Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/39/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Steelmontage s.r.o., so sídlom Bôrická cesta 3047/107, 010 01 Žilina, IČO: 46 873 121, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Michaelou Poláčkovou, LL.M., advokátkou, so sídlom Palárikova 88, 022 01 Čadca, IČO: 42 071 828, proti žalovanému: P. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., XXX XX P. L. E., zastúpenému zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Róbert Mendel s.r.o., so sídlom Sidónie Sakalovej 190, 014 01 Bytča, IČO: 47 256 591, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 7.269,60 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -352 zo dňa 5. októbra 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -352 zo dňa 5. októbra 2018 v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7.269,60 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 7.269,60 Eur od 06.02.2018 do zaplatenia a vo výroku, podľa ktorého sa žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozhodnutia, p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7.269,60 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 7.269,60 Eur od 06.02.2018 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Samostatným výrokom žalobu v časti úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 7.269,60 Eur od 15.07.2016 do 05.02.2018 zamietol. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na žalobu žalobcu v spojení s pripustenou zmenou uznesením zo dňa 19.07.2018 (č.l. 290 spisu), ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 7.269,60 Eur spolu s úrokmi z omeškania a náhrady trov konania titulom vydania bezdôvodného obohatenia, na tom skutkovom tvrdení, že žalovaný užíval krovinorez žalobcu bez primeraného protiplnenia v čase od 15.07.2016 do 24.10.2017, t.j. 466 kalendárnych dní.

3. Okresný súd mal zistené, že spoločnosť žalobcu vznikla dňa 04.10.2012 ako spoločnosť jediného spoločníka - žalovaného, ktorý bol aj jediným konateľom žalobcu, a to do 03.09.2015, kedy do spoločnosti vstúpil ďalší spoločník, ktorý sa stal zároveň druhým konateľom. Žalovaný bol konateľom do 30.06.2016. Po skončení funkcie bol žalovaný listom zo dňa 13.07.2016 vyzvaný žalobcom k vráteniu

technických zariadení spoločnosti žalobcu, ktoré mal vo faktickej dispozícii a bol povinný ich spoločnosti vrátiť (č.l. 5 spisu), ktorá výzva bola žalovanému doručovaná dňa 13.07.2016, čo vyplývalo z podacieho lístka (č.l. 6-7 spisu). Žalobca si voči žalovanému uplatnil vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie krovinorezu za obdobie od 15.07.2016 do 24.10.2017, pričom dobu počítal od 15.07.2016, kedy žalovaný listom z toho dňa odmietol vrátiť krovinorez, do dňa jeho odobratia exekútorom. V exekučnom konaní sp. zn. došlo dňa 24.10.2017 k vykonaniu odobratia hnuteľných vecí vo vlastníctve žalobcu na mieste trvalého pobytu žalovaného, a to okrem iného aj krovinorezu benzínového MS (č.l. 15 spisu). Okresný súd mal preukázané, že predmetný krovinorez bol zakúpený dňa 05.06.2014 za sumu 299,90 Eur, pričom výdavkový doklad bol zaevidovaný v účtovníctve žalobcu.

4. Žalovaný potvrdil, že predmetný krovinorez zakúpil v roku 2014, pričom uviedol, že nemá vedomosť, či doklad o kúpe zaúčtoval v účtovníctve žalobcu. Taktiež uviedol, že krovinorez zakúpil na svoje súkromné účely, pričom žalobca ho nepotreboval, ani ho nikdy neužíval a ak bola nejaká zmluva so žalobcom, tak jej súčasťou nebol krovinorez. K tomuto okresný súd poukázal na nelogickosť a špekulatívnosť tvrdenia žalovaného, keďže on zakúpil krovinorez a predkladal doklady do evidencie účtovníctva, pričom v tom čase bol jediným konateľom a spoločníkom žalobcu, dokonca potvrdil, že daný doklad predkladal on do účtovníctva. Zároveň okresný súd poukázal na rozpor tvrdenia žalovaného, keďže na jednej strane tvrdil, že krovinorez kúpil z vlastných prostriedkov pre súkromné účely, ale na výzvu žalobcu na vrátenie krovinorezu uviedol, že ho nemôže vrátiť, lebo ho používa na základe zmluvy o prenájme. Pokiaľ žalovaný následne uviedol, že medzi ním a žalobcom bola zmluva o prenájme na krovinorez za odplatu, pričom bola medzi nimi dohoda o úľave, tak okresný súd poukázal na to, že hoci žalovaný bol v tom čase jediným spoločníkom a konateľom žalobcu, nevedel uviesť nič konkrétne ohľadom údajnej dohody medzi ním ako fyzickou osobou a žalobcom, za ktorú konal výlučne on. Z ničoho nevyplývala odplata, či poskytnuté plnenie za užívanie krovinorezu. Podľa okresného súdu nebolo možné akceptovať stav, že spoločník a konateľ v jednej osobe si zapožičia hnuteľnú vec od spoločnosti a užíva ju na súkromné účely, resp. pre iné podnikateľské účely, avšak bez akéhokoľvek protiplnenia a následne ho odmietne vrátiť naspäť s tvrdením, že ho potrebuje. Okresný súd uzavrel, že žalovaný nepreukázal žiadnu zmluvu o prenájme krovinorezu, a pokiaľ tvrdil nejakú zmluvu v ústnej forme, ktorá mala byť uzavretá s ním a so žalobcom, za ktorého konal výlučne iba žalovaný, nevedel uviesť žiadne podrobnosti zmluvy, žiadne náležitosti. Preto okresný súd vyhodnotil, že nebola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá žiadna zmluva.

5. Podľa okresného súdu, keďže krovinorez je vo vlastníctve žalobcu a žalovaný ho svojvoľne užíval, v podstate využil/zneužil svoje postavenie konateľa a spoločníka v tom čase u žalobcu, bol nárok žalobcu opodstatnený, keď požadoval protiplnenie za poskytnutie krovinorezu. Okresný súd poukázal na to, že aj zástupca žalovaného zdôraznil, že krovinorez nikdy neslúžil žalobcovi na výkon podnikateľskej činnosti a ihneď po zakúpení krovinorezu ho užíval žalovaný na súkromné účely a mal ho vo svojej dispozícii. Na posúdenie žalobcovho nároku okresný súd odkázal na ust. , , veta prvá, .

6. Žalobca trval na tom, že bol v kríze v období od 06/2016, čo preukázal aj tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. ako žalobca bol oslobodený od súdnych poplatkov pre nedostatok financií. Žalovaný bol z funkcie konateľa odvolaný ku dňu 29.06.2016, čo bolo potvrdené aj rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 31.05.2018, sp. zn. a bol povinný vrátiť všetok majetok žalobcu, ktorý držal. Žalovaný trval na tom, že všetky ustanovenia § 67a - 67k sa týkajú spoločnosti v kríze a žalobca nepreukázal krízu.

7. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu a žalovaného okresný súd uviedol, že s účinnosťou od 01.01.2016 bol zavedený inštitút kríza do upravená v - 67k , pričom všetky tieto ustanovenia sú pod spoločným názvom Kríza. Z toho dôvodu je nutné vyvodiť, že celá táto úprava v danej časti sa týka krízy definovanej v . Považoval za nutné poukázať na to, že zákaz vrátenia vkladov slúži práve efektívnej ochrane veriteľov pred zneužívaním tohto privilégia, pretože zabraňuje tomu, aby spoločníci, s výnimkou vyplácania zisku, získavali akékoľvek výhody na úkor majetku spoločnosti. Predmetom ochrany nie je konkrétny predmet vkladu, ani jemu zodpovedajúca peňažná suma, ale chránený je obchodný majetok spoločnosti ako taký, a to bez ohľadu na to, či ho spoločnosť nadobudla na základe poskytnutia vkladov zo strany spoločníkov alebo z iného titulu. Neoprávnené vrátenie vkladu je predpokladané na

základe okruhu vzťahov - bezodplatné právne vzťahy, v rámci ktorých kapitálová spoločnosť poskytne spoločníkovi plnenie bez nároku na akékoľvek protiplnenie. V prípade porušenia zákonného zákazu vrátenia vkladu spoločníkovi kapitálovej spoločnosti je sankciou povinnosť spoločníka vrátiť spoločnosti hodnotu neoprávnene vráteného vkladu. Vrátenie neoprávneného vkladu späť sa spravuje podľa zásad bezdôvodného obohatenia. Hodnota vráteného vkladu sa určuje podľa zásad v a . Vrátenie neoprávnene vráteného vkladu nie je možné odpustiť.

8. Hoci žalobca v 2.časti žaloby uvádzal právnu charakteristiku pozostávajúcu z citácie zákonných ustanovení, okresný súd uviedol, že strany konania nie sú povinné uvádzať zákonné ustanovenia, nakoľko súd vec právne posudzuje a aplikuje príslušné zákonné ustanovenia podľa obsahu žaloby. Žalobca v 3. časti žaloby jednoznačne uviedol, že sa domáha bezdôvodného obohatenia, keďže žalovaný užíval hnuteľnú vec žalobcu bez poskytnutia protiplnenia.

9. Okresný súd uzavrel, že tým, že žalovaný ako spoločník a konateľ žalobcu v tom čase užíval krovinorez minimálne 466 dní bez odplaty, ktorú skutočnosť ničím nepreukázal a z ničoho ani nevyplývala, došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. Považoval za neprípustné konanie žalobcu prostredníctvom žalovaného zakúpiť krovinorez, zaevidovať ho do účtovníctva žalobcu a poskytnúť svojej osobe na súkromné účely, resp. na podnikateľské účely žalovaného bez akejkoľvek odplaty žalobcovi. Sám žalovaný potvrdil, že užívanie zariadenia bolo za odplatu, ale žiadnu nepreukázal, pričom bolo nepochybné, že krovinorez užíval minimálne od 15.07.2016 do 24.10.2017 na súkromné účely a za účelom výkonu svojho živnostenského oprávnenia, ako uviedol. Vzhľadom k tomu, že došlo k bezdôvodnému obohateniu bez ohľadu na to, či žalobca bol v kríze alebo nie, je povinný žalovaný vrátiť žalobcovi peňažnú náhradu za „nájom“.

10. Žalobca predložil potvrdenia viacerých subjektov poskytujúcich krovinorez o výške nájmu, teda zistil hodnoty plnenia na relevantnom trhu, a to spol. RAMIRENT spol. s r.o. uviedla cenu denného požičovného 13 Eur denne bez DPH, s DPH 15,60 Eur, spol. s.r.o. 24 Eur denne s DPH, BESTRENT s.r.o. sumu 15 Eur denne + DPH, BORAK BUILDING-SK, s.r.o. cena 24 Eur s DPH denne, spol. ADACOM cena 20 Eur za deň a 1 Euro za lanko na deň (č.l. 19-23 spisu). Žalobca na základe zisteného denného požičovného požaduje od žalovaného sumu 15,60 Eur za deň po dobu 466 dní. Okresný súd posúdil, že priemerná suma zo zisteného denného požičovného je vyššia, než si žalobca uplatnil, avšak bol viazaný rozsahom žaloby, ktorý nesmel prekročiť, preto posúdil danú sumu za primeranú ako denné požičovné. Pokiaľ žalobca uviedol, že nie je rozhodujúce, o aký krovinorez konkrétne ide, nakoľko všetky plnia ten istý účel a rozdiel je akurát vo výrobcovi, značke, čo však pri dennom nájme nie je rozhodujúce a žalovaný uvedené nerozporoval, potom okresný súd danú skutočnosť posúdil za nespornú v zmysle .

11. Okresný súd vyhodnotil, že nárok žalobcu je opodstatnený, ako aj uplatnená výška 15,60 Eur ako denný nájom krovinorezu. Keďže žalovaný mal v užívaní daný krovinorez minimálne 466 dní, t.j. od 15.07.2016 do 24.10.2017, kedy mu bol odobratý, hoci v skutočnosti ho mal odo dňa kúpy, ako sám uviedol, priznal žalobcovi odplatu 15,60 Eur za každý deň užívania krovinorezu žalovaným za uplatnené obdobie. Pokiaľ aj žalovaný krovinorez nevyužíval každý deň, napriek tomu ho mal vo svojom držaní neustále bez prerušenia za účelom využívania jeho osobou pre súkromné účely, či pre účely výkonu jeho živnostenského oprávnenia. Keďže nepochybne ho mal k dispozícii 466 dní, bol povinný zaplatiť odplatu vo výške 466 dní x 15,60 Eur, t.j. 7.269,60 Eur. Okresný súd poukázal i na to, že daná odplata síce niekoľkonásobne prevyšuje hodnotu krovinorezu, ale to je už následok nájmu, čoho si nájomca musí byť vedomý. Ak žalovaný tvrdil existenciu zmluvy o nájme, túto ničím nepreukázal, a pokiaľ namietal výšku denného nájmu, nepreukázal inú hodnotu, inú cenu, inú odplatu, preto okresný súd s poukazom na Čl. 8, a posúdil žalobcom predložené ceny požičovného za hodnoverné a nesporné.

12. K výsledkom dokazovania okresný súd poukázal na ust. v spojení i s Čl. 11 ods. 4 a s Čl. 15 . Okresný súd zhrnul, že žalovaný je povinný poskytnúť odplatu podľa zásad bezdôvodného obohatenia, keďže užíval bez protiplnenia krovinorez, ktorý je vo vlastníctve žalobcu, a to bez ohľadu na to, že žalovaný osobne krovinorez zakúpil, avšak užíval ho pre svoje potreby napriek tomu, že bol vo vlastníctve žalobcu, dokonca ho odmietal vrátiť žalobcovi. Žalovaný síce tvrdil ústnu zmluvu so žalobcom, ktorá nebola preukázaná, tvrdenia žalovaného okresný súd považoval za spochybnené a nehodnoverné, keďže nevedel uviesť ani náležitosti zmluvy, či špecifikovať odplatu a keďže nebola preukázaná zmluva, je povinný platiť obvyklú cenu nájmu. Výšku denného požičovného

obdobného zariadenia okresný súd zistil z listín predložených žalobcom, z ktorých vyplývala bežná cena požičovného na trhu. Okresný súd posúdil uplatnenú výšku za primeranú, a to bez ohľadu na nákupnú hodnotu zariadenia. Žalovanému nič nebránilo zakúpiť si krovinorez svoj vlastný, resp. uzatvoriť riadne platnú zmluvu o prenájme so všetkými náležitosťami, napriek tomu zakúpil za žalobcu krovinorez, čo zaevidoval do nákladov žalobcu, avšak krovinorez si ponechal u seba a užíval ho pre svoje účely. Skutočnosť, že žalobca krovinorez nepotreboval, nemala vplyv na rozhodnutie okresného súdu. Nepochybne išlo o majetok žalobcu užívaný inou osobou bez odplaty, bez poskytnutia protiplnenia, a to bez ohľadu na to, že takou osobou bol žalovaný ako vtedajší spoločník a konateľ. Žalovaný nepreukázal žiadne svoje tvrdenie ohľadom odplaty. Pokiaľ namietal výšku nájomného, nepreukázal inú výšku, jeho námietky boli neúčinné v zmysle . Predložené listiny - inzercie sa týkali predaja krovinorezu, čo je nutné rozlišovať od požičovného a nemožno prihliadať na hodnotu krovinorezu. Žalobca tvrdil, že na výšku požičovného nemá vplyv, aký typ krovinorezu je použitý, čo nebolo protistranou rozporované a namietané. Pokiaľ žalovaný namietal výšku za deň a za rok, že pôjde o odlišnú cenu s ohľadom na dĺžku trvania nájmu, okresný súd túto obranu posúdil ako účelovú, keď žalovaný inú výšku, a to ani dennú, ani ročnú nepreukázal.

13. Žalobca požadoval aj úroky z omeškania od 15.07.2016. Okresný súd poukázal na ust. , nariadenia vlády SR č. . Z dôvodu, že žalovaný neposkytol plnenie požadované žalobcom, dostal sa do omeškania, avšak okresný súd posúdil začiatok omeškania od nasledujúceho dňa po doručení výzvy žalovanému na zaplatenie. Keďže osobitná výzva na danú sumu nebola preukázaná, v zmysle ustálenej súdnej praxe takú výzvu nahrádza žaloba, ktorá bola žalovanému doručená dňa 05.02.2018. Preto okresný súd priznal úroky z omeškania až od 06.02.2018 a za obdobie od 15.07.2016 do 05.02.2018 úroky nepriznal a v tejto časti žalobu zamietol. Uplatnenú výšku úrokov z omeškania okresný súd posúdil za primeranú v zmysle platných právnych predpisov bez ďalšieho osobitného dokazovania vzhľadom na znenie .

14. Pokiaľ žalobca doručil podanie s tvrdením, že žalovaný sa dostal do omeškania od 28.10.2017, t.j. od nasledujúceho dňa po podaní žaloby, a tým žiadal opraviť rozhodnutie, tak okresný súd poukázal na to, že je viazaný rozhodnutím, ktoré vyhlásil okamihom vyhlásenia, pričom pri vyhlásení nedošlo k takej nesprávnosti, ktorú by bolo možné odstrániť opravným uznesením. Zároveň zdôraznil, že posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania nie doručením žaloby okresnému súdu, ale nasledujúcim dňom po doručení žaloby žalovanému, a to s poukazom na zaužívanú súdnu prax, podľa ktorej takto doručenú žalobu žalovanému možno považovať za výzvu na zaplatenie. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 05.02.2018.

15. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd aplikoval ust. , Čl. 4 v spojení s , . Žalobca bol v konaní v rozsahu istiny úspešný. Jeho neúspech bol iba v časti uplatnených úrokov z omeškania za obdobie od 15.07.2016 do 05.02.2018, teda len v nepatrnej časti, keďže sa jednalo len o príslušenstvo za určité obdobie. Preto okresný súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % bez posudzovania pomeru úspechu a neúspechu vzhľadom na Čl. 4 . O konkrétnej výške súd rozhodne až samostatným uznesením po právoplatnosti konečného rozhodnutia vo veci samej.

16. Proti tomuto rozsudku, a to jeho prvému a tretiemu výroku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom zástupcu z dôvodov podľa , a . Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďa1šie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný poukázal na to, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia žalovanej sumy s odvolaním sa na ustanovenia a , kde sa okrem iného v uvádza, že „za vrátenie vkladu sa považuje aj plnenie bez primeraného protiplnenia, poskytnuté spoločnosťou na základe právneho úkonu dojednaného so spoločníkom alebo v jeho prospech, bez ohľadu na formu dojednania alebo platnosť“ a v sa uvádza, že „hodnota vkladu vráteného v rozpore s týmto zákonom sa musí spoločnosti podľa zásad o bezdôvodnom obohatení vrátiť späť, a to v rozsahu medzi protiplnením skutočne poskytnutým a protiplnením, ktoré by bolo ponúkané ako primerané“. V zmysle uvedených ustanovení sa teda jedná o samostatný nárok, ktorý nie je totožný s nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný poukázal na to, že vo vzťahu k podanej žalobe sa okresný súd na

prvom pojednávaní vysporiadal s právnou argumentáciou žalobcu a žalovaného, pokiaľ sa sporili o to, či pre uplatnenie nároku v zmysle vyššie citovaných ustanovení sa vyžaduje, aby bola alebo nebola spoločnosť v kríze, čo bol následne jeden z dôvodov, prečo sa pojednávanie odročilo. Žalobca existenciu krízy okresným súdom v poskytnutej lehote nepreukázal a ani následne na pojednávaní, čo žalovaný vyhodnotil ako dôvod na zamietnutie žaloby, nakoľko žalobca nepreukázal právny základ žalobného návrhu. Z uvedeného žalovaný nepovažoval ani za potrebné predkladať dôkazy smerujúce k výške požadovaného plnenia a vyjadril sa len všeobecne, a to, že je neprimeraná a nepreukázaná. Domnieval sa, že vzhľadom k tomu, že žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom ustanovení a , čo je iný nárok ako vydanie bezdôvodného obohatenia, vyžaduje sa aj splnenie a preukázanie iných právnych predpokladov, mal byť zo strany okresného súdu na skutočnosť, že bude nárok posudzovať ako bezdôvodné obohatenie upozornený, nakoľko táto skutočnosť má jednoznačne vplyv na charakter a obsah predkladaných dôkazov.

17. Napriek uvedenému sa žalovaný domnieval, že krovinorez neužíval bez právneho dôvodu a tento mal vo svojej držbe na základe dohody medzi žalobcom a žalovaným uzatvorenej v čase, keď bol krovinorez zakúpený. Krovinorez bol zakúpený vyslovene preto, aby ho žalovaný užíval na svoje účely a je zrejmé a nepoprel to ani žalobca, že žalobca pre výkon svojej činnosti krovinorez nikdy nepotreboval. Žalovaný mal za to, že nebol splnený základný predpoklad vzniku bezdôvodného obohatenia, a to užívanie veci bez právneho dôvodu. Z rozhodnutia totiž jednoznačne nevyplýva, ktorý predpoklad vzniku bezdôvodného obohatenia mal byť naplnený.

18. Pokiaľ ide o samotnú výšku „bezdôvodného obohatenia“, tak v tomto smere okresný súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, keď uviedol, že žalovaný nepreukázal inú výšku, a preto nárok žalobcovi priznal vo výške žalovanej sumy, pričom pri jej určení vychádzal z informácií od subjektov, ktoré na trhu prenajímajú podobné veci. Ako žalovaný uviedol na pojednávaní, podľa jeho názoru nie je možné určiť výšku „bezdôvodného obohatenia“ bez vypracovania odborného vyjadrenia alebo znaleckého posudku. Pravdepodobne by bolo možné aj s malými výhradami postup okresného súdu akceptovať, ak by sa ceny určené uvedenými subjektmi týkali rovnakej veci, resp. bola by najmä zohľadnená skutočnosť, že žalovaný mal vec užívať dlhšie ako jeden rok. Pokiaľ ide o výšku žalovanej sumy, jej priznanie vzhľadom na okolnosti prípadu je v rozpore s dobrými mravmi, zásadami poctivého obchodného styku a jej priznanie súdom je v rozpore s ustanovením Čl. 2 ods. 1 . Ak žalobca žiadal, aby mu žalovaný zaplatil za používanie krovinorezu, ktorý žalobca pre výkon jeho činnosti nepotrebuje a nikdy nepotreboval a na takýto účel ani nebol zakúpený, ktorého hodnota je 100-krát nižšia ako je hodnota požadovaného plnenia, ktorý žalovaný kúpil ešte predtým, ako druhému spoločníkovi bezodplatne previedol polovicu obchodného podielu a on sa stal konateľom, tak priznanie nároku vo výške žalovanej sumy žalobcovi je nespravodlivé. Žalovaný mal za to, že okresný súd sa nekriticky stotožnil s tvrdeniami žalobcu, osvojil si ním produkované dôkazy a z nich vyplývajúce závery. Mal za to, že okresný súd mu mal oznámiť, že bude nárok žalobcu právne kvalifikovať inak a mal žalovanému dať možnosť predkladať dôkazy a využiť prostriedky procesnej obrany, ktorými by žalovaný na túto zmenu reagoval. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť s priznaním náhrady trov konania, alternatívne zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

19. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne v podaní zo dňa 28. novembra 2018 (č.l. 413 spisu), v ktorom oznámil, že sa vzdáva práva podať vyjadrenie k odvolaniu žalovaného, nakoľko obsah odvolania nezodpovedá súdnemu spisu a priebehu konania s procesnou a dôkaznou pasivitou žalovaného.

20. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) postupom bez nariadenia pojednávania prejednal vec v medziach ust. , a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. , bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 7.269,60 Eur spolu s príslušenstvom a v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

21. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -507 zo dňa 15.08.2019, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného

uznesenia dňa 17.09.2019 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

22. Primárne krajský súd uvádza, že pri posudzovaní odvolacích dôvodov žalovaného, vychádzal zo skutkového stavu zisteného okresným súdom, ktorým bol viazaný podľa , keďže neboli zistené dôvody pre zopakovanie dokazovania vykonaného pred okresným súdom, ani pre doplnenie dokazovania. Okresný súd na posúdenie žalobcovho nároku v rozsahu uplatnených prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany a v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie. Dodáva odvolací súd, že rozsudok okresného súdu posudzoval len v rozsahu a z tých odvolacích dôvodov, ktoré boli vyjadrené v odvolaní žalovaného zo dňa 31.10.2018 (č.l. 394 - 401 spisu) za aplikácie , .

23. K odvolacím dôvodom žalovaného krajský súd uvádza, že ani jeden z nich nebol relevantný, preto nemohol vyvolať zmenu rozsudku okresného súdu v napadnutých výrokoch. Predmetom sporu bolo vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným, ktorého vydania sa žalobca domáhal na tom základe, že žalovaný užíval krovinorez vlastnícky patriaci žalobcovi za obdobie od 15.07.2016 do 24.10.2017 bez akejkoľvek odplaty, resp. primeraného protiplnenia. Žalobca svoj nárok odôvodňoval i odkazom na ust. v spojení s s tvrdením, že v danom prípade si uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože žalovaný bez primeraného protiplnenia, ktoré je spoločnosť povinná vymáhať, toto spoločnosti nevrátil.

24. V prvom rade k námietke žalovaného, že pre argumentáciu žalobcu týkajúcu sa aplikácie ust. a bolo základom preukázať, že žalobca musí byť v kríze a preukázať túto krízu, tak krajský súd poukazuje na tieto rozhodné ustanovenia a uvádza, že boli do doplnené ust. a doplňujúce detailnú úpravu zákazu vrátenia vkladov, ktoré rozšírili výklad tohto inštitútu. Do prijatia tejto novely úpravu zákazu vrátenia vkladov obsahoval v rámci osobitnej úpravy spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti vo forme všeobecne formulovaného zákazu vrátenia vkladov spoločníkom. Ustanovenia a , i keď sú systematicky zaradené v v rámci ustanovení upravujúcich spoločnosť v kríze, sú však ustanoveniami, ktoré sú novým prostriedkom ochrany pre spoločníkov pred nežiaducimi právnymi úkonmi spoločnosti. Za zakázané vrátenie vkladu sa v zmysle právnej úpravy považuje akýkoľvek právny úkon, ktorý spoločnosť uskutoční so spoločníkom alebo na účet spoločníka bez primeraného protiplnenia. Pre naplnenie podmienok zakázaného vrátenia vkladu zákonná úprava nevyhnutne nepredpokladá súvislosť medzi právnym dôvodom vzniku transakcie a vkladom spoločníka v spoločnosti, pretože podmienky skutkovej podstaty zakázaného vrátenia vkladu nespočívajú v jeho obsahu, ale v subjekte a objekte. Teda, aby určitý právny úkon mohol vôbec naplniť podmienky zakázaného vrátenia vkladu, musí ísť o právny úkon medzi spoločnosťou a spoločníkom, resp. v jeho prospech. Právnym následkom porušenia zákazu vrátiť vklad, je vznik povinnosti osoby, ktorá plnenie predstavujúce neoprávnený vklad prijala, tento vklad vrátiť späť spoločnosti. Zákaz vrátenia vkladu ako jeden z prvkov tvoriacich obsah zásady reálneho vytvorenia a zachovania základného imania je vyjadrením ochranou garančného pôsobenia základného imania spoločnosti pri jej podnikateľskej činnosti a premieta sa aj do vzťahu spoločník - spoločnosť, spoločník - veriteľ. Tento zákaz vrátenia vkladu pre kapitálové spoločnosti je prostriedkom ochrany bez ohľadu na to, či spoločnosť je alebo nie je v kríze. Povinnosť vrátiť neoprávnene vrátený vklad spoločnosti vzniká momentom, kedy bol tento poskytnutý zo strany spoločnosti v rozpore s . Teda v zmysle zákonnej úpravy pre vznik povinnosti vrátiť vklad nie je nutné, aby transakcia predstavujúca zakázané vrátenie vkladu spôsobila tretej osobe škodu, prípadne aby ohrozila, či sťažila vymáhateľnosť nárokov voči spoločnosti. V mene spoločnosti je povinný vymáhať vrátenie neoprávnene vráteného vkladu štatutárny orgán. Znenie nevyžaduje, aby spoločníkovi neoprávnene vrátený vklad rovnocenne zodpovedal peňažnému alebo nepeňažnému vkladu spoločníka do kapitálovej spoločnosti a taktiež pre posudzovanie zákazu vrátenia vkladu nemá význam skutočnosť, či spoločník už svoj vklad skutočne poskytol alebo nie. Predmetom ochrany totiž nie je konkrétny predmet vkladu, ani jemu zodpovedajúca peňažná suma, ale chrániť obchodný majetok spoločnosti ako taký. Plnenie, ktoré je možné subsumovať pod zákaz vrátenia vkladu, je možné definovať ako peňažné alebo nepeňažné plnenie alebo záväzok na plnenie z obchodného majetku kapitálovej spoločnosti v prospech spoločníka kapitálovej spoločnosti alebo inej zákonom určenej osoby, ktoré nie je osobitne upravené v druhej časti a za ktoré spoločník kapitálovej spoločnosti neposkytuje primerané protiplnenie.

Za prijatého výkladu krajským súdom, že ust. a len dopĺňajú detailnú úpravu zákazu vrátenia vkladu, v danom prípade úpravu vyplývajúcu z , potom skutočnosť, či spoločnosť žalobcu, t.j. žalobca, bol alebo nebol v kríze, nebola rozhodnou v danom prípade a netvorila právny základ žalobného nároku žalobcu.

25. Z vyššie uvedeného záveru, potom v danom prípade okresný súd uplatnený nárok žalobcu správne posudzoval v súlade so zásadami bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ žalovaný namietal, že okresný súd posudzoval uplatnený nárok ako bezdôvodné obohatenie bez toho, aby bol žalovaný na to upozornený, zvýrazňuje odvolací súd, že žalovaný bol uznesením Okresného súdu Žilina č.k. -96 zo dňa 5.4.2018 poučený podľa , v spojení s , , ktoré uznesenie mu bolo doručené podľa doručenky na č.l. 97 spisu dňa 30.4.2018, pričom sám právny zástupca žalovaného do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 05.10.2018 uviedol, že nenavrhuje žiadne dôkazy. Pokiaľ právny zástupca žalovaného v písomnom podaní zo dňa 23.7.2018 na č.l. 215, 216 spisu uviedol, že „vyhradzujeme si právo navrhnúť ďalšie dôkazy až po tom, ako sa oboznámime s dôkazmi, ktoré sa žalobca chystá doložiť do spisu a ktoré majú preukázať ním tvrdenú skutočnosť o tom, že spoločnosť sa nachádza v kríze“, tak bol to rovnako žalovaný, ktorý sa posledného pojednávania konaného dňa 05.10.2018 zúčastnil, bol poučený o procesných právach a povinnostiach a ako strana sporu mal právo predkladať, označovať dôkazy a tvrdiť relevantné skutočnosti. Predsa pokiaľ žalobca argumentoval ustanovením v spojení s , ktoré samotné zákonné ustanovenie upravuje, že v súvislosti so spôsobom neoprávneného vrátenia vkladu je možné požadovať peňažné alebo nepeňažné plnenie, a to v súlade so zásadami bezdôvodného obohatenia, potom bol to žalovaný, ktorý vo vzťahu k žalobcom tvrdeným predpokladom mal označiť a poskytnúť tvrdenia na preukázanie opaku, k čomu zo strany žalovaného nedošlo.

26. Odvolací súd konštatuje, že skutkový stav na základe dôkaznej povinnosti sporových strán bol okresným súdom zistený v potrebnom, dostatočnom rozsahu k tomu, aby bola vyhodnotená dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku, ako aj procesná obrana žalovaného. Podľa obsahu spisového materiálu, z ktorého vyplýval priebeh konania, dokazovania, nie je možné súhlasiť so žalovaným ako odvolateľom, že by pri hodnotení výsledkov dokazovania bol zaujatý nerovnaký prístup k sporovým stranám, resp. že to bol súd, ktorý mal upozorňovať žalovaného, akým spôsobom bude uplatnený nárok posudzovať. Tak žalobca, ako aj žalovaný mali okresným súdom vytvorené rovnaké podmienky v uplatňovaní svojich práv, k plneniu si dôkaznej povinnosti, resp. v uplatňovaní svojej procesnej obrany. Ani k jednej zo sporových strán nebol okresným súdom uskutočnený zvýhodňujúci prístup, resp. postup. To, že niektorá zo sporových strán nepreukáže svoje tvrdenie, a preto je neúspešná v spore, predsa nie je porušením zásady rovnosti strán. Ani pri hodnotení výsledkov dokazovania, ktoré uskutočnil okresný súd, nedošlo k nerovnakému prístupu zo strany okresného súdu, pretože všetky dôkazy vykonané pred okresným súdom, tento súd hodnotil za dôslednej aplikácie , , a to každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo počas konania pred okresným súdom vyšlo najavo.

27. Odvolací súd súhlasí so záverom okresného súdu uvedeným v odseku 20., 21. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že žalovaný v rámci svojej obrany nepreukázal tvrdenie, že užíval krovinorez na základe dohody medzi ním ako fyzickou osobou a žalobcom, keďže žalovaný nepreukázal existenciu právneho úkonu preukazujúceho oprávnenosť tohto užívania. Žalovaný založenie právneho vzťahu so žalobcom, ktorý by bol dôvodom pre užívanie predmetného krovinorezu po dobu 466 dní, nepreukázal. Tvrdenia žalovaného, že predmetný krovinorez užíval na základe ústnej dohody žalobca poprel a žalovaný iný dôkaz na preukázanie svojich tvrdení neoznačil, ani nepredložil. Vo vzťahu k výške bezdôvodného obohatenia zo strany žalobcu v rámci prostriedkov procesného útoku, boli predložené potvrdenia subjektov o výške nájmu krovinorezu ( č.l. 19 - 23 spisu), vo vzťahu ku ktorým listinným dôkazom žalovaný výšku namietal, avšak opak nedokázal. Uvádza odvolací súd, že to bol žalovaný, ktorý pokiaľ tvrdil existenciu zmluvy, bezodplatnosť, tak bolo na ňom dôkazné bremeno toto tvrdenie preukázať, k čomu nedošlo. V súvislosti s dôkazným bremenom žalovaného krajský súd poukazuje na to, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé následky, ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí (uznesenie NS ČR sp.zn. , rozsudok NS ČR sp. zn. ).

28. Ak žalovaný v podanom odvolaní namietal výšku žalovanej sumy s tvrdením, že jej priznanie vzhľadom na okolnosti prípadu je v rozpore s dobrými mravmi, zásadami poctivého styku a jej priznanie v rozpore s Čl. 2 ods. 1 , tak krajský súd uvádza, že východiskom, resp. základom vzťahu dobrých mravov a práva je vzťah práva a morálky, ktorý sa čiastočne prelína. Podstata dobrých mravov spočíva v ich normatívnom charaktere. Definícia dobrých mravov nikde nie je normatívne upravená, keď pod pojmom dobré mravy možno rozumieť pravidlá takého charakteru, ktoré za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy. V danom prípade právu žalobcu, ktorý sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia z titulu užívania predmetnej veci (krovinorezu) žalovaným bez právneho dôvodu, nebolo možné odoprieť ochranu s poukazom na ust. , a to práve vzhľadom na samotným žalovaným poskytnuté rozporné tvrdenia, že zakúpil predmetný krovinorez, že na jednej strane predkladal doklady do evidencie účtovníctva a na strane druhej, že nemá vedomosť, prečo je daný doklad v účtovníctve žalobcu, a to v čase, keď bol jediným spoločníkom a konateľom žalobcu, tvrdenia o uzatvorenej zmluve, ku ktorej nevedel uviesť jej základné náležitosti, vo väzbe na tvrdenie o tom, že krovinorez po jeho zakúpení užíval na svoje účely a bol mu k dispozícii po žalovanú dobu (466 dní). Vo vzťahu k výške priznaného bezdôvodného obohatenia, bez tvrdenia inej ceny a doloženia dôkazu na tieto skutkové tvrdenia žalovaným, ak okresný súd zhodnotil, že žalobcom požadovaný nárok neprevyšuje obvyklú výšku nájomného za užívanie krovinorezu, potom nebolo možné ani zo strany odvolacieho súdu uzavrieť, že priznaná výška je v rozpore s dobrými mravmi, resp. je nespravodlivá. Naviac v tejto súvislosti je potrebné poukázať na obsah spisu a jednotlivé výzvy zo strany žalobcu adresované žalovanému, ako i rozhodnutia, ktorými sa žalobca domáhal vydania predmetnej veci, odobratie predmetnej veci súdnym exekútorom, čiže ani z týchto okolností nebolo možné konštatovať, že právo žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi. Práve naopak, bol to žalovaný, ktorý vec užíval bez právneho dôvodu a vnútorné vzťahy medzi žalovaným ako spoločníkom spoločnosti a jednotlivými spoločníkmi boli riešené v iných súdnych konaniach.

29. Krajský súd v zhode so závermi okresného súdu uvádza, že žalobca preukázal vznik nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom žalovaný nedokázal opak, a preto ak okresný súd žalobe žalobcu v časti o zaplatenie 7.269,60 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 06.02.2018 do zaplatenia vyhovel, tak jeho rozhodnutie bolo vecne správne.

30. Nedošlo ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, pretože okresný súd na spoľahlivo a úplne zistený skutkový stav veci pre posúdenie žalovanej sumy aplikoval správne právne predpisy, a to konkrétne rozhodné ustanovenia Obchodného a , ktoré aj správnym spôsobom interpretoval. Vo všeobecnosti krajský súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani k jednej z uvedených situácií nedošlo, preto nebol relevantný odvolací dôvod žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci.

31. Vzhľadom k vyššie uvedenému krajský súd nezistil dôvody na zmenu rozsudku okresného súdu, ani na jeho zrušenie a vrátenie okresnému súdu na ďalšie konanie, preto vo vyvolanom odvolacom konaní rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. .

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. , . V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením za aplikácie ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.