Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_18Cb-127-2016.pdf
PDF · 119 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/127/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci žalobcu: Ľ. H., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. Š. XXX/X, XXX XX X. P. J., právne zast. Mgr. Ľudmila Vorčáková, advokátka so sídlom Národná 814/4, 010 01 Žilina, IČO: 42 063 728, proti žalovanému: Steelmontage s.r.o., so sídlom Školská 762/2, 013 01 Teplička nad Váhom, IČO: 46 873 121, právne zast. JUDr. Michaela Poláčková, LL.M., advokátka so sídlom Palárikova 88, 022 011 Čadca, IČO: 42 071 828, o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia,
rozhodol:
Súd žalobný návrh zamieta v celom rozsahu.
Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 19.07.2016 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 20.07.2016 domáhal voči žalovanému určenia, že uznesenie č.1 valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 29.06.2016, ktorým valné zhromaždenie zvolilo predsedu valného zhromaždenia a zapisovateľa a uznesenie č.2 valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 29.06.2016, ktorým valné zhromaždenie odvolalo žalobcu z funkcie konateľa k 30.06.2016 a vymenovalo G. U.M. za konateľa od 01.07.2016, je neplatné. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca je spoločníkom a bývalým konateľom žalovaného, jeho podiel je 50%. Dňa 29.06.2016 sa údajne konalo mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného na adrese U. XXX/X J. Ž. o 9,00 hod. v priestoroch zasadačky na 4.poschodí, programom ktorého bolo voľba predsedu a zapisovateľa a odvolanie konateľa a vymenovanie nového konateľa. Na valnom zhromaždení boli prijaté dané uznesenia. Žalobca ako spoločník neobdržal žiadnu pozvánku na valné zhromaždenie konané dňa 29.06.2016, pričom ani nezvolal ako konateľ valné zhromaždenie s poukazom na to, že konatelia konajú spoločne a nerozdielne podľa spoločenskej zmluvy žalovaného. Teda ani nezvolal valné zhromaždenie, ani neobdržal pozvánku. Dokonca v deň údajného konania valného zhromaždenia sa zdržiaval v daných priestoroch a nezaznamenal žiadne činnosti pre konanie valného zhromaždenia. Zároveň pri odvolaní a vymenované konateľa ide o zmenu spoločenskej zmluvy a pre takú zmenu sa vyžaduje súhlas všetkých spoločníkov, teda aj jeho. Má za to, že došlo k pochybeniu pri zvolávaní, priebehu a prijímaní uznesení valného zhromaždenia a také konanie je v rozpore so spoločenskou zmluvou a zákonom, čím došlo k porušeniu práv spoločníka. Spolu s návrhom predložil zápisnicu z mimoriadneho valného zhromaždenia z 28.08.2015, z 29.06.2016, spoločenskú zmluvu.
2. Pred začatím pojednávania žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 09.09.2016 namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko nie je celkom jednoznačná a konkrétna vzhľadom na právnu úpravu rozlišujúcu nároky konateľa a spoločníka. Zo žaloby skôr vyplýva, že žalobca podal žalobu ako spoločník, avšak v takom prípade nedostatočne zargumentoval, v čom ho žalovaný ako spoločníka obmedzil, nakoľko žalovaný svojou pasivitou neprevzal poštovú zásielku.
3. Súd je povinný skúmať podmienky konania v každom štádiu konania, a teda aj vecnú legitimáciu, pričom aktívnu legitimáciu má žalobca a pasívnu má žalovaný. Strana konania, ktorá je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia, má aktívnu legitimáciu. Strana konania, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Ak sa ukáže, že žalobcovi patrí uplatňované právo alebo ochrana oprávneného záujmu, žalobca má aktívnu legitimáciu. S poukazom na uvedené skutočnosti súd má za to, že je daná vecná legitimácia, nakoľko žalobca ako spoločník sa domáha voči spoločnosti ako žalovanému určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Preto vznesená námietka nedostatku aktívnej legitimácie je neopodstatnená.
4. Podľa § 131 ods.1 Obchodného zákonníka každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.
5. Keďže žaloba bola podaná dňa 20.07.2016, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti uznesení valného zhromaždenia konajúceho sa dňa 29.06.2016, žaloba bola podaná v zákonom stanovenej lehote, t.j. v 3-mesačnej prekluzívnej lehote. Zároveň súd poukazuje, že v zmysle ustálenej súdnej praxe predmetná žaloba sa nemôže dopĺňať o ďalšie dôvody neplatnosti po uplynutí 3 mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia. (rozsudok NS SR 4Obo 21/2000) V danom prípade dôvody neplatnosti boli tvrdené už v podanej žalobe v zákonom stanovenej lehote, a to: nedoručenie pozvánky na valné zhromaždenie, prijatie uznesenia o zmene spoločenskej zmluvy bez prítomnosti všetkých spoločníkov, zvolanie valného zhromaždenia iba jedným z konateľov a nekonania sa valného zhromaždenia.
6. Na základe podaného návrhu žalobcu a po vyjadrení sa k žalobe súd nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie v zmysle § 188 a nasl. CSP, a to vyjadrením sa strán v konaní, ich právnych zástupcov, výsluchom svedkov a prečítaním listín tvoriacich spisový materiál, ako aj pripojením registrového spisu na žalovaného. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
7. Z výpisu z obchodného registra žalovaného a z pripojeného registrového spisu žalovaného vedeného na tunajšom súde, mal súd nepochybne zistené, že spoločnosť žalovaného bola založená zakladateľkou listinou jediným spoločníkom Ľ. H., ktorý bol zároveň aj jediným konateľom. Spoločnosť vznikla dňa 04.10.2012. Následne došlo k prevodu časti obchodného podielu, v dôsledku čoho sa stal spoločníkom okrem žalobcu aj D.. M.. X. U., ktorý sa zároveň stal aj ďalším konateľom s úpravou spôsobu konania štatutárneho orgánu tak, že za spoločnosť konajú konatelia vždy spoločne a nerozdielne. Obaja spoločníci mali a stále majú v spoločnosti rovnaký podiel, t.j. každý 50%, pričom každý z nich má vklad 2.500,- eur.
8. Podľa článku XIII. Spoločenskej zmluvy najvyšším orgánom spoločnosti je valné zhromaždenie, do pôsobnosti ktorého podľa bodu 1 písm. f) patrí menovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov.
9. Podľa článku XIV. bod 3. Spoločenskej zmluvy za spoločnosť konajú konatelia vždy spoločne a nerozdielne tak, že k napísanému alebo vytlačenému názvu spoločnosti pripoja svoje podpisy.
10. Žalobca uviedol, že zistil, že sa vraj dňa 29.06.2016 konalo valné zhromaždenie, o čom nemal vedomosť a namietal, že mu nebola doručená žiadna pozvánka na valné zhromaždenie, hoci on si preberá zásielky od žalovaného a nie je mu známe, že by niečo neprevzal, preto považuje celé valné zhromaždenie za vymyslené.
11. Podľa § 129 ods.1 Obchodného zákonníka termín a program valného zhromaždenia treba oznámiť spoločníkom v lehote určenej spoločenskou zmluvou, inak najmenej 15 dní pred dňom jeho konania. Valné zhromaždenie sa zvoláva písomnou pozvánkou, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
12. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že termín a program valného zhromaždenia treba oznámiť spoločníkom najmenej 15 dní pred dňom jeho konania a to písomnou pozvánkou, ak spoločenská zmluva/stanovy neustanovujú inak. Avšak v žiadnom zákonnom ustanovení nie je uvedené, akým konkrétnym spôsobom je treba spoločníkom zaslať a doručiť písomnú pozvánku obsahujúcu oznámenie o termíne konania valného zhromaždenia. Teda toto doručenie je možné uskutočniť aj tak, že písomná pozvánka za účelom jej doručenia bude odovzdaná na poštu a je len na odosielateľovi, či požiada poštu aby zásielku doručila adresátovi doporučene alebo iným spôsobom. Uvedené vyplýva aj z ustálenej súdnej praxe. (rozhodnutie NS SR z 30.04.2007 sp.zn. 1Obdo V 63/2005, uznesenie NS ČR z 29.07.2009 sp.zn. 29Cdo 590/2009, 29Cdo 1429/2006,...)
13. Súd mal preukázané, že D.. M.. X. U. zvolal mimoriadne valné zhromaždenie písomnou pozvánkou zo dňa 25.05.2016 na 29.06.2016 v malej zasadačke na 4.poschodí budovy na U. S.. XXX/X J. Ž.. Pozvánka bola prílohou oznámenia o zvolaní valného zhromaždenia na podnet spoločníka X..U. s uvedením programu: 1. Otvorenie a voľba predsedu a zapisovateľa, 2. Odvolanie Ľ..H. z funkcie konateľa a návrh na vymenovanie G. U. do funkcie konateľa. Z pripojeného podacieho lístka vyplýva, že zásielka bola podaná na pošte vo J. dňa 25.05.2016. Podľa potvrdenia Slovenskej pošty zásielka bola prevzatá na doručenie 26.05.2016, uložená na pošte 26.05.2016 a vrátená odosielateľovi ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 14.06.2016. (l.č. 35-38 obsahu spisu) Súd poukazuje na to, že miesto konania žalobcovi nebolo neznáme, nakoľko na dané priestory žalovaný mal uzavretú Zmluvu č. XX/XXXX o nájme nebytových priestorov dňa 16.03.2015 na dobu neurčitú, pričom za žalovaného konal a zmluvu uzavrel žalobca. (l.č. 91)
14. Žalobca potvrdil, že poštové zásielky preberá na adrese trvalého pobytu, kde sa aj zdržiava a pokiaľ na danej adrese nie je, jeho príbuzní bývajúci tiež na tej adrese mu oznámia doručovanie písomnosti. Zároveň doplnil, že na inej adrese sa zdržiava len krátkodobo, teda nebráni mu vyzdvihnúť si poštové zásielky na jeho adrese trvalého pobytu. Tvrdil však, že žiadna zásielka na valné zhromaždenie mu nebola doručovaná.
15. Z predložených listín je však nepochybné, že v spornom čase pred konaním valného zhromaždenia bola žalobcovi doručovaná zásielka, ktorej obsahom podľa uvedenia žalovaného bola pozvánka na valné zhromaždenie zvolané na 29.06.2016 spolu s daným oznámením o zvolaní valného zhromaždenia. Uvedené vyplýva z potvrdenia Slovenskej pošty, ako aj z nedoručenej zásielky vrátenej späť adresátovi - žalovanému. Táto zásielka bola predložená súdu k nahliadnutiu s tým, že bola otvorená, v dôsledku čoho žalobca spochybnil skutočný obsah danej zásielky. Žalovaný však otvorenie zásielky logicky vysvetlil tým, že prebral na pošte naraz viac zásielok, ktoré hneď po prevzatí otvoril bez toho, aby si všimol, že ide o vrátenú nedoručenú zásielku, pričom bol v domnení, že ide o zásielky všetky adresované žalovanému a teda že nejde o nejakú vrátenú zásielku. Súd nemal dôvod spochybňovať obsah zásielky. Predsa otvorenie zásielky po jej vrátení z pošty späť neznamená, že bola bez obsahu. Avšak v tejto súvislosti súd poukazuje práve na konanie žalobcu, ktorý síce spochybňoval obsah zásielky, teda či skutočne bola v obálke pozvánka, resp. či nebola obálka prázdna, pričom bolo preukázané aj jeho potvrdením, že práve on spolu so svojou mamou zasielali žalovanému zásielky bez obsahu, teda iba prázdne obálky. Uvedené jeho konanie však neznamená, že rovnako konal aj žalovaný, pričom z ničoho také konanie ani nevyplynulo. Konanie žalobcu o zasielaní prázdnych obálok bolo nesporné medzi stranami v konaní, avšak z ničoho nevyplýva, že by aj žalovaný zasielal žalobcovi prázdne obálky. Žalobca ani netvrdil, že by bola nejaká prázdna zásielka od žalovaného jemu určená a ktorú prevzal ako prázdnu. Žalobca ničím nepreukázal, že mu bola zásielka doručovaná prázdna, je to iba jeho domnienka, pričom danú zásielku ani neprevzal, pričom tvrdil, že nemal o nej vedomosť. Súd však mal preukázané a medzi stranami nesporné, že vzťahy v tom čase medzi spoločníkmi/konateľmi neboli dobré a je možné aj predpokladať úmyselné nepreberanie pošty vzájomne zasielanej. Tento predpoklad vyplýva aj z toho, že žalobca zásielky preberal a zrazu pri zhoršení vzťahov viac zásielok neprebral, čo vyplýva aj z potvrdení Slovenskej pošty, aj z evidencie žalovaného. Teda je nepochybné, že žalovaný zásielky žalobcovi zasielal na ním uvádzanú a nespornú adresu, t.j. na adresu označenú na preberanie zásielok, napriek tomu zásielku preukázateľne neprevzal, hoci na danej adrese sa v tom čase zdržiaval, pričom uviedol, že každý deň bol na danej adrese. Zároveň uviedol, že ak aj nebol na danej adrese, tak maximálne 1-2 dni. (viď zápisnica z 23.02.2017, 5.strana, posledný odsek) Pokiaľ by žalobca nebol na danej adrese, zásielka bola uložená 15 dní, o čom príslušná pošta informuje adresátov. Žalobca uviedol, že nedoručenie zásielky nereklamoval na pošte, ale hneď podal žalobu na súd, pričom nezisťoval dôvod údajného nedoručenia, hoci v takom prípade by zistil, že zásielka mi bola doručovaná, bola uložená
na pošte a že bol o tom informovaný, čo všetko vyplýva z potvrdenia pošty. Takéto konanie žalobcu súd považuje za nelogické a za nepochopiteľné a keďže nič na pošte nereklamoval, teda ani prípadné nedoručenie oznámenia o uložení zásielky, možno vyvodiť pravdepodobnosť, že žalobca nepriamo tak potvrdil vedomosť o tom, že mu bola od žalovaného doručovaná zásielka, len si ju nevyzdvihol a jeho konanie bolo len účelové vzhľadom na vzťahy v spoločnosti. Žalobca na pojednávaní uviedol, že nič neprevzal, ale neuviedol, že nebolo mu nič z pošty oznámené. Konanie žalobcu sa javí ako účelové a špekulatívne.
16. Pokiaľ žalobca tvrdí, že zásielky adresované žalobcovi preberal isté obdobie výlučne X. U., hoci v spoločnosti sú dvaja konatelia, ktorí majú konať spoločne a nerozdielne, uvedené je pre konanie irelevantné, nakoľko pre toto konanie je podstatná pozvánka na valné zhromaždenie a tá sa doručuje spoločníkom, nie spoločnosti. Preto žalovaný takú zásielku ani nemohol prevziať za žalobcu.
17. S poukazom na uvedené skutočnosti súd má za to, že pozvánka bola doručovaná žalobcovi ako spoločníkovi, teda podmienka doručovania bola splnená a to bez ohľadu na to, že žalobca ako konateľ nemal vedomosť o zvolaní valného zhromaždenia a zároveň bez ohľadu na to, že žalobca si danú zásielku nevyzdvihol v odbernej lehote. Žalovaný splnil svoju povinnosť oznámiť žalobcovi ako spoločníkovi termín a program valného zhromaždenia písomnou pozvánkou 15 dní pred dňom jeho konania. Spoločník - žalobca však pozvánku neprevzal, pričom spoločník - žalobca svojím konaním si sám spôsobil, že pozvánka mu nebola doručená. Súd riadne skúmal, či žalobca svojím konaním nespôsobil/spôsobil, že žalovaný nemohol splniť povinnosť vyplývajúcu z § 129 ods.1 Obchodného zákonníka. Podľa ustálenej judikatúry sa písomná pozvánka musí dostať v zákonom stanovenej 15- dňovej lehote do dispozície pozývaného spoločníka. Problém nastáva vtedy, ak si spoločník pozvánku nevyzdvihne, avšak v takom prípade nie je možné podľa ustálenej súdnej praxe aplikovať CSP o doručovaní (predtým OSP). Na posúdenie otázky, či bola splnená povinnosť spoločnosti o doručení pozvánky, nepostačuje konštatovanie o nevyzdvihnutí zásielky spoločníkom, ale musí súd v takom prípade skúmať, či nedoručiteľnosť zásielky nespôsobil svojim konaním spoločník. V danom prípade bolo nepochybne preukázané, že žalobca sa zdržiaval na adrese trvalého pobytu, pričom tvrdil, že zásielku si nevyzdvihol, lebo o nej nevedel. Z potvrdenia Slovenskej pošty však jednoznačne vyplýva, že zásielka bola uložená na pošte a následne vrátená späť adresátovi ako neprevzatá v odbernej lehote. Teda žalobca svojím nekonaním, svojou pasivitou spôsobil, že mu zásielka nebola doručená. Tvrdenie o údajnej nevedomosti o zásielke vzhľadom na potvrdenie pošty je účelové a špekulatívne, čomu nasvedčujú aj vzťahy medzi spoločníkmi a konateľmi spoločnosti. Súd teda skonštatoval, že pozvánka bola žalovaným doručovaná žalobcovi, ktorý spôsobil to, že zásielka mu nebola doručená, čo nemôže byť na úkor spoločnosti, pričom spoločnosť nebola povinná zisťovať, či sa žalobca na uvádzanej adrese zdržiava, avšak žalobca potvrdil, že v čase doručovania, teda v spornom období sa na adrese trvalého pobytu zdržiaval. (rozsudok NS SR Obdo V 70/2003 uverejnený pod č. 61/2005, rozsudok NS SR z 30.04.2007 1Obdo V 63/2005 pod č. 5, 29Odo 1429/2006...)
18. Z predložených listín vyplýva, že o zvolaní valného zhromaždenia rozhodol iba jeden z konateľov žalovaného, hoci spoločnosť má 2 konateľov. V tom čase jedným z nich bol práve žalobca, pričom podľa spoločenskej zmluvy spôsob konania bol - obidvaja konatelia spoločne a nerozdielne. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že zvolanie valného zhromaždenia spoločnosti však nie je možné považovať za konanie spoločnosti vo vzťahu k tretím osobám, ani za súčasť obchodného vedenia spoločnosti. Spoločníci, ktorí sú zvolávaní na valné zhromaždenie, nie sú, pokiaľ ide o výkon ich práv podieľať sa na vedení spoločnosti rozhodovaním na valnom zhromaždení, vo vzťahu k tretím osobám. Tomu, že pri zvolávaní valného zhromaždenia nejde o konanie v mene spoločnosti, nasvedčuje aj dikcia ust. § 128 ods.1 OBZ, podľa ktorého valné zhromaždenie zvolávajú konatelia, nie teda spoločnosť, v mene ktorej konatelia konajú. Zvolanie valného zhromaždenia je zvláštnou zákonom výslovne stanovenou povinnosťou, ktorú konatelia plnia nad rámec obchodného vedenia spoločnosti. Zvolanie valného zhromaždenia je preto oprávnený aj jeden z viac konateľov, a to bez ohľadu na spôsob konania stanovený v spoločenskej zmluve, ktorý je spôsobom voči tretím osobám. Ak teda o zvolanie valného zhromaždenia rozhodol iba X. U. ako jeden z viac konateľov, nie je možné z toho dôvodu domáhať sa vyslovenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. (Obdobný názor vyslovil aj NS ČR 1Odon 2/97,...)
19. Žalobca namietal, že konanie valného zhromaždenia bolo v rozpore s platnými právnymi predpismi a so spoločenskou zmluvou, nakoľko odvolaním konateľa a vymenovaním nového došlo k zmene spoločenskej zmluvy a pri takejto zmene neboli prítomní všetci spoločníci.
20. Zo zápisnice mimoriadneho valného zhromaždenia z 29.06.216 vyplýva, že sa ho zúčastnil iba D.. M.. U. X. ako jeden zo spoločníkov, ktorý bol zvolený za predsedu valného zhromaždenia a zároveň za zapisovateľa, a to uznesením č.1. Následne uznesením č.2 bol odvolaný žalobca z funkcie konateľa so skončením funkcie 30.06.2016 a za nového konateľa bol vymenovaný G. U. od 01.07.2016. Zápisnica obsahuje podpis predsedu a zapisovateľa valného zhromaždenia a obidva podpisy obsahujú osvedčenie o pravosti podpisu notárom G.. N..D. zo dňa 29.06.2016. (l.č. 13-14 obsahu spisu)
21. Podľa § 125 ods.1 Obchodného zákonníka valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti. Do jeho pôsobnosti patrí: a) schválenie konaní urobených osobami konajúcimi v mene spoločnosti pred jej vznikom, b) schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky a rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát, c) schvaľovanie stanov a ich zmien, ak zákon neustanovuje inak, d) rozhodovanie o zmene spoločenskej zmluvy (§ 141), ak je zákonom alebo spoločenskou zmluvou zverené do pôsobnosti valného zhromaždenia, e) rozhodovanie o zvýšení alebo znížení základného imania a rozhodovanie o nepeňažnom vklade, f) vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov, g) vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie členov dozornej rady, h) vylúčenie spoločníka podľa § 113 a 121 a rozhodovanie o podaní návrhu podľa § 149, i) rozhodovanie o zrušení spoločnosti alebo o zmene právnej formy, ak to spoločenská zmluva pripúšťa, j) rozhodovanie o schválení zmluvy o predaji podniku alebo zmluvy o predaji časti podniku, k) ďalšie otázky, ktoré do pôsobnosti valného zhromaždenia zveruje zákon, spoločenská zmluva alebo stanovy spoločnosti.
22. Podľa § 127 ods.4 Obchodného zákonníka na rozhodnutia podľa § 125 ods. 1 písm. a), c), d), e) a i) je vždy potrebný súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov spoločníkov. Spoločenská zmluva môže určiť vyšší počet hlasov potrebných na prijatie týchto rozhodnutí.
23. Podľa § 141 ods.3 Obchodného zákonníka ak sa prijme rozhodnutie, ktorého dôsledkom je zmena obsahu spoločenskej zmluvy, považuje sa toto rozhodnutie za rozhodnutie o zmene spoločenskej zmluvy, ak bolo prijaté spôsobom, ktorý sa podľa zákona a spoločenskej zmluvy vyžaduje na prijatie rozhodnutia o zmene spoločenskej zmluvy. Konatelia sú povinní po každej zmene spoločenskej zmluvy vyhotoviť bez zbytočného odkladu úplné znenie spoločenskej zmluvy, za ktorého úplnosť a správnosť zodpovedajú.
24. Podľa čl. XIX bod 5 Spoločenskej zmluvy na akúkoľvek zmenu tejto spoločenskej zmluvy je potrebný súhlas všetkých spoločníkov spoločnosti.
25. Zo spoločenskej zmluvy vyplýva, že štatutárny orgán žalovaného je tvorený z 2 konateľov. V danom prípade na valnom zhromaždení došlo k odvolaniu žalobcu z funkcie konateľa ku dňu 30.06.2016 a zároveň bol vymenovaný nový konateľ k 01.07.2016. Teda naďalej štatutárny orgán tvoria 2 konatelia. Keďže nedošlo k zmene počtu konateľov, nejde o zmenu spoločenskej zmluvy, na ktorú sa vyžaduje v zmysle § 127 ods.4 ObZ súhlas 2/3 väčšiny všetkých hlasov. Zmena spočívala iba v zmene osôb vo funkcii bez zmeny počtu. Teda v danom prípade nejde o zmenu obsahu spoločenskej zmluvy, a to bez ohľadu na to, že v spoločenskej zmluve sú uvedené konkrétne mená konateľov. Konkrétne mená konateľov však netvorí zákonný obsah spoločenskej zmluvy, obsah tvorí počet konateľov. Zmena konateľov bez zmeny ich počtu nie je zmenou obsahu spoločenskej zmluvy, a to aj v zmysle ustálenej súdnej praxe, a to bez ohľadu na to, že v spoločenskej zmluve je uvedené, že na akúkoľvek zmenu je potrebný súhlas všetkých spoločníkov. Nie je možné súhlasiť so žalobcom, že zmenou spoločenskej zmluvy je akákoľvek zmena, teda aj odvolanie a menovanie konateľa. Zákonom je taxatívne uvedený spôsob rozhodovania. Zmena v osobe konateľa nie je zmenou spoločenskej zmluvy, pokiaľ nedošlo aj k zmene počtu. V danom prípade nejde ani o prípad, na ktorý by bolo možné aplikovať § 134 ObZ, podľa ktorého na rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, ktoré patrí do pôsobnosti konateľov, sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, ak spoločenská zmluva neurčí vyšší počet hlasov.
26. Žalobca spochybnil aj skutočné konanie sa valného zhromaždenia, považuje ho za fiktívne. Odôvodnil to tým, že dňa 29.06.2016 v čase o 9,00 hod. sa zdržiaval aj na adrese U. XXX/X J. Ž., ale nezaznamenal žiadne organizačné činnosti, ktoré by smerovali ku konaniu valného zhromaždenia žalovaného.
27. Svedkyňa G. E., sestra žalobcu, potvrdila, že porady žalovaného prebiehali na adrese U. J. Ž. a na sídle spoločnosti sa nekonali valné zhromaždenia, pričom nebola na žiadnom valnom zhromaždení. Uviedla, že na adrese totožnej so sídlom spoločnosti žalovaného, má prechodný pobyt a má vedomosť, že žalobca si prebral každú zásielku, na ktorú mal tzv. žltý lístok. Zároveň však k zásielke - pozvánke na valné zhromaždenie, uviedla, že iba usudzuje, že nemal vedomosť o tej zásielke. Na jednej strane tvrdila svoju 100%-nú vedomosť o preberaní zásielok žalobcom, ale na druhej strane o zásielke s pozvánkou vyslovila len domnienku ohľadom prevzatia/neprevzatia. V rámci tej otázky právna zástupkyňa žalobcu namietala danú otázku, že predsa svedkyňa nemôže vedieť, či žalobca prevzal zásielku ohľadom pozvánky na valné zhromaždenie. Z uvedeného vyplýva rozpor svedkyne, aj právnej zástupkyne jej brata - žalobcu. Zároveň súd poukazuje, že je možné len s ťažkosťami uveriť, že dospelá osoba - sestra žalobcu má nepochybné vedomosť o tom, že jej dospelý brat - žalobca, preberá zásielky na pošte, dokonca všetky, avšak k zásielke ohľadom pozvánky nevedela sa vyjadriť. Svoj rozpor vysvetlila tým, že je to pre ňu záhada, čo je absolútne nelogická odpoveď.
28. Z vykonaného dokazovania súd si osvojil tvrdenia X. U. a G. U. o tom, že v uvedenom čase v priestoroch malej zasadačky na danej adrese sa skutočne konalo valné zhromaždenie, na ktorom bol prítomný aj G. U., čo potvrdil a ktorý bol v ten deň vymenovaný za nového konateľa. Bolo uvedené, že dvere na zasadačke boli pootvorené, teda keby niekto prišiel, bol by videný zo zasadačky a tiež by prichádzajúca osoba videla do zasadačky. Žalobca však nebol v daných priestoroch videný v tom čase. Žalobca uviedol, že on bol iba na prízemí v časti, kde sa nachádza schránka žalovaného, aby skontroloval poštu, pričom nevidel žiadne známe vozidlo na dvore pred danými priestormi, preto mal za to, že nikto tam nie je. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že sám žalobca potvrdil, že nebol v daných priestoroch a príslušnom poschodí, kde sa nachádza zasadačka, teda nemohol vidieť, ani vedieť, či sa niečo koná v malej zasadačke, ako ani to, či tam niekto je. Skutočnosť, že na dvore pred budovou nebolo žiadne jemu známe auto, ako uviedol žalobca, neznamená, že v zasadačke skutočne nikto nebol. Preto jeho presvedčenie o tom, že valné zhromaždenie sa nekonalo, je založené len na nejakom hypotetickom podklade, neoverenom a bez právneho základu. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že zápisnica z valného zhromaždenia zo dňa 29.06.2016 je podpísaná predsedom a zapisovateľom, teda je opatrená dvomi podpismi, ktorých pravosť je notárom osvedčená dňa 29.06.2016, teda v ten istý deň.
29. Súd v tejto súvislosti zároveň uvádza, že žalobca hoci celé konanie tvrdil, že valné zhromaždenie sa nekonalo, čo tvrdil aj v žalobe, následne na pojednávaní dňa 23.02.2017 uviedol rozporne od skutkového stavu v žalobe, že netvrdí, že sa valné zhromaždenie nekonalo, ale že nemal vedomosť o tom, a preto má za to, že sa nekonalo. Žalobca si tak rozporuje, mení dôvody neplatnosti, nakoľko pôvodne jeden z dôvodov bol, že valné zhromaždenie sa nekonalo, následne na pojednávaní 23.02.2017 tvrdil, že konanie považuje za vymyslené, lebo nemal o tom vedomosť s tým, že ani netvrdí, že sa nekonalo. Žalobca tak svojimi tvrdeniami nepreukázal pravdivosť jeho tvrdení o konaní, či nekonaní valného zhromaždenia. Iba je presvedčený o nekonaní, lebo nemal o tom vedomosť, hoci preukázateľne mu pozvánka bola zasielaná. Ak tvrdí, že nebola, toto ničím nepreukázal, keďže preukázateľne mu bola zásielka doručovaná, ale keďže ju neprevzal, nemohol vedieť o jej obsahu, pričom je nepochybné, že zápisnica z valného zhromaždenia bola opatrená podpismi overenými notárom v totožný deň, ako sa konalo. Súd mal zároveň preukázané, že v rozhodnom období žalobca neprevzal cca 4 zásielky, pričom podľa potvrdenia pošty adresát bol vždy upovedomený o ich uložení. Žalobca toto ničím nevyvrátil. Taktiež súd poukazuje na to, že žalobca pokiaľ aj prevzal pozvánku na valné zhromaždenia konané v iný deň, nedostavil sa ani na tie valné zhromaždenia, bol pasívny a toto zistenie medzi stranami nebolo sporné.
30. Žalobca ničím relevantným nepreukázal svoj nárok, hoci v zmysle § 150 CSP bol povinný pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce tvrdenia týkajúce sa sporu a bolo jeho povinnosťou a v jeho záujme predložiť dôkazy, resp. ich označiť na preukázanie jeho tvrdení. Žalobca svoje tvrdenia oprel na svojich domnienkach, či hypotézach a iba na hypotetických základoch trval na neplatnosti uznesení. A to aj napriek tomu, že žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je
povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) žalobcu nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme. Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, strany v konaní sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Dôkazné bremeno síce postihuje stranu v konaní, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší význam, ktorý sa spája s tým, že napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom skutkový stav zostane neobjasnený. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané. Žalobca svoje tvrdenia predloženými listinami dostatočne nepreukázal, teda dôkaznú povinnosť si nesplnil, nakoľko ani neoznačil relevantné listinné dôkazy, ani ich nepredložil, a ktorých označenie a predloženie by viedlo k preukázaniu jeho tvrdení. Jeho tvrdenia boli vyvrátené listinnými dôkazmi.
31. V zmysle § 215 ods.1 CSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov.
32. Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom v odôvodnení rozhodnutia poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax v zmysle § 220 ods.2 a 3 CSP v spojitosti s čl. 2 a 3 CSP za účelom vytvorenia právnej istoty. Súd poukazuje, že svedkyňa C.Á. neuviedla nič relevantné k predmetu sporu, preto nebolo potrebné vyhodnocovať jej tvrdenia.
33. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že hoci žaloba bola podaná v rámci prekluzívnej lehoty, teda včas, žalobu zamietol, nakoľko dôvody tvrdené žalobcom nie sú dôvodmi pre určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia konaného dňa 29.06.2016. Súd totiž posúdil, že: 1) žalovaný si splnil povinnosť doručenia pozvánky na valné zhromaždenie, pričom žalobca zavinil nedoručenie pozvánky, ktorá bola uložená na príslušnej pošte a na adrese trvalého pobytu sa zdržiaval, zároveň podľa potvrdenia pošty bol o zásielke upovemovaný/informovaný. Žalobca nepreukázal žiadny relevantný dôvod neprevzatia zásielky, ktorá podľa potvrdenia pošty bola uložená na pošte a adresát bol o tom informovaný. Teda žalobca v dôsledku svojej pasivity zásielku neprevzal. 2) je postačujúce zvolanie valného zhromaždenia jedným z konateľov, a to bez ohľadu na spôsob konania štatutárneho orgánu podľa spoločenskej zmluvy, nakoľko tento spôsob je iba spôsobom vo vzťahu k tretím osobám. 3) zmena v osobe konateľa nie je zmenou spoločenskej zmluvy, nakoľko v danom prípade nedošlo k zmene počtu konateľov, preto nebol potrebný súhlas pri odvolaní a menovaní konateľa tak, ako sa vyžaduje pri zmene spoločenskej zmluvy v zmysle ObZ /dokonca pri zmene konateľa nie je potrebné vyhotovovať preto ani úplné znenie spoločenskej zmluvy pre účely zbierky listín/ 4) valné zhromaždenie sa konalo. Žalobca nepreukázal tvrdenie o nekonaní a z ničoho nevyplýva jeho domnienka, či presvedčenie o nekonaní. Bolo to výlučne len jeho presvedčenie. Konateľ X..U. tvrdil konanie valného zhromaždenia, v dôsledku čoho bola vykonaná aj zmena v obchodnom registri, z valného zhromaždenia je vyhotovená riadne zápisnica s podpismi overenými dokonca v ten istý deň, ako sa valné zhromaždenie konalo. Žalobcovo tvrdenie o nekonaní sa valného zhromaždenia spočívalo len na jeho hypotetických úvahách.
34. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
35. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd priznal žalovanému ako plne úspešnej strane v konaní trovy konania, keďže bol úspešný v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods.2 CSP až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)
Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).