Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-341-2016.pdf
PDF · 93.64 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/341/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Peter Vrbjar, v právnej veci žalobcu R. T., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX F., právne zastúpený JUDr. Alexandrom Milkom, advokát, so sídlom Cyrila a Metoda 4, Rožňava proti žalovanému Mesto Rožňava, so sídlom Šafárikova 29, IČO: 00328758, 048 01 Rožňava, právne zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Török, so sídlom Šafárikova 8, Rožňava v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že žalobca R. T., narodený XX.XX.XXXX, bytom F., G.. C. XXX, je výlučným vlastníkom stavby - záhradná chata, postavenej na parcele č. XXXX/XX, zastavanej plochy o výmere XXm2, zameranej Geometrickým plánom č. XX/XXXX, vyhotovený K.. R. Q., dňa 08.11.2016, overený Okresným úradom C., katastrálnym odborom dňa 28.11.2016, pod. č. XXX/XX, z parcely V. registra X. č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere XXXXm2, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. C., Obec C., Okres C..
II. Súd po právoplatnosti rozsudku postupuje vec Mestskému úradu C., Š.C. XXX/XX, XXX XX C. - odbor výstavby, územného plánovania, životného prostredia a pozemných komunikácií na ďalšie konanie.
III. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 01.04.2016 doručenou súdu dňa 06.05.2016 žiadal o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, stavby - záhradná chata postavenej na parc. č. XXXX/XX, zast. plochy o výmere XX m2 a parc. č. XXXX/XX, zast. plochy o výmere XX m2, zameranej Geometrickým plánom č. XX/XXXX. vyhotovený J., K..L., dňa 14.05.2006, overený Správou katastra C., pod č. XXX/XX, dňa 02.06.2006, z parcely V..W. registra X. č. XXXX/X, ostatné plochy, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. C., Obec C., Okres C.. 2. Podanú žalobu odôvodnil tým, že žalobca si postavil v záhradkárskej osade záhradnú chatu v roku XXXX na základe stavebného povolenia vydaného bývalým Mestským národným výborom U. C., odbor výstavby. Od roku XXXX až doposiaľ predmetnú stavbu v záhradkárskej osade užíval žalobca ako vlastník a nerušene. Teraz, keď chcel žalobca stavbu predať sa dozvedel, že táto stavba nie je zapísaná v katastri nehnuteľností. Žalobca nemá k dispozícii stavebné povolenie a taktiež ani v archíve žalovaného mu ho nevydali s odôvodnením, že archív Mesta sa sťahoval a väčšie množstvo dokumentov žalovaný nemá k dispozícii. Žalobca na dôkaz toho, že stavebné povolenie bolo vydané, predložil žiadosť o vydanie stavebného povolenia potvrdenú bývalým Mestským národným výborom U. C., odbor výstavby zo dňa 25.07.1988. 3. Žalobca je toho názoru, že vlastnícke právo k stavbe - záhradná chata nadobudol originárnym spôsobom a to výstavbou, a má preto naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k záhradnej chate, keďže táto nie je zapísaná v katastri nehnuteľností a je potrebné zosúladiť tak stav skutočný so stavom právnym.
4. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril tak, že predmetnú žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú. V prvom rade má za to, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní. V druhom rade žalobca ani nepreukázal naliehavý právny záujem na takejto určovacej žalobe, čo v súhrne týchto nedostatkov je dôvodom na zamietnutie žaloby. Funkciou určovacej žaloby je vniesť istotu do neistých právnych vzťahov, ak k náprave nemožno dospieť inak (napríklad iným druhom žaloby). Jej funkciou je teda prevencia, lebo na jej základe sa vytvára určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov Účastníkov. V danej veci má zato, že žalobca má iné právne prostriedky a možnosti na to, aby došlo k náprave. Určovanie vlastníctva je civilnoprávny proces, keď osoba, ktorá sa považuje za vlastníka, napadne žalobou o určenie vlastníckeho práva aktuálne vedeného vlastníka. Úspešne viesť spor môže iba osoba, ktorá preukáže svoj oprávnený vzťah k veci, čo však žalobca doposiaľ nijak nepreukázal, a preto v zmysle ustálenej súdnej praxe by mal súd žalobu zamietnuť, bez ďalšieho prejednania. 5. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 19.08.2016, ktoré následne so súhlasom strán sporu odročil v zmysle namietanej pasívnej legitimácie a poznámky na čiastočnom výpise listu vlastníctva č. XXXX, o vedení súdneho konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 4C/55/2009 medzi žalobcom Y. C. a žalovaným C. Z., F. C., za účelom oboznámenia sa strán sporu s obsahom rozsudku Okresného súdu Rožňava pod sp. zn. 4C/55/2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. 1Co/174/2011. 6. Súd pokračoval v pojednávaní 30.11.2016 a 01.02.2017. Keď sa v zmysle nového Geometrické plánu č. XX/XXXX, vyhotoveného K.. R. Q., dňa 08.11.2016, overeného Okresným úradom C., katastrálnym odborom dňa 28.11.2016, pod. č. XXX/XX, z parcely V. registra X. č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere XXXXmX, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. C., I. C., I. C.. Z predloženého geometrického plánu je zrejmé, že žalovaný je naďalej vlastníkom pozemku, na ktorom sa nachádza stavba, ku ktorého žalobca žiadal určiť vlastnícke právo, preto námietke pasívnej legitimácie zo strany žalovaného nevyhovel. Zároveň žalobca v zmysle už vyššie citovaných rozhodnutí a nového geometrického plánu upresnil žalobu tak, že žiadal, aby súd určil, žalobca R. T., narodený XX.XX.XXXX, bytom F., ul. C. XXX, je výlučným vlastníkom stavby - záhradná chata, postavenej na parcele č. XXXX/XX, zastavanej plochy o výmere XXmX, zameranej Geometrickým plánom č. XX/XXXX, vyhotovený K.. R. Q., dňa 08.11.2016, overený Okresným úradom C., katastrálnym odborom dňa 28.11.2016, pod. č. XXX/XX, z parcely V. registra X. č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere XXXXmX, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. C., Obec C., Okres C.. 7. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom žiadosť o vydanie stavebného povolenia zo dňa 25.07.1988,pôvodným geometrickým plánom č. XXX/XX, vyjadrením žalovaného k žalobe, potvrdením Slovesného zväzu záhradkárov, geometrickým plánom č. XX/XXXX, faktúrou za elektrickú energiu, žiadosťou pre odberateľov kategórie „C“ a „D“ adresovaná Východoslovenskej energetike zo dňa 04.07.2007, zmluvou o pripojení žiadateľa do distribučnej sústavy, z ktorého mal za preukázané, že: 8. Žalobca je stavebníkom predmetnej stavby - záhradnej chaty. Za účelom jej výstavby adresoval vtedajšiemu MsNV odboru výstavby dňa 25.07.1988 žiadosť o vydanie stavebného povolenia na výstavbu záhradkárskej chaty v záhradkárskej osade „JUH“ na parcele E. XX. Odbor výstavby predmetnú žiadosť prevzal dňa 25.07.1988, o čo svedčí i referenčná pečiatka, ako aj podpis zamestnanca o prevzatí. ( pozn. fotokópia na čl. 4, originál listiny žalobca predložil k nahliadnutiu na pojednávaní). Z potvrdenia vystaveného Slovenským zväzom záhradkárov základnou organizáciou C.
- JUH, je zrejmé, že žalobca bol jej členom od roku XXXX, a ako jej člen užíval pozemok E. v sektore E., na ktorom si v roku XXXX vybudoval záhradnú chatku vrátane elektrickej prípojky. Z predloženej faktúry, ako aj listín predložených Východoslovenskou energetikou a.s., so sídlom v Košiciach je zrejmé, že žalobca je platiteľom za odberné miesto, ktorým je záhradná chatka, a to mesačne vo výške 6,70 Eur. Súd napriek absencii stavebného rozhodnutia mal v dostatočnej miere preukázané, že stavebníkom stavby je žalobca, ktorý ju skutočne staval s faktickým úmyslom stavať ju pre seba. Uvedený záver v konečnom nespochybňoval ani žalovaný, ktorý počas konania namietal len spôsob, ktorým sa žalobca domáhal zapísania vlastníckeho práva. Žalovaný argumentoval, že žalobca má iné právne prostriedky a možnosti na to, aby došlo k náprave. 9. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c/ CSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať
určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). 10. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). 11. V predmetnej veci sa žalobca domáhal určenia svojho vlastníckeho práva k stavbe, a to titulom výstavby. 12. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že u žalobcu existuje naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to záhradnej chate, nachádzajúcej sa v katastrálnom území C.. Stav právnej neistoty u žalobcu pretrváva, keďže jeho vlastníctvo k tejto veci nie je zapísané v katastri nehnuteľností a preto ani nie je zrejmé. Súd poukazuje na vyššie vykonané dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že žalobca postavil svojpomocne záhradnú chatu nachádzajúcu sa v katastrálnom území C., a táto je v prírode jednoznačným spôsobom identifikovaná, pričom preukázal taktiež napojenie inžinierskych sietí, že v konaní dokladoval, že za užívanie elektrickej energie na odbernom mieste, ktorým je predmetná záhradná chata platí poplatky za poskytnuté služby. Žalovaný ako vlastník pozemku pod záhradnou chatou počas konania nijakým spôsobom nespochybnil vlastnícke právo žalobcu k predmetnej stavbe. 13. Podľa § 132 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (1) Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. (2) Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia. 14. Ak až do prijatia novely Občianskeho zákonníka vykonanej s účinnosťou od 1. januára 1992 zákonom č. 509/1991 Zb. nevznikli pochybnosti o riadnej existencii práva osobného užívania pozemku (práva spoločného užívania pozemku manželmi), potom sa toto právo vzniknuté a trvajúce podľa doterajších predpisov zmenilo na vlastníctvo fyzickej osoby (na bezpodielové spoluvlastníctvo manželov k pozemku). Na tomto závere nič nemení ani okolnosť, že po 1. januári 1992 odpadol niektorý z predpokladov vzniku tohto práva, okrem prípadu, ak nešlo o nedostatok dohody, prípadne o nedostatok registrácie dohody bývalým štátnym notárstvom. Ak za trvania práva osobného užívania pozemku bola stavba zriadená na tomto pozemku v súlade s jeho účelovým určením, potom zo zákona prešlo právo osobného užívania takto zastavaného pozemku na nadobúdateľa stavby. Platí to rovnako v prípade prevodov záhradkárskych chát (postavených na pozemkoch, ktoré sa prenechali do užívania za účelom zriadenia alebo užívania už zriadenej záhrady), a to napriek tomu, že v ustanovení § 217 OZ v znení pred novelou z roku 1991 nebol tento druh stavieb výslovne uvedený. Záhradkárska chata je spravidla nehnuteľnou stavbou. Nemôže byť preto súčasťou pozemku (§ 120 ods. 2 OZ), a preto nie je vylúčené, aby vlastnícky patrila inému subjektu, ktorý je odlišný od vlastníka pozemku. 15. Určovací návrh podľa § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, má spravidla preventívny charakter - jeho účelom je poskytnúť ochranu práva navrhovateľa skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Pri rozhodovaní o existencii naliehavého právneho záujmu musí súd posúdiť, či podaný určovací návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany práva navrhovateľa a či snáď o takomto rozhodnutí o určovacom návrhu nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Určovací návrh nie je spravidla opodstatnený najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Ak navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod zamietnutia návrhu. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že ten - ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania).
16. Súd v konaní zistil, že záhradnej chate nebolo pridelené súpisné číslo, zároveň nie je zrejmé, či a kým spôsobom došlo v vybaveniu žiadosti o vydanie stavebného povolenia. O existencii stavby sa Mestský úrad, C., Š. XXX/XX, XXX XX C. - odbor výstavby, územného plánovania, životného prostredia a pozemných komunikácií dozvedel najneskôr doručením podanej žaloby, žalovanému a ako správny orgán príslušný na konanie mal v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) začať konanie zo zákona, preto súd výrokom II. určil, že po právoplatnosti rozsudku postupuje vec Mestskému úradu C., Š. XXX/XX, XXX XX C. - odbor výstavby, územného plánovania, životného prostredia a pozemných komunikácií na ďalšie konanie. 17.O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100% proti neúspešnému žalovanému.
18. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prípustné odvolanie výlučne z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie. /§356 písm. b) CSP/
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 277 ods. 1 CSP ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.
Podľa § 277 ods. 3 CSP návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov)