Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Cob-83-2019.pdf
PDF · 105.07 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/83/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v spore žalobcu: Coca-Cola HBC Česko a Slovensko, s.r.o., so sídlom Česká republika, Praha 9 - Kyje, Českobrodská 1329, IČ: 411 89 698, práv. zast. Advokátska kancelária Erasmus Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Justičná 9, IČO: 36 789 615, proti žalovanému: Ing. Július Lapdavský Deštrukprojekt, miesto podnikania Rožňava, Zakarpatská 1901/6, IČO: 32 996 187, práv. zast. JUDr. Mária Ďurajová, advokátka, so sídlom Rožňava, Nám. 1 mája 11, v konaní o zaplatenie 4.824,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 3.12.2018, č.k. 12Cb/5/2015-380 takto
rozhodol:
M e n í rozsudok tak, že žalobu z a m i e t a .
Žalovaná má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozhodnutím rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.824,94 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy 4.824,94 eur, za čas od 01.01.2011 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú bude povinný zaplatiť žalovaný. O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4.824,94 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z uvedenej dlžnej sumy, za čas od 01.01.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.
3. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 31.12.2007 uzavrel žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci Dohodu o podpore predaja - nadštandardnú dohodu (ďalej len „Dohoda“), za účelom podpory predaja nealkoholických nápojov vyrábaných a dovážaných predávajúcim a ktoré podľa Rámcovej zmluvy o dodávkach nealkoholických nápojov zo dňa 09.08.2007 predáva kupujúcemu. Žalobca sa v Dohode (čl. II. bod 1 a 2) zaviazal poskytnúť kupujúcemu dodatočnú zľavu so zálohovou platbou, za účelom podpory predaja v zmysle Dohody, ak si kupujúci splní všetky povinnosti z Dohody. Žalobca sa zaviazal zľavu poskytnúť za obdobie kalendárneho štvrťroka spätne, v závislosti od odobratého množstva produktov. V zmysle čl. IV. bod 3.4 sa zaviazal žalobca poskytnúť vopred zálohovú platbu na zľavu vo výške 150.000,- Sk (4.979,09 eur). Dohoda bola uzavretá na dobu určitú, do 31.12.2010. V zmysle čl. IV. bod 3.7 sa zmluvné strany dohodli, že po uplynutí 12 po sebe idúcich kalendárnych štvrťrokov, musí byť záloha na zľavu úplne zúčtovaná na nulu (krytá dobropismi). V opačnom prípade musí kupujúci - žalovaný, vrátiť žalobcovi rozdiel medzi celkovou hodnotou zliav, na ktoré vznikol nárok žalovanému, a zálohovou platbou na zľavu, a to na požiadanie žalobcu, bez zbytočného meškania. Počas platnosti
Dohody, žalobca na poskytnutú zálohovú platbu na zľavu zaúčtoval Dobropisom dňa 01.08.2008 sumu 154,15 eur, nie však v súvislosti s Dohodou, ale ako jednorazovú mimoriadnu zľavu. Dobropisom sa znížila suma na sumu 4.824,94 eur. Žalovaný rozdiel žalobcovi nezaplatil, ani po doručení výzvy na plnenie zo dňa 28.01.2014, prevzatej žalovaným dňa 30.01.2014. Žalovaný sa týmto správaním dostal do omeškania, čo bolo dôvodom na uplatnenie zákonného úroku z omeškania, vo výške 9 %, v zmysle ust. § 3 ods. 1 a ust. § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..
4. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi stranami sporu existoval záväzkový zmluvný vzťah, na základe ktorého žalovaný odoberal od žalobcu určité produkty. V rámci tohto záväzkového vzťahu, žalobca a žalovaný uzavreli Dohodu o podpore predaja ako nadštandardnú dohodu, ktorá nie je ako typovo upravená v ObZ. V zmysle predmetnej Dohody, žalobca poskytol žalovanému zálohovú platbu na zľavu ( čl. IV. bod 3 a 4 ) vo výške 150.000,- Sk, maximálne na obdobie 12 po sebe idúcich kalendárnych štvrťrokov. Zľavu poskytol vopred, avšak za podmienok vyplývajúcich z bodu 3.1. písm. a.), b.). Z tohto dojednania bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo, že žalobca môže kupujúcemu - žalovanému priznať zľavu v dohodnutom období, ale v závislosti od odobratého množstva produktov, podľa vymedzenej skupiny produktov. Množstvo bolo súčasťou dojednania v Dohode. Odobraté množstvá boli zaradené podľa typu produktov - nealkoholických nápojov, ktoré odoberal žalovaný. Do 1. skupiny patrili produkty kolové a do 2. skupiny všetky ostatné produkty. Je nutné zdôrazniť, že z textu Dohody nevyplynulo, že by tieto množstvá produktov 1. a 2. skupiny boli len množstvami orientačnými a že by bolo možné poskytnúť zľavu bez ohľadu na to, či sa tieto množstvá naplnia. Z predložených faktúr - dodacích listov, z prehľadu odobratého množstvá produktov za obdobie od 1. kvartálu 2008 do 4. kvartálu 2010 vrátane, ani v jednom prípade nebolo žalovaným odobraté množstvo produktov týchto skupín v dohodnutom množstve, z čoho plynie, že žalovaný nesplnil zmluvné podmienky vyplývajúce z tejto Dohody. Bolo jeho povinnosťou rozdiel medzi poskytnutou zálohou a nezúčtovanými zľavami vrátiť. V tejto súvislosti nemení nič na posúdení nároku ani dobropis na základe faktúry č.1900250985 zo dňa 01.08.2008 na sumu 154,15 eur. Suma bola dobropisovaná na základe jednorazovej mimoriadnej zľavy, ktorá nemala žiadny vplyv na plnenie Osobitných podmienok Dohody zo dňa 31.12.2007. Išlo mimoriadnu zľavu, čo vyplynulo zo znenia Mimoriadnej dohody uzavretej dňa 30.07.2008, z bodu 2 Preambuly. žalovaný nesplnil počas obdobia platnosti Dohody dojednaný počet odobratých produktov, tak aby mu bolo možné zúčtovať zálohu na zľavu.
5. Podľa ust. § 265 ObZ, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
6. Žalovaný namietal porušenie zásady poctivého obchodného styku žalobcom, ktoré spočívali v tom, že žalobca mal vyzvať žalovaného na vrátenie zálohy bez zbytočného odkladu a nie po troch rokoch od zániku zmluvy, čím sám spôsobil, že žalovaný predpokladal, že nároky zo zmluvy boli vysporiadané. V tomto smere súd konštatuje, že z textu Dohody, z bodu 7, nevyplýva povinnosť žalobcu vyzvať bez zbytočného odkladu žalovaného na vrátenie predávajúceho rozdielu, ale podľa názoru súdu, z daného bodu vyplýva povinnosť kupujúceho/žalovaného vrátiť predávajúcemu/žalobcovi rozdiel medzi cenou zliav a poskytnutou zálohou, na požiadanie predávajúceho, bez zbytočného meškania. To znamená, že táto lehota predstavovala lehotu pre kupujúceho, ktorý mal vrátiť príslušnú sumu bez meškania, na výzvu žalobcu. To, že žalobca požiadal o vrátenie tohto predmetného rozdielu s určitým časovým odstupom, neznamená zánik práva žalobcu domáhať sa uspokojenia nároku v súdnom konaní. Dokazovaním bolo preukázané že najneskôr dňom doručenia Výzvy, dňa 30. 01. 2014, bol žalovaný vyzvaný na vrátenie rozdielu. Aj keď Výzva obsahovala inú dlžnú sumu, už zo samotného textu vyplýva, že sa jednalo o celkovú sumu vrátane príslušenstva. Z obsahu Výzvy vyplynulo, o akú pohľadávku sa jedná, že ide o pohľadávku z Nadštandardnej dohody. Žalovaný bol vo Výzve vyzvaný, aby v záujme zistenia aktuálnej výšky dlhu kontaktoval žalobcu. Keďže z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by medzi stranami sporu existovalo viacero nadštandardných dohôd o podpore predaja, z toho mohol žalovaný vyvodiť bez akýchkoľvek pochybností, o aký nárok sa jedná.
7. Zásady poctivého obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecnejších morálnych zásad či noriem vyjadrených v pojme dobré mravy. Ide o konkretizáciu noriem morálky na oblasť aplikácie konkrétnych spoločenských vzťahov, ktorými sú obchodné záväzkové vzťahy. Zákon subjektívne práva nielen priznáva, ale poskytuje aj ochranu ich výkonu. Nechráni však taký výkon práva, ktorý sa prieči zásadám poctivého obchodného styku. Takýmto výkonom práva sa prekračujú medze zmluvnej voľnosti, ktorú zákon poskytuje v obchodných záväzkových vzťahoch. Za porušovanie zásad by bolo
možné postihovať zneužitie práva, keď účelom výkonu práva nie je realizácia vlastných oprávnených hospodárskych záujmov a hospodárskeho cieľa určeného obchodným záväzkom, ale ide o snahu výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu. Šikanózny výkon práva sa musí vždy preukázať a dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto je takýmto výkonom práva poškodený. Podľa názoru súdu, v danom prípade nebolo preukázané, že by žalobca zneužil svoje právo, pretože si v konaní uplatňoval len nárok vyplývajúci zo záväzkového vzťahu založeného Dohodou. Týmto postupom nijako neznevýhodňoval žalovaného, ktorý musel počas celého obdobia platnosti Dohody počítať s tým, že pokiaľ nesplní zmluvné podmienky, bude musieť vrátiť rozdiel medzi poskytnutou zálohou a nezúčtovanými zľavami. Z uvedeného hľadiska sa žalovaný bezdôvodne spoliehal na to, že vzájomné nároky medzi zmluvnými partnermi je potrebné považovať za vysporiadané, nakoľko nedošlo k zúčtovaniu podľa Dohody. Je potrebné zdôrazniť, že zúčtovanie nárokov bolo záležitosťou oboch zmluvných partnerov. To znamená, že pokiaľ nedošlo k zúčtovaniu, prípadne k polročnému odsúhlasovaniu stavu plnenia Dohody, mal možnosť ktorýkoľvek zo zmluvných partnerov zjednať nápravu, teda aj žalovaný. Súd považuje nárok žalobcu na zaplatenie uplatnenej istiny za dôvodný.
8. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením rozdielu medzi poskytnutou zálohou a nezúčtovanými zľavami prvým dňom nasledujúcim po ukončení lehoty na zúčtovanie zliav, alebo na vrátenie rozdielu. Týmto dňom bol deň 01.01.2011.
9. Podľa ust. § 365 ObZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
10. Podľa ust. § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
11. Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB ) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
12. Úroky v Dohode neboli dojednané, z toho dôvodu súd priznal zákonný úrok z omeškania v zmysle ust. § 369 ods. 1 ObZ. K prvému dňu omeškania predstavovala základná sadzba ECB 1 %, ku ktorému bolo pripočítaných 8 percentuálnych bodov, súd priznal úrok z omeškania vo výške 9 %.
13. Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne domáhal vrátenia rozdielu medzi poskytnutou zálohou a nezúčtovanými zľavami, vrátane príslušenstva, preto súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.
14. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
15. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 100 %, z toho dôvodu súd priznal náhradu trov konania v tomto rozsahu, ktorú bude povinný zaplatiť žalovaný žalobcovi po rozhodnutí o výške náhrady trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.
16. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný.
17. Žalovaný odvolanie odôvodnil tým, že zo žiadneho listinného dôkazu nevyplýva, ani z pracovnej zmluvy, že Peter I. bol poverený takou činnosťou - uzatvárania nadštandardných zmlúv s tretími subjektmi. Túto argumentáciu súdu nepreukázal ani zmluvou, ani interným predpisom, ani splnomocnením, ani poverením. Preto správne odvolací súd prijal záver, ak nebol Peter I. konateľom spoločnosti, nebol splnomocnený ani poverený, ide o neplatný právny úkon. Argumentácia prípadného
prekročenia právomoci je v posudzovanom prípade právne irelevantná, ak nebol preukázaný vôbec titul zastupovať danú spoločnosť.
18. Zo zákona zastúpenie vzniká aj podľa ust. § 23 Obč. zák. na základe dohody o plnomocenstva, ktorá zakladá právny vzťah zastúpenia a v danom prípade žiadne splnomocnenie ani zo zákona nebolo zo strany žalobcu tiež produkované.
19. Súd sa ale nevysporiadal ani s obsahom samotnej pracovnej zmluvy S Petrom I., ďalšími namietanými skutočnosťami, ktoré boli obsiahnuté aj v samotnom odvolaní, ale ktoré boli opätovne vznesené aj na poslednom pojednávaní a s ktorými namietanými skutočnosťami sa súd nie len že nevysporiadal, nezmienil sa s nimi ani v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
20. V prvom rade pokiaľ sa žalobca odvoláva na inominátnu zmluvu, ktorá pokiaľ má byť platná musí tiež obsahovať náležitosti a zmluvné dojednania, ktoré by mali zmluvné strany zaväzovať a pokiaľ sa na zmluvné dojednania odvoláva žalobca, sám sa zmluvnými dojednaniami neriadil.
21. Súd sa nezaoberal a nevysporiadal s podstatnou namietanou skutočnosťou, keď žalovaný dôvodne namietal, že pokiaľ podľa čl. 3. Ukončením zmluvy mal žalobca urobiť konečné vyúčtovanie, čo sa nestalo a pokiaľ nedošlo k vyúčtovaniu na nulu, bolo povinnosťou žalobcu zaslať „výzvu žalovanému“. Žalobca neurobil žiadne vyúčtovanie, pokiaľ bola záloha poskytnutá na sumu 4.979,09 eur, ale pokiaľ nebola žalovanému doručená riadna výzva podľa čl. 3, ods. 7, pokiaľ výzva nešpecifikuje vyúčtovanie rozdiel medzi celkovou hodnotou zliav, na ktoré vznikol nárok a poskytnutou zľavou, je aj z tohto pohľadu nárok žalobcu neurčitý.
22. Žalobca nepreukázal splnomocnenie, nepreukázal výzvu, nepreukázal určitosť nároku, nepreukázal vyúčtovanie v účtovníctve žalobcu, nevyúčtoval podľa čl. Zmluvnú pokutu, čo jeho nárok robí absolútne nelegitímnym nárokom v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktorý by nemal požívať ani právnu, ani súdnu ochranu.
23. Odvolací súd namietal aj úrok z omeškania v sadzbe 9% ročne z uvedenej dlžnej sumy je neurčitý a nezodpovedá ani petitu návrhu. Toto nebolo odstránené. Neurčitosť bola aj je daná aj v samotnom začiatku uplatnenia úroku z omeškania, t.j. od 1.1.2011 do zaplatenia. Predsa úrok z omeškania nemohol žalobca uplatniť spätne, ku dňu zániku zmluvy, ak si žiadny nárok voči žalovanému spätne neuplatnil. Pokiaľ podal žalobu žalobca v roku 2014, kedy ako uvádza, uplatnil aj samotný nárok, nemohol a nie je takýto nárok vôbec legitímny a je v rozpore so zákonom, čo do plynutia a sadzby. Aj tu je zjavné porušenie zákona, ktoré nemá požívať súdnu ochranu.
24. Žalovaný má za to, že závery súdu o opodstatnenosti nároku žalobcu z listinných dôkazov nevyplývajú.
25. Nebolo prihliadané na listinné dôkazy, námietky žalovaného, naviac žalobca sa neriadil zmluvou, na ktorú sa odvoláva, preukázateľne neviedol žalobca účtovníctvo v zmysle dojednaných zmluvných podmienok v lehotách, tam uvedených a nebolo prihliadané ani na závery odvolacieho súdu.
26. Žalovaný má za to, že žaloba žalobcu je z viacerých podstatných dôvodov a rozhodujúcich skutočností nedôvodná. Je potrebné zvýrazniť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, aby súdu svoj nárok preukázal, nevyvrátil skutkové ani právne tvrdenia žalovaného, naopak svoje vlastné tvrdenia naviac spochybnil.
27. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh žalobcu zamieta a zároveň prizná žalovanému právo na náhradu trov konania.
28. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca.
29. Žalobca vo vyjadrení navrhol odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
30. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný.
31. Vo vyjadrení žalovaný uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, aby súdu svoj nárok preukázal, nevyvrátil skutkové ani právne tvrdenia žalovaného, naopak svoje vlastné tvrdenia naviac spochybnil.
32. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 37 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 378 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 24.9.2019 podľa § 378 ods. 1 C.s.p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.
33. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., (zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konnia začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti.
34. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý odvolaním napadnutým rozsudkom žalobe vyhovel.
35. Zásadnou otázkou pre posúdenie opodstatnenosti nároku žalobcu bolo to, či dohoda o podpore predaja uzatvorená medzi stranami sporu dňa 31.12.2007 je platná.
36. Uvedenú dohodu za žalobcu podpísal Peter I., ako osoba splnomocnená konateľom spoločnosti.
37. V spise nie je založené oprávnenie Petra I. zastupovať žalobcu pri uzatváraní horeuvedenej dohody.
38. Podľa § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
39. Z obsahu pracovnej zmluvy zamestnanca Petra Havlíčka vyplýva, že tento zamestnanec mal vykonať prácu ako národný obchodný riaditeľ, ktorý koordinuje prácu regionálnych obchodných riaditeľov, predovšetkým pri dosahovaní ziskov a strát, pri budovaní vzťahov so zákazníkmi, pri tvorbe a dosahovaní obchodných cieľov spoločnosti.
40. Z obsahu uvedenej pracovnej zmluvy nevyplýva, pre Petra I. oprávnenie podpisovať za žalobcu zmluvy.
41. Medzi žalobcom a žalovaným sa jedná o pracovnoprávny vzťah upravený Zákonníkom práce. Vzťah konateľa spoločnosti je upravený Obchodným zákonníkom. Ide tu o dva oddelené právne vzťahy s rôznymi právami a povinnosťami z nich vyplývajúcimi. Funkciu konateľa obchodnej spoločnosti nie je možné zamieňať s povinnosťou zamestnanca spoločnosti založenou pracovnou zmluvou a oprávneniami vyplývajúcimi z pracovnoprávnych predpisov.
42. V konaní žalobca nepredložil plnú moc, ktorá by oprávňovala Petra I. zastupovať obchodnú spoločnosť pri uzatváraní zmlúv.
43. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
44. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinnosti.
45. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému.
46. Súd musí na túto neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu (ex officio) z úradnej povinnosti.
47. Platnosť, či neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo.
48. Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
49. Keďže v danom prípade nie sú splnené podmienky pre potvrdenie odvolaním napadnutého rozsudku ani na jeho zrušenie preto, odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
50. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ut. § 262 ods. 2 C.s.p. tak, že žalovanému úspešnému v konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
51. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).