Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/290/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: R. T., W.. XX.X.XXXX, F. C. XXX, F., zastúpeného JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom, so sídlom v Rožňave, Cyrila a Metoda 4, proti žalovanému Mestu Rožňava, so sídlom Šafárikova 29, IČO: 00328758, Rožňava, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Török, so sídlom v Rožňave, Šafárikova 8, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 1. februára 2017 č.k. - 74 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok, okrem výroku o postúpení veci Mestskému úradu Rožňava.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o postúpení veci Mestskému úradu Rožňava.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, že: I/ žalobca R. T., W.. XX.X.XXXX, F. F., G.. C. XXX, je výlučným vlastníkom stavby - záhradná chata, postavenej na parcele č. XXXX/XX, zastavanej plochy o výmere 43m2, zameranej Geometrickým plánom č. 54/2016, vyhotoveným Ing. Jánom Herškom dňa 8.11.2016, overeným Okresným úradom Rožňava, katastrálnym odborom dňa 28.11.2016, pod. č. 379/16, z parcely KN registra E č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere 4280 m2, zapísanej na LV č. XXXX, V.. Ú.. C., I. C., I. C., II/ po právoplatnosti rozsudku postupuje vec Mestskému úradu Rožňava, Šafárikova 499/29, 048 01 Rožňava - odbor výstavby, územného plánovania, životného prostredia a pozemných komunikácií na ďalšie konanie a III/ priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, podanej na súd s tvrdením, že v roku 1988 si na základe stavebného povolenia vydaného bývalým Mestským národným výborom v Rožňave, odbor výstavby, postavil v záhradkárskej osade stavbu - záhradnú chatu, ktorú nerušene užíval ako vlastník od roku 1988 až doposiaľ, pričom keď chcel žalobca túto stavbu predať, dozvedel sa, že stavba nie je zapísaná v katastri nehnuteľností a pretože on má k dispozícii iba žiadosť o vydanie stavebného povolenia, potvrdenú bývalým Mestským národným výborom v Rožňave, odbor výstavby zo dňa XX.X.XXXX, stavebné povolenie nemá a ani v archíve žalovaného mu ho nevydali s odôvodnením, že archív Mesta sa sťahoval a väčšie množstvo dokumentov žalovaný nemá k dispozícii, má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k stavbe - záhradnej chate, ktorú nadobudol originálnym spôsobom - jej výstavbou, keďže táto nie je zapísaná v katastri nehnuteľností a je potrebné zosúladiť tak stav skutočný so stavom právnym.

3. V odôvodnení súd poukázal i na obranu žalovaného založenú na námietke nedostatku vecnej pasívnej legitimácie v spore a argumente, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, lebo žalobca má iné právne prostriedky a možnosti na to, aby došlo k náprave a žalobca doposiaľ nijako nepreukázal svoj oprávnený vzťah k veci.

4. Súd vykonal dokazovanie žiadosťou o vydanie stavebného povolenia zo dňa XX.X.XXXX, geometrickým plánom č. 180/06, geometrickým plánom č. 54/2016, vyhotoveným Ing. Jánom Herškom, dňa 8.11.2016, overeným Okresným úradom Rožňava, katastrálnym odborom dňa 28.11.2016, pod. č. 379/16, z parcely KN registra E č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere 4280 m2, zapísanej na LV č. XXXX, V.. Ú.. C., I. C., I. C., potvrdením Slovesného zväzu záhradkárov, faktúrou za elektrickú energiu, žiadosťou pre odberateľov kategórie „C“ a „D“ adresovanou Východoslovenskej energetike zo dňa 4.7.2007, zmluvou o pripojení žiadateľa do distribučnej sústavy a zistil, že žalobca za účelom výstavby záhradnej chatky adresoval vtedajšiemu MsNV v Rožňave, odboru výstavby dňa XX.X.XXXX žiadosť o vydanie stavebného povolenia na výstavbu záhradkárskej chaty v záhradkárskej osade „JUH“, na parcele E. XX, ktorú odbor výstavby prevzal dňa XX.X.XXXX, o čom svedčí i referenčná pečiatka, ako aj podpis zamestnanca o prevzatí. Z potvrdenia vystaveného Slovenským zväzom záhradkárov základnou organizáciou Rožňava - JUH súd zistil, že žalobca bol jej členom od roku 1985, a ako jej člen užíval pozemok E. v sektore E., na ktorom si v roku 1988 vybudoval záhradnú chatku vrátane elektrickej prípojky. Konštatujúc, že žalovaný v spore nespochybňoval, že žalobca je stavebníkom stavby

- záhradnej chatky, ktorý ju skutočne staval s faktickým úmyslom stavať ju pre seba, lebo žalovaný v spore namietal len spôsob, ktorým sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva s argumentom, že žalobca má iné právne prostriedky a možnosti na to, aby došlo k náprave, súd prvej inštancie, uzavrel, že žalobca je stavebníkom stavby - záhradnej chaty a má v zmysle naliehavý právny záujem na požadovanom určení voči žalovanému, ktorý je vlastníkom pozemku, na ktorom sa nachádza stavba, ku ktorej žalobca žiada určiť vlastnícke právo, vyhodnotiac ako nedôvodnú námietku žalovaného o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie v spore.

5. Vychádzajúc zo zistenia, že žalobca postavil svojpomocne záhradnú chatu nachádzajúcu sa v katastrálnom území Rožňava, a táto je v prírode jednoznačným spôsobom identifikovaná a žalovaný ako vlastník pozemku pod záhradnou chatou počas konania nijakým spôsobom nespochybnil vlastnícke právo žalobcu k predmetnej stavbe, pričom žalobca preukázal taktiež napojenie inžinierskych sietí a v konaní dokladoval, že za užívanie elektrickej energie na odbernom mieste, ktorým je predmetná záhradná chata, platí poplatky za poskytnuté služby, po právnom posúdení podľa a , dôvodiac, že stav právnej neistoty u žalobcu pretrváva, lebo jeho vlastníctvo k tejto veci nie je zapísané v katastri nehnuteľností, žalobe vyhovel.

6. Výrok rozsudku, ktorým súd rozhodol, že po právoplatnosti rozsudku postupuje vec Mestskému úradu Rožňava, Šafárikova 499/29, 048 01 Rožňava - odbor výstavby, územného plánovania, životného prostredia a pozemných komunikácií na ďalšie konanie, odôvodnil súd prvej inštancie poukazom na zistenie, že „záhradnej chate nebolo pridelené súpisné číslo, zároveň nie je zrejmé, či a kým spôsobom došlo v vybaveniu žiadosti o vydanie stavebného povolenia“ úvahou, že „o existencii stavby sa Mestský úrad, Rožňava, Šafárikova 499/29, 048 01 Rožňava - odbor výstavby, územného plánovania, životného prostredia a pozemných komunikácií dozvedel najneskôr doručením podanej žaloby žalovanému a ako správny orgán príslušný na konanie mal v zmysle o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) začať konanie zo zákona“.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením v súlade s po právoplatnosti rozhodnutia.

8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z odvolacieho dôvodu podľa a . Navrhol zrušiť rozsudok a vec postúpiť orgánu, do právomoci ktorého vec patrí, a to Mestskému úradu Rožňava, odbor výstavby, územného plánovania, životného prostredia a pozemných komunikácií. V odvolaní namietol správnosť záveru súdu prvej inštancie, že žalovaný je v spore pasívne vecne legitimovaný a žalobca má daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súdu vytkol, že žalobe vyhovel aj napriek vznesenej námietke žalovaného a skutočnosti, že žalovaný vlastníctvo žalobcu k stavbe nikdy nespochybňoval, pretože žalovaný namietal jedine spôsob, akým sa snaží žalobca dosiahnuť zápis neoprávnenej a nepovolenej stavby do evidencie katastra nehnuteľností, keďže v danej veci prichádzalo iné zákonné riešenie, a to dodatočné stavebné konanie, ktoré však žalobca

napriek odporúčaniu žalovaného odmietal. Tvrdil, že ak žalobca preukazoval opodstatnenosť žaloby podaním žiadosti o vydanie stavebného povolenia zo dňa XX.X.XXXX, z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že sa jedná o originálnu listinu skutočne potvrdenú žalovaným v roku 1988, pričom aj keby sa jednalo o originál, je evidentné, že žalobca nepostupoval v súlade so zákonom, keď nemá stavbu skolaudovanú, v dôsledku čoho jej nebolo možné prideliť súpisné číslo a zapísať ju do evidencie katastra nehnuteľností. Z týchto dôvodov sa žalovaný „nemôže stotožniť so závermi súdu prvej inštancie, ktoré sú v rozpore so samotnými skutkovými zisteniami v danej právnej veci“. Zdôraznil, že zo samotnej výpovede žalobcu je zrejmé, že pri stavbe chatky nepostupoval v súlade so zákonom, keď nevedel súdu preukázať právoplatné stavebné povolenie, na základe ktorého stavbu postavil a v súčasnosti sa snaží tento protiprávny stav, ktorý sám vedome zapríčinil zhojiť určovacou žalobou. Súdu vytkol, že svoje rozhodnutie postavil na dôkazoch, ktoré sa netýkajú spornej stavby, lebo z predloženej faktúry, ako aj listín predložených VVS energetikou a.s. je zrejmé, že žalobca je žiadateľom o pripojenie odberného miesta el. prípojky a odberného el. zariadenia, avšak miestom odberu je jeho rodinný dom v Betliari na Rožňavskej č. 195, a nie záhradná chatka, a preto žalovanému nie je zrejmé, ako dospel súd prvej inštancie k svojim záverom, že žalobca je platiteľom za odberné miesto, ktorým je záhradná chatka. Napokon za maximálne nelogický žalovaný označil postup súdu, ak súd vyhodnotil žalobu ako opodstatnenú a vzápätí v časti II/ napadnutého výroku vec postúpil na ďalšie konanie správnemu orgánu.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Podľa názoru žalobcu žalovaný nespochybňuje vlastnícke právo žalobcu k stavbe, spochybňuje právomoc súdu rozhodovať o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o čom svedčí návrh žalovaného v odvolaní, aby odvolací súd po zrušení rozsudku vec postúpil orgánu, do právomoci ktorého vec patrí. Podčiarkol, že súd správne posúdil otázku naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení jeho vlastníckeho práva v zmysle a náležite sa vysporiadal i s námietkou nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného, ktorý je vlastníkom pozemku, na ktorom je postavená stavba žalobcu, z ktorého dôvodu je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je neisté a bez požadovaného určenia by mohlo byť aj ohrozené a žalovaný je v spore pasívne legitimovaný.

10. Žalovaný v duplike na vyjadrenie žalobcu k jeho odvolaniu zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a dôvodoch odvolania. Podčiarkol, že nespochybňuje právomoc súdu rozhodovať o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pretože od počiatku namieta opodstatnenosť žaloby z dôvodu, že žalovaný nepopiera vlastnícke právo žalobcu k označenej stavbe - záhradnej chatke, a pretože vlastníctvo danej veci nie je sporné a žalovaný ani nie je evidovaný ako vlastník stavby v katastri nehnuteľnosti, nie je daný naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení, nakoľko ak osoba postaví dom na cudzom pozemku, vlastníkom domu sa stane stavebník, nie vlastník pozemku, lebo v zmysle stavby nie sú súčasťou pozemku.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu v súlade s a , v rozsahu vyplývajúcom z a , v spojení s a , a z hľadiska odvolateľom uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti rozsudku je neopodstatnené, okrem výroku rozsudku o postúpení veci Mestskému úradu Rožňava.

12. Žalovaný vo svojom odvolaní vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku rozsudku vo veci samej neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre neho privodili priaznivé rozhodnutie a vo svojom odvolaní v podstate uvádza skutočnosti a námietky, s ktorými sa dostatočne vysporiadal už súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozsudku, a ktoré nie sú spôsobilé spochybniť správnosť zistených skutočností, hodnotenia dôkazov a právneho posúdenia veci. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie zákonným postupom vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci samej, vykonané dôkazy vyhodnotil postupom zodpovedajúcim a vec správne právne posúdil a vecne správne vo veci rozhodol, ak vyhovel žalobe žalobcu o určenie vlastníctva k označenej stavbe. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvej inštancie.

13. Po preskúmaní obsahu spisu dospel odvolací súd k záveru, že relevanciu nemožno priznať námietkam žalovaného, pokiaľ tieto smerovali k spochybeniu záveru súdu prvej inštancie, že žalobca

preukázal naliehavý právny záujem na určení, že je výlučným vlastníkom stavby - záhradná chata, postavenej na parcele č. XXXX/XX, zastavanej plochy o výmere 43 m2, zameranej Geometrickým plánom č. 54/2016, vyhotoveným Ing. Jánom Herškom dňa 8.11.2016, overeným Okresným úradom Rožňava, katastrálnym odborom dňa 28.11.2016, pod. č. 379/16, z parcely KN registra E č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere 4280 m2, zapísanej na LV č. XXXX, V.. Ú.. C., I. C., I. C., ak v tomto smere jedine tvrdil, že naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení nie je daný z dôvodu, že žalovaný nepopiera vlastnícke právo žalobcu k označenej stavbe - záhradnej chatke, vlastníctvo danej veci tak nie je sporné a naviac žalovaný ani nie je evidovaný ako vlastník stavby v katastri nehnuteľnosti.

14. Vecným vlastníckym právom sa rozumie právo určitého subjektu vo vzťahu ku konkrétnej veci, a to nezávisle vo vzťahu k ostatným osobám (erga omnes) vykonávať vlastnícke právo absolútne, spočívajúce v práve vlastniť a z toho vyplývajúce právo vec držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním ( ). Právna teória rozlišuje nadobudnutie vlastníctva originálne a derivatívne. O originálne nadobudnutie vlastníctva ide aj vtedy, ak ide o nadobudnutie vlastníctva k veci, ktorú ešte nikto nevlastnil (napr. vytvorenie novej veci výstavbou, spracovaním)

15. V posudzovanej veci žalobca svoju žalobu založil na tvrdení, že označenú nehnuteľnosť - stavbu - záhradnú chatku postavil (vytvoril ako novú vec) na pozemku žalovaného, a pretože nie je ako jej vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností (ktoré skutočnosti nie sú medzi stranami sporné), z ktorých dôvodov má na určení svojho vlastníctva súdnym rozhodnutím naliehavý právny záujem v zmysle , podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

16. Súd prvej inštancie pri riešení tejto právnej otázky vychádzal z ustálenej judikatúry súdov, od ktorej odvolací súd nemal dôvod odchýliť sa ani v prejednávanej veci. Tá je dlhodobo ustálená v závere, že vlastník stavby (ako i vlastník pozemku, na ktorom je umiestnená stavba vo vlastníctve inej osoby), má naliehavý právny záujem na určení, kto je vlastníkom tejto stavby. Skutočnosť, že vlastník pozemku, na ktorom je umiestnená stavba, nepopiera vlastnícke právo vlastníka stavby (v danom prípade žalobcu ako stavebníka), nemôže byť sama osebe dôvodom pre záver o neexistencii naliehavého právneho záujmu vlastníka stavby (stavebníka) na určení vlastníctva k stavbe. Medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavy na ňom umiestnenej totiž existuje podľa okolností celý rad právnych vzťahov, o.i. nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vlastník stavby získava užívaním cudzieho pozemku, ak nemá na užívanie pozemku právny dôvod, o zabezpečenie prístupu k stavbe a náhradu ujmy tým spôsobenej vlastníkovi pozemku a pod. Uvedené platí v okolnostiach súdenej veci o to viac, že v danom prípade žalobca ako jej stavebník (uvedená skutočnosť nebola odvolaním žalovaného spochybňovaná) nie je evidovaný ako jej vlastník v katastri nehnuteľnosti, a nie je tak chránený zásadou materiálnej publicity, z ktorých dôvodov mu nemožno odoprieť naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom stavby. Naliehavý právny záujem na určení vlastníctva k stavbe postavenej na pozemku žalovaného by teda nemal žalobca vtedy, ak by bol žalobca zapísaný ako vlastník označenej stavby v katastri nehnuteľností a žalovaný vlastník pozemku, na ktorom je postavená stavba žalobcu, by jeho vlastníctvo ničím nespochybňoval. O taký prípad sa ale v prejednávanom spore nejedná.

17. Je potrebné súhlasiť so žalovaným potiaľ, že podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), v znení neskorších predpisov, v katastri sa evidujú stavby spojené so zemou pevným základom, a to prienikom so zemským povrchom alebo priemetom ich vonkajšieho obvodu na zemský povrch, ktoré 1. sú označené súpisným číslom, 2. nie sú označené súpisným číslom, 3. sú rozostavanými stavbami v súvislosti so vznikom, zmenou alebo zánikom práva k nim, 4. sú podzemnými stavbami, a to v miestach ich prienikov so zemským povrchom (), práva k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri, práva k stavbám, bytom a nebytovým priestorom na základe zmluvy o výstavbe, vstavbe a nadstavbe domu, ako aj iné skutočnosti súvisiace s právami k nehnuteľnostiam (), avšak ich prípadné nezapísanie v katastri nič nemení na vlastníctve pozemku alebo stavby. totiž nerozlišuje, či stavba bola postavená na základe stavebného povolenia alebo bez neho. Preto nemožno spájať vlastníctvo nehnuteľnosti (v danom prípade označenej stavby) a existenciu naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (stavbe) so zápisom v katastri. Vlastníctvo je totiž možné nadobudnúť aj mimo zápisu v katastri, a to bez zreteľa na to, že v prípade zmluvného nadobudnutia vlastníctva, zákon vyžaduje aj vklad vlastníctva v katastri.

18. Z týchto dôvodov je nutné uzavrieť, že žalovaným uvádzané odvolacie dôvody vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku dané nie sú a ani ostatné odvolacie námietky žalovaného (že žalobca pri stavbe chatky nepostupoval v súlade so zákonom, keď nevedel súdu preukázať právoplatné stavebné povolenie, na základe ktorého stavbu postavil, že z predloženej faktúry a listín predložených VVS energetikou a.s. je zrejmé, že žalobca je žiadateľom o pripojenie odberného miesta el. prípojky a odberného el. zariadenia, avšak miestom odberu je jeho rodinný dom v F. W. C. Č.. XXX, a nie záhradná chatka, ako i že v danej veci prichádzalo iné zákonné riešenie, a to dodatočné stavebné konanie), nemôžu nič zmeniť na vecnej správnosti vyhovujúceho výroku rozsudku za stavu, ak žalovaný nespochybňuje vlastníctvo žalobcu k označenej stavbe postavenej na pozemku žalovaného a žalobca nie je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník označenej stavby.

19. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom výroku ako vecne správny potvrdil podľa a v korelácii s vyššie uvedeným podľa zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II/, ktorým rozhodol, že po právoplatnosti rozsudku postupuje vec Mestskému úradu Rožňava, Šafárikova 499/29, 048 01 Rožňava - odbor výstavby, územného plánovania, životného prostredia a pozemných komunikácií na ďalšie konanie, pretože neexistovali dôvody, pre ktoré bolo toto rozhodnutie vydané. V prvom rade absentoval návrh žalobcu na vydanie takého rozhodnutia (o postúpení veci Mestskému úradu Rožňava, Šafárikova 499/29, 048 01 Rožňava

- odbor výstavby, územného plánovania, životného prostredia a pozemných komunikácií na ďalšie konanie), ako i z dôvodu, že stavebný úrad začne z vlastného podnetu konanie ak zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi [, veta prvá o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), v znení neskorších predpisov] tak, ako to napokon konštatoval i prvoinštančný súd v dôvodoch rozsudku. Žalovaný tak opodstatnene súdu prvej inštancie vytkol správnosť jeho postupu, ak vyhodnotil žalobu ako opodstatnenú a následne vec postúpil na ďalšie konanie správnemu orgánu.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania v odvolaní procesne úspešnému žalobcovi. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v samostatnom rozhodnutí, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Žalovaný úspech v odvolacom konaní nemal, a tak mu náhrada trov odvolacieho konania nepatrí.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu pomerov hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).