Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4CoP-63-2023.pdf
PDF · 120.42 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/63/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci maloletého dieťaťa: E. O., K.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny W. K. B., dieťa rodičov: matka H.. S. V., K.. XX.XX.XXXX, O. W. XX/XX, W. K. B., zastúpená JUDr. Ing. Marcelou Martinkovičovou, advokátkou, so sídlom Nám. sv. Egídia 95, Poprad, a otec X.. Š. O., K.. XX.XX.XXXX, O. O. XX/XX, W. K. B., v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vo vzťahu k úprave styku, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 15P/321/2022-89 zo dňa 24.3.2023 takto
rozhodol:
I. Mení rozsudok vo výroku IV. tak že, otec je oprávnený stretávať sa s mal. E. každý nepárny kalendárny rok 24.12., 25.12., 01.01. v čase od 9,00 hod. do 18,00 hod. a každý párny kalendárny rok 31.12. v čase od 9,00 hod., do 18,00 hod.
II. Potvrdzuje rozsudok vo výroku VI.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Predmetom konania je zmena úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vo vzťahu k úprave styku otca s maloletým E., ktorý sa návrhom domáhal rozšírenia styku s maloletým synom.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:
„I. Počnúc právoplatnosťou rozsudku je otec oprávnený stýkať sa s maloletým E. O., nar. XX.XX.XXXX, každý párny kalendárny týždeň v pondelok od 17,00 hod. do 18,00 hod. za prítomnosti matky a v stredu od 17,00 hod. do 18,00 hod. bez prítomnosti matky a každý nepárny kalendárny týždeň v piatok od 17,00 hod. do 18,00 hod. bez prítomnosti matky a v nedeľu od 15,00 hod. do 17,30 hod. bez prítomnosti matky.
II. Počnúc štvrtým mesiacom po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku je otec oprávnený stýkať sa s maloletým E. O., nar. XX.XX.XXXX, každý párny kalendárny týždeň v pondelok od 16,00 hod. do 18,00 hod. bez prítomnosti matky a v stredu od 16,00 hod. do 18,00 hod. bez prítomnosti matky a každý
nepárny kalendárny týždeň v piatok od 16,00 hod. do 18,00 hod. bez prítomnosti matky a v nedeľu od 15,00 hod. do 17,30 hod. bez prítomnosti matky.
III. Počnúc siedmym mesiacom po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku je otec oprávnený stýkať sa s maloletým E. O., nar. XX.XX.XXXX, každý párny kalendárny týždeň v pondelok od 15,00 hod. do 18,00 hod. bez prítomnosti matky a v stredu od 15,00 hod. do 18,00 hod. bez prítomnosti matky a každý nepárny kalendárny týždeň v piatok od 15,00 hod. do 18,00 hod. bez prítomnosti matky a v nedeľu od 15,00 hod. do 18,30 hod. bez prítomnosti matky.
IV. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým E. O., nar. XX.XX.XXXX, každý párny kalendárny rok 25.12. v čase od 15,00 hod. do 18,00 hod. a 31.12. v čase od 15,00 hod. do 18,00 hod.
V. Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne a včas pripraviť a maloletého mu v mieste jej bydliska odovzdať a otec je povinný po ukončení realizácie styku maloletého v určenom čase odovzdať matke v mieste jej bydliska.
VI. Súd návrh otca vo zvyšnej časti zamieta.
VII. Súd návrh matky na úpravu styku otca s maloletým počas letných prázdnin zamieta.
VIII. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 7Pc/3/2022 z 27. apríla 2022 v časti úpravy styku otca s maloletým.
IX. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia vylučuje na samostatné konanie.
X. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 24, § 25 ods. 1, 2, § 26, § 28 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, čl. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).
4. Vychádzajúc zo všetkých rozhodujúcich skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo, a to najmä útly vek dieťaťa a jeho denný režim, ako aj to, že maloletý je ešte aj počas dňa kojený, skutočnosť, že rodičia už v čase narodenia maloletého nežili spolu, doterajší stav - vzťah rodičov a to, že rodičia majú v striedavej starostlivosti sestru maloletého, a to W., ako aj existujúci vzťah a väzbu otca a syna na základe už realizovaných stykov, dospel k záveru, že je namieste rozšíriť styk otca s maloletým dieťaťom a to ako v časovom, tak priestorovom (územnom) rozsahu za realizácie adaptačného obdobia. Súdu je zrejmé, že maloletý od narodenia žije výlučne so svojou matkou, ktorá je pre neho ústrednou osobou v jeho živote, na ktorú je aj citovo naviazaný a ktorá ešte stále svojou prítomnosťou pokrýva jeho prirodzené biologické potreby. Súd pri rozhodovaní zohľadnil argumenty matky o tom, že kontakt otca s maloletým bez jej prítomnosti nebol ešte realizovaný v takom rozsahu, že by bolo možné konštatovať, že jej prítomnosť už pri styku nie je potrebná, čo zohľadnil práve v úprave styku s adaptačným obdobím tak, aby matka, ako aj maloletý mali priestor si na novú situáciu postupne navyknúť. Na druhej strane zohľadnil argumenty otca, že nie je dôvodné, aby mal stále tak úzky kontakt so synom, ktorý má v čase rozhodovania súdu XX mesiacov. Matka sa musí naučiť dôverovať otcovi a jeho schopnostiam sa o maloletého v každom ohľade postarať, pretože v konaní nebolo zistené, že by otec v akomkoľvek rozsahu starostlivosť nezvládal, samozrejme v rozsahu, aký mu bol doteraz umožnený. Je v záujme maloletého umožniť otcovi, ktorý s ním trvale nikdy nežil a nežije, aby mali pravidelný a plnohodnotný kontakt, počas ktorého môže realizovať svoje výchovné pôsobenie a aby sa otec tak stal súčasťou jeho bežného života a aby bolo zachované aj právo maloletého na zachovanie jeho vzťahu s oboma rodičmi. Argumenty otca pre rozsiahlejšiu úpravu styku preto považoval súd za pochopiteľné a dôvodné. K uvedenému je potrebné dodať, že v tomto konkrétnom prípade, s prihliadnutím práve na stále útly vek maloletého, citovú naviazanosť na matku, nebolo možné proporcionálne upraviť otcovi styk v rozsahu 1 jeho voľného času, keďže takýto rozsah by aktuálne nezodpovedal najlepšiemu záujmu maloletého. Taktiež nateraz nebolo možné, aby súd upravil styk otca s maloletým aj s prespávaním, keďže je jednak v útlom veku a jednak je stále kojený nielen počas dňa, ale aj počas nocí. Argumenty matky týkajúce sa rozdielnosti výchovy, ako aj nedostatočnej starostlivosti otca o maloletú W. nepovažoval súd za podstatné argumenty v tomto konaní, pretože tieto nijako nemohli ovplyvniť úvahy súd o rozšírení styku otca s maloletým, keďže predmetom tohto konania nebolo zverenie maloletého
do starostlivosti otca, ale len jeho úprava styku s ním, pričom v konaní nebolo zistené nič, čo by otca malo zo života maloletého vylúčiť, práve naopak, otec súdu preukázal, že má skutočný záujem svoje maloleté deti plnohodnotne vychovávať. Súd v závere uvádza, že každý styk určený súdom je rámcový a vždy je na rodičoch, pokiaľ nájdu vhodný spôsob komunikácie o potrebách maloletého s rešpektovaním vzájomných práv na spoločnú výchovu a jeho záujem si pravidlá stretávania dohodnúť. Pri vhodne nastavenej komunikácii oboch rodičov a ich pozitívnom prístupe k možnostiam otca stretávať sa s maloletým možno očakávať, že dieťa bude chcieť tráviť čas s otcom postupne aj vo väčšom rozsahu. Nutné si je uvedomiť, že v dôsledku rozpadu jeho rodiny, nie je každodennou súčasťou života otca, nemôže s ním prežívať všetko to, čo by bolo pre skúsenosť dieťaťa užitočné. Od rozpadu rodiny sa možnosti otca podieľať sa na úplnej a vyváženej výchove maloletého stali obmedzenými a to bez ohľadu na dôvod rozpadu rodiny. Pokiaľ aj súdom určené časy stretávania sa s otcom nie vždy korešpondujú s tým, ako má otec v starostlivosti aktuálne maloletú W., k tomu je potrebné uviesť, že práve s ohľadom na špecifickú situáciu v rodine, keď maloletý žiadne obdobie svojho života nevyrastal s otcom, potrebujú svoj vzťah o to viac rozvíjať a utužiť, čo im umožnia aj chvíle, ktoré strávia len oni dvaja. Vzťah maloletého s jeho sestrou W. sa bude taktiež rozvíjať v rozšírenom rozsahu, a preto súd upravil rozsah stretávania otca s maloletým v rozsahu, ktorý presne vymedzil v prvých štyroch výrokoch, citlivo vo vzťahu ku všetkým členom rodiny, a vo zvyšnej časti návrh otca zamietol. Súd zamietol aj návrh matky na úpravu styku otca s maloletým špecificky počas letných prázdnin tak, aby to korešpondovalo s tým, ako má otec v starostlivosti maloletú W., vzhľadom na to, že matka tento svoj návrh prednesený až v záverečnej reči nijako nešpecifikovala a súd takúto úpravu nateraz s ohľadom na vyššie uvedené nepovažoval za dôvodnú.
5. O trovách konania rozhodol súd tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu v zmysle ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).
III. Obsah odvolania otca a vyjadrení k odvolaniu
6. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, a to voči výrokom IV. a VI. Zároveň uviedol, že hoc nesúhlasí s rozsudkom ani vo výrokoch I., II. a III., odvolanie proti týmto výrokom nepodáva, pretože chce, aby sa čo najskôr začal realizovať styk so synom bez prítomnosti matky, ktorá nie je ochotná podporovať styk bez jej prítomnosti, o čom svedčí skutočnosť, že po vyhlásení rozsudku rozhodla o tom, že styk sa zase realizuje podľa pôvodného rozsudku z apríla 2022 napriek tomu, že sa styk už realizoval bez jej prítomnosti v súlade s dohodou rodičov uzavretou na informatívnom stretnutí. Otec považuje rozsudok vo výrokoch I., II. a III. v nie najlepšom záujme dieťaťa. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. považuje za nesprávny a nezákonný v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) a f) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Rovnako ho považuje za nezákonný z dôvodu, že je neodôvodnený, nepreskúmateľný a arbitrárny a nie v najlepšom záujme maloletého. V zmysle napadnutého výroku maloletý E. nebude môcť tráviť čas počas Vianoc spolu s otcom a so svojou sestrou W.. Zdôraznil, že dcéra W. je v striedavej starostlivosti rodičov a počas Vianoc má upravený interval striedania starostlivosti tak, že otec zabezpečuje jej osobnú starostlivosť každý nepárny rok v čase vianočných sviatkov od 24.12. od 9.00 hod. do 26.12. do 9.00 hod. V zmysle rozhodnutia súdu prvej inštancie maloletý E. nebude môcť stráviť Štedrý deň s otcom a zároveň sa nestretne u otca ani len každý párny rok dňa 25.12. so svojou sestrou, pretože tá je v tomto čase v starostlivosti matky. Poukázal na to, že súd prvej inštancie rozsudok vo výroku IV. neodôvodnil, jeho úvahy absentujú, a preto je tento výrok nepreskúmateľný. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. a rozšíril styk maloletého E. s otcom v zmysle jeho návrhu.
7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za správny a navrhla, aby odvolací súd tento rozsudok potvrdil. S odvolacím návrhom otca nesúhlasí, nepovažuje ho v súlade s najlepším záujmom maloletého zohľadňujúc jeho útly vek, ktorý začiatkom P. dovŕši X roky. Maloletý E. je naďalej kojený počas dňa, v noci, doposiaľ neprespával u otca ani počas dňa a počas nočného spánku neprespával u otca a ani v inom maloletému cudzom prostredí bez prítomnosti svojej matky. Matka poskytuje otcovi dostatočný priestor na kontakt so synom, v styku so synom mu nebráni a v prípade, ak z dôvodov na strane otca nie je v jeho možnostiach a schopnostiach v určený čas dostaviť sa na stretnutie so synom, je ochotná dohodnúť sa na náhradnom termíne, ktorý si však otec určuje sám. Podľa názoru matky skutočným záujmom otca nie je mať čo najširší kontakt so svojím synom, ale za každú cenu docieliť kontakt bez prítomnosti matky najlepšie v čase, ktorý určí on sám. Vo vzťahu k tráveniu času s maloletou W. počas vianočných sviatkov uviedla, že nie je možné porovnávať rozsah
úpravy styku u dcéry, ktorá vyrastala s otcom od narodenia, s úpravou styku s maloletým E., ktorý ešte nedovŕšil ani X roky a je citovo naviazaný na matku. Otec s maloletým E. od narodenia nežije v spoločnej domácnosti a netrávil s ním toľko času ako s maloletou dcérou.
8. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky zdôraznil, že maloletý syn uňho nespal z dôvodu, že to jeho matka neumožňuje, matka nie je ochotná prirodzene styk rozširovať, nie je ochotná posunúť styk ani len o hodinu a zdôraznil, že nie raz, keď si vyzdvihuje maloletú dcéru v domácnosti matky, vidí na maloletom synovi, že by chcel ísť s nimi. Matka ale striktne dodržiava rozsah hodín stanoveným rozsudkom. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a rozhodol o styku maloletého E. s otcom počas vianočných sviatkov tak, aby mohli súrodenci spoločne tráviť čas u otca, minimálne v rozsahu každý nepárny rok 24.12., 25.12. a 31.12. v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny rok dňa 1.1. v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod., čo korešponduje so starostlivosťou o dcéru W., ktorá je v tieto dni v jeho starostlivosti.
9. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca zdôraznila, že jeho návrh na úpravu styku so synom počas vianočných sviatkov nie je v záujme maloletého E., nakoľko len počnúc novembrom 2023 prejde maloletý E. do rozšíreného režimu styku s otcom v rozsahu 6 hodín v párnom a 6,5 hodiny v nepárnom týždni. Otcov návrh považuje za nekorešpondujúci so starostlivosťou o maloletú W.. Uviedla, že otec sa o maloletého nezaujíma. Navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a návrh otca zamietol.
10. Otec v ďalšom vyjadrení opravil svoj návrh a uznal, že omylom uviedol nesprávny rozsah styku týkajúci sa Silvestra v nepárnom roku. Rozsah nim navrhovaný kopíruje realizáciu starostlivosti o dcéru W.. Navrhol rozsah stretávania každý nepárny rok dňa 24.12. a 25.12. od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny rok 31.12. v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny rok dňa 1.1. v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. V závere zdôraznil, že odvolanie podal len voči výroku IV. a matka miesto toho, aby vo vyjadreniach uviedla argumenty, k podanému odvolaniu podáva siahodlhé vyjadrenie o tom, ako sa nestará, nezaujíma a pod. Z uvedeného vyplýva, že nerešpektuje jeho postavenie ako rovnocenného rodiča a dôležitosť role otca v živote dieťaťa a v neposlednom rade nerešpektuje ani práva a najlepší záujem maloletého E..
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako odvolací súd po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d), g) CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolaní (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné.
12. Predmetom konania na súde prvej inštancie je úprava výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k styku otca s maloletým synom. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané skutkové okolnosti pre úpravu styku otca s maloletým E. počas Vianoc a zamietnutie návrhu otca vo zvyšnej časti (výrok IV. , VI.). Zo zisteného skutočného stavu veci jednoznačne vyplýva, že rodičia sú v konflikte, ktorý pretrváva v priebehu celého konania tak, ako to konštatoval už súd prvej inštancie.
13. V prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy v „najlepšom záujme dieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento
záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 56/2017 z 19. januára 2017). Nesúhlas s plnohodnotným stykom druhého rodiča s dieťaťom môže byť relevantný len vtedy, ak je založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Ak ide o nepreukázaný alebo nepreskúmateľný dôvod, na ktorom je založený nesúhlas rodiča s pravidelným a plnohodnotným stykom druhého rodiča s dieťaťom, alebo sa v konaní preukáže, že ide o nesúhlas spočívajúci v dôvode, ktorý má pôvod len v osobe rodiča a preukázateľne nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa, súdy nemôžu na tomto nesúhlase založiť rozhodnutie. Rodič, ktorý s plnohodnotným stykom dieťaťa s druhým z rodičov nesúhlasí, by mal vierohodne preukázať dôvod svojho nesúhlasu, ktorého relevantnosť súd musí pri rozhodovaní o práve rodiča, ktorému korešponduje právo dieťaťa na plnohodnotný a pravidelný styk s rodičom, vždy skúmať. Súdy preto musia vždy citlivo a maximálne obozretne zvažovať naplnenie podmienok pre ten-ktorý model úpravy styku druhého rodiča s maloletým dieťaťom z hľadiska sledovania jeho najlepších záujmov. Je predovšetkým v záujme zabezpečenia úplného a všestranného rozvoja maloletého dieťaťa tak po citovej, rozumovej a emocionálnej stránke a vytvorenia čo najpriaznivejších podmienok pre jeho zdravý vývoj, aby nebolo vystavované napätým situáciám, stresu, strachu a nebolo nútené čeliť emocionálnym atakom, ktoré ešte vzhľadom na svoj vek a vyzretosť nedokáže samostatne spracúvať a zvládnuť.
14. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že otec svoju odvolaciu argumentáciu týkajúcu sa úpravy styku so synom počas Vianoc postavil na svojom presvedčení, že v zmysle napadnutého výroku maloletý E. nebude môcť tráviť čas počas Vianoc spolu s otcom a so svojou sestrou W., ktorá je v striedavej starostlivosti rodičov a matka nie je ochotná prirodzene styk rozširovať. Matka s odvolacím návrhom otca nesúhlasí, zohľadňujúc jeho útly vek, maloletý E. doposiaľ neprespával u otca a ani v inom maloletému cudzom prostredí bez prítomnosti svojej matky. Podľa názoru matky skutočným záujmom otca nie je mať čo najširší kontakt so svojím synom, ale za každú cenu docieliť kontakt bez prítomnosti matky najlepšie v čase, ktorý určí on sám. Vo vzťahu k tráveniu času s maloletou W. počas vianočných sviatkov uviedla, že nie je možné porovnávať rozsah úpravy styku u dcéry, ktorá vyrastala s otcom od narodenia, s úpravou styku s maloletým E., ktorý ešte nedovŕšil ani X roky a je citovo naviazaný na matku. Otec s maloletým E. od narodenia nežije v spoločnej domácnosti a netrávil s ním toľko času ako s maloletou dcérou.
15. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že rodičia maloletého nevedú spoločnú domácnosť, ich vzťah je vážne narušený, komunikácia značne konfliktná, aj napriek intervencii opatrovníka, ako aj súdu v snahe eliminovať konflikt, tento naďalej pokračuje. Rodičovský konflikt sa vyostril do takej miery, že úpravu výkonu ich rodičovských práv a povinností nemožno učiniť dohodou. Styk otca s mal. synom prebieha v obmedzenom režime, príčiny tohto stavu prezentovali rodičia diametrálne odlišne a v rozpore so záujmom maloletého E.. Pri riešení vzájomného konfliktu rodičov intervenovalo aj Centrum pre deti a rodiny W. K. B. na základe odporúčania orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Cieľom vykonávaného opatrenia bolo poskytnúť rodine pomoc a sprevádzanie pri obnove narušených vzájomných vzťahov predovšetkým medzi rodičmi. Zároveň rodičov usmerniť a motivovať ku konštruktívnej komunikácii. Riešenie situácií, problémov, ktoré sa medzi rodičmi odohrávajú, iba v individuálnej rovine, neprinieslo želané výsledky, plnilo iba doplnkovú funkciu a slúžilo viac-menej iba na ventiláciu, o čo ani jeden z rodičov nemal záujem. Prebiehajúce súdne konanie zvyšovalo negatívne nastavenie medzi rodičmi a znižovalo ich motiváciu k vzájomnej spolupráci. Na základe uvedeného sa im cieľ stanovený v odporúčaní naplniť nepodarilo a s rodinou už v spolupráci nepokračujú.
16. Odvolací súd má zo spisu za preukázané, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č.k. 8CoP/74/2022-465 z 30. januára 2023 bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 15P/2/2021-228 z 29.11.2021 vo veci maloletej W., ktorým bola táto zverená do striedavej starostlivosti matky a otca a to tak, že matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý párny týždeň od pondelka od 16,00 hod. do stredy do 16,00 hod., a od piatku od 16,00 hod. do pondelka nasledujúceho týždňa do 16,00 hod. Otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý nepárny týždeň od pondelka od 16,00 hod. do stredy do 16,00 hod. a od piatku od 16,00 hod. do pondelka nasledujúceho týždňa do 16,00 hod. Počas letných prázdnin sú matka aj otec povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú striedavo, každý z nich 7 po sebe nasledujúcich kalendárnych dní opakovane so začiatkom realizácie 30.6 od 18,00 hod. a končiac 31.8. o 18,00 hod. Každý nepárny rok v čase vianočných sviatkov od 24.12. od 9,00 hod. do 26.12. do 9,00 hod. je otec povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú a matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú od 31.12. od 9,00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 9,00 hod. Každý párny rok v čase vianočných sviatkov od 24.12. od 9,00 hod. do 26.12. do 9,00 hod. je matka povinná zabezpečovať
osobnú starostlivosť o maloletú a otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú od 31.12. od 9,00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 9,00 hod. Každý párny rok v čase jarných prázdnin v čase od nedele, ktorá predchádza jarným prázdninám od 18,00 hod. do nedele, ktorou sa jarné prázdniny končia do 18,00 hod. je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú otec. Každý nepárny rok v čase jarných prázdnin v čase od nedele, ktorá predchádza jarným prázdninám od 18,00 hod. do nedele, ktorou sa jarné prázdniny končia do 18,00 hod. je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú matka. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 7Pc/3/2022 z 27. apríla 2022, konanie bolo v časti určenia otcovstva k maloletému zastavené po tom, čo došlo k určeniu otcovstva k maloletému súhlasným vyhlásením rodičov na matrike. Okrem iného bol týmto rozsudkom, na základe súdom schválenej rodičovskej dohody, upravený styk otca s maloletým a to tak, že tento bol oprávnený stretávať sa s maloletým každý pondelok v čase od 17,30 hod. do 18,30 hod. a každú stredu v čase od 17,30 hod. do 18,30 hod. v domácnosti matky za prítomnosti matky a každú nedeľu v čase od 10,00 hod. do 12,00 hod. mimo domácnosti matky bez prítomnosti matky.
17. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
18. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
19. V preskúmavanom prípade má najvyššiu prioritu najlepší záujem mal. E.. Ten vyhodnocuje súd v každej jednotlivej veci osobitne, za pomoci kritérií, demonštratívne vymedzených zákonodarcom v čl. 5 Zákona o rodine.
20. Odvolací súd dodáva, že pre zdravý vývin maloletých je v prvom rade potrebná konštruktívna komunikácia rodičov, bez spochybňovania schopností druhého rodiča a vzájomného osočovania. V danom prípade však táto komunikácia zo strany rodičov maloletého úplne absentuje. V zásade súd pri rozhodovaní o úprave styku dbá o to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. V posudzovanom prípade je potrebné vychádzať zo špecifických okolností, ktoré v konaní boli preukázané. Odvolací súd má za to, že v prejednávanom prípade súd prvej inštancie dostatočne a individuálne nezohľadnil existujúce pomery maloletého E., jeho sestry a jeho rodičov, pokiaľ ide o úpravu styku počas Vianočných sviatkov. K odvolacej argumentácii otca je potrebné dodať, že jeho predstavy o realizácii styku s mal. E. sledujú aktuálny vek maloletého. Odvolací súd tak dospel k odlišnému záveru ako súd prvej inštancie. Odvolací súd uvádza, že upravený styk súdom prvej inštancie počas Vianočných sviatkov nekorešponduje individuálnej potrebe maloletého a aktuálne zisteným pomerom rodičov s dôrazom na skutočnosť, že otec má dostatočne rozvinutú rodičovskú rolu, vzhľadom na realizovanú striedavú starostlivosť pri sestre mal. E., v dôsledku čoho možno konštatovať, že pozná potreby maloletého E. aj v útlom veku. Matka nemá zasahovať do priebehu stretnutia otca so synom, prípadne určovať akékoľvek podmienky realizácie tohto styku, pretože matka má byť len osobou nápomocnou pri vytváraní si vzájomného vzťahu medzi dieťaťom a otcom. Je aj podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutné prehodnotenie negatívneho nastavenia matky voči otcovi.
21. Maloleté dieťa sa v prejednávanej veci stalo nástrojom na vyporiadanie konfliktného vzťahu medzi svojimi rodičmi, ktorý pretrváva, kedy matka vyhľadáva rôzne zámienky na to, aby sa styk otca s dieťaťom nerealizoval aj s prespaním dieťaťa u otca. K uvedenému odvolací súd konštatuje, že otec má významné miesto v živote dieťaťa. Otec, či už je prítomný alebo nie, má svoje miesto v živote dieťaťa a toto miesto mu musí dať matka v rôznej podobne, či už prostredníctvom fotiek, porovnaní alebo spomienok, môže o
otcovi hovoriť opisne. Nech zažila matka čokoľvek, otec nesmie byť očierňovaný a príčiny neprítomnosti otca môžu byť vysvetlené aj bez zachádzania do detailov. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že matka v podstate tvrdí, že iba ona je schopná saturovať všetky potreby dieťaťa, avšak podľa názoru odvolacieho súdu má snahu dieťa k sebe citovo viazať, čím mu zabraňuje v jeho individualizačnom procese a v možnosti vytvoriť si citový vzťah k otcovi. Napokon nebolo dokazovaním preukázané, že dieťa by odmietalo otca.
22. Za podstatné považuje odvolací súd dať do pozornosti vôľu otca stretávať sa s maloletým v širšom rozsahu a odôvodnený záujem na tom, aby mal rovnakú možnosť podieľať sa na starostlivosti a výchove maloletého. Skutočnosť, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení má byť zachované právo dieťaťa na starostlivosti a výchove oboch rodičov aj v prípade, ak spolu nežijú, je skôr ideálna ako reálna. Za predpokladu, že je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, vždy nastáva nerovnováha v prospech jedného z rodičov. Odvolací súd poznamenáva, že podstatnou je aj skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že by sa otec o maloletého nevedel postarať. Maloletý má právo na oboch rodičov a odvolací súd je presvedčený, že nie je možné prijať záver z vykonaných dôkazov o tom, aby bol ohrozovaný zdravý vývoj maloletého, pokiaľ súd pristúpi k stanoveniu širšieho styku autoritatívnym rozhodnutím.
23. V súvislosti s odvolacou argumentáciou matky týkajúcou sa úpravy styku odvolací súd musí konštatovať, že matka v konaní ničím nepreukázala relevantné dôvody, ktoré by mali viesť k obmedzeniu plnohodnotného a pravidelného styku otca s maloletým. Odvolací súd zdôrazňuje, že nie je prípustné, aby súd založil svoje rozhodnutie na základe subjektívnych predstáv matky o tom, ako by mal podľa nej styk prebiehať. Odvolací súd taktiež považuje za potrebné uviesť, že podstatnou súčasťou matkinho odvolania proti úprave styku, ako aj takmer všetkých jej podaní, sú jej výhrady k nedostatočným rodičovským zručnostiam otca, čo je však v tomto konkrétnom prípade úplne prirodzené, nakoľko bolo preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, pričom dlhodobo nie je zabezpečený rovnocenný, plnohodnotný styk otca s dieťaťom, nakoľko styk sa realizoval bez prespania u otca a prebiehal len niekoľko hodín počas dňa. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že každý rodič má určitú ideálnu predstavu o tom, čo je pre jeho dieťa vhodné a čo nie, avšak základom rodičovskej zrelosti je schopnosť akceptovať aj druhého rodiča pri výchove maloletého dieťaťa, s čím súvisí aj prijatie jeho výchovných postupov, ktoré len tým, že sú odlišné, neznamenajú žiadne ohrozenie dieťaťa.
24. Odvolací súd na základe zisteného skutočného stavu veci dospel k záveru, že najvhodnejším riešením a prostriedkom pre vytvorenie vzťahu otca a dieťaťa je zvoliť úpravu styku otca s maloletým E. počas Vianočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok 24.12., 25.12., 01.01. v čase od 9,00 hod. do 18,00 hod. a každý párny kalendárny rok 31.12. v čase od 9,00 hod., do 18,00 hod. Takto časovo nastavený styk prihliada na to, aby sa zrovnoprávnil otec a bola mu daná možnosť tráviť viac času so synom. Odvolací súd nenašiel dôvody pre obmedzenie rodičovského práva otca, keďže nebolo zistené, že styk s otcom negatívne vplýva na záujmy dieťaťa alebo by tu existovala odôvodnená obava z takéhoto negatívneho vplyvu. Odvolací súd reflektoval i na ďalšiu skutočnosť, a to vytváranie a prehlbovanie súrodeneckého vzťahu maloletých detí.
25. Zhrnúc vyššie uvedené pristúpil odvolací súd k zmene výroku o úprave styku IV. počas Vianoc súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 388 CSP, akceptujúc právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov, keďže je zverené len do starostlivosti matky, pri zachovaní práva otca, priblíženiu sa k zásade, aby sa rovnakou mierou mohol starať a podieľať na výchove svojej syna, rešpektujúc jeho najlepší záujem. Nejde len o celkové množstvo stráveného času s dieťaťom z hľadiska celého kalendárneho roku, ale ide aj o to, v akom období sa styk rodiča s dieťaťom uskutočňuje. Pre dieťa a jeho budúcnosť má veľký význam, aby sa do jeho výchovy zapojili obaja rodičia tak, aby dieťa mohlo čo najviac ťažiť zo znalostí, skúseností, výchovných schopností oboch rodičov a nielen jedného z nich.
26. Zároveň odvolací súd výrok VI. postupom podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil, pretože v konaní nebolo vyhovené návrhu otca v celom rozsahu.
27. O trovách prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovení § 52, § 58 CMP a § 396 ods. 2 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
28. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).