Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-41C/499/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Beátou Oreničovou v spore žalobcu: Ing. A. J., nar. X.X.XXXX, bytom V. XXXX/XX, XXX XX V., zastúpený JUDr. Marekom Gibom, advokátom, so sídlom Hviezdoslavova 1234/4, 075 01 Trebišov, proti žalovanému: Mgr. T. F., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX V., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o. so sídlom Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, IČO: 36 860 662, o zaplatenie 7.000,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 21.12.2016 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 7.000,- eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od podania žaloby do zaplatenia z titulu pôžičky. K okolnostiam uviedol, že poskytol žalovanému dňa 27.12.2013 ako pôžičku finančné prostriedky vo výške 7.000,- eur, a to prevodným príkazom (odoslaná platba č. VP13122700862715 zo svojho osobného účtu vedeného v Tatra banke a.s., č. účtu 2616288259/100 na účet žalovaného č. 2613727658/1100 vedený v Tatra banke a.s. Žalobca vyzval viackrát žalovaného na zaplatenie dlhu, pričom žalovaný dlh neuhradil.

2. V predmetnej veci súd najsamprv vydal Platobný rozkaz č. -11 zo dňa 10.2.2017, voči ktorému podal v zákonnej lehote odpor žalovaný. Žalovaný v odpore uviedol, že nikdy neuzatvoril so žalobcom ani písomnú, ani ústnu zmluvu o poskytnutí pôžičky, taktiež mu nebola doručená žiadna výzva na úhradu jeho údajného dlhu, čím jednoznačne popiera existenciu akýchkoľvek peňažných nárokov žalobcu z údajne poskytnutej pôžičky. Vyjadrenia žalobcu o existencii pohľadávok voči žalovanému považuje za vykonštruované a účelové. Ak žalobca tvrdí existenciu nároku, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Žalobca existenciu takéhoto zmluvného vzťahu resp. dôkazov na podporu svojich tvrdení súdu vôbec nepreukázal, Preukázal len to, že dňa 27.12.2013 žalobca poukázal zo svojho osobného účtu sumu vo výške 7.000,- eur na jeho účet. K predmetnej transakcii uviedol, že sa jednalo o vrátenie peňažných prostriedkov od brata W. F., pričom žalobca len sprostredkoval predmetnú platbu, čo potvrdzuje aj poznámka pri odoslanej platbe (detail: T. F. I. W.), ktorú v konečnom dôsledku uviedol sám žalobca pri uskutočnení prevodu peňažných prostriedkov. Že sa jednalo len o vrátenie finančných prostriedkov od brata, t.j. W. F. pre žalovaného, potvrdzujú aj uskutočnené platby žalovaného zo svojho osobného účtu , a to zo dňa 20.3.2013 vo výške 2.000,- eur a zo dňa 17.4.2013 vo výške 5.000,- eur, ktorými žalovaný poskytol finančné prostriedky resp. pôžičku svojmu bratovi W. F.. Z dôvodu neexistencie zmluvného vzťahu , t.j. pôžičky a tým neexistencie nároku žalobcu, považuje žalovaný predmetný platobný rozkaz za nedôvodný v celom rozsahu. Za tým účelom navrhol výsluch svedka W. F., žalovaného T. F., žalobcu A. J. a konfrontáciu s navrhnutým svedkom a žalovaným.

3. K podanej žalobe sa žalovaný ďalej vyjadril v podaní zo dňa 25.7.201 , v ktorom zhodne uviedol tie isté dôvody, ktoré uviedol v podanom odpore.

4. K vyjadreniu žalovaného k žalobe žalobca doručil súdu dňa 6.2.2018 repliku. Vyjadrenia žalovaného považoval za nepravdivé. Uviedol, že v priebehu roka 2010 bol oslovený svojim v tom čase dobrým kamarátom W. F., bratom žalovaného, že je možnosť na Slovensku začať podnikať v oblasti sprostredkovania majetkových účtov - podielových fondov pre fyzické osoby, a to pre rakúsku sprostredkovateľskú spoločnosť Ertrag und Sicherbeit, g.m.b.h., ktorá podnikala formou sieťového predaja s rôznymi investičnými nástrojmi. Pre uvedenú spoločnosť už v tom čase pracoval žalovaný aj jeho brat W.. Žalobca bol podľa nich vhodným obchodným partnerom z dôvodu, že má ukončené vysokoškolské vzdelanie na Ekonomickej univerzite v Bratislave. V rámci danej spoločnosti žalobca potom pôsobil v štruktúre žalovaného T. F. a jeho brata W. F.. Riadil sa vedením a pokynmi daných osôb, nakoľko boli jeho nadriadenými manažérmi. Dôveroval ich pokynom a podnetom takmer bezvýhradne. Jeho dôvera bola vyústením viac než kamarátskeho vzťahu, nakoľko ich rodiny sa dlhodobo dôverne poznali. Na seminári v prítomnosti žalovaného W. F. požiadal žalobcu, aby žalovanému požičal sumu 7.000,- eur. Nakoľko žalobca disponoval na svojom osobnom účte finančnými prostriedkami, prevod uskutočnil a do poznámky k platbe uviedol T. F. I. W.. Pri prevode požičiavaných finančných prostriedkov žalobca uviedol poznámku v takom znení z dôvodu, že pri vyplňovaní platby / prevodného príkazu cez internet banking, pri zadávaní čísla účtu príjemcu žalobcovi nevypíše na obrazovke názov/meno účtu cieľového subjektu, a preto zvykne využívať kolónku „Informácia pre príjemcu“, ktorá sa nazýva v mesačnom výpise z jeho osobného účtu ako „Detail“ vo svoj prospech a pre zvýšenie lepšej prehľadnosti jeho jednotlivých platieb. Ak by žalobca napísal do kolónky „Informácia pre príjemcu“ poznámku „Od W.“, tak by to mohla byť (bola) informácia pre prijímateľa platby, a teda že pripísaná suma je od W.. Naopak tým, že žalobca napísal T. F. I. W., sám pre seba zaevidoval (bola to informácia pre žalobcu a nie pre žalovaného), aby žalobca v budúcnosti vedel identifikovať danú platbu. Peniaze, ktoré boli žalobcom posielané na daný účet (nemusel byť vedený na meno osoby, ktorej žalobca peniaze posielal, ale inej osoby) a preto si všetky platby takéhoto druhu (ako pôžička) identifikoval takouto formou - osoba, ktorej požičiava a od koho tá osoba je, čo predstavuje predmetný údaj na výpise z účtu. Keby chcel žalobca požičiavať peniaze žalobcovi W. F., ktorý mal tak isto svoj osobný, ako aj podnikateľský účet v Tatra banke, tak by mu ich priamo poslal zo svojho účtu v Tatra banke na jeho účet v Tatra banke a platba by promptne prebehla. Žalobca tvrdenia žalovaného o vykonštruovaní žaloby považuje za nepravdivé, nepodal by žalobu a nezaplatil by súdny poplatok (6 % zo žalovanej sumy) dopredu, keby vedel, že to tak nie je. Asi po roku od poskytnutia pôžičky žalobca prvýkrát telefonicky kontaktoval žalovaného, ako to vyzerá z jeho strany s vrátením pôžičky, avšak bez konkrétnej odpovede.

5. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu (Žalobou, Odporom k platobnému rozkazu, Vyjadrením žalovaného k žalobe, Replikou žalobcu, Fotokópiou časti výpisu z účtu žalobcu, Výpismi z účtu žalovaného , Výpisom z účtu - detailom pohybu na účte žalovaného v Tatra banke zo dňa 20.3.2016 a 30.3.2013, Zmluvou o poskytnutí pôžičky na bývanie zo dňa 23.12.2013, Výpismi z účtu žalobcu vedeného v Tatra banke a.s. za 10-11/2013 na čl. 169-178, Prezenčnou listinou účastníkov v hoteli Hills v dňoch 23-24.11.2013, Kalendárom organizovaných školení v mesiaci 11-12/2013, ostatným spisovým materiálom), výsluchom strán a výsluchom svedka Ing. W. F., pričom zistil tento skutkový stav:

6. V konaní nie je sporné, že žalobca uhradil peňažnú sumu 7.000,- eur žalovanému, a to zo svojho účtu na účet žalovaného v Tatra banke dňa 27.12.2013 a že žalovaný uhradil na účet svojho brata (v tomto konaní svedka) Ing. W. F. celkove sumu 7.000,- eur (t.j. dňa 20.3.2013 sumu 2.000,- eur a dňa 17.4.2013 sumu 5.000,- eur). Za sporné je uzavretie zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným, na základe ktorej mal žalobca požičať žalovanému sumu 7.000,- eur, sporný je výklad poznámky v časti „Detail: T. F. od Nora“ na výpise z účtu.

7. Z výsluchu žalobcu Ing. A. J. vyplynulo, že dňa 27.12.2013 poskytol žalovanému pôžičku, kedy odoslal peniaze zo svojho účtu na účet žalovaného. Bolo to na seminári v piatok 13.12.2013 v Starej Lesnej, v hoteli Hills medzi 18:30 - 19:00 hod., kedy ho oslovil W. F. za prítomnosti p. T. F., že brat T. by potreboval požičať finančné prostriedky. Žalovaný očným kontaktom odklikal , že je to tak, ako povedal W. F., že potrebuje peniaze. Na to žaloba odpovedal, že peniaze tých 7.000,- eur mu prepošle, akonáhle mu prídu peniaze na účet. Informáciu o tom, kde treba peniaze poukázať, mal od W. F.. Aj

s výškou sumy ho oboznámil W. F.. Podľa žalovaného bolo žalovanému zrejme nepríjemné osloviť žalobcu o poskytnutie pôžičky, preto to zastrešil W. F.. A akonáhle mu prišli finančné prostriedky na účet, tieto zaslal žalovanému. Na účet mu prišli finančné prostriedky z úveru vo výške 20.000,- eur, nakoľko chcel riešiť rekonštrukciu bytu. Žalobca k okolnostiam ďalej uviedol, že pôsobil v štruktúre Mgr. T. F., jeho priamym nadriadeným bol W. F. a následne ich nadriadeným bol Mgr. T. F.. Preto bol ochotný poskytnúť pôžičku vo výške 7.000,- eur žalovaného, lebo bol oslovený W. F.Č., že brat potrebuje požičať peniaze. Nezaujímal sa, na čo potreboval žalovaný T. F. peniaze, bolo to v rámci dobrých vzťahov a ich podnikania. V kontakte so žalovaným bol každý týždeň, minimálne raz týždenne sa stretávali v kancelárii na Krivej ul. č. 21 v Košiciach, kde mali kanceláriu. Predmetom ich podnikania bolo investovanie do podielových fondov. Pracoval na pozícii manažéra. Keďže pôsobil v štruktúre pod p. F., pomáhal mu zastrešovať aj chod kancelárie, zmluvy a hlavnou náplňou činnosti bolo sprostredkovanie majetkových účtov. Ich spolupráca začala niekedy v roku 2010 a ukončená bola v strede roka 2016. K vráteniu pôžičky uviedol, že pôžička pre žalovaného bola krátkodobého charakteru, maximálne na dobu pol roka, pretože plánoval rekonštrukciu bytu. Keďže sa so žalovaným pravidelne týždenne stretával v kancelárii, sporadicky raz za 2-3 týždne sa pýtal, že ako je na tom s vrátením peňazí. Keďže sa T. F. niekedy vyhýbal stretávaniu, pýtal sa aj W. F., v akom je to štádiu, kedy mu vrátia peniaze. Začiatkom roka 2015 žalovaného telefonicky kontaktoval a žiadal ho, aby mu odpovedal, na čo mu žalovaný rozčúlene naznačil, že mu má dať pokoj. K požičiavaniu peňazí žalobca uviedol, že bežne hocikomu peniaze nepožičiava.

8. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že je mu ľúto, že k tomu došlo, nakoľko sú tu rodinné priateľstvá, brat C. so sestrou žalobcu boli spolužiaci. Žalobca a brat W. F. boli kamaráti, spolu robili viaceré činnosti. To, k čomu došlo, bol tlak sestry J.. Podľa názoru žalovaného žalobca p. J. bol dotlačený do situácie, aby akýmkoľvek spôsobom získal nejaké prostriedky, čiže našiel tento prevod na účte. Priebeh seminárov a školení firmy je presne zdokumentovaný, nakoľko bol toho organizátorom. Na takomto seminári nemohla byť uzavretá pôžička , nesedia časy, deň, seminár prebiehal vždy v sobotu, v nedeľu. A neprebiehal v piatok. Dňa 13.12.2013 nebol určite seminár v hoteli Hills, bol seminár na Táloch v hoteli Partizán, kde sa žalobca nezúčastnil, sú o tom prezenčky s podpismi. Žalobca si pomýlil termíny, potreboval ich dosadiť do tejto konštrukcie, aby to sedelo na pôžičku. K tvrdeniu žalobcu, že Norbert F. v mene žalovaného požiadal žalobcu o pôžičku za prítomnosti ich troch uviedol, že toto nikdy neprebehlo. Podľa žalovaného žalobca pod tlakom klame. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného , či si žalovaný požičal niekedy peniaze od žalobcu , uviedol, že nie. K požičiavaniu peňazí žalovaný ďalej uviedol, že keď staval dom, s bratom Norbertom mali bežný vzťah, že „on mi poslal 10.000,- , ja som jemu naopak poslal 20.000,- čiže sme mali medzi sebou bežnú bratskú výpomoc“ Uviedol, že v roku 2013 nepotreboval žiadne peniaze na stavbu, pretože v tom čase bol jeho dom skolaudovaný. Pokiaľ bratovi W. niečo požičal, viedol si evidenciu a vznikla tam suma 7.000,- eur. Brat mu povedal, že bude mať peniaze od apríla. Nepotreboval ich, natiahlo sa to a v decembri mu povedal, že bude mať peniaze. Volal mu brat, posielam ti peniaze, na čo mu píplo 7.000,- eur v mobilnom telefóne a uvedomil si, že je to od neho. Žalobca ho kontaktoval ohľadom tejto sumy telefonicky v roku 2015 alebo 2016. Medzitým skončili spoluprácu. Ani nevedel, že oni dvaja sa už nestretávajú a povedal žalobcovi do telefónu, že sa opýta brata. Zavolal bratovi a ten mu povedal, že „sestra J. je histerická, že sa jej pomohlo a povedal mu, aby sa o to nestaral, že to vybaví. Na to mu neskôr volal, že je to vybavené. A odvtedy so žalobcom nekomunikoval. Žalobca s bratom robili aj inú činnosť, o ktorej informácie nemal a ktorá dospela až k tomu, že brat je v bankrote a má finančné ťažkosti. Košickú sekciu viedol brat W. a žalobca mu vtedy robil asistenta a to vo všetkých činnostiach, ktoré robili. Na otázku z akého dôvodu sa žalovaný domnieval, že žalobca má plniť za svojho brata a poskytnúť mu finančné prostriedky v sume 7.000,- eur, ktoré prišli z účtu žalobcu na účet žalovaného , žalovaný uviedol, že nebolo to prvýkrát, kedy mu od niekoho iného prišlo a zistil, že aj iné platby mu poslal brat od ľudí, s ktorými spolupracoval, napríklad spolupracoval s hypotekárnymi špecialistami. Brat to vedel vybaviť a vedel vybaviť aj úver pre rodinu J., keď mali problémy. Do internetbankingu sa pozrel až po tom, čo mu volal pán J., že chce 7.000,- eur, ktoré mu poslal. Že mu prišla platba, informáciu mal od brata. Brat mu nepovedal, že posiela cez J.. A až vtedy, keď mu žalobca povedal, zistil, že tam nejaká úhrada od žalobcu bola. Spätnú väzbu ohľadom údajnej pôžičky žalobcovi nedával, lebo brat Norbert mu povedal, že už je to vybavené a žalobca sa už neozval. Preto mal za to , že je to vybavené. S bratom W. nie je v kontakte asi rok a pol, presne od decembra 2016, kedy presťahoval otca od brata, lebo sa nemal o neho kto starať.

Žalovaný jednoznačne poprel, že by niekedy žiadal cestou svojho brata o poskytnutie pôžičky žalobcu. Sestra žalobcu J. J. má spor s bratom W. F., lebo jej nesplácal časť úveru, na čom sa dohodli. Tam zrejme vznikol ten konflikt a pán A. J. bol dotlačený k tomu, aby zohnal peniaze.

9. Svedok Ing. W. F. na pojednávaní dňa 15.2.2019 (v tom čase ÚVV Košice) vypovedal, že žalobcu pozná , ide o jeho bývalého dobrého kamaráta, pozná ho z detstva a aj spolu pracovali. Od novembra 2016 sa so žalobcom nevideli , ani nepočuli. Spolu pracovali vo firme Ertrag und Sicherheit, v rakúskej spoločnosti, ktorá mala licenciu na Slovensku, kde pracovali ako viazaní finanční agenti s tým, že pán J. (žalobca) pracoval aj pre neho, pomáhal mu okolo domu a robil všetky veci, ktoré potreboval, ako vypisovanie zmlúv a ďalšie veci, ktoré s tým súviseli. Teraz sa to rieši aj v jeho veci, preto je aj vo väzbe s tým, že dosť často robil nejaké prevody za neho, vyberal peniaze, za čo dostal žalobca od neho služobné auto a plat. K okolnostiam okolo brata a p. J. svedok uviedol, že brat mu zavolal, že si potrebuje požičať peniaze. Peniaze dal pánovi J. a ten si ich dal na svoj účet a nevie, akým spôsobom dal peniaze bratovi. Svedok ďalej uviedol, že brat mu peniaze do dnešného dňa nevrátil a keďže dlží nejaké peniaze p. J., berie to tak, že tie peniaze by mal vrátiť p. J., ktorý by si to mal odpočítať z jeho dlhu. To je všetko, čo k tomu môže povedať. Na otázku svedkovi, kedy sa konali semináre, svedok uviedol, že počas víkendu sobota, nedeľa. Na otázku svedkovi, či uzavrel so žalobcom Ing. J. v minulosti nejakú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov, svedok uviedol, že áno, bolo to pred 15 rokmi, keď mu pán J. požičal 500.000,- Sk, ktoré mu vrátil a odvtedy, keď robili nejaké pôžičky medzi sebou, žiadne zmluvy nepotrebovali. A to z jednoduchého dôvodu, pôžičky a prevody robili cez bankové účty, tým pádom netreba k tomu žiadnu zmluvu a hlavne z toho dôvodu, že boli kamaráti a verili si. Na otázku svedkovi , či opačne požičal svedok finančné prostriedky žalobcovi p. J. uviedol, že teraz konkrétne nevie na to odpovedať, ale si nepamätá, že by žalobcovi nejakú väčšiu sumu požičiaval. Okrem toho, čo žalobcovi platil za to, že pre neho pracoval. Keď hovoril o väčšej sume, mal na mysli sumu nad 10.000,- eur. Na otázku svedkovi či požadoval od žalobcu, aby za neho poskytoval nejaké finančné prostriedky svedok uviedol, že p. J. dal peniaze či už v hotovosti alebo na účet, ktoré mal dať bratovi, pretože brat si od neho tieto peniaze požičal a v tom čase nebol v Košiciach, keď to takýmto spôsobom riešil, aby sa čo najrýchlejšie dostali peniaze k bratovi. Tieto peniaze mu do dnešného dňa brat peniaze nevrátil, ale keďže dlží on peniaze J., tak po tom, čo mu brat peniaze vráti, peniaze by vrátil žalobcovi p. J.. To, koľko dlhuje W. F. žalobcovi A. J. a na základe čoho, to bude predmetom ďalšieho dokazovania, pretože je vo väzbe, nakoľko je na neho podaných 7 trestných oznámení. Svedok ďalej uviedol, že podal na seba návrh na bankrot, kde žalobcu uviedol ako svojho veriteľa a nemá informáciu o tom, že by sa žalobca ozval správkyni konkurznej podstaty a riešil so správkyňou dlžobu. Na doplnenie uviedol, že taktiež sa budú riešiť pôžičky vo vzťahu k bratovi T. F. (on mne, ja jemu) a nejedná sa o 7.000,- eur, ale o nejakých 150.000,- eur. Nepamätá si čas, kedy dával žalobcovi p. J. peniaze, bol veľmi pracovne vyťažený, pracoval i 18 hodín denne a preto v tom čase, keď brat potreboval pôžičku, tak zavolal J., buď mu poslal peniaze alebo mu doručil peniaze. Ten ich potom dal bratovi Petrovi buď na účet alebo nevie akým spôsobom. Bolo to dávno. Na otázku svedkovi , či bol svedok účastný pri poskytovaní pôžičky tretím osobám, svedok uviedol, že nie. Ani pri dojednávaní pôžičiek T. F., W. F. a A. J.. K predmetu sporu 7.000,- eur svedok uviedol: „Pokiaľ pán J. tvrdí, že išlo o jeho peniaze, neboli to jeho peniaze, to boli peniaze odo mňa, ktoré dal bratovi, to znamená ja som požičal peniaze môjmu bratovi a ten mi ich nevrátil. A to bude predmetom konania medzi mnou a bratom a ďalšie veci“. Na otázku svedkovi k poskytnutiu pôžičky vo výške 20.000,- eur p. J. od spoločnosti Consumer Finance Holding v decembri 2013 svedok uviedol, že p. J. mal viacero pôžičiek, ale nepamätá si, či to bolo od spoločnosti Consumer Finance Holding, ale má vedomosť o tom, že mal nejaké finančné prostriedky od nejakej finančnej inštitúcie. Uviedol, že hovorí len to, o čom vie a preto p. J., pokiaľ niekomu niečo požičal, mal si urobiť zmluvu o pôžičke. Nemá vedomosť o tom, že by si p. J. požičal peniaze a tieto následne požičal bratovi W. F., lebo pri tom nebol. Vie len o tom, čo pre neho p. J. robil, na čo vie odpovedať a na ostatné veci nevie odpovedať. Na otázku svedkovi ohľadom Ing. M. svedok uviedol, že pani M.Á. je sprostredkovateľkou úverov a pán J. potreboval peniaze, tak mu sprostredkoval stretnutie s pani M.. Na základe toho mu bol poskytnutý úver ,ale pri konkrétnych veciach nebol. Na otázku svedkovi, či bol svedok zúčastnený stretnutia, kde by malo dôjsť k uzavretiu zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, svedok uviedol, že nie.

Na otázku svedkovi, či bolo pravidelnou praxou medzi W. F. a T. F., že si navzájom požičiavali peniaze, svedok uviedol, že áno, a to rôzne, v hotovosti, prevodom na účet. Na otázku svedkovi, či ho niekedy kontaktoval brat v súvislosti s tým, že od neho žalobca požaduje vrátenie peňazí, svedok uviedol, že jedine cez doručenku, ktorá mu prišla, pretože s bratom nie je v kontakte od novembra 2016. Posledný rok len súkromne, nie pracovne, lebo firma už nefungovala a s bratom sa nestretával. Na otázku svedkovi, ktorú položil žalobca či skutočne dával W. F.Č. peniaze J. či už v hotovosti alebo prevodným príkazom, svedok uviedol: „Ja som hovoril to, že keď si pre mňa pracoval, tak som ti dával nejaké peniaze, všetko sa dá preveriť. Ja viem toľko, že pôžičky pre môjho brata som dával ja bratovi a ty si nedával pre môjho brata pôžičku. Mne si dal pôžičku, to znamená, ja ti dlžím peniaze s tým, že keď sa tie veci doriešia, tak sa doplatí. To znamená, ja sa budem s mojim bratom súdiť o inú čiastku peňazí, nie o 7.000,- eur. Ide trošku o iné peniaze a my vysporiadame svoje dlhy“.

10. Po námietke žalovaného ohľadom miesta a času, kedy malo dôjsť k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným na sumu 7.000,- eur, v podaní zo dňa 21.9.2018 žalobca zaujal stanovisko k nepresnosti dátumu a času, kedy malo dôjsť k uzavretiu pôžičky medzi žalobcom a žalovaným. Poukázal na to, že celý problém vznikol pomerne dávno (pred viac ako 4 rokmi), že si to človek nemôže ani poriadne presne pamätať, ubehlo veľa času. Je preto možné, že si žalobca poplietol termíny (dátumy ) seminárov. Vychádzal pri tom z podkladov o seminároch uskutočnených v roku 2013 pre rakúsku sprostredkovateľskú spoločnosť Ertrag und Sicherheit, g.m.b.h., ktoré mal od svojich nadriadených v tom čase, kedy s nimi aktívne spolupracoval. V e-maile, ktorého súčasťou bola aj tabuľka so všetkými naplánovanými seminármi za rok 2013, bolo uvedené, že seminár sa mal konať v decembri . Z toho potom vychádzal vo svojej výpovedi, nakoľko vedel, že sa to udialo na seminári v hoteli Hills v Starej Lesnej koncom roka 2013, pretože následne mu boli pripísané finančné prostriedky na účet a tieto poskytol žalovanému. Vzhľadom na odstup času si už dátum presne nepamätal, či to bolo v novembri alebo v decembri. Vychádzajúc z tvrdenia žalovaného, že seminár v Starej Lesnej v tom čase nemohol byť, lebo bol v hoteli Partizán na Táloch, uznáva, že mohol omylom prehliadnuť v e-mailoch fakt a oznam o tom, že bol seminár premiestnený do Tálov. Nič to nemení na fakte, že seminár v hoteli Hills sa konal koncom roka 2013, a to v dňoch a že celý tento skutok sa uskutočnil tak, ako uviedol. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že má presne zdokumentované semináre, ktoré sa konali v rámci činnosti, žiadny dôkaz však nepredložil.

11. Z účastníckej listiny spoločnosti Ertrag und Sicherheit , ktorá sa nachádza v spise na čl. 155-156 vyplýva, že v dňoch sa konalo v hoteli Hills Stará Lesná školenie so zoznamom osôb, ktoré sa školenia zúčastnili. Osobu žalobcu v predloženom zozname súd neregistroval.

12. Zo žalobcom predloženého dôkazu Zmluvy o poskytnutí pôžičky na bývanie zo dňa 23.12.2013, uzavretej medzi žalobcom Ing. A. J. ako dlžníkom a spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. ako veriteľom vyplynulo, že veriteľ poskytol (mal poskytnúť) dlžníkovi pôžičku bývanie vo výške 20.000,- eur (č.l. 160-165). Dôkaz o úhrade pôžičky spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. na účet žalobcu, žalobca však nepredložil. Na čl. 169-178 sa nachádza výpis z účtu žalobcu vedený v Tatra banke a.s., ktorý predložil žalobca, no v uvedenom výpise z účtu sa predmetná platba nenachádza.

13. V konaní nie je sporné, že žalovaný v podaní zo dňa 20.9.2018, vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku pre prípad, že by súd posúdil žalobcom uplatnený nárok ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

14. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa týchto zákonných ustanovení:

15. Podľa ust. zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

16. Podľa ust. ods. l, 2 , kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Podľa ust. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal .

18. Podľa ust. 100 ods. l , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

19. Podľa ust. ods. l, 2 právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, sa desať rokov odo dňa , keď k nemu došlo.

20. Pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma. Možno ju uzavrieť ústne, konkludentným spôsobom . Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú a) prenechanie veci na voľné nakladanie, b) druhovo určené veci, c) dočasnosť právneho vzťahu, d) povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu, e) obvykle aj doba splatnosti jej vrátenia. Ak však doba vrátenia pôžičky (splnenia dlhu) nie je dohodnutá, dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o veriteľ o plnenie požiadal. Odo dňa, keď veriteľ mohol toto svoje právo vykonať po prvý raz, začne plynúť trojročná premlčacia doba na jeho súdne uplatnenie, inak táto premlčacia doba začne plynúť od dohodnutej splatnosti.

21. Záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne len za predpokladu splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného) , protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpodkladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Pre záver o (ne) dôvodnosti nároku uplatňovaného žalobcom voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia plnením bezprávneho dôvodu (ako jednej z foriem bezdôvodného obohatenia upravenej v ) je potrebné, aby žalobca preukázal, že medzi ním a žalovaným právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol , t.j. aby preukázal, že žalovaný (v akej konkrétnej výške) bezdôvodné obohatenie získal, že mu (v akej konkrétnej výške) vznikla majetková ujma, ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy. Splnenie predpokladov pre vznik (záväzkového) právneho vzťahu a bezdôvodného obohatenia musí súd posudzovať vždy z hľadiska špecifických skutkových okolností v konkrétne prejednávanej veci, na ktoré aplikuje konkrétne normu hmotného práva (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.5.2012 sp.zn. ).

22. Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia ide o kumulatívne premlčacie doby, a to subjektívnu (dvojročnú) a objektívnu (trojročnú a desaťročnú). Začiatok ich plynutia je stanovený odlišne a odlišný a na seba nezávislý je aj ďalší priebeh ich plynutia, ako aj ich skončenie. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr) že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, a to tak trojročnej ako aj desaťročnej v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia, je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. Z uvedeného je ďalej zrejmé, že subjektívna lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá je dvojročná, sa musí uplatniť v rámci objektívnej trojročnej alebo desaťročnej lehoty v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia.

23. V okolnostiach prípadu sa žalobca domáhal žalobou uplatneného nároku titulom pôžičky, ktorú zmluvu podľa žalobcu mal žalobca uzavrieť so žalovaným dňa 13.12.2013 v hoteli Hills v Starej Lesnej za prítomnosti brata žalovaného Ing. W. F.. Ako neskôr z vykonaného dokazovania vyplynulo (z vyjadrenia žalobcu zo dňa 5.2.2018, z výsluchu žalobcu na pojednávaní 22.6.2018) o pôžičku pre žalovaného mal požiadať W. F. -brat žalovaného, ktorý zároveň mal disponovať informáciou, koľko a kde má finančné prostriedky žalobca žalovanému poukázať. Žalovaný jednoznačne poprel, že by so žalovaným uzavrel zmluvu o pôžičke, či písomne, ústne alebo konkludentne. Dôkazné bremeno spočíva na žalobcovi, teda že došlo k uzavretiu pôžičky medzi žalobcom a žalovaným. Uzavretie zmluvy

o pôžičke žalobca preukazoval výpisom z účtu (čl. 4), podľa ktorého mal žalobca zo svojho účtu v Tatra banke dňa 27.12.2013 poukázať žalovanému na účet vedený v Tatra banke sumu 7.000 eur, pričom ako poznámku uviedol „Detail: T. F. od Nora“. Žalovaný tvrdil, že predmetnom transakciou dňa 27.12.2013 došlo výlučne len k vráteniu finančných prostriedkov od W. F., t.j. brata žalovaného, pričom žalobca mal byť tým, ktorý sprostredkoval predmetnú platbu . Podľa žalovaného dôkazom uvedeného je práve poznámka pri odoslanej platbe (detail: T. F. od Nora), ktorú uviedol sám žalobca a uskutočnené platby žalovaného z účtu žalovaného zo dňa 20.13.2013 vo výške 2.000,- eur a zo dňa 17.4.2013 vo výške 5.000,- eur, ktorými mal žalovaný poskytnúť finančné prostriedky resp .pôžičku svojmu bratovi W. F.. Po tom, čo žalovaný poprel, že by dňa 13.12.2013 sa konal seminár v hoteli Hills v Starej Lesnej (kedy malo dôjsť k uzavretiu zmluvy o pôžičke), následne žalobca uznal, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke mohlo dôjsť aj v iný deň a v inom čase vzhľadom na dlhšiu dobu, ktorá odvtedy ubehla. Obidve strany na dôkaz svojich tvrdení navrhovali výsluch svedka Ing. Norberta F. - brata žalovaného, výsluch ktorého považovali strany a aj súd za podstatný pre rozhodnutie vo veci samej vzhľadom na protikladné vyjadrenia strán sporu a stranami predkladané dôkazy z pohľadu súdu sa javili nedostatočné a nejednoznačné. Preto súd vyhovel návrhu na výsluch svedka W. F.. Z výsluchu svedka W. F. (v tom čase v ÚVV Košice) vyplynulo (bod 9 tohto rozsudku), že „pokiaľ pán J. tvrdí, že ide o jeho peniaze, to neboli jeho peniaze, to boli peniaze odo mňa, ktoré dal môjmu bratovi, to znamená, ja som požičal peniaze môjmu bratovi a ten mi ich nevrátil“. Ďalej uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by žalobca poskytol finančné prostriedky, teda pôžičku 7.000,- eur žalovanému a ani nemá vedomosť o tom, že by bol prítomný ani účastný toho, aby jeho brat T. F. požiadal o pôžičku alebo ju poskytol, ani nebol účastný takého stretnutia, kde by malo dôjsť k uzavretiu zmluvy o pôžičke. Súd udáva, že pokiaľ žalobca tvrdil existenciu pôžičky, dôkazné bremeno ohľadom tohto tvrdenia bolo na jeho strane. Keďže predloženými listinnými dôkazmi a výsluchom strán a ani výsluchom svedka W. F. žalobca nepreukázal, že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným, predmetom ktorej bola pôžička vo výške 7.000,- eur, súd uzavrel, že žalobca ohľadom preukázania zmluvy o pôžičke neuniesol dôkazné bremeno. Žalobou uplatnený nárok však súd posúdil podľa ustanovení a nasl. , keďže medzi stranami nebolo sporné a súd mal preukázané, že žalobca skutočne poukázal zo svojho účtu vedeného v Tatra banke na účet žalovaného vedeného v Tatra banke sumu 7.000,- eur dňa 27.12.2013, ktorú skutočnosť nepoprel ani žalovaný. Teda podľa názoru konajúceho súdu v okolnostiach prípadu ide o plnenie bez právneho dôvodu, ktoré zakladá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V okolnostiach prípadu podľa názoru súdu splnené všetky predpoklady pre vydanie bezdôvodného obohatenia (bod 21 rozsudku). Toto právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa však podľa ods. l premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Je nesporné, že žalovaný v podaní zo dňa 20.9.2018 vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Zhodne s názorom žalovaného súd uvádza, že žalobca presne vedel, komu a kedy platí, čo vyplýva aj z poznámky k spornej platbe 7.000,- eur zo dňa 27.12.2013, kde je uvedené „T. F. od Nora“. Dvojročná subjektívna premlčacia doba na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia tak plynula odo dňa 27.12.2013 a uplynula dňom 27.12.2015. Z obsahu predmetného spisu vyplýva, že žaloba bola súdu doručená dňa až 21.12.2016, t.j. po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Preto podľa názoru konajúceho súdu je tak nárok žalobcu voči žalovanému premlčaný. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku žalovaným, súd žalobu zamietol.

24. Podľa ust. ods. l súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ods. l (podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ods. l (podľa ktorého súdu prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko bol v konaní v celom rozsahu úspešný.

26. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach ( ods. l . V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie ( ). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany , ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.