Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-377-2015.pdf
PDF · 97.48 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/377/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Richardom Burešom, v spore žalobcu: DPS financial consulting, s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, Trnava, IČO: 46 713 930, právne zastúpený: advoconsulting s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, Trnava, IČO: 47 253 428, proti žalovaným: 1/ B. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom mesto C., 2/ N. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom mesto C., 3/ K. N., nar. X.XX.XXXX, bytom obec V., o zaplatenie 9.922,07 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne a žalovaný v 3/ rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 9.537,56 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovaným v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne a voči žalovanému v 3/ rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.8.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu vo výške 9.922,07 eur a trovy konania.
2. Nárok žalobca odôvodnil tým, že dňa 26.1.2006 uzatvoril právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, so žalovanými v 1. a 2. rade zmluvu o splátkovom úvere č. 0492762596, ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebného bezúčelového úveru vo výške 240.000,- SK (7.966,54 eur). So žalovaným v 3. rade bola v rovnaký deň uzatvorená Dohoda o ručení. Žalovaní v 1. a 2. rade čerpali úver v celom rozsahu hneď dňa 26.1.2006. Žalovaní v 1. a 2. rade sa opakovane dostávali do omeškania s úhradami splátok. Právny predchodca žalobcu preto listom zo dňa 30.7.2013 vyzval žalovaných v 1. až 3. rade na zaplatenie pohľadávky. Žalovaní na výzvu nereagovali a dlžnú pohľadávku neuhradili. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 3.9.2013 oznámil žalovaným, že ku dňu 2.9.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Pohľadávka ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavovala sumu vo výške 9.366,13 eur.
3. Zmluvou o postúpení pohľadávok bola Slovenskou sporiteľnou, a.s., ako postupcom postúpená žalobcovi ako postupníkovi pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania. Žalobca dňa 21.11.2013 vyzval žalovaných na zaplatenie pohľadávky. Žalovaní ani po výzve pohľadávku neuhradili, čím zotrvali v omeškaní so zaplatením svojho záväzku. Žalobca si preto uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie od 27.9.2013 do 31.12.2014 vo výške 5 % ročne z istiny pohľadávky 7.582,03 eur vo výške 477,77 eur. Žalovaná suma pozostáva z istiny 7.582,03 eur, riadnych úrokov vo výške 1.646,41 eur, zmluvných a zákonných úrokov z omeškania vo výške 215,86 eur a úrokov z omeškania vo výške 477,77 eur.
4. Súd doručil žalobu žalovaným podľa ustanovenia § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, ktorého sa žalovaní nezúčastnili. Súd podľa § 180 Civilného sporového poriadku pojednával v neprítomnosti žalovaných v 1. až 3. rade.
6. Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že právny predchodca žalobcu poskytol úver žalovaným v 1. a 2. rade. So žalovaným v 3. rade bola uzatvorená dohoda o ručení. Žalovaní v 1. a 2. rade splátky splácali len čiastočne. Právny predchodca žalobcu preto pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Pretože žalovaní v 1. a 2. rade neplnili svoj záväzok, vyzval veriteľ ručiteľa, aby plnil za nich, ale ani on nesplnil dlh.
7. Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to zmluvou o splátkovom úvere, dohodou o ručení, výzvou, oznámením o omeškaní, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, oznámením o postúpení pohľadávky, oznámením skutočnej výšky dlhu, zmluvou o postúpení pohľadávky, výpisom z úveru splátkach, všeobecnými obchodnými podmienkami, súhlasom s prejednaním veci v neprítomnosti, tlačovou informáciou č. 9/2018,zisteníami, či pri doručovaní zásielok žalovaným boli dodržané podmienky v zmysle zákona o hlásení pobytu občanov, príslušnými listinami o zisťovaní bonity žalovaných a ostatnými, ktoré tvoria súčasť spisu, zistil nasledovný skutkový stav:
8. Dňa 26.1.2006 uzatvoril právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., so žalovanými v 1. a 2. rade zmluvu o splátkovom úvere č. 0492762596 (ďalej len „zmluva“), ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebného bezúčelového úveru vo výške 240.000,- Sk (7.966,54 eur). V rovnaký deň uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovaným v 3. rade Dohodu o ručení. V zmluve o úvere bola dohodnutá výška úveru 240.000,- Sk (7.966,54 eur), druh úveru : spotrebný - bezúčelový, s premenlivou výškou úrokovej sadzby 10,60 %, poplatok za poskytnutie úveru 4.800,- Sk (159,33 eur), poplatok za správnu úveru 50,- Sk (1,66 eur)/mesačne, s výškou splátky 3.299,- Sk (109, 51 eur) so splatnosťou splátok k 1. dňu v mesiaci, konečná splatnosť úveru 1.1.2016, RPMN 5,26 %. Žalovaní v 1. a 2. rade čerpali úver v celom rozsahu hneď dňa 26.1.2006. Žalovaní v 1. a 2. rade sa opakovane dostávali do omeškania s úhradami splátok. Právny predchodca žalobcu preto listom zo dňa 30.7.2013 vyzval žalovaných na zaplatenie pohľadávky. Žalovaní na výzvu nereagovali a dlžnú pohľadávku neuhradili. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 3.9.2013 oznámil žalovaným, že ku dňu 2.9.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zmluvou o postúpení pohľadávok bola Slovenskou sporiteľnou, a.s., ako postupcom postúpená žalobcovi ako postupníkovi pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania. Žalobca dňa 21.11.2013 vyzval žalovaných na zaplatenie pohľadávky. Žalovaní ani po výzve pohľadávku neuhradili.
9. Vo veci už bolo prvoinštančným súdom rozhodnuté rozsudkom pod sp. zn. 10C/377/2015-161 zo dňa 28.9.2018. Žalovaní v 1. a 2. rade boli spoločne a nerozdielne a žalovaný v 3. rade zaviazaní zaplatiť žalobcovi 384.51 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznal.
10. Na podklade odvolania žalobcu proti zamietavému výroku v prevyšujúcej časti žaloby a výroku o trovách konania odvolací súd uznesením sp. zn. 19Co/9/2019 - 200 z 24. 9. 2019 zrušil rozsudok v jeho napadnutej časti a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. Z uvedeného vyplýva, že výrok rozsudku o povinnosti žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne a žalovanému v 3. rade žalobcovi vo výške 384,51 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku sa stal právoplatným.
12. Úlohou súdu prvej inštancie bolo za dodržania procesných práv a povinností strán sporu vec čo do zvyšku žalovanej pohľadávky v sume 9.537,56 eur opätovne prejednať, náležite posúdiť splnenie zákonných ustanovení o spotrebiteľských úveroch, a ustanovení na ochranu spotrebiteľov, poskytnúť spotrebiteľom náležitú ochranu a po vyhodnotení uvedeného vo veci opätovne rozhodnúť, toto rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 220 CSP a znova rozhodnúť aj o trovách konania.
13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
15. Podľa § 52 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").
17. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
18. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
19. Podľa § 546 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
20. Podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.
21. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
22. Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
23. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
24. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
25. Na základe zisteného skutkového stavu a citovanej právnej úpravy súd dospel k právnemu záveru, že žalovaný nárok žalobcu vyplývajúci z poskytnutého úveru pozostávajúci zo zostávajúcej žalovanej sumy vo výške 9.537,56 eur je dôvodný. Žalovaní nesplnili povinnosť im vyplývajúcu z poskytnutého úveru a porušili povinnosť plniť žalobcovi riadne a včas na základe čoho sa žalobca domáhal splnenia povinnosti. Žalovaný v 3. rade ako ručiteľ tiež neplnil po tom, čo ho veriteľ vyzval na plnenie. Na základe porušenia povinností vyplývajúcich z poskytnutého úveru právny predchodca žalobcu vyhlásil celú svoju pohľadávku za splatnú.
26. Súd má za to, že záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovanými je vzťahom spotrebiteľským a to aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka. Niet žiadnych pochybností o tom, že predmetom konania bol nárok zo zmluvy, ktorá na základe vyššie uvedeného, zodpovedá definícií spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľom je v súlade s európskou aj vnútroštátnou súkromnoprávnou aj verejnoprávnou úpravou osoba, ktorá v zmluvnom vzťahu, do ktorého vstupuje so subjektom vykonávajúcim obchodnú činnosť, nejedná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo v rámci výkonu svojho povolania. Kritériom pre posúdenie zmluvnej strany ako spotrebiteľa je jednak označenie tejto strany v zmluve, ako aj samotný predmet záväzkového vzťahu. V konkrétnom prípade žalobca poskytol úver vykonávajúc svoju podnikateľskú činnosť a zároveň žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci, z poskytnutých úverových prostriedkov financovali svoje osobné potreby. Zmluva, ktorá bola uzavretá, je preto zmluvou spotrebiteľskou. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy, z ktorej nárok je predmetom tohto sporu, znamená, že na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia iných právnych predpisov upravujúcich ochranu spotrebiteľa. V zmysle uvedeného súd konštatuje, že obsah dohodnutých podmienok nie je v rozpore s predpismi na ochranu spotrebiteľa, konkrétne v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa.
27. Je nepochybné, že medzi stranami sporu došlo na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 26.1.2006 k poskytnutiu úveru vo výške 240.000,- Sk (7.966,54 eur).
28. Súd v zmysle pokynu odvolacieho súdu posudzoval nárok žalobcu v širších súvislostiach vo vzťahu k vyhodnoteniu spotrebiteľského úveru za bezúročný a bezpoplatkový. Za tým účelom zisťoval, či bola náležite zisťovaná veriteľom - právnym predchodcom poskytovateľa úveru bonita spotrebiteľov pri poskytovaní úveru, či vôbec bola a či bola správne určená RPMN a podobne v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch platného v čase jeho poskytnutia.
29. Dospel k záveru, že výsledná RPMN bola ustálená na hodnotu 5,26% ročne, v Zmluve o úvere je uvedená v správnej výške. Ďalej žalobca preukázal, že právny predchodca žalobcu preveroval dostatočne schopnosť žalovaných splácať poskytnutý úver. Z pohľadu zachovania odbornej starostlivosti možno uzavrieť, že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k pochybeniu, ktoré by malo za následok, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere by mohol byť posudzovaný ako bezúročný a bezpoplatkový. Súd pri zisťovaní , či zmluva obsahovala aj rozpis splátok sa spravoval rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. PL.ÚS 11/2016 zo dňa 7. 2. 2018.Dokazovaním bola zistená aj skutočnosť, že postup doručujúcich orgánov súdnych zásielok žalovaným v 1.až 3. rade zo strany Mesta Svit a Obce Lučivná nebol v rozpore so zákonom č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky.
30. Žalovaní čerpali úver v celkovej výške 7.966,54 eur. Súd považoval za preukázané, že žalovaní uhradili žalobcovi celkovo sumu 7.582,03 eur. Pretože úver bol považovaný za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi bol priznaný rozdiel medzi poskytnutým úverom a sumou, ktorú žalovaní uhradili žalobcovi, vzhľadom k zisteniu, že v zmluve absentuje rozpis splátok samostatne vo väzbe na istinu, teda suma 384,51 eur. Vzhľadom na uvedené, súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade výrokom I. z rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 10C/377/2015 - 161 zo dňa 28. 9. 2018 spoločne a nerozdielne a žalovaného v 3. rade (nie solidárne, keďže jeho záväzok voči žalobcovi vyplýva z ručenia) na zaplatenie žalobcovi sumu 384,51 eur. Tento výrok sa stal právoplatný, lebo nebol napadnutý žiadnou zo sporových strán.
31. Súd na základe výsledkov dokazovania priznal žalobcovi zvyšok uplatneného nároku pozostávajúceho z istiny 7.582,03 eura, spolu s jej príslušenstvom , ktoré pozostáva z riadnych úrokov vo výške 1.646,41 eur (11,65% ročne) a zmluvných a zákonných úrokov z omeškania spolu vo výške 215,86 eur ( zmluvné úroky z omeškania v sadzbe 8% ročne za obdobie od 1.12.2011 do 02.092013) a zákonné úroky z omeškania v sadzbe 16,65 % ročne /11,65 + 5%) za obdobie od 03.09.2013 do 26.09.2013). Príslušenstvo pohľadávky ku dňu jej postúpenia tak predstavovalo spolu sumu vo výške 1.862,27 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaní zotrvali v omeškaní prináleží žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie od 27.09.2013 do 31.12.2014 vo výške 5% ročne z istiny, čo predstavuje sumu vo výške 477,77 eur. Príslušenstvo pohľadávky celkovo predstavuje sumu vo výške 2.340,04 eur a celková výška pohľadávky bola v sume 9.922,07. Po odrátaní právoplatne priznanej sumy 384,51 priznaná výška žalovanej sumy bola ustálená na sumu 9.537,56 eur.
32. Žalovaní v 1. a 2. rade boli zaviazaní spoločne a nerozdielne a žalovaný v 3. rade samostatne, pretože jeho záväzok vyplýva z ručenia
33. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
34. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. V súlade s citovaným ustanovením § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. V danom prípade bol žalobca v spore plne úspešný. Pomer úspechu sa vyjadruje percentuálne. Plný úspech žalobcu znamená, že nárok uplatnený žalobcom bol v plnej výške rozsudkom žalobcovi priznaný.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.