadne daňovým bonusom, ktorý už otec detí nepoberá a tento si môže uplatniť matka. Vyživovaciu povinnosť má aj matka, avšak pri matke sa samozrejme zohľadňuje aj osobná starostlivosť o maloleté detí, ktorá je v tom veku okolo 70 %. Matka požadovala výživné vo výške 500 eur mesačne na obe deti. Takéto výživné nezodpovedá reálnym príjmom otca. Okrem toho je potrebné poukázať, že od poslednej úpravy výživného do podania návrhu uplynul jeden rok, a preto nedošlo k takému navýšeniu nákladov, ktoré by odôvodňovali matkou požadovanú výšku výživného. Zvýšenie výživného na sumu 100 eur mesačne pokryje aspoň časť nákladov maloletých detí týkajúcich sa navštevovania predškolského zariadenia. Takto určené výživné zodpovedá aj zárobkovým pomerom otca. Je potrebné uviesť, že až v roku 2023 sa zvýšil príjem otca cca o sumu 50 eur mesačne, v roku 2022 bol jeho príjem rovnaký ako pri poslednej úprave výživného.

7. Súd taktiež vyhovel návrhu otca na zmenu úpravy styku. Matka nesúhlasila, aby maloleté deti prespávali u otca viac ako jednu noc s odôvodnením, že sú malé. Otec sa však s maloletými deťmi riadne stretáva, maloleté deti sú na neho a jeho domácnosť zvyknuté a súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by maloleté deti nemohli u otca tráviť celý víkend, prípadne jeden týždeň letných prázdnin. Práve naopak, postupom veku by sa mal styk otca s maloletými deťmi rozširovať, aby mal aj otec dostatok priestoru na budovanie citových väzieb s deťmi a aby sa aj on mohol plnohodnotne podieľať na ich výchove a poskytovať im primeranú starostlivosť.

8. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovení a náhradu trov konania súd účastníkom nepriznal.

III. Obsah odvolania matky a vyjadrení k odvolaniu

9. V zákonom stanovenej lehote podala voči rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie matka podľa , , , (ďalej len „“). Matka nesúhlasí s výrokmi napadnutého rozsudku I., II., III. a V. Namietala, že rozsudok nie je vydaný v súlade s najlepším záujmom maloletých detí. Namietala nesprávne posúdenie a vyhodnotenie príjmu otca, ako aj jeho osobných zárobkových a majetkových pomerov, výdavkov maloletých detí a listinných dôkazov, ktoré mu boli predložené. Ďalej namietala, že súd nevykonal dôkazy, ktoré z dôvodu zistenia skutočného stavu vykonať mal a následne nerozhodol v zmysle zákonných ustanovení s riadnym odôvodnením rozhodnutia. Nesúhlasí s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v bode 18. Poukázala na to, že otec býva v byte so svojou priateľkou a jej 3 maloletými deťmi, preto výška nákladov za bývanie má byť rozpočítaná na 5 osôb, ktoré uvedený byt užívajú. Namietala, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval a vyhodnotil výdavky otca na bývanie, ako aj ďalšie výdavky účelovo predkladané otcom. Matka má za to, že okrem percentuálne určenej sumy výživného z príjmu povinného rodiča je potrebné skúmať a posudzovať aj osobné a majetkové pomery povinnej osoby, pričom súd nebral na zreteľ vlastníctvo, resp. držbu a užívanie osobných motorových vozidiel otcom, a ani skutočnosť, že nadobudol nehnuteľnosť o veľkosti podielu 1. Zdôraznila, že otec nemal záujem s matkou komunikovať ohľadom potrieb maloletých detí, neprejavoval záujem podieľať sa na úhrade ich výdavkov. Ďalej, že otec nepreukázal ako a v akej výške hradí výdavky maloletých dcér počas ich styku s ním. Vyjadrenie súdu prvej inštancie je podľa jej názoru neprijateľné vo vzťahu k štátnym sociálnym dávkam, ktoré majú suplovať vyživovaciu povinnosť otca. Súd neprihliadal na nepravidelné výdavky spojené s výletmi, voľnočasovými aktivitami, obmedzil výdavky maloletých dcér na minimum a na výdavky, ktoré sú dôležité pre ich zdravý fyzický a psychický vývin, vôbec neprihliadal. Nesúhlasí s odôvodnením, že od poslednej úpravy výživného od podania návrhu na zvýšenie výživného uplynul 1 rok, a preto nedošlo k takému navýšeniu nákladov, ktoré by mali odôvodňovať matkou požadovanú výšku zvýšeného výživného pre maloleté dcéry. K zmene pomerov došlo nielen na strane maloletých detí, ale aj na strane otca. Matka tiež nesúhlasí s tým, že súd povolil otcovi uhradiť dlžné výživné do 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, keď o to nežiadal a podľa matky má otec finančné prostriedky v dostatočnej výške. Vo vzťahu k úprave styku matka zotrvala na svojich vyjadreniach a uviedla, že nesúhlasí s tým, aby maloleté deti prespávali u otca viac ako 1 noc, nakoľko sú malé a na maloleté dcéry to negatívne vplýva. Matka musí maloleté dcéry upokojovať pred odovzdaním otcovi, ako aj po prebratí od otca. Má podozrenie, že otec s priateľkou maloleté dcéry negatívne manipulujú proti matke a dehonestujú jej osobu pred dcérami. Podľa jej názoru je súdom upravený styk predčasný a maloleté dcéry sú takto upraveným stykom vystavené dlhodobému odlúčeniu od matky, ktorej prítomnosť je žiaduca a maloletým dcéram je za matkou po dlhšom odlúčení smutno, rozľútostia sa a otec im nedovolí matku kontaktovať. Navrhla, aby odvolací súd vyhovel návrhu matky v časti výživného a v časti úpravy styku, resp. aby rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že zvýšenie výživného je v záujme maloletých detí a uznáva opodstatnenosť návrhu matky na zvýšenie výživného, keďže prichádza v čase rastúcich cien tovarov a služieb, avšak vzhľadom na relatívne krátky čas od posledného určenia výživného (jún 2021) a skutočnosť, že pomery na strane maloletých sa výrazne nezmenili, obe deti naďalej navštevujú predškolské zariadenie a tiež vzhľadom na príjem otca, nedokáže s istotou povedať, že matkou požadované sumy 250 eur na každé dieťa vychádzajú z reálnych základov. Kolízny opatrovník preto rešpektuje rozhodnutie súdu prvej inštancie a rovnako tak bude rešpektovať aj prípadné pozmeňujúce rozhodnutie odvolacieho súdu v prípade, že k nemu po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov pristúpi. Kolízny opatrovník vo vzťahu k úprave stretávania maloletých detí s otcom uvádza, že poukazuje na svoje odporúčanie nečakať na správny čas až to bude vhodné, aby maloleté deti prespávali u otca viac ako 1 noc, čomu sa podrobnejšie venoval vo svojej správe zo dňa 16.11.2022. Návrh matky považuje za nedostatočný a navrhuje, aby bol styk upravený nielen každý druhý víkend, ale aj na pár hodín počas pracovného dňa. Aj v súčasnom partnerskom vzťahu otca je k maloletým deťom pristupované s láskou a pochopením, obe maloleté deti sú v domácnosti otca plne rešpektované, je im venovaná pozornosť a kolízny opatrovník sa mal možnosť presvedčiť, že v súlade s tým sa maloleté deti cítia u otca príjemne a prespávanie uňho nevnímajú ako problém.

11. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne. Jeho príjem dosahuje v čistom sumu 798,59 eura. Má za to, že zmena pomerov nastala najmä na strane matky, ktorej pribudla vyživovacia povinnosť vo vzťahu k tretiemu dieťaťu s novým partnerom,

čo má za následok, že nemôže pracovať, ale to nemôže byť dôvodom na zvýšenie výživného pre jej bývalého manžela. Poukázal na rozhodnutie matky odovzdať mestský byt Mestu Q. a presťahovať sa s deťmi do rodinného domu jej priateľa, s ktorým má dieťa, do obce Y. W. Z., v ktorom žije spolu so svojimi rodičmi, a teda výdavky, ktoré preukazovala na bývanie v súdnom konaní, už nemusí vynakladať v takejto výške. Čiže je potrebné zohľadniť skutočnosť, že v súvislosti s presťahovaním sa matky s deťmi mimo Q. do obce Y. W. Z., znamená zvýšenie výdavkov otca na cestovanie za deťmi, nakoľko táto obec je vzdialená od Q. 12 km. Tieto zvýšené náklady si otec nespôsobil sám, ale vznikli na základe jednostranného rozhodnutia matky, preto by mali byť zohľadnené pri oprávnených výdavkoch otca. Otec sa s deťmi pravidelne stretáva, trávi s nimi čas, venuje sa im, zabezpečuje im stravu, hygienu a všetky potrebné veci. Vo vzťahu k stretávaniu uviedol, že matka počas celého súdneho konania neuviedla jeden relevantný dôvod, pre ktorý by sa nemohli stretnutia realizovať počas víkendov a tvrdenia matky vyjadrujú len jej subjektívny negatívny vzťah k otcovi maloletých detí, nie sú v súlade s objektívnou realitou, nakoľko obe dcéry s ním chcú tráviť oveľa viac času, nemajú problém prespať v jeho domácnosti a nie je pravda, že by mali byť z toho rozrušené. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

12. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedla, že zotrváva na svojich ústnych vyjadreniach, písomných podaniach a podanom odvolaní proti výrokom I., II., III. a V. S vyjadrením kolízneho opatrovníka nesúhlasí. Poukázala na správanie otca, ktorý vytvára negatívnu dusnú atmosféru, degraduje osobu matky ako rodiča pred maloletými deťmi, matka nikdy otcovi v styku nebránila a nekonala tak, aby styk obmedzovala. Matka s otcom komunikuje vždy v záujme detí. Na upresnenie matka dodala, že pomery na strane detí sa zmenili, nakoľko maloletá H. nastúpila od septembra XXXX do materskej školy, uvedenú materskú školu navštevuje aj maloletá L., s čím sú spojené náklady na stravu, školné, ošatenie, aj na lieky, nakoľko deti sú pochopiteľne chorľavejšie. Matka uvádza, že kolízny opatrovník v danom konaní v záujme maloletých detí nepristupoval, bližšie nezisťoval názor maloletých detí na priebeh styku s otcom a tieto jeho vyjadrenia nie sú aktuálne, ale len formálne. K úprave styku uviedla, že sú to už 2 roky po rozvode manželstva, matka nemohla vedieť, ako sa bude vyvíjať psychický stav maloletých dcér, najmä staršej dcéry, maloletej H.. Matka nepoznala jeho partnerku, ani to, že obaja budú na maloleté deti takto nezdravo vplývať a manipulovať s nimi. Má za to, že nie je v záujme maloletých detí, aby sa stretnutie predĺžilo až do 19-tej hodiny, nakoľko im to nabúra ich bežný denný režim, domov chodia nadmerne unavené alebo rozohrané, nevedia sa ukľudniť, nevedia ísť spať v normálnom čase. Taktiež sa párkrát stalo, že otec niektorú z dcér doviezol v stave spánku.

13. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca zotrvala na svojich ústnych vyjadreniach, písomných podaniach a podanom odvolaní. Má za to, že výdavky otca boli účelovo nadnesené, nepreukázané. Jej súčasný priateľ nie je povinný hradiť výdavky ich maloletých dcér. Tvrdenie otca v súvislosti s presťahovaním sa matky s deťmi do obce Y. W. Z. považuje za alibizmus otca vo vzťahu k jeho nárastu výdavkov na cestu za deťmi. Je predsa držiteľom viacerých osobných motorových vozidiel, s ktorými má spojené výdavky a je na mieste, aby eliminoval výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť a ktoré nemôžu mať prednosť pred výdavkami maloletých detí. Osobné motorové vozidlo, ktoré nadobudli rodičia za trvania manželstva, v súčasnosti užíva jeho priateľka, ktorá dlhoročne nikde nepracuje.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( , ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

15. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej H. a maloletej L.. Predmetom odvolacieho konania vzhľadom na odvolacie námietky matky mal. detí je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu

prvej inštancie, ktorým súd rozhodol o zvýšení výživného zo strany otca na každú z mal. dcér sumou 100 eur mesačne (výrok I.), o výške dlžného výživného (výrok II., III.), o úprave styku otca s maloletými deťmi počas bežného roka a prázdnin (výrok V.) a o trovách konania (výrok VI.).

16. Matka svoju odvolaciu argumentáciu postavila na svojom presvedčení, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil a vyhodnotil príjem otca, ako aj jeho osobné zárobkové a majetkové pomery, výdavky maloletých detí a listinné dôkazy, ktoré mu boli predložené. Vo vzťahu k styku nesúhlasí s tým, aby maloleté deti prespávali u otca viac ako 1 noc, nakoľko sú malé a na maloleté dcéry to negatívne vplýva.

17. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovacím rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku prvej inštancie, s ktorým tvorí jeden celok (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 18.07.2018).

18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel k správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Súd prvej inštancie je vo svojej rozsiahlej a zrozumiteľnej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení . Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne ( ). Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty matky v odvolaní.

19. V prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy v „najlepšom záujme dieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 19. januára 2017). Nesúhlas s plnohodnotným stykom druhého rodiča s dieťaťom môže byť relevantný len vtedy, ak je založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Ak ide o nepreukázaný alebo nepreskúmateľný dôvod, na ktorom je založený nesúhlas rodiča s pravidelným a plnohodnotným stykom druhého rodiča s dieťaťom, alebo sa v konaní preukáže, že ide o nesúhlas spočívajúci v dôvode, ktorý má pôvod len v osobe rodiča a preukázateľne nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa, súdy nemôžu na tomto nesúhlase založiť rozhodnutie. Rodič, ktorý s plnohodnotným stykom dieťaťa s druhým z rodičov nesúhlasí, by mal vierohodne preukázať dôvod svojho nesúhlasu, ktorého relevantnosť súd musí pri rozhodovaní o práve rodiča, ktorému korešponduje právo dieťaťa na plnohodnotný a pravidelný styk s rodičom, vždy skúmať. Súdy preto musia vždy citlivo a maximálne obozretne zvažovať naplnenie podmienok pre ten-ktorý model úpravy styku druhého rodiča s maloletým dieťaťom z hľadiska sledovania jeho najlepších záujmov. Je predovšetkým v záujme zabezpečenia úplného a všestranného rozvoja maloletého dieťaťa tak po citovej, rozumovej a emocionálnej stránke a vytvorenia čo najpriaznivejších podmienok pre jeho zdravý

vývoj, aby nebolo vystavované napätým situáciám, stresu, strachu a nebolo nútené čeliť emocionálnym atakom, ktoré ešte vzhľadom na svoj vek a vyzretosť nedokáže samostatne spracúvať a zvládnuť.

20. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že matka svoju odvolaciu argumentáciu týkajúcu sa úpravy styku otca s dcérami postavila na svojom presvedčení, že nesúhlasí s tým, aby maloleté deti prespávali u otca viac ako 1 noc. Matka musí maloleté dcéry upokojovať pred odovzdaním otcovi, ako aj po prebratí od otca. Má podozrenie, že otec s priateľkou maloleté dcéry negatívne manipulujú proti matke a dehonestujú jej osobu pred dcérami. Podľa jej názoru je súdom upravený styk predčasný a maloleté dcéry sú takto upraveným stykom vystavené dlhodobému odlúčeniu od matky, ktorej prítomnosť je žiaduca a maloletým dcéram je za matkou po dlhšom odlúčení smutno, rozľútostia sa a otec im nedovolí matku kontaktovať. Otec tvrdí, že obe dcéry s ním chcú tráviť oveľa viac času, nemajú problém prespať v jeho domácnosti a nie je pravda, že by mali byť z toho rozrušené.

21. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že rodičia maloletých detí nevedú spoločnú domácnosť, ich vzťah je vážne narušený, komunikácia značne konfliktná. Rodičovský konflikt sa vyostril do takej miery, že úpravu výkonu ich rodičovských práv a povinností nemožno učiniť dohodou. Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.zn. zo dňa 18.6.2021 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá má právo ich zastupovať a spravovať ich majetok. Výživné bolo určené na sumu 80 eur mesačne na každé dieťa od právoplatnosti rozsudku a bol upravený styk otca s maloletými deťmi tak, že tento je oprávnený sa s maloletými deťmi stretávať každý nepárny týždeň v pondelok od 15.00 hod. do 19.00 hod., od soboty od 9.00 hod. do nedele do 19.00 hod., každý párny týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že rodičia maloletých detí sa dohodli na zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, na výške výživného. Na úprave styku sa rodičia nedohodli a o úprave styku rozhodol súd. Styk otca s mal. dcérami prebieha v obmedzenom režime, príčiny tohto stavu prezentovali rodičia diametrálne odlišne a v rozpore so záujmom maloletých dcér.

22. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

23. Podľa , záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

24. V preskúmavanom prípade má najvyššiu prioritu najlepší záujem mal. detí. Ten vyhodnocuje súd v každej jednotlivej veci osobitne, za pomoci kritérií, demonštratívne vymedzených zákonodarcom v .

25. Odvolací súd dodáva, že pre zdravý vývin maloletých je v prvom rade potrebná konštruktívna komunikácia rodičov, bez spochybňovania schopností druhého rodiča a vzájomného osočovania. V danom prípade však táto komunikácia zo strany rodičov maloletých úplne absentuje. V zásade súd pri rozhodovaní o úprave styku dbá o to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. V posudzovanom prípade je potrebné vychádzať zo špecifických okolností, ktoré v konaní boli preukázané. Odvolací súd má zato, že v prejednávanom prípade súd prvej inštancie dostatočne a individuálne zohľadnil existujúce pomery maloletých detí a ich rodičov, pokiaľ ide o úpravu styku počas bežného roka a letných prázdnin. K odvolacej argumentácii matky je potrebné dodať, že jej predstavy o realizácii styku otca s mal. dcérami nesledujú aktuálny vek maloletých dcér. Odvolací súd tak dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie. Odvolací súd uvádza, že upravený styk súdom prvej inštancie korešponduje individuálnej

potrebe maloletých a aktuálne zisteným pomerom rodičov s dôrazom na skutočnosť, že otec má dostatočne rozvinutú rodičovskú rolu, v dôsledku čoho možno konštatovať, že pozná potreby maloletých detí aj v útlom veku. Matka nemá zasahovať do priebehu stretnutia otca s dcérami, prípadne určovať akékoľvek podmienky realizácie tohto styku, pretože matka má byť len osobou nápomocnou pri vytváraní si vzájomného vzťahu medzi dcérami a otcom. Je aj podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutné prehodnotenie negatívneho nastavenia matky voči otcovi.

26. Maloleté deti sa v prejednávanej veci stali nástrojom na vyporiadanie konfliktného vzťahu medzi svojimi rodičmi, ktorý pretrváva, kedy matka vyhľadáva rôzne zámienky na to, aby sa styk otca s dcérami nerealizoval aj s prespaním detí u otca. K uvedenému odvolací súd konštatuje, že otec má významné miesto v živote dieťaťa. Otec, či už je prítomný alebo nie, má svoje miesto v živote dieťaťa a toto miesto mu musí dať matka v rôznej podobne, či už prostredníctvom fotiek, porovnaní alebo spomienok, môže o otcovi hovoriť opisne. Nech zažila matka čokoľvek, otec nesmie byť očierňovaný a príčiny neprítomnosti otca môžu byť vysvetlené aj bez zachádzania do detailov. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že matka v podstate tvrdí, že iba ona je schopná saturovať všetky potreby detí, avšak podľa názoru odvolacieho súdu má snahu deti k sebe citovo viazať, čím im zabraňuje v ich individualizačnom procese a v možnosti vytvoriť si citový vzťah k otcovi. Napokon nebolo dokazovaním preukázané, že mal. dcéry by odmietali otca.

27. Za podstatné považuje odvolací súd dať do pozornosti vôľu otca stretávať sa s maloletými dcérami v širšom rozsahu a odôvodnený záujem na tom, aby mal rovnakú možnosť podieľať sa na starostlivosti a výchove maloletých. Skutočnosť, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení má byť zachované právo dieťaťa na starostlivosti a výchove oboch rodičov aj v prípade, ak spolu nežijú, je skôr ideálna ako reálna. Za predpokladu, že je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, vždy nastáva nerovnováha v prospech jedného z rodičov. Odvolací súd poznamenáva, že podstatnou je aj skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že by sa otec o maloleté deti nevedel postarať. Maloleté deti majú právo na oboch rodičov a odvolací súd je presvedčený, že nie je možné prijať záver z vykonaných dôkazov o tom, aby bol ohrozovaný zdravý vývoj maloletých, pokiaľ súd pristúpi k stanoveniu širšieho styku autoritatívnym rozhodnutím.

28. V súvislosti s odvolacou argumentáciou matky týkajúcou sa úpravy styku odvolací súd musí konštatovať, že matka v konaní ničím nepreukázala relevantné dôvody, ktoré by mali viesť k obmedzeniu plnohodnotného a pravidelného styku otca s maloletými dcérami. Odvolací súd zdôrazňuje, že nie je prípustné, aby súd založil svoje rozhodnutie na základe subjektívnych predstáv matky o tom, ako by mal podľa nej styk prebiehať. Odvolací súd taktiež považuje za potrebné uviesť, že podstatnou súčasťou matkinho odvolania proti úprave styku, ako aj takmer všetkých jej podaní, sú jej výhrady k nedostatočným rodičovským zručnostiam otca, čo je však v tomto konkrétnom prípade úplne prirodzené, nakoľko bolo preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, pričom nie je zabezpečený rovnocenný, plnohodnotný styk otca s dcérami, nakoľko styk sa realizoval minimálne s prespaním u otca a prebiehal len niekoľko hodín počas dňa. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že každý rodič má určitú ideálnu predstavu o tom, čo je pre jeho dieťa vhodné a čo nie, avšak základom rodičovskej zrelosti je schopnosť akceptovať aj druhého rodiča pri výchove maloletého dieťaťa, s čím súvisí aj prijatie jeho výchovných postupov, ktoré len tým, že sú odlišné, neznamenajú žiadne ohrozenie dieťaťa.

29. Odvolací súd na základe zisteného skutočného stavu veci dospel k záveru, že úprava styku súdom prvej inštancie je optimálnym riešením a prostriedkom pre vytvorenie vzťahu otca a dcér. Takto časovo nastavený styk prihliada na to, aby sa zrovnoprávnil otec a bola mu daná možnosť tráviť viac času s dcérami. Odvolací súd nenašiel dôvody pre obmedzenie rodičovského práva otca, keďže nebolo zistené, že styk s otcom negatívne vplýva na záujmy detí alebo by tu existovala odôvodnená obava z takéhoto negatívneho vplyvu.

30. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku V. o úprave styku otca s maloletými dcérami ako vecne správny potvrdil, postupom vyplývajúcim z ustanovenia , v spojení s ustanovením , akceptujúc právo mal. detí na starostlivosť oboch rodičov, keďže sú zverené len do starostlivosti matky, pri zachovaní práva otca, priblíženiu sa k zásade, aby sa rovnakou mierou mohol starať a podieľať na výchove svojich dcér, rešpektujúc ich najlepší záujem. Nejde len o celkové množstvo stráveného času s dieťaťom z hľadiska celého kalendárneho roku, ale ide aj o to, v akom období sa styk rodiča s dieťaťom uskutočňuje. Pre dieťa

a jeho budúcnosť má veľký význam, aby sa do jeho výchovy zapojili obaja rodičia tak, aby dieťa mohlo čo najviac ťažiť zo znalostí, skúseností, výchovných schopností oboch rodičov a nielen jedného z nich.

31. Spornou otázkou výkonu rodičovských práv a povinností ostáva aj výška vyživovacej povinnosti otca. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. dcér zvýšeným výživným 100 eur mesačne na každé z detí. Pri rozhodovaní zohľadnil odôvodnené potreby mal. detí aj príjmové pomery otca, ako mu to ukladá ust. . Matka s rozhodnutím súdu nesúhlasí. Po oboznámení sa obsahom spisu však odvolací súd považuje napadnutý rozsudok vo výroku o výživnom a dlžnom výživnom (I., II., III.) za vecne správny, pričom prijatý právny záver argumentuje odvolací súd nasledovne.

32. Podľa názoru odvolacieho súdu bol v preskúmavanej veci dostatočne a správne zistený skutočný stav a vec bola správne právne posúdená. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. Zo vzťahu rodičov pochádzajú dve mal. deti. Posledná úprava výživného bola realizovaná súdom prvej inštancie rozsudkom Okresného súdu Humenné č. zo dňa 18.6.2021, ktorým bolo výživné určené na sumu 80 eur mesačne na každé dieťa od právoplatnosti rozsudku. V čase poslednej úpravy výživného bola matka maloletých detí poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 378,10 eura, neskôr 275,90 eura. Otec maloletých detí bol zamestnaný s príjmom 800 eur mesačne. V čase poslednej úpravy mala maloletá H. X roky a mal. L. X roky, obe boli v predškolskom veku. V súčasnosti maloletá H. navštevuje predškolské zariadenie od 2.9.XXXX a maloletá L. navštevuje predškolské zariadenie od 2.9.XXXX. Matka maloletých detí do 29.10.2022 poberala rodičovský príspevok vo výške 280 eur mesačne, od 30.10.2022 do 25.2.2023 bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 98,80 eura mesačne, od 10.1.2023 sa zamestnala na dohodu s príjmom cca 200 eur mesačne. Okrem toho matka v roku 2022 poberala rodinné prídavky vo výške 51,76 eura mesačne na obe deti a v roku 2023 poberá rodinné prídavky vo výške 120 eur mesačne na obe deti. Otec maloletých detí bol v roku 2022 zamestnaný v spoločnosti L. A. H., E..L.., V. do 31.1.2023. Jeho priemerný čistý príjem zo zamestnania bol v roku 2022 vo výške 9195,92 eura. K tomu je potrebné pripočítať nemocenské dávky vo výške 387,20 eura za mesiac december 2022. Jeho príjem v roku 2022 bol tak vo výške 9.583,12 eura, t.j. 798,59 eura mesačne. Za mesiac január 2023 mu boli vyplatené nemocenské dávky vo výške 553,10 eura a podľa potvrdenia o príjme bol jeho príjem za mesiac február a marec 2023 vo výške 1.712,52 eura, priemerný mesačný zárobok za dva mesiace predstavuje sumu 856,26 eura.

33. Za obdobie uplynulé od posledného rozhodnutia súdu došlo k minimálnej zmene pomerov na strane mal. detí, ktoré sú naďalej v predškolskom veku, avšak je potrebné reflektovať ich nástup do predškolského zariadenia. S uvedenými argumentami súdu sa odvolací stotožňuje. V zmysle zaužívanej rozhodovacej činnosti súdov v oblasti výživného, už samotný nástup mal. detí do zariadenia predškolskej dochádzky znamená vznik výdavkov, ktoré spravodlivo odôvodňujú zaoberať sa výškou výživného. S ohľadom na rovnocenné postavenie rodičov čo do plnenia vyživovacej povinnosti, na takto zvýšených výdavkoch mal. detí by sa mali podieľať obidvaja rodičia.

34. Odôvodnené potreby mal. detí boli v konaní kvantifikované a zhrnuté v bode 17. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odvolací súd považuje súdom prvej inštancie určenú sumu na výživu každého z mal. detí 100 eur mesačne za adekvátnu ich potrebám, vzhľadom na ich predškolský vek a odôvodnené potreby. Súdom určené výživné zodpovedá matkou preukázaným výdavkom a neprevyšuje odôvodnené potreby mal. detí, nakoľko je nevyhnutné prihliadnuť aj na náklady spojené s pobytom maloletých detí u otca počas upraveného styku, čo správne uviedol súd prvej inštancie. Správny je záver súdu, že časť nákladov maloletých detí môže byť pokrytá rodinnými prídavkami, ktoré poberá matka, prípadne daňovým bonusom, ktorý už otec detí nepoberá a tento si môže uplatniť matka. Pokiaľ sú tieto potreby hradené aj z iných zdrojov (napríklad štátnych sociálnych), v žiadnom prípade to neznamená zánik vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom. Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva rodičovi či inej oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. I keď povinnosť prispievať na výživu maloletých majú predovšetkým rodičia a vyplácanie prídavkov na deti nenahradzuje plnenie tejto povinnosti, predsa len (aj úradmi alebo inštitúciami iných štátov) vyplácané rodinné prídavky (rodinné dávky, vyrovnávacie dávky alebo ich doplatok) môžu sčasti uhradiť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Súd pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa musí preto prihliadať aj na to, do akej miery sú potreby maloletého hradené z takýchto zdrojov. Uvedené bolo zohľadnené súdom prvej inštancie, keď súd zvýšil výživné zo strany otca na sumu 100 eur na každé

z detí, zohľadňujúc jeho príjem a starostlivosť počas styku s deťmi a v neposlednom rade predškolský vek detí.

35. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že otec maloletých dosahuje zo zamestnania príjem 800 eur - 856 eur mesačne. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku vo výroku o zvýšení výživného zistil, že súd prvej inštancie správne ustálil osobné a majetkové pomery oboch rodičov, a tiež odôvodnené potreby maloletých detí, z čoho mal za preukázané, že na strane otca ako povinnej osoby vo vzťahu k maloletým, sú dané pomery pre to, aby boli potreby maloletých pokryté výživným v rozsahu, v akom určil súd prvej inštancie. Odvolací súd pri určení výživného nezistil vybočenie z medzí zaužívanej rozhodovacej činnosti súdov.

36. Pre konkretizáciu výšky výživného vzal odvolací súd do úvahy české tabuľky pre určovanie výživného pre maloleté deti (<https://www.vasevyzivne.cz/tabulka-vyzivneho/>). Z tejto tabuľky vyplýva, že výživné pre dieťa vo veku 0-5 rokov predstavuje pri dvoch vyživovacích povinnostiach 12 % z čistého príjmu povinného rodiča. V kontexte uplatnených odvolacích námietok odvolací súd uvádza, že tabuľkové výživné je prostriedkom štandardizácie rozhodovacej činnosti súdov, vždy však len s odporúčacím charakterom. Jeho vytvorenie je vo svojej podstate analýzou rozhodovacej činnosti v obdobných skutkových okolnostiach, a jeho použiteľnosť v preskúmavanom prípade umožňuje blízkosť právneho prostredia Českej republiky. Zákonná úprava pre aplikáciu tabuľkového výživného nie je dôvodná, keďže nemá záväzný charakter, zároveň nahrádza aktivitu, ktorý by inak musel vykonať odvolací súd, aby nastolil princíp právnej istoty a zabezpečil vo svojej rozhodovacej činnosti, že v skutkovo obdobných veciach nebude rozhodované rozdielne. Pri zistenom príjme otca 800 eur - 856 eur mesačne v rozhodnom období, po prepočte výšky výživného 100 eur, percentuálny podiel výživného na každé z mal. detí predstavuje z celkového čistého príjmu otca cca 12 %, teda zodpovedá tabuľkovej kategorizácii pri dvoch vyživovacích povinnostiach.

37. Odvolací súd dôsledne preskúmal výpočet dlžného výživného a dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri jeho výpočte postupoval v zmysle zákona a vypočítal ho matematicky správne. Čo sa týka splatnosti dlžného výživného, súd je povinný postupovať podľa a zároveň je povinný prihliadnuť aj na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie výhody splátok nebude mať ťaživý dopad na mal. dieťa, prípadne či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach alebo dlhšej ako zákonnej lehote. Odvolací súd konštatuje, že súdom upravená splatnosť dlžného výživného spĺňa účel výživného, zároveň poskytuje otcovi primeraný čas na zabezpečenie sumy dlžného výživného.

38. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. (o zvýšení výživného), II., III. (o určení dlžného výživného), V. (o úprave styku otca s maloletými), VI. (o trovách konania) ako v závislom výroku ako vecne správny potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia , v spojení s ustanovením . Odvolacie námietky matky teda nespochybnili vecnú správnosť rozsudku v jeho napadnutých častiach.

39. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadal dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle .

40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).