Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/9/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: DPS financial consulting, s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, Trnava, IČO: 46 713 930, právne zastúpený: advoconsulting s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, Trnava, IČO: 47 253 428, proti žalovaným: v 1. rade B. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom mesto C., 2. rade N. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom mesto C., 3. rade K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom obec V., o zaplatenie 9.922,07 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. -161 zo dňa 28.09.2018 takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výrokoch II., ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a III. o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne a žalovanému v 3. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi 384,51 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznal, a to výrokom III.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáha zaviazať žalovaných zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu vo výške 9.922,07 eur a trovy konania. Nárok odvodzoval od Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú žalovaní v 1. a 2. rade uzavreli s jeho právnym predchodcom, Slovenskou sporiteľnou, a.s. a na základe ktorej im bol poskytnutý bezúčelový úver vo výške 240 000 Sk, čo je 7.966,57 eur. So žalovaným v 3. rade bola uzavretá v rovnaký deň Dohoda o ručení. Právny predchodca žalobcu dňa 02.09.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru vo výške 9.366,13 eur. Pohľadávka, ktorá je predmetom konania bola Zmluvou o postúpení pohľadávok postúpená na žalobcu.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. ; - 3; ; , ; a ; ; , ; z. č. o spotrebiteľských úveroch zistil, že dňa 26.01.2006 uzatvoril právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., so žalovanými v 1. a 2. rade zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebného bezúčelového úveru vo výške 240.000 Sk (7.966,54 eur). V rovnaký deň uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovaným v 3. rade Dohodu o ručení. V zmluve o úvere bola dohodnutá výška úveru 240.000 Sk (7.966,54 eur), druh úveru : spotrebný - bezúčelový, s premenlivou výškou úrokovej sadzby 10,60 %, poplatok za poskytnutie úveru 4.800 Sk (159,33 eur), poplatok za správnu úveru 50 Sk (1,66 eur)/mesačne, s výškou splátky 3.299 Sk (109, 51 eur) so splatnosťou splátok k 1. dňu v mesiaci, konečná splatnosť úveru 01.01.2016, RPMN 5,26 %. Žalovaní v 1. a 2. rade čerpali úver v celom rozsahu hneď dňa 26.01.2006. Žalovaní v 1. a 2. rade sa opakovane dostávali do omeškania s úhradami splátok. Právny predchodca žalobcu preto listom zo dňa 30.07.2013 vyzval žalovaných na zaplatenie

pohľadávky. Žalovaní na výzvu nereagovali a dlžnú pohľadávku neuhradili. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 03.09.2013 oznámil žalovaným, že ku dňu 02.09.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zmluvou o postúpení pohľadávok bola Slovenskou sporiteľnou, a.s., ako postupcom postúpená žalobcovi ako postupníkovi pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania. Žalobca dňa 21.11.2013 vyzval žalovaných na zaplatenie pohľadávky. Žalovaní ani po výzve pohľadávku neuhradili.

4. Prvoinštančný súd tak dospel k záveru, že žalovaný nárok žalobcu vyplývajúci z poskytnutého úveru je čiastočne dôvodný. Žalovaní nesplnili povinnosť im vyplývajúcu z poskytnutého úveru a porušili povinnosť plniť žalobcovi riadne a včas na základe čoho sa žalobca domáhal splnenia povinnosti. Žalovaný v 3. rade ako ručiteľ tiež neplnil po tom, čo ho veriteľ vyzval na plnenie. Na základe porušenia povinností vyplývajúcich z poskytnutého úveru právny predchodca žalobcu vyhlásil celú svoju pohľadávku za splatnú. Záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovanými je vzťahom spotrebiteľským a to aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom . Niet žiadnych pochybností o tom, že predmetom konania bol nárok zo zmluvy, ktorá na základe vyššie uvedeného, zodpovedá definícií spotrebiteľskej zmluvy. Preto zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú je treba aplikovať aj príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia upravujúce ochranu spotrebiteľa. Uviedol, že obsah dohodnutých podmienok je v rozpore s predpismi na ochranu spotrebiteľa, konkrétne v rozpore s ust. Zákona o ochrane spotrebiteľa. V Zmluve o splátkovom úvere zo dňa 26.01.2006 absentuje rozpis splátok samostatne vo väzbe na istinu, úroky a poplatky, ktorý musí byť uvedený v každej zmluve o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Absencia tejto náležitosti má za následok to, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle zákona o spotrebiteľských úverov. Na základe uvedeného tak žalobca mohol po zosplatnení úveru od žalovaných žiadať iba poskytnutú výšku úveru, bez úrokov a bez poplatkov. Žalovaní čerpali úver celkom vo výške 7.966,54 eur a uhradili naň sumu 7.582,03 eur. Keďže úver posúdil súd prvej inštancie ako bezúročný a bezpoplatkový, priznal žalobcovi rozdiel medzi uvedenými sumami, a to sumu 384,51 eur. Zaviazal tak žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne a žalovaného v 3. rade (nie solidárne, keďže jeho záväzok voči žalobcovi vyplýva z ručenia) na zaplatenie žalobcovi sumu 384,51 eur. V prevyšujúcej časti preto žalobu zamietol ako nedôvodnú.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. , , a , . V danom prípade bol žalobca v spore úspešný na 3,57 % a jeho neúspech bol 96,43 %, v ktorej časti bola žaloba zamietnutá. Žalovaní tak boli v spore prevažne úspešní. Zo súdneho spisu však nevyplýva, žeby im vznikli trovy konania. Preto rozhodol tak, že žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznal ( ).

6. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote a to čo do jeho výroku II. a III. podal odvolanie žalobca. Namietal záver súdu prvej inštancie, že úver je bezúročný a bezpoplatkový, nakoľko žiadne ustanovenie paragrafu Zákona o spotrebiteľských úveroch v čase uzavretia zmluvy neurčovalo sankciu za absenciu „rozpisu splátok“ so záverom, že by malo ísť o úver bezúročný a bezpoplatkový. Namietal preto nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Vytýkal súdu tiež to, že nerešpektoval rozhodnutia súdnych autorít, ako je SD EÚ vo veci 42/15 a uznesenie NS SR sp. zn. z 22.02.2018, z ktorých vyplýva, že v Zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je potrebné uvádzať číselné vyjadrenie vnútornej skladby splátok. Preto namietal záver súdu prvej inštancie vyslovený v bode 24 odôvodnenia napadnutého rozsudku.

7. Odvolateľ rovnako namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie keďže tento neprejednal predbežne vec, neuviedol čo považuje za sporné a čo nie, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie, neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci. Poukázal na to, že žalovaní nič nenamietali, preto súd prvej inštancie sám nemal posúdiť chýbajúce náležitosti zmluvy. Navrhol preto rozsudok v jeho napadnutej časti, a to vo výroku II. a výroku III. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. K odvolaniu sa žalovaní nevyjadrili.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl.

, bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 10. Z dispozičnej zásady v odvolacom konaní vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Vymedzením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ vymedzuje to, akých výrokov sa týka suspenzívny účinok odvolania a zároveň stanovuje medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Keďže, výrok čo do zaplatenia istiny vo výške 384,51 eur odvolaním nebol napadnutý, preto sa stal právoplatným v zmysle ust. . 11. Žalobca odvolaním napadol zamietavý výrok rozsudku súdu prvej inštancie a to čo sa týka úhrady sumy vo výške 9.537,56 eur, (čo je rozdiel medzi žalovanou sumou 9.922,07 eur a priznanou sumou 384,51 eur) a súvisiaci výrok o trovách konania. Preto predmetom odvolacieho prieskumu bol iba zamietavý výrok v uvedenom rozsahu a súvisiaci výrok o trovách konania. 12. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalovaní v l. rade a 2. rade sú vedení ako bytom v meste C., a žalovaný v 3.r. bytom v meste V.. No zo spisu nevyplýva, aby bol pri doručovaní im zásielok súdom dodržaný postup upravený o hlásení pobytu občanov. Podľa citovaného zákona platí, že adresa sídla obecného úradu tejto obce je adresou takého občana na účely doručovania písomností od orgánov verejnej správy a iných štátnych orgánov , teda aj súdu. Obec je povinná spôsobom v mieste obvyklým, najmä oznámením na úradnej tabuli, upozorniť prihláseného občana, že mu bola alebo že mu má byť doručená písomnosť. Iba vrátenie zásielky adresovanej žalovaným na Obec C. resp. V. bez toho, aby bolo preukázané, že obec oznámila doručovanie písomnosti spôsobom v mieste bydliska obvyklým (napr. vyhláškou), nie je možné takéto doručovanie považovať za správne. 13. K samotnému predmetu konania je potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie mal nárok žalobcu posúdiť v širších súvislostiach vo vzťahu k vyhodnoteniu spotrebiteľského úveru za bezúročný a bezpoplatkový. Nemožno pri vyhodnotení opomenúť skutočnosť, či bola náležite zisťovaná veriteľom bonita spotrebiteľov pri poskytovaní úveru, či vôbec bola a či bola správne určená RPMN a pod, všetko v zmysle z. č. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Súdom prvej inštancie uvedené nebolo zisťované ani vyhodnotené, preto je rozsudok v napadnutom rozsahu predčasný. 14. Z vyššie uvedených dôvodov bol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, t.j. výrokom II. a III. zrušený a v rozsahu zrušenia bol vrátený súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie postupom podľa a . 15. Úlohou súdu prvej inštancie bude za dodržania procesných práv a povinností strán sporu opätovne vec prejednať, náležite posúdiť splnenie všetkých zákonných ustanovení o spotrebiteľských úveroch a ustanovení na ochranu spotrebiteľov, poskytnúť spotrebiteľom náležitú ochranu a po vyhodnotení uvedeného vo veci opätovne rozhodnúť. Jeho úlohou bude svoje nové rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby spĺňalo kritéria ust. . Tiež znova rozhodne aj o trovách konania. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( , v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ).